35. schôdza

13.5.2014 - 12.6.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.5.2014 o 11:37 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 11:25

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Program stability prezentuje vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladá sa Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Ciele hospodárskej politiky vlády pružne reagujú na aktuálnu hospodársku situáciu, pričom prioritou je zabezpečenie dlhodobo udržateľného rastu ekonomiky, ktorý je podmienkou pre rýchly rast životnej úrovne a dobiehanie rozvinutých členských štátov Európskej únie. Členstvo v eurozóne a integrácia menovej politiky zvýšili význam zodpovednej fiškálnej politiky zameranej na zdravé a udržateľné verejné financie a štrukturálnych politík zameraných na zvyšovanie potenciálneho rastu ekonomiky. Od krízového roku 2009 sa Slovensko spolu s ďalšími - v súčasnosti sedemnástimi - členskými krajinami Európskej únie nachádza v procedúre nadmerného deficitu. Základným predpokladom pre jej ukončenie bolo znížiť deficit verejnej správy do roku 2013 pod 3 % hrubého domáceho produktu, a to udržateľným spôsobom.
Deficit verejnej správy v roku 2013 dosiahol úroveň 2,77 % hrubého domáceho produktu pod úrovňou rozpočtovaného cieľa na, vo výške, ktorý bol pôvodne stanovený vo výške 2,94 % HDP. Deficit verejných financií dosiahol za minulý rok teda 2,77 % HDP a podarilo sa nám teda zlepšiť hospodárenie štátu ešte viac, ako sme si dali za cieľ v rozpočte na minulý rok. Len tri krajiny z EÚ-28 zaznamenali väčšie zníženie deficitu: Španielsko, Dánsko a Česká republika. Zaradili sme sa tak medzi krajiny s najvýraznejším medziročným znížením deficitu o 1,71 percentuálneho bodu. Deficit, ako aj dlh máme po dlhej dobe pod priemerom EÚ-28, ako aj pod priemerom krajín eurozóny. Je to výborná správa pre ľudí, keďže v opačnom prípade by nám hrozili sankcie z Európskej únie alebo nedôvera na finančných trhoch, čo by sa mohlo pretaviť do vyšších úrokov na úveroch pre obyvateľstvo. Konsolidačné úsilie vo výške 1,9 % hrubého domáceho produktu bolo jednou z najvyšších od vstupu do Európskej únie. Z dlhodobého hľadiska to znamená opatreniami, ktoré trvalo zlepšujú udržateľnosť verejných financií, sme znížili tzv. štrukturálny deficit z úrovne 3,8 % HDP za rok 2012 na úroveň 1,9 % HDP, čiže sme ho skresali o polovicu a tu hovoríme naozaj o nie o jednorazových opatreniach, ale o štrukturálnych zmenách. Ak by vláda neurobila vlani žiadne kroky, deficit by dosiahol úroveň 4,9 % HDP. Na zníženie deficitu na úroveň, na dosiahnutú úroveň 2,77 sme vlani potrebovali uskutočniť opatrenia za viac ako jeden a pol miliardy eur, čo znamená, že veľkosť opatrení oproti scenáru nezmenených politík, tzv. no-policy scenario, dosiahlo úroveň 2,2 % HDP. Čiže veľkosť opatrení vo výške 2,2 % HDP. Tento výsledok sa podarilo dosiahnuť najmä, naozaj najmä vďaka úspešnej konsolidácii verejných financií v súlade s plánom vlády načrtnutom v predchádzajúcich programoch stability.
Verejný dlh dosiahol na konci roka 2013 úroveň 55,4 % HDP, pričom čistý dlh dosiahol vlani úroveň 49,4 % HDP, teda necelých 50 %. Vláda ovplyvňuje najvýraznejším spôsobom výšku dlhu cez hotovostný deficit štátneho rozpočtu, teda cez rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu. Vlani sa našej vláde podarilo dosiahnuť najnižší deficit za posledných päť rokov, to znamená od vypuknutia krízy, a to aj napriek minuloročného nízkemu hospodárskemu rastu. Hotovostný deficit v roku 2011, teda v roku, v roku, ktorý je považovaný z pohľadu pre tu predstaviteľov, tu sediacich predstaviteľov opozície za za výkladnú skriňu, dosiahol tento hotovostný deficit úroveň 3,27 miliardy eur, pričom vlani bol tento deficit o 1,25 miliardy nižší.
Stratégia rozpočtovej politiky na najbližšie roky je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy, aby bola zaručená udržateľnosť deficitu pod úroveň 3 % aj v rokoch 2014 a v roku 2015. Vláda bude pokračovať konsolidácii verejných financií tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, to znamená k štrukturálnemu deficitu na úrovni okolo 0,5 % HDP v roku 2017, to je z technického pohľadu v podstate vyrovnaný rozpočet. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a fiškálneho kompaktu pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami. Cieľová hodnota deficitu v roku 2015 je stanovená na úroveň 2,49 % HDP, v roku 2016 na úroveň 1,61 % HDP a potom na rok 2017 na rovných 0,54 % HDP. Tieto ciele sú z nášho pohľadu plne realizovateľné aj z pohľadu politického cyklu. Dosiahnutie týchto cieľov zastaví pokrízový nárast podielu verejného dlhu na HDP s cieľom neprekročiť hranicu 57 % a umožní od roku 2016 jeho postupné znižovanie. Od roku 2015 sa plánuje prvýkrát dosiahnutie primárneho prebytku, opakujem, v budúcom roku predpokladáme prvýkrát dosiahnutie primárneho prebytku, verejný rozpočet by po odpočítaní nákladov takto, nákladov na starého dlhu, na financovanie starého dlhu by mali postupne znižovať tento dlh. Veľkosť konsolidačných opatrení potrebných na splnenie cieľov oproti MPC scenáru dosahuje úroveň 1,2 % HDP v roku 2015, 1,7 HDP v roku 2016 a 2,5 % HDP v roku '17. Časť opatrení je zahrnutá už v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017, ostatné opatrenia budú špecifikované v priebehu prípravy návrhu rozpočtu. V návrhu východísk sú už zapracované aj zmeny oproti MPC na výdavkovej strane a v celkovom objeme 0,5 % hrubého domáceho produktu v roku 2015 a až 1,3 % HDP v roku 2017 vrátane dodatočných úspor výdavkov v rámci reformy ESO.
V programe stability sú prezentované opatrenia na príjmovej strane, ktoré obsahujú aj východiská rozpočtu verejnej správy, zlepšia saldo do verejnej správy v rokoch 2015 až 2017 o 0,4 až 0,5 % hrubého domáceho produktu. Prevažovať budú opatrenia na výdavkovej strane. Na dosiahnutie cieľových schodkov na roky 2015 až '17 budú potrebné aj ďalšie opatrenia vo výške 0,3 % HDP na rok 2015 a 0,7 HDP na rok 2017, ktoré budú špecifikované počas prípravy rozpočtu. Povinnosť nezvyšovať výdavky verejnej správy nad úroveň predchádzajúceho schváleného rozpočtu vyplýva z ústavného zákona pri úrovniach hrubého dlhu nad hranicu 55 %. Použitie pravidiel tretieho sankčného pásma indikuje, že dodatočné opatrenia nad rámec návrhu východísk rozpočtu budú na strane verejných výdavkov. V rokoch 2015 až 2017 preto predbežné, predbehne, prebehne konsolidácia oproti MPC prevažne na výdavkovej strane rozpočtu. V rozpočte budú uprednostňované výdavky podporujúce hospodársky rast a zamestnanosť a vláda bude klásť dôraz na zefektívnenie verejných výdavkov. Medzi okamžité výdavkové priority bude patriť najmä odmeňovanie učiteľov, zamestnancov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a budovanie kapacít predškolského vzdelávania.
Toľko na úvod tohto závažného dokumentu. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.5.2014 o 11:25 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:35

Daniel Duchoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledkoch prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2014 až 2017, tlač 978.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 993 z 28. apríla 2014 pridelil program stability:
- Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory stanovisko, odporúčanie pre Národnú radu, program vziať na vedomie:
- Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 283 zo dňa 29. apríla 2014;
- Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesenie č. 119 zo dňa 12. mája 2014.
Gestorský výbor na základe stanoviska vyjadreného pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2014 až 2017 vziať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 291 zo dňa 13. mája 2014. Výbor ma určil za spravodajcu výboru. Návrh uznesenia, návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.5.2014 o 11:35 hod.

Ing.

Daniel Duchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:37

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa za klub SDKÚ - Demokratickej strany vyjadril k programu stability.
Z tohto vládneho dokumentu na roky 2014 až '17 je podľa môjho názoru jasné, že nás, bohužiaľ, čaká nestabilita. Vláda nevyužila, tak ako zvykne každá vláda využívať prvý polčas svojho volebného obdobia, na štrukturálne zmeny, na to, čo je potrebné robiť, ale premrhala toto obdobie a obávam sa, že ani na ďalšie dva roky neplánuje žiadne štrukturálne zmeny, ako to vidíme ostatne z ďalšieho dokumentu národného programu reforiem, ale ako to vidíme aj z tohto dokumentu Programu stability na roky 2014 až 2017. Dovoľte mi, aby som zdôraznil zopár bodov, ktoré považujem za dôležité.
Ten prvý bod je, že vláda v tomto dokumente priznáva, že ani náhodou nešetrí na sebe, ale takmer celú konsolidačnú záťaž preniesla na občanov. Na strane 30 tohto dokumentu sú vyčíslené opatrenia za minulý rok na úrovni 1,557 mld., z toho na daniach, odvodoch a poplatkoch zaplatia ľudia a zamestnávatelia až 1,442 mld., čiže 92,6 % zo všetkých opatrení zaplatia predovšetkým, zaplatí nie vláda, ale občania, v drvivej väčšine občania a v menšej miere zamestnávatelia. Najväčšou položkou sú zmeny v druhom pilieri, kde prišli občania 695 mil. eur. A najväčšou položkou týchto opatrení je položka, ktorou vláda zhoršila udržateľnosť dôchodkového systému a zobrala ľuďom z ich budúcich dôchodkov z druhého piliera čiastku len v jednom roku 695 mil. eur. Paradoxne na druhej strane najväčšou úsporou zostáva úspora na spolufinancovaní štrukturálnych európskych fondov vo výške 261 mil. eur, že vláda nešetrí, ale najväčšou úsporou zostáva to, že vlastne nemíňa eurofondy a že, že neschopnosťou vlády čerpať eurofondy sa dosiahli úspory vo výške 261 mil. eur. Keďže tu tento bod považujem za dôležitý, dovoľte mi citovať z tohto materiálu a zdôrazniť tie položky, ktorými vláda konsolidáciu preniesla na občanov. Je to:
- zvýšenie a zosúladenie maximálnych vymeriavacích základov vo výške 160 mil. eur.,
- zvýšenie odvodovej povinnosti samostatne zárobkovo činných osôb a iné zmeny 27 mil.,
- zavedenie odvodovej povinnosti na príjmy z dohôd 134 mil. - vieme, že práve týmito zmenami sa znížil počet občanov pracujúcich na dohodu o 200-tisíc - ďalej:
- zmeny v druhom pilieri dôchodkového systému už spomínaných 695 mil. eur., rozšírenie, ďalej, pardon,
- zmeny v sadzbách daní z príjmov 283 mil. - tu treba povedať, tu sú zamestnávatelia, ale opäť ideme k občanom,
- znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov 74 mil. eur.,
- obmedzenie paušálnych výdavkov samostatne zárobkovo činných osôb 74 mil. a
- ostatné daňové odvodové opatrenia 24 mil.
Tieto opatrenia tvoria tých spomínaných 92,6 % zo všetkých opatrení, ktorými vláda vyčíslila sumu 1,557 mld. ako zoznam opatrení voči pôvodnému scenáru.
Ďalším bodom, ktorý chcem zdôrazniť, je deficit. Je pravdou, že vláde sa podarilo znížiť deficit pod tri percentá, dokonca ten deficit je nižší, ako sa pôvodne očakával, na 2,77 %, ale vláda nepokračuje v znižovaní deficitu na tento rok. Aj z tohto materiálu sa dozvedáme, že úroveň deficitu očakávaná na tento rok bude až 2,84; čiže vyššia ako v roku minulom.
Za najvýraznejší fakt považujem záporné konsolidačné úsilie v tomto roku, čím v skutočnosti predkladateľ priznáva, že nemieni pokračovať v konsolidácií a nemieni šetriť.
Dlh. Pokračuje neúmerné zadlžovanie napriek pôvodným prognózam a ubezpečovaniam vlády dosiahol verejný dlh úroveň 55,4 % a prelamuje už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Znamená to, dámy a páni, ako vieme, podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, že od budúceho roka sa nebudú môcť zvyšovať nielen vládne výdavky, ale ani výdavky na komunálnej úrovni. Teda na zlé hospodárenie vlády doplácajú občania už aj na úrovni komunálu. Síce na ďalšie roky 2015 až 2017 vidíme nakreslené pomerne ušľachtilé ciele znižovania deficitu až na úroveň 0,54 % v roku 2017, ale zároveň vidíme, že je na to potrebné urobiť dodatočné opatrenia za tieto tri roky presahujúce 2 mld. eur, až sumu 2,134 mld. eur presne na tri roky, aby sa tento cieľ naplnil. Myslím teda, že je treba zdôrazniť, že občania Slovenska sa pri neschopnosti vlády šetriť majú čoho obávať, pretože sa majú obávať ďalších dodatočných opatrení, predovšetkým opäť zvyšovania daní, odvodov, poplatkov.
Namiesto tejto bezradnosti z čísiel je teda konečne potrebné realizovať zmeny, ktoré by tento trend, ktorý je evidentne negatívny a ktorý vedie do nestability, aj zmenili. Som presvedčený, že je konečne potrebné znižovať priame daňové zaťaženie znížením priamych daní a zrušením nezmyselnej dane zo straty, ktorá bola zavedená od začiatku tohto roka dokonca bez pripomienkového konania. Je potrebné spružniť pracovné právo zmenou Zákonníka práce a zmenou zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý núti tvorcov pracovných miest dodržiavať zmluvy, ktoré nepodpísali. V neposlednom rade považujem za dôležité znižovať administratívne zaťaženie, ktoré bráni rozvoju najmä malého podnikania. Takisto tak ako na národnej a európskej úrovni je potrebné posudzovať každé opatrenia podľa toho, či pomôže alebo nepomôže tvorbe pracovných miezd, len tento trend alebo tieto opatrenia dokážu zmeniť trend, ktorý nás vedie, bohužiaľ, do nestability a ktorý vytvára prostredie, ktoré nie je priaznivé, a nerieši to, čo je najdôležitejšie, nerieši pracovné miesta. Mimochodom, keď sa pozrieme na pracovné miesta, tak vidíme opäť zaujímavé čísla. Ešte pred rokom vláda predpokladala, že nezamestnanosť v tomto roku sa ustáli na úrovni 13,5 %, ale v odhade z tohto materiálu už uvádza číslo 13,7 % ako predpoklad na tento rok, čo je teda závažná skutočnosť, a dokazuje to realitu, že vláda si nevie rady s tým najdôležitejším, čo je na Slovensku potrebné riešiť, a to je úroveň nezamestnanosti. Hovoril som už o konsolidačnom úsilí. Tým, že je v tomto roku záporné, vláda zhoršuje pozíciu v deficite ale zhoršuje aj celkovú udržateľnosť verejných financií.
Mimochodom, jednu poznámku ešte, do minulého roku celkove daňové výpadky, keď si zoberieme všetky dane, tak tvorili 100 miliónov eur podľa týchto materiálov. Aj z toho vidieť, že vláde sa nedarí napĺňať ciele, ktoré si dala v daňovej oblasti. Aj z toho vidíme, že tá politika zvyšovania priamych daní je naozaj škodlivá. Musím ale zároveň priznať, že dochádza k zlepšeniu vo výbere dane z pridanej hodnoty, že niektoré z krokov, ktoré prijala vláda a ktoré sme aj otvorene, ku ktorej, ku ktorým sme sa otvorene hlásili, tak boli účinné, ale treba naozaj aj povedať, že v dani pridanej hodnoty ešte nie je čo oslavovať, pretože tak, ako sa sami dočítame v programe stability na strane 59, tak dostávame sa vzhľadom na efektívnosť výberu a vzhľadom na daňovú medzeru na úroveň roku 2009. Z tohto materiálu sama priznáva vláda, že to zhoršenie, ktoré začalo po roku 2006, tak sa rieši len čiastočne a efektívnosť výberu dane z pridanej hodnoty momentálne sa pohybuje na úrovni 2009, čiže je tu veľký, veľký priestor pre zlepšenie a ozaj je tu stále čo robiť, aby sa dane vyberali lepšie. Mimochodom, v tomto ukazovateli sme v porovnaní s európskymi krajinami štvrtý najhorší, takže evidentne je tu, je tu veľká príležitosť pre zlepšenie. Veľká príležitosť pre zlepšenie je v čerpaní eurofondov. Vieme, že na konci minulého roku prišlo zo sedemročného programového obdobia na Slovensko, len 52% z celkového objemu európskych prostriedkov, na konci apríla sme zaznamenali číslo 54 %, čiže zhruba za 2,5 roka naozaj je čo robiť, aby sa tieto prostriedky vyčerpali, považujem to za kľúčové, pretože sám pán premiér deklaroval mnohokrát, že je preňho kľúčová investícia z eurofondov, že zo štátneho rozpočtu nedáva potrebné peniaze na rozvoj, pretože väčšinu z nich spotrebováva a používa eurofondy ako hlavný nástroj pre investície. Ale vidíme, že sa to celkom nedarí, keď za sedem rokov sme vyčerpali len 52 % a za sedem rokov a 4 mesiace 54 % prostriedkov eurofondov. Je naozaj potrebné napĺňať túto prioritu a urobiť opatrenia, ktoré pomôžu zjednodušiť čerpanie eurofondov a ktoré pomôžu dostať naozaj tieto peniaze, ktoré sa už historicky sa na Slovensko nemajú šancu v budúcnosti dostať, aby splnili svoj účel, aby sa dostali na miesto svojho použitia. To považujem teda za ďalšie kľúčové poučenie z tohto programu stability, že jednoducho treba pokračovať v štrukturálnych zmenách, ktoré vláda zanedbala, ktoré nerealizovala vo svojom prvom polčase. Veľmi pochybujem aj na základe predložených údajov, že vláda bude realizovať podstatné a potrebné štrukturálne zmeny v druhom polčase, ale opäť chcem zdôrazniť, že tieto zmeny sú potrebné predovšetkým pri zlepšení podnikateľského prostredia, ktoré sa neustále zhoršuje podľa všetkých ukazovateľov, či máme index z podnikateľského prostredia, či index Svetovej banky, Doing Business alebo či je to porovnanie konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra, všade sa prepadáme, všade sa prepadáme. Napríklad v tom rebríčku Svetového ekonomického fóra sme 78. na svete, čo je najhoršie umiestnenie Slovenska v histórii, odkedy sa tento index meria. Je teda potrebné zmeniť politiku v oblasti daní, v oblasti pracovného práva, znížiť daňové, odvodové zaťaženie, znížiť administratívne zaťaženie. Je potrebné sa sústrediť predovšetkým na rozvoj aj zlepšením čerpania eurofondov, ale predovšetkým je konečne potrebné, začať zodpovedne hospodáriť, čo podľa tohto dokumentu vláda nerobí, pretože, ešte raz to zopakujem, tento rok si vláda stanovila horší deficit ako v roku minulom. Veľmi pochybujem aj o splnení cieľov v dlhovej oblasti, kedy teda bola už prekročená tretia hranica, 55 %, a na toto nezodpovedné hospodárenie vlády doplácajú občania zvyšovaním zadlženia a dopláca už aj komunálna sféra, ktorá nemôže splniť svoje plány, pretože sa im musia viazať výdavky od budúceho roku. Je načase zvrátiť tento trend, je načase robiť konečne potrebné opatrenia a je načase, aby občania boli o týchto veciach informovaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.5.2014 o 11:37 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:51

László Sólymos
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pri hodnotení analytického materiálu, ktorým je aj program stability, by sme sa mali držať faktov a zároveň vnímať vývoj v širšom kontexte. Faktom je, že podľa dostupných aktuálnych údajov verejný dlh sa vyvíjal trošku horšie a deficit verejných financií je trošku lepší, než ako vláda očakávala v rozpočte. Faktom ale je aj to, že - a tu nasleduje širší kontext - vláda zatiaľ nevie zastaviť rast zadlženosti a verejný dlh braný ako percento z HDP sa nám od roku 2008 zdvojnásobí aj pri očakávanom vývoji verejných financií podľa predloženého programu. Prvá Ficova vláda prevzala krajinu v roku 2006 s rýchlym ekonomickým rastom a klesajúcim dlhom. Dlh dosiahol dno v roku 2008 pri úrovni 28 % HDP. Teraz však aj program stability konštatuje, že vlani dosiahol 55,4 % a stále očakávame ďalšie zvýšenie. Faktom je aj to, že dlh prelomil ďalší 55 % limit ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čím aktivoval nové sankčné mechanizmy. Pritom takýto vývoj vôbec nebol nepredvídateľný, len sa naplnili niektoré riziká, načo opozícia analytici, média aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už dávnejšie upozorňovali. Podobné riziká môžu viesť aj k tomu, že dlh napokon prelomí aj ďalšiu 57 % hranicu a tým aktivuje ešte tvrdšie sankcie vrátane povinnosti vlády predložiť vyrovnaný rozpočet. Stále je to menej pravdepodobné, avšak vôbec nie je to vylúčené.
Na druhej strane pozitívnym faktom je, že sa podarilo znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP a vlaňajší schodok bol dokonca nižší než plánovaný. Avšak širší kontext opäť vyžaduje, aby sme pripomenuli, že zmena súčasnej metodiky Eurostatu, ESA 95 na jeseň môže viesť k prehodnoteniu týchto údajov, a preto vôbec nie je isté, že deficit, definitívne aj podľa novej metodiky ostane pod 3 % a že sa dostaneme z procedúry nadmerného deficitu. Najväčší problém s konsolidáciou je však taký, že veľkú časť tvoria čisto účtovné alebo jednorazové opatrenia, ktoré robia konsolidáciu dlhodobo neudržateľnou. Upozornila na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v najnovšej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, citujem: "Dobrý výsledok sa dosiahol aj v dôsledku faktorov, ktoré sa nemusia v budúcnosti opakovať a zároveň môžu negatívne ovplyvniť potenciálny rast ekonomiky. Ide predovšetkým o nečerpanie výdavkov súvisiacich s eurofondmi - o čom aj pán kolega rozprával - 0,6 % z HDP, výrazný pokles kapitálových výdavkov samospráv, oproti rozpočtu alebo presun aktív sporiteľov z druhého dôchodkového piliera do Sociálnej poisťovne, čo bolo 0,3 % z HDP. Dodajme, že v súčasnosti podobným jednorazovým a dlhodobo škodlivým opatrením sú superdividendy. Aj v blízkej budúcnosti jednorazovým opatrením bude aj privatizácia, resp. príjmy z privatizácie Telekomu použité na zníženie dlhu. V súvislosti s jednorazovými príjmami z privatizácie, ktoré majú zachrániť vládu pred ďalšími sankciami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, treba poukázať aj na to, že pán premiér sa vždy tváril ako najväčší nepriateľ privatizácie v tejto krajine. V apríli 2011 napríklad tu na tejto pôde povedal, že, citujem: "Opäť oznamujem, že v prípade našej účasti vo vláde nebudeme nič privatizovať, naopak, tam, kde to bude možné, rozbehnutú privatizáciu zastavíme." Vo vládnom programe z roka 2012 už boli opatrnejší, tam tvrdili, citujem: "Vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie." Nuž posudzovali tak konkrétne, že namiesto ukončenia privatizácie, idú privatizovať Telekom a aj Cargo. V roku 2011 Robert Fico tu v parlamente obviňoval premiérku Ivetu Radičovú, že klamala o privatizácii, lebo mala sľúbiť že predávať nebude. Teraz by som chcel zacitovať pána Fica: "Ten jej prísľub, to bolo bohapusté klamstvo. Na jednej strane my sme už pri viacerých príležitostiach premiérku pristihli pri tom, že klamala. Ale klamať v tak závažnej veci, ako je privatizácia strategického majetku a teplární, to je naozaj vážna vec, a preto je našou povinnosťou ako opozičnej strany povedať, že premiérka klamala, a ja sa z toho slova a ja sa za toto slovo nehanbím, pretože celej verejnosti pred voľbami voličom povedala, že nebude privatizovať, čím mohla získať na svoju stranu aj nejakú časť verejnosti, no akonáhle získala moc, tak sa bez akýchkoľvek ťažkostí prihlásila k privatizácií teplární," hovoril predseda SMER-u - SD pán Fico. No a ešte dodá, že sa domnieva, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Hovoril, že: "Sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody." Médií a koalície sa tiež opýtal, čo by robili, keby takto oklamal verejnosť on sám. Dovoľte mi odpovedať na túto otázku tak, že pána Fica budem citovať s malými zmenami. Tento jeho prísľub, to bolo bohapusté klamstvo. Na jednej strane, my sme už pri viacerých príležitostiach premiéra pristihli pritom, že klamal. Ale klamať v tak závažnej veci, ako je privatizácia strategického majetku Telekomu a Carga, to je naozaj vážna vec, a preto je našou povinnosťou ako opozičnej strany povedať, že premiér klamal, pretože celej verejnosti pred voľbami, svojim voličom povedal, že nebude privatizovať, čím mohol získať na svoju stranu aj nejakú časť verejnosti. No akonáhle získal moc, tak sa bez akýchkoľvek ťažkostí prihlásil k privatizácii Telekomu a Carga. A ešte dodám, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto, a sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody.
Stanovisko MOST - HÍD je také, že privatizáciu neodsudzujeme, a keď privatizácia Telekomu prebehne transparentne a príjmy z predaja budú použité na zníženie verejného dlhu, tak je to dobrá vec. Ale keby boli použité na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, tak by to bol hlúpy a nezodpovedný krok. Ale vyzerá to tak, že vláda našťastie potichu upustila od tohto zámeru, a preto dodávame iba potichu, že bude z toho ďalší príklad, keď vláda a premiér oklamali voličov. Ale vráťme sa k hlavnej téme.
Zopakujem, že najväčší problém konsolidácie je otázka dlhodobej neudržateľnosti, dlhodobej udržateľnosti. Bez účtovných trikov, superdividend a privatizačných príjmov deficit v budúcnosti opäť narastie. Trvajú aj ďalšie riziká ako zraniteľnosť ekonomického rastu a tým aj plánovaných daňových príjmov, úroky na naše štátne dlhopisy sa môžu zvýšiť a ceny energií môže narásť v dôsledku napríklad takej ukrajinskej alebo inej krízy a podobne. Preto vláda by mala byť opatrnejšia. Mala by vytvárať väčšie rezervy v rozpočte, resp. alternatívne opatrenia, ktoré môže použiť v prípade menej priaznivého vývoja. Len jeden konkrétny príklad. Na rok 2013 v rozpočte rátali s dvojpercentným ekonomickým rastom. Napokon sme dosiahli menej ako polovičný rast, konkrétne 0,9 %. Preto vyzývame na väčšiu opatrnosť.
Ďalšie riziko súvisiace so štruktúrou konsolidácie je, že tá podkopáva základy ekonomického rastu, lebo okrem spomenutých jednorazových opatrení sa odohralo skoro výlučne na strane príjmov a viedla k zvýšeniu daňovo-odvodového zaťaženia všetkých skupín pracujúcich. To znamená zamestnancov, živnostníkov, aj dohodárov, ako aj firiem, ktoré pracovné miesta môžu vytvoriť. Vláda pritom aj ostatnými opatreniami, spomeňme len Zákonník práce alebo novelu o kolektívnom vyjednávaní, zvyšuje náklady a administratívnu záťaž a ďalej komplikuje podnikanie. Skrátka podnikateľské prostredie sa na Slovensku zhoršuje. Naša strana MOST - HÍD principiálne nesúhlasí s takouto štruktúrou konsolidácie a opakovane sme upozorňovali na riziká, ktoré prináša.
Vážené dámy, vážení páni, na záver môžem len opäť upozorniť, že existuje značná šanca, že o rok či dva tu budeme stáť pri hodnotení ďalšieho programu stability a budeme konštatovať, že verejný dlh sa opäť zvýšil, že prelomuje ďalšiu hranicu ústavného zákona o dlhovej brzde, že deficit sa nedarí znižovať podľa rozpočtových plánov a že sme opakovane upozornili na riziká - a neboli sme sami - a napriek tomu sme však neboli ani teraz vypočutí. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.5.2014 o 11:51 hod.

Ing.

László Sólymos

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
35. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní
 

Vystúpenie v rozprave 14:01

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, dovoľte mi pár slov k predloženému programu stability. Ja sa priznám, že my doma máme najobľúbenejší program v televízii predpoveď počasia. To nikoho neurazí, nikoho nedojme, pozrieme si, že ako bolo. Dáma alebo pán v televízii v lepšom alebo horšom obleku alebo kostýme nám povedia, že ako asi bude. No a tak som si trošku pripadal aj, keď som čítal program stability, ako pri tom sledovaní predpovede počasia, ako bolo a ako asi bude. Podľa toho, ako bude, budú vetry duť, podľa toho, či príde tlaková výš, tlaková níž, a keď to náhodou nevyjde, čo tam po tom, však zajtra bude predpoveď počasia nová a znovu sa budeme na ňu tešiť a tak to pôjde pekne ďalej. Najmä môj dvojročný, 20-mesačný syn si to vždycky rád pozrie a ja vždy zdieľam jeho radosť z toho, ako sa tam objavujú tie slniečka, mráčiky.
Takže trošku som si pripadal takto, pán minister, pri študovaní tohto materiálu a hovorím to tu teda vlastne s tým cieľom, že mi tam chýba, chýba väčšia taká aktivita vás, vašich ľudí, ako to ovplyvniť, aby to nebolo o tom, ako bude v Európskej únii, ako bude vo svete, kam nás tie vetry zadujú. My za to nemôžeme, to tie vetry, to tá tlaková výš alebo tlaková níž. Chýba mi tam väčší príspevok vás, vlády, k tomu, či sa s tou tlakovou nížou popasujeme, či tie vetry nejako dostaneme preč zo Slovenska, či to bude počasie dobré, a že sa budeme menej vyhovárať na to, no veď kríza, odbyt, zahraničie a tak ďalej a tak ďalej a budete viac hovoriť o tom, čo by ste vy mohli ovplyvniť. Ľudia vás volili preto, lebo očakávali, že budete kormidlovať Slovensko cez tie naozaj náročné podmienky, v ktorých dnes žijeme, v globálnej ekonomike budete kormidlovať tak, aby sme sa tým úskaliam vyhli a aby Slovensko prosperovalo.
Úlohou vlády nie je pasívne prizerať a konštatovať, no tak svetová ekonomika sa rúca, tak sa teda rúca aj naša, ale úlohou vlády je vytvárať prostredie na Slovensku, podmienky tak, aby sme sa nemuseli vyhovárať na to, že tak je, tak je v Nemecku, tak je v Číne, tak je v Brazílii, tam je taká nezamestnanosť, tak u nás preto musí byť tiež taká. Čiže chýba mi tam, chýba mi tam väčší prístup k tomu, čo by sme mali zlepšovať, a poznáte moju agendu, pozeral som sa najmä na to, že ako chcete meniť daňový, odvodový systém, ako chcete meniť, aká je tam, aká je tam, nejaký, aký je tam nejaký nástroj, nejaká vízia zlepšenia podnikateľského prostredia. Našiel som tam veľmi málo, a ak som aj niečo našiel, tak skôr, skôr sa obávam, že je to v negatívnom vyznení, a aby som teda nezdržiaval svojím vystúpením, poviem konkrétne k tomu, čo sa teda naozaj dotýka tém, ktoré pokrývam.
Zavedenie ročného zúčtovania pri sociálnych odvodoch. Zavedenie ročného zúčtovania pri sociálnych odvodoch, čo je myšlienka jasná, dlhodobo s ňou pracujeme, hovoríme o tom už minimálne desať rokov, hovoríme o systéme UNITAS, všetci sa na to tešíme, každý chce priložiť ruku k dielu, keby, keď by mohol nejakým spôsobom pomôcť. No ale, ale v tomto materiáli som sa dočítal, že vlastne cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálnych odvodov je eliminovať výpadok príjmov Sociálnej poisťovne pri takzvanom skokovitom vyplácaní príjmov, čiže namiesto mesačného maximálneho vymeriavacieho základu, päťnásobok mesačnej mzdy, čiže okolo 4-tisíc eur, sa zavedie striktne ročný vymeriavací, maximálny vymeriavací základ, čiže približne 48-tisíc eur a na tejto báze sa bude vyberať poistné od zamestnancov, zamestnávateľov.
Čiže namiesto presadzovania projektu UNITAS, ktorý, samozrejme, tiež prinesie ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, ale v jeho komplexnosti a tá komplexnosť nespočíva len v tom, že zoberieme ešte tam, kde by sa zobrať dalo, ale aj vrátime tomu, kto z dnešného pohľadu platí odvody nespravodlivo vysoké, kde UNITAS nie je len o zavedení ročného zúčtovania v tej komplexnosti, ale je o tom, aby sa urobil poriadok v tej koncovke výberu daní, odvodov, aby ten výber bol administratívne jednoduchší, a to jednak pre zamestnávateľov, jednak pre tých drobných živnostníkov, platiteľov odvodov, ale aj pre štát, aby to bolo lacnejšie, aby ten systém nevyžadoval nutnosť existencie neprepojených podivuhodných softvérov, stoviek, možno tisícov úradníkov, ktorí nemajú až také nízke platy, keď sa to tak vezme, zbytočne vyhodené peniaze.
Čiže o UNITAS-e neviem, či som tam vôbec niečo našiel, a o ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov som našiel to, že jeho cieľom je skasírovať ďalšie sociálne odvody od zamestnancov, zamestnávateľov. Pripomeniem, pretože to je téma, ktorá ma bytostne zaujíma a trápi, a som zvedavý, ako sa s ňou vysporiadate, že ročné zúčtovanie, áno, mal by sa vlastne, mala by sa vlastne zaviesť báza toho ročného maximálneho základu so všetkými svojimi dôsledkami, ale to napríklad znamená aj to, že ak niekto platí ako zamestnanec z viacerých vzťahov zamestnanca a tie príjmy má teda z viacerých zdrojov a sú relatívne vysoké, tak aby pri tom ročnom zúčtovaní dostal vrátený preplatok, ktorý mu pri takomto vzťahu vyplynie. Tých ľudí nie je veľa, to nie sú státisíce. To sú možno stovky ľudí na Slovensku, ale sú. A takýto systém voči nim by mal byť aj pozitívne nastavený a nielen voči nim, lebo tí, čo sa vyznajú, mi povedia, veď on si to predsa môže pýtať naspäť, ale aby bol pozitívne nastavený aj voči tým firmám, ktoré týchto ľudí zamestnávajú, pretože dnes ten systém takto nastavený nie je ani zďaleka. Čiže aby ten preplatok dostal aj zamestnávateľ podobne, ako je to pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Ďalšia vec, živnostníci. Živnostníci, ktorí podnikajú popri zamestnaní, dnes časť z nich platí odvody aj ako zamestnanec, ale aj ako SZČO, čiže platia dvakrát, čo je v niektorých prípadoch výsostne nespravodlivé a nespravodlivé najmä preto, lebo ak niekto platí aj ako zamestnanec, aj ako SZČO, bez milosti, bez výnimky sa ho týka povinný minimálny základ ako SZČO s tým známym odôvodnením, aby teda ten jeho dôchodok bol v slušnej výške, no ale ak si už platí aj ako zamestnanec, tak takýto dôvod tam odpadá, pretože on si platí dvakrát. Čiže tam ten minimálny základ nemá čo hľadať podobne, ako to korektne je pri ročnom zúčtovaní zdravotných odvodov. Čiže tieto aspekty by mali byť v systéme ročného zúčtovania sociálnych odvodov zapracované. No ale, ako sa zdá, oni tam zapracované nebudú.
Čiže jediným cieľom toho okliešteného ročného zúčtovania sociálnych odvodov, pán minister, podľa toho, ako som to ja pochopil a priznám sa, aj podľa toho, ako som trošku vyňúral informácie na ministerstve práce a sociálnych vecí, je len a len skasírovať tých zamestnancov, ktorí občas majú príjem, mesačný príjem vyšší ako 4-tisíc eur zavedením toho striktného ročného stropu. A to je veľká škoda a zároveň je škoda, aby som to ešte raz zdôraznil, že projekt UNITAS nám niekde zapadá prachom, a ako je mi známe, nič reálne sa na ňom nerobí, hoci mal byť zavedený možno už tohto roku, možno v roku 2015, nedeje sa nič, rok 2016 je volebný, aj keby ste akokoľvek na tom začali robiť, pochybujem, že by ste vo volebnom roku boli ochotní spustiť projekt, ktorý nesie pozitíva, ale nesie aj riziká. Čiže jedna z vecí, ktorú ste mohli počas tejto vlády urobiť, sa, ako sa zdá, neurobí, čo je veľká škoda a čo je premrhaná príležitosť pre občanov Slovenskej republiky.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.5.2014 o 14:01 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:11

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Mihálovi za v podstate z pohľadu opozičného poslanca a bývalého ministra za veľmi korektný príspevok vrátane pripomienky predpovede počasia, pretože tu nemusím mať rovnaký pohľad na kvalitu dokumentu a na jeho charakter, ale program stability aj z pohľadu gestorstva, keďže patrí pod rezort financií, je postavený na prognózach, tak ako je každý rozpočet postavený na prognózach, tak ako je správa o makroekonomickom vývoji za prvý polrok vždycky v danom fiškálnom roku, postavený na nejakej prognóze, na nejakom očakávaní, takže váš pocit alebo pocit vášho 20-mesačného syna môže byť navodený aj pri čítaní tohto dokumentu, lebo naozaj pracujeme s prognózami, ktoré sú, aspoň tí, ktorých označil pán poslanec Hlina za titanov v tomto, v tomto slovutnom parlamente, ktorí pracujú dlhé roky s verejnými financiami, tak potvrdia, že tie prognózy sú založené na relatívne, by som povedal, objektívnych procesoch, pracujú na nich objektívni ľudia, ktorí sa nemenia s výmenami vlád, a z tohto pohľadu sú to, by som povedal, z hľadiska politickej korektnosti objektívne prognózy a dva roky tu máme aj rozpočtovú radu alebo radu rozpočtovej zodpovednosti, ktorá naozaj aj oproti tomu vášmu fungovaniu v rokoch 2011 až '12 má oveľa väčší vzťah, oveľa viac vidí do toho hrnca, ktorým disponuje rezort financií, čiže tá informačná asymetria sa naozaj mnohým spôsobom proste posunula kvalitatívne k lepšiemu a je to fér. To z tohto pohľadu si myslím, že to fér je. Už úplne nie je fér hovoriť o tom, že sa vám zdá, že je to nejaký porazenecký prístup vlády, ja vám musím aj z pohľadu vašej profesie, človeka, ktorý sa venoval, mal na starosti v nejakom období trh práce, otázku nezamestnanosti a zamestnanosti v našej krajine, viete, že, zhodneme sa, je to hlavná boľačka našej krajiny, hlavne štrukturálna dlhodobá nezamestnanosť a tu sú dobré správy. Po roku 2013, ktorý bol druhým najhorším fiškálnym rokom v modernej histórii Slovenska, keďže recesia v Európe v roku 2013 prekvapila nielen nás, ale aj mojich kolegov v krajinách eurozóny a, samozrejme, že to malo vplyv aj na našu krajinu, ale to je objektívny fakt. Ten fakt je daný štruktúrou našej ekonomiky, závislosťou našej krajiny na exporte a tie rozhodnutia o tom, že naše krajiny, tými hlavnými motormi priemyslu sú zahraničné firmy, ktoré sú proste napojené na globálne trhy, to rozhodnutie tu bolo konsenzuálne a ťažko niekomu vyčítať, či máme dneska takú alebo onakú závislosť na automobilovom priemysle alebo na elektronickom priemysle alebo či sa chceme viac alebo menej venovať digitálnej ekonomike, startupom, startupom a podobne.
Podstatné je ale na konci dňa, čo je pre ľudí dôležité, je, že s odchádzajúcou recesiou v Európe sa ľudia už v tomto roku na Slovensku nemusia obávať o stratu práce, ale, naopak, tento rok na základe všetkých informácií, ktoré máme, má byť rokom zmeny na trhu práce a nielen má byť, ale aj sa to reálne deje, čiže ľudia budú nachádzať lepšie a jednoduchšie prácu. To, že nehovorím do vetra, potvrdzujú aj čísla o poslednom vývoji nezamestnanosti a zamestnanosti, pretože zamestnanosť aj v súkromnom sektore rástla aj za mesiac marec, aj za mesiac apríl. Dostávame sa dokonca v niektorých súkromných sektoroch na najlepšie čísla zamestnanosti od roku 2009, čo je veľmi dobrá správa pre krajinu, a poznáte ma, ja nebudem z tohto pohľadu egoisticky sa len prihovárať za to, že to je len výsledok zmysluplného konania vlády, je to, samozrejme, výsledok celkovej atmosféry v eurozóne, je to výsledok aj reálnych krokov spoločných, ktoré sme v Európe podnikli, a je to v každom prípade dobrá správa pre krajinu. Takisto výšky či evidovanej, alebo disponibilnej nezamestnanosti hovoria o tom, že sa dostávame pod čísla apríla roku 2012, keď sme prevzali vládnu zodpovednosť.
Ak hovoríme o projekte ročného zúčtovania, ja si naozaj vážim aj podporu v médiách z pohľadu toho, že ten nástroj schvaľujete, chcem len pripomenúť, možno vám to chýba v samotnom dokumente, lebo je technokraticky písaný na rezorte financií, a môžte to vnímať ako fiškálny nástroj ako keby, ako zohnať viac peňazí pre rozpočet. My sme presvedčení o tom, že ročné zúčtovanie prinesie viac peňazí pre rozpočet, to je jeho podstata. Otázka je koľko. Dnes naozaj neexistujú presné jasnú štruktúry, pretože to je projekt na ďalší rok a pol, my nehovoríme o tom, že spustíme ročné zúčtovanie od tohto roku alebo od januára budúceho roku, ročné zúčtovanie a to vám absolútne potvrdzujem, je základný technický predpoklad fungujúceho UNITAS-u, na ktorom je tu konsenzuálny súhlas, aby začal konečne fungovať, ročné zúčtovanie, je ale základný technický predpoklad pre adresnosť sociálnych dávok. Pretože my sa tu môžme tešiť a predbiehať v tom, ako by nemali bohatí, v tejto krajine sú bohatí, je veľmi relatívne v našej krajine z hľadiska príjmovej krivky, ale všetci cítime, že plošné rozdávanie dávok v tejto situácii verejných financií nie je fér a nie je správne. Ale aby sme to mohli naozaj seriózne urobiť, aby sme sa tu nepredbiehali, to už je, kto by tie dávky mal mať a nemal mať, potrebujeme na to informácie. A vy veľmi dobre viete ako bývalý minister práce, že štát nedisponuje ani v roku 2014, stále nedisponuje celkovými údajmi o všetkých druhoch príjmov jednotlivých občanov, takže áno, funkčné ročné zúčtovanie nám dá obraz o príjme na 1 hlavu rodiny, čo by podľa mňa mal byť ten správny a férový prístup aj po tom pri rozhodovaní o tom, od akej príjmovej hranice by sa mali dávky postupne alebo priamo a jednorazovo zobrať. Ten povzdych nad UNITAS-om - aj s ním dokonca súhlasím - ja môžem len potvrdiť, že samotný projekt UNITAS-u v tej popísanej forme na rozdiel od nejakých zaklínaní vznikol v roku 2006 až 2010, to znamená bol ten projekt jasne postavený. Bohužiaľ, sa niečo stalo v roku 2012, veľmi dobre viete, že nám zlyhala prvá fáza zapojenia informačného systému na finančnej správe a zrušenie daňovej a colnej správy, a my túto chybu už nikdy nechceme zopakovať. Áno, od 1. januára budúceho roku by sme mali zaviesť nový štandardný daňový informačný systém, bude to obrovská skúška pre nás hlavne po tom, čo sa stalo v roku 2012, a to je základný predpoklad na to, aby prvá fáza UNITAS-u mohla skončiť, ale musím zároveň oznámiť, že to, čo sa stalo v roku 2012 spôsobilo dvojročné, minimálne dvojročné omeškanie celého projektu. To znamená, my nie sme schopní ohlásiť aj druhú etapu alebo odštartovanie celkového UNITAS-u, čo znamená jedno miesto platenia daní a odvodov v tomto volebnom období. To treba proste férovo priznať, ale asi ťažko nájdete výtky na to, že by sme sa na rezorte financií nevenovali tejto situácii, máme jasný projekčný tím, máme jasné odpočty, 1. januára sme spustili portál, nový portál finančnej správy, elektronizujeme styk občanov, podnikateľov s finančnou správou, čo je základný predpoklad aj zlepšovania podnikateľského prostredia z toho pohľadu, čo môžme my priniesť ako rezort financií, a z tohto pohľadu, si myslím, že projekt UNITAS síce bude projektom dekády, lebo dohromady to bude asi trvať naozaj 10 rokov, ale má význam o neho zabojovať a má význam sa poučiť aj z predchádzajúcich chýb. Ďakujem.
Skryt prepis

14.5.2014 o 14:11 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:20

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za vašu reakciu. V podstate štandardná reakcia, ako si viem predstaviť, akú by asi mal minister financií povedať opozičnému poslancovi v danej situácii, nič iné som vlastne nečakal a vlastne ste mi nepriamo potvrdili, že naozaj je to o tom peknom počasí alebo zlom počasí, pretože nezamestnanosť na Slovensku sa momentálne naozaj znižuje na veľké prekvapenie zainteresovaných napriek všetkým tým negatívnym zmenám, či to bol Zákonník práce, či to bolo zavedenie takých-onakých odvodov, zvýšenie daní, ďalších administratívnych povinností pre zamestnávateľov, a to zvýšenie, to zníženie nezamestnanosti, ktoré momentálne zaznamenávame a tú vyššiu ponuku pracovných miest, naozaj za ňu môže len a len vonkajšia ekonomika, ale nie kroky vašej vlády. To chcem zdôrazniť. To som hovoril vo svojom príspevku a to chcem zdôrazniť ešte raz.
Pokiaľ ide o ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, nereagovali ste na tie moje výhrady, ktoré hovorili o tom, že ročné zúčtovanie má priniesť aj pozitívny efekt pre určité skupiny poistencov, a chcem zdôrazniť to, čo som nepovedal možno vo svojom vystúpení, že ak zavediete ročné zúčtovanie tak, že sa začne prvýkrát vlastne realizovať v roku 2016 podľa programu stability, aspoň tak som to vyčítal a potom niekedy UNITAS, to znamená, že na dva kroky urobíte niečo, čo sa dalo urobiť na jeden krok, a bude to znamenať zbytočne vyhodené peniaze na softvéry, úradníkov, ich platy, zaškoľovanie a tak ďalej a tak ďalej. Budete to robiť na dva kroky, to, čo sa dalo urobiť na jeden krok, a ešte k tomu to nebude v poriadku. A to, čo ste hovorili, že vy potrebujete zistiť štruktúru príjmov občanov, aby ste vedeli reagovať na strane dávok, veď to predsa viete cez daňové priznanie. Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov vám v zásade neprinesie žiadnu novú informáciu. Vy tie informácie máte, a ak si myslíte, že nemáte, tak potom neviem, či máte prehľad o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2014 o 14:20 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:22

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj som chcel vyskúšať ako obštrukciu, tu nebudem, nakoniec tu nebudem šaškovať, lebo nie som celkom pripravený, lebo idem z jedného výboru, kde nestíham prepínať tie switche v hlave, že čomu sa vlastne venovať, že s toľkou mierou nepripravenosti, nezodpovednosti ľudí, ktorí sú za to platení, jak sa tu človek stretáva, ide do vývrtky. Normálne v určitých momentoch je toho už až moc.
K tejto správe ja som dneska sa snažil vystupovať k tomu, a pritom ja som poľnohospodár, vážení, ja som poľnohospodár, tu máte právnikov toľko, furt nám vládnu právnici, jak chcete, nech vám vládnu. Ja som poľnohospodár. Tu mali byť, dneska tu sú ekonomické témy, tu mali byť titani ekonomiky, makroekonomiky, štátnici tu mali byť, tu mali špeciálne, aspoň pán Mikloš, ďakujem veľmi pekne, že, môžte mať iks výhrad voči vám, ale jednu určite nikto nemôže povedať, že tomu rozumiete. A to je mimoriadne dôležité, špeciálne v tomto parlamente. Fakt. Človek môže mať iks výhrad voči pánovi Miklošovi, ale nikto nemôže povedať, že tomu nerozumie. Tak ďakujem, že aspoň niekto, jeden tu je, kto tomu rozumie. (Reakcia z pléna.) Niekedy žasnem, naozaj žasnem. Na čo sa tu hráte, na čo sa tu kto hrá, prosím vás?! Ja nie som makroekonóm, vôbec nie, hej, čiže ja si znova len vyberiem jednu tému, ktorú, na ktorú chcem upozorniť, idem v lajne k tomu od rána, ale nielen od rána, už rok a pol, drajvujem, áno, a znova vám to skúsim prehodiť do tej váš, vášho, správy o stabilite, že kde vám tú stabilitu môže niečo rozbiť, niečo také, čo by jeden nepovedal. Čo by jeden nepovedal pri tých všetkých číslach a tých tabuľkách a jeden by nepovedal, že toto môže vám rozvrátiť ten systém.
Na stabilitu potrebujete zmier. V prvom rade predpoklad stability je zmier. Potrebujete udržať sociálny zmier, ale nie tak, jak vy udržiavate, že pán Richter s odborármi tancujú kazačok. Zmier sa udržiava ináč. V spoločnosti musíte vedieť udržať zmier, keď vidíte, vy ste to dobre povedali, že vybublalo z hrnca, to vybublalo z hrnca. A ešte, viete, čo všetko začne bublať? Viete, čo ešte? A není lepšie stíšiť? Nie je lepšie to stíšiť? Nie je lepšie ten hrniec, tú pokrievku dať trošku bokom? Koľko je tých možností, ako vyriešite to, že vám nevybuble z hrnca. A ja budem hovoriť o tom. Tu nech, kto chce, čo chce, hovorí, neviem, kto sa vôbec prihlási z titanov. Pán Mikloš, verím, že je tu, ja mu robím slabého predskokana, verím, že to bude odborný príspevok. Ja z tejto, na to vás chcem, pán minister, upozorniť, že vy potrebujete dosiahnuť na akúkoľvek stabilitu a na tú vašu určite sociálny zmier, a ten dosiahnete s tým, že budete stabilizovať sociálny systém, lebo sa vám za chvíľku zrúti. Za chvíľku - tu pán Muňko, som rád, že je tu, on o tom tiež svoje vie - ten systém je na najlepšej ceste sa zrútiť, lebo my k nemu pristupujeme tak, ako k nemu pristupujeme, ako k dojnej krave ako k niečomu, čo je, ja neviem, tých výrazov je niekoľko. Ja vám pomenujem niektoré skutočnosti, aby som ja sa vyvinil do budúcna, a môžem povedať, pozrite sa, ja som to hovoril. Čiže ja sa aj vyviním, dobre, do budúcna sa vyviním, že upozorňoval som na to, že tu sú skutočnosti, ktoré vám rozvrátia sociálny systém, nebudete si vedieť požičiavať peniaze. Nikto vám už nepožičia peniaze ani, neviem, z akého Tatarstanu na to, aby ste, lebo keď sa toto objaví, že do čoho tu idú v tejto krajine peniaze, povedia, toto, do tohto mňa neťahajte, s tým ja nič nechcem mať.
Pán minister, my máme, budem sa venovať sociálnemu systému, 1,5 milióna dôchodkových dávok. To, že sa tieto, 1,5 mil. dôchodkových dávok stalo záujmom Poštovej banky, to sa nečudujme, to sú obchodníci. To, že im to dovoľujete, tomu sa čudujme a ja sa tomu čudovať budem, už pre ochranu tých 1,5 mil. poberateľov dôchodkových dávok. 1,5 milióna je cca 30 % z existujúceho obyvateľstva, to je hard task. To je vec, ktorú neviem, neviem, ako ustojíme, ale nevylučujem, že sa to dá, avšak treba niektoré... (Ruch v sále. Krátka pauza.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nie, tuná nech sa dorozprávajú. (Reakcia z pléna.) Tu ja sa s Martvoňom naťahovať nebudem, nech ma nerušia, prosím vás. Dobre? To je slušnosť elementárna.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ja vás poprosím, páni kolegovia... áno, aby ste sa neprovokovali vzájomne, pán Martvoň, prosím vás.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ataky sociálneho systému, jeho diery a neschopnosť sa k nemu postaviť čelom, sa stali terčom záujmu skupín, veľkých finančných skupín trebárs ako Poštovej banky, ale aj malých societ a určitých organizmov, ktoré našli dieru. A to mám znova, pán minister, znova mám na tejto schôdzi, mám návrh zákona, ktorý rieši, si zoberte, že do čoho som sa ešte pustil, ale ja nie som tu hrdina, jak tu majú jeden hlas a púšťa..., otvárajú ústavu. Ja, lebo to je moja možnosť, ja stále len otváram zákon, nie ústavu, o rodine a by ste neverili, máte 250-tisíc, je tam niekde na úrovni, sirotských dôchodkov. My sme si dávali robiť jednu analýzu, ktorá hovorí, že v určitých krajoch je strašne veľa sirôt a nebola tam vojna. Človek povie, čím to je, ani Černobyľ tam nebuchol, ani..., viete, že štatisticky počet sirôt v niektorých krajoch - aj zohľadňovali sme skutočnosť, že niektoré kraje... - na počet obyvateľov je v určitých krajoch je vyšší, ako je štandard. Sociológovia nech povedia, ak by mali svoju teóriu, v čom to je. Ja hovorím, že je to v tom, že je tam zvýšená koncentrácia sociálne vylúčených spoločenstiev, ktoré prišli na to, ako sa vopchať do sociálneho systému. Umierajúci človek v nejakej societe sa stáva otcom novonarodených detí, jeho už z toho hlava nebolí, ale po úmrtí, všetky tieto deti stávajú sa sirotami a do 18 rokov im štát sirotské vypláca. Ja nezávidím tým deťom ani trošku a už vôbec nie to sirotské, prosím vás, aby sme si toto povedali. Už je to problém, že štát toto dopustil, že nechá rodiť deti do blata, lebo sa tvári, že to nevidí, a ešte im kočíkovné fixuje tak, jak to fixoval pán Richter. Jeho raz bude súdiť doba, nie súd, tuná súd nebude súdiť nikoho z vás, tu môžte iba Wänkeho s kompótmi, ale jeho raz bude súdiť iná doba, možno pred iným súdom bude stáť pre jeho nezodpovednosť, obrovskú nezodpovednosť, čo spôsobil.
Tým deťom nezávidím to sirotské ani sekundu, ani milisekundu, ale hovorím, že týmto, a táto móda sa stáva rozšírenejšou, lebo funguje, lebo je funkčná, tá móda je funkčná a budete toho mať čoraz viac a majoritná spoločnosť sa o tom bude dozvedať a bude hromžiť a zúriť a budete, budú nám voliť v Banskej Bystrici a nebudete mať to, čo potrebujete ako nevyhnutný predpoklad, sociálny zmier pre vašu stabilitu. Takže ja sa vám pokúsim pomôcť, dám nejaké nástrely, v čom, skúste porozmýšľať prierezovo cez vaše rezorty, možno tam niekto ešte aj zodpovedný je a povie si, toto je už moc. To je jedna skutočnosť, ktorá vám nabúrava systém a stojí peniaze.
Druhá situácia, ktorá vám nabúrava sociálny systém, my to v súčasnosti preverujeme, čiže pripúšťam, že, čiže nebudem až tak faktografický možno a nebudem až tak a pripúšťam určitú mieru korelácie s následným zistením skutočností, avšak makro sa dá povedať, že by ste neverili, koľko invalidov zrazu sa nám tu objavuje. To jak s armádou. My máme 5 % armády nebojaschopnej v čase mieru. To som si dal interpelovať u pána Glváča, to je faktom. Čo by sa stalo, keby sme, nedajbože, boli vo vojne, koľkí by sa hodili maród. Viete, my máme 250-tisíc invalidných dôchodkov a možno pán Muňko zareaguje, stále nám to rastie. Ja, nedajboh, nezávidím, nieže to je, viete, niekto, sa povie, že tu vám aj chorobu závidia, to, nedajbože, aby ste to takto niekto pochopil. Ja to pre ľudí hovorím, ja len hovorím, že niekto našiel v tom dieru. Nie tí chudáci, tí skutoční chudáci, ktorí majú mieru poškodenia fakt tú viditeľnú, obrovskú, a tí majú problém sa dobyť, dobyť invalidného dôchodku. Ja mám kamaráta, ktorému utrhlo ruku, ten má problém sa dobyť v určitej časti invalidného dôchodku.
Avšak diera sa objavila v iných diagnózach - na hlavu sa tomu hovorí. By ste neverili, koľko ľudí je zrazu na hlavu tuná, lebo s tým nič neriskujete, ste síce na hlavu, ale beriete invalidný dôchodok, čo tam koho po tom. Pán minister, a to je vec, ktorú v súčasnosti treba preverovať, sú určité okresy, ktoré sa tým mimoriadne vyznačujú. Čiže koľko ľudí voziacich sa na bavorákoch, celý deň vysedávajúci na námestiach, sú na hlavu podľa papierov posudkových lekárov, berú invalidné dôchodky, a toto znova, tieto informácie sú už medzi ľuďmi, vrú, vytvárajú ten tlak. A čo je dobré, čo je lepšie? Vy ste tiež podľa mňa praktický človek, nie je lepšie stíšiť, nie je lepšie zdvihnúť tú pokrievku, nie je lepšie sa netváriť, že to neexistuje? Nie je lepšie povedať, pozor, vážení, odtiaľ-potiaľ, toto je už moc aj na nás. Inaugurovali rómskeho kráľa v Košiciach. Keby som bol protivný - a nechcem byť taký - dovolím si tvrdiť, že keby sme zisťovali, že kto tam bol, že koľko z tých ľudí sú invalidní dôchodcovia, vážení? Načo to bolo dobré, sa prejavovať takýmto spôsobom, drieť pod kosť? Viete, to je to, že je to ohromne nezodpovedné, ohromne nezodpovedné, lebo v majoritnej časti spoločenstva to vrie a vrie a vrie a budete sa toho možno báť, ja viem, že tento ľud tejto krajiny je ujarmený tisícročnou porobou, že ťažko dvíha chrbát, a to ani tuná nehrozí, však to, ale môžme byť svedkami defektných konaní jednotlivcov ako prejavom ohromnej frustrácie z neriešenia.
Môj dedo hovoril, gazda, malého potkana, keď dáš do kúta, taký malý skočí. A to je presne to, neťahajte to, nepokúšajte, nedráždite tigra tou ignoráciou.
Ja viem, možno poviete, čo ja s tým mám. Máte s tým veľa, pán minister, lebo vy na ten sociálny program chodíte požičiavať peniaze, ktoré tu niekto bude musieť časom splatiť. Vy chodíte požičiavať peniaze na dvetisíc ľudí, ktorí vykonávajú malé obecné služby v Jarovniciach. Dvetisíc ľudí, v Kii robí tritisíc! Dvetisíc ľudí alebo ja neviem, koľko to je... (reakcia z pléna), alebo tisícsto, pardon, beriem späť. No dobre, a čiže..., áno, raz toľko je v Kii, 60 či 80 euro dostávajú. Zrušte to! Pán minister, povedzte, že nechcete platiť, ja som to videl, ako chodili z horného konca na dolný koniec hrabľami, ktoré nemali tie ostne, viete, že chodila s hrabľami a nemali tie tieto a majoritná spoločnosť sa na to pozerala a znova je to v stave chi-chi-chi, cha-cha-cha, po určitom čase už chi-chi-chi, cha-cha-cha nefunguje. Frustrácia sa ohromným spôsobom prehlbuje. Demotivuje. Rozhádže tú spoločnosť načisto. Nemôže byť vzorom aj pre majoritnú, ale aj pre tú konkrétnu danú societu, že chodíš hore-dole celý deň s hrabľami, ktoré nemajú zuby, a za to dostaneš 60 alebo 80 euro v malých obecných službách.
Koľko vyplácate, pán minister, na týchto malých? Zrušte to! Normálne to zrušte z jedného dňa na druhý, lebo to je hriech. To je obrovský hriech, tieto peniaze takto vyplácať. Všetky tie peniaze - vytvorte niečo, čo bude stáť za to, lebo to nielenže je priama škoda tým, že tie peniaze, ony dokonca sa tie peniaze ani k ľuďom nedostanú. Ony prejdú cez filter zastupiteľstva, každý si tam trošku zahačká (názorná demonštrácia gestikuláciou), špeciálne jarovnický prípad a ešte sa nám smeje v správach v Markíze, že ak vykýval s tým, že už teda by mal zrušiť, teraz na mesiac odblokuje a zase pokračuje. Viete, a tomuto, napadajú ma iba expresívne výrazy, že čo to je, a my sa na to pozeráme a tvárime sa, no. Nemôžme, nemôžme, pán minister, verte tomu, že to sa nedá, lebo na budúci a možno na budúci ešte, ale ten ďalší rok už sem nedonesiete plán stability. Už sem donesiete plán záchrany. Alebo pán Glváč sem príde s plánom záchrany, prosím vás, nehazardujte s tým. Nehazardujte so sociálnym systémom štátu, nerobte tieto psie kusy, netvárte sa a zrušte, čo má zrušiť, zrušte! Ako sa postaví SMER k tomu, že... Pán Muňko nech povie, koľko mu narastá počet invalidných dôchodcov na hlavu. Rozmýšľali sme trebárs, ako ja neviem, rád si nechám poradiť, už keď je niekto invalidný dôchodca na hlavu, podľa mňa by nemal byť šoférom, lebo to najviac irituje: "Čo, on je na hlavu, ale jazdí na bavoráku!?" Tak už keď niekto je na hlavu, tak podľa mňa by - a toto treba preveriť, aj tieto skutočnosti - tak minimálne by nemal mať vodičský preukaz, možno by si niektorí invalidní dôchodcovia časom rozmysleli, že či ešte zostanú invalidnými dôchodcami. Neviem.
A keby na ten návrh sem zjavil, budete sa zase tváriť, že neviete, o čom je reč? Budete sa aj pri návrhu zákona o rodine, ktorý hovorí, že ako je možné, že je toľko sirôt zrazu v určitých spoločenstvách, budete sa tváriť, že neviete, o čom je reč? Necháte tých ľudí chodiť s hrabľami bez zubov po dedine celý deň? A keď príde Markíza, tak ich rýchlo starosta vyženie, choďte zametať. (Povedané so smiechom.) To je normálne, to je, to je..., to by jeden nevymyslel, keď vidíte to, jak tam zametajú, ale hovorím, to nie je sranda. To vám kúri do toho kotla, ktorý vám časom ide vykypieť, pán minister.
A ďalší rozmer, ktorý ešte spomeniem, a končím, v tej mojej lajne, v tej úžernícko-exekútorskej. To, čo ste, sa tu vytvorilo - a už budem korektný, nielen vy, ale vy ste, teda nie vy osobne, ale ako SMER, ale máte na tom leví podiel, vytvorili -, čo aj znamená v praxi. Vám v praxi, ja vám poviem príklad. My máme prípady, poznám prípady, že ľudia sa nechcú zamestnať. Normálne im poviete, však musíte sa zamestnať, však teraz nemôžte nemať zmluvu. A on povie, ja nechcem zmluvu. (Povedané so smiechom.) Akonáhle mu spravíte zmluvu, tak jak osy na med vám naskáču traja-štyria exekútori. Máte, pán Borec nám to tu poslal, 2,8 či 2,2; či koľko, no ohromné množstvo exekúcií. Rozumiete, vy máte tým neriešením, podľa mňa to bude vážna vec, vážny prúser, takto si dovolím povedať, že čo s tým? Ale vám to okrem iného aj znamená, že tí ľudia nechcú zmluvu práve kvôli tomu, že akonáhle ju majú, tak sa k peniazom nedostanú, dostane sa exekútor, ale vám budú brať všetky tie náležitosti, čo im vyplácate, keď sú nezamestnaní. Možno sa niektorý podnikateľ poteší, že on nemusí platiť všetky tie odvody, ale zase riskuje to, čo riskuje. Toto je, rozsah toho je obrovský. Znova. Rozsah toho je obrovský.
Tých defektov sociálneho systému je strašne veľa a možno vám teraz niekde požičajú na to, ale keby ste, no dobre, nechcem sa zamotať. Toto som mal chuť povedať. Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.5.2014 o 14:22 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:39

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja si vás dovolím teraz touto cestou verejne vyzvať k jednej veci, nakoľko som si to všimol u vás, že sa to deje často. Prestaňte robiť skrytú reklamu určitým firmám vo vašom vystúpení! Dnes ste opakovane urobili reklamu firme Kia. Čiže vyzývam vás, aby ste neporušovali zákon.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2014 o 14:39 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:40

Ivan Švejna
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená dáma predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k uvedenému dokumentu.
No ja som rozmýšľal dlho, že ako poňať svoje vystúpenie tak, aby to nebolo, žeby som sa ani neopakoval a aby som tu zase svoje názory na makroekonomické údaje neporovnával s uvedeným návrhom. Takže trošku to netradične pojmem, moje vystúpenie, a skôr sa sústredím z pohľadu toho, čo vlastne zaujíma občanov, pre ktorých sa vlastne pripravujú nejaké nové opatrenia.
Ale na úvod dovoľte mi povedať, že tento program stability to vieme, že to je vlastne povinná jazda, že každý rok to teda pán minister musí predložiť, a presne pred rokom sme tiež schvaľovali tento program stability a musím zase povedať z tej minuloročnej skúsenosti, že tento dokument nepovažujem až tak za podstatný, pretože aj v minulom roku, ako viete, tak keď sa prezentovali východiská štátneho rozpočtu v auguste, tak vlastne tam bolo veľa vecí, ktoré boli úplne v rozpore so schváleným programom stability. Takže preto hovorím, dôležitejšie pre mňa je skutočne, aké prídu opatrenia, ako bude vyzerať rozpočet.
Takže čo sa týka samotného programu, ja mám trošku obavy nie z toho, čo tu je, ale z toho, čo tu nie je. A ja sa len sústredím na to, čo v podstate najviac by aj občanov malo zaujímať, a to je vlastne stránka 37 a 38 uvedeného dokumentu, kde vlastne ministerstvo načŕta svojím spôsobom, akým, akým vlastne chce zvýšiť príjmy, resp. aké opatrenia chce urobiť. Tak dovoľte mi v krátkosti rozobrať a postaviť sa nejako ku každému tomu opatreniu.
Tak prvá vec, že zachovanie výnosu a zvýšenie úspešnosti výberu DPH. Tu musím skutočne pochváliť pána ministra za to, že skutočne vyvíja veľkú snahu na to, aby sa odhalili takzvaní DPH-áčkari, a mne, to je všeobecne aj známe, strašne vadia títo DPH-čkari, pretože ich považujem za nie podvodníkov, ale lúpežníkov, ktorí vlastne falšovanými dokumentami okrádajú spoločnú kasu a dokonca si myslím, že by sa to dokonca aj takéto podvody, teda neplatenia, resp. vyberanie vratiek DPH mali posudzovať podľa Trestného zákonníka takisto ako akákoľvek lúpež, a to znamená, to sa by malo aj zjednotiť, čo sa týka premlčacích lehôt a dokonca aj trestných sadzieb. To je môj osobný názor, pretože ja v tom vidím priame rovnítko. Či to niekto urobí proste falšovanom, falšovaným dokumentom alebo rovno prepadne banku. Podľa mňa je to, to isté. Takže toto vítam a, samozrejme, ja dokonca tvrdím, že možno by sa dalo predsa len ísť ešte ďalej. To znamená, že ísť aj, pokiaľ sa dá, samozrejme, aj do minulosti, pretože vieme, že mnohí podnikatelia, a nielen jeden, dvaja, traja, ale v podstate v každom jednom okresnom meste v úvodzovkách bol taký "podnikateľ", kde sa živil tým, že vyberal vratky z daňového úradu. A možno tu by sa dalo aj otvoriť možno do budúcna nejaká taká aj filozofická debata, do akej miery tá finančná správa by mala byť odpolitizovaná, a to myslím ako nieže ľavo-pravo, ale skutočne tak, aby jednoducho nebola predmetom alebo ani vôbec tí okresní úradníci neboli predmetom akýchkoľvek politických diskusií, a viem, že aj teraz bol taký prípad, a to nie je výčitka strane, ale jednoducho, ktorý jasne naznačoval, že, že, medializovaný, že v..., bol politický vplyv prostredníctvom sponzorov, ktorí vlastne chceli mať osobu, ktorá bola, tá osoba bola šéfkou daňového úradu. Takže teraz poviem ironicky v úvodzovkách, bol to jasný "podnikateľský plán" toho podnikateľa, ale teraz nebudem nič menovať. Ale mne ide o to, aby aj v budúcnosti bolo čo najmenej, odpolitizovať, lebo toto je tá cesta, čo ja stále tvrdím, že treba ísť po tých veľkých, po tých veľkých podvodníkoch, a nehľadať pár eur proste u malých. Takže ja verím, že, že, že tento, tento, tento proces odhaľovania takýchto lúpežníkov bude pokračovať, a čím viacej bude takých tých príkladov, tam tých viacej, aj ostatní proste budú, budú sa obávať používať takéto metódy. Dobre, takže jedna pochvala, teraz dovoľte aj kritiku.
Takže bod druhý, to rozšírenie povinnosti používať elektronické registračné pokladnice. No ja, samozrejme, neviem vypočítať a neviem, akým spôsobom sa vypočítalo, že by skutočne boli až také veľké daňové úniky, ktoré by prešli, keby sme spočítali tých lekárov a notárov a právnikov, že skutočne, že či to dá 71 miliónov. Ja sa teda obávam, že, že ja napríklad až také skúsenosti nemám, a to, že niekto bude mať registračný blok alebo, ja neviem, vydá nejaký paragon, ako nemyslím automaticky, že, že, proste že chce podvádzať, a tých s ktorými komunikujem a ktorí nemajú registračné pokladnice, ani raz sa mi nestalo, že by nechceli odvádzať, a tiež sa mi to trošku zdá až trošku tak, jak by som povedal, pritiahnuté za vlasy, lebo teraz poviem tak trošku ironicky, nech trošku obveselím, že my sme, my sa môžme zapísať do Guinnessovej knihy rekordov, že u nás je najväčší počet, my najväčší počet áut vyrobíme na hlavu obyvateľa, ale teraz budeme mať aj najväčší počet registračných pokladníc na hlavu obyvateľa. (Povedané so smiechom.) Jednoducho nepoznám krajinu, kde by až v takej miere tieto registračné pokladnice boli rozšírené, a určite, určite, samozrejme, aj tí, čo to budú musieť zakúpiť a tak ďalej, budú mať s tým, s tým náklady a nie som si istý, že či všetci, všetci z nich akože doteraz sa snažili vyhýbať alebo nedávať bločky.
S tým priamo súvisí, samozrejme, ja neviem posúdiť farmaceutické firmy, skutočne neviem posúdiť cez zdravotníctvo. Neviem, je to na lekároch, či si myslia, že tie reformy zdravotníctva majú byť v tom, že proste budú tam nejaké registračné pokladnice, že či to je najdôležitejší problém zdravotníctva, ale detto, čo sa týka toho kovošrotu, ja sa obávam, že tam budú, ja rozumiem, rozumiem tej snahe, ale obávam sa, že či ten spôsob, akým sa navrhuje, že či bude efektívny a či nebude, nebude, jak by som povedal, nebude nakoniec predsa len sterilný a nebude sa to obchádzať. A neviem si predstaviť proste, akým spôsobom aj tí ľudia, ktorí, vieme, že tí, ktorí skutočne majú malé príjmy a tým sa živia, akým oni proste byrokratickým spôsobom budú musieť vykazovať tie zrážkové dane a tak ďalej. Ja si to proste neviem predstaviť, lebo to sú vyslovene nízkopríjmové kategórie, ktoré málokto z nich majú účty a podobne. No ale prax ukáže ako to bude fungovať. Ja len stále narážam na to, že ten odhad tých príjmov podľa mňa je veľmi ťažko, ťažko odhadnúť.
Bod štvrtý, zúčtovanie sociálnych odvodov. Je možno len na to mať názor, názor taký či onaký, ale ja v princípe, v princípe v tom nevidím nejaký, nejaký problém, keď sú rôzne aj zúčtovanie iných odvodov. Takže v tom nevidím toto opatrenie, nevidím ako, ako nejako vyslovene, že negatívne. A dodatočné opatrenie v rámci reformy ESO ťažko posúdiť. Z tohto vôbec neviem povedať ako, teraz nie v zlom, ale papier znesie všetko. To znamená, tam sa dá povedať, že koľko sa ide ušetriť, až ten fakt skutočne, koľko sa urobilo, koľko sa zrušilo tých rozpočtoviek, až to mi dá nakoniec nejakú, nejakú predstavu, do akej miery, do akej miery sa tento účel vyšiel. No ja, čo ma mrzí, čo ma mrzí, že tie opatrenia, ktoré sú, ktoré chystá zaviesť vláda, sú vo veľmi v takom vágnom stave a, žiaľbohu, žiaľbohu, sa mi zdá, že dokonca v časopise Trend som čítal tie opatrenia podrobnejšie rozpísané a časopis Trend tvrdí - a teraz to, samozrejme, nehovorím, že, že je to pravda, hej, ako, Bože, všetko, čo sa napíše, že je pravda, to určite nie, však to vieme všetci na vlastných skúsenostiach - a že ministerstvo financií má v šuplíku pripravené takmer všetky návrhy zmien a čaká, predpokladám, možno, možno je to zase volebný cyklus, že nechce povedať teraz rovno, že presne, čo sa týka. Lebo mňa by skutočne, skutočne zaujímalo, ja neviem, napríklad s tými, s tými zdaňovaniami nehnuteľností. A myslím, že aj každého občana tejto republiky by to zaujímalo, že čo to vlastne bude. To proste napísať len jednou vetou, že zmeníme zdaňovanie nehnuteľností, no ako skutočne by ma to zaujímalo, zaujímalo, že aký je ten teda návrh, ktorý teda podľa tohto časopisu je už v šuflíku. No a takisto, ja neviem, podnikateľov by určite zaujímala tá vágna veta, že čo to vlastne úprava tých daňových výdavkov, to znamená na výdavkoch na, pri priamych daniach. To znamená, že, pokiaľ viem, teda nás rôzne druhy odpisovania. Takže k tomu sa neviem vyjadriť, lebo tento dokument mi nejako nedáva, nedáva k tomu dostatočný priestor.
Takže dovoľte mi už len tak na záver, že už len nejakú takú len poznámku alebo dve poznámky. Samozrejme, budem, všetci máme názor nejaký iný, že akým spôsobom, akým spôsobom znižovať ten deficit a zadlženosť. Ja stále používam ten systém, že najskôr hľadám, proste kde ušetriť, a potom, až potom následne, keď sa vyčerpajú všetky možnosti ušetrenia, rozmýšľam, že kde zase zaviesť nejakú daň. No tak na to máme asi iný názor.
Ale jednu vec, ktorú ja dlhodobo hovorím a všeobecne je to známe a zase by som to chcel len otvoriť, je ten adresnosť tých dávok v sociálnom systéme. Samozrejme, je to velikánsky komplex tej adresnosti, lebo tam je skoro 100 dávok a podobne. Ale nesúhlasím, pán minister, s tým, že na adresnom dávok potrebujeme nejaký špeciálny softvér na porovnanie a tak ďalej. Ja rozumiem, čo hovoríte, ale ja tvrdím opak, že pokiaľ, ešte raz, pokiaľ niekto chce nejakú dávku a hovorím teraz filozoficky, samozrejme, tak ten dotyčný musí dokázať, že má na to nárok. A mne je úplne jedno, či sa nejaké systémy previažu, nepreviažu a tak ďalej. Keď si ako príklad, ako príklad, hej, zdôrazňujem, povieme, že detské, detské, jak sa to volá, detské dávky vo výške 22,50 nebudú pre bohatých ľudí. No tak, keď to nebude automaticky, tak človek, ten ktorý proste chce tú dávku, tak musieť dokázať, že má nižší príjem celoročný ako XY, hej. Podľa mňa na to netreba nejaký špeciálny softvér. Treba, samozrejme, na to filozofiu, povedať si tie arbitrárne hranice, lebo tie arbitrárne hranice vždy budú. Arbitrárne znamená, že proste niečo sa musí povedať, keď je akákoľvek dávka, je svojím spôsobom arbitrárne stanovená.
Takže ja si myslím, že tento veľký priestor stále existuje. Otázka, samozrejme, je, že či je, či je stále ako reálna vôľa do toho ísť. Takže ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.5.2014 o 14:40 hod.

Ing.

Ivan Švejna

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video