5. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Moje technické zariadenie zase možno nefunguje.
Vážený pán minister, ja by som nechcela, aby sme to, čo ste tu vy hovorili a čo predkladáte, nechali len bez jediného vystúpenia prejsť. Takže dovoľte len pár krátkych slov možno na spomienku.
Chcem pripomenúť, že ste to boli vy a vaša druhá vláda, ktorá presadila na pôde Európskej únie, že sa začali seriózne zaoberať s tým, že otvoria rozhovory s Chorvátskou republikou. Mali sme na to pádne dôvody a ukázalo sa a proste všetko to, čo sa potom odohralo, ukázalo, že to bol správny krok. Dnes je Slovensko znovu v tejto pozícii, že medzi pár štátmi začína znovu upozorňovať. Slovenská republika zohrávala vždy veľkú rolu v posledných 10-15 rokoch v západnom Balkáne a toto dnes musíme znovu pokračovať v tejto línii. Takže ja s tým súhlasím a prosím všetkých kolegov, keby túto zmluvu potvrdili parlamentom.
Pamätám si, keď sme tu rokovali o našej podpore Chorvátsku. Našlo sa veľa ľudí aj z oblasti médií alebo expertov, ktorí nám to vyčítali najmä na pôde niektorých západoeurópskych štátov, ale aj tu vnútri sme sa presvedčili, že jednoducho diplomacia sa nerobí na krátke trate. Diplomacia okrem toho, že vyžaduje expertné znalosti a veľké skúsenosti, je aj umením a vždy bola tak chápaná a som veľmi rada, že sa slovenská diplomacia znovu navracia k tomuto umeniu vytvárať pozície a nielen prispievať k rovnováhe a posilňovaniu mieru a dialógu na európskom území, ale aj v posilňovaní imidžu Slovenskej republiky. Som veľmi rada, že ideme touto cestou. Vždy sa mi páčila nórska cesta v diplomacii. Možno niektorí starší si to pamätajú, akú zásadnú úlohu zohrala nórska diplomacia, menší štát, 5-miliónový, na európskom území pri rokovaniach medzi Palestínou a Izraelom. Túto rolu pri všetkom tom, že niektorí ľudia si myslia, že sme príliš malí a v diplomacii bezvýznamní, nie je to pravda. A ja chcem poďakovať, že ideme znovu týmto smerom. Pán minister, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť účel, podmienky, rozsah, spôsob a kontrolu poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva obrany pre zákonom určených žiadateľov.
Návrh zákona upravuje možnosť poskytovať dotácie najmä na podporu výchovy občanov Slovenskej republiky k vlastenectvu, prezentáciu ozbrojených síl, podporu procesu personálneho doplňovania ozbrojených síl, ochranu a rozvoj historického a kultúrneho dedičstva so zameraním na vojenské dejiny, podporu programu rozvoja kultúrnych, duchovných a sociálnych potrieb profesionálnych vojakov, vojakov v zálohe a vojnových veteránov a starostlivosť o športové talenty a podporu vrcholového a výkonnostného športu.
Podľa predloženého návrhu zákona dotácie bude možné poskytnúť aj na aktivity a činnosti v oblasti výskumu a vývoja zameraného na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky, na úhradu nákladov na odstránenie následkov živelných pohrôm a podpopru akcií súvisiacich s dosiahnutím a udržaním ekologickej stability a zdravého životného prostredia a úhradu zvýšených nákladov na poľnohospodársku výrobu, ktoré súvisia s výcvikom ozbrojených síl vo vojenských obvodoch.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že uvedený návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2010 č. 43 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory vrátane gestorského výboru predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 11. októbra 2010.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh sa predkladá na základe ustanovenia § 6 ods. 3 písm. j) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a na základe čl. 86 písm. h), k) a l) Ústavy Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh spolu s návrhom na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktorý bol prerokovaný v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, vymedzuje a určuje sily a prostriedky ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré budú pôsobiť v integrovanom systéme protivzdušnej obrany NATO za účelom plnenia úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci NATO.
Vyššie uvedený návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy bol utajený na stupeň vyhradené v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 1 písm. f) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, a to v rozsahu vymedzenom na základe § 2 ods. 1 tohto nariadenia.
Za účelom, aby materiál nebol predmetom neverejného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, bol vyššie uvedený návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy k dispozícii na nahliadnutie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasťou predkladaného materiálu je aj návrh na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Konkrétne podmienky týkajúce sa vyslania ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a prítomnosti ozbrojených síl členských štátov NATO na území Slovenskej republiky budú upravené formou medzinárodných zmlúv.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto vás žiadam, aby ste vzali na vedomie návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a vyslovili súhlas s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač č. 73), podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutí č. 56 zo 6. septembra 2010 pridelil návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač č. 73) na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a na vyslovenie súhlasu s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (tlač č. 73) v určenej lehote a zobrali ho na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
1. zobrať na vedomie návrh na určenie ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy a podľa čl. 86 písm. k) a l) Ústavy Slovenskej republiky,
2. vysloviť súhlas s vyslaním určených ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s plnením úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s predkladanou novelou zákona, ktorej cieľom je predovšetkým zvýrazniť tragédiu, ktorá sa udiala v roku 2009, konkrétne 10. augusta.
Zámerom tohto návrhu zákona je dôstojným spôsobom si uctiť pamiatku zosnulých baníkov, ktorí tragicky zahynuli pri výkone svojho povolania. Návrhom zákona sa reaguje najmä na bezpochyby najväčšiu banskú tragédiu v dejinách slovenského baníctva, ktorá sa udiala 10. augusta 2009 v bani Handlová, kde v tom čase zahynulo 20 baníkov.
Pri výkone banského povolania dochádzalo aj v minulosti - a, bohužiaľ, sa tak stáva aj v súčasnosti - k mnohým tragédiám a nešťastiam po takmer celom svete. Slovensko, samozrejme, nevynímajúc.
Je nesporné, že banícka činnosť zastáva v slovenskej histórii významné postavenie. Korene slovenského baníctva siahajú hlboko do minulosti. Historické pramene prinášajú dôkazy o tom, že to bolo práve baníctvo, ktorého vysoká úroveň priniesla slávu a zviditeľnila vo svete územie terajšieho Slovenska. Naše banské mestá, ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Pezinok, Rožňava a ďalšie, zásobovali drahými kovmi takmer celý svet. Z hľadiska historického sa nositeľmi dávnych tradícií napokon stali aj uhoľní baníci v slovenských mestách Handlová, Prievidza, Nováky a Veľký Krtíš.
Handlovská tragédia z 10. augusta 2009 nám bezpochyby ukázala, že celoslovenská verejnosť si váži prácu ľudí, ktorí sa dennodenne ponárajú do hlbín zeme a vynášajú na povrch suroviny, s ktorými sa delia v podobe energií so všetkými občanmi našej republiky. Spoluúčasť a solidarita s touto tragédiou bola celospoločenská. A preto je namieste, aby sa deň 10. august stal pamätným dňom banských tragédií v kalendári Slovenskej republiky ako pripomienka na všetkých baníkov, ktorí pri výkone svojho povolania prišli o svoje životy.
V tento pamätný deň si bude Slovensko pripomínať viac ako 470 obetí banských nešťastí, ktoré sa stali v baniach v regióne Horná Nitra, a viac ako 300 doteraz historicky zmapovaných banských tragédií, ktoré sa udiali v baniach na celom Slovensku, na celom území, kde sa vtedy ťažili rôzne drahé kovy. Ak to zrátame, je to veľmi vysoké číslo. Počas histórie slovenského baníctva je to takmer 770 obetí, ktoré boli doteraz zmapované.
Predkladaný návrh zákona tiež podporujú a iniciujú najmä Združenie banských spolkov a cechov Slovenska, ktoré zastrešuje 14 stavovských združení, Slovenská banská komora, Slovenská banská spoločnosť, Odborový zväz pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu, ako aj banské mestá Handlová, Prievidza, Pezinok, Banská Štiavnica, Spišská Nová Ves, Rožňava a Veľký Krtíš.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v závere by som vás chcel požiadať, aby ste predloženú novelu zákona podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na rozpočet verejnej správy, o dopade na životné prostredie a nároky na pracovné sily, ako aj obsahuje aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. augusta 2010 č. 46 navrhujem, aby v prípade jeho postúpenia do druhého čítania návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorsky výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 11. októbra 2010.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie návrh na vyslovenie Protokolu medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským krášovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku a protokol k nej.
Prijatie protokolu nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a dotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Protokol modifikuje čl. 20 Zmluvy s Holandským kráľovstvom takým spôsobom, že príjmy fyzických osôb, ktoré sú rezidentmi Slovenskej republiky a v Slovenskej republike poskytujú služby Holandskému kráľovstvu, budú podliehať zdaneniu v Slovenskej republike. Podľa doterajšieho znenia čl. 20 Zmluvy ich príjmy podliehali zdaňovaniu v Holandskom kráľovstve.
Uzavretie protokolu nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, predkladaný návrh protokolu svojím obsahom zodpovedá medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Holandským kráľovstvom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku a protokolu k nej.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorsky výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uvedenú správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 3. augusta pridelil predmetný návrh dvom výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali tento protokol v príslušnom čase.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetným protokolom žiadne podnety. Zaujali obidva výbory stanovisko. Po prvé odporúčajú pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonom. Toto spravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 17 z 2. septembra 2010 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 24 z 2. septembra 2010.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s protokolom, s príslušným protokolom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s protokolom príslušným vysloviť súhlas a aby Národná rada rozhodla, že príslušný protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Poprosím pána predsedajúceho, aby otvoril diskusiu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh štátneho záverečného účtu, teda záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009, prerokovala a schválila vláda 23. júna 2010 a prijala k nemu uznesenie č. 410.
Čo sa týka súhrnných výsledkov verejnej správy v metodike ESA 95, v predloženom materiáli sa uvádza, že schodok verejnej správy bol rozpočtovaný vo výške 3 138 mil. eur, čo predstavovalo 4,9 % HDP. Podľa predbežných výsledkov, ktoré sú premietnuté do materiálov, ktoré máte k dispozícii, bol tento schodok 6,8 % HDP, teda 4 289 500-tisíc eur. Celkový výsledok hospodárenia verejnej správy v roku 2009 v porovnaní s rozpočtom, ktorý bol schválený v októbri 2009, bol teda horší podľa materiálu, ktorý máte k dispozícii, o 1,8 percentuálneho bodu.
Problém je ale v tom, že výška deficitu a dlhu podľa metodiky ESA 95 bude predmetom tzv. jesennej notifikácie, teda upresňovania údajov, a podľa doterajších prepočtov sa ukazuje, že skutočný deficit bude vyšší o 1,2 %, a teda deficit verejnej správy za vlaňajší rok dosiahne až 8 % HDP. Polovica z toho navýšenia, teda 0,6 %, je daná horším vývojom daní a odvodov, ako bolo predpokladané v tzv. jarnej notifikácii, teda v tých predbežných výsledkoch, keď ešte neboli k dispozícii údaje z daňových priznaní, čiže to je objektívne horší vývoj, ktorý sa nedal presne predpokladať a prognózovať. Ďalšia polovica 0,6 % je ale daná tým, že bývalá vláda nezahrnula do výdavkov také výdavky, ktoré jednoznačne do výdavkov zahrnuté byť musia. Ide najmä o návratné finančné výpomoci pre železnice, nemocnice, Cargo, kde bolo od začiatku evidentné, že nejde o úvery návratné poskytnuté na komerčnej báze, pretože tieto spoločnosti sú v takej situácii, že nie sú schopné splácať nieže istinu, ale ani úroky.
Preto odporúčam, aby Národná rada prijala tento materiál, ale zároveň teda prijala záverečný účet verejnej správy tak, ako je predložený, ale zároveň aby prijala uznesenie, v ktorom požiada vládu Slovenskej republiky o predloženie aktualizovaného záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95.
Ďakujem pekne.