22. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prítomní členovia vlády, drahí hostia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 84 z 5. septembra 2011 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 487 z 19. augusta 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý je tiež určený ako gestorský výbor k tomuto návrhu. Tiež navrhujem, aby prerokovali tento návrh výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania tohto návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na toto miesto do Národnej rady Slovenskej republiky som prišiel priamo z učiteľských lavíc. Je pravda, že som sem prišiel zo súkromnej školy, ale so situáciou kolegov aj na štátnych školách som sa dennodenne stretával. A môžem povedať, že situácia odmeňovania pedagogických pracovníkov na Slovensku bola a stále zostáva tragickou, akoby stále nebolo dostatok sily v tejto krajine na vyslovenie jednej základnej veci. A to je, že učitelia sú zodpovední za celé budúce formovanie a budúcnosť toho, akým spôsobom bude vyzerať život v krajine, v ktorej žijeme. Sú to učitelia, ktorí majú vytvoriť rámec a hodnotový rebríček ďalšej generácie. Sú to učitelia, ktorí majú zorientovať svojich študentov a žiakov v tom, akým spôsobom sa majú zaradiť do spoločnosti. A sú to učitelia, ktorí venujú celé svoje životné úsilie tomu, alebo aspoň mnohí z nich tak robia, aby túto svoju úlohu vyplnili. A štát by tu mal byť na to, aby im pre to vytvoril čo najlepšie podmienky.
Predložený návrh zákona posúva súčasnú situáciu smerom k zlepšeniu. Avšak myslím si, že je ešte stále veľa priestoru, kde je možné tú situáciu zlepšiť, spresniť a učiteľom život uľahčiť. Formálne kritériá pre kariérny rast učiteľov a ich ohodnotenie, tak ako boli spomenuté v súčasne platnej verzii zákona, často dostávali do veľmi absurdných situácií učiteľov a takisto vedenia škôl. Dostali sa do situácií, keď učiteľka výtvarnej výchovy išla na kurz lyžovania a za kredity získané v tomto kurze bolo možné zvýšiť jej plat. Dostali sme sa do situácií, keď v málotriedkach na dedinách a malých obciach len kvôli tomu, že nejaký učiteľ chcel pracovať na svojom zlepšení a zvyšoval si kvalifikáciu a že dostal kredity za nejaký kurz, za nejaké školenie, ho starosta obce prepustil zo školy, pretože proste chcel šetriť peniaze v rozpočte obce. Dostali sme sa do situácie, kde ľudia s tým istým vzdelaním a tým istým titulom mali diametrálne rozdielne ohodnocovanie svojej práce, len podľa toho, ktorý rok ten titul alebo ten kurz získali. Je dobré, že návrh sa snaží tieto rozdiely a tieto nezrovnalosti riešiť, a je dobré, že nachádza aj v tak napätom štátnom rozpočte, aký nás čaká na budúci rok, aspoň nejaký priestor na to, aby sa situácia učiteľov na Slovensku zlepšila.
Verím, že aj v komunikácii s opozíciou využijeme priestor medzi prvým a druhým čítaním na to, aby sme prípadný priestor pre možné zlepšenia využili a do druhého čítania, resp. do tretieho čítania potom posunuli zákon v ešte zlepšenej verzii oproti tomu zákonu, ktorý máme teraz.
Ešte raz hovorím, som rád, že bol predložený tento návrh, mnohé veci rieši, mnohé veci posúva k lepšiemu, ale necháva priestor na to, aby sme na ňom ešte popracovali. Dúfam, že Národná rada Slovenskej republiky ukáže, že má potenciál na to, aby spravila z dobrého riešenia ešte lepšie. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja som neporozumel tomu príkladu, pán kolega. Ako mohol starosta šetriť peniaze obce na plate učiteľa, keď nie je škola financovaná ani učiteľ financovaný z peňazí obce, ale z iných prostriedkov? A prepúšťať ich, to tiež dobre neviem, ako to mohol robiť, pretože pokiaľ viem, školy majú právnu subjektivitu a priamo nie je obec ich zamestnávateľom. Ďakujem.

No tam je práve ten problém, že pri málotriedkach je tam výnimka a zriaďovateľom je priamo starosta vlastne obce, ktorý rozhoduje o tom, koho škola zamestná a koho nezamestná. A práve tam nastávali problémy, že medzi starostom a samotným učiteľom v podstate nebola nejaká kvalifikovaná sila, ktorá by povedala, že tento učiteľ pracuje na svojom zlepšení. On videl iba to, že zákon mu prikazuje platiť mu viac peňazí. A úplne stačilo, keď si ten učiteľ iba dokončil vysokoškolské vzdelanie a išiel o dve platové triedy vyššie. A už to znamenalo väčšie odčerpávanie obecného rozpočtu a tým pádom starosta radšej ponechal peniažky na večerné osvetlenie a neplatil ich učiteľovi. Takže tam bol ten problém.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dneska mám trošku šansónový hlas, tak mi to prepáčte. A, samozrejme, moje vystúpenie sa bude dotýkať predovšetkým filozofie a zamerania zákona, čo je celkom prirodzené, keďže ideme do prvého čítania. A, samozrejme, pokiaľ budeme rokovať o ňom na výbore gestorskom a potom, prirodzene, aj v druhom čítaní a v treťom čítaní tuná v pléne Národnej rady na októbrovej schôdze, budú možno z našej strany predložené isté návrhy, ktoré, pevne verím, budú zobraté tiež tak, ako to uviedol pán spravodajca, ktoré budú pomáhať, pokiaľ bude možné vylepšovať tento návrh, ale, opakujem, čo je veľmi dôležité, nezasahovať tak do tej kompetencie vlády, ktorá tento zákon mala na medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde iste bol aj v Legislatívnej rade vlády, aby sme tam nedali niektoré veci, ktoré budú, samozrejme, často v rozpore s inými zákonmi. A to je dosť náročná robota. A budeme musieť mnohé veci celkom prirodzene konzultovať s ministerstvom školstva a s pánom ministrom.
Chcem, samozrejme, povedať, že vždy som tvrdil, a na tom zotrvávam, že každý zákon, ktorý tu bol aj predkladaný za našej vlády, sa v priebehu roka, poldruha roka dostane do laboratória spoločnosti. A je celkom prirodzené, že mnohé veci sa dajú tam vychytať, spoločnosť a najmä teda učiteľská, pedagogická spoločnosť na to veľmi citlivo reaguje a našou povinnosťou je, aby sme mnohé veci novelizovali, upravovali tak, ako to požadujú predovšetkým tí, pre ktorých sa tieto zákony pripravujú, teda pedagogickí a odborní zamestnanci, v tomto prípade tejto novely zákona. Myslím si, že to je to najpodstatnejšie, lebo môžeme mať rôzne idey politické, rôzne idey môžu prichádzať z mimovládnych organizácií, ale predovšetkým treba sa oprieť o tých, ktorí priamo pôsobia v pedagogickom procese alebo v odbornom procese na jednotlivých školách, konzultatívne mnohé veci s týmito riešiť.
Po druhé. Viete veľmi dobre, že som vždy podporoval vznik takéhoto zákona, ktorý prijala predchádzajúca vláda. Ja som zaň, samozrejme, aj hlasoval, čo je celkom prirodzené. A je tu prítomný aj pán expodpredseda vlády a minister školstva. Pamätá na našu diskusiu na akcii Amos v Košiciach, kde sme sa v niektorých veciach nezhodli. A tá diskusia bola tak, že sme stáli na jednej strane my s pánom predsedom Odborového zväzu školstva. A niektoré veci sa v podstate nezmenili. Ale čakali sme ďalej, ako sa to odrazí konkrétne v praxi. Moje cesty za viac ako rok sa pravidelne skoro takmer každý týždeň nachádzajú v školskom prostredí, v diskusiách predovšetkým s pedagógmi, s pedagogickými zamestnancami, teda aj odbornými zamestnancami škôl, ale aj, samozrejme, so žiakmi a študentmi. Môžem spomenúť veľmi zaujímavú diskusiu, ktorú sme mali so štátnym tajomníkom Ivančom, dva pohľady, ale v mnohých veciach sme sa vedeli zhodnúť na Obchodnej akadémii v Považskej Bystrici. A, samozrejme, treba tieto veci, čo sa týka školstva, veľmi citlivo, uvážlivo a rozumne konzultovať aj so samosprávou, so zriaďovateľmi jednotlivých škôl, pretože týmto súhrnom týchto viacerých faktorov možno navzájom dospieť k lepšej kvalite a väčšej efektívnosti.
Treba tiež povedať, a to hovorím teda všeobecne k návrhu novely zákona a najmä k tým jednotlivým častiam, aj, samozrejme, v dôvodovej správe sú rozvedené, že máme viacero druhov, to hovorím pre tých, čo nepoznajú túto školskú problematiku, vzdelávania, či to je aktualizačné vzdelávanie, či je to funkčné vzdelávanie, či je to kontinuálne vzdelávanie, o ktorom teraz najviac hovoríme v súvislosti s kreditmi, Ale musím spomenúť aj inovačné vzdelávanie alebo adaptačné vzdelávanie, ktoré sa zase špeciálne dotýka mladých učiteľov, ktorí nastupujú do škôl a ktorým treba vytvoriť maximálne podmienky na to, aby sa v tomto novom mechanizme školskej praxe adaptovali. Prirodzene, musím tiež hovoriť aj o tom, že sa mi aj dosť pozdáva to vyčlenenie kvalifikačného vzdelávania z druhov kontinuálneho vzdelávania, lebo to robilo predtým často zvláštny mix. A často sa to aj zneužívalo. A tie skúsenosti mi učitelia z regiónov potvrdili.
A musím tiež povedať, že tie diskusie na jednotlivých školách alebo u zriaďovateľov boli tvrdé, lebo učitelia pociťovali, a znovu to treba zopakovať, aj sčasti nespravodlivosti a predovšetkým, by som povedal, takej príliš veľkej vehementnej, niekedy na úkor kvality a efektivity súťaživosti, to, kto bude mať viacej kreditov. Aj to je veľmi dôležité pri tomto návrhu novely zákona, sledovať to a, prirodzene, niektoré veci, pokiaľ to bude možné, v druhom čítaní potom ponaprávať.
Znovu tiež opakujem, že to, čo tu bolo povedané zo strany pána ministra a takisto zo strany pána spravodajcu, že sa našli dajaké prostriedky, treba povedať, že časť tých prostriedkov sa ušetrila tým, že rušíme rekondičné pobyty, to je dosť značná časť tiež. A ja som aj pánu ministrovi pri jednej diskusii u pána prezidenta, keď sme boli na inaugurácii rektorov, hovoril, že nie je to šťastné, vyhodiť to, ale že možnože treba dotiahnuť platnosť tých rekondičných pobytov, povedzme, k rokom 2014 alebo 2015, lebo akonáhle sa to odtiaľ vyhodí, tak ťažšie sa to tam dostane. Ťažšie sa to tam dostane aj v konzultáciách s jednotlivými ministrami financií, s ktorými veľmi často bojujeme o ten rozpočet na našich školách.
Ďalej si myslím, že dosť značne najslabšie budú ohodnotení tí v nižších platových triedach. Tam sme hovorili aj o tých percentách. Najlepšie to vyzerá, čo je podstatné, ten stabilný pedagogický, učiteľský stav v tej desiatke, jedenástke a dvanástke. Ale od tej šestky sa to tam až tak veľmi rýchlo neodvíja. A ja si pamätám na to, keď sme hovorili, aby sme vytvárali čo najlepšie podmienky mladým učiteľom, aby nám tí mladí učitelia z našich škôl neutekali, neodchádzali. A ja mám množstvo skúseností z diskusií cez elektronickú poštu alebo cez facebook, kde mi píšu mladí učitelia, že dokončia to teda v tom minulom školskom roku a odídu do zahraničia, pretože to finančné ohodnotenie u nás nie je bohvieaké. Ale to sa týka, samozrejme, aj teda tých učiteľov, ktorí sú vo vyššom nielen funkčnom, ale aj tarifnom postavení. A, prirodzene, zázraky sa veľké v tejto oblasti nekonajú.
Možnože teraz trošku rozbúrim krv tuná môjmu susedovi, odo mňa po pravej strane, od vás po ľavej strane, pánu spravodajcovi, keď budem hovoriť, že moja zásada bola vždy, kde tie peniaze aj v súčasnom systéme školstva hľadať. Máme verejné alebo štátne školy, máme cirkevné školy a súkromné školy a najviac sú diskriminované cirkevné školy vo vzťahu k súkromným školám. Cirkevné školy sú veľmi solidárne. A musím zopakovať, že až na pár výnimiek nevyberajú peniaze a na základe hodnotení dosahujú najlepšie výsledky. Sú to školy cirkevné a verejné. A potom je veľká priepasť, česť výnimkám, a sú tu súkromné školy. Možnože pre budúcnosť sa treba zamyslieť, keďže súkromné školy vyberajú finančné zdroje, nad tým, akým spôsobom, povedzme, to nastaviť a vytvoriť aj taký motív, ako je v Holandsku. To znamená, že existujú osobitne zadefinované jasne verejné školy alebo štátne školy, pokiaľ je ich zriaďovateľom krajský školský úrad alebo ministerstvo školstva, potom sú to cirkevné školy a súkromné školy, pričom práve osobitne zvýhodnené sú práve tieto školy, či sú to už verejné alebo sú to cirkevné školy, ktoré peniaze na vzdelávanie nevyberajú od rodičov, pretože tam vzniká istá bonifikácia. Ten rozdiel tam niekedy je diskriminačný, i keď na druhej strane môžem súhlasiť s tým, že každý je rovnaký platca daní a platí tie dane a podobne. Ale treba nájsť taký princíp, že aj na tých súkromných školách aby sa kvalitnejšie vzdelávalo, aby to nebolo tak, že na tieto súkromné školy, česť výnimkám, väčšinou idú tí, ktorí neuspejú alebo neuspeli na verejných alebo na cirkevných školách.
Ďalej, čo sa týka vyrovnávania kvality pedagogických zamestnancov, myslím, že s tým môžem aj ja osobne súhlasiť, lebo je potrebné to vyrovnávanie, lebo tam boli veľké skrivodlivosti. A o nich hovoril aj môj predrečník. A treba hľadať možnosti, akým spôsobom s tým, by som povedal, niekedy nadšením, súťažením o tie kredity budeme tlačiť viacej do tej kvality a do tej efektivity ako len do tých kvantitatívnych ukazovateľov, aby sa im, povedzme, nejaké zdroje našli.
Tiež musím pripomenúť, že podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov je správna. Je dokonca v tomto návrhu. A tú výhodu máte, pán minister, lebo tu je už zákon, ktorý sme my prijali. A, samozrejme, dajú sa vychytať mnohé chyby a dajú sa mnohé veci spresniť a zlepšiť. Čiže aj napriek tomu, možnože aj keď prijmeme isté zmeny, ktoré v novele budú, nie so všetkými môžem súhlasiť. Najviac ma tu ťaží tá otázka finančného ocenenia učiteľov, lebo je dosť nízka, keď berieme ten priemer 2 %. Na druhej strane viete však, pán minister, som vám to aj povedal v jednej relácii, že vás si zapamätajú a každého ministra školstva si zapamätajú predovšetkým preto, že výrazne zvýši finančné zdroje do školstva. Raz sa tak stalo za pána ministra Fronca, to musím tu priznať, to bolo prvýkrát. A potom v roku 2007/2008, lebo bol dobrý ekonomický vývoj, takisto sa tie peniaze navýšili. Ja chápem, je tu kríza, hovorili sme o tom, že to nie je cyklická hospodárska kríza, hovoríme o transformačnej kríze, a keď je to transformačná kríza, tak musíme vnímať učiteľa, pedagóga ako človeka, ktorý je výrazne posilňovaný, pretože tá spoločnosť sa mení a učiteľ sa stáva, by som povedal, takým zástavníkom kvality v budúcnosti aj našej spoločnosti.
Tiež by som rád pripomenul, že sa tu spomínalo, to mi bude treba niekedy aj vysvetliť, to odobratie kompetencie po 31. decembri 2016 poskytovať vzdelávanie na doplnenie pedagogickej alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti. Je to osobitná kapitola, ktorá je veľmi dôležitá. A ja si tiež nemyslím, že ak tam dáme nejaký termín, že možnože bude situácia iná. Bude sa to musieť znovu predĺžiť, lebo nevieme, aká bude situácia v roku 2016. A tam musíme byť veľmi operatívni a veľmi citlivo realizovať tieto veci, aby sme veci viac pomohli, než poškodili
Znovu chcem uviesť, že sa mi páči aj to, že je tam vypustenie špecializovaného inovačného vzdelávania ako druhu kontinuálneho vzdelávania, lebo viete veľmi dobre, ako si naháňali kredity práve ITK, mnohí, ktorí to mali vo vlastnej profesii, boli profesionáli a si takýmto spôsobom tie kredity nejakým spôsobom nadháňali. Čiže aj v tomto vidím ten pozitívny posun.
Chcel by som z tohto miesta, pretože ja teraz nebudem hovoriť všeobecne, povedať, ak by sa nám podarilo na našom gestorskom výbore v spolupráci koalície a opozície podporiť pána ministra, že by ten nárast bol aspoň 3 %, to by bolo dobré, aby sme mohli výraznejšie v podstate zafinancovať to do týchto oblastí a naozaj aby sme o tom už len nehovorili, nedeklarovali to, nekázali, ale konkrétne v tejto oblasti aby sme konali. A pri dobrom, opakujem, pri dobrom zhodnotení sa to dá urobiť.
Osobitne vítam posilnenie právomocí riaditeľa školy v súvislosti s kreditmi, lebo riaditeľ za školu zodpovedá, má práva a má aj povinnosti. A keďže má povinnosti, tak musí mať aj práva, aj práva k formovaniu svojho pedagogického zboru, za ktorý nesie zodpovednosť aj pred svojím zriaďovateľom, aj pred štátnou inšpekciou, aj v podstate pred rodičmi, ktorí dávajú svoje deti do tejto školy. Otázka, samozrejme, to je diskusia so ZMOS-som. Pevne verím, že prebehne. A my na náš výbor aj pozveme zástupcov ZMOS-u, pána Parízka, ktorý má na starosti vzdelávanie, ale, samozrejme, aj pána Turčányho, podpredsedu, ktorý to má v podstate v kompetencii ako výkonný podpredseda, aby sme poznali aj stanoviská samosprávy, v čom tento návrh novely zákona pomáha. Hovoríme teraz niekedy, že to až nefunguje. Vy ste povedali, že to posilnenie kompetencií zriaďovateľa je niekedy disharmonické. Vy ste uviedli konkrétny príklad. No na jednej strane hovoríme o posilnení kompetencií zriaďovateľa základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. Sú zahrnuté v tých originálnych kompetenciách, kde sú zahrnuté školy alebo školské zariadenia. Tak, prosím, ale musíme si to naozaj vydiskutovať a hlavne počúvať hlas, a ja by som pánovi ministrovi tiež to odporučil robiť, Združenia miest a obcí Slovenska a, samozrejme, aj regionálnych parlamentov, lebo majú na starosti, povedzme, stredné školstvo, sú zriaďovatelia stredných škôl, čo v podstate by bolo potrebné v tomto zákone vylepšiť a čo v podstate, čo sa tu navrhuje, v tých paragrafových zneniach nie je, by som povedal, dobré a perspektívne pre budúcnosť kvality a efektívnosti nášho školstva.
Opakujem na samotný záver, pri tomto zákone, samozrejme, ja osobne sa zdržím hlasovania celkom úprimne do druhého čítania, však tu vy budete mať väčšinu, vy ju tu máte, dúfam, a, po druhé, znovu podčiarkujem, nedajte sa, pán minister, pod tlak rôznych mimovládnych organizácií, lebo nepomôže to tomuto návrhu zákona, naopak, viacej počúvajte učiteľov, odborných zamestnancov, zriaďovateľov škôl. Tí to najlepšie vedia, lebo v mimovládnych organizáciách, česť výnimkám, sú ľudia, ktorí nikdy neučili, nikdy nepoznajú pedagogický proces, nevedia, o čom to je, a často veľmi do toho hovoria tak s návrhmi, ktoré sa nedajú realizovať, resp. by viedli našu školskú reformu do veľkého pekla.
Toľkoto na úvod. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a teším sa na stretnutie na našom gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán kolega, no vôbec ste ma neroztrpčili, pretože ja práve zdieľam váš názor, čo sa týka úrovne niektorých súkromných škôl. Ale na druhej strane tvrdím, že na to, aby sa dvihla, im musíme uvoľniť ruky, pretože ich majú zviazané. Musíme im uvoľniť ruky v narábaní s majetkom, ktorý používajú, to znamená kapitálové výdavky, ktoré má každá škola. Musíme im uvoľniť ruky pri zostavovaní osnov a obsahu ich vyučovania, aby mohli učiť podľa inovatívnych a nových metód, ktoré často nemajú priestor na verejných a štátnych školách. A musíme im dať priestor na to, aby kvalitu, na ktorú majú potenciál, mohli ukázať, pretože teraz sú tam ešte stále zo strany štátu príliš zviazaní a často súkromná škola je iba systémom verejnej školy, krajšia škola fungujúca s viacerými počítačmi a s interaktívnymi tabuľami. A to pre mňa nie je priestor pre súkromné školstvo. Súkromné školstvo má byť inovatívne, prinášať nové metódy. A nemusí byť na strane kvalitatívnych ukazovateľov lepšie alebo horšie, ale má ukazovať, že pedagogika a vedenie detí sa dá robiť aj inak a hlavne na úrovni ich duchovného rozvoja. Na úrovni osobnostného rozvoja a priestoru pre kreativitu by malo ukazovať aj štátnym školám, resp. verejným školám, že sa to dá aj inak.
No a čo sa týka toho vzťahu k samosprávam, áno, mali by sme počúvať aj ZMOS, ale zároveň by sme mali napr. počúvať Úniu miest, pretože mnohé stredné školy sú v mestách a už sme si mohli všimnúť, že často názory ZMOS-u a názory Únie miest sú protichodné. Tak potom kto zastupuje reálne hlas regiónov, keď väčšina stredných škôl je práve v mestách? Ďakujem.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi. A chcem sa dotknúť len jednej časti, a to zvýšenia platov na úkor zrušenia rekondičných pobytov pre učiteľov. Myslím si, že o tom netreba diskutovať, že opodstatnenosť rekondičných pobytov pri ich náročnej práci je bez pochybností. A ja len dúfam, že sa nejakým spôsobom nájdu peniaze na to, aby sa vrátili späť do toho cyklu, aby mohli učitelia tie rekondičné pobyty využiť na regeneráciu svojich fyzických a psychických síl. A na margo toho môžem povedať len jednu vec, že v súčasnosti pri týchto podmienkach platových, aké ich majú, vítajú teda túto formu zvyšovania odmeňovania aj na úkor zrušenia týchto pobytov. Ale treba si jednoznačne uvedomiť, že zdravie majú len jedno. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Čaplovič, pozorne som počúval tvoje vystúpenie, vnímal som ho ako vecné, neboli tam nejaké vážne výhrady k návrhu zákona, s tým, že v druhom čítaní treba urobiť zmeny. Tak si myslím, že by sme sa mohli dohodnúť. A ja by som veľmi uvítal, keby v prvom čítaní si nie zdržal sa hlasovania o návrhu, ale posunul ho druhého čítania, s tým, že to spolu to opravíme a pomôžeme školstvu, tak ako sa mu dá pomôcť. Ďakujem.

Mňa prekvapil, pán poslanec, váš apokalyptický tón, ktorý sa týkal mimovládnych organizácií. A iba by ma zaujímalo celkom konkrétne, ktoré mimovládky ste mali na mysli, ktoré nás vedú do pekla, a menovite ktorých ľudí ste mali na mysli z tých mimovládok, ktorí nikdy v živote neučili a problému nerozumejú. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som takisto chcela dať za pravdu pánovi poslancovi Čaplovičovi v oblasti financovania súkromných a cirkevných škôl, že pri zaraďovaní do siete práve pri súkromných školách sme po skúsenostiach z praxe museli upraviť zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, lebo sme zistili, že veľakrát materiálno-technické vybavenie škôl nezodpovedalo požiadavkám vybavenosti škôl, nehovoriac o tom, že chýbali aj kvalita a kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov. Ďakujem.