33. schôdza

18.3.2014 - 3.4.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

28.3.2014 o 13:49 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:25

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa § 72 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada prerokovala uvedený návrh v druhom čítaní, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

28.3.2014 o 13:25 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:27

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja len doplním konkrétne dva príklady, tých sťažností sa množí a všetky tieto doterajšie, ktoré som obdržal od podnikateľov, majú jedného spoločného menovateľa. Neviem, možno je to číra náhoda, ale všetky sa koncentrujú na Finančnú správu Košice. Ukazuje to trošku na to, ako keby tam naozaj na pozadí sa odohrávalo niečo, čo asi nemusí byť úplne presne v súlade s platnou legislatívou.
Poznám odtiaľto jeden prípad, kedy bola pozdržiavaná vratka dane z pridanej hodnoty jednej spoločnosti vo výške 4 mil. eur, čo pre danú spoločnosť predstavovalo ročné mzdové náklady. Ak sa takáto kontrola, opakujem, skončí bez nálezu, tak za ten rok, kým finančná správa dôjde k uzáveru a k písaniu toho záverečného protokolu o vykonaní daňovej kontroly, či predmetný kontrolovaný subjekt porušil, alebo neporušil všetky platné ustanovenia legislatívne, tak ak sa po roku ukáže, že je tá kontrola bez nálezu, podčiarkujem, tak tá firma už dávno nebude existovať.
Ak vám v oblasti hotovostných tokov, v oblasti cash-flow, niekto pozdrží 4 mil. eur, čo je, opakujem, suma v tomto konkrétnom prípade, nebudem firmu menovať, pretože platí nejaké daňové tajomstvo, tak nepôjdem do konkrétnych názvov firiem, a ja si to daňové tajomstvo ctím, ale pokiaľ je tá suma na úrovni ročných mzdových nákladov, tak je to naozaj alarmujúce.
Jeden ďalší taký prípad, ktorý sa mi dostal do mojej e-mailovej korešpondencie, ťahá sa už asi nejaké tri roky a ten je ešte o jednu úroveň komplikovanejší v tom, že v princípe kontrolovaný daňový subjekt, opäť spoločnosť právnická osoba z východného Slovenska, opäť v jurisdikcii Finančnej správy Košice, sa nevie domôcť vratky dane z pridanej hodnoty vo výške 720-tisíc eur. A ten problém, ako som spomínal, o jednu úroveň vyššie je ten, že ani sa nemôže domôcť toho, na čo má ten kontrolovaný subjekt zo zákona nárok. A síce konkrétne platí ustanovenie alebo nález, odcitujem kratučký nález Ústavného súdu, ktorý opakovane hovorí, že citujem: "Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá je v zákone konštruovaná tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi", a teraz príde tá pointa, "chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní teda nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov tretích osôb, ktoré tieto dane platia", koniec z citátu z nálezu Ústavného súdu.
Čiže malo by tu platiť, v prvom rade by tu mal platiť princíp prezumpcie neviny a po druhé by tu mal platiť princíp, že aj v tom daňovom zákone, v daňovej legislatíve nemožno nikdy priorizovať záujmy príjemcu dane, v tomto prípade finančnej správy, resp. za ňou stojaceho štátu, štátneho rozpočtu, ale že by tuná tá zásada prezumpcie neviny platiť, ako som povedal, mala.
Posledná poznámka. Nechcem, prirodzene, vstupovať do rozhodnutí finančnej správy. V každom prípade, pokiaľ kontrola preukáže, že daňový subjekt kontrolovaný sa dopustil porušenia niektorých ustanovení platnej legislatívy, ktoré sa vzťahujú na platenie daní, tak je to úplne v poriadku, ale naozaj sa množia prípady a pri návšteve v Košickom kraji, opakujem, to sú desiatky prípadov, ktoré sú na stole a ktoré dokonca doslova, dopísmena deštruujú a vedú spomínané právnické osoby - firmy naozaj k zániku. Vznikajú dokonca paradoxné situácie, že vám štát vyrubí daň z príjmu právnických osôb, vzniká vám nejaká daňová povinnosť. Na strane druhej, alebo záväzok, na strane druhej máte daňovú pohľadávku, pretože vám štát 11 mesiacov zadržiava vratku dane z pridanej hodnoty. Ale podľa platnej legislatívy má finančná správa rok na to, aby dospela spísaním nejakého záverečného kontrolného protokolu k záveru, a opakujem, aj v prípade, že je to bez nálezu, tak vám štát povie, sorry, tu máš naspäť 720-tisíc eur, čo na tom, že som ti ich rok držal. Opakujem, dostáva to mnohé podnikateľské subjekty doslova, dopísmena na kolená dokonca aj v tom paradoxe, že majú daňový záväzok, ktorý musíte platiť okamžite. Ak nie, no tak, myslím, daň z príjmu právnických osôb, tak finančná správa bude postupovať nekompromisne cez penalizácie, vymáhanie a proste spustí celú tu mašinériu, aby sa štát dostal k tejto svojej pohľadávke a na strane druhej platca dane - právnická osoba, podnikateľ - má daňovú pohľadávku, ako som hovoril, v podobe zadržiavaných vratiek dane z pridanej hodnoty.
Čiže toto je naozaj stav, ktorý je veľmi neželaný. Zabíja mnohé, podčiarkujem, aj slušné podniky a tým pádom viacerí majitelia týchto firiem, s ktorými som sa osobne v Prešovskom a Košickom kraji stretol, hovoria, že teda neostáva im nič iné, len spoločnosť zavrieť, proste pustiť ju do konkurzu, ukončiť činnosť a v jednom prípade 20, v druhom 80, v treťom možno 150 zamestnancov sa takto prihlási na úrad práce a budú poberať dávky v nezamestnanosti.
Takže opakujem, sú v tejto nekalej praktike involvované teda množstvo slušných, podčiarkujem, podnikateľov. Je naozaj najvyšší čas v tejto oblasti urobiť poriadok. Ak nebude táto novela podporená pri hlasovaní v utorok v pléne, s čím viac-menej počítam, a budeme tu opäť počúvať stanoviská z ministerstva financií, že to treba legislatívnotechnicky vylepšiť a že treba to, treba to, tak v takomto prípade ako podpredseda výboru pre financie a rozpočet navrhnem poslanecký prieskum na Finančnej správe Košice a rád sa priamo so šéfom tejto Finančnej správy pozhováram aj takto tvárou v tvár.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

28.3.2014 o 13:27 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:35

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, toto je výrazne stručnejší legislatívny návrh, ktorý v princípe navrhuje znížiť poplatky za uznanie ekvivalencie vzdelania.
Poviem to úplne jednoducho. Ak slovenský občan skončil zahraničnú univerzitu, po skončení štúdia sa vracia naspäť na Slovensko, čo je dosť v týchto ťažkých dobách potešiteľné konštatovanie v takomto modelovom prípade, pretože nám odchádza množstvo mladých ľudí do zahraničia, tam vyštudujú univerzity a spravidla mizivé percento z nich sa vracia naspäť na Slovensko, tak tí z nich, tá malá skupina z nich, ktorá sa odhodlá vrátiť naspäť na Slovensko, tu pracovať, tu žiť, tu si založiť rodinu, tu platiť dane, tu míňať spotrebné tovary, tak my ich vlastne podľa opäť súčasnej legislatívy trestáme takým že poplatkom, neviem, kto ho nastavoval, je vo veľmi baťovskej nominálnej výške, že 99 eur a 50 centov. Čiže keď skončíte ľubovoľnú univerzitu v zahraničí, prídete na Slovensko, chcete si urobiť ekvivalenciu toho diplomu, potvrdenie teda ekvivalencie vzdelania, tak vám štát vyrubí takmer 100-eurový poplatok.
Predmetný návrh prichádza s tým, aby sme tento poplatok znížili na 33 eur. Možno sa niekto z vás opýta, prečo práve na 33 eur? Áno, priznávam, je to arbitrárne stanovené, je to stanovené tak, že tých 33 eur by malo Slovenskej republike pokryť, viac ako pokryť, reálne náklady, ktoré tá úradníčka alebo ten úradník príslušnej inštitúcie, ktorá je v rezorte ministerstva školstva, vynaloží na orazítkovanie, opakujem, toho diplomu zo zahraničnej vysokej školy.
Po druhé, v takomto prípade by sme na jednej strane nemali, ako som povedal, trestať mladých ľudí za to, že vyštudovali zahraničné univerzity a chcú sa vrátiť na Slovensko, tak ich budeme ešte takto penalizovať. A navyše som presvedčený o tom, že dokážeme aj takýmto drobným návrhom zvýšiť, ak to chceme takto povedať natvrdo, mobilitu pracovnej sily. Ak sa niektorí mladí ľudia vracajú po skončení školy v zahraničí naspäť domov na Slovensko, tak prečo by sme im práve tú mobilitu, ten pohyb neuľahčovali, ale, naopak, im ho máme sťažovať alebo ich za to nebodaj trestať.
Druhá zmena, ktorá je predmetom predloženého návrhu, sa týka opačnej situácie. Pokiaľ ľudia, ktorí vyštudovali školy u nás na Slovensku a chcú ísť pracovať do zahraničia, tiež potrebujú vlastne to potvrdenie tentokrát pre úrady v Nemecku, Rakúsku, kam ten človek ide cestovať, že má potvrdenie, že má príslušnú požadovanú kvalifikáciu. V takomto prípade je ten poplatok ešte dramaticky vyšší, je 250 eur. Opäť navrhujeme znížiť tento poplatok na úroveň 33 eur. A opäť odpovedám na otázku, prečo 33, prečo nie 35, prečo nie 37. Celkom jednoduchá odpoveď, bolo to stanovené arbitrárne a domnievam sa, že reálne náklady, ktoré vzniknú opäť pracovníkovi príslušnej, alebo ktoré vynaloží ten pracovník, lebo to je v zamestnaneckom vzťahu človek príslušnej inštitúcie, takže táto suma 33 eur by mala viac ako pokryť. Takže štát v takomto prípade si náklady s tým spojené úplne hravo pokryje.
Posledná veta. Opäť v stanovisku ministerstva financií sa uvádza, že nemá predmetný návrh presnú kvantifikáciu dopadov na štátny rozpočet. Tak sme sa trošku začali týmto kritickým statementom zapodievať a prišli sme k záveru, pokiaľ sme sa obrátili so žiadosťou na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, aby nám dalo štatistické údaje, koľko ľudí, mladých ľudí po skončení univerzity v zahraničí prichádzajú naspäť na Slovensko a žiadajú o uznanie ekvivalencie vzdelania, aké sú to približné počty, dozvedeli sme sa po takých všelijakých omáčkach, ktoré boli s tým spojené, že to sa nedá kvantifikovať, to sa nedá vyčísliť, lebo potvrdzovanie tej ekvivalencie vzdelania sa vydáva aj iným štátnym príslušníkom, nielen, a že nemajú evidenciu koľkatí žiadatelia majú štátnu príslušnosť Slovenskej republiky a koľkatí sú cudzinci. Ale proste nakoniec sme sa predsa len dočítali jedného zaujímavého čísla, že v priemere od roku 2011 do roku 2013 v priemere ročne požiada o tú ekvivalenciu 850 slovenských občanov. Tak skúsme počítať teraz veľmi rýchlo. Ak je súčasný poplatok 99 eur 50 centov, opakujem znova, neviem, kto to tak baťovsky umne stanovil, ale chápem, že to vyzerá pre toho, kto platí ten poplatok, lepšie, ako keby to bola stovka, 100 eur. Ak by sme ho znížili, teraz hovorím okrúhle čísla, na 33 eur a vynásobíme si to 850 mladými ľuďmi, ktorí sa vracajú zo zahraničných škôl na Slovensko, tak vám vyjde, dámy a páni, suma niekde na úrovni 56-, 58-tisíc eur.
A teraz sa pýtam, či sme sa už dopracovali do takého suterénu na Slovensku, že Slovenská republika nemá prostriedky vo výške 56-tisíc eur, to je na ročnej báze a je to vzťahujúce sa na množinu všetkých, ktorí požiadajú o uznanie vzdelania, prichádzajúcich z vonku k nám, Slováci, podotýkam, občania Slovenskej republiky, tak toto je naozaj smiešne v stanovisku ministerstva financií počuť v takomto predmetnom návrhu, ktorý je drobný, má takmer nulitný dopad, opakujem, na okruh verejných financií, na štátny rozpočet, lebo 56-tisíc eur verzus celkové príjmy štátneho rozpočtu cca 14 mld. a my sa tu bavíme o 56 tisícoch eur, je naozaj, naozaj komické a príde mi to skôr taká snaha ministerstva financií dať najavo, že jednoducho nie, lebo sme si povedali, že nie.
Je to škoda, pretože budú na to doplácať, opakujem, mladí ľudia. Mali by sme sa pred nimi skláňať a mali by sme im byť vďační za to, že po skončení univerzity v zahraničí sú ready vrátiť sa naspäť do krajiny, do svojej vlasti, a tu žiť a tu pracovať.
Ďakujem. Všetko z mojej strany, otvorte, prosím, alebo ešte, pardon, pán spravodajca.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

28.3.2014 o 13:35 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:42

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná v druhom čítaní. A po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 912 z 3. marca 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

28.3.2014 o 13:42 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:44

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona o dani z príjmov, teda zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa sprehľadňuje podnikateľské prostredie a zjednocujú sa podmienky pre rôzne druhy práce.
Ide mi najmä o odstránenie diskriminácie živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a nemôžu si uplatniť pri živnosti stravné, ak si v rovnaký deň uplatnia nárok na stravné lístky u zamestnávateľa v trvalom pomere. V tomto prípade vzniká diskriminácia tým, že ak svoju živnosť vykonávajú po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa, nemajú nárok uplatňovať si výdavky na stravné ani v prípade, že následne po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa odpracujú ďalších 5 a viac hodín, čo je doba, pri ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.
Táto právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky ani na žiadne pracovné sily a iné organizačné zabezpečenia.
Samozrejme, návrh zákona je v súlade s ústavu, ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, tento návrh zákona nepredkladám po prvýkrát, jedná sa mi naozaj o podporu malého podnikania, tak ako v minulosti, aj na tejto schôdzi Národnej rady sa držím pravidla, že minimálne na každú schôdzu Národnej rady prichádzam s jedným návrhom zákona, ktorý pomáha živnostníkom a malým podnikateľom, pretože sú naozaj znevýhodňovaní.
Najviac trpia súčasným nastavením legislatívy tým, že súčasná vláda im zvýšila dane, zavádza nové dane, napríklad nezmyselné dane zo straty. Celkovo sa podnikateľské prostredie evidentne zhoršuje, čo vidieť aj na stave nezamestnanosti, následne na stave zadlženia celej krajiny. A naviac sú postihnutí tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí, a to sú malí podnikatelia. Touto na prvý pohľad drobnou právnou úpravou sa snažím im pomôcť tak, aby sa ozaj podnikanie zlepšilo, aby sa podporila aktivita, aby tí, čo sú pracovití a aktívni, aby mali uľahčený život, aby mohli tvoriť viac pracovných miest, čo je určite v prospech celej krajiny.
Ďakujem pekne za podporu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

28.3.2014 o 13:44 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:47

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, konštatujem, že predmetný návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predmetného návrhu. Je v súlade tento návrh s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Po rozprave odporučím, aby predmetný návrh prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní a aby ho prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Ďakujem veľmi pekne a otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.3.2014 o 13:47 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:49

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol ďalší návrh zákona, ktorý sa týka zmeny daní z príjmu. Jedná sa mi o návrh navrátenia sadzby dane z príjmu právnických osôb na úroveň 19 %.
Vieme, že po nástupe súčasnej vlády sa táto sadzba dramaticky zvýšila z 19 na 23 % a očakávanie v štátnom rozpočte to evidentne nenaplnilo, pretože len za minulý rok výpadky v priamych daniach predstavovalo zhruba 700 mil. eur. Pochopiteľne, nenapĺňali sa očakávania, ale na druhej strane sa urobilo viac škody, než úžitku, pretože stanovenie tejto sadzby znamenalo neúmerné zvýšenie priamych daní, stanovenie tejto sadzby znamenalo, že Slovensko má najvyššiu priamu daň z postkomunistických krajín.
Pokiaľ civilizovaný svet ide opačnou cestou a znižuje priame dane, dokonca v krajinách, v ktorých sme to neočakávali, či je to Švédsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. V týchto krajinách sa pohli priame dane smerom nadol, u nás sme išli opačnou cestou a malo to, samozrejme, priamy vplyv na to, že sa zhoršila nezamestnanosť, že ľudí bez práce je viac za posledné roky a nerieši sa táto základná situácia. Malo to, samozrejme, dopad aj ďalej nepriamo na výšku investícií, ktoré Slovensko obchádzajú.
Zdá sa, že minister financií a celá vláda si túto chybu uvedomili, pretože od začiatku tohto roka navrhli znížiť túto priamu daň o jedno percento z 23 na 22 %, ale zároveň zaviedli daňovú licenciu, teda v skutočnosti daň zo straty, ktorou sa ešte viac komplikuje a zhoršuje táto situácia. Čiže prichádza sa s novu administratívou, viac byrokraticky to zaťažuje aparát aj na strane štátu, aj na strane tvorcov pracovných miest, a kľúčové, čo je kľúčové, nerieši to ten základný problém - počet pracovných miest, práve naopak.
Preto, tak ako som odmietal novú daň, ako som na minulej schôdzi navrhoval zrušenie nezmyselnej dane zo straty, prichádzam po tomto návrhu opäť s návrhom na zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb späť na 19 %, pretože aj súčasná úroveň 22 % je stále najvyššia z porovnateľných krajín, stále nie je atraktívna, aby sme dramaticky zmenili situáciu, ktorá nie je priaznivá na Slovensku, tak musíme urobiť nejaký zásadný krok. Preto upozorňujem, že tento krok zvýšenia priamych daní bol ozaj zásadnou chybou, vláde nepomohol, bolo to skôr ideologické, než pragmatické a praktické rozhodnutie a myslím si, že je čas na to, aby sme si priznali chybu, ktorú minister financií už začal priznávať, ale nie dosť razantne.
Keby sme išli s priamymi daňami ešte viac nadol, určite by to prospelo klíme pre podnikanie a zlepšeniu podmienok pre ľudí, ktorí sú aktívni, nielen pre tvorcov pracovných miest, ale aj pre ľudí, ktorí sú zamestnanci, a osobitne pre tú skupinu, ktorú sa snažíme viac vyzdvihovať a ktorej sa najviac zhoršili podmienky, a to sú malí podnikatelia.
Takže dávam vám opäť do pozornosti tento návrh a vopred ďakujem všetkým, ktorých to osloví a ktorí ho podporia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

28.3.2014 o 13:49 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 13:53

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, konštatujem ako spravodajca, že predmetný návrh bol doručený v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ho zaradil svojím rozhodnutím na dnešné rokovanie 33. schôdze. A osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti a je zrejmý z návrhu aj účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade so všetkými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Po rozprave odporučím, aby ho Národná rada prerokovala v druhom čítaní a aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Zároveň odporúčam, aby gestorským výborom bol výbor pre financie a rozpočet a aby výbory prerokovali predmetný návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

28.3.2014 o 13:53 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:55

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, podstatou tohto návrhu zákona o sociálnom poistení je zvýšenie úrovne práce na dohodu, od ktorej sa platia potom zvýšené odvody. Kým súčasná vláda znepružnila pracovný trh a zásadne zvýšila nielen dane, ale aj odvody, okamžite sme prišli s návrhom na nastavenie sadzby osobitne pre ľudí, ktorí sú mladí a pracujú popri zamestnaní, ľudí do 25 rokov, aby si mohli privyrobiť a do určitej sadzby, navrhovali sme tú sadzbu vtedy 190 eur mesačne, tak neplatili zvýšené odvody.
Čiastočne sme uspeli, pretože táto hranica sa stanovila na úrovni 155 eur a tento rok na úrovni 159 eur. Na minulej schôdzi Národnej rady som navrhoval posunúť pre tento rok tú hranicu na úroveň 200 eur. Keďže som neuspel, k môjmu pôvodnému návrhu sa pridali kolegovia Monika Gibalová, József Nagy, ktorí sú spolupredkladatelia tejto iniciatívy, a prichádzame opäť s podobnou formuláciou, aby sme vyššie odvody zavádzali až od určitej hranice a tým pádom si mohli najmä mladí ľudia privyrobiť, získať pracovné skúsenosti a byť tak viac pripravení na trh práce, pretože potrebujeme riešiť osobitne situáciu, ktorá zlepší zamestnanosť u mladých ľudí, a túto hranicu stanovujeme na úroveň výšky životného minima. Je to z toho dôvodu, je to približne 200 eur, ale je to z toho dôvodu urobené takto, aby sa to postupne valorizovalo. Čiže nedávame tam úroveň presnú, fixnú, keďže tento návrh neprešiel, dávame vám do pozornosti ďalší návrh stanovením výšky životného minima. Pokiaľ tento návrh bude úspešný, tak každý rok táto suma by sa automaticky valorizovala a problém by bol v podstate vyriešený.
Myslím si, že táto navrhovaná právna úprava výrazne pomôže osobitne mladých ľuďom. Pripomínam jedno číslo, u nás máme nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov na úrovni 33 %, teda každý tretí človek do 25 rokov nemá praktické skúsenosti a tento návrh zákona je jedným z tých, ktorým pomôžu takéto skúsenosti získať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

28.3.2014 o 13:55 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:58

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu poslancov Národnej rady Ivana Štefanca, Moniky Gibalovej a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 905), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca 2014 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 914 z 3. marca 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru NR a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.3.2014 o 13:58 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video