29. schôdza

28.1.2014 - 12.2.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2014 o 9:58 hod.

Dr. h. c. Ing. CSc.

Mikuláš Dzurinda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58

Mikuláš Dzurinda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Začnem od pána kolegu Daniša, aby som nezabudol. Ďakujem za príspevok. Viete, politika má svoje nuansy a vy to určite vycítite. No povedzte mi, kto iný dnes dokáže poraziť pána Janukovyča v prezidentských voľbách ako Vitalij Kličko. Však to musíte aspoň cítiť, keď nie rozumieť tomu. Ja rozumiem možno lepšie výhybkám ako niektorým iným veciam, ale to, že to ide proti Kličkovi, počúvajte, však to malé decko musí vidieť. Rukopis politiky súčasnej elity na Ukrajine, však to malé dieťa musí vidieť. A buď sa smelo na to pozrieme a budeme mať čisté svedomie najmä sami pred sebou, alebo to proste budeme zahmlievať. O nič iné nejde. Nemám Ukrajincov menej rád ako vy. V Čope, v Užhorode na železničných staniciach, na oblastných riaditeľstvách mám kopu kamarátov. Ale to neznamená, že budeme prehliadať veci. Aj my sme demokraticky vyhodili Gauliedera z parlamentu a aj váš líder dnešný bol rozhorčený a veľmi bol rád, že na to reagujú demokratické parlamenty Európskej únie. Aj pánovi Ficovi sa to vtedy páčilo, že protestovali iní. Ukrajina je členom Rady Európy, iných medzinárodných inštitúcií a chce ísť do EÚ, je našou psou povinnosťou otvorene hovoriť.
A k pánovi Blahovi len jedna poznámka. Pán poslanec, ja som opozičný politik a som členom zahraničného výboru, ostatné sa komentovalo samo. To, čo si ale všímam v ostatnom období, je arogancia, nervozita, agresivita z radov niektorých poslancov a predstaviteľov súčasnej vlády. Toto nie je dobrá tendencia. Nám nezatvorili ústa iní, iní mudrci a majstri sveta ťažkej váhy, pán Blaha, takže s tým asi treba žiť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2014 o 9:58 hod.

Dr. h. c. Ing. CSc.

Mikuláš Dzurinda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:00

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, keď tá správa bola v októbri napísaná, tak som ju hodnotil pozitívne. Prečítal som si ju. A vystihovala vtedajšiu situáciu. Potom sa to, vieme, z vážnych dôvodov u pána vicepremiéra posunulo až na teraz a teraz je už troška zastaraná, by som povedal. Čiže očakával by som snáď nejaký dodatok k nej. Aj ten prejav, myslím, bol ešte ten starý, až na tú Ukrajinu. No ale to nie je žiadna námietka, to je taký hendikep pána ministra v súvislosti s touto správou.
Slovensko je veľmi dôležité napríklad vo vzťahu k Ukrajine. V správe sú Ukrajine venované štyri riadky. Samozrejme, už aj vtedy sa muselo vedieť cez šifry, cez správy, že sa tam niečo deje. No ale to už je veľmi ďaleko, aby po štyroch mesiacoch sme sa k tomu vracali, ale ja sám osobne, ako to vnímam v zahraničnom výbore, som situáciu o Ukrajine dal napríklad aj do tejto schôdze. Bola, samozrejme, zamietnutá. Trikrát som už sa pokúšal dať do tohto pléna bod aj v súvislosti s expremiérkou Tymošenkovou a Ukrajinou. Samozrejme, to bolo brilantne vždy zamietnuté, či už v zahraničnom výbore alebo tu.
To, že Ukrajina je na hranici občianskej vojny, to všetci vidíme, že delenie Ukrajiny môže naozaj nastať. To, že z toho môže byť aj hrozba tisícok utečencov cez Slovensko, to, samozrejme, tiež cítime. Čiže v tomto smere by som naozaj Ukrajinu teraz veľmi do popredia dal a snažil sa aj (Slovensko ako most medzi EÚ a Ukrajinou) niečo v tomto smere robiť. Pokladáme Ukrajinu za most medzi Ruskom a EÚ, ale to je už troška iná téma.
Národná rada prijala asi pred mesiacom takú rezolúciu k Ukrajine. Už to bolo neskoro a bola bezzubá, v podstate nič neriešila a nikomu z našich diplomatov nezadala úlohu, aby toto ďalej šíril, aspoň nebolo to tam napísané. Bolo to proste troška také plesnutie do vody. Prijala to koalícia a opozícia, ale ja som v rozprave tam tiež vystúpil aj svoje dôvody som povedal ako jediný. Ale sa mi zdá, že to už bolo neskoro.
Je situácia taká, že je tu Európska únia, snaha o asociačnú dohodu, je tu Rusko, ktoré je dlhodobý partner a priateľ sprava. Tak tu sa vedie zápas o budúcnosť Ukrajiny. A je skutočne ťažké povedať, kto má v tomto smere väčšiu pravdu. Včera sme mali dlhú debatu s pánom veľvyslancom Ukrajiny. Ani tam sa mnohé veci nevyjasnili. A teda sa k tomu ešte vrátim. Ja na druhej strane obdivujem demonštrantov, že v tých strašných zimách celé mesiace tam stoja a teda demonštrujú, protestujú. No hovoria sa reči, že sú tam aj extrémisti, provokatéri, dokonca nejaký zahraničný vplyv a tak ďalej. Teraz som dostal z Nemecka, z Ameriky veľmi zaujímavé články na túto tému až také, by som povedal, tvrdé, ale nechcem o nich hovoriť skôr, pokiaľ si ich poriadne neprečítam. Proste niečo sa tam deje a my musíme podstatne viac na tú situáciu reagovať aj ako sused, aj ako budúci šéf V-4 aj ako budúci šéf Európskej únie, teda v roku 2016.
Ináč aj Rusku je venovaných v tej správe sedem riadkov. Teda Rusko náš veľký strategický partner je, bude. Čiže, by som povedal, aj počet riadkov by troška mal charakterizovať vzťah k tej krajine. Tam teraz máme špičkovú delegáciu na čele s pánom predsedom parlamentu, to je fajn, ale tuto o tom nikto nikdy nevedel. Až včera som sa zo správ dozvedel, že na návštevu už letia a že môj kolega sprava tu tri dni nebude, takže môžem si dávať svoje papiere na jeho stoličku, čomu sa veľmi teším, ale neviem, či z tých piatich poslancov niektorý je člen zahraničného výboru alebo člen európskeho výboru. Ten výber sa mi zdá taká Monte Carlo metóda. Ten, kto pozná matematiku, vie, čo to je.
K Ukrajine ešte dovoľte pár slov povedať. Troška som o tom hovoril aj včera s tým pánom veľvyslancom.
Rusko je blízke Ukrajine aj rečovo, mentalitou, historicky. Iste mali s nimi aj mnoho problémov najmä v druhej svetovej vojne, ale sú blízki. Čiže nemôžeme im zazlievať, že proste nemôžu odtrhnúť všetky pupočné šnúry od nich. Potrebujú od nich plyn, naftu, ekonomickú pomoc. A oni im to momentálne sľubujú. Čiže by som sa nečudoval, keby s nimi rokovali a prípadne aj niečo prijali.
Európska únia. Som na jej strane. Viem, že niekto to tak povedal, že nie je problém, ale je riešenie, to platí aj pre Ukrajinu, ale púť, cesta Ukrajiny do Európskej únie bude ešte dlhá, dlhá a ťažká a ešte je naozaj veľmi, veľmi ďaleko o tomto vážne hovoriť. Ja si myslím, že, a teraz ma budú zľava, sprava fackať, že asociačná dohoda z hľadiska Európskej únie je najmä ekonomická záležitosť, aby lacné tovary zasypali Ukrajinu (jogurty, mlieka, ja neviem čo všetko), to, čo tam sami majú. Čiže v tomto smere Európska únia nie je celkom férová, lebo oni ju tam neprijmú ešte viacej rokov, to vám prorokujem, pretože skutočne oni ešte nepatria do Európskej únie.
Ja som bol v Užhorode na čele delegácie jedenástich spisovateľov v minulom roku, koncom septembra, v októbri. Bola to veľmi dobrá návšteva. Ale sme videli to napätie, tú biedu, tie 100-eurové platy, o penziách nehovoriac, a tú polarizáciu a aj tých komunistov na čele, by som povedal, pravdupovediac, ktorí napríklad takto odstavili Tymošenkovú. A Európska únia zase chybne spravila z tohto hlavný dôvod. Proste Tymošenkovú dáva za asociačnú dohodu. Čiže za tým sa ešte hrajú veľké hry, ktoré my neodhalíme ako malá krajina, ani nemôžeme ich odhaliť, ale nejakým spôsobom môžeme nejako povedať niečo.
Teraz sa ako veľký úspech dáva, že Ukrajina štrukturálne fondy podpíše s Medzinárodným menovým fondom. No ja sa pamätám, keď to Klaus priniesol do federálnej vlády, až vtedy povedal, že koľko bodov (12 aspoň) patrí k tomu, ktoré tú krajinu naozaj posunuli niekde dozadu. Dostala peniaze, ale je to v moci všelikoho, a teda ja som včera pánu veľvyslancovi povedal, nepodpíšte to ešte, máte čas alebo vôbec to nepodpíšte tak ako váš sused. A veľmi mi to tvrdo zazlievajú. Spravili to Maďari a takisto im to veľmi zazlievajú. Veľvyslanec včera zdôrazňoval, ako je dôležité, aby čo najviac Ukrajincov dostalo víza do Európskej únie a tak ďalej. Tak na to som tiež povedal, ešte v rokoch 2000 – 2005 bolo v Taliansku milión Ukrajincov načierno. A proste všetci tam asi ostali a stratili sa pre Ukrajinu, a teda tiež víza pustili do Schengenu všetkých. Nevidím v tom nejaké veľké riešenie.
V tomto smere hodnotím ministra pozitívne, že načrtol dialóg, pravidlá hry, odmietanie násilia. Ale to je len teda verbálne. A my musíme najmä cez našu diplomaciu a iné veci proste naozaj Ukrajine sa snažiť pomôcť.
Tak o Ukrajine bolo snáď dosť povedaného.
Ešte teraz trocha k správe. Ja si myslím, že chýbajú tam aj nejaké ďalšie témy. Ja som teraz s dovolením dal otázku pánovi ministrovi. Dneska mi budete asi musieť odpovedať, lebo vyzerá to, že bola otázka vylosovaná ohľadom Číny, ľudských práv. Tak to tu nebudem spomínať. Ale tiež je to zvláštna procedúra, ako tu v parlamente a vo výboroch s tým zachádzame. Bude to otázkou popoludní.
Téma prenasledovania kresťanov je dneska tiež veľmi nebezpečná téma. Niekde som čítal, že každých 10 minút je jeden z kresťanov zabitý v krajinách, ako je Sýria, Egypt, alebo v mnohých iných moslimských krajinách. No ja som k tomuto tiež navrhol rezolúciu v Národnej rade, samozrejme, vôbec sme ju nedali do programu, odmietla to väčšina s tým, že však máme k tomu uznesenie z roku 2010. Ale to je nekonkrétne na situáciu, ktorá bola úplne iná. A teraz proste by bolo treba tiež aj o tomto debatovať alebo aspoň zadať to našim diplomatom, iste to robíte, lebo, čo je moc, to je moc. A keď my sme boli prenasledovaní 40 rokov na tému viery, tak veľmi dobre nám padlo, keď sa nás niekto zastával. Je táto situácia veľmi dôležitá najmä pre tie krajiny, ako sú Syria a Egypt. Dostávam z ministerstva pravidelne každý týždeň dve správy na túto tému, to je pekné. Mali sme debaty s veľvyslancami so všelikým na túto tému, zahraničný výbor, hovorím, to je tiež pekné, ale tú tendenciu musí byť vidieť aj zhora.
No ešte podnikanie. Ja tým už sa vraciam k správe. Ekonomická diplomacia, to je veľmi dôležité. Veľvyslanci sú leniví, aby behali za podnikateľmi a robili kontrakty, nechávajú to na obchoďákov a tak ďalej. Ale veľvyslanec rozhoduje. Ja som sa o to päť rokov pokúšal. Ale to už je dávno. Neviem, či sa to ešte menilo. Ale, viete, v parlamente sa naozaj priťažuje podnikateľom, najmä malým a stredným, všelijakým vymýšľaním. Bolo tu rodinné podnikanie, prešlo do tretieho čítania, by bol veľký základ budúcnosti proste rodinne podnikať niekde, kde si ľudia dôverujú. Odspodu všetko a tak ďalej zamietlo sa to proste. Ja očakávam, že koalícia príde s nejakým takýmto zákonom, lebo nemáme ho. Ale nevidím, že to, čo deklarujeme, vlastne naozaj aj robíme.
Tu je dosť dôležité, a to si treba uvedomiť, nemám to kde povedať vlastne, že naozaj niektoré zahraničné firmy, ktoré sem chodia, nás zdierajú. Dáme im stimuly, dáme im daňové prázdniny. A keď tie stimuly a daňové prázdniny sa skončia, tak neraz zdvihnú kotvy. To je veľmi nebezpečné. Poznám firmu, a už som to tu raz povedal, ktorá zaplatila 100 tisíc korún, len aby sa stala skoro majiteľom veľkej firmy. Odvtedy 100 miliónov zobrala. Nič nedali do tej firmy, je to rakúska firma. A takýchto firiem je veľa, ktoré proste takto robia. Európske projekty vlastne je ťažké sem dostať, je všeličo iné, aj napríklad to, že možno po ceste sa 40 % z nich stráca v piesku. Proste niekto si to urobí. Tiež sa mi nepáči, že veľké firmy ako U. S. Steel nás dávajú na súd, že tam nejaká tá americká firma s antimónom a molybdénom alebo s čím tiež nás dáva na veľké súdy, že Baťa žiada reštitúcie 1,3 mld. a tak ďalej z roku 1945 a tak ďalej. Na to by sme mali trošku tvrdšie ísť, lebo nás naozaj, nechcem povedať, vykorisťujú, tak ako to bolo za kapitalizmu.
Dosť vážna vec je aj táto tendencia, ktorá je tu teraz, u nás na našich uliciach, vrátiť ju občanom, priama demokracia, sme proti všetkým stranám. Je to tendencia k extrémizmu, ktorá môže aj v Európskom parlamente veľa zapríčiniť, keď tam získajú títo ľudia podstatne viac, ako tam dnes majú. Idú európske voľby, napríklad Združenie kresťanských seniorov má 21., 22. 2. konferenciu Kvalita života seniorov a voľby do Európskeho parlamentu. Pozývame vás tam. Keď tam niekto príde, budeme sa tešiť, aj rečniť ešte môže. Musí dať ale fľašku mne. (S úsmevom povedané.)
Ešte sa vrátim troška k tej správe teraz.
Ešte spomeniem niektoré témy, ktoré horia dnes. A nemám ich kde povedať. Možno to dneska poviem v interpelácii ministrovi kultúry.
Sme predsedníckou krajinou od júla V-4 a Slovenské národné divadlo odmietne pozvanie do Maďarska. Tak opýtam sa vážne tuto. Sándor Márai, plné noviny sú to. Zdá sa mi to absurdné, že to niekto môže urobiť. Aj na to sa opýtam dneska v interpelácii pána ministra kultúry.
Problém občianstva je tiež nedoriešený. Spravili sme nejaký zákon. Bohvie, či niekto je už občan, nie je občan, štatistiky nepoznáme, či niektorí špičkoví politici sú ešte naši občania. Čiže sa treba k tomu vrátiť a nejakým spôsobom to napraviť alebo polepšiť. Toto je horúca kaša, z ktorej nikomu sa nič nechce, bohužiaľ.
Ešte k ľudským právam, teda až dovolíte, to je tiež vaša téma. Nie je to celkom náplňou tohto. Ale opakovane sa ja snažím, aby sa sem dostala správa o ľudských právach globálne, a nie iba zo správy o rodovej rovnosti, správy ombudsmanky, o moldavskom zásahu a tak ďalej a tak ďalej. Ľudské práva sú široký pojem podľa našej ústavy, podľa Listiny ľudských práv. A patrilo by sa jedenkrát za rok venovať tomuto v tej správe. Vy máte komisiu, ktorá pracuje, ktorá už všeličo urobila do júna, má novú koncepciu, táto správa by sa mohla predebatovať naozaj aj tu.
Upozorňujem na to, čo sa teraz stalo, teda tzv. Estrela report. Nebudem sa k nemu už vracať, ale na úrovni Európskej únie každému je jasné, že tá správa bola mimo kompetencie Európskeho parlamentu, týkala sa vzdelávania zdravotníctva a rodiny, čo je kompetencia členských štátov. Boli tam také požiadavky, že potraty musia byť legálne, bezpečné, sú ľudským právom, treba ich štátom EÚ financovať, výhrady svedomia lekárov sú v rozpore s medzinárodnými normami, sexuálna výchova má byť na základnej škole aj proti vôli rodičov. Takéto témy tam boli a poslankyňa pani Beňová deň pred hlasovaním napísala na facebooku, že táto správa je jednoznačne v prospech každej spoločnosti, ktorá si želá, aby vychovala zodpovednú a informovanú generáciu mladých ľudí, ktorá považuje ženu a jej slobodné rozhodovanie v etických otázkach za plnohodnotnú a rovnoprávnu súčasť, primitívne, pedofilné nezmysly a lživé informácie šírené bigotnou klerikálnou loby vo facebooku a internete sú vymyslené a hlúpe. No chvíľu po hlasovaní napísala: „Dnes práva žien v EÚ porazili konzervatívci a nacionalisti, smutný obraz toho, akým smerom sa vzťah k úcte k ženám vyvíja, podporili to SDKÚ – DS, KDH, SMK, hanba im všetkým.“ Keď sa hlásime ku kresťanstvu, keď máme Cyrila a Metoda v preambule, tak aj vaši poslanci by mali vedieť, že niektoré vety, ktoré sa tam požadujú, sú proti našim zákonom, a teda sú protizákonné. Takže toto oni nevedia? Táto tendencia je tu už dlho. Teraz bude 20 rokov od konferencie v Káhire, v roku 1994 bola, pamätáte sa na to, o reprodukčných správach. Odvtedy tento trend tu je. Prednedávnom sa schválila tzv. Lunacek report. Viete o nej? Je to tiež plesnutie do vody, pretože je to kompetencia národných štátov, ale naši poslanci, ktorí sú tam, by mali vedieť, že teda nie, odtál potál.
Vážený pán minister, mám ešte všelijaké papieriky, dúfam, že som na nič podstatné nezabudol.
Ešte voľačo posledné. Oceňujem, že v správe hovoríte to, že budeme oslavovať 25. výročie Nežnej revolúcie, oceňujem aj to, že ste Cyrila a Metoda nazvali svätými, to nie každý urobí. No a teda aj to, že si nikto nevšimol revolúciu alebo vtedy kachličkoval, alebo, ako pán Blaha, je tu, povedal na výbore, že väčšina ľudí vnímala revolúciu, až keď prišla o prácu, tak toto sú veci, ktoré sú troška mimo. A na pána Blahu je ťažké reagovať, lebo on reaguje len poznámkami. Keby bol aj v rozprave, tak by sme mu nandali. Ale, bohužiaľ, ešte nevystúpil v rozprave. Ale dúfam, že raz v nej vystúpi.
K tomu, že 10 rokov EÚ je veľmi dôležitou vecou. Budeme mať 1. mája toto výročie. Pamätám si na tú noc, bol som v Ríme, nejako sme si popíjali pred ambasádou o polnoci, tešili sme sa, že sme v Európskej únii. Možnože je aj šanca, aby sa spravila nielen na tom, ako sa to volá, fóre, ktoré bude, lebo tam predsa je len málo priestoru, všeobecná debata Európskej únie. Európska únia nie je problém neriešený. Nalejme si čistého vína, urobme o tom väčšiu debatu. A teraz je šanca na to, 10 rokov v EÚ na to je veľmi dobrá príležitosť.
Ešte chcem pripomenúť, že Európska únia akosi mlčí, čo sa týka tých štyroch svojich zásadných bodov, ako sú centralizácia bánk, fiškálne hospodárstvo, demokratická legitimita. Dosť dlho je o tom ticho. Čiže neviem celkom, prečo mlčí. A niečo sa tam pripravuje, ale celkom neviem asi, čo to je. A vy to iste viete.
Tak prepáčte, že som skákal od témy na tému, ďakujem, že ste si ma vypočuli, a teda ešte poobede tuším bude jedna otázka na tému Čína, pán minister. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.2.2014 o 10:00 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:19

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Jozef, dnes je taký deň zmiešaných pocitov, človek má na jednej strane obrovskú radosť, že večer tu vystúpi Depeche Mode, na druhej strane má zmiešané pocity, z toho, že vlastizradca Vasil Biľak, ktorý sem privolal sovietske vojská, zomrel bez toho, aby bol kedykoľvek za to odsúdený. A rovnako zmiešané pocity mám aj z tvojho vystúpenia. Neviem, či naozaj dobre študuješ tie materiály, ktoré Európsky parlament schvaľuje, lebo ich súčasťou je vždy to, že konštatujú, že napríklad aj správa Estrela aj správa Lunacek mali napísané priamo vo svojom texte, že rešpektujú princíp subsidiarity a sú len odporúčacím materiálom, z ktorého si každá krajina môže zobrať to, čo chce, respektíve ak sa chce v nejakej oblasti pohnúť dopredu, tak využije tieto správy ako odporúčací materiál, cez ktorý sa môže pohnúť ďalej. A ja si myslím, že jednak otázky reprodukčného zdravia žien a jednak otázky boja proti homofóbii sú tak dôležité jednak pri náraste tlaku rôznych konzervatívnych, často až fundamentalistických skupín v Európe a jednak pri tom, že nám v Európe tak isto rastie extrémizmus a vyjadrovanie sa veľmi blízke neofašistickej ideológii, že jednoducho sú veci, na ktoré keď sa pozrieme, keď sa pozrieme napríklad do Ruska, akým spôsobom sú tam otvorene napádaní príslušníci LGBTI komunity aj zo strany štátu, tak ako Európa jednoducho musíme reagovať. A preto ja vítam to, že bola Lunacek správa prijatá, a dúfam, že takýchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2014 o 10:19 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:21

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Mikloško, ja si naozaj vážim aj tú mieru poznania aj tej rebélie, ktorú cítim z vašich prejavov. A dokonca na rozdiel od iných kolegov si myslím, že vaše prejavy majú čo do seba. Ale vždy sa nezhodneme v rámci tých ľudských práv v tej oblasti, kde vy vidíte v tolerancii niečo, čoby malo byť protikresťanské, ale, preboha, to snáď nie. Však kresťanský pohľad by mal byť o tolerancii. A mal by byť aj o tolerancii k tomu, čo je iné. Čiže ten rozpor, ktorý tam dávate medzi kresťanstvo a ľudské práva, je naozaj podľa mňa umelý a je ohraničený iba na zväčša na postkomunistické štáty, pretože čo poznám kresťanov alebo kresťanské cirkvi v iných štátoch (alebo Španielsko, alebo Latinská Amerika a tak ďalej), sú veľmi otvorené aj k týmto menšinám a tak ďalej. Čiže tam by možno mala smerovať aj tá kresťanská láska.
Ale budem sa venovať tomu, čo ste hovorili voči mne.
Spomínali ste môj výrok na výbore, keď som povedal, že ľudia si všimli November, až keď prišli o prácu. No snažil som sa upozorniť na to, že tu boli obrovské negatívne sociálne konzekvencie, ktoré postihli strašne veľa ľudí, a naozaj hrôzostrašné. A toto netreba podceňovať. A netreba si idealizovať ani ten vývoj, ktorý bol po Novembri. Čiže to budem veľmi často vždy opakovať bez ohľadu, na to, že odmietam totalitné režimy.
No a k tej zahraničnopolitickej časti a k tej Ukrajine. Ja tu vidím veľmi veľký rozdiel medzi tým, čo ponúka minister Lajčák a táto vláda, a tým, čo ponúka pán Dzurinda alebo ďalší opoziční politici. Zahraničná politika nie je stranícka politika. Táto vláda sa snaží podporovať dialóg, podporovať boj proti násiliu, to všetko je súčasťou zahraničnej politiky. Ale to, o čo sa snažia mnohí moji pravicoví kolegovia, to sú konkrétne politické akcie a stranícke sa angažovanie za konkrétneho politika, čo je neprípustné zahraničnej politike, keďže rešpektujeme suverenitu štátu. Toto by mal Dzurinda chápať, to je základná abeceda zahraničnej politiky. Čiže tomuto absolútne nerozumiem. Ukrajina je suverénny štát. Toto ak niekto nedokáže pochopiť, takže, čo hovorí pán minister, je najdôležitejšie dať jej perspektívu v Európskej únii a ekonomicky jej pomôcť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2014 o 10:21 hod.

PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:23

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak začnem odzadu.
No ďakujem, pán Blaha, za veľmi konštruktívny prístup. Povedal by som, od monitora má hlavu a pätu, pánboh zaplať. Ale vystúp raz v rozprave k niečomu zásadnému, aby sme si mohli niečo povedať tiež zásadné.
Samozrejme, plne s tebou súhlasím o tých sociálnych dopadoch po revolúcii. Boli katastrofálne. A to ešte nemá konca. A ja v tom vidím aj ten zahraničný prvok. O tom všeličo viem. Ale proste ďakujem ti za to. A ideme ďalej do toho, kamaráti ostaneme.
Voči Poliačikovi. Tiež mám niekedy zmiešaný pocit, zase keď ty hovoríš. Takže takto budeme zmiešané mať pocity asi ešte dosť dlho, ešte asi dva roky. No ty uznávaš Depeche Mode, ja uznávam Queen, Stinga a ďalších fenoménov, Talianov. Takže tiež sa v tom nejako líšime, bohužiaľ. Ale tam kamaráti zostaneme. Prečo nie? U nás minule bežal futbal Inter – Juventus. Pozerali sme ho a s ďalšími dospelými sme debatovali, čo to je to LGBTI, kde najmä čo je to I, nikto nevedel. Ale, hovorím, že I, to je intersexuálny. A nevedeli sme, čo to znamená. A potom ten vnúčik mi zakričal, že intersexuálni, to sú tí gayovia, ktorí držia za Inter ako fanúšikovia. No tak teraz už to viem.
Čo sa týka Biľaka, tak už umrel, nech mu Pán Boh dá večnú slávu. Nebol len negatívny, on, pamätám sa, za Dubčeka, keď končil Novotný, tak sa naozaj silno postavil za Dubčeka. V šesťdesiatom ôsmom bol takýto. Že to potom takto celé videl? Ja dúfam, že nám napísal niekde pamäti, ktoré si raz prečítame, ako to vlastne myslel, Viem, že Colotka teraz píše pamäti. A som rád tomu. Ale to je už pravda, že som mal práve 30 rokov. Dobre, vážení, ešte mám koľko sekúnd? Už nemám nič, dobre. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2014 o 10:23 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:25

Magdaléna Vášáryová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som začala môj dnešný prejav jednou vetou: „Kritiku Ruska nechajme EÚ,“ povedal včera Jan Mládek, nový minister priemyslu Českej republiky. Takže predpokladám, aj podľa toho, čo hovoril pán minister, že o Rusku dnes debatovať nebudeme.
Máme pred sebou materiál. Videli sme takýchto materiálov, ja osobne už 18 rokov alebo koľko, veľmi veľa. Ale musím povedať priamo, otvorene, po tom, čo sme mali diskutovať v novembri o tomto materiáli, diskutujeme o ňom až teraz, zisťujeme, že takýto materiál pomaly, ale isto stráca akúkoľvek výpovednú hodnotu, a to nielen pre informovaných outsiderov, ale aj pre informovaných insiderov, hoci priznávam, po skúsenostiach z európskeho a zahraničného výboru, že získať akú takú kvalifikáciu v zahraničnej politike a v politike európskej pre človeka, ktorý nepracoval v zahraničnej politike, len z toho, ako číta slovenskú tlač, je veľmi obtiažne. (Reakcia z pléna.) Nemožné, áno, súhlasím s tým.
Zoberme si SME spred včerajška, ako zahraničná správa sa objavuje prvá až na strane 8. A na týchto stránkach osem až desať pod zahraničnou politikou sa vyskytuje článok Maskot Soči, rybár, ktorý vraj blúdil, bulvárna informácia, že veľvyslanec USA v Moskve končí, lebo mu je smutno za rodinou, Američania pri telke pozerajú ten svoj bal a článok českej novinárky Petry Procházkovej o Ukrajine. Sýria, Irak, Irán, Rusko a tak ďalej budia len veľmi málo pozornosti našich novinárov. A otázka aj pre nás, ktorí sa zaoberáme zahraničnou politikou, pán minister, dlhé roky, je, či naozaj sa aj naši občania o to nezaujímajú, to znamená, novinári len vychádzajú v ústrety ich nezáujmu.
Komentáre o zahraničnej politike nájdete nanajvýš tak v Zahraničnej politike, ktorú vydáva SFPA s finančnou podporou ministerstva zahraničných vecí, o ktorú tak či tak musíme každý rok veľmi bojovať.
Možnosť diskutovať v pléne parlamentu, to znamená vo verejnom priestore prístupnom pre všetkých občanov tak, ako to robia iné parlamenty celého sveta, vlastne pomaly neexistuje. Spomeňte si, naposledy kedy sme naozaj seriózne debatovali o nejakom parciálnom probléme zahraničnej politiky. Je to náš spoločný problém, pán minister. Preto je dôležité, že sa aspoň dnes po dvoch mesiacoch dostávame k tomuto materiálu. A je našou psou povinnosťou sa mu veľmi seriózne venovať.
Ja nie som za to, aby sme mali materiál, v ktorom by sme listovali ako v knihe. A ani nežiadam, aby úradníci a diplomati ministerstva zahraničných vecí písali pre parlament v tomto dokumente tie najaktuálnejšie správy z telegramov súčasných veľvyslancov, ale to, aby sme sa len preberali dlhými frázami a hladkými diplomatickými formuláciami, ktoré majú odložené vo svojich počítačoch, prípadne sa len zaoberali jednoduchým výpočtom medzinárodných organizácií, to by sme snáď mohli myslieť aj ako urážku. A takto máme dnes najtenší materiál, správu, hoci obsahuje dve témy, zahraničnú a aj európsku.
Zároveň nám tento materiál ale pripomína, ako rýchlo žijeme, v akom rýchlo sa vyvíjajúcom svete žijeme. A to, čo si nevšimneme dnes poriadne, udrie nás zajtra po hlave. Aj tento materiál je teda jasným dôkazom, že netreba zbytočne veštiť budúcnosť, ale poctivo na základe našej základnej hodnotovej európskej orientácie treba sa pokúšať pochopiť, kadiaľ svet ide okolo nás, lebo skončíme v lepšom prípade potom s veľkým tiplom na hlave, v horšom s problémami, s ktorými si naozaj nebude vedieť dať rady, napríklad s hromadným útekom tisícov ľudí, ktorí budú u nás hľadať dočasný prístrešok.
Ale venujme sa podrobnejšie niektorým častiam tohto chudobného textu, o ktorých, si myslím, sa ešte nehovorilo a ktorým sa ja špeciálne venujem.
Napríklad v kolónke Aktívna európska politika sa hovorí jednou vetou o Národnom konvente v SR. A vy, pán minister, vo svojej vstupnej úvodnej reči ste o Národnom konvente hovorili. Nuž pravdupovediac fungujúci Národný konvent na Slovensku by sme dnes veľmi potrebovali. A tak sa, pán minister, pýtam: Kde sú pracovné skupiny Národného konventu? To sú tie tri, v ktorých zasadajú dvadsiati ľudia? Kde je debata s verejnosťou tak, ako to bolo v pôvodnom pláne konventu? Sú to tie tri hodiny pred kamerami raz do roka ako politšou? Kde je dialóg s farmármi, ktorý fungoval do roku 2006 a tak ďalej? Toto všetko predsa fungovalo. A kde je to dnes? Dnes v podstate konvent nemáme a je pre mňa milé, že si myslíte, že áno. Konvent nemáme, pretože ten obnovený konvent alebo stačí novo presadený, pretože slovo obnovený by hádam v niekom mohlo evokovať zmenu a posun k niečomu lepšiemu, modernejšiemu, zišiel zhora a bez akejkoľvek nadväznosti na Národný konvent o Európskej únii z rokov 2003 až 2007. Prepáčte, ale je to zrejme preto, aby jeho pravidlá mohla ovládať iba vláda, keďže tá sa rozhodla ignorovať štruktúru starého konventu, ktorá vychádzala z rovnosti medzi štátnymi a neštátnymi partnermi pri tejto debate. Pôvodný Národný konvent kopíroval demokratické fungovanie spoločnosti a snažil sa odzrkadľovať reálne požiadavky, ktoré vychádzajú zo vzájomnej interakcie medzi Európskou úniou a všetkými zložkami spoločnosti v štáte. Jedine takým spôsobom sa predsa dá dosiahnuť efektívne spracovanie a pripomienkovanie obrovskej legislatívy, ktorou Rada v Európskej únii v súčinnosti s Európskym parlamentom zaplávajú aj našu Národnú radu.
Nie tromi, ale jedine jedenástimi aktívnymi pracovnými skupinami, ktoré sa venovali tým najhorúcejším problémom, dosiahneme skutočný vplyv, nielen na zodpovedné kreovanie európskej politiky, ale aj na to, že naši občania, aspoň tie stovky, ktoré sa toho zúčastňovali, budú vedieť, o čo ide. Pracovné skupiny v minulosti pracovali naprieč spektrom sektorových politík. Napríklad vychádzajúc z praxe a z reality riešila sa dopravná politika na zasadaniach pracovnej skupiny v Žiline, poľnohospodárska v Nitre, regionálny rozvoj v Prešove a tak ďalej a tak ďalej. V súčasnosti máme tri pracovné skupiny, ktoré sa venujú čisto iba inštitucionálnym záležitostiam a veľkým P. R. podujatiam ako príprava slovenského predsedníctva, výročie 10 rokov členstva v EÚ a súčasné výzvy integrácie. Ani jedna z týchto skupín sa nevenuje sektorovej politike Európskej únie. A tieto čisto politické témy nového konventu neponúkajú priestor na celospoločenskú diskusiu o fungovaní Európskej únie a o tom, ako jej legislatívu môžu ovplyvniť aj ľudia experti a ako sú oni sami ovplyvňovaní touto legislatívou.
Sú to témy, ktoré zaujmú len veľmi úzky okruh ľudí a, samozrejme, médiá. A o to by malo ísť v tomto novom konvente? Čo tak skúsiť to opačne a pritiahnuť ľudí k EÚ pomocou toho, čo ich zaujíma, čo sa ich profesijne alebo inak dotýka, a potom následne stavať na týchto skúsenostiach a prinášať veľké politické témy? Aj preto si myslím, že je súčasný konvent nastavený nešťastne. A preto máme dnes aj kvôli tomu problém s narastajúcim trendom myslenia ľudí, ktorí nerozumejú politikám Európskej únie, a dokonca stúpajúce percento ľudí, ktorí sú proti nášmu členstvu v Európskej únii. Nestačí nám naozaj to, čo ste aj vy spomínali? A to je to víťazstvo antieurópskych síl vo voľbách do VÚC v Banskej Bystrici? Nestačí nám prečítať si niektoré články na internete o Európskej únii? O niekoľko mesiacov budeme voliť našich nových zástupcov do Európskeho parlamentu. A preto si dnes môžeme oprávnene povedať jednoducho, už je pozde milý drozde. Kampaň o EÚ totiž nebude o skutočných problémoch Európskej únie, ale bude to súboj medzi populizmom stávajúcom na antiEÚ mýtoch a proeurópsky nastavenými, dnes označovanými stranami ako staré politické strany. Voľby do VÚC nám ukázali jasne, kam sa tieto témy môžu posunúť a akú podporu si môžu získať. A otvorene sa treba spýtať, prečo ste zrušili niečo, čo fungovalo. Konečne mohla mať naša európska politika aj pre širšiu verejnosť jasnú víziu a cieľ, niečo, čo by sa dalo uchopiť a čo by ponúkalo konkrétne výstupy. Dnes máme z toho prázdne diplomatické frázy v tomto dokumente. Problémom je, že napríklad popularita listu župana Kotlebu ukrajinskému prezidentovi alebo popularita rečí, ktoré šíri pán Rostas a ktoré získavajú toľko mladých priaznivcov, sa nedotkne len vás, ale aj nás všetkých, my všetci sme v tomto jednom vreci a všetci na to doplatíme. A pritom z rozhovorov, ktoré vediem v Česku, Poľsku, Maďarsku s rozumnými proeurópsky orientovanými ľuďmi vyplýva neuveriteľná pozitívna závisť, závisť, že Slovensko stihlo jeden z najdôležitejších krokov a dnes je členom srdca EÚ, teda členom eurozóny, vy sám ste o tom vo svojom vstupnom slove hovorili. Koľko rokov bude trvať Poľsku, Česku, Maďarsku, kým sa dostanú do tejto našej pozície? Koľko súbojov o stabilitu svojej meny ešte prežijú a koľko Okamurov ešte budú musieť počúvať? Nechcem tým ale, samozrejme, povedať, pán minister, že fungovanie európskeho konventu by všetkému tomu zabránilo. Ale mali by sme tak dnes po ďalších ôsmich rokoch niekoľko stoviek lepšie informovaných ľudí, vybavených argumentmi a schopných diskutovať, ľudí, lídrov roztrúsených po celom Slovensku a nielen tých, čo sedia tu v parlamente alebo v Bratislave.
A teraz niečo také osobné. Ja viem, pán minister, že sa vedie seriózna debata o tom, že sa možno dostanete do štruktúr Európskej komisie. A, ako to počúvam v zahraniční, nie ste bez šancí a ja vám, samozrejme, v tomto veľmi držím palce. Ale ako sa budete cítiť, keď nás tu necháte v stave neinformovanosti a v zajatí populistických rečičiek? Mimochodom, aby sme teda nehovorili len nekonkrétne, škoda že novinári nezverejnili spôsob, akým primitívnym, dokonca antieurópskym jazykom blízkym vari tomu Okamurovi, sa vyjadroval premiér Fico na poslednom spoločnom zasadaní výboru pre európske záležitosti a zahraničného výboru. To by si boli zgustli všetci karikaturisti.
Je dôležité zdôrazňovať, a to už tu padlo, že politika Európskej únie okrem toho, že má svoj zahraničnopolitický rozmer a rozmer bilaterálnych vzťahov s našimi susedmi a spojencami, je našou vnútornou politikou, a nie sa stavať do pozície, že EÚ, to je Brusel, ktorý je niekde ďaleko, dokonca sme to počuli aj vo vystúpení pána Mikloška, a my sme jeho obete. Táto neblahá viktimizácia, tak vlastná štátom a národom strednej Európy, už zase vykúka aj na Slovensku zo starých truhiel a zaprášených batohov. A tak sa nečudujem, že sa v tomto materiáli síce oháňame slovne podporou európskych hodnôt, ale zároveň nevyšetrujeme neonacistické útoky a predseda vlády vyťahuje protirómsku kartu v prezidentských voľbách snáď preto, aby bol kotlebovskejší.
Pár slov k dvojstranným vzťahom.
Bolo tu veľa povedané o Ukrajine, ale myslím si, že najdôležitejšie je tu povedať, že nejde len o Ukrajinu. To, čo sa deje v Ukrajine, to nie je len o Ukrajine samotnej. To je o Rusku. To je o protiváhe Východu voči Európskej únii. Tu sa hrá o omnoho viacej než len o osud Euromajdanu a vyprázdnenie tohto materiálu, ale už hovorili mnohí o tom, sa dá jasne dokumentovať dnes v tej aktuálnej Ukrajine, citovala by som tiež, o podpore transformačných a reformných procesoch v procese približovania Ukrajiny k EÚ prostredníctvom napĺňania asociačnej agendy. Timothy Snyder vydal v roku 2010 knihu, kde jasne predvídal, čo sa môže stať. Nečítame Snydera? Ale náš predseda vlády, keď sa začali protesty v Kyjeve, povedal ešte jednu dôležitú vec, treba sa pozrieť na to, kto dal akú ponuku. Teda postup medzi demokratické štáty Európy je odpoveďou na otázku, kto dá viac? To, že to tak vníma prezident Ukrajiny, je jedna vec. Ale zviazanie osudu štátu s EÚ je pre nás, voľakedy dokonca úspešnú a hrdú krajinu tatranského tigra, pre predsedu vlády členského štátu Európskej únie od roku 2004 len otázkou, kto dá viac? Veď toto nie je vnímanie európskej integrácie. Toto je primitívne handlovanie. Tak kto dá viac? Žiadne hodnoty ako sloboda, demokracia, spokojné susedstvo, mierové partnerstvo, to nehrá žiadnu úlohu? Daj viac, budeme patriť k tebe, bez ohľadu na to, či máš politických väzňov, zastrelených novinárov, unesených ľudí a autoritatívny režim. A čo, vrátime sa v našom uvažovaní do roku 1947, keď sme v Česko-Slovensku dostali prísun obilia zároveň ale s tým, že ľudia na východ od nás hladovali, v snahe mať zásluhy a materiál na vydieranie a zatváranie očí tým, ktorí všetko merajú jedlom? A tak sa na Euromajdane a Kyjeve striedajú zástupcovia susedných krajín, Európskej komisie, OECD, OSN v snahe prispieť k vyrokovaniu dohodu dohody a podpore demokratických síl. A pre nás je to len zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny? Ešte šťastie, že my v našom osude sme to stihli skôr. Samozrejme, v situácii, keď procesy v Ukrajine sa menia každú hodinu, keď je každá rada drahá, nemôžeme v texte, ktorý vznikol na jeseň 2013, hľadať nejaké aktuality. To je, samozrejme, nemožné. Ale princíp netreba sa miešať do vnútorných záležitostí Ukrajiny, čo to znamená v preklade? Máme síce s nimi spoločnú hranicu, ale čo nás do toho, náš strategický partner snáď, a to sa pýtam, je až niekoľko tisíc kilometrov za tými ďalšími hranicami? To znamená rezignáciu na porozumenie toho, čo sa deje za našimi východnými hranicami, a to nielen na Ukrajine, lebo tam sa nehrá len o Ukrajine, tam sa hrá aj o Bielorusko a hrá sa ale aj o Moldavsko a Gruziu a tak ďalej a tak ďalej. Nie je náhodou, že prezident Lukašenko lapá teraz všetkých, o ktorých tuší, že boli niekedy aspoň jeden deň alebo štyri hodiny v Kyjeve. A zatvára ich do väzenia. Preto mi v tomto materiáli, pán minister, naozaj chýba jasný hodnotový postoj, pretože veta nášho premiéra, kto dá viac, ním pre mňa nie je. To je veta bezškrupulózneho obchodníka, pre ktorého je budúcnosť jeho rodiny, a to ako v slovenskom, tak v ruskom význame rodiny tým najdôležitejším cieľom. Skrátka, povedzme to jasne, máme tu ten mem na to, pätnásť generácií.
Ja chcem síce oceniť, pán minister, že vy ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí ste sa vyjadrili jasne a korektne v rámci pravidiel diplomacie európskeho štátu, aj k použitiu násilia pre potlačovaní protestov na Euromajdane, ale tých vyjadrení je málo. Ako si vysvetliť rozdiel medzi reakciou ministerstva zahraničných vecí a Úradu vlády? Roky sme tu bojovali s rozdielom medzi vyjadrením Kancelárie prezidenta, Úradu vlády a ministerstva zahraničných vecí. Zase sa vraciame do tých deväťdesiatych rokov? Zase sa vraciame do toho, že doma hovoríme drsným jazykom ako pán predseda európskeho výboru Blaha po slovensky a vonku v angličtine politically correct? To tu už bolo. To snáď už máme, pán minister, za sebou. A toto primitívne správanie, ktoré sa tu zakorenilo ešte aj v mladej generácii, dnes sedí osamelé nad ohníkom v Trenčianskych Tepliciach a opeká si klobásky.
Čo sa týka Východného partnerstva. Pán minister, vy viete a mnohokrát sme aj my osobne o tom hovorili, že ja neviem zakryť dlhoročné rozčarovanie, že sme sa od začiatku nepripojili k poľsko-švédskej iniciatíve, ktorou presadili tento koncept komunikácie a spolupráce so šiestimi postsovietskymi republikami na východ od nás. Pritom koncept Východného partnerstva dokumentujeme, že je našou prioritou. Ale nie sme priamo v tom. Neboli sme v tom od začiatku. Možno by sme vedeli trochu schladiť, a aj keď viem, že hore sedí jeho excelencia poľský veľvyslanec, musím to povedať, trošku prioptimistickejší zápal našich susedov Poliakov a prispieť k realistickejšiemu projektu spolupráce. Viem, dnes sa všeobecne píše vo všetkých článkoch a vyjadreniach expertov a politikov severnej pologule, že Východné partnerstvo stroskotalo alebo že tento koncept nanajvýš potrebuje nové impulzy.
Zároveň sa objavujú výzvy, že nemáme právo vzhľadom na našu históriu a nesmieme sa vzdať tohto konceptu, pokiaľ naozaj máme zastávať európske hodnotové postoje, tak ako to robili, a bolo to tu už spomenuté, západoeurópske krajiny medzi rokmi 1994 – 1998 voči nám v Slovenskej republike. Inak ktovie kde by sme dnes boli, pán minister, vy, ja a veľmi veľa ľudí? A je to príznačné, že dneska o tom hovoríme, keď odišiel jeden z tých ľudí, ktorí nám zničili časť našej budúcnosti, pán Vasil Biľak. Čo by sa bolo s nami stalo, keby v rokoch 1996 – 1997 nemecký kancelár alebo americký prezident prehlásili tú slávnu vetu pána Fica, že treba sa pozrieť na to, akú kto dal ponuku. Cynizmus nemá čo robiť ani v našej zahraničnej politike, ani v európskej politike.
Dnes by sme, samozrejme, na hodnotenie toho, čo sa stane zajtra na Ukrajine, na to, ako pôjde ďalej integračný proces s Gruzínskom, Moldavskom, kde skončí Bielorusko, čo sa stane do pár rokov s colnou úniou v Ruskej federácii, naozaj potrebovali krištáľovú guľu. Ale ako som tu už raz z tohto miesta povedala, na veštenie z krištáľovej gule sú tu iní povolaní, ja sa toho nebudem zúčastňovať, ale z tohto materiálu, ktorý je jedinou možnosťou dnes v parlamente, debatovať o zahraničnej politike, povedala by som, an sich, musí jasne presakovať naše presvedčenie a naša vôľa, vôľa byť aj doma, nielen hinten Grenzen in Ausland, Európanmi, nielen rečičkami v zahraničí a v korektnej angličtine, ale aj rečami po slovensky tu na Slovensku, bez ohľadu na to, čo komu kto dá a sľúbi.
Ale načim by bolo podebatovať naozaj o možných scenároch vývoja v Ukrajine, dnes tak rozčestnutej krajine, nielen na polovice, ale aj sever, juh, v štáte, ktorého jazyku rozumieme, ale kde, ako som už povedala, miznú ľudia, tak ako mizli u Lukašenka, kde ľudí ukrižovávajú a ich liečia Litovčania, nie my, pán minister, ale Litovčania, kde sa mladí búria a nechcú byť znovu sojuznikom Ruska. Kam budú utekať? Kladiem tú otázku v parlamente. Kam budú utekať, keď po olympijských hrách v Soči niektorá z armád zaútočí? A to je reálna možnosť, pán minister. A vy o tom ako odborník určite viete. Členovia vlády ukrajinskej a samotný prezident majú kde utekať. Rýchlo zachraňujú svoje miliardové majetky poukrývané toť u susedov v Rakúsku. Ale čo sa stane s tými mladými ľuďmi? Koľko z nich utieklo z Bieloruska, keď boli protesty v Bielorusku? Dva milióny? Podľa mňa dva milióny. Rozmýšľame o tom, sediac s rukami v lone?
Vývoj v Ukrajine podlieha veľkej brutalizácii, lebo ulica urobila to, čo mala a čo mohla. Teraz tam musia nastúpiť negociácie. Ale ako sa budú dohovárať s Berkutom? V Ukrajine sa dostávame do napätia medzi politikou ako rozvážnym a reálnym postupovaním a politikou, ktorá je svedkom zabíjania a mučenia ľudí. Najhoršie by bolo, keby to všetko vyústilo do krízy ukrajinského štátu ako takého a ľudia budú utekať aj k nám a už sa nebudeme môcť smiať na slove tituška.
A keď sme už pri Ukrajine, venujme chvíľku ešte energetickej bezpečnosti.
V tomto materiáli nenájdeme heslo o spoločnej energetickej politike EÚ. Hovorí sa tu len o dobudovaní energetického trhu EÚ. Jasný postoj pritom je, a na to stačia dve-tri vety, že prioritou našej zahraničnej politiky a európskej politiky v oblasti energetiky bude posilnenie nezávislosti od doterajšieho hlavného dodávateľa. Alebo nám nestačí skúsenosť z roku 2009? Sloboda rozhodovania, diverzifikácie zdrojov, zásobovania energetickými surovinami, nič z toho tam nie je. A v tomto budeme mať podľa mňa, pán minister, najviac problémov. To už vieme. V Európe sa už dnes tanky neposielajú, ako to bolo v roku 1968, dnes sa zatvárajú kohútiky.
Vajatanie slovenskej vlády ohľadne reverzného chodu plynovodu zo Slovenska na Ukrajinu je neodpustiteľné, pán minister. A s plným vedomím tu hovorím, že poškodilo doteraz veľmi dobré meno Slovenskej republiky ako spojenca a partnera, ako v EÚ, tak aj v NATO. To je snáď ešte horšie, ako to príslovečné, kto dá viac.
A dovoľte, budem trošku ironická. Keďže o likvidovaní chemických zbraní zo Sýrie na Slovensku, čo je teda vraj hlavný dôvod rýchlej návštevy dokonca aj ministra vnútra Slovenskej republiky vo Washingtone, čo je teda neuveriteľná výnimka, už nepípne ani vrabec na streche Úradu vlády, tak musíme len hádať, či aj možnosť zásobovania Ukrajiny zo Slovenska nebola jednou z tém u amerického prezidenta.
Vyhlásenie Klausa-Dietera Borchardta zo 4. septembra 2013 v Európskom parlamente, tento pán je riaditeľ pre trhy s energiou v Európskej komisii, že bilaterálne dohody týkajúce sa výstavby plynovodu South Stream so siedmimi európskymi krajinami nespĺňajú podmienky európskej legislatívy, to tiež je len súčasťou a viditeľným bodom veľkej hry, ktorá sa už veľa rokov hrá, bohužiaľ, často ponad naše hlavy, napriek tomu, že dnes dve tretiny ruského plynu, je to asi, stúpa to stále, 160 miliárd kubických metrov plynu ročne, a keďže náš plynovod má deväťdesiat oficiálne, neoficiálne pravdepodobne stodesať, by stále mohli plynúť cez naše územie. Ale neplynú. Tomu sa tiež v zahraničnej politike nevenujeme.
Európska komisia otvorila v roku 2012 antimonopolné vyšetrovanie Gazpromu, čo ruskú stranu, samozrejme, nemilo prekvapilo. O čo ide? No ide o cieľ zistiť, či a ako obmedzuje Gazprom voľný tok plynu v EÚ a blokuje konkurenčných dodávateľov, a teda najmä nás. A tak čakáme, kedy aj my začneme konečne nakupovať väčšie množstvá plynu na krátkodobých trhoch.
Z možnosti prispieť do nášho energetického mixu v budúcnosti pritom z bridlíc za najlacnejšie ceny no už sa niektorým staromilcom aj tu v parlamente stavajú vlasy dupkom. Ale o toto sa dnes hrá, aj v zahraničnej a v európskej politike, pán minister, to nemožno prejsť dvoma vetami, a my nie a nie dostavať južnoseverné spojenie plynové, ešte okrem toho za európske peniaze.
A tu poviem jednu dôležitú informáciu, ktorú nemám ale overenú, pán minister. Hovorí sa, že naša plynová spojka medzi Maďarskom a Slovenskom sa síce buduje, ale že medzi proklamáciami vlád a skutkami na úrovni stredného manažmentu tohto projektu sa začínajú objavovať rozpory. Neviem, či máte o tom informácie. Ja mám takéto, ale nemám možnosť ich overiť. Môžeme sa tešiť z toho, že slovenská a poľská vláda sa už konečne dohodli, podpísali dohodu a nielen memorandum o plynovej spojke medzi Slovenskom a Poľskom, pričom ale akékoľvek oneskorenie prác na jednom aj druhom smere nás môže, pán minister, stáť veľa.
Odchod pána Kellnera z SPP je predsa aj zahraničnopolitická téma, pretože išlo o vstup zahraničného finančníka do nášho strategického podniku, ak by mal niekto pochybnosti o tom, že by to malo byť súčasťou tejto debaty. A je to nielen na zamyslenie o kvalite strategického myslenia v našej vnútornej politike, lebo tieto kroky sú sledované a hodnotené zahraničím, a, samozrejme, Európskou komisiou. Ale už sme sa naučili, že v parlamente len veľmi zriedka diskutujeme o zásadných strategických európskych a zahraničných témach. A to je škoda.
Posledných pár slov k problémom v strednej Európe. Vy ste hovorili o Vyšehradskej štvorke a o tom, že spolupráca Vyšehradskej štvorky nadobúda kvalitatívne nové rozmery. Ale ako sa my vyrovnávame s faktom, že každý z nás, ktorý sme vo Vyšehradskej štvorke, sme niekde úplne inde. My sme v jej vnútri, teda de facto by sme mali byť najsilnejší. Ale máme plány, ako budeme presviedčať našich susedov, ako im budeme pomáhať, aby sa snažili a pridali sa k nám, bohužiaľ, hovoríme o horizonte 5 až 15 rokov, aby vstúpili s nami do srdca Európy, aby stredná Európa bola silnejšia pri rozhodovaní o európskej politike? Chceme povedať, že to je pre nás nedôležité.
A nakoniec tie voľby do Európskeho parlamentu a ten záver. Už nielen v západných štátoch, ale aj u nás sa musíme seriózne zaoberať myšlienkou, kto sa dostane z vôle voličov do Európskeho parlamentu, aby nás tam zastupoval. Nejde o to, aby sme protestovali, ale dôležité je, aby sme spoluvytvárali európsky priestor, aby sme sa pomaly, ale isto zbavovali provincionalizmu, o tom ste vy hovorili, pán minister, ale ja som za to, aby sme sa pomaly a isto zbavili aj toho pocitu obete, ktorý stále máme, a získavali tú hodnotovú kompetenciu. My ako súčasť Európskej únie sa predsa zúčastňujeme na kultivovaní sveta. EÚ má kompetencie pre udržanie a posilnenie mierovej spolupráce vo svete. Nesmieme stratiť ten pocit my tu na Slovensku, že sme na jednej lodi a že ako občania Európskej únie sme si aj my na Slovensku vedomí tejto dôležitej úlohy. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.2.2014 o 10:25 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:07

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, stalo sa a ja som sa pomýlil pri zákone pani Žitňanskej a Beblavého, o tom prvom som chcel hlasovať za návrh a som stlačil zdržal sa hlasovania. Tak poprosím opraviť to. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.2.2014 o 11:07 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:08

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne za slovo. Chcem upozorniť členov výboru pre preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, že o 12.00 hodine máme zasadnutie výboru dole v tej tajnej miestnosti pod ubytovňou.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.2.2014 o 11:08 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:12

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Vášáryová, mňa naozaj prekvapuje ten váš neuveriteľne naivný ideologický pohľad na tematiku Ukrajiny. To je naozaj tak neuveriteľne naivné, keď to vieme všetci a každý, kto študuje tú medzinárodnú politiku. A čudujem sa, že teda vy sa vydávate za expertku v tejto oblasti. Ale nepoznáte školu medzinárodného politického realizmu, ktorý hovorí o mocenských záujmoch. V tej Ukrajine majú mocenské záujmy Rusi, Američania, Európska únia. A vy do toho hovoríte tie afektované rečičky o tej slobode a demokracii. To je fajn, keď to budete hovoriť na Majdane alebo keď to bude hovoriť americký senátor na Majdane, ktorý vie, o aké záujmy ide. Sú to americké záujmy a záujmy biznisu. Ale to hovoríte v tejto Národnej rade a tvárite sa, že naozaj aj Irak bol o slobode a demokracii, aj Afganistan bol o slobode a demokracii. Už aj jastrabi v Amerike si brúsili zuby už aj na Sýriu, lebo aj to bolo o slobode a demokracii. Pritom ide o mocenské záujmy, geopolitické siločiary. Skúste si to naštudovať z toho reál politického hľadiska. A naozaj tento afekt je navyše nezodpovedný, lebo burcuje ulicu. Vy chcete naozaj, aby bola občianske vojna Ukrajine, chcete burcovať tú jednu stranu? Tá krajina je rozčesnutá. To nie je tak, že 99 % ľudí chce proeurópske smerovanie. Je tam rozčesnutá krajina, kde chce polovica Rusko, polovica Európsku úniu, a vy iba prilievate olej do ohňa. Pani kolegyňa, je to nezodpovedné, maximálne nezodpovedné a, povedal by som, veľmi, veľmi naivné.
Ďalšia vec je, na výbore pre európske záležitosti že Robert Fico si dovolil trošku kritizovať Európsku úniu. Však, preboha, toho predklonu sa zbavte. Európska únia tu je na to. Tým, že my sme jej súčasťou, máme právo ju kritizovať, konštruktívne. Ten zmysel toho celého je konštruktívna kritika. Už sme v Europe Union, nie v Soviet Union. Tam sa nemohlo kritizovať. To je asi doba, v ktorej vy mentálne stále žijete. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2014 o 11:12 hod.

PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:14

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Tak ako pani poslankyni Vášáryovej, aj mne vadí postoj predsedu vlády k Ukrajine, ktorý evidentne to nepovažuje za našu zahraničnopolitickú prioritu. A, bohužiaľ, musím povedať, že sa hanbím za predsedu vlády, ktorý sa jasne nevyjadril, že podporuje demokratické sily na Ukrajine. Ukrajina musí byť zahraničnopolitickou prioritou Slovenska, pretože je to nielen v záujme Slovenska, ale aj v záujme celej Európskej únie. A myslím si, že každému slušnému človeku na Slovensku záleží na tom, aby sa vývoj uberal na Ukrajine bez násilia a demokratickým smerom. Demokratické sily na Ukrajine si našu podporu zaslúžia.
Ale vadí mi, keď hovoríme o zahraničnej európskej politike, aj postoj súčasnej vlády k európskej politike, ktorý je evidentne servilný. Pokiaľ za minulej vlády sme prijímali odôvodnené stanoviská len na naše návrhy, musím povedať, na návrhy SDKÚ – Demokratickej strany, jasne sme zastávali národné záujmy na európskych radách. Teraz sa tento postoj zmenil. A to, čo prichádza z Bruselu, súčasná vláda bezvýhradne, bez pripomienok preberá. Je to servilné a je to aj v mnohých prípadoch škodlivé pre našich občanov.
No a do tretice chcem povedať, že mi v tej správe a vôbec aj v európskej politike chýba jasnejší dôraz na jednu z priorít Európskej únie. A to je vytvorenie spoločného trhu USA – Európska únia. Podľa mnohých štúdií by tento projekt bol výhodný nielen pre Úniu, ale najmä pre krajiny ako Slovensko. Takže je v našom záujme, aby sme potlačili na všetkých fórach, kde je to potrebné, aj tento projekt spoločného amerického voľného trhu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2014 o 11:14 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video