23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
A spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.
Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 659 z 19. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Navrhuje sa zmena postupu Národnej rady pri hlasovaní o návrhoch zákonov.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady č. 659.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja len chcem teda z formálneho hľadiska uviesť, keď mali ste chuť na mňa reagovať pri úvodnom slove, tak teraz môžete na mňa reagovať. Tak kvôli tomu som sa prihlásil. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Alojz, ja keď ťa počúvam, nebudem posudzovať to meritórne, čo riešiš, mám pred očami niekoľko takých, ako u mňa býva zvykom, literárnych alúzií. Ty si kaz vo vzorke. Ty si taký nesystémový prvok v systéme, ktorý môžeme posudzovať a zrejme aj budeme posudzovať rôzne a možno aj s rôznymi tými politickými implikáciami. Vždy keď ťa vidím, tak sa mi vybavuje osud Winstona Smitha v Orwellovom románe „1984“ alebo, ak chceš, možno ti to bude bližšie, z Keseyho prózy Prelet nad kukučím hniezdom. Možno si videl aj tú Formanovu verziu s Jackom Nicholsonom, kde muž, ktorý proste nechce a z opodstatnených dôvodov nechce byť súčasťou morbídneho alebo dekadentného systému, ktorý už neslúži ničomu, a snaží sa aj ľudí presvedčiť o tom, že to takto je, vieš, ako napokon dopadne. Veľká sestra Ratchedová zariadi, že dostane lobotómiu. Chystaná zmena rokovacieho poriadku je podľa mňa takouto legislatívnou lobotómiou, aby kazy vo vzorke nemali priestor.
Ešte aby to bolo spravodlivé, možno k tomu vyratúvaniu poslancov, samozrejme, treba pozrieť asi do všetkých klubov. Trošku ma to vyrušuje takou suterenizáciou poslaneckej práce. Ale to nebudem teraz riešiť. Ale chcel by som spomenúť poslancov, ktorí tu temer vždy sú aj zo strany SMER, Dušan Bublavý tu sedí poctivo do poslednej chvíle, pani doktorku Gabaniovú, mnohých ďalších, aby sme to negeneralizovali. Naozaj sú aj takéto výnimky. Ďakujem.

Aj ja chcem reagovať v takomto duchu ako môj kolega predrečník. Mohlo to byť teda ešte zaujímavejšie, keby pán kolega Hlina pokračoval v tom vymenovaní tých, ktorí sú zapísaní a nie sú tu a tak. Ale mne sa zdá, že to nie je obraz pravdy, lebo ona je trošku predsa len iná. Ako karikatúra to môže byť ako cynická obluda napríklad. Ale ja tiež tu nesedím od rána do včera. A pritom nie som na diaľnici ani doma, lebo našou pracovnou náplňou nie je len sedieť tu v sále. Veď sme na príjme, sledujeme, čo sa tu deje, a nie všetko ma zaujíma. Napríklad niekedy je lepšie, keď tu človek nie je, lebo sa aspoň vyhne niektorým nepríjemnostiam, ktoré sú pod úroveň tohto parlamentu, lebo tu sa niekedy dejú aj veci, ktoré by som prijal od našich mládežníkov napríklad v KDH ako zmysel pre istú recesiu. Ale my sme tu dospelí ľudia, my máme istú vekovú hranicu, po ktorej môžete kandidovať do Národnej rady. A preto isté veci sa nám nepatria. Dnes nemám kravatu preto, lebo je piatok. Mne sa páči, že na ministerstve školstva za bývalého ministra mali také pravidlo, že v piatok chodili neformálne oblečení, že si to mohol dovoliť aj minister, že sa to akceptovalo. Čiže ja som si tak dovolil na dnes prísť bez kravaty, ale niektoré veci sa mi zdajú tak, že to sa nepatrí ani v piatok.

Ďakujem. Pán poslanec, povedala by som, že Alojz Hlina sa rovná archanjelovi Gabrielovi s ohnivým mečom, ktorý jediný by mal vstupovať do svedomia národa a, samozrejme, nás poslancov.
To, s čím môžem súhlasiť, je to, že politika skutočne vplýva na chod krajiny, ale, ja k tomu dodávam, niekedy aj na duševné zdravie jedincov. V týchto dňoch sme sa stretli s neskutočnými vulgarizmami, ktoré sa nám preniesli aj do médií, tak myslím si, že aspoň čiastočne by som sa k tomu mohla aj ja priblížiť, lebo, ako sa hovorí, na hrubú dieru je hrubá záplata. Takže asi posledná veta na adresu smerákov, ktorí tu donekonečna popíjali, je, že ten opitý vytriezvie, ale ten somár nezmúdrie. Ďakujem.

Ďakujem. Všetky faktické sa asi budú niesť v duchu toho, čo tu už odznelo. Ale už, pán kolega, keď si ma tak pekne poučil, ako sa mám správať, tak mi nedá, aby som teda ti niečo nepovedal. A zvlášť ty určite budeš súhlasiť s tým, že ak niečo nevidíme, tak to neznamená, že to nie je alebo že to nebodaj neexistuje. Takže na margo tých poslancov menoval si tu aj takých, ktorých si nevidel, ale oni tu boli. To je len na ich obhajobu. Máš právo na akýkoľvek názor, môžeš ho prednášať plamenne, môžeš ho prednášať mečom, ale ak hovoríš a kážeš o morálke, tak ja by som mal len jednu pripomienku, že, prosím ťa, vyvaruj sa tých invektív, tých stalinistických oslovení a proste toho, čo sem nepatrí. Maj akýkoľvek názor, ale bez tých urážok, lebo, zase, tie urážky znejú generálne. A to tiež si nezaslúžia všetci tí, čo tu sedia. A týka sa to takisto toho alkoholu. Ja už som ťa oslovil v zákulisí, či si ma niekedy videl, že by som popíjal alebo že by som nebodaj mal vypité. Takže ak chceš argumentovať, tak to rob adresne a konkrétne a potom môžeš ísť aj na ten imunitný výbor a bude to mať aj hlavu a pätu. Ďakujem.

Pán kolega Alojz, buď si istý, že je veľa našich kolegov v kanceláriách, ale je ich veľa aj tých, o ktorých ideš rozprávať ty, ktorí práve vychádzajú a možnože ťa nechcú počúvať. Ale každý má na to právo, či bude tu sedieť alebo sa bude pohybovať v priestoroch Národnej rady. Ale vidíš, ako sa to postupne aj zaplnilo. Tí, ktorí chceli sem prísť, prišli. Do toho svojho zoznamu takého dosť neobjektívneho, bolo to tu už spomínané, si sa v podstate obul tak, že to bolo len o poslancoch strany SMER, čo od teba nebolo spravodlivé, lebo často sa správaš alebo teda vidím v tebe snahu, že chceš byť po svojsky spravodlivý. A nie je to od teba správne, že si sa naozaj len pozrel svojím pohľadom len na stranu SMER. Ja koľko vládzem, toľko sa snažím tu sedieť. A si ty vyzýval na zodpovednosť každého poslanca. No tak každý poslanec má svoju povahu. Ale má aj svoj postup a prístup k zodpovednosti. Ale musím povedať aj na margo toho, že aj tebe sa dosť často v poslednej dobe stávalo, že nebol si tu. A sme ťa nedali vyhľadávať ani sledovať, či si išiel niečo zariaďovať kvôli svojim potrebám k ďalšiemu vystúpeniu, nejaké podklady, zháňanie. Takže nikto nie je ten, ktorý by mohol sa búchať do pŕs, že je tu stále. A takže ani ty nie si tá osoba, ktorá môže povedať, že tu je stále. A piatok býva háklivý na tú účasť. Ale ja si myslím, že je to možno aj preto, lebo dnes si bol ty na rade.

Ďakujem veľmi pekne za podnety.
Vážení kolegovia, naozaj, skúsim to ešte raz a pomaly povedať, ja som na začiatku na to upozornil, kľudne môžete, Dušan, pán kolega, vystúpiť v rozprave a povedať sumár, čo sa týka opozície. Ale ja som hovoril o vás a tak som to uviedol. Vážení, parameter, miera alebo je niečo, čo sprevádza civilizáciu ako takú. A ja som hovoril o tom, nie o tom, Dušan. Však, nič v zlom, možno ja, ty a ešte zo traja, štyria kolegovia by sme sa mohli súperiť o to, kto má najlepšiu dochádzku. Dúfam, sa v tom zhodneme. Ale to nechcem ináč dokazovať. A možno by som to vedel urobiť. Tak by som tú tému obišiel. A nebudem ani nikomu vyčítať, že tu je to o niečo menej. Ale verte tomu, že budem vyčítať to, že niekto je schopný sa napísať do dochádzky a nebyť tu. No mi to príde proste úbohé, no tak na to som to hovoril. Je to proste dokonca megaúbohé, je to mimo akejkoľvek miery. Však o tom hovorím, tak tam sú niektorí, ktorí tu nie sú, ale aspoň sa tam nenapísali. Ale sú tam niektorí, nechcem sa ich dotknúť, možno z bývalého režimu im to zostalo, že sa niekde napísali. A proste je to také nízke, viete, nehodné nás, čo mne tu často vyčítate.
Však, pani Vitteková, váš právnický stav ja obchádzam zďaleka. Takže len mi to príde naozaj nehodné toho, že kde sme, že proste ideme sa pokútne zapísať, potom zmizneme. No to je proste také nízke. Viete, také nízke mi to príde. Tak nie som tu, viem, že tu nemusím byť podľa môjho presvedčenia a, by som povedal, môjho rozkladu rokovacieho poriadku, prepotvrdeného predsedom parlamentu, ale nie som tak nízky, že sa dôjdem podpísať. No však na toto som to chcel celé mať. No dneska to ten piatok vyšlo, naozaj 40 ľudí tu nie je.

Ďakujem, pani predsedajúca. Keď sme prišli ako SaS do parlamentu, mali sme tieto miesta, hneď na spodku stredného radu, bolo nás tu 22 nových poslancov, pred troma rokmi zhruba, tak Natália Blahová vtedy asi vošla do histórie parlamentarizmu, keď v snahe, aby nevynechala ani minútu rokovania, požiadala predsedajúceho, aby vyhlásil prestávku. My, noví poslanci, ktorí sme tu sedeli poctivo naozaj tak, celé rokovanie sme si mohli odskočiť a vrátiť sa naspäť. Dnes už to berieme ako úsmevnú epizódku. Ale, áno, tiež v podstate teraz odraz toho správania vidím v niektorých poslancoch Obyčajných ľudí. A v podstate je to chvályhodné, že sa človek snaží byť tu maximálny možný čas. Ale ja si myslím, že vysielať signál verejnosti, že poslanec pracuje vtedy, keď tu sedí, je škodlivé. V nemeckom parlamente nie je dokonca ani toľko stoličiek, koľko je tam poslancov. Tam sa neráta s tým, že tam niekedy budú všetci naraz. A keď tam náhodou pri výnimočných príležitostiach všetci naraz majú byť a sú, tak sa musia doniesť stoličky a lavice navyše, aby sa tam zmestili.
A ja môžem povedať, že mal som niekoľko dní rokovacích, keď to, že som sedel v pléne, som považoval za oddych, že som si sem naozaj prišiel oddýchnuť, lebo som v tej chvíli nemusel sa s nikým stretávať, nemusel som sedieť nad žiadnymi pozmeňujúcimi návrhmi, nad žiadnym zákonom, nemusel som rozprávať s právnikmi, nemusel som sedieť pri počítači a písať prejav. Jednoducho na to, aby som si oddýchol, som prišiel si sadnúť a počúvať rozpravu k zákonu, ktorému zrovna som nebol príslušný v našom klube, nebol som jeho gazdom, nemal som sa k nemu vyjadriť.
Takže ja na jednej strane úplne rozumiem snahe v novele rokovacieho poriadku nejakým spôsobom zabezpečiť, aby účasť poslancov v pléne bola vyššia, lebo súhlasím s tým, čo si, Alojz, povedal, že tá miera u niektorých ľudí je jednoducho presiahnutá. Na druhej strane ale myslím si, že je veľmi potrebné povedať, že je mnoho poslancov, ktorí v rokovacej sále trávia málo času, ale makajú ako šróby. Miro Beblavý je taký napr. medzi prvými, nepoznám pracovitejšieho poslanca ako jeho a ak, tak možno by som ho zaradil do skupiny pár jednotlivcov, ktorý naozaj má dobrý tím, maká, vie prísť s materiálom a nevidno ho často v rokovacej sále. Ale keby som mal naozaj vyhlásiť nejaký môj osobný rebríček ľudí, ktorých chápem ako najpracovitejších poslancov tohto parlamentu, tak by bol na jednom z prvých miest. Ešte by som doplnil za SaS, dnes Richard Sulík je ospravedlnený, na zahraničnej ceste, ale Ľubomír Galko, Jozef Mihál aj Peter Osuský boli prítomní na rokovaní. Keby náhodou sme sa dostali k tomu, že treba kompletne zadokumentovať dochádzku, tak si plním povinnosť predsedu klubu, a teda hlásim, aká bola účasť za klub SaS dnes. A som teda za to, aby sme upozorňovali na to, že poslanec sa má zodpovedať občanom a niekedy by sa mal ukázať občanom aj tým, že tu je, ale nerobme z toho jediné kritérium, podľa ktorého budeme posudzovať poslaneckú prácu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Škoda, netušil som, že aj kolegovi Poliačikovi to treba vysvetliť ešte raz a pomaly, lebo ja som mal pocit, že je otvorenej mysle. Viete, my sme krajina, ktorá žije zo stereotypov. Mnohodetnosť je prejavom chudoby. Poslanec tu nemusí sedieť. A v týchto stereotypoch sa utápame. Prepotvrdzujeme si ich. A tá krajina vyzerá, tak ako vyzerá. Naozaj, pán kolega, nemuseli ste si dať tú prácu, to sem prísť povedať. Možno keby ste ma lepšie počúvali. A práve kvôli tomu si neodpustím jednu uštipačnú poznámku k tomu, ako ste vyrátali svojich členov klubu. To nie je preto, že tak chodíte na rokovania. To je preto, že dneska predkladáte návrhy zákonov. Za normálnych okolností by tu nebol z vášho klubu nikto alebo skoro nikto. Čiže to je presne to. Vážení, ak vás môžem poprosiť o určitú mieru korektnosti v tom, čo som hovoril, keď začnete krútiť a motať, že som hovoril, že tu máme sedieť, nehovoril som to. Ja len hovorím, že vyjadrujete určitú úctu aj svojou prítomnosťou. O miere rozprávajme. Ale vy nevyjadrujete úctu parlamentu svojou neprítomnosťou a úbohosťami typu, že podpíšete sa do prezenčky a idete preč. Toto je už len výraz toho, ako to padá dole, znižuje tú dôstojnosť toho. No nechcem to otočiť na mňa, že ja som tu pomaly za toho, čo to robí. A toto je podľa mňa rádovo silnejšie. O tom som ja hovoril. O tom som mal chuť hovoriť. Tak trošku ste ma prekvapili, pán kolega, že ste potrebovali prísť povedať, že poslanec tu nemusí sedieť. Viete, to som ja nikdy nepovedal z mojich úst, teda že poslanec musí tu sedieť. To som nikdy nepovedal a z mojich úst to nikdy ani nedostanete. Ďakujem.