26. schôdza

Ďakujem pekne. No, vážená pani , určite tie veci, ktoré ste spomínali, majú isté ratio v sebe, ja len chcem k jednej jedinej veci, a to sú tie liečivá alebo lieky, pretože ako viete, sme schválili už v apríli limit na doplatky na lieky, ktorý sa týka starobných dôchodcov a ktorý činí 45 eur na štvrťrok, to značí maximálne 15 euro na mesiac, prípadne, ak je sociálne odkázaná osoba, tak je to 30 eur na ten kalend..., na ten štvrťrok, to značí, že to je 10 euro na mesiac, ani cent viac, a teraz vlastne, keď sa schválil, a pán prezident ho už podpísal a oddnes platí nový zákon o lieku, je tam, je tam, dokonca do tohto sa započítavajú aj tie lieky, ktoré sú slabo hradené zdravotnou poisťovňou, a ako niektoré lieky na kŕče na nohách a podobné, s ktorými predtým bol technický problém, že pacienti doplácali pomerne veľa, ale keďže tá úhrada zo strany zdravotnej poisťovne bola menšia ako 75 percent, tak sa nezarátavali do tohto limitu.
Dnes už sa, oddnes sa tieto lieky zaratávajú do limitu, to značí, že nikto sociálne odkázaný nemôže platiť viac ako 10 eur mesačne, resp. starobný dôchodca, ktorý spĺňa podmienky, teda jeho dôchodok nie je vyšší ako 50 percent mzdy v národnom hospodárstve, tak nemôže platiť viac ako 15 euro na mesiac. To len tak ako na doplnenie, nič viac.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela poďakovať kolegyni, poslankyni Tomanovej, že tejto zmeny, narýchlo ušitej z večera do rána, predloženej v skrátenom legislatívnom konaní, nám vysvetlila, aké úskalia práve v tomto zákone nám hrozia, a ja by som sa vrátila k jednému z týchto úskalí vo veľmi vážnej veci.
Chcela by som povedať, že ešte sa toto nestalo za obdobia žiadnej vlády, aby tak ako táto vláda vstupovala do priamych kompetencií miest a obcí a nútila mestá a obce prijímať také všeobecné záväzné nariadenia, ktoré im nariadi. A poviem to, že napr. práve aj v tomto materiáli je, že každé mesto a obec si môže samo určiť, ktorému klientovi, akému klientovi, aké zariadenie, koľko finančných prostriedkov dá, ale tu to dávame na jednu úroveň, a tu je tá dikcia zhora, kedy mesto a obce musia prijímať všeobecne záväzné nariadenie také, ako ho určí zákon.
Druhá dikcia, ktorá prišla zhora, a takisto v priebehu krátkeho času, bola dikcia o výbere daní. A takisto, viete, ja vám poviem jeden problém. Ja keď som povedala, že prešiel zákon o výbere daní a poplatkov, tak práve tých, minister SDKÚ, KDH, keď som im povedala, že budeme musieť znížiť nožnice a že budeme musieť tie dane dorovnať, mi povedali, že to v živote pred voľbami neurobia, a je im jedno, že to navrhol ich minister. Čiže ich vlastní a vaši vlastní poslanci nechcú robiť to, čo im nadiktujú ministri SDKÚ, KDH, nechcú to robiť v samosprávach. Tak mi povedzte potom, ako vy chcete tieto dikcie preniesť do samosprávy? Čiže to sa ešte nestalo za žiadnej vlády, aby brala priame kompetencie primátorom, aby brala priame kompetencie mestám a obciam, a ich vlastní poslanci to na regionálnej úrovni totálne ignorujú, a ak som povedala, že chceme vyrovnať dane, zúžiť nožnice, tak ako to je v zákone, tak povedali, že to v živote pred voľbami neurobia, a je im jedno, že to bol ich minister. Tak sa nad tým zamyslite.

Ďakujem pekne. Ja si rada vypočujem čokoľvek, čo sa dotýka veci, ale v tejto chvíli, pán Kalist, musím, a teraz nie v zlom, prosím, vo veľmi dobrom. Nepoznáte tú problematiku, a preto neviete. Ja som pre istotu, a prešla som viacero zariadení, a teraz sa mi už hromadia SMS-ky, kde ľudia okamžite reagujú na vaše vystúpenie. Neexistuje, ani v jednom prípade neboli vrátené peniaze. Neboli vrátené peniaze, napriek tomu, že tie lieky prekročili, samozrejme, pretože ten lekár, a najmä pri tých duševných poruchách, hovorím o duševných po..., nemôže predpísať liek, ktorý by bol s najnižšou, vzhľadom na kombináciu viacerých zdravotných postihnutí.
Takže vlastne v tých zariadeniach a tie, ktoré som ja prešla, nie sú to len bratislavské zariadenia, musím hovoriť o viacerých. Bola som v nitrianskom regióne, bola som v žilinskom regióne, nedostali ľudia naspäť ani halier, ani halier. A musím povedať, že v priebehu roka sa ceny liečiv zvýšili. To budem hovoriť o diabetikoch, mohla by som hovoriť o deťoch, ktoré sú odkázané na, na niektoré druhy liečiv, a popri, popri svojej hlavnej diagnóze a majú s tým skutočne veľký, veľký problém tí rodičia. Takže, pán Kalist, teraz v dobrom hovorím. Toto nebolo riešenie a sám pán minister Uhliarik, ktorý, ja viem, čo chcel dosiahnuť, hovoril o tom, že bude sa, treba pokračovať ďalej, lebo toto nebolo tak úspešné riešenie, ako si predstavoval. Dobre? Berte to v dobrom, som to sa snažila vysvetliť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som vo svojom vystúpení v prvom čítaní k tomuto, k tejto novele zákona o sociálnych službách vystúpil, kde som povedal zopár takých výhrad, ktoré, stále si myslím, že tie výhrady sú platné, a dovoľte mi, aby som ich aj trošku rozvinul a pripomenul históriu toho, čo sa udialo.
10. 12. v roku 2010 bola schválená prvá novela zákona o sociálnych službách, tohoto zákona č. 448, ktorá sa dostala do platnosti 1. marca tohto roku 2011. Táto novela bola schválená na základe prijatia rozhodnutia Ústavného súdu. Táto novela vlastne mala zapracovať nález Ústavného súdu, vážené kolegyne, kolegovia, ja to zopakujem, ktorý skonštatoval, že neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby, nemajú rovnosť možnosti podnikania. Toto bolo záver Ústavného súdu a ja som vtedy poukázal na to, že pokiaľ je takýto nález Ústavného súdu, to znamená, že zákony, ktoré sa tu takto postavili v súvislosti s platnou ústavou, tak v takomto prípade musí zobrať na svoje plecia financovanie týchto neštátnych subjektov v sociálnych službách štát. Pretože, a na tom sa určite zhodneme, tak obce a mestá, rovnako aj samosprávne kraje, túto službu poskytujú ako verejnú službu. Je to verejná služba.
Bohužiaľ, ale celý ten, do toho nasmerovania ako upraviť ten zákon, nebol robený tak, aby sa tu zachovala verejná služba v tom ponímaní, ako ju vnímame podľa môjho názoru všetci, pretože je to služba, ktorú by mal dostať každý človek, ktorý platí dane, a mal by sa štát v zastúpení samosprávy o neho postarať. Ale pochopil som, že to moje očakávanie bolo príliš asi ambiciózne, pretože som si v podstate tak do histórie trošku zalistoval, a videl som tam mnoho príkladov, prečo aj v tomto odvetví samosprávy sa pomaličky, ale isto, bude rozoberať štát.
Tak ako sa rozoberá štát v zdravotníctve, keď balík, ktorý má slúžiť z povinného zdravotného poistenia všetkým na zdravotnú starostlivosť, ktorá je garantovaná ústavou, sa rozoberá tým, že tu máme súkromné zdravotné poisťovne, ktoré môžu dokonca tvoriť zisk. To je úžasné, tvoriť zisk s garantovanými peniazmi zo štátu, tak to je niečo skvelé a mám taký pocit, že to asi nemá nikde obdobu a s trhovou ekonomikou tobôž to nemá nič spoločné. Potom som si spomenul na súkromné školy, kde súkromné školy rovnako dostávajú zaplatené také isté finančné prostriedky na žiaka, ako majú verejné školy. To znamená štátne a samosprávne, ktoré, ešte raz opakujem, samospráva vykonáva túto činnosť v zastúpení štátu tým, že na základe subsidiarity to vykonáva. Aj s tým rozdielom, že ešte súkromné školy, ktoré dostanú rovnakú platbu ako štátne, si môžu vyberať školné.
Čiže, vážené poslankyne, vážení poslanci, vtedy som pochopil, že ani v sociálnych službách to nebude iné, pretože, povedzme si otvorene, ten názov "neštátne subjekty", to sú súkromné subjekty. To si povedzme otvorene. A ja som neni proti poskytovaniu služieb aj súkromným subjektom. Ja nie som ani proti poskytovaniu zdravotnej starostlivosti zdravotným subjektom v zdravotníctve a nie som ani proti vzdelávaniu v súkromných školách, aby niekto nemal ten pocit, že som, vôbec nie. Ale nemôže to byť na úkor štátu. Nemôže to byť na základe garantovaných finančných prostriedkov, pretože súkromné, to znamená, že to už je vytvorené na základe nejakého komerčného. Ja viem, pohľad vás je taký, ale dovoľte mi, že aby som to naozaj zopakoval. Toto je nič iné, len zavádzanie obchodu do sociálnych služieb. Nech si to povie, ako chce, kto chce.
Čiže vtedy neprišla novela, ktorá by to vrátila do pozície verejnej služby, ale novela, ktorá garantovala predovšetkým neštátnym subjektom ich nález alebo potvrdenie Ústavného súdu, že nemali rovnosť v možnosti podnikania. Toto bolo celé smerovanie, vážený pán minister, aj ktoré v podstate ste stále celý rok uplatňovali pri novele zákona 448, ktorý sme dostali teraz do lavíc v skrátenom legislatívnom konaní, pretože aj samotné pripomienkové konanie postupovalo takým spôsobom, že tí, ktorých sa to týkalo, sa dostali do celého procesu úplne na záver, keď už ste mali všetko prichystané, keď ste už mali všetko so súkromnou asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb prediskutované, rozdiskutované, keď ste chodili na konferencie, kde ste robili vlastný fanklub, kde sa stretali iba tí, ktorí majú jeden názor, a pozvali ste tam jedine Braňa Ondruša, ktorý tam mal byť ako, ako krovie pre vás, že však sme pozvali aj toho druhého, ale to, že sú tam aj iné subjekty, ktoré sa týmto zaoberajú, ste si ich ani nevšimli. Samozrejme, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ste oslovili všetkých, ale realita bola taká, že v podstate pripomienky, ktoré boli skôr legislatívno-technického charakteru, ste akceptovali, ale tie zásadné pripomienky, o ktorých budem teraz hovoriť, neboli akceptované.
Samosprávne kraje na túto skutočnosť, o ktorej hovorím, upozornili hneď na začiatku roka listom pánovi ministrovi, v ktorom vyčíslili, že za rok 2011 budeme potrebovať okolo 11 mil. eur na to, aby sme mohli poskytnúť všetko, čo sa týka naplnenia zákona po tejto novele, ktorá bola pred rokom, v podstate pred rokom to bolo 10. 12. schválené. Dokonca vláda v programovom vyhlásení sa zaviazala zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Tu chcem znova podoprieť len to, čo som hovoril na začiatku, zrovnoprávniť. To je dnes také moderné. Dnes verejné služby treba zrovnoprávňovať so súkromnými službami. Ale to sme preberali už pri programovom vyhlásení vlády, ale predsa len na oživenie pamäti, si myslím, že je to dobré pripomenúť. V mnohých vyhláseniach vládnych predstaviteľov sa uvádzalo, že sa pripravuje nový model financovania založený na troch zdrojoch. Štát, samospráva a občan. Avšak stále bolo ticho a samosprávne kraje do tohto procesu neboli vôbec zapojené. Mali sme len informácie, že sa konali rôzne stretnutia na ministerstve práce, sociálnych vecí so zástupcami neverejných poskytovateľov, ale samosprávne kraje, ktoré sú nosičmi, a ešte raz podotýkam, nosičmi sociálnych služieb, pani Tomanová tu už spomínala, že koľko tých tzv. kamenných stavieb bolo v roku 2002, keď vznikli samosprávne kraje, na základe subsidiarity, pán Poliačik, lebo ste nesúhlasili s tým, ten princíp tu nikto nespochybňuje. Základ subsidiarity znamená, že v zastúpení štátu to robí samospráva na nižšom stupni, aby to bolo bližšie k nim, aby mohli lepšie chápať tie súvislosti, ktoré spomeniem aj pri, pri stanovovaní poplatku. To znamená, vtedy prešlo 329 kamenných stavieb na, do pôsobnosti samosprávnych krajov a 110 alebo niečo, také číslo, ak sa nemýlim, ostalo na obciach a mestách.
Čiže nemajte mi za zlé, ja budem stále toto opakovať aj vo svojom vystúpení, na samosprávne kraje sa vôbec nemyslelo, a pritom sú nosičmi poskytovania sociálnych služieb v krajoch.
Aby som bol objektívny, aspoň čiastočne musím predsa len spomenúť, že prvá komunikácia začala 28. septembra. Mám to tu presne napísané, 28. septembra tohto roku, kedy sa konalo pracovné stretnutie na ministerstve za účasti štátnej tajomníčky a zástupcov samosprávnych krajov, predmetom bolo informovať nás o, so zámerom obsiahnutým v tzv. malej, malej novele zákona o sociálnych službách v nadväznosti na zámery rokovania zo dňa 19. 9., ktorej sa zúčastnil aj štátny tajomník.
Čiže vidíte v tomto, ako naozaj intenzívne sa pracovalo na tom, ako dať veci na pravú mieru. Samosprávne kraje na tomto stretnutí jasne povedali, že nesúhlasia s takýmto riešením. ZMOS riešil financovanie tých stavieb, o ktorých som hovoril, ktoré v podstate dostáva zo špeciálneho účtu na dofinacovanie, a má málo peňazí na to, aby to mohli prevádzkovať. Dokonca, počas týchto rokovaní tam bolo geniálne riešenie vyslovené a nech mi je odpustené, nechcem teraz povedať, že, lebo som naozaj nie si istý, kto to povedal na tom rokovaní, že kamenné stavby všetky, ktoré majú obce a mestá, treba dať na samosprávne kraje a tým pádom majú obce a mestá vyriešený problém. A keď sme sa spýtali alebo zástupcovia samosprávnych krajov sa spýtali: Dobre, a pôjdu s tým aj financie? Nie. Finančné prostriedky nie, však vy máte na to svoje príjmy. Tak to už bolo naozaj geniálne riešenie a neviem, komu takéto niečo mohlo napadnúť, ale zrejme to musel byť veľký odborník v oblasti sociálnych služieb a financovania.
Samosprávne kraje sú takým trhacím kalendárom. Keď treba čosi, tak z nich odtrhneme, pretože to sú samosprávy, ktoré sú tu nové, a nikto s nimi nemá skúsenosti, obce a mestá sú tu už dlhšie, dvadsať rokov, tak si z nich utrhneme. A prečo nie? Však treba schváliť aj zákon, ktorý zvýši platy zdravotným sestrám, čo nikto nespochybňuje, ale, samozrejme, v domovoch sociálnych služieb, ktoré prevádzkujú samosprávne kraje, si dovolím podotknúť, pracujú aj zdravotné sestry, a keď sa spýtame, že odkiaľ na to zoberieme peniaze, to je váš problém. Čiže štát rozhodne o niečom, ale nepovie, kde vám dáme na to peniaze. To je presne ten istý prípad, ako máme teraz čerstvo aktuálne medializovaný, a všetci ľudia tomu dnes dobre rozumejú, v zdravotníctve, kedy pani predsedníčka vlády podpísala memorandum, v ktorom garantuje, že dostane každý lekár o 300 eur zvýšený plat v prípade, že stiahne výpoveď, ale keď sa pýtame, že odkiaľ na to zoberieme peniaze, no veď máte, to je váš problém. Tak takto sa nedá riešiť v partnerskom vzťahu štát a samospráva, problém, ktorý sa týka všetkých.
Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, nechcem teraz prechádzať bod po bode, pretože sa domnievam, že dostatočne to rozobral môj kolega Braňo Ondruš, a tiež aj kolegyňa, pani Tomanová, ale predsa len poviem, skôr ako sa dostanem k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý logicky k tomu smeruje, to, že, k tomu, že, že čo v jednotlivých bodoch sa mi zdá alebo v tých bodoch, ktoré cítim ako zaujímavé, spomenúť, ktoré tu už boli naznačené, ale nie celkom rozobrané. Bol to napríklad bod 4. Bod 4, kde sa navrhuje, že umožňuje osobám, fyzickým osobám byť zaradenými do domova sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnych služieb bez posúdenia odkázanosti s tým, že sa tam spomína viacero argumentov, jedno z tých, že keď si to zaplatia, tak by nemal byť vôbec dôvod, aby sme im to neumožnili, ale potom sa tam uvádza jeden dôvod v dôvodovej správe, že sa má jednať predovšetkým o klientov v tzv. terminálnom stave. Dobre hovorím, niečo podobné je tam, je tam uvedené. To sú klienti, ktorí sú už naozaj na tom veľmi ťažko a potrebujú intenzívnu starostlivosť. Ale nikde sa tam nehovorí v tomto bode, že ako sa to bude posudzovať, keďže títo, títo klienti sa tam dostanú na základe toho, že nebudú vôbec posudzovaní, lebo budú deklarovať, že si zaplatia kompletne všetky náklady s tým spojené. A tu je práve to, že tu nie je mechanizmus, ako predísť tomu, aby sa to nezneužívalo nejakým spôsobom, aby tam boli naozaj umiestňovaní tí, ktorí to potrebujú. Pretože ja si neviem predstaviť, že by sme blokovali miesto v domove sociálnych služieb niekomu, ktorý to skutočne bude potrebovať, ktorý bude na to odkázaný, tým, ktorý si to dokáže zaplatiť. A tento mechanizmus, ako tomu predísť, tu vôbec nie je jednoducho doriešený. To je podľa môjho názoru práve to, že to je na poslednú chvíľu urobené, a nie je to celkom domyslené, táto vec. Rovnako sa to týka aj stanovovania poplatkov, pretože ja som si preštudoval ten zákon a chápem tú motiváciu zákonodarcu, že chce, aby zabránil určitým špekuláciám rodinných príslušníkov, čo sa naozaj stáva. Máme aj my také prípady, že jednoducho deti alebo možno príbuzní majú niekoho, ktorý je už odkázaný na sociálnu službu, šupnú ho do domova sociálnych služieb, predajú nehnuteľnosť a už sa viacej nestarajú. Áno, sú aj takíto ľudia, ktorí takto nečestne, a by som povedal nemorálne rozmýšľajú, bohužiaľ, stáva sa.
Ale ja sa pýtam, len kvôli tomu, že je tu takáto skupina ľudí, ktorá, si dovolím tvrdiť, je predovšetkým v minoritnom zastúpení, my ideme diskriminovať tých ďalších, ktorí sú v drvivej väčšine odkázaní predovšetkým na túto sociálnu službu, a ideme im stanovovať takéto prísne kritérium? Kde práve princíp subsidiarity hovorí o tom, že na tomto princípe bude vedieť tá samospráva, keďže je bližšie pri tom občanovi, lepšie posúdiť jeho status quo, to znamená, kde sa nachádza a čo si dovolí, ako niekto, ktorý je vzdialený dvesto alebo tristo kilometrov od neho. To bol ten princíp. A som presvedčený, že veľmi dobrý princíp, pretože zohľadňuje presne tie regionálne rozdiely, ktoré sú na Slovensku, či chceme alebo nechceme. Pretože určite sa zhodneme na tom, že v Bratislave to nebude asi taký problém, pretože tu je úroveň miest a úroveň dôchodkov úplne kdesi inde, ako to bude napríklad v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom alebo Žilinskom samosprávnom kraji. A to si myslím, že tiež nie je dobre domyslené a môže to vyvolať množstvo ťažkostí, ale problém je v tom, že tie ťažkosti nebude riešiť vláda, ale bude ich riešiť samospráva a samosprávne kraje, lebo im to hodíte na hlavu a poviete: Postarajte sa. V tomto je ten problém, že takáto vec sa musí naozaj dobre zanalyzovať. Musí sa urobiť nejaká štúdia, kde sa povie, koľko je tých porušovaní, aby sa to vycibrilo, aby sa to presne popísalo, že sa to nebude môcť nejako zneužívať, aj keď súhlasím, že zákon nie je možné postaviť tak, aby dokázal všetko riešiť. Ale minimalizovať jeho dopady, negatívne dopady, by malo byť záujmom nás všetkých, bez ohľadu na to, na ktorom stupni a kde sa nachádzame.
Vážené dámy, vážení páni, ako som povedal, samosprávne kraje sú nositeľmi, prepáčte. (Rečník rozlial pohár vody. Smiech.) To by sa do Liptova hodilo.
Samosprávne kraje sú postavené v pozícii outsidra, aj keď sú najväčšími poskytovateľmi sociálnych služieb, a už dnes dávajú na sociálne služby takmer polovicu finančných prostriedkov, ktoré získavajú z daní fyzických osôb. To sú vysoké finančné prostriedky a každé navýšenie, ktoré musia znášať, je pre nich absolútne neprijateľné, pretože to budú robiť na úkor iných kompetencií, ktoré musia rovnako zvládať. Azda súhlasíte so mnou, že nemôžeme to robiť a nemôžu to robiť na úkor opravy ciest. Veď cesty druhej a tretej triedy sú v stave, ktorý naozaj je potrebné neustále zlepšovať, a budeme to robiť na úkor nich, ktoré slúžia takisto pre nich. Budeme to robiť na úkor zdravotníctva? Keďže nie je dostatok peňazí zo zdravotného poistenia a je potrebné nakupovať prístroje, lebo nemocnice na to nemajú, samosprávne kraje majú túto kompetenciu. Budeme to robiť na úkor vzdelávania? Ktoré je veľmi dôležité? Stredného vzdelávania? To azda nikto od nás nechce. A veľmi dobre viete, že teraz v skrátenom legislatívnom konaní sa ešte uberá samosprávnym krajom a samosprávam z ich príjmov. Pretože z 23 celé, 23,5 percenta, z ktorých máme podiel na dani fyzických osôb, samosprávne kraje sa znižujú na 21,9 percenta, pretože treba šetriť. Ja to akceptujem. Chceme to, šetriť, došli sme k nejakej dohode, i keď ministerstvo financií nás veľmi nevypočulo v tomto, skôr počúvalo ZMOS, ale pripomínam, že za takýchto okolností, a nedať peniaze, keď my musíme garantovať tomu klientovi, ktorý si vyberie neštátny subjekt, to, že mu to zaplatíme? Odkiaľ, prosím vás? A v tejto novele, ktorú predkladáte, sa o samosprávnych krajoch nehovorí absolútne nič. Pán minister hovoril v prvom čítaní, že to bude mať pozitívny dopad, nie je to kvantifikované síce v tomto návrhu, ale bude to mať pozitívny dopad na samosprávne kraje v tom, že nebudú musieť platiť nejaké náklady pre obce a mestá. Aj tu, pán minister, sú rozdiely medzi jednotlivými samosprávnymi krajmi a, bohužiaľ, vy ste ich nezohľadnili. Pretože sú tu aj samosprávne kraje, ktoré vôbec, v ktorých obce a mestá nemajú vôbec tieto kamenné, tieto kamenné stavby, ak to tak zjednodušene poviem, domovy sociálnych služieb, a tí v podstate nebudú na tom o nič lepšie. Ale chápem, že niekde to bude možno maličký benefit. Ale v každom prípade nikto dnes nevie kvantifikovať, keďže nárast žiadostí je naozaj enormný, a predovšetkým tých ťažkých prípadov, že budú si vyberať neštátne subjekty, ktoré tu budú vznikať ako huby po daždi, ktoré si prenajmú budovu a budú poskytovať túto službu, no a nebudeme to mať z čoho zaplatiť. Čiže inými slovami, môžem povedať aj to, že keby sme mali tie peniaze, ktoré dnes nemáme, tak my nemáme rovnako problém ako samosprávne kraje, teraz hovorím aj ako predseda samosprávneho kraja, nemáme vôbec problém, aby sme si aj my prenajali nejakú budovu a začali robiť sociálnu službu. Aký je to problém? Absolútne žiadny. Veď je to naša kompetencia. Dokonca si môžeme pristaviť, zrekonštruovať, intenzifikovať, na to treba peniaze. Ale prečo ich dávame takýmto spôsobom hneď neštátnym subjektom? Chápem, tak ste sa rozhodli, ale nechcite od nás, aby sme to platili, a pritom nám nedáte peniaze.
Takže z tohto dôvodu, vážené dámy, vážení páni poslanci a poslankyne, si dovolím predložiť obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý zakomponuje do možnosti žiadania o finančné prostriedky aj samosprávne kraje. Nielen obce a mestá, ktoré sú tam dnes riešené počas tých troch rokov, kde sa im bude dotovať od 41, 45 až v roku 2014 55 miliónov eur, ale mali by tam byť aj samosprávne kraje. Takže teraz pristúpim k samotnému pozmeňujúcemu návrhu, vážené dámy, vážení páni.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, budem postupne v jednotlivých bodoch čítať v zmysle rokovacieho poriadku.
V čl. 1 bod 17 znie: Za § 78 sa vkladajú § 78a, § 78b, § 78c, ktoré vrátane nadpisu znejú: "Finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby.
§ 78a.
(1) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je
a) nocľaháreň,
b) zariadenie pre seniorov,
c) zariadenie opatrovateľskej služby,
d) denný stacionár.
(2) Obec poskytuje finančný príspevok podľa odseku 1, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.
(3) Finančný príspevok podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške podľa prílohy č. 6, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení sociálnych služieb.
(4) Za príslušnú obec na účely poskytovania finančného príspevku podľa odseku 1 sa považuje obec, v ktorej územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby uvedenej v odseku 1, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.
(5) Finančný príspevok podľa odseku 1 je financovaný z účelovej dotácie ministerstva, ak odsek 8 neustanovuje inak.
(6) Obec podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na účely odsekov 1 až 4.
§ 78c.
(1) Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 7 a finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a § 78b sa poskytujú na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 8.
(2) Prílohou k žiadostiam podľa odseku 1 je doklad poukazujúci zápis do registra.
(3) Písomné žiadosti podľa odseku 1 na príslušný rozpočtový rok obec alebo vyšší územný celok doručuje ministerstvu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.
(4) Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6, zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov obci na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a zmluva o poskytnutí finančných príspevkov vyššiemu územnému celku na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b, ktorú uzatvára ministerstvo s obcou a vyšším územným celkom, obsahuje najmä
a) označenie zmluvných strán,
b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b,
c) spôsob poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b, podmienky ich čerpania a ich sumu,
d) práva a povinnosti zmluvných strán,
e) podmienky zúčtovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b a podmienky vrátane tohto príspevku alebo týchto finančných prostriedkov,
f) spôsob kontroly hospodárneho použitia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b na účel, na ktorý sa poskytujú,
g) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára zmluva,
h) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b a lehotu na ich zúčtovanie."
2. V čl. I bod 19 znie:
"19. § 79 sa dopĺňa odsekom 6 a odsekom 7, ktoré znejú:
(6) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom vrátane finančnej podpory obce
a) poskytuje
1. finančný príspevok na financovanie sociálnych služieb v zariadeniach podľa § 71 ods. 6,
2. finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a,
b) uzatvára zmluvu s obcou o poskytovaní, o poskytovaní, mám, mám, mám, mám, mám, mám, len som tu trošku preskočil, takže sa musím vrátiť, lebo ten príspevok je naozaj rozsiahly. Takže skončil som - obec podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytovaní finančného prostriedku na účely odseku 1 až 4. Takže ospravedlňujem sa, musím pokračovať ešte v odseku, v čl. I, k tomu článku II sa ešte musím vrátiť, aby to bolo korektné. Čiže
(7) Obec je povinná poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb finančný príspevok podľa odseku 1 najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.
(8) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti môže z príjmov rozpočtu obce poskytovať finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb za podmienok uvedených v odseku 1 až 4 aj neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak tento finančný príspevok nebol neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytnutý z finančných prostriedkov z účelovej dotácie ministerstva.
§ 78b.
(1) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je
a) domov sociálnych služieb,
b) špecializované zariadenie,
c) zariadenie podporovaného bývania,
d) rehabilitačné stredisko,
e) zariadenie núdzového bývania,
f) útulok,
g) domov na polceste.
(2) Vyšší územný celok poskytuje finančný príspevok podľa odseku 1, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.
(3) Finančný príspevok podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške podľa prílohy č. 6a, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení sociálnych služieb.
(4) Za príslušný vyšší územný celok, na účely poskytovania finančného príspevku podľa odseku 1 sa považuje vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby uvedenej v odseku 1, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.
(5) Finančný príspevok podľa odseku 1 je financovaný z účelovej dotácie ministerstva, ak odsek 8 neustanovuje inak.
(6) Vyšší územný celok podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na účely odsekov 1 až 4.
(4) (Správ. odsek 7 - pozn. jaz. red.) Vyšší územný celok je povinný poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok podľa odseku 1 najneskôr do tridsiatich kalendárnych dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.
(8) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti môže z príjmov rozpočtu vyššieho územného celku poskytovať finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby za podmienok uvedených v odseku 1 až 4 aj neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak tento finančný príspevok nebol neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytnutý z finančných prostriedkov z účelovej dotácie ministerstva.
§ 78c. Tento § 78c hovorí, že v odseku
(1) Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 7 a finančné prostriedky na úhradu uvedených, úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a § 78b sa poskytujú na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 8.
(2) Prílohou k žiadostiam podľa odseku 1 je doklad preukazujúci zápis do registra.
(3) Písomné žiadosti podľa odseku 1 na príslušný rozpočtový rok obec alebo vyšší územný celok doručuje ministerstvu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.
(4) Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na financovanie sociálnych služieb v zariadení podľa § 71 ods. 6, zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov obcí na úhrady výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb podľa § 78a a zmluva o poskytovaní finančných príspevkov vyššiemu územnému celku na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b, ktorú uzatvára ministerstvo s obcou, s vyšším územným celkom, obsahuje najmä
a) označenie zmluvných strán,
b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b,
c) spôsob poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b, podmienky ich čerpania a ich sumu,
d) práva a povinnosti zmluvných strán,
e) podmienky zúčtovania finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b a podmienky vrátenia tohto príspevku alebo týchto finančných prostriedkov,
f) spôsob kontroly hospodárenia použitia finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo 78b na účel, na ktorý sa poskytujú,
g) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára zmluva,
h) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo 78b a lehotu na ich zúčtovanie.".
Teraz k tomu čl. I, ešte raz sa ospravedlňujem, že som to trošku pomýlil, ale aby to bolo korektné, budem pokračovať.
Bod 19. znie: "§ 79 sa dopĺňa odsekom 6 a odsekom 7, ktoré znejú:
(6) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom v rámci finančnej podpory obce
a) poskytuje
1. finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6,
2. finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a,
b) uzatvára zmluvu s obcou o poskytovaní
1. finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6,
2. finančných prostriedkov na účely § 78a,
c) kontroluje hospodárenie s finančným prostriedkom (Správne: príspevkom - pozn. jaz. red.) na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a účelnosť jeho použitia,
d) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej v písmene c) a kontroluje ich plnenie.
(7) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom v rámci finančnej podpory vyššieho územného celku
a) poskytuje finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb podľa § 78b,
b) uzatvára zmluvu s vyšším územným celkom o poskytovaní finančných prostriedkov na účely § 78b."
3. V čl. I bod 36 sa v navrhovanom § 110c ods. 3 slová "§ 78b ods. 1" nahrádzajú slovami "§ 78c ods. 1".
4. V čl. I bod 38 sa za prílohu č. 6 vkladá nová príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Táto príloha hovorí o výške príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb podľa druhu sociálnych služieb na mesiac, na rozpočtový rok s tým, že je tu vymenovaný druh sociálnej služby, výška finančného príspevku na jedno miesto v zariadení sociálnej služby na mesiac a výška finančného príspevku na jedno miesto v zariadení sociálnej služby na rozpočtový rok."
5. V čl. I bod 38 sa príloha č. 8 mení tak, že vrátane nadpisu znie:
"Žiadosť o finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb." Je to príloha č. 8 k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona, ktorý bude teraz schválený.
Tu sú všetky identifikačné údaje žiadateľa. Bankové, je to, v podstate rovnaké náležitosti ako v prípade obcí a miest.
Ďalej je tam čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu. A je to rovnako, také isté, ako je to u obcí a miest.
Dovoľte mi, aby som krátko zdôvodnil tento, vecne tento pozmeňujúci návrh. Čiže k bodu 1 doplnením vyššie uvedeného ustanovenia umožní vyššiemu územnému celku zabezpečiť právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby bez akýchkoľvek obmedzení a následkov.
Vyšší územný celok nemôže pri navrhovaní rozpočtu na príslušný kalendárny rok relevantne predvídať všetky potencionálne potreby zabezpečenia sociálnych služieb, o ktorých zabezpečenie si v priebehu príslušného kalendárneho roka požiadajú fyzické osoby, napríklad u novovzniknutého poskytovateľa sociálnej služby alebo u poskytovateľa v inom kraji a podobne.
V súvislosti s povinnosťami, ktoré ukladá novela zákona o sociálnych službách vyšším územným celkom, je za všetky vyššie územné celky pre neverejných poskytovateľov vyčíslená potrebná finančná čiastka 15 174 266 eur.
Poskytnutím účelovej dotácie z ministerstva len obci, ako je to v pôvodnom návrhu novely zákona, ktorý teraz prerokovávame, je porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri určovaní povinností financovať sociálne služby.
To jest, obce dostanú finančné prostriedky zo štátu, a samosprávny kraj má financovať všetkých poskytovateľov sociálnych služieb len z vlastného rozpočtu. Rozpočet samosprávneho kraja nie je bezodný a nemôžu byť z neho financované len sociálne služby, respektíve ich financovanie by mohlo byť na úkor iných povinností samosprávneho kraja, ako som už bol spomenul v tom prvom, v tej prvej časti môjho vystúpenia.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Nič iné ako som na záver povedal, len chceme aby sme boli postavení do rovnakého postavenia, ako sú obce a mestá. Nebol robený medzi nami rozdiel, pretože za takýchto podmienok v prípade, že bude tento zákon schválený bez možnosti dotovania zo štátneho rozpočtu na sociálne služby, aj samosprávnym krajom, nebudú môcť samosprávne kraje plniť svoju kompetenciu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.
Vážený pán kolega poslanec, pán Blanár, chcem vyjadriť súhlas so všetkým, čo si povedal. A chcem sa venovať otázke platov, ktorú si otvoril pri tomto zákone. Áno, treba povedať, že minister zdravotníctva zavádza, ak hovorí, že na mzdy sú vyčlenené peniaze. Totižto ani minister, ani vláda nedisponuje žiadnymi peniazmi, ktoré by mohli ísť na zvýšenie platov.
Zdravotnícke zariadenia dostávajú finančné prostriedky od zdravotných poisťovní na základe zmluvných vzťahov. Najskôr by do zdravotných poisťovní museli prísť väčšie zdroje, a tie sa dajú dosiahnuť len tak, že sa zvýši odvod štátu za svojich poistencov aspoň na hodnotu piatich percent.
Na túto úpravu má práve dosah súčasná vláda a vládna koalícia. Je nezodpovedné, ak minister zdravotníctva bez adekvátneho navýšenia zdrojov do zdravotných poisťovní dá príkaz riaditeľom, aby lekárom zvýšili platy. Bude to mať za následok rýchlejšie a razantnejšie vytváranie dlhu, čo by po voľbách mohlo vyústiť do všeobecného kolapsu zdravotníctva.
Zdravotnícke zariadenie, ktoré dostane peniaze na základe vystavenej faktúry, dostáva peniaze v jednom balíku. V tom sú peniaze na platy, na prevádzku, nákup liekov, špeciálneho zdravotného materiálu.
Je to predsa jednoduchá matematika. Ak z toho istého balíka použijem väčšiu časť na mzdy, zostane mi menej peňazí na ostatné. Je to ohrozenie pacienta, zníženie poskytovania zdravotnej starostlivosti a v konečnom dôsledku to môže vyústiť do celkového kolapsu zdravotníctva ako takého.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Juraj, ďakujem za to vystúpenie. Ja som si vlastne až teraz uvedomil, aj keď som ho len tak jednou-dvomi vetami spomenul, že vlastne je tu veľká, na jednej strane je tu záujem vnášať akúsi spravodlivosť do celého systému tým, že by malo byť prísnejšie alebo presnejšie posudzovanie schopnosti klientov, respektíve ich najbližších príbuzných, prispievať na úhradu nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby, ale na druhej strane vlastne naozaj tu vnášame jednu obrovskú nespravodlivosť tým, že osobitne riešime zariadenia, ktoré spadajú pod obce a mestá. Neriešime zariadenia, ktoré spadajú pod VÚC-ky. A to sa priznám, že to som vlastne tak silno nevnímal, kým som si nevypočul to tvoje vystúpenie.
Takže ja, samozrejme, plne podporujem ten pozmeňujúci návrh. A v podstate som sa s faktickou prihlásil najmä preto, aby som zopakoval svoju výzvu zo záveru svojho diskusného príspevku, keď som vyzval vládnych poslancov, aby skutočne sa pokúsili s maximálne otvorenými hlavami si teraz vypočuť tie dva pozmeňujúce návrhy pani kolegyne Tomanovej a tvoj, pretože oba odstraňujú výrazné riziká. A vlastne v tom druhom prípade nespravodlivosti tej novely.
A ja som aj rád, že si aj spomenul taký ten okrúhly stôl z toho leta minulého, pardon, tohto roku, lebo to sa zase musím vrátiť jednoducho k tomu, že práve tam zazneli tie jasné slová o načasovaní prípravy tejto novely zo strany pani štátnej tajomníčky. A aj ona vtedy jasne povedala, že s tou novelou sa nepočíta s jej účinnosťou skôr ako od prvého júla budúceho roka. To znamená, že, že ten časový stres v skutočnosti nie je reálnym argumentom.

Ďakujem veľmi pekne. Ja opätovne poviem, že môžu všetci vidieť rozdiel vo vystúpení, ak skutočne vystúpi fundovaný človek ako napríklad Juraj Blanár, ktorý je predseda vyššieho územného celku a ktorý vie porovnať veci a vie, o čom hovorí, pretože pragmaticky rozhoduje o peniazoch, ktoré sú na kraj, a veľmi správne poznamenal, že regionálne rozdiely nemôže niekto diktovať zhora, ako, ako sa budeme regionálne správať, ale regionálne rozdiely môže jedine riešiť samospráva, a to práve aj pri vyplácaní finančných prostriedkov, čo sa týka sociálnych služieb.
Samozrejme, že neexistovali a žiadna štúdia, žiadna analýza, čo je ďalší obrovský nedostatok tejto novely, a ani sme nedostali k dispozícii žiadne materiály, ktoré mesto, ktorý vyšší územný celok koľkými percentami sa podieľa na poskytovaní sociálnych služieb, ale, samozrejme, zase je to zákon ušitý ad hoc, ktorý môže spôsobiť obrovské problémy samosprávam. A správne, ako povedal pán poslanec Blanár, ale všetky tieto problémy budú riešiť opäť samosprávy, nie vláda.
A ďalšia vec, veď už dnes každá samospráva môže zaplatiť svojim klientom aj sto percent. A ja si myslím, že by to urobil aj pán predseda Blanár, urobila by som to aj ja ako primátorka, ale veď dnes nám štát dlhuje na daniach, konkrétne v meste Humenné je to tristotisíc eur, vážení.
Tak to nie je vecou zákona, nie je to vecou percent, ale je to vecou, skutočne, finančných prostriedkov, ktoré keby každá obec alebo mesto malo, tak nemá vôbec problémy dnes zaplatiť svojim klientom a zaplatí aj iné služby, ale dnes nemáme ani na základné veci, pretože dodnes nemáme vyrovnané dane, ktoré tu pán minister sľúbil, že vyrovná do konca roka.
Takže je to ozaj otázka peňazí. A ak vyriešime otázku peňazí, tak potom nebudeme musieť riešiť takéto rýchle nezmyselné ušité novely ako riešime dnes.
Ďakujem.