23. schôdza

Áno, keď ja som taký diskutabilný, ja som taký diskutabilný v tomto. (Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.)
Dobre, aby sme to neodľahčovali, pretože je to téma vážna. Z môjho pohľadu hovoríme o tom, že áno, je tu jedna strana, ktorá proste predovšetkým hospodárila v Anglicku so svojimi peniazmi, ale z môjho pohľadu a dodneska tie správy nemáme, lebo to sú jediné listinné dôkazy, ktoré k niečomu existujú. Faktom zostáva, že práve preto ten zákon predkladáme, aby tie peniaze mali menší význam. Lebo potom budeme súťažiť ako v niektorých štátoch Európskej únie alebo dokonca v Spojených štátoch, kde sú každý rok nové a nové rekordy peňazí, ktoré sa vynaložia na kampaň. A ja si nemyslím, že sú to účelne vynaložené peniaze.
Každý politik, či je v opozícii, či je v koalícii, či je mimo parlamentu alebo v parlamente, má právo robiť svoju reklamu. V dobe internetu je to relatívne lacné, pretože prezentuje svoje názory a volič ho spozná. Nestačí proste mať bilbordy, treba pracovať. A na tom tá politika je a dneska to možné je. A mnohí z vás sú dôkazom, že len prostredníctvom internetu a mnohých aktivít, ktoré urobili, sú dneska v parlamente. Prečo potom podporovať neustále preteky o to, kto viacej minie. Len preto, že to navrhuje SMER? Mám pocit, že, no 90 % vystúpení bolo o tom, že to proste navrhuje SMER, a preto je to zlé. Z princípu je to zlé. Pretože keď som videl obhajobu napr. otázky volebných obvodov, tá istá obhajoba ešte pred 5 rokmi z úst toho istého človeka bola úplne iná, úplne iná. Čiže obhajujem to, čo sa mi hodí. Mnohí sú v tom veľmi skúsení a veľmi dobrí, vedia a, samozrejme, majú právo na zmenu názoru, veď to je normálne. Len hovorím o tom, že keď sa pozriem na túto časť obhajoby, tak vidím, ako veľmi jednoduché je hľadať všetky argumenty, prečo je tento návrh zlé a zlý. Zamyslite sa na to z pohľadu naozaj štandardnej politickej kultúry na Slovensku, ktorú by sme boli radi, aby sa vrátila. Nielen preto, či to navrhuje SMER. Máme problém v tom, aby niektoré občianske združenia, komora sestier a ktokoľvek iný, že si chcú urobiť bilbordovú kampaň? Tak vytvorme priestor pre to, adekvátny a zadefinujme ho presne, aby platili presné pravidlá pre inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na verejnom živote. Ale nedajme priestor preto, aby sa to dalo zneužiť a tým pádom netreba mať pravidlá. Ak nechceme mať transparentné účty, v poriadku, tým pádom končí zákaz. Transparentné účty, limity a zákaz tretích strán je naviazaný dokopy. To je len kvôli tomu jednému, aby tie transparentné účty mali význam. Čiže naozaj aj firma bude postihnutá, ak zoberie peniaze na reklamu nie z transparentného účtu. Ak sa dokáže, že nemala platbu, bude rovnako postihnutá. Len preto sú tie zákazy, aby to malo jasnú čistotu, aby sa to neobchádzalo.
Ak sa toho chceme zbaviť, potom zrušme celé, to je celý jeden balík. Máme s tým problém, dáme ho preč - povieme, nebol na to priestor - a prijme sa to niekedy neskôr. Pretože to som mal pocit predovšetkým z vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej. To je tiež taký poslanec, ktorý často mení názory podľa toho, v ktorej strane je. A jednoducho ona vyslovene išla proti transparentnosti. Lebo všetci sme sa zaviazali prijať volebné zákony pred voľbami, a ona povie, že nech platia až na ďalšie zákony, na ďalšie voľby. Tak to akože, teda ako o čom je ten záväzok, aby boli tie voľby, ktoré my dokážeme ovplyvniť ako parlament, už transparentné? Tak, pochopiteľne, všetky, ktoré predchádzajú voľby parlamentné.
Mnoho tých názorov bolo zvláštnych. Ešte raz poviem, urobíme, aby som nezdržoval, urobíme takú pracovnú skupinku, ktorá by v tomto prípade mohla racionálne návrhy si prebrať. Dokonca boli tu niektorí poslanci, u ktorých som zvyknutý na teatrálne vystúpenia a prekvapili ma svojou vecnosťou, objektívne hovorím. Myslím si, že otázka komisií volebných je podľa mňa vyriešená dvomi riešeniami, ktoré sú absolútne relevantné. Otázka odsúdených takisto, si myslím, že má jednoduché riešenie, ktoré proste vykonáme. Myslím si, že nájdeme riešenie aj v prípade tretích strán. Nie je problém, že nikto chcel niečo niekomu zakázať. Ja hovorím, aby nebol niekto uprednostnený, zvýhodnený, aby platila tá rovnosť šancí, aby nevyhrávali peniaze nad skutočnou politickou prácou. To je pravidlo tohto zákona a podľa neho sa aj budeme riadiť. Rád vyjdem v ústrety všetkým návrhom, ktoré budú tento zákon vylepšovať.
Ďakujem za podporu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej.
Predmetná dohoda predstavuje historicky prvý zmluvný vzťah medzi Európskou úniou a Irakom, ktorého hlavným cieľom je vytvorenie právneho základu pre účinnejšiu spoluprácu predovšetkým v politickej, obchodnej a sociálnej oblasti. V tejto súvislosti sa má prostredníctvom pravidelného dialógu na ministerskej úrovni o otázkach mieru, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, demokracie či aktuálnych spoločenských otázkach vytvoriť zodpovedajúca platforma na budovanie užších obchodných a investičných vzťahov nepreferenčnej povahy medzi Európskou úniou a Irakom.
V kontexte spoločensko-politickej situácie v Iraku sa dohoda venuje aj oblastiam osobitného záujmu, akými sú predovšetkým podpora a ochrana ľudských práv a dodržiavanie zásad právneho štátu. V tejto súvislosti sa v dohode osobitne zdôrazňuje odhodlanie Európskej únie zohrávať významnú úlohu pri transformácii Iraku, ako aj pri realizácii dôležitých reforiem a snáh zameraných na rozvoj a integráciu krajiny do širšieho medzinárodného spoločenstva.
Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná ministrom zahraničných vecí na okraj Rady pre zahraničné veci v novembri 2011 a slávnostný podpis v mene Európskej únie sa uskutočnil o polroka neskôr v máji 2012 v Bruseli.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas uzavretím dohody uznesením č. 311 dňa 19. júna 2013. V súlade s vlastným ustanovením čl. 116 nadobudne dohoda platnosť 1. deň mesiaca nasledujúceho po dni, kedy generálny sekretariát Rady Európskej únie ako depozitár dostane posledné oznámenie zmluvných strán o ukončení potrebných vnútroštátnych procedúr. Slovenská republika sa pritom uložením svojej ratifikačnej listiny pripojí k doposiaľ šiestim členským krajinám Európskej únie: Českej republike, Estónsku, Holandsku, Litve, Lotyšsku a Španielsku, ktoré ukončením vlastných ratifikačných procesov podporili partnerskú dohodu s Irakom za účelom skvalitnenia a prehĺbenia spolupráce v línii Európska únia - Irak.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že partnerská dohoda s Irakom predstavuje významný míľnik v rozvoji vzájomných vzťahov medzi Európskou úniou a Irakom. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 641 z 19. augusta 2013 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady.
Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 27. augusta 2013, č. 280, a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013, č. 51, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 57 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedníčka, pani podpredsedníčka, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomu bodu.

Ďakujem pekne. Nevystupujem za klub KDH, vystupujem zato, že som člen zahraničného výboru a táto téma mi je blízka.
Samozrejme, budem, nikoho som neoslovil, vážená pani podpredsedníčka, dokonca dve, vážení páni ministri, dokonca traja, takže môžme aj interpelácie, keď je tu toľko ľudí.
Chcem hneď povedať, že budem hlasovať za túto zmluvu Európskej únie s Irakom. Je lepšie mať dohodu, ako ju nemať. Táto dohoda je trocha sporná v tom, že nevieme, ako ju budeme vymáhať, od koho a ako, najmä zo strany Iraku. Chcel by som upozorniť teda na určitú nereálnosť plnenia tejto zmluvy - ešte raz - zo strany Iraku.
Zmluva je podľa pravidiel EÚ perfektne a precízne pripravená na základe vzorových zmlúv Európskej únie so štátmi, ale vzhľadom na momentálnu situáciu hovoriť v súvislosti s Irakom o ľudských právach - je tam taká kapitola o ručných a ľahkých zbraniach, o medzinárodnom trestnom súde, o obchodovaní s Irakom, o investovaní do rozbitej infraštruktúry, o jej rekonštrukcii, o elektronických aukciách, o vede a technike, o kultúre - je pekné a nutné, ale momentálne nereálne nedosiahnuteľné.
Ja len taký troška príklad poviem, keď svojho času bol boom, aby sa išlo rekonštruovať zničený Irak, aj Slovensko malo o to záujem, ale Česi mali väčší a dokonca prezident Havel vycestoval, keď bol v Amerike, aj za prezidentom Bushom, kde o tom hovorili. Ten mu niečo povedal, poslal ho za druhým, ten mu niečo povedal, poslal ho za piatym a ten desiaty mu povedal, že, žiaľ, to nejde, aleže keby dostali Američania rekonštrukciu letiska v Prahe, žeby sa dalo o tom uvažovať. Neviem, ako to momentálne stojí, ale obávam sa, že rekonštrukcia v takejto krajine, není jednoduché.
Krátko k situácii. No určite medzinárodné spoločenstvo nevie, čo s tým ďalej. Po unilaterálnom rozhodnutí svojho času a vojne, ku ktorej sa zistilo, že neboli deklarované dôvody, sa tam vlastne všetko skôr zhoršuje, ako zlepšuje. Išlo to tak ďaleko, že keď chytili Saddáma, to bol naozaj diktátor, tak už pri jeho vyšetrovaní a odsúdení bolo toľko iregularít, že môj dobrý priateľ, exminister spravodlivosti USA Ramsey Clark, advokát, išiel do Iraku, aby obhajoval Saddáma Husseina. Až tak ďaleko došlo to, čo sa tam vtedy dialo.
Situácia v Iraku je zložitá, povedal by som, skôr zlá. Obyvateľstvo nemá rado svojich osloboditeľov a nepokryte im dáva najavo, aby odišli. Denne vybuchujú bomby so stovkami nevinných obetí. Stabilizácia situácie je v nedohľadne. Aj v zmluve je taká veta, že: "V dlhodobom horizonte sa situácia zlepší." Spomínam si na vetu Johna Kerryho, keď ešte nebol minister zahraničia a pri inej príležitosti povedal, že: "v dlhodobom horizonte budeme všetci mŕtvi" - v svojej volebnej kampani. A to, bohužiaľ, platí aj v Iraku. Základom zlepšenia je uspokojenie a stabilizácia situácie, ktorá však nepríde, pokiaľ tam budú zahraničné vojská.
Záverom. Som za zmluvu, ale o situácii aj v tejto krajine, ale aj v iných krajinách, najmä Arabskej jari, treba viac hovoriť aj tu v parlamente. Teda všade, kde došlo k tvrdej výmene minulých diktátorov, to, žiaľ, išlo k horšiemu. Momentálna situácia Egypta a Sýrie je na to dobrý príklad. Zajtra budeme mať v zahraničnom výbore z našej iniciatívy o tom seminár, kde štátny tajomník ministerstva zahraničia nám príde veci vysvetliť. Ale veľmi odporúčam, aby naozaj raz aj v parlamente bolo možné si oddiskutovať na tému medzinárodná situácia, Arabská jar, terorizmus, prenasledovanie kresťanov, ale už som mal aj iné témy, napr. Tymošenková alebo Falun Gong a všeličo iné, ktoré dnes nás páli, ale náš parlament k tomu mlčí. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Áno, lepšie je mať dohodu, ako nemať žiadnu. A Irak ako krajina v posledných rokoch bola krajinou veľmi ťažko skúšanou. Myslím si, že každá krajina, ktorá je decimovaná vojnou, otvorenou vojnou a bojmi v uliciach, je to to najhoršie, čo môže byť. Dovolím si povedať na tuná ešte na toho predrečníka, tie vyhlásenia, ktoré boli predtým, než táto krajina bola napadnutá, že sa jedná o spravodlivú vojnu a možno zosadenie režimu nejakého totalitného vládcu. Predsa nemôžeme jedno násilie riešiť iným násilím a ospravedlňovať ho, že to je to druhé násilie, že je lepšie. Rovnako je tomu aj teraz v Sýrii, kde údajne ten útok alebo zabitie tých tisíc ľudí chemickým útokom je považované za - to sú tie vyhlásenia - považované za nehumánne. A napadnutie tejto krajiny bude aké? Humánne? Bude v súlade s ľudskosťou? Určite využiť všetky prostriedky na rokovanie preto, aby v ďalšej krajine nebola vojna. 700-tisíc alebo 2 mil. utečencov, už ani neviem, koľko to tých utečencov v tej Sýrii je, ale byť vyhnancom a žiť kdesi v púšti mimo svojho domova, nikomu by som to neželal. Ani našej krajine, ale ani tej ďalšej. Ja chcem tiež doceniť to, že dochádza tuná k takejto zmluve a zblíženiu dvoch krajín, aj keď viac vzdialených. My sme malou krajinnou, ale máme čo ponúknuť aj my irackej strane. Aj toto je signál vyslaný z našej strany.
Preto aj ja podporím túto zmluvu medzi týmito dvoma krajinami. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane. Dohoda vytvára základný právny rámec pre spoluprácu medzi zmluvnými stranami s cieľom prehĺbiť ju, ako aj konsolidovať, prehlbovať a diverzifikovať vzájomné vzťahy na základe rovnosti a nediskriminácie s prihliadnutím na vzájomný prospech.
Dohoda sa zameriava na tri kľúčové oblasti, a to oblasť politickej spolupráce, oblasť hospodárskej a obchodnej spolupráce a oblasť týkajúcu sa spravodlivosti a bezpečnosti.
Najväčšou pridanou hodnotou dohody je skutočnosť, že rámcovo pojednáva aj o spôsoboch odstránenia prekážok pre vzájomné obchodné a investičné toky. Osobitne o uľahčení colných postupov, nakoľko Európska únia je najväčším obchodným partnerom Filipín. Dohoda bola za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii vo februári 2011. V mene Európskej únie bola dohoda slávnostne podpísaná v júli 2012. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím dohody uznesením č. 312 dňa 19. júna 2013. V zmysle čl. 57 ods. 1 dohody nadobudne dohoda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, keď posledná zmluvná strana oznámi druhej strane, že ukončila potrebný legislatívny proces. Uloženie ratifikačných listín všetkých zmluvných strán vrátane Slovenskej republiky je teda potrebné vnímať ako jednu z esenciálnych podmienok nadobudnutia platnosti dohody. K dnešnému dňa uložilo u depozitára svoje ratifikačné listiny 7 krajín: Estónsko, Bulharsko, Holandsko, Litva, Španielsko, Lotyšsko a Maďarsko.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že predkladaná dohoda je dôležitým inštrumentom pre posilnenie geopolitického postavenia Európskej únie v oblasti Tichomoria. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 642 z 19. augusta 2013 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013 č. 281 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013 č. 52 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 58 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, chcem aj využiť prítomnosť troch ministrov a chcem vás, pani predsedajúca, ako vedenie parlamentu požiadať, aby ste na zajtra po hodine otázok zabezpečili vládu, aby sme mohli pokračovať v neukončenom bode interpelácie. Ďakujem.

Tak dovoľte ešte pár slov k Filipínam. Samozrejme, aj tu som plne za schválenie tejto zmluvy. Aj tu ide o rutinný vzor zmlúv v Európskej únii, precízny, pripravený, aj keď táto zmluva je podstatne, podstatne reálnejšia ako zmluva predchádzajúca.
Mal som možnosť pred rokmi navštíviť na dva týždne Filipíny. Môžem povedať, že túto krajinu som si veľmi obľúbil nielen pre krásne ženy, ale aj pre veľmi peknú mentalitu podobnú Slovensku. V tom čase naozaj Dubček, všetci poznali, kto bol Dubček, všetci poznali, kto bol Havel, a napríklad aj jedného kňaza holobradého, ktorý tam bol celý život ako misionár, mnohí, mnohí poznali. Lebo bol známou osobnosťou na Filipínach, tuto z neďalekých tuším Dolian. Teraz tie paralely, ktoré sú tu aj so Slovenskom skutočne, krátko podčiarknem. Sme si mentálne naozaj blízki, aj keď sme veľmi ďaleko.
A otázka na pána ministra, to by som možno ho poprosil aj tu ho ešte odpovedať, až môže, že teda nemáme tam svoje zastupiteľstvo. Neviem, kedy sa prerušilo, lebo za Československa, myslím, bolo. Máme v Jakarte v Indonézii zastupiteľstvo, ktoré je zodpovedné aj za Filipíny. Pán Rozkopál je výborný diplomat. Ale prečo teda nemáme u nich? A ako potom prebieha s nimi spolupráca?
Je to veľká krajina, má 92 miliónov ľudí. A hovorím, je nám veľmi blízka. Jej história je tiež v niečom podobná s nami. Teda najprv mali veľa starostí s okupantmi, najprv Španieli ich stáročia okupovali, potom Angličania, od 20. storočia Američania, cez vojnu Japonci a až od 1946 sú samostatní. Mali veľa všelijakých tragédií, aj prírodných, však to všetci dobre vieme, ale aj politických turbulencií. Ale dnes sa mi zdá tá krajina stabilná, aj keď na niektorých ostrovoch, ktorých sú tisícky, ešte sú problémy, najmä etnické a náboženské. Krajina silne doplácala, napr. doplatila na častú devalváciu pesosu, na pôžičky, na voľný trh. Jeden profesor ekonomiky univerzity v Manile, pán profesor Lisauko mi povedal, že pre nás je globalizácia rekolonizácia. Na krízu v '98. finančnú ázijskú sme veľmi tvrdo doplatili. A on mi aj povedal tak, a že to je tvrdé slovo, ale je na tom niečo pravdy. Voľný trh u nás je využívanie lacnej pracovnej sily. Pred nejakým časom riaditeľ oddelenia OSN pre Latinskú Ameriku Zumbado takto charakterizoval voľný trh. Teda, prepáčte, že to troška nesúvisí, ale je to zaujímavé a týka sa to aj celej Európy. Voľný trh potlačil hyperinfláciu a stabilizoval ekonomiku, ale zlyhal pri riešení problémov masovej chudoby a nezamestnanosti. Eufória, že voľný trh všetko vyrieši, je preč. Po jeho nástupe sa makroukazovatele zlepšili, ale chudoba a nerovné rozdeľovanie príjmov sa zhoršili. To platí nielen pre Filipíny, aj pre mnohé iné krajiny. Ešte jednu poslednú citáciu. Dnes je Františkom, pápežom Františkom menovaný kardinál Óscar Maradiaga na reformu kúrií a ten o pôžičkách Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky povedal, že zadlžené chudobné krajiny už svoje dlhy mnohokrát preplatili týmto inštitúciám. A toto platí aj pre Filipíny. Tam som videl, aj mám tie štatistiky, koľko už zaplatili, koľko mali požičané, a stále majú viac a viac. No posledným problémom, ktorý sa tiež aj trocha nás dotýka a môže k nám aj podstatne viac prísť, je, že Filipíny pri 92 mil. obyvateľov majú 11 mil. overseas workers, to znamená gastarbeiterov, ktorí pracujú v zahraničí. Je to osmina obyvateľstva, čo prinášajú peniaze. Ale bez otcov sa rozpadajú rodiny. A len v Manile, ktorá má 12 mil. obyvateľov, je 100-tisíc detí ulice, ktoré sa tam potulujú atď.
Tak, prepáčte, za tento malý prehľad k situácii. Filipíny treba podporovať, snažiť sa viac angažovať Slovensko v obchodnej diplomacii, kultúre a ďalších akciách, pretože naozaj Filipíny sú naším priateľom, aj keď veľmi ďalekým. Ďakujem.

Ďakujem. Ja len krátko chcem reagovať na pána kolegu. Naozaj tie pôžičky, ktoré sa poskytujú chudobným krajinám a tie bohaté krajiny správajú sa ako úžerníci alebo ako výpalníci, a tie chudobné krajiny to niekoľkokrát, niekoľkonásobne preplatili. Je to cielené, veľakrát aj zamerané a orientujeme sa, ten bohatý svet, práve na krajiny, ktoré majú nerastné bohatstvá, či už je ropa, diamanty, zlato a pod. Je to veľmi neseriózne. Rovnako je tomu aj u nás, keď možno úžerníci a nebankové subjekty požičiavajú práve chudobným ľudom, obyvateľom a oberajú ich o ten zbytok toho mála, čo majú, či už dom, nejaké pozemky alebo nejakú tú roľu. Títo úžerníci a veľakrát aj práve aj nebankové subjekty sa správajú takto úžernícky. Oberajú týchto chudobných ľudí o to posledné, čo majú. Väčšinou sú to ľudia s nízkym IQ alebo s tou nižšou inteligenciou aj nižším poznaním a chápaním tých širších súvislostí a myslím si, že veľakrát táto úžera sa nezastaví nikde a tak je to rovnako aj na tej medzinárodnej úrovni, čo je veľmi zle, lebo žiť ako v chudobe, nemať základné prostriedky na živobytie, je to to najhoršie, čo môže byť. Ďakujem.