22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil inú alternatívu zákona o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Aj tu vo všeobecnosti platí, že ak dvaja robia to isté, nie je to to isté. V podstate s predkladateľom, ktorý predkladá zákon predošlý, teda vládou Slovenskej republiky, máme aj my rovnaký záujem na úprave miestnych daní a miestnych poplatkov. Máme záujem na tom, tie nožnice, ktoré boli doteraz v platnom návrhu zákona a hovorili o 40-násobku rozdielu sadzieb medzi jednotlivými daňovníkmi, aby teraz hovorili o 10-násobku. Ale, samozrejme, pri filozofii konštrukcie postupu, akým spôsobom sa to má dosiahnuť, sa v jednotlivostiach líšime a de facto. Aj keď na prvý pohľad návrh jedného a druhého zákona vyzerá veľmi podobne, možno v niektorých statiach až identicky, dá sa povedať, že to nie je pravda a tie návrhy zákonov sú diametrálne odlišné.
Ak dovolíte, ja by som uviedol, v čom je podstata filozofie návrhu zákona, ktorý predkladám. Filozofia vychádza z premisy, že máme záujem na tom, aby sa zmenšilo roztvorenie nožníc, ktoré je medzi jednotlivými sadzbami dane pre jednotlivých daňovníkov. Ale rozmením to na drobné a pôjdeme k jednotlivým konkrétnostiam.
V prípade dane z nehnuteľností, napr. ktorými sú pozemky, tvrdíme, že nemôže byť jediným kritériom to, čo je napísané v liste vlastníctva, ale kritériom musí byť aj to, na aký účel je daná pôda využívaná. To znamená, máme záujem rozčleniť hodnoty sadzieb dane pre intravilán, to znamená zastavané územie obce, a extravilán, územie, ktoré je využívané predovšetkým na poľnohospodársku činnosť, na lesnú hospodársku činnosť alebo na nejaké iné účely, a to preto, aby nebol v jednom daňovom koši násobok sadzby pri stavbách alebo záhradách, nádvoriach, rodinných domoch ako nejaká východisková báza a aby rovnaký násobok bol pre poľnohospodársku pôdu alebo pre priemyselné parky, čiže aby neboli tieto dve sadzby viazané. Má to svoj obrovský význam, lebo v prípade ak si zoberiete konštrukciu toho zákona, hovoríme o tom, že v prípade poľnohospodárskej pôdy môžeme mať 10-násobok rozdielu sadzieb, tak ten 10-násobok pre podnikateľa, ktorý hospodári v jednej časti obce, voči poľnohospodárovi, ktorý pôsobí v druhej časti obce, znamená likvidačné prostredie. To ten poľnohospodár nemôže jednoducho ustáť. V návrhu zákona, ktorý predkladám, sú uvedené štyri hranice, že môže byť uvedený štvornásobok rozdielu sadzieb dane. A ten štvornásobok nebol vybratý samoúčelne. Ale myslí sa tým predovšetkým to, že máme šesť bonitných stupňov kvality pôdy, ak hovoríme o poľnohospodárskej pôde, o tom, aký výnos je na poľnohospodárskej pôde. A de facto daň z nehnuteľnosti je majetkovou daňou, to znamená, jediným kritériom, ktorý je oprávnený pre určovanie nejakých rozdielov, je hodnota tej pôdy a kvalita toho výrobného prostriedku, na ktorom ten poľnohospodár pôsobí. To znamená, odstupňujme to podľa bonitných stupňov pôdy. Ak chceme určiť nejaké iné miestne rozdiely, tak tam dajme ešte nejaký priestor, ale nedávajme to do jedného daňového koša.
Ďalší príklad, ktorý môžem uviesť, rozdielneho postupu riešenia tej istej problematiky je otázka daní z nehnuteľností v prípade stavieb. V návrhu zákona, ktorý predkladám, hovoríme o tom, že dane zo stavieb by sa mali rozdeľovať na dane zo stavieb určených na bývanie a dane zo stavieb určených na ostatné činnosti, teda aj na výkon podnikateľskej činnosti, aj na ostatné činnosti verejnoprospešného charakteru. Ale opätovne nemôžem sa prikloniť k téze, že sa to dá zhrnúť do jedného daňového koša. Daň z nehnuteľnosti je majetkovou daňou. Ak budeme hovoriť o tom, že máme snahu majetkovú daň riešiť tak, ako je to riešené v zahraničí, na základe nejakých cenových máp, na základe oceňovania hodnoty majetku, tak potom si ale povedzme aj tézu o majetku, ktorý bol nadobudnutý v predchádzajúcom období štyridsiatych, päťdesiatych, šesťdesiatych rokov, rodinných domoch, ktoré boli postavené v tých časoch za desiatky, možno stovky tisíc korún, ktoré dneska majú trhovú hodnotu tri, päť, osem, desať miliónov slovenských korún. Môžeme prejsť aj na hodnoty v eurách. Ale tí ľudia, ktorí v týchto domoch bývajú, majú reálne dôchodky 250 alebo 300 eur. Ak postavíme majetkovú daň v takomto podaní, tak jednoducho tí ľudia nebudú schopní tú daň zaplatiť. A jednoducho z nich urobíme ešte väčších žobrákov, ako sú nimi dneska, pri týchto nízkych dôchodkoch, ktoré poberajú.
Môžeme prejsť na daň z bytov a nebytových priestorov. Opätovne v dani z bytov a nebytových priestorov je povedané, že rozdiel tej sadzby môže byť desaťnásobok. Áno, ja súhlasím s tým, že iná sadzba musí platiť pre centrum Bratislavy a iná sadzba musí platiť pre Jarovce, Rusovce alebo okrajové časti Bratislavy. Ale zase nemôžem súhlasiť s tým, keďže predmetom dane z bytov je aj daň z nebytových priestorov, že ja nemôžem zvýšiť v danej lokalite daň na nebytové priestory, ktoré sa využívajú na silne lukratívne činnosti, na dobrú podnikateľskú činnosť, byty, ktoré sú v katastri na listoch vlastníctva určené tak, že sú to priestory určené na bývanie a sú to de facto byty, sa v centre Bratislavy využívajú ako nebytové priestory, ktoré sa prenajímajú na administratívne účely za lukratívnych podmienok, že nemôžem tieto rozdiely nejakých spôsobom postihnúť a musím všetkých hodiť do jedného koša.
Toto je podstata filozofie návrhu zákona ktorý predkladám a v tom sú tie rozdielnosti.
Ja osobne si myslím, že táto téma nie je politická vo svojej vecnej a odbornej podstate, táto téma je politická v tom, akým spôsobom sa predkladá, akým spôsobom sa komunikuje a kto akým spôsobom obhajuje aké skupiny obyvateľov. V tom je politická. Ale myslím si, že je tu obrovský priestor na to, aby sme si sadli spoločne za jeden rokovací stôl a prestali sa hrať na to, kto má väčšiu pravdu, kto si dokáže čo presadiť. Pán minister, ja sa dostanem k tomu aj vo svojom vystúpení, lebo chcem vystúpiť aj v rozprave, aby bola možnosť korektnej debaty o týchto problémoch, ktoré som načrtol. Ale je potrebné, aby sme hľadali spoločnú cestu, lebo ten dopad nebude dopadom na politikov, ten dopad bude dopadom na bežných občanov, ktorý pri konštrukcii zákona, ktorá bude zvolená nešťastne, môže mať v niektorých prípadoch fatálne dopady. A myslím si, že to nie je záujmom nikoho z nás, nikoho z nás, ktorí sedíme v tejto ctenej snemovni. A preto prosím, aby sme sa pozerali na tento problém vecne a konštruktívne a zvažovali aj filozofiu, ako je postavený zákon. Mne je jasné, že dnes po hlasovaní odtiaľto odíde len jeden návrh zákona, že druhý návrh zákona nebude schválený. Nie som naivný, aby som si myslel, že schválený bude môj návrh zákona a nebude schválený vládny návrh zákona. Ale aj za tejto konštrukcie, aj za tejto situácie hovorím, že aj v návrhu zákona, ktorý predkladám, je dobrá filozofia. Dajú sa premietnuť veci do spoločného návrhu zákona, ktorý bude v druhom čítaní upravený do podoby takej, aby mal hlavu, pätu, zmysel, aby to neboli prázdne politické gestá, ale aby to boli reálne riešenia problémov občanov tejto krajiny. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 412), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej, 22. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 416 z 10. júna tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na tejto schôdzi.
To je všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Príjemný dobrý deň. Dámy a páni, vážený pán minister, vážený pán predseda, iste mi pán minister teraz trochu odpustí, keď si dovolím jedno prirovnanie povedať. Mnohí z vás poznáte rozprávku o Kubkovi a Maťkovi. A jedna z tých príhod, ktoré sú tam popisované, hovorí i o tom, ako sa blíži vlk ku košiaru, kde chce zožrať ovce, a blíži sa k tomuto košiaru skrytý pod ostrohou sena. Keď som čítal tento návrh zákona, teraz hovorím o vládnom návrhu zákona, tak trochu som si spomenul na túto rozprávku z veľmi jednoduchého a prozaického dôvodu. Návrh, ktorý je predložený do pléna Národnej rady, má vo svojej dôvodovej správe veľmi stručný úvod. Hovorí sa v ňom o. i., citujem: „Návrhom na zrušenie duplicitných povinností, ktorými sa oznamovali rôzne skutočnosti na strane daňovníka, a zavedením jedného spoločného priznania k miestnym daniam, ktoré majú ročné zdaňovacie obdobie...“ To znamená istým spôsobom zjednodušenie administrácie celého tohto procesu. Toto je, myslím, vítaným a veľmi pozitívnym cieľom návrhu zákona, ktorý je predkladaný, čo ale rovnako zdôraznil vo svojom úvodnom slove pán minister, v tejto dôvodovej správe je až na ďalších stranách a nie je to možno až tak zvýraznené. A to je práve tá zmena, ktorá tu už bola načrtnutá, zmena zo 40-násobku na 10-násobok.
Tým, ktorí možno s týmto návrhom zákona alebo s pôvodným znením zákona neprišli do kontaktu, treba povedať jednoducho to, že ide o zmenu, ktorá sa silným spôsobom dotkne predovšetkým radových obyvateľov jednotlivých miest a obcí. V súčasnosti majú mestá a obce právo vyrubiť daň z nehnuteľností 40-násobku minimálnej dane. Minimálna daň sa poväčšine uplatňuje na dane z bytov. Maximálna daň sa uplatňuje na podnikateľské subjekty. Zatvorením týchto nožníc, ako to nazval kolega Petrák, dochádza k tomu, že sa zníži absolútne číslo príjmu do rozpočtu jednotlivých miest a obcí. Aby jednotliví primátori a starostovia mohli tento príjem istým spôsobom vykompenzovať, musia zvýšiť tú najspodnejšiu hranicu. A to znamená zvýšiť dane predovšetkým z bytov, čo vo svojej podstate je tiež dlho diskutovaná téma, bolo to hodnotené zo strany viacerých ekonómov ako téma, ktorú treba otvoriť z toho titulu, že dane z nehnuteľností sú na Slovensku vraj poddimenzované. Iste, dá sa o tom diskutovať. Je to, samozrejme, jedna z možností.
Ale čo mne vadí na tomto návrhu, je práve to, že sa pomôže veľkým firmám, nielen stredným a malým podnikateľom, ale veľkým firmám. Keď hovorím o Bratislave, hovorím o Slovnafte, hovorím o Volkswagene a ďalších fabrikách, čo znamená obrovský výpadok rozpočtu jednotlivých miest. Tento výpadok budú musieť, samozrejme, nahradiť, ako som spomínal, starostovia zvýšením daní z bytov. Daň z nehnuteľností vždy pre každú samosprávu predstavovala v minulosti istým spôsobom nástroj na to, aby si mohli tieto samosprávy kompenzovať výpadok rozpočtu, ktorý bude napr. spôsobený znížením daňových príjmov zo strany štátu. Týmto spôsobom sa práve táto možnosť jednotlivým mestám a obciam znižuje, resp. úplne minimalizuje.
Čo sa týka ďalšieho osudu rozpočtov miest a obcí, samozrejme, sa týmto spôsobom stávajú mestá a celá samospráva podstatne závislejšie od fungovania štátu. A to je možno to prirovnanie, ktoré ja osobne som si dovolil na začiatku predniesť, kde štát istým spôsobom, či chceme alebo nechceme, pohlcuje samosprávy z hľadiska voľného fungovania daňovej politiky.
Je možné, samozrejme, uskutočniť niekoľko ďalších krokov, tak ako opäť to zdôrazňoval aj kolega Petrák, a otvoriť túto diskusiu. Prihováram sa za ňu, lebo už v minulosti padlo aj na pôde ministerstva financií niekoľko názorov. Jeden z tých názorov bol prezentovaný i výzvou, že poďme upraviť tento daňový zákon, aby sa jednotlivé sadzby daní z nehnuteľností vyrubovali na základe trhovej hodnoty nehnuteľností. Je to, samozrejme, možné, nebude to jednoduché, ale je to jeden z tých spôsobov, ako objektivizovať tieto dane a sadzby daní, či už v jednotlivých mestách, obciach alebo v jednotlivých častiach miest, väčších miest.
Tak ako som povedal na začiatku, dámy a páni, práve to zníženie 40-násobku na 10-násobok z môjho pohľadu predstavuje základný problém tohto návrhu zákona. Nechcem vás dlho unavovať, preto len na záver mi dovoľte povedať, ja tento návrh zákona v tejto podobe takto nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Ďurkovský aj predchádzajúci rečníci, je dobré, že sa táto téma otvára. Daň z nehnuteľnosti treba riešiť. A má rôzne pohľady a rôzne parametre, ako túto sadzbu stanovovať.
Ale čo chcem povedať, je, že kto iný ako starostovia a primátori by mal vedieť, aká skupina obyvateľstva, či sú to nájomníci bytov alebo vlastníci bytov, alebo vlastníci domov, znesie akú sadzbu dane? To je jeden postreh. Takže nemusí platiť automaticky to, že výpadok na tej hornej hranici poplatku musí byť zaťažený na poplatkoch napr. vlastníkov bytov. Tá samospráva má iný pohľad. A títo starostovia a primátori by mali hľadať aj iné formy úspor a takú efektivitu samosprávy, aby nemuseli napr. zaťažiť byty niekde v okresnom meste na východe Slovenska, čo je úplne iná príjmová zložka obyvateľstva ako napr. v mestskej časti Bratislavy. Ďakujem pekne.

Ja len... (Rečník uviedol faktickú poznámku bez použitia mikrofónu, takže nebolo nič počuť.)

Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň prajem. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, príjemný dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja sa teším, že v tomto parlamente sa rozprúdila diskusia o tomto zákone, o vládnom zákone viac-menej, by som povedala, a to z toho dôvodu, že chýbalo to, že tento zákon vôbec nebol prediskutovaný medzi primátormi, starostami, ZMOS-om. Ak pán minister uvádza vo svojej správe, a ja sa toho dotknem, že išlo to na návrh starostov a primátorov, musím povedať, že ja som primátorka a nedostala som z ministerstva financií žiadnu otázku, ako naše mesto nedostali sme ani vôbec nejaký podnet k tomu, aby sme sa mohli vyjadriť. Takže bola by som veľmi rada, aby pán minister bol vecný, aby povedal, s ktorými primátormi diskutoval, ktorí navrhli takúto zmenu zákona, pretože, ako povedal pán Ďurkovský, čo ma teší, že je to aj z radov koalície, je to bývalý primátor a rozumie týmto veciam, tento zákon má jeden zásadný problém.
Ja si dovolím tvrdiť, že tento zákon má viacero zásadných problémov. Čiže zákon o miestnych daniach má oficiálne podľa zámeru ministerstva riešiť prioritne zníženie administratívnej záťaže pri správe miestnych daní a poplatkov ako pre daňovníkov, tak aj pre obce a mestá. Skutočný dôvod tohto návrhu zákona je však zvýšiť príjmy rozpočtu verejnej správy. Tento fiškálny cieľ by sa dosiahol hlavne znížením rozpätia medzi sadzbami pri dani z nehnuteľnosti na 10-násobok. V praxi by to znamenalo, že ak by obec zvyšovala sadzby dane pre podnikateľov, tak by musela zvýšiť aj sadzby dane pre občanov. Ide o výrazný zásah do kompetencií obcí a ich orgánov, narúša ich autonómiu, ktorá je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Čiže tento zákon vážne zasahuje do práv autonómie miest a obcí a narúša Ústavu Slovenskej republiky. Týka sa to aj návrhu určiť maximálnu hranicu minimálnej sadzby dane z nehnuteľnosti čoho dôsledok bude zvýšenie daní pre stavby na poľnohospodárske účely. Pre mnohé poľnohospodárske firmy to môže mať vážne finančné dosahy.
Tak dôležitý zákon je predkladaný ako iniciatívny, nebol zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Tento fakt len podčiarkuje pravý význam tohto návrhu. A to je zvýšenie daňových príjmov rozpočtu verejnej správy. Tak vážny zákon predsa musí byť predložený do vážnej diskusie, hlavne s územnými samosprávami. A tejto diskusii musí predchádzať seriózna analýza. Chcem povedať, že tento zákon nemá žiadnu analýzu o tom, aké budú dopady. A teda ani nebola doložená k tomuto zákonu. A opätovne vyzývam pána ministra, keďže tvrdí v správe, že to bolo na podnet primátorov, aby uviedol mená primátorov, s ktorými túto vec diskutoval a takýto návrh vznikol.
Návrh zákona v predkladanej správe konštatuje, že je vyvolaný podnet obcami a miest, to som povedala. Z oficiálneho pripomienkového konania však vyplýva, že obce a mestá, či už sú združené v rámci ZMOS alebo Únie miest, sú proti nemu. Keď si to prezriete v dennej tlači, tak uvidíte, že ZMOS sa nikdy pozitívne k tomuto zákonu nevyjadril. A ja som nečítala jedno pozitívne vyjadrenie primátora alebo starostu k tomuto zákonu.
Zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy sa má diať úpravou regulácie stanovenia sadzieb pri dani z nehnuteľnosti, pričom ťarchu majú niesť občania. A tí, ktorí budú v ich očiach niesť fakticky zodpovednosť, tí majú byť starostovia, primátori a poslanci mestských či miestnych zastupiteľstiev.
Návrh míňa stratégiu prechodu zdaňovania nehnuteľnosti podľa hodnotového princípu, oslabuje pozíciu obcí pri formovaní dane z nehnuteľnosti, pričom tieto dane sú považované ako daňový nástroj pre obce v oblasti finančnej politiky v súlade s pôvodnými princípmi fiškálnej decentralizácie. Obce sú postavené v tomto návrhu do pozície štatistov pri napĺňaní fiškálnych cieľov vlády pri znižovaní deficitu verejných financií na úkor občanov a obcí. Rezervy je potrebné hľadať hlavne v ústrednej štátnej správe, ktorá si vyžaduje hlbokú reformu, aby bola lacnejšia a efektívnejšia.
Musím povedať, že ešte očakávam to B, keď pán minister a ministerstvo chce zobrať 190 mil. eur mestám a obciam, ktoré sú dneska už tak zaťažené, že niektoré z nich sú na pokraji nútenej správy, a to z toho dôvodu, že mestá a obce dostali do vienka cesty II. triedy, dostali do vienka sociálne služby, dostali do vienka školstvo. Už dnes nemajú na to peniaze. Akonáhle sa urobí fiškálna decentralizácia a zoberie sa 190 mil. eur, niektoré mestá a obce budú úplne na pokraji kolapsu.
Návrh zákona vážne zasahuje aj do oblasti správy daní. Vyplýva z neho, že obec bude vyrubovať miestne dane a poplatky jedným rozhodnutím. Je to nezmysel, pretože ak sa daňovník odvolá proti tomuto rozhodnutiu len z dôvodu čo len jedného poplatku, bude to znamenať odklad účinku pre všetky ďalšie dane a poplatky vyrubené týmto rozhodnutím. Ja sa potom, keď by to prešlo do druhého čítania, verím, že to tam neprejde, vyjadrím aj priamo k daným paragrafom, pretože myslím si, že túto časť zákona tvorili ľudia nieže od zeleného stola, lebo ani neviem povedať, odkiaľ možno to bolo, niekde od lesa, pretože skutočne niekedy zjednodušiť, že budeme mať iba jedno tlačivo, neznamená veci uľahčiť. A nechcem zachádzať do detailov. Ale tí, ktorí viete, ako sa vyrubujú dane, že ten, kto má dom, nemusí mať psa a naopak, dáte to do jedného tlačiva a dáte to do jedného vyrubenia dane, pričom ktokoľvek sa odvolá len proti jednému, všetko stráca platnosť. Vážení páni a dámy, neviem, kto toto tvoril. Ale myslím si, že ten má tak ďaleko do praxe ako ja do dôchodku. A to mám ešte dosť do dôchodku, to mi verte, pán minister. Predpokladaný cieľ znížiť administratívnu záťaž pre daňovníkov a správcov dane sa teda mení na presný opak, a to na skomplikovanie rozhodnutí v tejto oblasti. A to ešte chcem hovoriť o tom jednom tlačive, možnože niekto čaká na zákazku, aby vytlačil všetky tlačivá pre celú Slovenskú republiku, lebo to nedáva iný zmysel, páni poslanci, pretože, skutočne, ak sa odvoláte proti jednej dani, a máte ich na jednom tlačive a jedným uznesením štyri, tak vám to zablokuje výber ostatných daní. Tak skutočne poďte do praxe, neseďme tu, nepozerajme, poďte do praxe a potom poďme rozhodovať, prv sa poďme na to spýtať preto, lebo ja ešte raz hovorím, ani jedno mesto nedostalo k tomuto zákonu pripomienku ani jednu otázku. A viem, o čom rozprávam. Je to skutočne zákon, ako som to povedala na začiatku, čisto iniciatívny ministerstva, ktorý nebol ani v legislatívnom pláne vlády, vážení. To vám nevadí?
Zníženie administratívnej záťaže sa má dosiahnuť aj podaním len jedného daňového priznania, to som povedala, za všetky dane a poplatky s ročným zdaňovacím obdobím. Takáto zmena výkonu správy dane vyžaduje značné organizačné, personálne, softvérové, technické a materiálne zmeny. Stihnúť tieto zmeny, tak ako to zákon uvádza, od 1. 12. 2011 považujem za úplný nezmysel. To nie je technicky možné, ale, samozrejme, niekto to navrhol a myslí si, že technicky možné to je. Ja ako primátorka tvrdím, že to nie je technicky možné.
Čo by som odporúčala pri tomto zákone. Návrh by mal zrušiť oslobodenie od dane z nehnuteľností, čo je v súlade s vládou prerokovanými cieľmi z hľadiska daňovej spravodlivosti eliminovať daňové výnimky. Zákon o miestnych daniach a poplatkoch však vláda vo svojom návrhu z tejto koncepcie vylúčila. A, pán minister, to ste mali napísané a vy ste to z tejto koncepcie vylúčili. Návrh zákona by mal rozšíriť predmet zdanenia o tie nehnuteľnosti, ktoré nie sú pevne spojené so zemou. V praxi však dochádza k tomu, že mnohé podnikateľské stavby nepodliehajú zdaneniu. Ani toto ten zákon neobsahuje. Návrh je predkladaný za výrazného nesúhlasu tých, ktorých sa to týka, územných samospráv. Je preto potrebné ho odmietnuť ako celok. Vypracovaniu nového návrhu musí predchádzať analýza a diskusia. A pri koncipovaní nového návrhu je potrebné pokračovať v prechode na zdaňovanie nehnuteľností podľa hodnotového princípu. Termín účinnosti návrhu je nereálny, čo potvrdzuje potreba naplnenia aj bodu 3, ako som rozprávala.
Preto, pán minister a vážení páni poslanci, verím, že situáciu je potrebné zlepšovať aj v mestách a obciach, možno aj zákonom, ale neodporúčam, aby sa tento zákon vrátil na prepracovanie ako celok a chcela by som dať o tom hlasovať, aby sa ďalej nepokračovalo v jeho, myslím tým vládny návrh zákona, aby prerokúvaní. A vážne vás o to prosím za primátorov a starostov. Toto bude skutočne likvidácia niektorých obcí a miest, ak sa pod toto podpíšete, budete mať pre to vážne výčitky tam, kde do ktorejkoľvek obce alebo mesta vstúpite. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, ja by som tak nedramatizoval ten váš záver. Určité niektoré praktické postrehy, ktoré ste tam povedali, stoja za zváženie. A veď máme prvé čítanie. V druhom čítaní cez pozmeňujúce návrhy sa dá určite vylepšiť to, čo za vylepšenie stojí.
Ale ja sa vyjadrím len k jednej veci, k tej časti, ktorá hovorí o zužovaní rozdielu daní z nehnuteľností medzi bytmi, domami a podnikateľskými subjektmi. To je jednoducho pre mňa koniec výpalníctva, pretože niekedy, žiaľbohu, niektorí starostovia a primátori si zabezpečovali svoju popularitu populizmom takého typu, že minimalizovali daň pre väčšinu svojich voličov, samozrejme, čo sú obyvatelia bytov. A vypaľovali podnikateľov, neuvedomujúc si pritom, že práca pre ľudí, ktorí bývajú v tých bytoch, je závislá od týchto podnikateľov. A to nie je zdravé, to nie je dobré. Veď je prirodzené, že vy s tým súhlasiť nemôžete, pretože to prenáša na plecia primátorov a starostov väčšiu zodpovednosť za to, ako stanovia tú daň, akým spôsobom ju rozdelia, veď nemusia stanovovať hneď jej extrémne horné a spodné polohy. Veď na to je to, aby sa to nejakým spôsobom kategorizovalo podľa podmienok v obci, podľa jej záujmov. A tam by to malo smerovať. Takže rozumiem, prečo s tým nesúhlasíte, ale myslím si, že tak ako to bolo nastavené doteraz, to nebolo dobré.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, pretože vás poznám už z minulého volebného obdobia, zostal som na začiatku trošku prekvapený, že ste sa chceli postaviť k riešeniu tohto problému vecne. Ale už vo svojej druhej časti vystúpenia ste to obrátili vyslovene do politickej roviny, čo ma trošku mrzí, i keď uznávať, že táto snemovňa je priestor na to, kde sa majú vymieňať aj politické názory.
K tej vecnej stránke chcem povedať, že napr. niektorí starostovia najmä v menších obciach a tam, kde teda sú kľúčoví podnikatelia z oblasti poľnohospodárstva, mali tým, keď mali 40-násobok možnosť zvyšovať daň, veľký priestor na to, že sa vedeli dohodnúť, pretože vieme, ako fungujú tie obecné zastupiteľstvá a akí sú, tým nechcem generalizovať, niektorí poslanci, vytváral sa veľký priestor na to, že mohli úplne ľahko zlikvidovať toho, kto napr. aj dobre pracoval. Tak mu jednoducho zvýšili daň, a to tak významným spôsobom, že ten to nedokázal prežiť. Práve tento návrh zákona sa snaží riešiť aj túto oblasť, aby sa znížil tento priestor.
Viete, a nepáčia sa mi prirovnania, že to vytvárali ľudia od lesa, ako keby les bol niečím urážlivým. Les je vysoko organizované biologické spoločenstvo. A ponižovať to na úroveň, že to robili ľudia od lesa, považujem za nedôstojné.
Rovnako aj zákazka na tlačivá. To hádam nepatrí na túto pôdu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som rada, že ma beriete vždy s takým humorom. A to vždy veci odľahčí. Za to vám ďakujem.
Na pána poslanca Kaníka. Pán poslanec, povedali ste, že niekto niekoho vypaľoval. To sú zase také domnienky. Ja zase budem hovoriť iba o tom, čo poznám z praxe. V Humennom sa 12 rokov nezvyšovali dane ani pre podnikateľov, ani pre občanov. Prečo? Pretože k nám nikto nepríde investovať, lebo sme na konci východu. Jednoducho nemáme cesty. A my si vážime každého jedného podnikateľa a snažíme sa mu robiť také podmienky, aby ľudia mali prácu, lebo je vysoká nezamestnanosť na východe. To je prvá vec.
Druhá vec. Snáď to nemyslíte vážne, pán Kaník, čo ste povedali, že svojim kamarátom, ktorí bývajú v bytoch, dáte nízke dane. Však všeobecne záväzné nariadenie ide na všetky byty. Alebo si myslíte, že robíme všeobecne záväzné nariadenie na jeden bytový dom a že na druhý ho nerobíme? To sú úplné srandy.
Pán Kaník, ja už sa teším na tie verejnoprospešné práce, lebo nezamestnanosť stúpa, neklesá, tak ako ste to vy potvrdzovali, ako to urobíte, Zákonníkom práce. Čiže ja skutočne nedramatizujem, ja nastavujem zrkadlo, tomu, čo sa tu deje.
A čo sa týka pána Goliana, tiež bol zo začiatku vecný a potom zašiel do politickej roviny, ale parlament je už na to, aby mi rozprával o tom, čo je les. Les som použila ako prirovnanie, že les je možno ďaleko od praxe, do lesa si ideme oddýchnuť, ale my tuná neoddychujeme, musíme robiť zákony pre prax.
Takisto chcem povedať, že ozaj je všeobecne záväzné nariadenie či v obci alebo v meste, opäť upozorňujem, pre všetkých podnikateľov. Nedá sa urobiť všeobecne záväzné nariadenie pre jedného podnikateľa, aby sme ho zlikvidovali.
Pán Golian, už ste boli niekedy v samospráve? Ak nie, tak to je vaša škoda, lebo vidím, že neviete, o čom rozprávate, ak áno, ak si zaslúžite päťku, asi ste tam nesedeli, pretože inak by ste vedeli, že všeobecne záväzné nariadenie nemôžem urobiť pre jedného podnikateľa. Všeobecne záväzné nariadenie v mestách a v obciach schvaľujú poslanci a robí sa pre všetkých podnikateľov rovnako. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vidím, že to prešlo do humorného tónu. Takže, ctené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja to vrátim do vážneho tónu, ale nakoľko sme na pôde parlamentu a táto pôda je aj politickou arénou, napriek tomu, že mám enormný záujem na tom, aby sme sa dohodli na racionálnych riešeniach, musím povedať aj politické stanovisko k tomuto.
Pán Ďurkovský povedal, že zatvorenie nožníc zo 40-násobku na 10-násobok bude znamenať výpadok rozpočtu obcí a miest a tým pádom bude treba zvyšovať dane z nehnuteľností v mestách za byty, v obciach a menších mestách aj za rodinné domy, aj za priestory, ktoré tvoria záhrady, nádvoria. Tu by som povedal, že ak voláme po finančnej doložke, kde ministerstvo tvrdí, že to nebude mať dopady na hospodárenie obcí a miest, to, čo tvrdí ministerstvo, že to nebude mať dopady na hospodárenie obcí a miest, hovorí presne to, čo hovoril pán poslanec Ďurkovský.
Ale tu je ešte jeden obludnejší návrh, ku ktorému sa postupne dopracujeme, keď bude predložený návrh štátneho rozpočtu. Ctené dámy, vážení páni, návrh rozpočtu na rok 2011 a zmena financovania obcí a miest znamená výpadok na príjmovej stránke pre obce a mestá 15 mil. eur, čo v jednoduchom prepočte znamená 30 eur na jedného obyvateľa, 30 eur na jedného obyvateľa. Ak nechceme, aby celé Slovensko sa ponorilo do tmy v budúcom roku, ak nechceme mať na Slovensku Neapol s hromadami smetí, to znamená, týchto 30 eur na obyvateľa musíme vybrať od tých ľudí, od tých, ktorí sú kojencami, aj od tých dôchodcov, ktorí ležia na smrteľnej posteli. Toto považujem za obludnosť tohto návrhu a konštrukcie zákona, tak ako je postavený. A s týmto nemôžeme súhlasiť nielen ja, ale, verím, nikto na Slovensku. (Potlesk.)
Ak dovolíte, prejdem na tie faktické veci, kde myslím, že môžeme hľadať politickú zhodu a predovšetkým vecnú zhodu. Pán minister, ja som predkladal tento návrh zákona v júni tohto roku. A čakal som, že bude dodržaný rokovací poriadok. To znamená, keď bol riadne predložený návrh zákona, bude na schôdzi Národnej rady prerokovaný. A keďže platí klauzula, za ktorú sa zasadzoval pán predseda Sulík, že v prípade, že návrh zákona nebude schválený, tak o rovnakej veci sa nebude môcť rokovať 6 mesiacov, že vyvolám priestor na to, aby som prinútil vládnu koalíciu, aby sme rokovali vecne o podmienkach a hľadali priestor na dohodu. Vládna koalícia to vyriešila úplne jednoducho a úplne elegantne. Presunula návrh na túto schôdzu, kde je predložený spolu s vládnym návrhom zákona. A je jednoznačné, tak ako som povedal už vo svojom úvodnom slove, že nie som naivný a z tohto rokovania odíde iba jeden návrh zákona a určite to nebude návrh opozičného poslanca. To považujem za priestor, kde to nie je rokovanie úplne kóšer.
K veciam.
Čo vytýkam tomuto návrhu zákona alebo, kde boli problémy, prečo sa k tomuto vôbec pristupovalo. Vrátim sa na rokovanie, myslím, že bolo v decembri roku 2010, kde v súvislosti so štátnym rozpočtom na rok 2011 bol otvorený aj zákon o miestnych daniach a poplatkoch, kde som dával pozmeňujúce návrhy. A pamätám sa na slová pána ministra Mikloša, ktorý povedal, že zvažuje rácio pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil, ale že treba ich zahrnúť do komplexnejšej reformy, lebo tam nie sú postihnuté napr. ubytovacie kapacity, kúpeľné mestá. Ten, kto chce, nech si pozrie tento návrh zákona alebo diskusiu k tomuto návrhu zákona.
A ja sa vrátim teraz späť. A, pán minister, chcem sa vážne spýtať: Z tých pripomienok, ktoré ste spomínali vtedy v rozprave, čo je tuto zahrnuté, čo je tuto zahrnuté? O kúpeľných mestách, pozemkoch tu nie je ani slovo. O ubytovacích kapacitách, po čom volali obce a mestá, sa jednoznačne hovorilo aj v stanovisku Združenia miest a obcí z 9. mája 2011. A pod číslom 321 z roku 2011 pod písmenom c) sa hovorí: „Požadujeme jednoznačne definovať zdaňovanie napr. apartmánových domov.“ A je tam celý ďalší odsek. Znovu, k tomuto nie je v zákone nič.
Budeme hovoriť o výnimkách, ktoré sú ďalšie. Načala ich pani kolegyňa Vaľová, ktorá to pozná takisto z praxe, je to zadefinovanie stavieb. Stavba je zariadenie, ktoré je spojené so zemou pevne základom, rozumej, betónovým základom. Máme desiatky hektárov slnečných elektrární, ktoré nemajú pevný betónový základ. De facto a de iure podľa tohto zákona nie sú predmetom zdaňovania ako stavby alebo ako zastavané plochy, lebo sú naďalej v katastri vedené ako orné pôdy, v lepšom prípade ako ostatné plochy. A jednoducho nie sú zdaňované stavby, lebo nemajú pevný základ. V tomto návrhu zákona, po čom volali mestá a obce, znovu nie je ani zmienka. Môžeme hovoriť o stánkoch, o unimobunkách, ktoré sú postavené na pevných plochách, trebárs na betónových paneloch, ktoré sa nepovažujú zo zákona za stavby. Znovu, nie sú žiadnym spôsobom zdaňované. Vo vládnom návrhu zákona sa to nijako neobjavuje. V návrhu zákona, ktorý predkladám, tento problém riešený je. Prečo sa nevieme dohodnúť na takejto obyčajnej jednoduchej triviálnej veci?
Poďme hovoriť o tom, akým spôsobom ideme riešiť členenie pozemkov, kde bol problém, po čom volali poľnohospodári, a čo bolo prvotným impulzom pre to, aby došlo k zmene zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Poľnohospodári hovorili, že v niektorých dedinách, môžeme ich narátať na Slovensku 10 – 20, nie sú to stovky a nie sú to tisíce obcí, dochádzalo vzhľadom na zlé medziľudské vzťahy medzi vedením obce a podnikateľskými subjektmi k diferencovaniu stanovovania dane z nehnuteľnosti pre poľnohospodárov, predovšetkým súkromne hospodáriacich roľníkov, že jeden mal takúto daň, druhý mal takúto daň, čím sa ho snažil starosta zlikvidovať. Alebo pokiaľ to bol podnikateľ zo susednej dediny, alebo aj zahraničný subjekt, snažil sa ho nejakým spôsobom ukrátiť (alebo aj miestne zastupiteľstvo). Ak hovoríte, že zatváranie nožníc, ktoré ste nastavili 10-násobkom, toto neumožňuje, tak ja vám hovorím, že to umožňuje úplne jednoducho. Ak ja tam mám 10-násobok, Ferovi dám základnú sadzbu, Jožovi dám 10-násobok a Jožo do roka skrachuje. Čo ste vyriešili? Ako ste vyriešili problém, ktorý vyvolal vôbec diskusiu o návrhu zákona o miestnych daniach a poplatkoch? Nevyriešili ste ho nijako, len ste demonštratívne ukázali, že znižujete roztvorenie nožníc, ale problém ste nevyriešili, lebo sa dá zneužívať tento systém, takisto ako sa dal zneužívať doteraz. Prečo nejdeme riešiť tento problém tým, že pomenujeme problém a snažíme sa ho vyriešiť? Ja som povedal v decembri, a opakujem to opätovne, pre mňa je rozdiel, či je poľnohospodárska pôda, ktorá je ako orná pôda, ako aj trvalé trávnaté porasty, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, ktorý tvorí podklad pre vyrubenie daní, lebo ja chcem rozlišovať, či tam niekto vykonáva cieľavedomú poľnohospodársku činnosť a tým zveľaďuje aj krajinu alebo tú pôdu necháva ležať úhorom, je zaburinená, prináša to spoločnosti škody tým, že tí susedia ostatných nehnuteľností to musia viac odburiňovať. A dokonca sú aj takí hrdinovia, ktorí na túto pôdu ešte berú štátne dotácie. No ja to chcem jednoducho riešiť, aby takéto nespravodlivosti v tejto krajine neboli, aby sa toto postihlo. Vládny návrh zákona o tomto nehovorí absolútne, absolútne nič. Ustanovenie, ktoré je uvedené v mojom návrhu zákona, ktorý hovorí o cieľavedomom obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy a odkazuje pod čiarou na príslušné návrhy zákona, tento problém rieši. Ja sa pýtam poľnohospodárov a napr. pána Goliana z vládnej koalície, vám, poľnohospodári, takýto postup nevadí, vy nechcete vyriešiť problém, ktorý sa vás bytostne dotýka? No ak nie, tak to povedzte verejnosti úplne rovno a jednoducho sa neskrývajte za to, že idete zastupovať záujmy niekoho.
Môžeme hovoriť o desiatkach ďalších vecí, ktoré sú tu. Ja som už jednu z nich pomenoval. Sú to byty a nebytové priestory, jedna skupina dane. Prečo nechcete oddeliť byty, ktoré majú aj svojím spôsobom sociálnu funkciu, od nebytových priestorov, ktoré slúžia vo veľkej časti na podnikateľskú činnosť? A prečo nemôžeme oddeliť nebytové priestory, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k stavbám na bývanie, to znamená kočikárne, pivnice v bytových domoch, od toho, čo slúži na podnikateľskú činnosť? Prečo chcete zdaňovať rovnakou sadzbou kočikáreň ako obchod, krčmu, herňu, ktorá prináša státisícové a možno aj miliónové zisky? Toto považujete za sociálne a spravodlivé? To snáď nemyslíte vážne? Pre mňa je prioritou, aby mladé rodiny mali kde bývať, aby za kočikáreň neplatili také isté dane ako za herne, kde zarábajú desiatky a stovky miliónov korún. A na druhej strane predložíte návrh zákona, ktorým hovoríte, že obec môže zakázať herne, ale môže ich zakázať plošne. Buď ich v tom meste povolí, alebo ich v tom meste nepovolí. Veď to nie je riešenie problémov, to je len schovávanie sa za problém a deklarovanie nejakého postoja.
Dámy a páni, môžeme hovoriť o desiatkach ďalších vecí, ktoré sú tu, ale ja sa vrátim, opätovne k podstate tohto. Pán kolega Matej povedal, že starostovia musia poznať hranicu, ktorá je znesiteľná pre dané územie. Ale ak povieme, že dostanete na jedného obyvateľa o 30 eur menej v budúcom roku, ak nemám pravdu, nech to pán minister vyvráti, že toto nenapísal do návrhu štátneho rozpočtu, ak nemôžete vybrať od podnikateľov to, na čo ste boli zvyknutí a na čom ste boli dohodnutí a čo fungovalo a s čím neboli problémy, tak to musíte vybrať od obyvateľov bez ohľadu na to, či to urobiť chcete alebo nechcete. (Reakcia poslanca z pléna.) Pán poslanec, nie je to otázka toho, či to chcete alebo nechcete, či si starosta, primátor zníži plat o tisíc, o dvetisíc eur alebo ho nebude poberať vôbec. Drvivá väčšina obcí alebo veľká časť obcí, boli dve programovacie obdobie, v rokoch 2004 – 2006, to ďalšie beží, v rokoch 2007 až 2013, sa zapojila do európskych projektov, aby pozdvihli svoje obce a mestá. Väčšina projektov, takmer všetky projekty, mala svoje kofinancovanie. A na kofinancovanie si museli zobrať úvery. A bol daný finančný rámec, v ktorom sa pohybujú. Pri finančnej decentralizácii pán minister tuto na tomto mieste stál a bil sa do pŕs, kde hovoril, že účelom finančnej decentralizácie je priniesť stabilitu a predvídateľnosť krokov do budúcnosti. Dneska keď si tie obce a mestá nabrali úvery, keď im zoberieme peniaze zo štátneho rozpočtu, keď ich postavíme pred úlohu, či budú zdaňovať kojencov a ľudí na smrteľnej posteli, tak im povieme, že „máš voľbu“. No jednoducho nemáš voľbu, lebo donesieš obec a mesto do nútenej správy a uškodil si všetkým.
Dámy a páni, takto sa ísť ďalej nedá. Ja opätovne volám po serióznej diskusii, aby sme problém vyriešili vecne, lebo toto bude politikou vtedy, keď budeme pokračovať takto. Ak si sadneme za jeden rokovací stôl, nemusí to byť politickým problémom, nemusíme sa obviňovať, nemusíme hovoriť, že tých 30 eur na toho obyvateľa bude nová Miklošova daň, a nemusíme hovoriť ani o tom, že niekto chce chytať jedovatého hada cudzími rukami, to znamená, ak sa pán predseda buchne o zem a povie, že už ďalej sa dane zvyšovať nebudú, tak povieme, dobre, vláda ich zvyšovať nebude, ale zvýšite ich vy, starostovia, primátori. Dámy a páni, tadiaľ to cesta nevedie. Ak máte cit a zmysel pre zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny, tak musíme hľadať spoločné riešenia, spoločné východisko. Ďakujem pekne.