8. schôdza

Myslím, že to pôjde na faktické poznámky pána Galbavého, pána Zajaca aj pani Kiššovej.
Bohužiaľ, predložený návrh zákona nedáva odpovede na proklamované ciele. Ja som na ne upozornil. Nedá sa v súvislosti s tým ani nijako hlbšie o týchto problémoch hovoriť, pretože v materiáli sú len naznačené nejaké cesty, ktorými by sa chcelo uberať. Ale nebola k tomuto materiálu, ešte raz, vypracovaná žiadna dopadová štúdia. Nakoniec, na to ste upozorňovali aj vy, pán poslanec Zajac. A ja tiež na to upozorňujem. A vôbec, ozaj sa nebránime diskutovať o tomto probléme a hľadať schodné cesty financovania verejnoprávnych médií. Bohužiaľ, sú tu skúsenosti z minulého obdobia, čo sa týkalo privatizácie a spôsobu privatizovania.
No a čo sa týka tiež odvolávania členov Rozhlasovej rady, pani Kiššová. No keby ste boli bývali úprimní, no tak zaradíte medzi tých troch, ktorých ste sa snažili odvolať, aj toho štvrtého, na ktorého sme upozorňovali. Ale to už nebolo vo vašom pláne. A s tým ste nesúhlasili. Ale v predchádzajúcom období takisto boli členmi rozhlasových a televíznych rád napr. niektorí členovia, ktorí boli na kandidátke súčasných koaličných strán do rôznych volieb, do volieb do VÚC-ky, do volieb do Národnej rady, myslím, že tu sedí aj jedna pani poslankyňa, ktorá bola tiež členkou tuším Rozhlasovej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom krátkom príspevku chcem sa vyjadriť k dvom okruhom problémov. Po prvé by som chcel vyjadriť stanovisko poslaneckého klubu Most – Híd k predlohe zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a po druhé by som chcel upozorniť na niektoré otvorené otázky, ktoré bude potrebné riešiť ešte do prijatia tohto zákona.
Tak najprv k stanovisku poslaneckého klubu Most – Híd. Náš poslanecký klub víta a podporuje prijatie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska minimálne z troch dôvodov. Po prvé, sme presvedčení, že tento návrh zákona vytvára rámec, podčiarkujem, rámec pre reformu verejnoprávnych médií, dáva nám šancu, aby sme uskutočnili v tomto ohľade základné a zásadné zmeny či už vo fungovaní Slovenskej televízie alebo aj Slovenského rozhlasu. Po druhé, tento návrh zákona vytvára predpoklady na riešenie akútnych a katastrofálnych finančných problémov Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu, v prvom rade ide o riešenie finančných problémov Slovenskej televízie v súčasnosti aj v budúcnosti. A po tretie, podporujeme tento návrh preto, lebo sme presvedčení, že vytvára šancu, a opäť opakujem a podčiarkujem, šancu posilniť verejnoprávny charakter Slovenskej televízie, ale aj Slovenského rozhlasu.
Teraz k otvoreným otázkam, ja si myslím, okrem tých otázok, ktoré tu odzneli, ktoré sú otvorené otázky, resp. nie sú riešené v návrhu zákona, sú možno riešiteľné v priebehu tohto obdobia, ktoré nás čakajú do druhého čítania. Je to tých povestných 25 dní do druhého čítania, máme možnosť vyjadriť sa k týmto otvoreným otázkam vo výboroch, ale aj v priebehu druhého čítania, príp. dať aj pozmeňujúce návrhy.
Ja vidím také tri skupiny otvorených otázok.
Prvá skupina sa týka postavenia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Rada bude mať enormne silné postavenie, oveľa silnejšie postavenie, ako je to prípade súčasnej Rady Slovenskej televízie alebo Rady Slovenského rozhlasu. Som za to, že to postavenie je potrebné aj iným spôsobom formovať, resp. definovať. V prvom rade treba zvýšiť zodpovednosť tejto rady smerom k Národnej rade Slovenskej republiky, nie iba smerom k výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ale k celej Národnej rade Slovenskej republiky. Nám tu chýba vymáhateľnosť tejto zodpovednosti minimálne zase v troch oblastiach, v oblasti verejnoprávnosti, v oblasti zodpovednosti za plnenie ekonomických úloh a aj v oblasti odborných úloh. Zákonom bude treba zabezpečiť iným spôsobom, ako je to zabezpečené v súčasnosti, aby táto rada mohla byť aj orgánom na sledovanie verejnoprávnosti Rozhlasu a televízie Slovenska, nie iba posudzovateľom právnych, ekonomických a organizačno-technických problémov, ale v prvom rade orgánom na zabezpečenie sledovania verejnoprávnosti novej inštitúcie.
Druhý okruh otvorených otázok sa týka národnostného vysielania Slovenského rozhlasu. Ako veľmi dôležitú úlohu tak aj v prípade televízie, ako aj celého rozhlasu vidím úlohu legislatívne posilniť verejnoprávny charakter aj národnostného okruhu, resp. národnostného vysielania a takisto legislatívne zabezpečiť a zakotviť v zákone rozvoj tohto vysielania tak po finančnej, personálnej, programovej stránke, ako aj toho, čo sa týka rozsahu tohto vysielania. Samozrejme, keď hovorím o národnostnom vysielaní, nemám na mysli iba vysielanie v maďarskom jazyku, ale v prvom rade vidím ako kritický súčasný stav rozsahu, zamerania a obsahu vysielania v rómskom jazyku. Je to kritický problém, nechcem sa o tom veľmi rozširovať, ale toľko, koľko sa vysiela, a to, čo sa vysiela pre Rómov, resp. v rómskom jazyku, absolútne je nepostačujúce a nejde to správnym smerom. Ešte osobitné problémy sú v národnostnom vysielaní, a bude to treba riešiť aj zákonom, v rusínskom a ukrajinskom jazyku, ako aj postavení redakcie aj umiestnení tejto redakcie v súčasnosti v Košiciach, a nie v Prešove. A napokon ešte k národnostnému vysielaniu Slovenského rozhlasu bude treba zabezpečiť aj isté prepojenie, resp. nájsť vhodnú formu spolupráce medzi okruhom národnostného vysielania Slovenského rozhlasu a, samozrejme, aj televízie s exekutívou, konkrétne s úradom podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Tretí otvorený okruh problémov, ktorý je ešte možnože vážnejší, je národnostné vysielanie súčasnej Slovenskej televízie. Slovenská televízia, nie je to presné číslo, ale poviem to, v súčasnosti vysiela týždenne asi 500 hodín. Z týchto 500 hodín vysielania v súčasnosti národnostné vysielanie predstavuje možnože hodinu a pol vysielania, ani nie jedno percento ale pol percenta vysielania. To znamená, po slovensky povedané, verejnoprávna Slovenská televízia prenecháva mediálny priestor iným vysielačom a iným vysielateľom televízneho signálu v jazyku národnostných menšín, či už ide o maďarčinu alebo rómčinu, alebo ukrajinčinu. Je to nezodpovedné a nedôstojné. Obyvatelia, či už Maďari alebo Rómovia, alebo Rusíni, alebo Ukrajinci, sú takisto platiteľmi koncesionárskych poplatkov a za to denne majú vysielanie 5, 10, 15 minút a katastrofálne personálne obsadenie, a nedôstojné postavenie. Toto je problém, ktorý bude potrebné zabezpečiť aj v samotnom novom zákone.
Ja som presvedčený, že okrem týchto troch okruhov problémov, o ktorých som hovoril, existuje veľa otvorených otázok, ale som presvedčený, že čas, ktorý máme k dispozícii do druhého čítania, ale i samotné druhé čítanie otvára nám možnosť dať spoľahlivé odpovede na tieto otázky a príslušné riešenia. A v tomto presvedčení teda vyjadrujem podporu poslaneckého klubu Most – Híd k návrhu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. V náväznosti na to, čo povedal pán poslanec Nagy, by som sa chcel zmieniť o toľko pertraktovanom pojme, ako je odpolitizovanie Slovenskej televízie. Často sa tu hovorí o politizácii, odpolitizovaní a tak ďalej a tak ďalej Nemôžem sa ubrániť dojmu, že slovo politizácia, resp. odpolitizovanie v tomto prípade sa istým spôsobom pertraktuje z úst tých, ktorí predkladajú a ktorí obhajujú tento zákon, ako istá hmla, ktorá nehovorí o istom probléme existencie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. To znamená, pod rúškom odpolitizovania vlastne my istým spôsobom môžeme nebadane zrušiť existenciu verejnoprávnych médií a nikto si to ani nevšimne preto, lebo budú síce odpolitizované, ale neexistujúce. A toto, si myslím, je problém, o ktorom by sme mali tiež hovoriť, do akej miery politizácia a do akej miery existencia.
No a ešte jedna maličká poznámka. Viete, niektorí tuná hovoria o nejakej sebareflexii za tých 18 rokov od vzniku, resp. 17 rokov od vzniku Slovenskej republiky. Ja si myslím, že áno, sebareflexia určite áno, len je tu niečo podobného. Každý si musí tú sebareflexiu položiť vlastne sám pre seba aj hľadiska takých dôležitých vecí, ako je slovenský štát a jeho existencia a jeho chcenie, aspoň trošku si tak vnútorne povedať, že áno, nechcel som ten slovenský štát, ale nefunguje až tak zle, nie všetko je tam také, ako som pred tými 17 rokmi hovoril, že to také bude. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Len chcem povedať nám všetkým, že nemám na čo reagovať, lebo pán poslanec Jarjabek nereagoval na mňa, ale hovoril o niečom inom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, pokúsim sa byť stručný. Musím v úvode povedať, že ďakujem za vecné vystúpenia. Som pripravený v tých nasledujúcich štyroch týždňoch v takomto duchu diskutovať so všetkými poslancami, ktorí o túto tému budú mať záujem, ale musím poopraviť niektoré tvrdenia a vyjadrenia, ktoré tu zazneli.
Predovšetkým čo je naozaj podstatné povedať na úvod. Toto je začiatok, začiatok niekoľkých postupných krokov, toto nie je záver alebo definitívne nastolenie reformy verejnoprávnych médií. A ja som rád, že z úst prakticky všetkých rečníkov, bez ohľadu na to, či z opozície alebo z koalície, zaznelo jedno, že tá reforma je potrebná. S tým sa naozaj u všetkých predrečníkov plne stotožňujem.
Niekoľko momentov, ktoré akcentoval pán poslanec Maďarič, kritika navrhovaného ustanovovania tej rady. No je to podobný model ako v minulosti. Akurát je striktnejšie garantovaná odbornosť členov tohto dohľadového orgánu, keďže, bohužiaľ, naša skúsenosť naozaj za roky dozadu nie je bohvieaká. A ja viem, že ani vy ste neboli spokojný s tým, ako fungoval manažment, minimálne Slovenskej televízie, som o tom presvedčený, pretože vás považujem za racionálneho človeka.
A čo sa týka nejakej politizácie, ja som presvedčený, že aj v tej novej deväťčlennej rade by mala mať zastúpenie opozícia, určite áno, ale opozícia nie v takom v zmysle ako v minulosti, že to boli konkrétni kandidáti navrhovaní, povedzme, poslancom alebo poslaneckým klubom. Teraz to jednoducho možné nebude. Politici nebudú môcť navrhovať kandidátov do tejto rady. Jednoducho budú to naozaj môcť robiť len profesijné a záujmové združenia, čo je inak tiež prvok istej odpolitizácie tohto modelu, tak ako ho navrhujem.
Často tu bolo spomínané to spájanie. Opakujem, aj v tomto prípade je to len začiatok. V prvej línii ide o inštitucionálne spojenie. Ten ďalší priestor je tu pre manažment, aby jednotlivé štruktúry oboch médií efektívne nastavoval tak, aby to bolo racionálne a, áno, hovorím to otvorene, aby to do budúcna prinieslo možné úspory. A práve preto nie je možné v súčasnom návrhu zákona hovoriť o tom, koľko peňazí to bude.
To je reakcia aj na pána Senka. Nie je možné v súčasnosti prísť s nejakou dopadovou štúdiou. Neviem si predstaviť, že by nejaká skupina úradníkov z ministerstva kultúry alebo financií vtrhla, povedzme, do Slovenskej televízii vyžiadala si zmluvy z registra, všetky faktúry, záväzky a podobne. To by bolo narušenie nezávislosti Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu. Isté veci sú naozaj úlohou pre manažment. To je jednoducho prirodzené, ak chceme zachovať nezávislosť týchto médií.
Členovia výboru, pán poslanec Maďarič, oni nebudú rozhodovať o tých kandidátoch, oni naozaj budú skúmať len splnenie formálnych kritérií a rozhodovať bude plénum. Hovorím o tých kandidátoch na generálneho riaditeľa. Takto je to v zákone navrhnuté.
No a čo sa týka voľby generálneho riaditeľa, nebudem hovoriť zdĺhavo, poviem to len vcelku jednoducho. Posledný riaditeľ, ktorý bol zvolený ešte podľa toho starého systému v Národnej rade, bol Richard Rybníček. V Rade Slovenskej televízie boli zvolení dvaja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja budem kooperovať, že sa budem snažiť byť rýchly. Takže dokončím tú myšlienku. Teraz naozaj narážam na schopnosť Rady Slovenskej televízie vyberať kvalitného kandidáta. Tak v parlamente bol posledným riaditeľom zvolený Richard Rybníček. Rada vybrala dvoch kandidátov v uplynulých rokoch, volali sa Hreha a Nižňanský. Myslím si, že to je dostatočná odpoveď na akési kvalitné rozhodovanie a nezávislé rozhodovanie príslušnej rady.
Čo sa týka politického vplyvu. Opäť, poviem to celkom otvorene, žiadny zákon nedokáže úplne eliminovať vplyv politikov na čokoľvek. Je to naozaj otázka politickej kultúry, otázka iného vnímania konkrétne v tomto prípade verejnoprávnych médií. A ja si to dovolím povedať možno veľmi jednoznačne. Posledné mesiace, to znamená obdobie nástupu novej vlády, predsa potvrdzujú, že sa to dá robiť aj s istou politickou kultúrou. Veď je predsa jasné, že súčasný manažment Slovenskej televízie by veľmi rád kričal, ak by dochádzalo k nejakému ovplyvňovaniu zo strany súčasnej vládnej koalície Slovenskej televízie. To je jednoducho dôkaz, že dôležité je naozaj aj v týchto otázkach sa riadiť istou politickou kultúrou. A tvrdím, že my to aj robíme.
Pán poslanec Zajac, to je tá večná téma, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. Naozaj tu nebudujme mýtus, že rozhlas je nejaká ideálna oáza pokoja, blahobytu, prosperity a podobne. Naozaj len zásluhou súčasného manažmentu Slovenského rozhlasu dokáže táto inštitúcia hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, ale nie vďaka tomu, aké je nastavenie legislatívne a iné fungovania tejto inštitúcie.
Ale to, čo je dôležité povedať, je to, že rozhlas už v tejto chvíli naozaj funguje z podstaty, tam už naozaj nie je priestor na ďalší rozvoj. To znamená, že preto je súčasťou tohto koncepčného riešenia aj snaha o riešenie budúcnosti Slovenského rozhlasu.
Vo vzťahu k vám, ja, samozrejme, rešpektujem a chápem, rozprávali sme sa na tú tému a budeme ešte, dúfam, aj ďalej diskutovať. Nemyslím si, že riešením je výmena manažmentu Slovenskej televízie. To sa tu dialo vždy v minulosti. A potom sa povedalo, že urobila sa nejaká reforma. No žiadna reforma sa neurobila. Politicky sa vymenil manažment a to bolo celé. Takže toto nie je cesta, ktorú by som ja v tomto prípade navrhoval.
Pani poslankyňa Žitňanská, absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali, plne sa s tým stotožňujem. Aj ja si myslím, že toto je asi posledná šanca. A takisto ponúkam aj kolegom z opozície veľmi intenzívnu diskusiu v tých štyroch týždňoch, ktoré nám ostávajú, ak teda zákon prejde v prvom čítaní do druhého a tretieho čítania.
Pán poslanec Nagy, uvedomujem si tie témy, hovorili sme o nich čiastočne aj s vašimi kolegami. Určite v druhom čítaní bude priestor o tom diskutovať a nájsť možno lepšie a efektívnejšie nástroje, ako riešiť tie otázky, ktoré ste nastolili.
Pán poslanec Jarjabek, stotožňujem sa s vami. Áno, reforma je potrebná.
A naozaj čo sa týka tých jednotlivých programových typov, pri tomto by som sa trošku pozastavil. Sú definované čiastočne v zákone. Ďalej sú definované aj v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, to znamená verejný záujem. A ja mám záujem, aby takáto charakteristika aj ostala. Pritom budúci rok je naozaj veľký priestor na to, hovoriť o obsahu a zadefinovať ho možno ešte lepšie. Môžeme sa o to pokúsiť spoločne.
A ja len jeden príklad, ako pristupujem k verejnoprávnosti vysielania. Spomínali ste Cenu Dunaja. No musím vám povedať, že nebyť zásahu súčasného ministerstva kultúry žiadna Cena Dunaja vo vysielaní Slovenskej televízie, resp. ako podujatie možno ani nie je. Napriek tomu, že na to boli finančné prostriedky zo zmluvy so štátom, tak zachytili sme jeden list nemenovaného člena manažmentu Slovenskej televízie, ktorý navrhoval škrtnúť finančné prostriedky pre Cenu Dunaja. Na základe nášho zásahu toto podujatie ostalo zachované. A myslím si, že by malo byť zachované aj do budúcna. (Potlesk.)
A teraz k tomu, čo tu zaznelo z úst aj vás, aj možno ďalších kolegov, prepáčte, ale musím zareagovať, posledná vec. Áno, veď ja sa tým netajím. Dlhé roky som pôsobil v komerčných televíziách. Musím povedať, že jedna moja skúsenosť z tohto prostredia je naozaj dobrá. Rozhoduje sa tam naozaj efektívne. To nie sú nejaké anonymné peniaze, ktoré plynú od koncesionárov alebo zo štátneho rozpočtu. To sú peniaze konkrétnych majiteľov. A preto je to naozaj o efektivite.
A myslím si, že najlepšie vám odpovedal pán poslanec Galbavý. Ak by som chcel poškodiť verejnoprávne médiá na Slovensku, tak by som mal najjednoduchšiu cestu nerobiť nič. Ten proces a tá cesta, na ktorú sa vydali, totižto nevyhnutne vedie do skazy. Ja sa snažím konať a snažím sa konať aj preto, aby verejnoprávne médiá na Slovensku ostali zachované. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. V diskusii vystúpilo päť pánov poslancov, padli dva pozmeňujúce návrhy, od pána Maďariča a od pána Senka.
Ďakujem pánovi ministrovi, že si pripravil takú reakciu na každého z vystúpených pánov poslancov.
A dúfam, že môžeme teraz pristúpiť k hlasovaniu.
A ja vás poprosím, pán poslanec Podmanický, na budúce na mňa nevykrikujte stále, ja na to nie som zvyknutý. Dopočutia.

Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ale zaznel len jeden procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec Rafaj, a to, aby sa o predmetnom návrhu podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku ďalej nerokovalo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia. Ďakujem.