22. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec, ja poznám väčšinu tých názorov, ktoré ste tu vyslovili, lebo ste ich publikovali a som veľmi rád, že ste ich tu zopakovali. Oni nie sú ani ľavicové, ani pravicové, sú veľmi rozumné. A škoda, že nemôžeme spolupracovať, lebo ste osamelý bežec. Ale snáď v budúcnosti prevládne aj takýto predvídavý a národohospodársky pohľad a oceňujem minimálne tú odpoveď aj na našu ponuku, že poďme sa teda baviť aspoň o tom zjednotení výberu daní a odvodov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nepochybne chcem oceniť záver, pán kolega, vášho vystúpenia, ktorým ste navrhli stiahnuť tento materiál. A z toho vystúpenia logicky vyplýva, že minimálne časť argumentov, ktoré tu odznievajú, a ktoré, povedzme, že opozičné spektrum hodnotí veľmi kategoricky, ako negatívne akceptujete. Ale napriek tomu ten pohľad v rámci toho spôsobu myslenia, ktorý sa už na Slovensku zafixoval, pre druhé čítanie bude, ak by náhodou bolo, tak by bol v každom prípade cenný. Len niektoré otázky, ktoré ste si položili ako rečnícke. Napríklad je, že z čoho máme platiť teda tie zvýšené výdavky na sociálnu sféru v štáte v čase recesie a podobne.
No, dokonca aj teraz ten príklad s tou Zagorovou, takí ľudia ako je Warren Baffet alebo majiteľka Le Royal vo Francúzsku kričia, zdaňte nás. Neviem, či viete pán kolega, ale tá najbohatšia pani zarába mesačne viac ako zarába pätnásť tisíc sedemsto tých takzvaných pracujúcich vo Francúzsku. A logika, etika takéhoto stavu, že je normálna a samozrejmá, o nejakej progresivite zdanenia, že netreba hovoriť a podobne, ktorú trošičku cítim vo vašom prejave, ukazuje, že bude neudržateľná aj u nás, v našich podmienkach.
Pán Zajac hovoril pred časom o konkurencieschopnosti, odhliadnuc od toho, že treba vždy sa pozrieť, kto teda ten rebríček robí, ale dosť je signifikantné, ako vyzerajú, ktoré štáty sú v prvej desiatke konkurencieschopnosti, Fínsko, Dánsko, Švédsko, ako vyzerá daňová kultúra v týchto krajinách. Ako vyzerá sanovanie potrieb. Ako vyzerá daňové prostredie v prvých tridsiatich krajinách, ktoré sú napísané v tom rebríčku konkurencieschopnosti, ktorá z krajín, ktorá má také daňové portfólio ako u nás, neexistuje daň z majetku prakticky, neexistuje daň z dividend, neexistuje daň z dedičstva, ktorá je fixná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za dvojitú výzvu. Tak mi dovoľte, aby som sa v tomto príjemnom piatkovom popoludní, v tejto vykradnutej miestnosti, vykradnutej od ľudskej prítomnosti, podelil s vami o svoj názor na ten balík zákonov, ktorý ste nám predložili na stôl.
Najprv forma. Ja sa osobne považujem za naozaj za toho mladého, ktorý v tom parlamente našom je druhý rok, ale mal som tu možnosť zodpovedať za vypracovanie legislatívy na ministerstve financií minulé štyri roky, keď sme boli vo vláde, a musím povedať, že to, čo ste doručili, pán minister, do parlamentu, je podľa mňa jeden legislatívny humus. A ospravedlňujem sa tejto snemovni za to vyjadrenie, lebo je to silné vyjadrenie, ale nič iného mi neprichádza na um, aby vyjadrilo to, čo po prelistovaní tých stoviek strán človek našiel.
Ja chápem pragmatičnosť, ja chápem taktiku, ktorou v podstate ste chceli a stále chcete dosiahnuť to, aby ste pretlačili cez Národnú radu balík opatrení, ktorý je veľmi pružne pomenovaný ako nejaké zmeny z príjmov zo závislej činnosti, ale keď ideme hlbšie, tak je to naozaj, naozaj komplexný návrh zákonov, z každého rožka trošku, sú tu úplne nosné veci, ktoré sa venujú, sa venujú tomu, čomu sa majú venovať. To znamená, zjednodušeniu odvodového systému, spôsobu výberu odvodov, fungovaniu Sociálnej poisťovne, ale sú tu veci, ktoré síce, férovo povedané, boli komunikované, ako je otázka z vášho pohľadu udržateľnosti verejných financií týkajúca sa valorizácie, predĺženia veku odchodu do dôchodku, ale sú tu aj to, čomu hovoríme čistenie šuflíkov, a to sú proste malinké zmeny v daňových zákonoch. Lízing napríklad, ako meníte spôsob odpisovania lízingu, odpisovanie hmotného majetku. Toto samozrejme pri čestnom prístupe by si zaslúžilo úplne korektne - a pri fungujúcej koalícii by to nemohol byť ani problém z hľadiska definitívneho schválenia - zaslúžilo by si to celú, celú sadu zákonov, keby ale, samozrejme, tu bol úmysel pristupovať k veci korektne a čestne.
Lebo pripomienkové konania, o tomto všetkom sa tu hovorilo. Koľko dní to trvalo. Kedy sa to dialo cez prázdniny. Koniec koncov aj to, že animácia šéfov, ktorí vedú rokovanie Národnej rady, vlastne dosiahla aj to, že dnes, keď sa nehlasuje a proste je úplne jasné, že tá účasť v Národnej rade bude menšia, tak proste sa tá animácia sa podarila naozaj, že sa rokuje o tak vážnych veciach dnes a najneskôr v utorok sa táto téma aj skončí.
Ja rozhodne nie som človekom, ktorý by zastával terajší systém fungovania odvodov, fungovania zdravotných poisťovaní, sociálnej poisťovne. Na to samozrejme by som dostal od niektorých mudrlantov a zväzákov zo strany koalície hneď otázku, a čo ste robili tie štyri roky? To je tá klasická odpoveď na každú výzvu, ktorá smeruje k tejto téme.
No, poviem tu úplne jednoducho, pripravovali sme, úplne seriózne sme pripravovali koncept zjednotenia a výberu daní a odvodov, ktorý sa volá UNITAS, na ktorom spolupracovali ľudia, ktorí aj teraz sedia v tejto miestnosti. A je to koncept, ktorý naozaj formou uznesenia bol formulovaný ešte druhou Dzurindovou vládou, ktorý bol rozpracovaný detailne do legislatívy z hľadiska reformy inštitúcií počas minulej vlády. A teraz máte tu možnosť a svojím spôsobom vám ju závidím, že to máte možnosť dosiahnuť do konca. A bolo by fajn, keby to bol koniec úspešný. Pretože ako to býva na Slovensku, ten kto strihá pásku, je aj autorom, aj všetku slávu proste nesie potom na svojom chrbte. Túto možnosť máte mentálne teraz vy.
Ak sa vrátim k tomu uzneseniu druhej Dzurindovej vlády, ono je veľmi jednoduché napísať do uznesenia, že zjednotený výber bude v tom a v tom roku, lebo toto bolo proste, to je presne to, čo sme našli po roku 2006 na stole. To bolo jedno uznesenie a k tomu vykradnuté, alebo vyprázdnené fajly od už teraz neznámych poradcov vtedajšieho ministra financií.
Vždy sme hovorili, že je to oveľa komplikovanejšie ako nejaké heslá a mantry, že ide o reformu inštitúcií, že ide o reformu inštitúcií, ktoré tu fungujú z hľadiska svojej bázy fungovania ešte z čias minulého režimu, že hovoríme o inštitúciách, ktoré zamestnávajú - daňový úrad nejakých šesťtisíc ľudí, štyritisíc na colniciach, neviem, pätnásťtisíc, pán minister, snáď v sociálnej poisťovni, že hovoríme o inštitúciách, ktoré trpia prekliatím tých výsledkov minulých vlád o tom, ako sa budovali informačné, na proprietárnom systéme založené informačné systémy, ktoré spolu nekomunikujú, že je treba bojovať s inštitúciami, v ktorých sú samozrejme úradníci, a tí majú priam v svojej duši geneticky zavedené to, že produkujú problémy, produkujú formuláre a obťažujú podnikateľské prostredie.
Nemáme žiadny problém s tým, aby sa v tomto projekte pokračovalo. Dokonca si bez nejakej nadutosti myslíme, že sme na tej ceste urobili dostatočný kus práce, že to, čo sa nepodarilo napríklad vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi, pretože narazil na stranícky partikratizmus a záujmy jednej z koaličných strán, ktoré znemožnili prijatie zmeny inštitúcie daňového úradu a odpojenie kreovania daňových úradov od politického rozhodovania v Národnej rade, tak toto všetko sa podarilo v minulom volebnom období.
A potom, čo tu vidíme za posledný rok a pár mesiacov, sa obávam, že takéto sústo by ste nezvládli ani vy. Toto je určite minimálny priestor zhody, o ktorom môžeme hovoriť, a ja dokonca poviem, že na jednej strane budeme prísne monitorovať, na druhej strane budeme držať palce tejto krajine v tom, aby sa podarilo vybudovať nový moderný finančný úrad s daňovými stanicami, alebo so stanicami finančného úradu na tých miestach, kde naozaj majú byť, aby sa podarilo odpojiť miesta akýchsi rodinných klientelistických väzieb v pôsobnosti terajších daňových úradov, kde kontrolóri poznajú pol okresného mesta a samozrejme tým pádom nie sú schopní vôbec efektívne vykonávať svoje činnosti. Že budeme držať palce tejto krajine, aby sa podarilo prebudovať Sociálnu poisťovňu naozaj na modernú inštitúciu, ktorá sa vzdá časti svojich právomocí, výberu, časti kontroly, veľmi výnosnej kontroly nad hendlovaním s pohľadávkami. To sú všetko veci, o ktorých treba hovoriť, a na ktorých určite existuje aj bazálna podpora, ktoré, opakujem, budeme prísne monitorovať, a o ktorých sa, bohužiaľ, domnievame podľa toho, aké máme informácie a aké sú signály, že vôbec nebude jednoduché pre vás, aby ste spustili fungovanie tohto veľkého, naozaj veľkého projektu k 1. 1. budúceho roku. Už aj vzhľadom na to, že ste sa nechali zatiahnuť do biznisových vojen v oblasti aj tých z hľadiska používania prostriedkov z európskych fondov, operačného programu informatizácie, už aj vzhľadom na to, že ste decentralizovali systém riadenia toho projektu a už aj vzhľadom na to, a teraz prichádzam k tej veci, že ste si v mene istej fixnej idey zvolil koncept zavedenia superhrubej mzdy a toho všetkého ďalšieho, čo v tom eintopfe, v tom hrnci, ktorý dnes na tomto stole máme, naozaj je.
Ja samozrejme koncept superhrubej mzdy poznám. A poznám ho dokonca aj z hľadiska technických návrhov riešení pri formovaní projektu UNITAS. Superhrubá mzda okrem toho, že sa nachádza v známej knižke nášho terajšieho predsedu parlamentu, bola technickým predpokladom jedného miesta platenia, ale tento koncept samozrejme narážal u svojich úvodných etapách na odpor či už odborárov, alebo samozrejme aj zástupcov zdravotných poisťovní, ale aj zástupcov Sociálnej poisťovne, a boli vždy uvádzané veľmi legitímne pripomienky k tomu, prečo by sme nemali ísť tou cestou.
Superhrubá mzda je momentálne heslo, ktoré z môjho pohľadu je fixnou ideou predsedu SaS, je jeho, podľa neho technickým predpokladom zavedenia odvodového bonusu, ktorý ja v dnešnej politickej situácii považujem za svätý grál, ktorý nikto nevidel, nikto o ňom poriadne nepočul, a samozrejme hovorí sa o ňom ako koncovke celého tohto procesu.
Ja pripomeniem, budem sa snažiť byť diskrétny, ale pripomeniem míting v uzavretej zasadačke vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka, na ktorom sa zúčastnili povedzme špecialisti na odvodové systémy rôznych politických strán, alebo povedzme celého politického spektra. A tomuto fóru prezentoval svoj princíp odvodového bonusu práve vtedajší poradca ministra pán Richard Sulík. A ja musím uviesť, že človek, ktorý zvykne sedávať v tejto miestnosti, sa jasne vyjadril k celému princípu odvodového bonusu, že je to princíp, ktorý je neprijateľný, extrémne pravicový a neprijateľný pre našu bežnú štáto-právnu pravicovú stranu, ktorá v tomto priestore už nejaké tie roky funguje.
To, samozrejme, na okraj, ale to, samozrejme, vytvára aj celkovú atmosféru toho, odkiaľ ideme a čo chceme dosiahnuť. Odvodový bonus, dámy a páni, je pre mňa už po tom, ako ste si ho formulovali do programového vyhlásenia, mŕtvy.
Je mi jasné, že ho nemôžu, že túto myšlienku nemôžu prijať predstavitelia SaS, pretože jednou z ich posledných možných kostičiek, ktorú môžu z hľadiska svojej predvolebnej kampane ukázať svojim voličom, ale je mŕtvy. Je mŕtvy z pohľadu vývoja verejných financií, je mŕtvy z pohľadu vyjadrení kľúčových osôb politických predstaviteľov tejto koalície.
Už aj preto tvrdohlavé presadzovanie superhrubej mzdy je pre mňa dôkazom toho, že za týmto konceptom je oveľa viac, pretože si ho osvojili aj tí predstavitelia, ktorí s odvodovým bonusom nechcú mať nič spoločné. Tak sa môžeme pozrieť na tieto motívy a ja sa ich pokúsim trošku poodhaliť. Superhrubá mzda vytvára priestor na to, že príjmy Sociálnej poisťovne budú samozrejme zásadným spôsobom znížené a týmto spôsobom sa Sociálna poisťovňa, zásadným spôsobom ohrozuje sa jej samofinancovateľnosť. Chcem podotknúť, že konštruktérmi tohto prístupu sú ľudia, ktorí pred niekoľkými rokmi tým istým spôsobom atakovali samofinacovateľnosť Sociálnej poisťovne zavedením druhého piliera v takej miere, ako ho máme dnes a ako s ním bojujeme dodnes so všetkými tými problémami, ktoré so sebou prináša. Po niekoľkých rokoch... A ešte zabudol som, tí istí ľudia samozrejme nastavili prvý pilier veľmi veľkoryso, by som povedal, na základe švajčiarskej valorizácie, na základe zásluhovosti v prvom pilieri, ktorý bol potom zabrzdený terajšou premiérkou, pani Radičovou. Ta zásluhovosť bola v istom momente zastavená. Teraz vlastne aj v tomto zákone sa dostávame k tomu, že ta zásluhovosť je úplne potieraná, ale to nech si vyrieši pán Kaník s vami tento problém. Chcem len povedať, že za tým podmínovaním príjmov, originálnych príjmov Sociálnej poisťovne po niekoľkých rokoch prišli neustále opakované myšlienky o tom, ako je prvý pilier neudržateľný, ako musíme proste reformovať len a len prvý pilier, to znamená, prvý pilier pre nás znamená príjem existujúcich alebo blízkobudúcich dôchodcov. A ja nemám dôvod si myslieť, že ak dnes sa vykrojí 24 % ďalších príjmov zo Sociálnej poisťovne a zavesia sa tieto príjmy do štátneho rozpočtu a budú v podstate predmetom vôle alebo zvôle politických predstaviteľov tej alebo onej koalície a bude o ňom rozhodovať tento parlament, každý december o tom, akým spôsobom, akou mierou sa bude proste prispievať na dávky a na dôchodky, ja nemám dôvod si myslieť, že o pár rokov, o päť, o šesť o sedem rokov niekto zase nepríde s koncepciou, že ten prvý pilier je naozaj neudržateľný, pretože Sociálna poisťovňa generuje stále väčšie a väčšie nefinancovateľné deficity. A toto je pre mňa spôsob, ktorý, keby som mal z ústavy večne zabezpečené kreslo ministra financií, tak by sa mi mohol asi páčiť, pretože by som mohol rozhodovať o osude tých ľudí, ale keďže dúfam, že takejto hlúposti sa v tejto krajine nikdy nikto nedopustí, tak s týmto ja zásadným spôsobom nemôžem súhlasiť. Pretože dať do závislosti sociálne a zdravotné systémy do takej miery zo štátneho rozpočtu je naozaj už zo strednodobého hľadiska nebezpečné. Toto je základná výhrada a, samozrejme, je to výhrada, ktorá je, je to výhrada voči veci, ktorá je hlboko skrytá v tomto probléme, lebo to, čo je navonok, to, čo je to pozlátok, je tabuľka s úbytkami a s vo väčšej časti samozrejme so zvýšením čistej mzdy tej alebo onej príjmovej skupiny. Takže, ak z hľadiska komunikácie, by som povedal, že v úvode sa dalo naozaj vyčítať to, že minister Mikloš, ktorý v úvode bol nositeľom tejto témy, to prepískol a postavil proti sebe naozaj neokrôchaným spôsobom živnostníkov a podnikateľov proti ľuďom, ktorí každý deň chodia do roboty a sú proste platiteľmi dane zo závislej činnosti a aj takýchto odvodov, tak musím povedať, že sa vám podarilo za pár mesiacov naozaj popracovať na marketingu tejto reformy a podarilo sa nám vystrčiť dopredu to heslo o tom, ako tento princíp má byť spravodlivý. Ako má byť spravodlivý vrátane toho, že rušíte milionársku daň, alebo presnejšie povedané, degresívno odpočitateľnú položku, ktorá bola proste, klala oči, niektorým ideológom vo vašich radoch, ktorá likviduje zamestnaneckú prémiu, ktorá bola odporúčaním, bola presadená minulou vládou a bola založená na odporúčaniach všetkých relevantných medzinárodných inštitúcií vrátane takých zástancov neoliberálneho konceptu, ako je Medzinárodný menový fond, alebo to bolo OECD alebo Komisia. Všetko v mene princípu spravodlivosti. Poznáte mnohé argumenty, poznáte argumenty od odborárov, poznáte argumenty o tom, že zavedenie superhrubej mzdy od prvého januára budúci rok bude predstavovať manévre, ktoré budú určite v prvotnom štádiu v miliónových čiastkach stáť náklady samotného podnikateľského sektoru.
Poznáte argumenty o tom, že ľudia, ktorí pred pár rokmi boli vystavení zásadnej zmene, a to zmene, mám na mysli zavedenie novej meny, ktorí boli vystavení istému chaosu vnímania hodnôt, teraz po, po tom, čo niekoľko generácií bolo zvyknutých v podstate na vnímanie porovnávania platov na princípe hrubej mzdy, budú uvalení opäť do hlbokej neznalosti a chaosu s tým, že si budú porovnávať superhrubú mzdu. Samozrejme tí, ktorí budú zastupovaní odbormi a kolektívnym vyjednávaním, tak tí si udržia aj tempo valorizácie napriek tomu, že superhrubá mzda mení tieto hodnoty. Ale tí, a tých je väčšina v pracovnom pomere, ktorí nebudú chránení kolektívnym vyjednávaním, tak tí sa vystavujú riziku diktátu zo strany zamestnávateľa. Pretože valorizácia sa kľudne u tých menej kvalifikovaných, menej gramotných ľudí môže dostať do pozície, že im niekto proste pridá 10 eur ročne, ak by to bolo možné s tým, že ho vôbec nebude zaujímať, koľko odvodov z toho platí štátu. Proste pre neho je to otázka naozaj ceny práce, ktorá je mimochodom už uvedená aj dnes na výplatných páskach, a s tým ten podnikateľ končí. Ja sa nečudujem zamestnávateľom, že hromadne podporujú tento systém, lebo sú tam prvky, ktoré naozaj znižujú administratívnu náročnosť a zlepšujú podnikateľské prostredie, ale ktoré sú kľúčovo viazané na projekt UNITAS, a sú tam aj tie záludnosti, ktoré sú viazané napríklad na koncept superhrubej mzdy, ktorý podľa nás má hlavne tieto prvky nebezpečenstva, ohrozenia snahy ľudí zarábať viac, čo je úplne legitímne.
Keď sa pozrieme na stav verejných financií a na situáciu, v ktorej sa momentálne dnes nachádzame, tak koncepty, keď sa pozrieme na stav, povedzme, pohybov v zdravotníctve, na kroky, ktoré boli schválené touto snemovňou len včera, na oddlženie zdravotníctva a keď sa pozeráme na výhľady štátneho rozpočtu na budúci rok z hľadiska práve financovania zdravotníctva aj budúci rok, opäť, koncept transferu zo štátneho rozpočtu do zdravotných poisťovní, ale aj do sociálnej, je vysoko nebezpečný. Chcel by som povedať, že sa čudujem. Čudujem sa kolegom z koalície, ktorí veľmi dobre vnímajú, že výkladná skriňa SaS, superhrubá mzda je projektom, politickým projektom tejto strany a že sa chystajú posunúť na druhého čítania tento zákon, tento, túto mantru SaS práve hlasmi koalície v čase, keď im predstavitelia tejto strany podrážajú nohy a trhajú túto koalíciu na kusy v úplne iných témach. Ja, samozrejme, ako člen výboru pre financie a rozpočet mám možnosť aj neformálne hovoriť so zástupcami koalície v tomto výbore a verte mi, že podpora tomuto konceptu v, by som povedal, v intímnom prostredí debaty medzi štyrmi očami nemá väčšinovú podporu. Čiže dnes ste ju schopní pretlačiť jedine na základe verejného aklamačného hlasovania v tejto snemovni a presne v takom balíku, ako je namixovaný, to znamená spolu s mantrami dlhodobej udržateľnosti, znižovaním valorizácie, predlžovaním veku odchodu do dôchodku a tými inými konceptami a samozrejme aj s tými prvkami UNITAS-u, ktorú tu sú. Čiže tých uzlíkov je tam naviazaných veľa. Nepochybujem, že legislatívne budete pracovať ďalej, ak sa vám to podarí pretlačiť cez prvé čítanie, tak podľa skúsenosti, ktoré máme, pri druhom čítaní, pán minister, sem prídete, alebo vlastne koaliční poslanci sem prídu s niekoľkými desiatkami pozmeňovacími návrhmi. O tom som presvedčený a o tom sa môžeme staviť. Zažili sme to pri zdravotnom poistení, zažili sme to pri iných zákonoch, môžem pripomenúť sedemdesiat pozmeňovacích návrhov pri zdravotnom poistení. A výsledok si pamätáte. Pamätáte si výsledok? No napríklad zavedenie odvodov, zdravotných odvodov z prenájmov, ktorý bol následne zrušený. Alebo - a to bolo úplne prekvapenie, naozaj pre všetkých - to boli zdravotné odvody pre vysokoškolákov, ktoré ste tiež následne museli zrušiť.
Čiže tajming napätý, manažment celého procesu, o tom som presvedčený, je spochybnený, legisvakancia takmer žiadna, ale dopady fatálne. Fatálne už aj z toho pohľadu, že chcem pripomenúť, len pred pár dňami vyšli na svetlo sveta informácie o tom, že slávna Zajacova zdravotná reforma bola podporená, povedzme motivovaná špinavými peniazmi finančnej skupiny Penta. Penzijná reforma. S ňou sa doteraz chváli Ľudovít Kaník, že prešla jedným hlasom. A pýtam sa, pán minister, táto reforma, tento systém zmien prejde väčšinou koľkých hlasov? A odkiaľ teda? Len z koalície alebo teda ešte, podarí sa vám niekoho nakúpiť z opozície? Z tejto alebo z tejto strany? A chcem sa opýtať, je toto férové, je to proste zodpovedné z hľadiska dlhodobej udržateľnosti takéhoto princípu? Lebo my meníme systém platenia odvodov po dvadsiatich rokoch. Možno po tridsiatich z hľadiska toho samotného proste princípu. My meníme pohľad ľudí na mzdu ako takú. Mne sa to zdá nezodpovedné aj z pohľadu toho, kto vás môže vymeniť po ďalších parlamentných voľbách. Pretože ďalšia exekutíva, ktorá s tým má, ktorá môže vzísť z tých volieb a môže mať s tým zásadný, zásadný problém, môže byť naozaj vystavená tej Hamletovskej otázke, čo s tým robiť? To znamená zase vykonať manévre, zase cvičiť celú podnikateľskú verejnosť, zase meniť účtovné systémy? Ako proste, zase si zažiť to, čo urobili v Českej republike? Mimochodom stretnutie s poslancami českého rozpočtového výboru bolo veľmi, veľmi zaujímavé. A predstaviteľ strany SaS na tom stretnutí k tejto téme mlčal. A to poslanci od ľava, od komunistov až po Veci verejné hovorili jedným hlasom, že to bol proste experiment od ktorého musia odstúpiť. Takže ja sa nechcem, nechcem vzývať ani Boha, ani spravodlivosť, na to už, až tak naivný nie som, aj keď som mladý v politike parlamentnej, ale chcem volať aspoň po zodpovednosti, zodpovednosti vášho jednotného prístupu. Pretože, ak sa tu ozývajú hlasy, ako o nich hovorí pán Zajac alebo Tono Marcinčin, je úplne jasné, že máte pochybnosti. A keď máte pochybnosti, nemáte právo, nemáte právo zaviesť takéto zmeny rozhodnutím alebo väčšinou, prevalením, neúčasťou, znižovaním kvóra alebo neviem akými fintami, aké sa v parlamente zvyknú diať. Pre prvé čítanie všetko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len jednu poznámku ku kolegovi. Každá reforma bolí a každá reforma má pochybnosti. Každá jedna. Vždycky to tak bolo, vždycky to tak je a vždycky to tak aj bude. A to neznamená, že na základe týchto pochybností, niektorých oprávnených, niektorých neoprávnených, nemáme právo tieto reformy urobiť. Ja už som včera pri debate o balíčku zdravotníckych zákonov sa opýtal, tak ako sa pýtam každého. Keď tu niečo fungovalo dvadsať rokov a tvrdí sa, že to bolo dobré, tak potom prečo je kríza? Keď všetko na Slovensku, v Európe, vo svete bolo dobré, tak prečo sa svet, Európa a Slovensko zmieta v kríze? Je normálne, že po určitých dekádach, cykloch, sa procesy prehodnocujú, systémy a hľadajú sa nové riešenia aj s tým, že nikto, ani vy, keby ste zavádzali akúkoľvek reformu, nemôžte pri jej zavedení stopercentne garantovať, že bude úplne úspešná, že nebude mať chyby. A z nás... Rozdiel medzi nami a vami je ale v tom, že my to nahlas hovoríme, my to nahlas pripúšťame. My nedemagogicky netvrdíme, že je to zlé, že nebude problém, tak ako vy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Áno, pán poslanec Matej, svet sa mení, len, bohužiaľ, nie vždy k lepšiemu. A ja opakujem, že tento koncept, ktorý napríklad z hľadiska fiškálnych dopadov, to ináč, tomu som sa ešte nevenoval, ale vo finančnej doložke je výrazne negatívny na verejné financie. Samozrejme, my si počkáme na výsledok vašich rokovaní v pondelok. Akým spôsobom chcete dotankovať do príjmovej stránky nášho rozpočtu na budúci rok, ale aj z tohto pohľadu je to nezodpovedné. A ja hovorím, ja som sa prihlásil k mnohým, k mnohým veciam z konceptu zníženia administratívnej náročnosti odvodového systému ako takého. Nebudem brániť tento systém. Ale takisto čestne a nahlas hovoríme, že koncept superhrubej mzdy, hovorím, útočil som naňho, koncept superhrubej mzdy je dnes veľkým experimentom. A to som veľmi slušný, lebo, lebo sme na pôde snemovne a vy nemáte tú mieru istoty a z pohľadu toho, že nemáte na to ani konsenzuálny súhlas, povedzme, väčšiny politického spektra, nemali by ste do takéhoto procesu ísť. A na túto zodpovednosť som sa odvolával.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste vydržali v tejto sále až doteraz, dovoľte mi, aby som povedal aj ja pár poznámok k tomuto relatívne obsiahlemu zákonu.
Ak dovolíte, ja by som začal tam, kde pred chvíľočkou skončila koalično-opozičná výmena názorov o tom, či máte právo alebo nemáte právo na takéto veľké a zásadné zmeny v daňovo-odvodovom systéme. Bezpochyby zákonný nárok určite na to máte, máte na to možno aj väčšinu hlasov v parlamente, zatiaľ hovorím možno väčšinu, lebo uvidíme, ako to bude vyzerať po pondelku, ale myslím si, tak ako hovoria viacerí kolegovia, že tento krok je nezodpovedný. A ja som v rade svojich vystúpení, či už sa jednalo o daňové otázky, či už sa jednalo o otázky samosprávy, či sa už jednalo o otázky zdravotného systému, vždy volal po širšej spoločenskej a politickej zhode, pokiaľ ide o zásadné reformy spoločnosti. V tomto považujem tento návrh, ktorý je ušitý horúcou ihlou, za nezodpovedný. A o to viac nezodpovedný, že nemáte ani podporu, stopercentnú podporu vlastných radov. Pri tak krehkej koalícii, ktorá má o štyri hlasy viacej, ako je potrené na prechádzanie zákonov, keď vážne výhrady má skupina OKS, ktorá má štyroch poslancov, keď vážne výhrady prezentujú aj poslanci z radov SDKÚ. zaznamenal som slová pána poslanca Kaníka, keď vážne výhrady prezentujú poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, myslím si, že by bolo pre túto spoločnosť ďaleko lepšie, ak by sa tento návrh zákona vrátil vláde na dopracovanie. A toto poprosím pána spravodajcu, aby zaznamenal ako procedurálny návrh.
Ja by som sa dotkol len niekoľkých otázok, lebo na otázky, ktoré sa týkali dopadov na zamestnancov a rôzne skupiny z hľadiska príjmu, teda rôzne skupiny obyvateľstva z hľadiska príjmu, myslím si, že vyčerpávajúco prezentoval predovšetkým kolega Braňo Ondruš a nerád by som sa v tejto oblasti opakoval. Ja si dovolím len zopakovať, že uvedené návrhy zmien zákonov presúvajú ťarchu daňovo-odvodových povinností na nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny obyvateľstva. A predovšetkým tým, že sa mení odpočitateľná položka, sa symptomaticky pre pravicovú vládnu koalíciu ruší milionárska daň. Hovorím symptomaticky a symptomatické je aj to, že bohatí budú na tom lepšie, chudobní budú na tom horšie. Táto drobná zmena, pokiaľ ide o milionársku daň, sa dotýka zhruba osemdesiatpäť tisíc zamestnancov a šesťtisíc osemsto samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov. Ak by sme hovorili len z hľadiska nejakého mechanického prenásobovania a ja sa dotknem aj filozofie, tak zastavím sa pri odpočitateľnej položke, ktorá bola doteraz 19,2-násobok životného minima, teraz sa mení na 18-násobok životného minima. No, ak si zoberiem skutočnosť, že odvody zamestnávateľa sú myslím, že vo výške 35,4 %, takže ak by som vydelil číslo 19,2 deleno 1,354, tak ani náhodou by som nedostal číslo 18. To znamená, že aj tuto vidím určite nejaký prepočítavací nepomer, ktorý nebude asi vinou vadnej kalkulačky, ale skôr to považujem za zámer.
Ak by som sa chcel dotknúť ešte ďalšej tézy, ruší sa odpočet odvodov, ktoré platil zamestnanec ako odpočitateľnú položku z dane z príjmov, týmto krokom, čiže odvody už nie sú odpočitateľnou položkou pri daňovom základe. Týmto pádom sa zvyšuje daň. Ja si spomínam na siahodlhé diskusie, ktoré prebiehali v tomto parlamente počas celého dvadsaťročného obdobia existencie Slovenskej republiky alebo po novembrovom vývoji, po roku 1989 a pokiaľ išlo o poistné systémy, tak pri zavádzaní poistného systému sa práve, tá téza bola v tom, že nech je úplne jasné, že tie peniaze, ktoré sa vyberú od ľudí, že idú na zdravotné poistenie, že idú na poistenie v nezamestnanosti a idú na dôchodkové poistenie a nech je absolútne jasné, aký podiel, na ktoré poistenie ide. Týmto krokom mám pocit, že sa opätovne zavádza alebo je snaha o opätovné zavedenie širšej prerozdeľovacej úlohy štátu, aj keď je to skryté. Tým, že sa zvyšuje práve výber daní na úkor odvodov. Toto aj v kontexte niekoľkoročných alebo mnohoročných diskusií a toto aj v kontexte toho, že máme dnes pri moci liberálno-konzervatívnu vládu považujem za nepochopiteľné a verím, že to pán minister vo svojom záverečnom slove sa pokúsi vysvetliť.
To, čo je ale pre mňa omnoho nepochopiteľnejšie pri liberálno-pravicovej vláde, je to, čo vo svojom vystúpení spomenul aj kolega Zajac, a to je kvalita podnikateľského prostredia. Iste sa dá súhlasiť s tým, že pokiaľ hovoríme o znižovaní administratívnej náročnosti, že bude mať pozitívny vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia. Pod toto sa každý z nás podpíše, či sme v opozícii alebo v koalícii. Koniec koncov koncepciu UNITAS-u, jednotného výberu daní, ciel a odvodov pripravovala už vláda Roberta Fica a nikto nemal s tým problém ani v našich radoch, ani vo vašich radoch. Ale problém máme s tým, čomu hovoríte zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Ja uvediem pár príkladov. U podnikateľov nebude zaplatené poistné daňovým výdavkom, čo bude zvyšovať ich daňové zaťaženie. Ja toto jednoznačne nepovažujem za zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Pre podnikateľov sa zrušia 40-percentné paušálne výdavky z celkovej sumy a nahradia sa sumou 2 400 euro. A tu treba ešte doplniť, že u podnikateľov, len u podnikateľov, ktorí nie sú platiteľmi DPH, lebo ak sú podnikatelia platiteľmi DPH, tak sú už v inom režime. Opätovne sa pýtam: Zníženie paušálnych výdavkov a de facto týmto dotovanie štátnej kasy na strane príjmov z výberu daní, považujete za zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia? Určite sa nedá predpokladať, že sme na jednej vlnovej dĺžke s poslancami OKS, ale pokiaľ obhajujú stanoviská živnostenského stavu, ja musím úplne jednoznačne povedať, že pozícia strany SMER je presne taká istá. Toto nie je zvyšovanie kvality podnikateľského prostredie, toto je obyčajné naháňanie peňazí do štátneho rozpočtu spôsobom, ktorý nepovažujeme za správny. Mohli by sme otvoriť politické debaty o tom, ako je to so živnostníkmi v mnohých iných otázkach. Ale ja by som chcel upozorniť len na jednu jedinú skutočnosť, pokiaľ ide o živnostníkov. A to je to, že živnostník za výsledky svojho podnikania ručí celým svojim majetkom, čo pri iných skupinách, ktorí podnikajú ako jednoosobové eseročky, ktorí majú, sú, majú akcie akciových spoločností alebo sú inak, inak pôsobia prostredníctvom iných obchodných spoločností, toto riziko nemajú. Ja rozumiem a upozorňovali sme dlhodobo na to, že vymeriavací základ živnostníkov je tak malý, že v prípade, že sa dostanú o desať, pätnásť, dvadsať rokov do dôchodku, že sa dostanú do sociálnej siete, prevažná väčšina z nich. Ale toto nemôže byť spôsob riešenia tohto problému.
Ďalší príklad zvyšovania kvality podnikateľského prostredia. Strata a nezdaniteľná časť sa budú môcť odpočítať len z čiastkového základu z podnikania a nie z celkového základu dane. Daňovú stratu po 1. 1. 2012 bude možné vykázať len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorá sa bude uplatňovať až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a v novele základ dane z príjmov z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti. Opätovný krok, ktorý ťažko sa dá nazvať skvalitňovaním podnikateľského prostredia. Ďalej mení sa spôsob prepočtu odpisov pri predčasnom ukončení lízingu v neprospech daňovníka. Daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, zvýši základ dane o sumu už uplatnených úrokov v daňových výdavkoch. Zároveň tento rozdiel pripočíta k vstupnej cene obstarávaného majetku a majetok odpisuje z tejto zvýšenej vstupnej ceny. Opätovne sa pýtam, o akom zvyšovaní kvality podnikateľského prostredia hovoríte? To, ako myslím si, že si robíte z celého podnikateľského stavu srandu. Čo mňa zaráža - týchto príkladov by sme tam, samozrejme, našli niekoľko desiatok - mňa zaráža to, že Republiková únia zamestnávateľov, Podnikateľská aliancia Slovenska a ďalšie stavovské organizácie podnikateľov nebijú na poplach a nepoukazujú na tieto záležitosti. Som si vedomý, že sme iba v prvom čítaní a že je ju priestor na to, aby sme upravili mnohé veci, ale opätovne volám po tom. Viem, že toto je vlajková loď strany Sloboda a solidarita, viem, že toto je v zásade možno jedna z kardinálnych podmienok zotrvania vo vládnej koalícii, ale nemyslím si, že tak, ako to bolo v období rokov 2004 až 2006, že sa reformy robili metódou pokus, omyl a oprava a tých pokusov a omylov bolo podstatne viac, ako racionálnych krokov, že by sme týmto istým systémom po viac ako piatich, šiestich rokov mali opätovne ísť.
Dámy a páni, dalo by sa hovoriť veľmi veľa o dôchodkových otázkach, ale myslím si, že na to bude ešte priestor. Ale takisto automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku môžeme považovať len jeden zo spôsobov na to, aby sme zabezpečili trvalú udržateľnosť dôchodkového systému. Pán minister, vy ste vykonali niektoré opatrenia v predchádzajúcom období, ktoré sa týkali znižovania poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti, a tým sa v zásade vytvoril priestor pre možné navýšenie nasporenej sumy u sporiteľov. Ale na druhej strane ako človeku, ktorý dlhodobo pôsobí v tejto oblasti, a určite vás nemožno v tejto oblasti považovať za nekompetentného, sám dobre viete, že základným problémom je pomer, aktuálny pomer prerozdeľovania do prvého a druhého piliera, alebo by som povedal, celkový objem prostriedkov, ktoré sa nachádzajú aktuálne v dôchodkovom okruhu. Tým chcem povedať to, že zabezpečiť systém sa dá jedine vtedy, ak tam bude dostatok peňazí. Na zabezpečenie dostatku peňazí, trebárs aktuálne teraz v prvom pilieri, sa dá urobiť aj tým, že zhruba tristo- až päťstotisíc ľudí, ktorí si v živote nenasporia na dôchodok, teda z tohto druhého piliera dostaneme a tým sa nám podarí výraznejšie sanovať aj objem financií v prvom pilieri a deficit sanovania dôchodkového systému zo štátneho rozpočtu, nebude jeho potreba v tom objeme, ako je to dneska.
Ja by som k zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku určite nepristupoval ako k prvej voľbe a určite by som sa na vašom mieste vrátil k tézam, ktoré ste začali hlásať po nástupe do svojej funkcie, kde sa s mnohými z nich dalo súhlasiť, ale potom ste jednoducho zrazili politicky opätky a zaradili ste sa do davu ľudí, ktorí v mnohom prípade hlásajú nelogické veci, ktoré neprospievajú dôchodkovému systému ako takému.
Dámy a páni, dalo by sa hovoriť o tomto návrhu zákona, ktorý má takmer dvesto strán, ktorý novelizuje viac ako stovku predpisov, hovoriť veľmi dlho. A myslím si, že vzhľadom na rozsah tejto právnej normy je skôr na to priestor vo výboroch. A ak sa nepodarí presadiť zmysluplné zmeny, možno aj v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takisto musím poďakovať môjmu kolegovi Ľubkovi Petrákovi za to, že vytkol tomuto zákonu, ktorý je navrhnutý, niekoľko skutočne závažných chýb. Ja by som len chcel ich zopakovať. Jedná sa o zníženie valorizácie dôchodkov, zníži sa podľa superhrubej mzdy zhruba, ako si dobre pamätám, o nejakých 13 % výpočet dôchodkov, ako bol výpočet doteraz. Znížia sa príjmy pre živnostníkov, ale aj daňové zaťaženie budú mať oveľa väčšie. Zvýšia sa povinnosti pre zamestnancov, zamestnávatelia sa odbremenia od svojich zákonom daných odvodových povinností. Komu vlastne poslúži tento návrh zákona? Jediné, čo sa mi po dnešnom dni, lebo už je na sklonku, páči tak, že aj koaliční poslanci kritizujú návrh tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Svoje vystúpenie pred týmto vzácnym a skromným auditóriom by som začal citátom slovenského klasika, možno si pamätáme z povinného čítania Janka Jesenského k poviedke o Výborníkovi, ktorého poetické meno bolo Dionýzius Ježo. A tá poviedka končí slovami: Uraim, páni, svetlo je nám potrebné."
Ja teda budem voľne parafrázovať Janka Jesenského a poviem, páni a dámy, reforma, ktorá je zamýšľaná, je nám potrebná. Je nám potrebná a diskusia má a môže byť o tom, aká presne do detailov by tá reforma mala byť, čo by mala zohľadniť, čomu by sa mala vyhnúť. A tu sa dostávam k tej debate, ktorá tu už viackrát zaznela, o pochybnostiach. Áno, reformy, ako to tu už ktosi predo mnou povedal, sú vždy naplnené pochybnosťami. Nič, keď opúšťame to, čo bolo doteraz, nie je také, že by sme mohli zaručene povedať, že to bude mať len pozitíva, len svetlé stránky a že za to budú len vavríny víťazstva. Je celkom normálne, že reforma sa môže i mýliť. A to parciálne, minimálne, niekedy aj výraznejšie, ale je tu potom na to grémium, ktoré sa pre reformu rozhodlo, aby ju upravilo. Očakávanie, že reforma môže byť prijatá len vtedy, ak sú garancie, je nonsens.
Na rozdiel od iných návrhov, ako už povedal kolega Zajac a ako hovorím aj ja, my si nemyslíme, že tento zákon treba vrátiť, že tento zákon treba odmietnuť ako taký. Vonkoncom nie. Ak sa niekto domnieva, že tzv. nesvornosť v koalícii je niečo, čo zakladá právo opozície hovoriť, že na niečo nemáme právo, nuž, poviem to tak, ťažiskovo vychádza toto uvažovanie zo známeho sloganu: "Partia nametila, my vypolnim!" Komu sa zdá málo, môžem použiť ešte jeden iný slogan, nemenej zlý: "Der Führer befiehl, wir folgen!" V demokracii a v koalícii to je zväčša v normálnych pomeroch tak, že sa tam stretávajú rôzne myšlienkové prúdy, rôzne názory a tým pádom je absolútne prirodzené, že nemusí existovať jeden názor na každý z mnohých bodov. Je teda podľa mňa absolútne isté, že ak poslanci nie sú otroci, ak nie sú aspoň poddaní vrchnosti, tak môžu mať na dobré riešenia rôzne názory.
Musím povedať, že reforma je v zásade potrebná a mnohé prvky, ktoré sú v nej, sú pozitívne. Už kolega Petrák správne hovoril, že potreba zjednotenia výberu je tak pozitívnym a dobrým prvkom, že vraj s ním nemala problém ani bývalá koalícia, teda predovšetkým vedúca strana v nej , keďže iné strany tam zrejme nejaké veľké pripomienky mať nemohli. Nebudeme teraz skúmať, ako to bolo, ale tak to bolo. To znamená, že je fajn, keď aspoň v tomto bode, veľmi významnom, sme na jednej pozícii. Reformu niečoho, čo nie je celkom dobré, môže urobiť každá vládnuca koalícia. Pravda je, že niekedy tí, ktorí tú reformu neurobia, vytýkajú tým ďalším, ako ju robia. Včera napr. kto počúval kolegu Kolesíka, ako zápalisto vyčítal ministrovi školstva, aké hrozné sú platy učiteľov, jeho učiteľov, by mohol mať oprávnene pocit, že táto koalícia aj minister Jurzyca znížil škrtom pera platy učiteľom na polovičku. Pravda je taká, že tie platy, o ktorých sa tak dehonestujúco vyjadroval kolega Kolesík, boli platy, ktoré dostávali i v tej najsociálnejšej koalícii za štyri roky vlády predchodcu pána ministra Jurzycu. Tak toľko len k tomu oprávnenému, spravodlivému hnevu nad vecami.
Kolega Maďarič hovoril, že je chaos. No, chaos... Samozrejme, že máme, viacerí z nás, na niečo trochu iné názory. Nebudeme žiadať vrátiť zákon, budeme žiadať, aby sa o tých bodoch, ktoré nepovažujeme za najlepšie nastavené, ešte v ďalšom čítaní a v ďalšom formovaní názoru ďalej diskutovalo. Ak by som sa mohol trochu dotknúť toho, čo tu zaznieva a čo s tým súvisí, začal by som napr.  jednou vecou, ktorá je ukážkou, povedal by som, farizejstva a ukážkou pokusu o ľúbivú politiku čelom k úplnej inej realite. V mnohých i bohatších i vyspelejších krajinách sveta, ktoré nemali to šťastie, že im vládli odborníci na "brojlery" a odborníci na plat Hany Zagorovej sa rozhodli, že vzhľadom na neudržateľný demografický vývoj musia posunúť vek odchodu do dôchodku. Teraz sa to vydáva ako zlovoľný akt asociálne mysliacej koalície. Som hlboko presvedčený, že, ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu, že tí ľudia celý život poctivo pracovali, som hlboko presvedčený, že i nemeckí pracujúci, ktorí budovali od roku 1945 z nuly hospodársky zázrak, to nedokázali ležaním pod cyprusmi a popíjaním ouza. Takže pracovali i oni poctivo a tí Nemci pracujú stále poctivo, a napriek tomu sa celkom reálne bude predlžovať ich vek odchodu do dôchodku. Keď som bol kedysi dávno členom tohto poslaneckého zboru, bol som na podujatí, kde k nám hovoril význačný demograf. Zhodou okolností Nemec, ale bolo to určené pre všetkých členov OBSE. A ten vtedy povedal, že ak sa aj nezlepší zdravotná starostlivosť a Nemci sa budú dožívať v roku 2050 len toho istého veku, ako sa dožívali v tom roku 2001, tak  na udržanie životného štandardu pri vtedy evidentnom demografickom vývoji bude musieť Nemec pracovať do 75,5 roka veku. To povedal nemecký demograf užaslému publiku v roku 2001. Preto ak dnes niekto vytĺka politický kapitál z reálneho kroku, t. j. že sa demograficky prepadáme počtom detí, ktoré sa u nás rodia, a že sa napriek nadávaniu na hrozné zdravotníctvo, ktoré je permanentne v kolapse, a ktoré bolo tak dobré za Miloša Jakeša a brojlerov, sa na počudovanie dožívame podstatne vyššieho veku, ako sme sa dožívali v tom dobrom zdravotníctve. A tento parameter, chvalabohu, že to tak je, neovplyvníme ani straníckou propagandou, ani ničím. Jednoducho to tak je. Keď som sa vlani celkom náhodou na univerzitnom podujatí v Tokiu stretol s bývalým japonským ministrom sociálnych vecí, povedal mi, že každý deň, každý mesiac a každý rok vydáva Japonsko na dôchodky svojich, chvalabohu, pretože striedmo a pracovito a inak dobre žijúcich obyvateľov presne o 100 % prostriedkov viac, ako na ne vyberie. Ak sa niekto pýta, prečo má Japonsko dlh vo výške 200 % HDP, i tu je časť odpovede.
Chcem teda povedať, že mnohé z toho, čo tu zaznieva ako útok, jednoducho je tvárou k realite lžou a chimérou. Chcel by som sa ale predsa dotknúť, okrem tejto obrany proti ostrým námietkam, obrany tejto reformy, i niektorým bodov, ktoré považuje OKS za nie celkom namieste. Hovorilo sa to už opakovane, i vo vystúpení kolegu Zajaca, o postavení SZČO. Ja by som si to dovolil ilustrovať na príklade, keďže som z lekárskej branže, na rozdiele medzi lekárom v klinickom prostredí, ktoré samozrejme poskytuje najnáročnejšiu a aj najvyššiu starostlivosť, ale zároveň v našich šírkach, ako sme to včera odhlasovali, vyprodukuje za stanovenú dobu astronomický dlh. Včera sme schválili 350 mil. eur. Chcem k tomu povedať, aký je rozdiel medzi postavením klinického pracovníka a medzi postavením terénne pracujúceho lekára. Klinický pracovník pracuje v podmienkach, o ktoré sa mu niekto stará. Keď v ambulancii takéhoto zariadenia sa zrúti počítačová sieť, tak musí prísť niekto z príslušného oddelenia a dať tú sieť do poriadku, alebo doniesť nový počítač, aby sa pracovalo. Ak sa to stane súkromníkovi, prestáva pracovať, musí riešiť problém a prestáva produkovať pre seba nevyhnutnú bodovú produkciu. Ak v takomto zariadení praskne vodovodná rúra alebo odtok odpadu, musí sa nájsť iná miestnosť, aby služba pokračovala. Pracovník však nemá krátenie platu, celkom pochopiteľne, pretože je k dispozícii. Ak sa toto stane u súkromníka, nemôže pracovať v zatečenej ambulancii a keďže má len tu jednu, a, povedzme, v Hrochoti nemá veľmi ako a kam odísť  zo svojej ambulancie, tak sa mu zastaví tvorba bodov a zastaví zárobok. Jeden môj kolega mi povedal: Vieš, Peter, ja by som tiež chcel 1. júla päťtýždňový plat, aby som išiel na dovolenku. Tak, ako ju majú moji kolegovia, ktorí pracujú v štátnych službách. Samozrejme, že je to tak. Ten lekár má sestričku, ak si na lyžovačke zlomí nohu a nemôže pracovať, lebo je v sadre, sestrička plat musí dostať, lebo naň má nárok - čo je absolútne primerané a spravodlivé - ale nikto sa nepýta lekára, odkiaľ na jej plat, keď sám "neboduje", teda nevyrába pre obidvoch body, na to vezme. Je teda nepochybný rozdiel medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú ortopédmi alebo urológmi na dvoch rôznych miestach, v dvoch rôznych postaveniach.
A domnievam sa, že to, čo sa dialo, a to trošku viním i naše vlastné rady, že sa akosi, aj keď len takými jemnými výrokmi, začala v tejto oblasti posilňovať a podporovať, žiaľbohu, aj keď sme národ holubičí, jedna z dosť veľkých necností nás, ktorí tu žijeme - závisť. Závisť! Nič nie je jednoduchšie, ako apelovať na jedných, pozrite sa o koľko tí platia menej. No to, že tí, ktorí platia menej, nemajú päť týždňov zaplatenej dovolenky a to, že majú na krku všetko to, o čom som hovoril na tomto jednom príklade, to padá pod koberec. Nosné je: Aha, oni majú!
Samozrejme, je to pravda, ale majú všetko uvedené s rizikom. Majú riziko, že si najali alebo nedajbože postavili búdu na zmrzlinu, do nej si zohnali dve dievčatá, ktoré teda, verme tomu, platia a príde do toho také pekne daždivé leto, ale tá investícia a tie nakúpené suroviny a tak ďalej, tie už niečo stáli. A samozrejme, že je oveľa ľahšie pracovať pre potravinový servis poskytovaný inštitúcii, ktorá je pod krytím, ktorá proste bude, ktorá nezávisí na sezóne, a musím povedať, že v tomto zmysle je treba vidieť i ten druhý pohľad.
A ak sa kolega Kolesík pýtal, kto sú to "my"? No kolega Zajac mu odpovedal, že "my" to sme my - OKS. Ale zároveň ja, ktorý sa v tej veci predsa len trošku hýbe, vie, že "my" sú aj ľudia, ktorým načúvame. "My" je ten kolega z Levoče, "my" je ten iný kolega z oblasti Pohronia, tí všetci, s ktorými som takto rozprával, a mnohí ďalší jednoducho sú tiež "my". Ak pracujete v kultúrnej inštitúcii, ktorá má štátom krytý rozpočet, nie je ich už veľa a často tie mzdy i pre veľkých hercov či operných spevákov nie sú primárne možno adekvátne, tak každopádne vedia, že toto majú isté. Ak si džezmen a nezoženieš si biznis, tak sa nikto nepýta, z čoho budeš žiť a kde budeš hrať. Nič nemáš pätnásteho na účte. I to je rozdiel medzi jednými a druhými. A preto som sa dotkol nepeknej snahy vzbudzovať závisť  - tí si zarobia. Lebo, ako tu správne zaznelo, to sa dostávame do roviny - "Hanka Zagorová je sympatický děvče, ale má šestset tisíc.". Áno, pretože sú ľudia, ktorí zarobia tým, že naplnia štadión: všetka česť! Nikto hádam nebude spochybňovať Demitrove, česť jeho pamiatke, zárobky, lebo ich získal tým, prečo sa rozhodol a čo dokázal. Každý z nás mohol od desiatich rokoch chodiť ráno v zime, v tme na štadión a trénovať. Nerobili sme to a nestali sme sa Demitrami. Takže pokiaľ ide o to, že či je, tu to padlo, superhrubá mzda alebo čokoľvek mantra SaS, povedal by som k tomu jedno: z hľadiska názoru nás - a teraz poviem v rámci Kolesíkovho "my", nás OKS - nikdy nie je kritériom, čo je čia mantra a kto s čím išiel do volebného boja. Obvinenia, že my vytĺkame politický kapitál, si dovolím odmietnuť. Pretože s nami je to tak, že nech zastávame akékoľvek názory, vavríny neprinášajú a platí pre nás viac ako pre kohokoľvek iného: "ni zisk, ni slávu". Ale aj tak si myslíme, že máme právo a povinnosť vo vzťahu ku kolegovi z Levoče a z Horného Pohronia, vo vzťahu k vinárom a dani, že máme  jednoducho právo na názor, i keď nám možno neprináša ani lásku, ani popularitu najbližších kolegov v koalícii, ale nerobíme to nikdy preto, že je to niekoho mantra alebo nemantra .
Ja sa napríklad domnievam, že v rámci mnohých potrebných vecí, ktoré reforma zavádza, za ktoré stojí za to bojovať, je tam ten háčik, že sa to zabalilo do balíka, ktorý mne pripomína úlohu typu - potrebujeme po hrozných, rozbitých a vŕzgajúcich a smradľavých autobusoch kúpiť nové, ktoré budú mať taký motor, aby bola úspora pohonných hmôt, ale pozor, fungovať to bude len vtedy, keď budú zelenej farby so žltým pásom na boku. A toto, s dovolením, OKS odmieta. Myslíme si, že na tej reforme je veľmi veľa dobrého a pozitívneho, ale trvanie na každom bode reformy tvrdiac, že bez toho ten autobus nepôjde. Že ak ten pás nebude žltý, ale zelený a farba nebude zelená, ale modrá, tak, že to nepôjde, toto sa nám, s dovolením, nezdá. Takže sa domnievame, že napriek tomu, čo som tu teraz hovoril, stojí za to pracovať ďalej s týmto materiálom, stojí za to uvážiť všetky uvedené veci a myslím si, že záverečný výsledok môže byť posunom pre túto krajinu dobrým smerom. I keď uznávam  výhradu kolegu neprítomného bývalého štátneho tajomníka, že sú pochybnosti. Áno, pochybnosti sú a na pochybnostiach sa hýbe svet. A ak sa pochybnosti naplnia, bude opäť na nás alebo na našich nástupcoch, aby vec napravili. Ale jedna vec je istá, ak budeme stáť v trasovisku, ktoré tu panuje, ktoré nás vo veľmi významných parametroch našej ekonomickej budúcnosti zaraďuje na nie chvályhodné,  pozitívne a obdivuhodné miesta v svetových rebríčkoch, a keďže sme krajina, ktorá je proste závislá na tom, aby bola v tomto smere dobrá, tak jednoducho si nemôžeme podľa mňa dovoliť odhodiť to a zotrvať v tom trasovisku, v akom sa v mnohých oblastiach - zdravotníctvo, parciálne školstvo i táto oblasť - vyskytujeme.
To znamená, že tvárou v tvár toho, čo Európu čaká, tvárou v tvár toho, že budúca lepšia Európa sa nebude podľa mňa formovať podľa toho, kto bol ako pripravený ísť do šialenej podpory gamblerov, ale podľa toho, kto bude schopný a pripravený prácou a podmienkami pre tú prácu byť v elitnom klube. A Slováci sú, chvalabohu, nie hádam rovno Nemci, ale predsa pracovití. A som hlboko presvedčený, že tak ako Volkswageny z Bratislavy obstoja v konkurencii Volkswagenov z klasickej "matky Volkswagenov", tak ako U.S. Steel v Košiciach produkuje dobre, je to dôkazom, že táto krajina vie pracovať. A ešte raz hovorím, táto krajina neleží pod cyprišmi a nepije ouzo, tak ako niektoré iné. A ak sa zamyslím nad tým, čo tzv. liberálno-tolerantno-demokraticko a neviem aká Európa bola ochotná urobiť z prostého interview českého prezidenta, hovorím prostého interview českého prezidenta, tak každý, kto si to interview prečítal, neviem si predstaviť, že by niečo namietol, aj keď tak urobil grécky premiér. Pretože tam nebol problém, kto koľko leží pod cyprišmi, tam bol len problém, že nemôže byť v menovej únii s pracovitým Nemeckom. A ja dúfam, že nemáme Nemecko nasledovať v tom, že budeme zachraňovať, povedal  by som , ani nie pracovitých Nemcov, ale úplne iné nemecké štruktúry, ale že ich máme nasledovať v pracovitosti a v pripravenosti držať sa toho, čo by sme mali mať na štandarde prezidenta republiky a čo platí pre Slováka: Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Osuský, ja nadviažem len na jednu tézu, ktorú ste spomenuli, a postavím trošku modifikovanú otázku. Poprosím vás, že aby ste potom v utorok pred hlasovaním oznámili," kak partia razrešila"?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Osuský, váš prejav je vždy o slovnej ekvilibristike. Toto hodnotím známkou výborná. Robil som si poznámky z toho, čo ste tu povedali a rád by som sa zastavil pri dvoch veciach. Spomenuli ste tu Miloša Jakeša a brojlery. Ja mám taký pocit, že do roku 1989 sa darilo aj vám, ja mám taký pocit, že nejaké zásadné protesty ste nerobili a tie brojlery ste nenaháňali po tom políčku, aby ste im odrezali hlavy, ale podľa hesla, keď bude dobre vám, bude dobre aj mne, ste ich kŕmili a pojili vodou. Veľmi hrdo ste povedali, že my ako OKS, vy OKS. Viete, vám je veľmi ľahko rozprávať o OKS, že my v OKS, pretože máte tak málo členov a sympatizantov, že keby ste ich pozvali na rokovanie dnešnej Národnej rady, tých všetkých vás, tých všetkých "my", tak možno by to bola jedna pätina zaplnená tejto rokovacej miestnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.