3. schôdza

Pán poslanec, projekt UNITAS, resp. zjednotenie výberu daní a odvodov, je skvelá vec a ja vám, naozaj, budem držať palce, ale úplne to myslím vážne, aby ste to stihli v tom termíne, ktorý je teraz naplánovaný do roku 2013. A opakujem, ja som to tu pred chvíľou hovoril, tak prosím, keby ste počúvali rozpravu, ide o reformu inštitúcií. Toto, proste, nie je len reforma, zmena zákonov, ako to bolo v prípade daňovej reformy. 
Na daňovej správe pracuje 6 tisíc ľudí, na colnici 4 tisíc, v Sociálnej poisťovni ďalších 6 tisíc. Potom tu máte zdravotné poisťovne, máte tu informatické systémy. Potom je tu obsahová stránka. Je to fakt veľmi, veľmi komplikované. Musím priznať, že aj my sme si mysleli, že stihneme, že sa stihneme pochváliť s reálnymi výsledkami, lenže objektívne tie inštitúcie sú tu v stave 15, 18 rokov, v akom sú po vašom aj našom vládnutí, to je objektívna vec. Tam treba urobiť zásadné zmeny a začať treba pri informatizácii. To znamená, tie systémy sa musia digitalizovať, inak nikdy nevypudíte daňové úniky, nevypudíte tú obštrukciu administratívnu a pod. Takže, držím vám palec, ale skúste hovoriť o veciach, ktorým detailne rozumiete. Ja držím palce hlavne ministrovi Mihálovi, aby sa mu to podarilo, lebo teraz bude na jeho strane čo robiť na rezorte práce. Ďakujem. 

Ďakujem, pán predsedajúci. No, pán poslanec Kažimír, ja si dovolím povedať, že nie všetkým veciam rozumiete len vy. To, čo ste hovorili, s tým sa stotožňujem, akurát konštatujem, že za štyri roky ste to nedotiahli. To je realita, nedotiahli ste.
Pán poslanec Počiatek, veľmi dobre si pamätám na tie prvé zasadnutia vlády, vašej vlády, a vaše protikrízové opatrenia, kde vaším jediným protikrízovým opatrením v tom čase bolo, že ste zaútočili na druhý pilier a chceli ste zmeniť odvody do druhého piliera. To bolo jediným vaším protikrízovým opatrením. Využili ste vtedy zámienku svetovej krízy, aby ste útočili na peniaze ľudí v druhom pilieri. Áno, my sme navrhovali zníženie daní, to zníženie daní, ktoré ste, mimochodom, vy prijali o tri mesiace ako vaše protikrízové opatrenie, ktoré ste prijali vy, presne taký návrh, aký som predkladal. A keď hovoríte stále o nejakej výhovorke na svetovú fiškálnu krízu, najväčšiu fiškálnu krízu, aká tu kedy bola, no, tak pozrime sa, ako hospodárili v iných krajinách, v Českej republike, Poľsku, v iných krajinách, kde dosiahli omnoho lepšie výsledky s hospodárením s verejnými peniazmi, s peniazmi občanov. Bohužiaľ, tieto fakty hovoria o tom, že najväčšia fiškálna katastrofa nebola svetová hospodárska kríza, ale vaša vláda. Ďakujem. 

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pardon, ospravedlňujem sa, vážená pani predsedníčka vlády. Začnem citáciou z programového vyhlásenia vlády: "Vláda Slovenskej republiky zruší Fond národného majetku." Čo sa skrýva za touto vetou z hľadiska politického? Minister financií Ivan Mikloš myšlienku trocha rozvíril a rozvinul, keď vyhlásil, že činnosť fondu by mala byť definitívne ukončená k 1. januáru 2012.
Vcelku tajomne upresnil, že ukončenie činnosti fondu ale neznamená z večera do rána. Veľmi dobre vie, že tak rýchlo to určite nebude. Keď si jeho slová premeníme na drobné, vychádza nám, čo všetko by pravicová vláda mala ešte do roku 2012 stihnúť. Narýchlo získať finančné zdroje z predaja železničnej spoločnosti Cargo, bratislavského letiska, podnikov autobusovej dopravy a najnovšie aj teplární.
Takto prichádzame ku kópii volebného obdobia 2002 až 2006. Privatizácia niečoho, čo má ešte hodnotu. Lenže píše sa rok 2010. Nová vládna koalícia donedávna hovorila o odštátnení teplární a presune ich akcií na mestá. Problematika energetiky je pre veľké mestá kľúčová, ale bez ovládania teplární nemožná. V minulosti, keď štát pripravoval predaj väčšinových podielov v teplárňach, mestá žiadali, aby sa na ne presunuli aspoň zvyšné menšinové balíky. A tak si mestá budú musieť zvyknúť na to, že tu, zrejme, začína platiť pravidlo pravej ruky, prednosť majú návrhy prichádzajúce sprava. Ak teda, so zreteľom na toto riziko, ideme niečo predávať, pýtam sa, za akú cenu? Predáme ziskové teplárne? Predáme letisko, hoci sme doň investovali niekoľko miliárd korún a začína mať svoju tvár? Pri nákladnom železničnom prepravcovi dúfate, že rakúsky alebo nemecký potenciálny investor, žije a podniká v inkubátore, že potom ako investoval v Maďarsku, nevie čo robiť s peniazmi?
Nie, naopak, obávam sa, že bude šetrnejší ako doteraz. Summa summarum, trúfam si odhadnúť, a to nechcem byť zlým prorokom, že výnosy z privatizácie neprinesú štátu očakávané príjmy. Dovolím si pripomenúť a pomôcť si rečníckou otázkou podpredsedu KDH pána Brocku: je otázne, koľko by štát na predaji Carga a letiska získal. Verte, páni z koalície, táto otázka je viac ako aktuálna a obávam sa, že priaznivú odpoveď na dnes nepozná nik, a tobôž ani vy. A tak pravicovej vláde neostáva nič iné, len predávať majetok štátu ďalej. Po 1. januári 2012 to už môže byť ale iná káva. Vláda pochová Fond národného majetku a páni ministri okolo Ivana Mikloša sa z pochmúrneho večera prebudia do veselšieho rána.
V cestnej premávke platilo pravidlo pravej ruky vcelku bezpečne. Obávam sa však, že v politike prehľad a transparentnosť nezvýši, práve naopak. Doteraz mala opozícia vždy možnosť pozerať sa na koaličné prsty v dozorných orgánoch Fondu národného majetku. Aj súčasná koalícia potvrdila, že v dozornej rade fondu by mal predsedať zástupca opozičnej strany. Podľa ministra financií, na fonde je v súčasnosti potrebné urobiť poriadok, potom postupne utlmovať jeho činnosť presunutím agendy na iné ministerstvo alebo ministerstvá. Dovolím si doplniť - na ministerstvá, ktoré si rozdelila vládna koalícia a kde opozícia nemá možnosť kontroly. Na ministerstvá, ktoré budú môcť privatizovať ďalej a bez kontroly.
Pamätám si veľmi dobre, sedel som na tomto mieste spravodajcu, keď sme predkladali zákon o reštrukturalizácii Fondu národného majetku. Pán Hort vtedy srdcervúco rozprával o nehoráznosti, čo ideme robiť s majetkom, ktorý vytvorili naši rodičia, keď ideme a chceme menovať členov výkonného výboru vládou a dozornú radu dať iba do rúk opozície. Pýtam sa, a čo idete robiť vy, keď budete predávať majetok a bez kontroly opozície? Apropo, prevedenie zostávajúcej majetkovej účasti na štát, nie je to náhodou reprivatizácia? A ako sa chcete vyrovnať s tým, že štát bude ďalej a zároveň vlastník aj regulátor? Nie je to náhodou porušenie smerníc Európskej únie?
Zároveň som zvedavý, čím v budúcnosti po zrušení Fondu národného majetku, budete ručiť v prípade prehraných súdnych sporov. Dnes ručí Fond národného majetku. Ako sa vysporiadate so záväzkami Fondu národného majetku, ktoré sa môžu vyšplhať so všetkými súdnymi spormi, aj s Gabčíkovom, až do výšky 2 mld. eur. Na jednej strane plačete, že vám chýba 1,6 mld. a na druhej strane zaťažíte rozpočet 2 mld. To mi pripomína rozpoltenú osobnosť, alebo keď pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Tomuto v programovom vyhlásení hovoríte poriadok? Toto je vaša transparentnosť? Nie. Ja tomu hovorím: vaša neodbornosť a nekompetentnosť.
Pán Bugár to povedal asi najvýstižnejšie. Najprv sa musíme pozrieť, všetko sa dá, potom sa rozhodneme. Viete, teraz keby sme začali tipovať, že možno o pol roka, možno o rok, možno o dva, bolo by to nezodpovedné. Ak sa dá, tak čo najrýchlejšie. Tak, ako bolo povedané, podľa súčasného ministra financií, treba na budúci rok ušetriť 1,6 mld. eur. Predaj teplární, Carga, letiska, pripravovala ešte v roku 2006 Dzurindova vláda. Vtedy za ich privatizáciu očakávala okolo 800 mil. eur. Dnes sa vám to, páni z koalície, nepodarí takto predať, aj keby vaši ministri mali obe ruky pravé. Som preto presvedčený, že po Cargu, letisku, či teplárňach, prídu na rad ďalšie subjekty. Ak by som mal veriť slovám pána Mikloša a pána Bugára, tak sa stane práve v situácii, na ktorú čakáte, a ktorú si veľmi citlivo pripravujete. Teda vtedy, keď pošlete do hrobu Fond národného majetku, pozametáte po sebe aj to, čo ste nestihli v roku 2006 a pravidlá cestnej premávky slovenskej privatizácie budete mať nestrážene v rukách.
My sme začali veci riešiť iným pravidlom cestnej premávky. Pri odbočovaní vľavo sme dávali efektívnemu zoštíhleniu činnosti Fondu národného majetku. Vytváraním nových pracovných príležitostí sme chceli zlepšovať sociálno-ekonomickú situáciu občanov Slovenska, aby si ľudia dokázali našetriť aj na dovolenku a v konečnom dôsledku tak zvyšovať aj vyťaženosť a ekonomiku napr. aj Letiska Milana Rastislava Štefánika. A vy, ibaže by ste hnali každého zo Slovenska, kto nezarába viac ako 400 eur a nakladali ho do lietadla na bratislavskom letisku. Zrejme, to je už asi iná kapitola. Preto ja za takýchto podmienok toto programové vyhlásenie nemôžem podporiť. Ďakujem. 
(Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Pavlis, kolega, ja by som začal koncom vášho vystúpenia a pripomenul si, že sme sedeli spolu štyri roky v Dozornej rade Fondu národného majetku a pripomínam len to, že zoštíhľovanie, už vtedy sme hovorili, že zoštíhľovanie je treba urobiť ihneď. Škoda, že k nemu prišlo až teraz, na konci vášho volebného obdobia, a štyri roky tam bolo 9 členov prezídia, 11 členov výkonného výboru. Prečo ste neurobili toto zoštíhlenie hneď na začiatku svojho volebného obdobia?
Druhá vec, programové vyhlásenie vlády je materiál koncepčný na štyri roky. Bolo to tu už konštatované. Určite všetci, aj my, obdržíme potom, ako sa chopia nových pozícií noví členovia vedenia fondu, harmonogram a celý materiál, kde budeme vidieť o tom, ako sa kompetencie Fondu národného majetku budú presúvať na jednotlivé rezorty.
A posledná moja pripomienka. Privatizácia, vstup strategických partnerov. Čo je lepšie? Nájsť strategického partnera, aby podnik fungoval, žil a zamestnával ľudí, alebo je lepšie, aby bol dneska na pokraji krachu, nemal skoro na výplaty a ešte do neho nalievať peniaze, ako ste urobili vy, keď ste naliali do Carga 166 mil. eur. A dnes tento podnik nevie, čo bude zajtra, z čoho bude platiť svoje záväzky, napr. za dopravnú cestu Železniciam Slovenskej republiky. Som o tom presvedčený, že v takýchto prípadoch je vždy lepšie nájsť strategického partnera, ktorý dokáže firmu riadiť, ozdraviť a zamestnávať ľudí v týchto firmách. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca v dvoch smeroch. Mňa zaujímali dve slová, ktoré boli použité pri jeho vystúpení. Slovo efektivita a slovo letisko. Keď hovoríme o bratislavskom letisku, treba si uvedomiť, aj keď nie som priateľom toho, že privatizácia je vždy všeliekom, ale ešte predchádzajúca vláda pána premiéra Dzurindu prijala na konci svojho volebného obdobia uznesenie, ktoré hovorilo o tom, ktoré umožňovalo vstup hlavného mesta i Bratislavského samosprávneho kraja práve do letiska. Toto uznesenie, keď som požadoval, aby predchádzajúca vláda pána premiéra Fica naplnila, mi bolo povedané, sa dá jedným šmahom zrušiť a nie je dôležité, aby sa naplnilo. Hovorím to z toho dôvodu, že práve záujmy miest a obcí, v tomto prípade dosť výrazného kraja, myslím samosprávneho i Bratislavy, ako hlavného mesta, boli úplne potreté.
Druhá vec, ktorú si treba uvedomiť, je to, že my máme za štátne prostriedky vybudovanú novú halu na tomto letisku, ale nemáme žiadne linky, keď chcem cestovať do Bruselu alebo kamkoľvek inam, musím poväčšine ísť do Viedne, ktorá mi ponúka adekvátne dopravné spojenie. Čiže, poprosím, boli tu vynaložené finančné prostriedky, ktoré ma na jednej strane tešia, že máme nový terminál, ale nemáme linky a tu narážam práve na slovo efektivita, ktoré ste, pán poslanec, vy, použili vo svojom vystúpení a podľa mňa neadekvátne. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len krátko. Áno, s pánom kolegom Matejom sme sedeli prednedávnom v Dozornej rade Fondu národného majetku. O týchto veciach sme, myslím, že korektne a otvorene rozprávali obidvaja, aj napriek tomu, že sme každý z iného politického spektra. Už dávnejšie sme hovorili o tom, že ten fond treba zefektívniť. My sme k tomu pristúpili, len vy pristupujete k tomu, že ten fond treba úplne zrušiť, čo si myslím, že nie je správne riešenie, napriek tomu, že dáva priestor aj opozícii kontrolovať celý proces, ktorý na Fonde národného majetku bude prebiehať. Vy ste prišli s riešením, že Fond národného majetku zrušiť, prevediete všetky akcie, všetky podniky, ktoré vám zostanú, na ministerstvá, kde už potom, naozaj, opozícia nemá šancu kontrolovať celý ten proces. A tak, ako som povedal, je kopec problémov, ktoré má Fond národného majetku, je to neštátna organizácia, zvláštnym zákonom postavená, zriadená, ako sa s tým vysporiadajú ministerstvá, či už, čo sa týka záväzkov, čo sa týka rizík, takže, to už bude potom na štát. Neviem, či ste o tom rozmýšľali, o tom, ako ďalej.
Čo sa týka toho letiska, my sme prišli s tou koncepciou, že to letisko, naozaj, treba postaviť, štát sa o to postará. A je to dnes na tom, že štát už vytvoril tie podmienky na to, a to letisko je v takom stave, že môže začať podnikať, začať vytvárať podmienky na otvorenie tých liniek. Ako za toho starého stavu, v ktorom letisko bolo, si myslím, že si, naozaj, nikto by tam asi neprišiel. Dnes už ten priestor je a myslím si, že keď budú hľadať strategického partnera a budú to predávať, máte tam priestor dnes už aj pre mesto.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem sa venovať tematike doprava z programového vyhlásenia vlády. Na úvod musím skonštatovať, že všeobecné časti si odporujú s konkrétnymi citáciami programových téz. Napríklad na jednej strane sa vláda zaväzuje zabezpečiť dostupnosť a kvalitnú infraštruktúru a na druhej strane však väčšina opatrení je smerovaná proti zabezpečeniu plynulej prípravy investícií, zastaveniu rozbehnutých projektov a analyzovaniu vykonaného. Predchádzajúce programové vyhlásenie vlády na roky 2006 až 2010 bolo konkrétne, zrozumiteľné a ľahko vyhodnotiteľné. Zrejme sú si tvorcovia vedomí, že za budúce volebné obdobie budú ťažko postupovať a v niektorých prípadoch budú len štatistami pri odovzdávaní investičných akcií rozostavaných počas predchádzajúcej vlády. Viem, že ste to nemali ľahké, pri toľkých antagonizmoch v koalícii, zostaviť zmysluplné a vecné programové vyhlásenie vlády, ale že predstúpite pred Národnú radu Slovenskej republiky a s takým vágnym, všeobecným, a nič nehovoriacim, a nekonkrétnym materiálom, som ani ja nečakal. Najviac stať doprava je popretkávaná neznalosťou problematiky, nepoznaním súvislostí a dovolím si tvrdiť, že ak nebudete túto oblasť akcelerovať podstatne viac, ako sa zaväzujete v programovom vyhlásení vlády, bude to mať fatálny dopad na slovenské hospodárstvo. 
Teraz k niektorým konkrétnym častiam. Konštatujete, že vláda zabezpečí efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v doprave a vykoná dôkladnú analýzu čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie v programovacom období 2007 až 2013. Je tu otázne, čo si vláda predstavuje pod pojmom efektívne vynakladanie európskych prostriedkov, veď každý projekt sa podriaďuje ekonomickému posúdeniu. Má táto vláda snáď porovnanie, relevantné porovnanie, ktoré hovorí o tom, že Slovensko čerpá prostriedky Operačného programu Doprava neefektívne? Má táto vláda odborne definované nejaké cenové parametre okrem predvolebnej rétoriky o predraženosti, ku ktorej sa za chvíľu ešte vyjadrím? Pre programové obdobie je dôležité zabezpečiť kontinuálne pokračovanie v nastavených procesoch. Priority pre výstavbu vychádzajú z posúdenia a náročných negociácií s Európskou komisiou, inak by nebolo vôbec možné schváliť Národný strategický referenčný rámec, ani Operačný program Doprava.
Predpokladám, že vaša plánovaná analýza má za cieľ skontrolovať rozhodnutia Európskej komisie, konkrétne DG Regio a naviac bude znamenať stratu času, čo je nemenej dôležité, respektíve dôležitejšie ako celý tento proces, pretože bude sa tá strata času ťažko dobiehať.
Vláda má, zrejme, pochybnosti o práci Európskej komisie a namiesto zabezpečenia plynulého čerpania ide cestou prehodnocovania manuálov, procedúr, kontrolných mechanizmov, procesov a priorít v Operačnom programe Doprava. V tomto Operačnom programe Doprava je ku koncu júla 2010 zazmluvnených 30,5 % z celého objemu na roky 2007 až 2013 a čerpanie je tiež nastavené uspokojivo. Pripravované a súčasnou vládou prehodnocované projekty, vrátane náhradných, ďaleko presahujú možnosti absorpčnej kapacity Operačného programu Doprava. Je veľmi dôležité, zjednodušene povedané, zabezpečiť čo najrýchlejšie vyčerpanie Operačného programu Doprava toho objemu, ktorý sa tam teraz nachádza. A potom treba hodnotiť a prehodnocovať a realokovať. A inak sa môže stať to, že trištvrte roka stratíte prehodnocovaním a negociáciou s Európskou komisiou, ďalší rok spracovaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok a ním miniete nielen nové prostriedky, ktoré máte ambíciu do tohto programu vložiť, čo je správna ambícia, ale neminiete ani tie, ktoré v súčasnosti sú disponibilné. 
Dotknem sa v stručnosti aj vašej ambície, ktorú ste tak glorifikovali ohľadne DSS. A tu môžem orientačne povedať, že DSS pracujú so zdrojmi na úrovni cca 3 mld. eur. Tieto zdroje však nečakajú na rozhodnutie vlády, ako ich bude chcieť použiť, finančné prostriedky sú umiestnené, investične viazané a nie sú voľne disponovateľné. Odhadom, ak je možné využiť cca 10 % z toho objemu, to znamená 300 mil. eur, tieto prostriedky postačia na jeden úsek výstavby diaľnice. Uvedené si naviac vyžaduje zmenu zákona, pretože NBS vykonáva dohľad nad finančným trhom a DSS nesmú investovať do jednej komodity, či už sú to cenné papiere alebo iné nástroje peňažného druhu, viac ako 3 % svojho disponibilného objemu, aby bolo diverzifikované riziko defaultu DSS. A tiež ostáva ďalšou otázkou, čo je ťažko vyriešiteľná, prečo majú byť ostatné subjekty podnikajúceho, tak ako DSS na finančnom trhu, diskriminované a takisto nemôžu poskytnúť prostriedky. Ale robte aj na tom, len nie je to taký všeliek, ako uvádzate. 
Ďalšej oblasti, ktorej sa chcem dotknúť, je priorita vlády znížiť finančnú náročnosť dopravných stavieb na priemernú úroveň krajín Európskej únie. Akosi sa vám zapáčil pojem predražené diaľnice, ale pozor, tento pojem nemáte ničím podložený. To znamená, že naše diaľnice sú možno veľmi lacné, ale hlavne však výsledkom tendrov, ktoré sú monitorované aj z úrovne Európskej komisie a každý tender je súhrnom viacerých momentálnych okolností, je to čas, hodnota peňazí v čase, ceny tovarov, ceny materiálov, ceny energií a v neposlednom rade aj momentálne disponibilné možnosti dodávateľov a od toho sa vždy odvíja aj vlastná ponuková cena v tendri. 
Zároveň ale neexistuje v Európe priemerná úroveň finančnej náročnosti stavieb krajín Európskej únie. Zrejme je vám potrebné vysvetliť, že dopravné stavby sú tiež súborom množstva stavebných objektov a celkov. Nie je predsa mysliteľné porovnávať realizáciu stavieb v rôznych geologických a geografických pomeroch a vykrikovať o predraženosti, keď to nemáte ničím podložené.
V prípade, že sa porovná výška investície za rovnakých podmienok, prídeme ku skutočnosti, že Slovensko nemá predražené projekty. Máme za sebou úspešne schválené tzv. veľké projekty z Operačného programu Doprava nad 50 mil. eur, konkrétne sú to 4 projekty, z ktorých 2 sú železničné celky a 2 cestné celky. A z krajín V4 sme mali prví schválené takéto veľké projekty. A tieto projekty schválila a posúdila Európska komisia, ktorá by sa finančným príspevkom neangažovala v prípade ich predraženia.
Prečo by boli financované projekty z Európskej komisie, ak by bola finančná náročnosť stavieb nejako excentricky, ako to tu hodnotíte, odlišná od ostatných krajín Európskej únie? Alebo chce vláda, rezort dopravy suplovať komisiu a vytvoriť také kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečia neidentifikovateľné zlacnenie stavieb, avšak doteraz neobjaveným spôsobom? Vrchol tej všeobecnosti pri takejto konštatácii sú tie nezmysly o predraženosti diaľnic a ich zníženie na priemernú úroveň Európskej únie. Ak ste takí múdri, a myslíte to naozaj, prečo si vláda nestanoví konkrétny cieľ? O koľko percent budú lacnejšie a kvalitnejšie dopravné stavby počas vášho vládnutia? To, ako ste dokázali lacnejšie a kvalitnejšie realizovať investície, známe z obdobia rokov 2002 až 2006, kde napríklad D1 Ladce - Sverepec malo 150 dodatkov, opakujem 150 dodatkov a výsledná cena oproti výsledku verejného obstarávania bola o 127 % vyššia. Ďalej stavba tunela Čadca, obchvat, alebo tunela Horelica, kde bolo uzatvorených 57 dodatkov a výsledná cena bola vyššia o 164 % oproti vysúťaženej cene. A perličkou, ktorú stále, myslím, že veľmi dobre poznáte z tohto obdobia, je výstavba tunela Branisko so svojimi 241 dodatkami a cenou o 101 % vyššou. Takže, takéto perly, keď mi hovoria o predraženosti tí, ktorí takéto perly zabezpečovali, mám na takúto konštatáciu veľký nadhľad. 
Toto boli skutočne predražené diaľnice, ktoré som citoval. A táto konštatácia je na základe technicko-ekonomického vyhodnotenia tých stavieb. Mám tu aj grafy a môžem ich poskytnúť. A tieto stavby boli realizované v čase, keď rezort ovládali nominanti SDKÚ a KDH. To jest, aké je vaše morálne a etické právo hodnotiť nás ohľadne predraženosti diaľnic? Ak chcete použiť slovo predražené, musíte porovnávať, lebo z päty vytiahnuté slovo predražené je nezmysel. A inak to nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, a teda porovnávajte naše diaľnice s tými perlami, ktoré som teraz citoval, a ktoré ste realizovali vy a zistíte, že tie naše sú o 40 % nie predražené, ale prelacnené.
Ďalšia téma, ktorej sa chcem dotknúť. Vláda upraví postup, na základe ktorého bude výstavba stavieb v strategickom záujme realizovaná až po vysporiadaní majetkových práv. Je to citlivá oblasť, ja viem. Ale tak isto, kedy vláda zabezpečí uvedenú zmenu legislatívy? Prečo ste nenašli odvahu a neuviedli termín do programového vyhlásenia vlády. Zrejme je potrebné spustiť takýto krok až pred skončením vášho volebné obdobia, pretože ste si vedomí, že skomplikujete prípravu diaľničných stavieb nakoľko, že nebude možné vôbec začať realizovať stavby v dôsledku nemožnosti získať príslušné povolenia.
Vláda takýmto spôsobom a takýmito opatreniami vznikne v procese prípravy dier a v kontinuite výstavby a otvoria sa nožnice v meškaní a v meškaní prípravy stavieb a príprava stavieb bude v takom žalostnom stave, akú sme ju našli v roku 2006.
Ďalšia oblasť, ktorej sa chcem dotknúť. Vláda zanalyzuje priority a prehodnotí priority a prípravu výstavby infraštruktúry. K tomuto chcem len stručne skonštatovať: priority sú definované správne, avšak, a myslím, že to je všeobecne, všeobecná znalosť, potreby sú mnohonásobne vyššie ako tie priority. Vláda potrebuje zjavne prehodnocovať projekty a vykonávať ďalšie analýzy, zastavovať pripravené projekty a preverovať to, čo bolo dávno rozhodnuté. Príprava diaľničných stavieb avšak prebieha počas obdobia cca 6 rokov a je zrejmé, že ak táto vláda bude ležérne pristupovať a ignorovať kontinuitu prípravy, spôsobí tým obrovské straty do budúcnosti.
Stručne sa musím dotknúť aj PPP, hoci okolo toho tu bolo pomerne veľa reči, ohľadne ďalšieho prehodnotenia PPP. Príchodom novej vlády je harmonogram spojenia Bratislavy a Košíc v nedohľadne. Kým táto vláda formuluje poučky do programového vyhlásenia o zlacnení, koncesionár chystá manévre na odstúpenie od projektu, vyčíslenie rozpracovanej produkcie a hromadné prepúšťanie ľudí. Nechcem tým strašiť, ale treba sa konečne naštartovať. Treba tú tému uchopiť a rozhodnúť sa, ktorým smerom pôjdete, lebo to nie je jednoduché.
Tým, že vláda ešte ani nezačala rokovať a analyzovať prebiehajúce procesy, odsúva kvalitnú dopravnú infraštruktúru a hlavne toľko pertraktované spojenie Bratislavy a Košíc dlho po roku 2014. Síce na jednej strane hovorí o odstraňovaní regionálnych disparít, začlenení sa do európskych dopravných koridorov, v programovom vyhlásení nie je ani zmienka o tom, ako to chce vláda dosiahnuť.
Prvý už zrealizovaný projekt, podľa ktorého chce vláda porovnávať a prehodnocovať ďalšie PPP, bude balík č. 2, ktorého výstavba bude ukončená posledným úsekom v roku 2012. To znamená, že vláda počká do roku 2012, a potom sa rozhodne či PPP áno alebo nie? Podľa môjho názoru, by ste mali byť šťastní, že máte na tácke tesne pred uzatvorením PPP D1 prvý balík, ktorý prinesie masívnu zamestnanosť, hospodársky rast, rieši regionálne disparity. A vy ste ani nezačali rozmýšľať ako ďalej, ak nie PPP.
Ďalšie, čoho sa chcem dotknúť, je: vláda si kladie za cieľ zabezpečiť do roku 2014 nadštandardné cestné spojenie Bratislavy a Košíc. A takisto vyzdvihuje priority ako D1, D4 a rýchlostné cesty R2, R4, R7, R9. Nadštandardné spojenie neexistuje, takýto pojem, odborné termíny, to znamená slovenské technické normy, ale ani cestárska terminológia nepozná. Nemáte ani toľko odvahy, aby ste povedali, čo vlastne chcete urobiť. Nadštandard môže znamenať napríklad cestu pre konský povoz. A ten nadštandard už tu teraz máme. Ale, ak chce Slovenská republika kráčať s dobou, sú to diaľnice a rýchlostné cesty s jasne definovanými parametrami, a tuto treba pokračovať. Nepovedali ste k tým nadštandardom, čo chcete urobiť. Je to pre mňa veľká neznáma. A ani koľko tej neznámej chcete urobiť. Takže, toto je, ozaj, príliš vágne.
Čo sa týka priorít niektorých diaľničných ťahov, Slovenská republika má definovanú sieť D1 a D2 v prevádzke, D3 a D4. D1, D2 je v prevádzke a D3 a D4 sa takisto ešte..., D3 sa stavia v niektorých úsekoch a D4 je v príprave. Táto vláda nebude schopná ani pripraviť diaľnicu D4 na začatie. Je to najvýznamnejšia stavba momentálne na Slovensku. Myslím, že ten kolaps v Bratislave všetci poznáte.
Vláda nedefinovala jasné financovanie na predpokladaný stavebný náklad D4 cca 1,4 mld. eur. Naopak, vláda plne ignoruje výstavbu jediného prioritného projektu v sieti TEN-T, a to je projekt 25, ktorý je multimodálny koridor na D3 na Kysuciach.
Pre pripomenutie spomeniem, že vláda v roku 2001 sa zaviazala, že do roku 2005 prepojí Slovensko s Poľskom. A dnes ste ju nedali ani do základných priorít programového vyhlásenia vlády.
Z priorít taktiež vypadáva rýchlostná cesta R3. Neviem prečo. Od D1 v smere na Poľskú republiku. Pričom hraničný priechod na Orave Trstená - Chyžné je jedným z dvoch hraničných priechodov v súčasnosti bez obmedzenia. Počas mimoriadnej situácie, vzniknutej následkom povodní, bol Vyšný Komárnik na E4 aj z poľskej strany uzatvorený.
Jediným priechodom bez obmedzenia bol prechod práve na R3, s ktorou treba intenzívne pokračovať ďalej. A aj sprístupniť Oravu rýchlostnou cestou k Slovensku.
Naopak, medzi prioritami sa nebadane objavil ťah, na ktorom je v priemere tritisíc vozidiel za dvadsaťštyri hodín. Zrejme budúca nová rýchlostná cesta R9. Ja nemám nič proti jej príprave. Ani proti jej výstavbe, ale musia byť definované priority, čo ideme robiť skôr a čo počká.
Namieste je otázka, ktorú časť R9 chce vláda do roku 2014 postaviť? A do roku 2014 ste sa zaviazali? Nebuďte smiešni! Toto hovorí o tom, že ste laici, nepoznajúci proces prípravy a výstavby dopravnej infraštruktúry, pretože takýto proces, kde nie je ani čiarka prípravy urobená, trvá, ozaj, päť až šesť rokov.
V ďalšom sa dotknem zase veľmi citlivého mýta. Hovoríte ohľadne mýta a aj ohľadne diaľničných známok. Toto je jasný úkaz toho, ako ste zavádzali voličov. Ja si dobre pamätám, ako ste predstúpili pred protestujúcich kamionistov. Ako ste stále zavádzali rétoriku: zbabrané, spackané mýto.
A dnes máte možnosť. Zrušte to mýto! Ja vás vyzývam, zrušte to mýto! Nerobte si z úst žumpu! Dávali ste to na bilboardy. Tak konajte tak, ako ste sa správali. Je to klamanie voličov a klamanie občanov Slovenska. Ale k mýtu toľko.
Zmluva o poskytovaní komplexnej služby elektronického mýta bola zverejnená prostredníctvom webovej stránky. Viem, že tam boli určité sklzy, kým sme si to s NDS vyjasnili, ale bola zverejnená. A táto zmluva obsahuje povinnosti a záväzky spoločnosti SkyToll, ktoré pozorne vyhodnocuje NDS vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom nezávislého znalca. Vláda Slovenskej republiky cez ministerstvo dopravy vykonáva vrcholovú dozornú činnosť. Ďalšiu dozornú činnosť vykonáva Európska komisia, ako právo vyplývajúce zo smernice o spoplatnení infraštruktúry, a to nielen počas prevádzky, ale aj počas prípravy a legislatívy a počas tvorby legislatívneho rámca.
Samotná Európska komisia vydala k mýtnemu systému na Slovensku stanovisko zo dňa 29. 3. 2010, kde uvádza, že v prípade nového mýtneho systému, uplatňovaného na cestnej sieti, boli splnené povinnosti, vyplývajúce z príslušnej legislatívy Európskej únie.
Komisia požaduje uplatnenie nového mýtneho systému na sieť diaľníc a rýchlostných ciest, ako aj ciest 1. triedy za transparentné, nediskriminačné a primerané nákladom na infraštruktúru, prevádzku, správu a výber mýta, ktorý nebude mať negatívny dopad na hospodársku súťaž v kontexte vnútorného trhu a voľného pohybu tovaru.
Slovenská republika zaviedla progresívny satelitný systém elektronického výberu mýta, čo potvrdili aj zástupcovia Európskej komisie a členských štátov na rôznych pracovných úrovniach. Napríklad francúzske veľvyslanectvo nám poslalo, ktorý mám odložený, list, v ktorom vysoko hodnotí zavedenie nášho mýta a zároveň konštatuje, že budú postupovať v tom istom duchu ako Slovenská republika. Slovenská republika mýtom získala v Európskej únii pomerne vysokú bonitu. Slovenský systém je pripravený na zabezpečenie interoperability mýtnych systémov, čo je budúcnosť, čím sa napr. nemôže pochváliť ani Rakúsko, ani Česká republika.
Čo sa týka známok, vždy je tu konštatácia, že nebude zavedené mýto pre osobné vozidlá, ale ponecháte diaľničné známky. Nedopovedali ste ale plnú pravdu, že naša vláda, vláda pod vedením Roberta Fica, tvrdo trvala na tom, kým nebude dokončená diaľničná sieť aspoň po Košice, nebudeme zvyšovať diaľničné nálepky. Tu už sa začínajú prvé kroky o 30-percentnom zvýšení diaľničných nálepiek od 1. 1. 2011. Je to podľa mňa takisto veľký problém.
Čo sa týka širokorozchodnej, nejdem to všetko prechádzať z hľadiska času, ale musím sa dotknúť aj širokorozchodnej, lebo tiež tu bola veľakrát opakovaná. Momentálne spracováva renomovaná nemecká spoločnosť, volá sa Roland Berger Strategy Consultants, s pätnástimi firmami, medzi ktorými sú aj tri slovenské, tzv. predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti. A táto spoločnosť túto zákazku získala v tendri s piatimi, zase len renomovanými, ostatnými európskymi spoločnosťami. A výsledky tejto spoločnosti uznávajú aj všetky európske bankové domy. Čiže, spracováva sa koncepčný materiál či širokorozchodná železnica je financovateľná, uskutočniteľná, a za akých podmienok.
Ja žasnem nad tým, keď som našiel v programovom vyhlásení vlády, že vláda SR nepodporuje tento projekt. Iba ten, čo si nedovidí na koniec nosa, nepočká na tú štúdiu, ktorú robí renomovaná firma do októbra 2010, a potom sa rozhodne. Prečo sa rozhodujete dopredu? Maďarské aktivity spomenul pán podpredseda Národnej rady, pán Fico, a tiež je to veľmi, veľmi dôležitý aspekt toho, ako sa chovať ďalej. Ale nie takto natvrdo dať, že nepodporujeme bez toho, že nepoznáme projekt, nepodporujeme projekt a nepoznáme tovarové toky, nepoznáme finančné, obchodné súvislosti a technickú náročnosť projektu. Z pohľadu, z môjho pohľadu, takýto razantný krok predtým ako mám výsledky tej štúdie, ktorú si objednalo rusko-ukrajinsko-slovensko-rakúske konzorcium v tejto oblasti, tak takýto krok nás môže izolovať dopravne o sedem až desať rokov ďaleko, ďaleko dozadu.
Čo sa týka, dotknem sa ešte liberalizácie vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy. Nechápem, prečo je tu takáto veta, že vláda vytvorí podmienky na uplatnenie liberalizácie. Čo chcete riešiť, keď liberalizácia je na Slovensku uplatnená.
Pri príprave legislatívy v minulom období bol kladený dôraz predovšetkým na harmonizáciu vnútroštátnych predpisov s právom EÚ v oblasti podnikania v železničnej doprave.
Implementovanie príslušných smerníc Európskej únie smerovaných na akceptovanie princípov liberalizácie trhu. Európska komisia nám schválila tieto zákony. Menovite sú to, a boli uverejnené aj v zbierke zákonov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach, a č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, ktoré vytvorili podmienky na uplatnenie liberalizácie vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy. Akékoľvek aktivity nad rámec tých zákonov, ktoré som pred chvíľou citoval, budú znamenať to, že neefektívne trate sa buď zatvoria, alebo zostanú na krku štátu. A efektívne trate budú obsluhované zahraničnými dopravcami s konzekvenciami na významnú zamestnanosť v Slovenskej republike.
V prvom momente je dôležité dať národnému prepravcovi, to je ZSSK Slovensko, šancu a hlavne podmienky ohľadne parku koľajových vozidiel, ktorý musí byť v primeranom stave a takisto aj ohľadne poplatkov nato, aby pripravil napr. zmluvu, dlhoročnú. A potom je možné tiež postupným liberalizovaním vybraných tratí alebo vlakov zdvíhať kvalitu verejnej osobnej dopravy. A zdvíhať aj, alebo zabezpečovať aj plnú liberalizáciu.
Čo sa týka Carga, od toho tu bolo pohovorené tiež veľa. Ja osobne si myslím, že strategického partnera, ak nájdete, tak mu treba predať celých sto percent, hoci nesúhlasím s privatizáciou Carga, ale predať mu celých sto percent. Nerobte to tak, ako ste robili prezieravo, že predali ste 51 %, to znamená majoritu a rozhodovacie práva, minoritu, prepáčte, 49 %, ale rozhodovacie práva dostal majoritné.
Čiže, ak, tak treba predať všetko a, samozrejme, s čo najväčším ziskom. Hoci teraz o tom benefite trošku pochybujem, Carga, pretože myslím si, že kríza vážne poznačila aj tovarové toky zabezpečované Cargom. A Cargo kleslo z obvyklých 48 mil. ton tovaru na 30, 33 a malo to vážne konzekvencie, ktoré musel štát riešiť aj pôžičkou, ale zároveň Cargo vie byť aj konkurencieschopné, ak vláda, naozaj, zníži cenu za dopravnú cestu na úroveň tých 3,6 eura za kilometer oproti súčasným 8, 8,2 eura za kilometer. A ak vláda tento krok zabezpečí, ku ktorému sa zaviazala, a v krátkej dobe, zatiaľ tu nevidím v akej dobe, Cargo bude určite konkurencieschopné.
Čo sa týka zase ďalšej state, ako vláda chce podporiť dopravno-prepravné procesy medzi Európskou úniou a Áziou a severojužné prepojenie krajín, a takisto chce zaradiť existujúcu infraštruktúru do hlavnej siete TEN-T, k tomu chcem len skonštatovať, že existujúca infraštruktúra Košice, Žilina a Bratislava, je koridor 5A a je zaradený v sieti TEN-T. Čiže, nemusíte v tejto oblasti robiť nič, čo ste sa zaviazali, a môžte hneď dnes tento záväzok vyhodnotiť, ale zároveň mi vyvstáva otázka, ako chce vláda zvýšiť využitie dopravno-prepravných procesov s tretími krajinami, keď nepodporuje širokorozchodnú železničnú trať? Ako chce zvýšiť využitie severojužných prepojení, keď priority výstavby z programového vyhlásenia sú inde?
Spomínal som pred chvíľou R3, R4. Aké zariaď..., to už som povedal. Čiže, vláda síce má záujem získať podiel na euroázijských linkách tovarov a tovarových tokov, ale, zrejme, chce tieto tovarové toky viesť perom na mape.
Čo sa týka letiska, tiež tu bolo pohovorené. Samozrejme, bude ma mrzieť, keď sa to predá, ale modernizácia terminálu bola jedným zo základných stimulov, aby sa dali natiahnuť ďalšie dopravné spojenia, ale, samozrejme, je to legitímne a je to vlastne váš koncept predať ešte všetko, čo sa dá. Je len problém, že ak sa to predá Schwechatu alebo viedenskému letisku, zase tam vystane problém s Protimonopolným úradom, pretože dôjde ku koncentrácii, ale, samozrejme, nesúhlasím s touto ambíciou, pretože my sme mali tú koncepciu úplne inú. Už sa blížim k záveru, ale musím skomentovať, že zaznelo tu, že od pána predsedu Národnej rady, že hovoril na SMER - SOCIÁLNA DEMOKRACIA, vy ste urobili len jeden projekt, a to je mýto. Musím ho poopraviť, že som hrdý na to, čo sme urobili, pretože my sme spustili megaprojekty, čo nikdy v Slovenskej republike nebolo. Nikdy v Slovenskej republike takéto megaprojekty neboli a úprimne vám prajem, aby ste našli odvahu takéto spustiť, lebo sú významným stimulom rastu Slovenskej republiky, ale mám pocit a toto programové vyhlásenie vlády ma v ňom utvrdzuje, že za vášho vládnutia takéto megaprojekty spustené nebudú. Paradox je, že vy znevažujete našu prácu, napr. PPP projekty, ináč tie megaprojekty boli mýto, PPP projekty a jedným z veľkých projektov určite bol aj štart Operačného programu Doprava. Ale znevažujete napr. aj PPP projekty, ale zahraničie chváli. Bonita Slovenska veľmi v Európe rastie a už to podpredseda parlamentu pán Fico spomenul, obdržali sme, na čo som tiež patrične hrdý, ocenenie PFI project financial infrastructure, kde sme v kategórii infraštruktúrny deal roka s R1, ktorú sme uzatvorili, sa umiestnili na prvom mieste v Európe. Je to veľmi prestížna cena a toto zoskupenie, ktoré uznávajú bankové domy sveta, eviduje 16-tisíc projektov na celom svete. A opakujem, v Európe sme sa umiestnili na prvom mieste v technických, ekonomických, obchodných a finančných parametroch tohto projektu PPP R1. Ale vy budete hovoriť o predraženosti. Chcem len to zdôrazniť, že tých projektov bolo viac a boli to megaprojekty, predchádzajúce vlády nikdy takéto megaprojekty nespustili, ale ruka v ruke s megaprojektami sú aj megastarostli, megaproblémy a nespočetné hodiny odbornej a mravčej práce v rezorte, ministrom počnúc a veľkým množstvom pracovníkov končiac. Čiže, megaprojektov je viac ako jeden, pán Sulík, a vy budete mať právo vypustiť takúto kritiku z úst až vtedy, keď aspoň jeden taký megaprojekt spustíte a aj úspešne ukončíte.
Na záver môj komentár k dvom vyjadreniam. Pani predsedníčka vlády povedala, citujem: "Podľa predchádzajúcich vládnych sľubov sme mali mať diaľnicu z Bratislavy do Košíc hotovú." A keď išla prednedávnom na východ, žiadnu nevidela. Chcem pani Radičovej odkázať, že už je po voľbách a skúste hrať fér. Tento sľub bol daný nad rámec programového vyhlásenia vlády a potrebovali sme urýchliť to, čo ste vy zanedbali. Dnes hodnotíme vaše programové vyhlásenie vlády a vy, ak to chcete, porovnávajte s naším programovým vyhlásením vlády. Za posledné štyri roky sa môžem smelo a so vztýčenou hlavou zodpovedať za programové vyhlásenie vlády nielen našim voličom, ale aj všetkým občanom Slovenskej republiky, napr. z programu diaľnic a rýchlostných ciest, kde bolo sľúbených 100 km a ukončených, to tu už tiež odznelo, necelých 150 km a žiadny súdny človek nepochybuje o dynamike a razancii tohto procesu, ktorý sme uviedli do života.
Chcem ešte raz zdôrazniť, že nad rámec tohto programového vyhlásenia, ktoré sme skoro o 50 % prekročili, sme rozbehli aj projekty PPP, a to súvisí aj s tým sľubom, takže nemiešajme programové vyhlásenie vlády a tú našu ambíciu, naviac, ktorú nám skomplikovala kríza.
Druhé, k čomu sa chcem vyjadriť, je pán predseda Národnej rady, ktorý sa vyjadril všeobecne, že tým, že odstúpila Ficova vláda a nastupuje nová vláda, sa končí doba temna. Ja na to odpovedám, že vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest sa doba temna začína. Pretože takto v programovom vyhlásení vlády deklarovaným postupom ukončíte, ak vôbec ukončíte, spojenie Bratislavy a Košíc do roku 2025.
A ešte jedna vec. Celá sieť diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku má cca 1 900 km. V prevádzke je cca 620 km. Nemáte dlhodobú koncepciu a ja som si ju urobil. Ja som si urobil tri varianty financovania ako dotiahneme tú ambíciu celej siete 1 900 km diaľnic a rýchlostných ciest dokonca. Vyšli mi z toho tri modely. Konzervatívny model, a to číslo si veľmi dobre vypočujme, keď budeme financovať a postupovať konzervatívne vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, tak celú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, tých 1 900 km, odovzdáme do užívania na Slovensku v roku 2138. Urobil som si progresívny model, kde by sme vedeli naliať podstatne väčšie financie, ale ten som nemal odvahu dať do života a progresívny model hovorí o roku 2030. Ale opakujem, to sú veľké nároky na financie a urobil som si tretí optimálny model, kde celú sieť za podmienky, že ukončíme aj tie PPP projekty, ktoré sú na stole, vieme odovzdať do užívania v roku 2051. Mám tu aj grafy, a tie budem potom prezentovať neskôr, takejto dlhodobej koncepcie, počkám si na to, ako súčasná vláda začne štartovať a celkovo riešiť výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Avšak z vášho programového vyhlásenia vyplýva, že nie je naplnený ani konzervatívny variant, to znamená celá sieť diaľnic a rýchlostných ciest bude ukončená neskôr ako v roku 2138. Dávate odkaz občanom, že D1 bude v Michalovciach najskôr v roku 2080, že D3 bude na Kysuciach najskôr v roku 2050, R3 bude na Orave najskôr v roku 2040. Choďte na Oravu, na Kysuce, na východ do Michaloviec a povedzte to tým ľuďom, že je to tak a nevieme to ďalej pohnúť. Preto ma oprávňuje konštatácia, že doba temna vo výstavbe diaľnic začína.
Na záver, každý súdny človek vníma hlbokú disproporciu medzi predvolebnými sľubmi a týmto nepochopiteľným a neuchopiteľným a nekonkrétnym programovým vyhlásením vlády, ktoré nemienim podporiť. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec, ja by som potreboval možno 10 minút na to, aby som dokázal reagovať na všetko, na čo by som chcel. Keďže mám len dve minúty, buďme korektní a budem ja férový a nebudem pripomínať váš výrok z roku 2007, keď padol termín spojiť Košice s Bratislavou do roku 2010. Ale keď chceme korektne hovoriť o tom, čo kto urobil, tak v čase, keď ste pripravovali programové vyhlásenie 2006 - 2010, ste si dali do programového vyhlásenia, áno, 100 km diaľnic dokončíte. V tom čase ste vedeli, že hneď po uchopení vlády dokončíte úseky, ktoré boli začaté ešte pred týmto rokom a ja vám ich môžem aj kľudne vymenovať. Sú to štyri úseky na D1 a jeden úsek na D3 a jeden úsek na R3 o celkovej dĺžke 66 km. Takže, ktorákoľvek iná vláda by prišla k moci v tom čase, by tento záväzok splnila.
Druhá poznámka. Vy poznáte môj názor veľmi dobre. V roku 2008, keď sa rozhodovalo o setovaní úsekov do jednotlivých balíkov a, vôbec, o rozsiahlosti PPP projektov, som vtedy jednoznačne vás upozorňoval, pán exminister, na to, že v prípade, že v rovnakom čase dáte formou PPP projektov na trh takú rozsiahlu výstavbu, nebude možné naraz uzavrieť financial closing vo všetkých balíkoch, lebo banky majú limity. Verím tomu, že aj ekonómovia a odborníci jasne vedeli, že to nie je možné. Keby ste PPP nerozdelili, hlavne prvý balík tak, že by ste dali do neho len dva úseky, tak dnes dva úseky na východnom Slovensku sa už mohli stavať a nemuselo stavebníctvo prepúšťať žiadnych ľudí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja len jednu poznámku k vášmu vystúpeniu, lebo bolo obšírne, odborné, týkajúce sa dopravy. Vaše vyjadrenie "zrušte ho", týkajúce sa mýta, je zavádzajúce. Nezavádzajte verejnosť, ani tento parlament. Nikto nechcel zrušiť mýto a nechce zrušiť mýto, ale aj vaše odvolanie bolo z toho dôvodu, že mýto bolo nepripravené a malo byť spustené ako nepripravené. A vy si spomeňte na vašu zahraničnú cestu, keď pán premiér Fico počas vašej neprítomnosti zastavil spustenie mýta a zmenilo sa nariadenie. Tak aspoň v tejto jednej oblasti sme boli vždy na jednej lodi, že mýto je potrebné, ale nie tak nepripravené, ako ste ho chceli spustiť a ako sa bezprostredne dotýkalo dopravcov, a mohlo byť, a je dnes, ekonomicky pre nich neúnosné.

Ďakujem. Bývalý pán minister hovoril o odvahe spustiť megaprojekty ako je diaľničné mýto, či predražené PPP. Určite sa zhodneme, že výstavba diaľnic musí pokračovať kvôli tvorbe pracovných miest a regionálnemu rozvoju, ale určite sa nezhodneme, že by to malo byť za každú cenu. Ja apelujem na vládu, aby nemala tú odvahu, o ktorej hovoril bývalý pán minister, aby nešla do podobných megaprojektov, ale aby sa správala a postupovala veľmi zodpovedne aj pri výstavbe diaľnic a vôbec celej infraštrukturálnej siete, k prospechu všetkých občanov a Slovenska a nielen vybraných skupín. Ďakujem.