16. schôdza

13.3.2013 - 27.3.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

21.3.2013 o 9:23 hod.

Bc.

Mikuláš Krajkovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:28

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za pripomienky. Dovolím si takto reagovať. No tiež to len tak potvrdím, že nemuseli by sme to tak spolitizovávať, tak ako som to ako povedal.
A kolegovia, ktorí tu ešte spomínali, že predkladá sa tu zákon kvôli tomu, že to bolo medializované a je to spoločenská téma, ja si to nemyslím. Mňa toto napadlo už oveľa skôr, keď pán kolega, predseda sociálneho výboru (Ako sa to volá? Pán hore sedí. Ako sa volá pán predseda?), pán Podmanický, ďakujem, ktorý predkladal tuná o tých nebezpečných zvieratách. Mňa tie psy, aj som mu to povedal tuná v lavici, mňa to hneď vtedy napadlo, hej, že prečo len taká úzka skupina tých zvierat. Aj kolega Martin Fecko, keď tuná predkladal, a sme sa kolegovia smiali, že to je taká skúška ako z latiny. Tak aj na tieto veci sa ako pozrieť.
No len potom áno, tuná keď kolegovia z MOSTU - HÍD, keď potom hovoria a spomínajú aj tých dvojmetrových hadov plaziacich sa v mestách, uliciach, tak aby to tuná nebolo. Myslím si, že veľakrát sa stráca miera.
A ono, áno stavajú sa úrazy rôzne pri poľnohospodárskych zvieratách, ako kolega Hlina to tu ako spomínal, ale myslím si, že toto nesúvisí celkom s tými psami. Tých atakov zo strany psov a uhryznutí je oveľa viac, ako štatisticky máme zdokumentované, lebo veľmi veľa takýchto uhryznutých ani nikde sa do nejakej štatistiky nedostane. Sú veľakrát prípady také, kde sa len zrealizuje domáce ošetrenie, doma sa to všetko ako ututlá a zostáva to len na tej úrovni. Tých atakov zo strany psov, je oveľa viac. A ľudský život je nenahraditeľný, je jedinečný, ako aj ľudské zdravie. A ak ti ho raz ktosi poškodí, a keď je to pes alebo ktokoľvek, a stratíš toto zdravie a stratíš ľudský život, tak to je to najcennejšie, čo máme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.3.2013 o 18:28 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:30

Tibor Lebocký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no, štvorhodinová rozprava v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona. Ja osobne za seba môžem povedať, aj keď teda nechcem, aby moje vystúpenie v rozprave vyzeralo ako záverečná reč spravodajcu, pretože spravodajca je tu vedľa mňa a zrejme ešte záverečnú reč bude mať, ja som s tou rozpravou veľmi spokojný. Prečo? Jednoducho preto, lebo očakávali sme, že samotný návrh zákona o psoch je aj politicky veľmi citlivá téma, a očakávali sme, že tie vystúpenia teda skutočne budú a budú predovšetkým politické. Zo začiatku to tak aj bolo, ak si spomeniete na vystúpenia niektorých, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy, tak sa tam spomínalo, že zákon je nebezpečný, zákon je totálna katastrofa, ale už v tejto podobe je menšia katastrofa, ako bol predtým. Ideme šikanovať ľudí, návrh je zlý, chorý a podobne.
Ja osobne som teda veľmi príjemne prekvapený, že po všetkých týchto vstupoch sa to dostalo, našťastie, v tej záverečnej fáze vďaka mojim predrečníkom, teda ostatným dvom, či už pánovi Kuffovi, ale predovšetkým Martinovi Feckovi (Tu je? Tu je.), a to aj napriek tomu, že na záver povedal, že žiada zákon nepodporiť a vrátiť na prepracovanie, ale dostalo sa to nakoniec do takej racionálnej podoby, ktorú si veľmi vážim.
A vážim si ju preto, lebo aj Martin Fecko pracoval s faktami, skutočne s faktami. A dobre to povedal aj Jánoš, teda poslanec Jánoš, že teda to odpolitizovanie tu nastalo. A s tým faktami, keď som posudzoval tento vládny návrh zákona, som pracoval aj ja so svojimi kolegami z gestorského výboru k tomuto zákonu. Ale veľmi ma mrzí jedna vec, že v podstate v rámci rozpravy ako keby sme sa boli bývali chceli my navzájom tu poslanci presvedčiť o tom, respektíve vyslať signál, či už prostredníctvom médií alebo prostredníctvom hostí, ako keby sme sa chceli presvedčiť o tom, že my tu na Slovensku teraz zavádzame niečo, čo je absolútne nové, čo je neznáme v ostatnej časti Európy, čo je diskriminujúce, čo je nevhodné, napriek tomu, že pán minister v úvodnom slove vystúpil veľmi zrozumiteľne a každý, kto vnímal jeho slová, a každý, kto to má v hlave usporiadané, vie, že o čom to je, tak jednoducho odôvodnil potrebu, úplne, jednoznačne a zrozumiteľne.
Prečo? No z politického hľadiska minimálne preto, poznáme posledné prípady, poznáme prípady, ktoré vyvolali vlastne potrebu tohto zákona. Ak by nič nebol býval pán minister urobil, tak tu nie je dnes štvorhodinová rozprava v prvom čítaní, ale je tu obrovská kritika za to, že nekoná, nič nespravil. Možno, že by sme sa dostali až do takej pozície alebo do takého extrému, že by tu niekto požiadal, že či tu náhodou nie je dôvod na odvolanie pána ministra, že on nič nespravil, pretože zaútočili pitbully a zabili človeka. Čiže tieto záležitosti majú v podstate veľmi zrozumiteľný aj politický kontext. Tomu, samozrejme, rozumieme všetci.
Ale, čo je veľmi dôležité, je to, máme na stole zákon, ktorý nie je žiadnou novinkou v Európe. Martina Fecka som spomínal. Uviedol tu niekoľko príkladov z legislatívy krajín Európskej únie. My sme si tiež dali trošku roboty a posúdili sme 14 náhodne vybraných krajín, respektíve ich legislatívy, ktoré túto problematiku upravujú. Nebudem sa zaoberať tými vecmi, ktoré tu už boli spomenuté, ako si niekto myslí, Fecko to nazval tak, že kolektívna vina plemena, vyhodnocoval vlastne tie trendy, analýzy cez pojem kolektívna vina plemena. Ale najviac čo tu rezonovalo dnes v tejto sále, bola otázka potreby alebo nepotreby nejakej regulácie, potreby alebo nepotreby nejakých zákonov,zákazov alebo obmedzení. No a my sme to vyhodnotili práve podľa týchto kritérií, kde sú obmedzenia, či vôbec sú regulácie, a keď sú, tak do akej miery sú prísne. A na podporu toho, že skutočne je treba tento zákon posunúť do druhého čítania a v každom prípade ho v zmysle tých možno pripomienok, ktoré odzneli, či už z pravej alebo ľavej strany tohto auditória, upraviť, dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko príkladov. Lebo ja som mal z tej rozpravy taký dojem, ako keby tu niekto skutočne obviňoval nepriamo pána ministra, že on tu zavádza nejaké zoznamy alebo chce regulovať z toho dôvodu, že chce nejakým spôsobom ľudí šikanovať a podobne. Je to absolútny nezmysel.
Príklady. Nebudem spomínať Dánsko, Nemecko, Rakúsko, to už kolega Fecko spomenul. Ale zoberme si napríklad Švajčiarsko. Regulácia. Vo Švajčiarsku je zoznam rás, ktoré je možné chovať len s povolením. Celkovo sa jedná o 36 plemien a ich krížencov. A teraz si všímajte, že vždy budem hovoriť plemien a ich krížencov. Alebo ak zoberiem Francúzsko, regulácie, sú regulované dve plemená alebo dve kategórie bojových plemien. V tej prvej kategórii je zákaz chovu, psy bez preukazu pôvodu typu pitbull, boerboel a tosa. Čiže aj v legislatíve týchto krajín je naznačené, že v každom prípade je treba hovoriť aj o krížencoch, pokiaľ chceme, aby ten zákon naozaj nebol bezzubý a aby neperzekvoval len tých, ktorí sa venujú chovu psov na úrovni chovateľských klubov, samozrejme, pri dodržaní všetkých štandardov a všetkých vecí týkajúcich sa evidencie v plemennej knihe a podobne.
Spomeniem ešte jednu krajinu. Ak už hovoríme o tom, či zákazy, nezákazy a do akej miery by mal byť alebo nemal byť niekto "šikanovaný". Portugalsko, milé dámy, vážení páni, v Portugalsku regulácia piatich plemien, pri ktorých sa majiteľ musí preukázať čistým registrom trestov dokonca. Psy musia byť vykastrované. Čiže až do takýchto extrémov legislatíva v rámci Európskeho spoločenstva, Únie alebo v rámci Európy sa môže, respektíve sa k dnešnému dňu v iných krajinách dostala.
Som preto presvedčený a nebudem uvádzať ďalšie a ďalšie príklady, pretože sú tu naozaj úplne jednoznačné, by som povedal, legislatívne podmienky, ktoré sú nastavené v krajinách, o ktorých hovorím. Ale čo je to najdôležitejšie, je to, že ak si urobíme takého spoločného menovateľa zo všetkých týchto zákonov, ono skutočne tie plemená označované ako nebezpečné, alebo ten zoznam plemien, ktoré sú označované ako nebezpečné, existuje. Aj ten je ilustrovaný a je prílohou tohto materiálu, o ktorom teraz hovorím. Čiže otázka je, či tie veci, respektíve tá príloha, ktorá je súčasťou vládneho návrhu zákona, či bola vygooglovaná alebo nebola vygooglovaná. Otázkou je, či je nevyhnutné, aby v tom zákone zostal ten zoznam. A otázkou je aj to a zostáva aj to, či v tom zozname majú byť 4 plemená, tak ako v niektorých krajinách, o ktorých teraz momentálne hovorím, alebo až 38 plemien ako v iných krajinách, ktoré nám nie sú až tak vzdialené. Čiže môj názor je taký, že vždy, a to je veľmi dôležité, keď sa hovorí o nebezpečných plemenách, tak sa u legislatívne porovnateľných krajín Európskej únie pripúšťa a na záver uvádza, kríženci uvedených plemien. Každá jedna legislatíva uvažuje aj o regulácii krížencov, nielen čistokrvných tzv. plemien označovaných ako nebezpečné.
Čiže na záver len veľmi krátko toľko. Som skutočne zástanca toho, aby sa tento zákon posunul do druhého čítania. Padlo tu veľmi veľa podnetných návrhov na zmenu a doplnenie. Skutočne niektoré sú úplne jednoznačné, je nevyhnutné, aby boli posúdené ešte predkladateľom. Môj osobný názor je taký, posuňme do druhého čítania, urobme z tohto zákona taký, aby bol zárukou nielen ochrany zdravia, života a zdravia našich obyvateľov, ale aby bol prejavom alebo aby s ním bola spokojná nielen komunita kynológov, ale samozrejme aj ostatní občania Slovenskej republiky.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.3.2013 o 18:30 hod.

Ing.

Tibor Lebocký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:40

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Som rád a teším sa, že princíp a metódu komparácie, neviem, či začíname, ale ja ju identifikujem minimálne, a už sa zjavil. A som tomu rád. Lebo predsa len, keď opustíme tú ambíciu, že sme najmúdrejší, keď sa necháme poučiť, tak zistíme veľa vecí. A toto je dôležité. A zistíme, že nerobíme precedens, že naozaj sa tomu niekde už nejakým spôsobom venovali. To je tiež kľúčové poznať a zistiť.
Pravdou však je, že tu toto nie celkom bolo zvládnuté. To tu dneska jasne odznelo. A viete, tam sú roviny. To, že sme zabudli na krížencov, kde inde jasne už s krížencami, to môžme prípadne doplniť pozmeňovákom. Ale tam sú tie veci vstupu do obydlia. To už je ústava, to sú naozaj už také, by som povedal, precedensy dosť vážne. Čiže ono posunúť do druhého čítania, potom sa uvidí. No tak posuňme čistý biely papier do druhého čítania, potom tam všetko podokladáme, čo za mesiac zistíme. No takto v zásade legislatívna práca by nemala fungovať. Malo by to mať určitú štábnu kultúru, hej. Čiže ja si naozaj myslím, že keby sa toto posunulo do druhého čítania, tak by sme to museli prečesať celé a nakoniec by to bolo niečo úplne iné. Takže myslím si, že pre túto chvíľu, na túto chvíľu bez toho, aby niekto trpel pocitom, že stratil tvár vzhľadom na závažnosť, kľudne to nazvime, že to treba stiahnuť na dopracovanie a s odbornou verejnosťou ešte prekonzultovať, dokonzultovať nakoniec tak, aby spoločenská objednávka, ktorá tu v určitej sile existuje, bola splnená.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.3.2013 o 18:40 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:41

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ako si povedal, malo by to byť, mal by to byť zákon, ktorý by podľa mňa zjednodušoval život, nestraumatizoval ho v danej nejakej situácii, ktorá môže vzniknúť pri strete s daným psom. A malo by sa v ňom, mal by sa v ňom nájsť každý, kto sa do jeho tvorby nejakým spôsobom zapojí, a malo by to tú celospoločenskú objednávku, ktorá tu 100-percentne je zo strany našich voličov a našich občanov, malo by to zahrnúť. A to by bolo to najkrajšie. Pretože mne sa to stalo napríklad v zákone o pozemkových spoločenstvách, kde urbariát zo Sniny a urbariát z Malaciek v tej istej veci mal ten istý názor. A to je super.
To znamená, keď takýmto spôsobom by sme vedeli aj v tomto zákone zladiť všetky tie jednotlivé, by som povedal, podnety a doplňujúce návrhy, ktoré dávajú, aj tá odborná verejnosť, tak myslím, že malo by to potom zmysel. A tento zákon by mal byť taký, aký si ho predstavujeme všetci.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.3.2013 o 18:41 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:44

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh obsahuje najmä stručnú novelizáciu právnej úpravy postavenia Slovenského pozemkového fondu obsiahnutú v § 34 zákona 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj stručnú novelizáciu obidvoch zákonov upravujúcich pozemkové reštitúcie, t. j. zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to ustanovení upravujúcich spôsob vydávania náhradných pozemkov.
Vychádzajúc z pripravovaného úverového produktu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, je navrhnuté, aby v prípade realizácie záložného práva úverovaného k pozemku Slovenský pozemkový fond mohol takýto pozemok odkúpiť a následne ho primárne použiť na plnenie svojich reštitučných povinností. Keďže v podmienkach rozdrobenosti pozemkového vlastníctva Slovenskej republiky budú predmetom očakávaných nákupov pôdy aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom, je potrebné na uvedený účel vylúčiť aplikáciu predkupného práva k týmto spoluvlastníckym podielom. Nakoľko Slovenský pozemkový fond už v súčasnosti vo viacerých katastrálnych územiach nedisponuje vhodnými reštitučnými pozemkami v celosti, navrhujeme, aby sa predkupné právo nevzťahovalo ani na bezodplatné prevody náhradných pozemkov do vlastníctva oprávnených osôb.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

20.3.2013 o 18:44 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:46

Magda Košútová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 115 z 5. marca 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a pridelil ho na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona, o súvislostiach s inými zákonmi, o zhodnotení súčasného stavu, dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú, navrhujem, že po rozprave odporučíme uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. februára 2013, ktoré je pod č. 382, navrhujem, aby prerokovali tento predmetný návrh tieto výbory: Ústavnoprávny Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovávania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.3.2013 o 18:46 hod.

Ing.

Magda Košútová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:49

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem potrebu a nutnosť riešiť financovanie poľnohospodárov pri nákupe svojej pôdy. Preto sa pri svojom vystúpení zameriam skôr na technický problém podľa mňa, ktorý asi na ministerstve úplne nedomysleli, a pokúsim sa na to poukázať, aby bol dostatok časového priestoru na to, aby sme veci poriešili a nie vytvorili špekulatívny priestor na to, aby sme zneužili verejné financie. Keďže tento zákon sa dopĺňa o ustanovenia, ktoré sa dotýkajú bankového sektora, verejných financií, tak by som navrhoval, aby tento zákon bol prerokovaný aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu.
Teraz k meritu. Oceňujem snahu riešiť financovanie poľnohospodárov cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Ale skúsme sa pozrieť na to, čo je v tomto návrhu zákona zapísané, čo to v skutočnosti bude znamenať. V nových regiónoch, poviem tak, že v drvivej väčšine tejto krajiny cena tržná, za ktorú poľnohospodárska pôda sa kupuje a predáva, je ďaleko a ďaleko, hlboko pod výnosom ministerstva financií z roku 2004, ktorý stanovuje cenu pôdy. To je tá vyhláška, ktorá stanovuje, z akej ceny pôdy platíme dane. Dnes de facto môže nastať situácia, že farmár príde a kúpi za tržnú cenu pôdu, zoberie na to úver zo záručnej banky a záručná banka v prípade, že tento úver sa nebude vedieť splácať, tak túto založenú pôdu kúpi od jeho majiteľa a vyplatí banku, ale za cenu, ktorú stanovuje vyhláška ministerstva financií.
O čom rozprávam? Pozemkový fond môže do vlastníctva Slovenskej republiky, pardon, pozemkový fond môže do vlastníctva Slovenskej republiky za cenu podľa osobitného predpisu, odkaz pod čiarou 6fc, kúpiť poľnohospodársky pozemok alebo pozemok podľa ods. 16, ku ktorému banka so stopercentnou majetkovou účasťou štátu vykonáva záložné právo, odkaz 23ae, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, sa pri výkone záložného práva nepoužije. Odkaz 6fc je odkaz na vyhlášku ministerstva financií, to znamená, že keď v Rimavskej Sobote je úradná cena, budem konkrétny, v Padarovciach podľa tejto vyhlášky 3 000 eur, ale tržná, reálna tržná hodnota, za ktorú je možné predávať a kupovať, je 1 000 eur, tak keď to príde niekto a kúpi za 1 000 eur, založí si ho pri banke, nebude ho vedieť splácať, tak banka mu za túto pôdu vyplatí podľa súčasne predloženého návrhu cenu, ktorú stanovuje vyhláška. Práve preto by bolo treba do tohto ustanovenia dopracovať, že Slovenský pozemkový fond pri nákupe takejto pôdy doplatí len rozdiel, ktorý daný farmár dlhuje banke, ale maximálne do ceny, ktorá je stanovená vyhláškou. Keď toto sa takto nestane, tak tam, kde je veľký rozdiel, nehovorím, že všade, ale tam, kde je veľký rozdiel medzi tržnou cenou a cenou vyhláškovou, môže nastať špekulatívnym úmyslom obchodovanie s pôdou na úkor štátneho, teda verejných financií a na úkor Slovenského pozemkového fondu.
Upozorňujem na túto skutočnosť, pretože pri pozemkoch v mnohých prípadoch dochádzalo k zneužitiu, hlavne počas Mečiarovej éry, pričom nechcem spochybniť, opakujem, pričom nechcem spochybniť úmysel ministerstva financií poskytnúť úver garantovaný štátom alebo štátnou inštitúciou a za ním Slovenským pozemkovým fondom. Osobne s takýmto návrhom súhlasím. Takýto návrh sme mali rozpracovaný aj za predchádzajúcej vlády, bohužiaľ, musím povedať, že vtedy koaliční partneri neboli dostatočne ochotní reflektovať na to, aby sme to riešili. Chcem len poukázať na to, že tuto tento skutočný rozdiel existuje a je treba sa na to poriadne pozrieť a zamyslieť, sa aby sa tento mechanizmus ne-zne-užil do budúcna. To znamená, že je treba vyprecizovať § 34 ods. 20 a s tým súvisiace odseky pod čiarou tak, aby skutočne slúžil v prospech poľnohospodárov, ale nie na prospech špekulantov s pozemkami.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.3.2013 o 18:49 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 18:54

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyňa a kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu zákona. Ako vyzerá, počas mojej éry začali sme zákonom 229, potom 64-kou, teraz 229-ou, 181-kou, pozemkovými zákonmi a máme už aj 330-ku. Super! Vyzerá, že sa nám to zahusťuje, pán minister, tak som rád, že pôda začína mať tiež nejakým spôsobom i v Národnej rade trend, aby sa o nej debatovalo.
Prvé, čo ma napadlo, či to bude debata o odborných veciach týkajúcich sa pozemkových úprav, pretože táto knižočka, legislatívci z ministerstva ju poznajú a pamätajú (Vystupujúci ju ukazuje plénu.), na základe tejto knižočky milióny ľudí na Slovensku vzdávalo nejak vďaku, že takéto zákony boli prijaté, aj zákon 229, aj zákon 330, ktorý hovoril o krivdách a náhrade týchto krívd. Aj v 330-ke máme náhrady ku reštitúciám, hlavne pozemkových spoločenstiev. Pán minister, ja vám toto darujem, pretože zákon o pozemkových spoločenstvách je o takejto krajine (Vystupujúci ukazuje obrázok.). Keď takúto krajinu budeme mať na Slovensku, ja budem veľmi rád. Ja budem veľmi rád, pretože tak by to malo vyzerať. Nie poľnohospodárska púšť. (Hlas v sále.) No, áno, ale takto to máme v Nitre napríklad, to už namaľované není. A tak by sme to potrebovali mať aj v našom slovenskom poľnohospodárstve. Pán minister, ja vám to darujem, nech sa páči, keď môžem.
A tak nás to učili aj na škole. Aj teba, pani kolegyňa, že aký je optimálny hon, že to nemôže byť 80 hektárov, musí to byť 2 až 5 hektárov a musí mať osevný postup, musí tam byť alej, musí tam byť remízka a kadečo. Kde je to všetko? Viete kde. A pozemkové úpravy, zákon o pozemkových úpravách práve toto rieši. Tak preto som sa vlastne nádejal, že čo vlastne, pán minister, akej, by som povedal, témy sa v tomto zákone chytí, či budeme debatovať o združení účastníkov pozemkových úprav, či budeme debatovať o spoločných zariadeniach, alebo čo vlastne budeme debatovať, pretože to, čo majú Česi, ktorí nám ušli o dvadsať rokov, viete ako, a stále iba sa hrbíme a konštatujeme, že pozemkové úpravy sú niekde v nedohľadne. A, pán minister, áno, máte pravdu, nemáme na DPH-áčku, že? Aby sme to, pokračovali v tom, takže to je ďalší veľký problém, ktorý tu máme. Peniaze od eurofondov máme, na DPH nemáme, tak reku super. Takže neviem, ako ďalej, ale ja dúfam, že zavejú aj normálne vetry.
Takže poďme k meritu veci. Je tu predložený vlastne zákon, není dlhý, musím povedať, že nejaké štyri body a tri články, štyri články myslím, že taký, ani veľký, ani malý, akurát. A poďme po jednotlivých bodoch asi. To znamená, hneď idem k bodu jedna, kde v § 25 prikladáme na konci vety "na základe poverenia ministerstva krajským pozemkovým úradom a obvodným pozemkovým úradom alebo inou osobou, na základe ktorej návrhu sú pozemkové úpravy povolené". Povolené, to znamená, že dostávame sa do kategórií, kde dochádza k zmene užívacích práv a vlastníckych, to znamená ten najvšeobecnejší princíp, ktorý po 89-om u nás nastal, že už nie sú tie užívacie práva nad, ale vlastnícke práva sú nad užívacími. Takže viac-menej predpokladám, že tých, ktorí mohli dať návrh na povolenie pozemkových úprav, máte asi na mysli VÚC-ky a obce, ktoré prakticky možno, § 66, sa snažia vysporiadať tie pozemky nevysporiadané. Takže jeden z týchto podnetov dúfam, že je tento.
Ďalej v § 34 hovoríte a doplňujete v ods. 16, konktrétne, že môže, za slovo "môže" sa vkladajú "do vlastníctva Slovenskej republiky". Budem to citovať celé, "pozemkový fond môže" a dopĺňame tam "do vlastníctva Slovenskej republiky kupovať pozemky." No doteraz to kupoval pre koho? Slovenský pozemkový fond to doteraz kupoval pre svoje kšefty? (Vyslovené s pobavením.) Dúfam, že nie, že to bolo automaticky. Ale precizujeme, dobre, precizujeme do vlastníctva Slovenskej republiky, lebo z toho mi vyplýva, že doteraz to mohol robiť, akože, nikto to nepostrehol, až teraz, že to ide na list vlastníctva Slovenskej republiky? Tak reku dobre, super, do vlastníctva SR.
Ďalej, k tým bankám. Nie som bankár, neviem, dám sa poučiť. Koľko máme bánk so stopercentnou účasťou? Jednu, tri, päť? (Hlas v sále.) Jedna iba? Dobre, tak som zase múdrejší. Neviem to. Takže myslím si, že toto by mohol byť dobrý krok. A ako som povedal už predtým, v tých našich poľnohospodárskych zákonoch, že každý, každý podaný prst, ktorý nášmu poľnohospodárovi ministerstvo podá, budem rád, keď mu ho podáme. V akej forme a v akých veľkostiach, to už necháme na toho ministra a na jeho ministerstvo, akým spôsobom si to ustriehnu.
Teraz ďalší a toto ma aj trošku potešilo, že hovoríme, že tieto pozemky, ktoré takýmto spôsobom prejdú na Slovenský pozemkový, teda na štát, v správe teda Slovenský pozemkový fond, ktorý bude spravovať, že tie pozemky budú následne môcť byť použité na riešenie podľa osobitných predpisov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak dovolíte, ja vás prerušujem, pretože vidím, že máte dobrý rozbeh.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
No rozbeh je dobrý.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Je 19.00 hod., tých bodov máte zrejme viac. Takže chcem vás aj požiadať, aj zároveň ostatných o to, že prerušujeme rokovanie v tomto bode. Budeme pokračovať podľa programu. Teda ráno sú iné body inej agendy, ale budeme pokračovať v rozprave v tomto bode.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Áno, jasné, jasné, v  pohode.
Skryt prepis

Vystúpenie

20.3.2013 o 18:54 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
16. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia
 

9:02

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, začnem predstavením Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 a následne sa budem venovať Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013.
Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 schválila vláda Slovenskej republiky 27. februára 2013. Správa bola prerokovaná zahraničným výborom 12. marca a výborom pre európske záležitosti 13. marca. Správa hodnotí plnenie hlavných cieľov a úloh v oblasti zahraničnej a európskej politiky vychádzajúcich z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012. Popri klasických, takpovediac zahraničnopolitických témach si vláda Slovenskej republiky a rezort zahraničných vecí v minulom roku definovali tri kľúčové priority: európska politika, ekonomická diplomacia a pomoc slovenským občanom v zahraničí.
Minuloročné predčasné parlamentné voľby súviseli okrem iného aj s európskym smerovaním Slovenska. Občania nám dali veľmi jasnú odpoveď. Vláda Slovenskej republiky tento jasný proeurópsky mandát od občanov transformovala do proeurópskeho vládneho programu a realizácie priamočiarej silnej proeurópskej politiky vlády v uplynulom roku. Európska agenda nepochybne predstavuje jednu z nosných oblastí pôsobenia rezortu diplomacie. V symbolickej rovine to potvrdzuje aj minuloročná zmena názvu na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Novelou kompetenčného zákona v roku 2012 bola zároveň posilnená koordinačná úloha ministerstva pri výkone európskych politík. Kým o roku 2011 sme hovorili ako o roku prehlbovania dlhovej krízy, rok 2012 môžeme označiť ako rok hľadania - a čo je dôležité - rok nachádzania východísk a riešení. Vďaka členstvu v najužšom jadre Únie bolo Slovensko plnohodnotnou súčasťou diskusií o ďalšom smerovaní európskeho projektu. V Bruseli sme jasne prezentovali naše pozície založené na rešpektovaní rovnováhy medzi solidaritou a zodpovednosťou.
Pôsobenie Slovenskej republiky v rámci Európskej únie bolo konštruktívne a zároveň obhajujúce národné záujmy. Podporili sme opatrenia smerujúce k obnoveniu dôvery v spoločnú menu a návrhy týkajúce sa ďalšieho posilnenia európskej spolupráce. Významnú úlohu zohrali aj rozhodnutia prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky: k zmene článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, k Európskemu mechanizmu pre stabilitu, tu mám na mysli súhlas s ratifikáciou a prijatie vykonávacieho zákona, ako aj tzv. fiškálnej zmluve, tu mám takisto na mysli súhlas s jej ratifikáciou.
Ku koncu roka sa podarilo stabilizovať euro aj situáciu na finančných trhoch. Špekulácie o rozpade eurozóny prestali byť témou. Naopak, posunuli sme sa o krok ďalej. Pod taktovkou predsedu Európskej rady začala ambiciózna diskusia o vytvorení skutočnej hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov: finančného, fiškálneho, hospodárskeho a politického.
Za aktívnej účasti Slovenskej republiky sa podarilo finalizovať legislatívu, týkajúcu sa jednej z ústredných súčastí bankovej únie, jednotného mechanizmu bankového dohľadu. Rovnako dôležité boli v roku 2012 rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky 2014 až 2020. Slovenská republika pri rokovaniach presadzovala ako svoje hlavné priority:
1. pokračovanie silnej politiky súdržnosti a zabezpečenie dostatočných prostriedkov na rozvoj regiónov Slovenska,
2. reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, zameranú na čo najrýchlejšie znižovanie rozdielov v úrovniach priamych platieb a
3. pokračovanie primeranej finančnej pomoci Európskej únie na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.
Úspech Slovenska v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci je najlepším potvrdením úspešnosti priamočiarej proeurópskej politiky. Náš jasný ťah na bránu sa prejavil okrem iného aj zvolaním stretnutia Priateľov politiky súdržnosti v októbri minulého roka v Bratislave. Aj keď sa nepodarilo ukončiť rokovania do roku 2012, môžeme byť s politickou dohodou zo začiatku tohto roka viac než spokojní. Zostáva nám ešte presvedčiť europoslancov, aj tu uvítam aj vašu pomoc na poli parlamentnej diplomacie.
Vláda Slovenskej republiky urobila prvé dôležité kroky v rámci prípravy na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. Schválila viaceré koncepčné dokumenty, ako napr.: základné východiská a priority, Národný program vzdelávania, personálne obsadenie stáleho zastúpenia pri Európskej únii v Bruseli, ktoré budú postupne implementované. Bol tiež vytvorený poradný orgán vlády na úrovni štátnych tajomníkov - Medzirezortná koordinačná rada pre prípravu slovenského predsedníctva.
Slovenská republika aj napriek neľahkým vnútorným výzvam Európskej únie podporovala proces rozširovania Európskej únie. Našou snahou bolo nedovoliť stagnáciu rozširovania. V Európskej únii sme razili tézu, že Únia sa nesmie utopiť vo svojich interných problémoch a zabudnúť, že život existuje aj mimo nej, že Európska únia nesmie rezignovať na svoju globálnu úlohu a zodpovednosť.
Naša politika vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie bola založená na dvoch "A" - apelovaní na partnerov na západnom Balkáne smerom k reformám a väčšej zodpovednosti a zároveň advokácia rozširovania u našich partnerov v Európskej únii. To znamená, aby sme sa nestratili v našich vnútorných problémoch. Nie náhodou moje prvé cesty smerovali na západný Balkán. Teší nás, že nová srbská vláda pochopila výhody aj význam dialógu s Prištinou. Ten prináša prvé konkrétne výsledky, možno aj nad rámec našich očakávaní. Myslím, že nepreženiem, ak poviem, že slovenská diplomacia výrazne prispela k otvoreniu prístupových rokovaní s Čiernou Horou. A je len symbolickým vyjadrením týchto našich snáh, že práve slovenský parlament ako prvý ratifikoval prístupovú zmluvu s Chorvátskom, ktoré čoskoro rozšíri rady členských krajín Európskej únie.
V politike Východného partnerstva sme boli jedným z lídrov diskusie o ďalšom smerovaní tohto kľúčového vektora zahraničnopolitického pôsobenia Európskej únie, pričom sme zdôrazňovali princíp kondicionality.
V prípade Ukrajiny naša diplomacia či už pred parlamentnými voľbami v krajine, alebo po nich našla dostatočne jasný jazyk, aby politickej reprezentácii v Kyjeve odkomunikovala svoje očakávania týkajúce sa plnenia si domácich úloh. Súčasne sme odmietli obrátiť sa nášmu susedovi chrbtom a postavili sme sa do čela skupiny priateľov Ukrajiny.
Moldavsko je jednoznačný líder medzi krajinami Východného partnerstva. Tento titul mu nemôže zobrať nikto, iba ono samotné. Preto nás znepokojuje momentálna politická kríza v krajine. O to viac, že východná politika Únie potrebuje úspech ako soľ. Len pripomínam, že vzhľadom na nárast aktivít voči Moldavsku vláda rozhodla o otvorení zastupiteľského úradu v Kišiňove v priebehu tohto roka.
Krajinám západného Balkánu i Východného partnerstva Slovenská republika aj v minulom roku poskytovala nielen politickú podporu, ale aj konkrétnu technickú pomoc prostredníctvom programov Centra pre odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem pri ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré v tejto oblasti aktívne spolupracovalo s ďalšími rezortmi.
Z pohľadu ekonomickej diplomacie možno označiť rok 2012 za rok jej zefektívnenia a predovšetkým zintenzívnenia spolupráce s podnikateľským prostredím. Podpísaním memoranda o spolupráci pri plnení úloh ekonomickej diplomacie medzi ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a ministerstvom hospodárstva sa upravila spolupráca oboch rezortov v tejto oblasti. Konkrétne kroky za uplynulé mesiace potvrdzujú, že ekonomickú diplomaciu nechceme robiť ani deklaratórne, ani od stola. Zintenzívnili sme spoluprácu a komunikáciu s podnikateľskou sférou, sme otvorení novým impulzom. Práve na ich základe sme upravili sieť ekonomických diplomatov. Vraciame ich tam, kde je po nich dopyt, kde môžu byť najviac nápomocní našim podnikateľom a našim hospodárskym záujmom. Limitované zdroje nám nedovoľujú mať samostatného ekonomického diplomata na každom našom zastupiteľskom úrade. Rovnako je limitovaný počet zastupiteľských úradov. No každý úrad sa ekonomickej diplomacii aktívne venuje. Presadzujem politiku, aby veľvyslanec v danej krajine bol zároveň hlavným ekonomickým diplomatom.
Ako viete, bola vytvorená Rada vlády pre podporu exportu a investícií. Jej prvé zasadnutie sa uskutoční v pondelok 25. marca. V rámci rezortu sme prijali koncepciu zapájania podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Snaha o rozvoj ekonomickej spolupráce dominovala v roku 2012 bilaterálnym vzťahom s európskymi aj mimoeurópskymi krajinami.
Aj udalosti uplynulého roka potvrdzujú, že nie sme všemocní, nemôžeme byť všade a nevieme robiť zázraky. Chceme však byť občanom čo najbližšie, neustále zvyšovať štandardy našich služieb, využívať pritom moderné technológie a zlepšovať komunikáciu, viditeľnosť a dostupnosť rezortu a jeho služieb.
Konkrétnymi opatreniami a krokmi v konzulárnej oblasti v minulom roku bolo napríklad zriaďovanie sezónnych konzulátov, rozširovanie existujúcej siete našich zastúpení v zahraničí prostredníctvom dohôd o spolupráci v konzulárnej a vízovej oblasti s inými členskými štátmi Európskej únie, rozširovanie služieb poskytovaných honorárnymi konzulmi či pokračujúca elektronizácia verejnej správy. Bez ohľadu na nezriedkavú bulvarizáciu konzulárnej agendy v médiách môžem konštatovať, že celkový výkon konzulárnej pomoci Slovenskej republiky je pozitívny.
Ľudská dimenzia diplomacie bola v predchádzajúcom roku rozšírená aj získaním, resp. posilnením kompetencie rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí v dvoch oblastiach: v oblasti krajanskej problematiky a v oblasti ľudských práv.
Hlavné ciele a úlohy stanovené v zameraní zahraničnej politiky na rok 2012 považujeme za splnené. Zatiaľ čo predchádzajúci rok možno charakterizovať osobitne v kontexte nových kompetencií rezortu zahraničia ako rok zadefinovania a nastavovania mechanizmov, rok 2013 by sa mal stať rokom koncepčných riešení a implementácie týchto nových politík. Jednotlivé aspekty našej zahraničnej politiky v tomto roku sumarizuje Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 9. januára tohto roka a bolo prerokované zahraničným výborom 27. februára a výborom pre európske záležitosti 20. februára.
Ja by som sa v ďalšej časti vystúpenia zameral na spomínané koncepčné aspekty činnosti rezortu v tomto roku. Dámy a páni, slovo kontinuita asi najlepšie charakterizuje zahraničnú politiku Slovenskej republiky počas 20 rokov jej samostatnej existencie. Kontinuitu smerovania zahraničnej politiky potvrdzuje aj zameranie na rok 2013. Zameranie nadväzuje na priority zahraničnej politiky stanovené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Opiera sa nielen o silný proeurópsky mandát vlády, ale aj o širokú mieru konsenzu v domácom politickom prostredí pri presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky smerom navonok. Napriek možným odlišnostiam v názoroch na niektoré konkrétne riešenia sa všetci zrejme zhodneme, že budúcnosť Slovenska je spätá s Európskou úniou, bezpečnostnými garanciami Severoatlantickej aliancie či presadzovaním dôsledného uplatňovania multilateralizmu a medzinárodného práva vo vzťahu medzi štátmi. Špecifický rámec výkonu zahraničnej politiky v tomto roku nám dávajú významné jubileá: 1150 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda, 20 rokov od vzniku Slovenskej republiky a tiež 10 rokov od podpisu zmluvy o pristúpení do Európskej únie.
Zameraniu zahraničnej politiky na rok 2013 dominuje téma európskych záležitostí. Zameranie jasne deklaruje náš záujem zotrvať v centre európskej integrácie a byť aktívnym hráčom pri strategických rozhodnutiach o ďalšom smerovaní Únie. Máme záujem podieľať sa na formovaní a ďalšom prehlbovaní európskej integrácie. Diskusie o budúcnosti Európskej únie nebudú jednoduché. Máme preto záujem aktívne a zrozumiteľne komunikovať európske témy verejnosti. Rovnako máme záujem hľadať celospoločenský konsenzus k zásadným otázkam budúcnosti Európskej únie. Aj preto oživujeme v tomto roku projekt Národného konventu. Chceme efektívne koordinovať agendu európskych záležitostí na vnútroštátnej úrovni. Preto pripravujeme návrhy na jej zlepšenie vrátane revízie mechanizmu medziinštitucionálnej spolupráce v európskych záležitostiach. Zodpovedná príprava na predsedníctvo v Rade Európskej únie v roku 2016 bude pokračovať aj v tomto roku. Bude potrebné prijať zásadné rozhodnutia k materiálnemu zabezpečeniu predsedníctva a postupne budovať štruktúry v rámci jednotlivých rezortov, tzv. predsednícky korpus, začať vzdelávať a pripravovať jeho členov na úlohy súvisiace s predsedníctvom. Osobitná pozornosť bude venovaná príprave partnerskej dohody Slovenskej republiky s Európskou komisiou na nasledujúce programovacie obdobie 2014 - 2020. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí je v pozícii hlavného negociátora s Komisiou.
Podpora hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky je jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky v roku 2013. V roku 2012 sme iniciovali viacero aktivít, ktoré by sa mali naplno rozbehnúť a priniesť výsledky v tomto roku. Ekonomická diplomacia - rovnako ako európske politiky - predstavuje oblasť, kde je podstatným faktorom úspechu efektívna koordinácia. Inými slovami odstránenie žabomyších sporov, posilnenie synergií, kvalitný tok informácií. V globálnej konkurencii neuspejeme, ak si budeme "konkurovať" navzájom v dôsledku nedostatočnej koordinácie jednotlivých aktérov. Hlavnou úlohou ministerstva bude preto pokračovanie v dialógu s podnikateľským sektorom, osobitne v rámci Rady vlády pre podporu exportu a investícií a koordinovanie pôsobenia ostatných štátnych aktérov na poli ekonomickej diplomacie tak, aby sme poskytovali čo najlepšie služby a podporu našim podnikom pri presadzovaní sa na zahraničných trhoch, aby sme získavali kvalitné investície, prinášali na Slovensko inovácie a nové technológie. V komunikácii navonok - nielen v rámci ekonomickej diplomacie - zohráva významnú úlohu príprava jednotnej koordinovanej prezentácie Slovenska v zahraničí. V roku 2013 chceme zásadnejšie napredovať v tejto oblasti. Okrem už spomínaných výročí je rok 2013 tiež rokom, v ktorom sú Košice hlavným európskym mestom kultúry. Všetky tieto udalosti si chceme dôstojne pripomenúť a využiť ich potenciál aj v prospech šírenia dobrého mena Slovenska vo svete.
Dámy a páni, zameranie zahraničnej politiky na rok 2013 potvrdzuje vnímanie Severoatlantickej aliancie ako garanta vonkajšej bezpečnosti Slovenskej republiky. Budeme v rámci Aliancie aj, ako aj Európskej únie aktívne podporovať koncepcie inteligentnej obrany s cieľom zefektívňovania jej fungovania pri zachovaní úrovne bezpečnostných garancií. Naďalej sa budeme podieľať na misiách medzinárodného krízového manažmentu účasťou ozbrojených síl i civilných expertov či už pod velením Aliancie Európskej únie, alebo OSN.
Osobitne by som chcel na tomto mieste vyzdvihnúť naše komplexné pôsobenie v Afganistane formou vojenskej angažovanosti prostredníctvom zložiek ISAF, ďalej finančnej podpory, našu pomoc budovaniu Afganských národných bezpečnostných síl a tiež aj formou rozvojovej pomoci. Afganistan je jednou z priorít našej rozvojovej pomoci aj v roku 2013. V nadchádzajúcom období budeme pokračovať v kvantitatívnej aj kvalitatívnej transformácii príspevku Ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF. Jej súčasťou je aj príprava skupiny špeciálnych operácií, ktorú Slovenská republika plánuje nasadiť do Afganistanu už v roku 2014. Chcem sa pri tejto príležitosti poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky za podporu nášho úsilia v tomto pre Afganistan skutočne zlomovom období. Zahraničie si našu angažovanosť mimoriadne cení.
Pre roky 2013 - 2014 sa náš zastupiteľský úrad v Belehrade stal kontaktným veľvyslanectvom NATO. Slovenská republika môže nesporne prispieť k zlepšeniu vnímania Aliancie v Srbsku. Hodnoty demokracie, dodržiavania ľudských práv a slobôd predstavujú základné východisko pri realizácii zahraničnej politiky. Zdieľame ich s našimi partnermi a spojencami v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii a snažíme sa ich presadzovať globálne v rámci bilaterálnych vzťahov, ako aj v rámci pôsobenia v medzinárodných organizáciách. V záujme posilnenia implementácie medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov a zefektívnenia príslušných politík Slovenskej republiky pripraví ministerstvo v tomto roku v spolupráci s členmi Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.
Zefektívňovanie poskytovania služieb občanom bude prioritou aj v roku 2013. Poskytovanie konzulárnych služieb je pre verejnosť najčastejšia priama skúsenosť so službami ministerstva, a preto musí byť charakterizované ústretovým, aktívnym a profesionálnym prístupom. Naším cieľom je zlepšovať poskytované služby, robiť ich dostupnejšie pre slovenských občanov v zahraničí.
Dámy a páni, môže sa zdať, že som na rozdiel od minulosti venoval vo vystúpení menej priestoru bilaterálnym vzťahom, otázkam tzv. klasickej diplomacie. Nevnímajte to ako stratu záujmu, i keď je pravda, že som sám v minulosti bol nútený konštatovať, i keď nerád, že tzv. klasickej salónnej diplomacii už odzvonilo. V tomto prípade ide skôr o to, že naša diplomacia dozrela. Už sa nepotrebujeme predstavovať, klopať na dvere. Naše bilaterálne vzťahy sa dostali do roviny normálnej konštruktívnej spolupráce. Som rád, že pred týždňom som to mohol s mojím partnerom konštatovať aj v tak citlivej relácii, ako je Maďarsko. Vzťahy so susedmi máme takpovediac ošetrené. Ukrajine sa usilujeme pomôcť. Višegrádska štvorka dosahuje najlepšie obdobie vo svojej histórii. S partnermi a spojencami v rámci Európskej únie vedieme pravidelný dialóg či už bilaterálne, alebo v multilaterálnych formátoch. Naša pozornosť smeruje aj mimo rámca štandardných oblastí nášho záujmu, kde hľadáme nové, najmä ekonomické príležitosti. Tento rok som začal v Latinskej Amerike, o mesiac idem na Kaukaz a v apríli do Mongolska. V roku 2013 bude dôležitý aj z hľadiska prioritných oblastí nášho zahraničnopolitického záujmu. Po 6 rokoch dôjde k ďalšiemu rozšíreniu Európskej únie. Budeme netrpezlivo čakať aj na jarné správy Európskej komisie o pokroku v integračných procesoch na Balkáne, ktoré by mohli pootvoriť dvere k ďalšiemu rozširovaniu. Na jeseň nás čaká summit vo Vilniuse, ktorý bude kľúčový z hľadiska ďalšieho osudu Východného partnerstva.
Vážené dámy a páni, spolupráca s Národnou radou Slovenskej republiky predstavuje významnú súčasť tvorby a realizácie zahraničnej politiky v jej parlamentnej dimenzii. Som nesmierne rád, že pri hodnotení nášho celkového zahraničnopolitického pôsobenia môžem kontakty a kooperáciu s parlamentnými výbormi či delegáciami pri medzinárodných organizáciách hodnotiť prívlastkami výborné a bezproblémové. Verím, že aj tomto roku bude naša veľmi dobrá spolupráca pokračovať. Obsah správy o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 2012, ako aj zamerania zahraničnej politiky na rok 2013 je prirodzene ďaleko širšie, ako je moje úvodné slovo. Snažil som sa stručne poukázať na najdôležitejšie témy. Privítam vaše komentáre. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

21.3.2013 o 9:02 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:23

Mikuláš Krajkovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 413 z 28. februára 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre európske záležitosti uznesením z 13. marca 2013, č. 62, a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. marca 2013, č. 39, kde odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012 na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetný materiál na vedomie.
A teraz ešte k druhému bodu a to je spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 364 z 25. januára 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 20. februára 2013 pod č. 59 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. februára 2013 pod č. 13 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013 na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetný materiál na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní materiálu Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2013 bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 37 z 27. februára 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, spoločné správy a otvorte rozpravu k tomuto bodu.
Skryt prepis

21.3.2013 o 9:23 hod.

Bc.

Mikuláš Krajkovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video