46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, príjemný dobrý deň, dovoľte, aby som vás najskôr oboznámil s uznesením, ktorý prijal výbor pre kultúru a médiá, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky po
A. konštatuje, že dňom 10. februára 2015 skončí funkčné obdobie Vladimírovi Slovákovi a Ildikó Nagyovej,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
... odborníkom v oblasti rozhlasového vysielania a Michalovi Jesenkovi, odborníkovi v oblasti práva. Je potrebné zvoliť troch členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska - dvoch odborníkov v oblasti rozhlasového vysielania a jedného odborníka v oblasti práva - podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
B. zvolila členov Rady Rozhlasu a televízie za oblasť rozhlasového vysielania, za oblasť práva, za oblasť teda rozhlasového vysielania a za oblasť práva na funkčné obdobie do 10. februára 2021.".
Dovoľte, aby som vás oboznámil v krátkosti so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 10. februára 2015 skončí funkčné obdobie Vladimírovi Slovákovi a Ildikó Nagyovej, odborníkom v oblasti rozhlasového vysielania a Michalovi Jesenkovi, odborníkovi v oblasti práva. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné zvoliť troch členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, to znamená dvoch odborníkov v oblasti rozhlasového vysielania a jedného odborníka v oblasti práva.
Na základe výzvy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnenej dňa 21. novembra 2014 predložili právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti podľa § 9 ods. 3 zákona návrhy kandidátov na členov rady. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov.
Oblasť rozhlasového vysielania: Mgr. Ján Dianiška, Mgr. Ľubomír Guman, Mgr. Juraj Kiesel, Mgr. Ildikó Nagyová. Za oblasť práva: JUDr. Renáta Bačárová, JUDr. Michal Jesenko, JUDr. David Soukeník. Musíme skonštatovať, že Ing. Boris Bod v tomto prípade nesplnil podmienky uložené zo zákona.
Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na členov rady a konštatoval, že v súlade s § 9 a § 10 zákona o Rozhlase a televízii Slovenska obsahujú všetky náležitosti. Z uvedeného dôvodu sú kandidáti spôsobilí pre voľbu do Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, s výnimkou kandidáta uvedeného pod čiarou, nakoľko nespĺňa podmienky v zmysle zákona o Rozhlase a televízii Slovenska.
Podmienky podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov neboli preskúmané, nakoľko si ich zvolení kandidáti môžu usporiadať do 30 dní od zvolenia. Do voľby na člena Rady RTVS postupujú kandidáti za oblasť rozhlasového vysielania uvedení pod poradovými číslami 1 až 4, za oblasť práva uvedení pod poradovými číslami 1 až 3.
Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 181 z 22. januára 2015 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
A. konštatovala, že dňa 10. februára 2015 skončí funkčné obdobie Vladimírovi Slovákovi a Ildikó Nagyovej, odborníkom v oblasti rozhlasového vysielania a Michalovi Jesenkovi, odborníkovi v oblasti práva. Je potrebné zvoliť troch členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, dvoch odborníkov v oblasti rozhlasového vysielania a jedného odborníka v oblasti práva podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
B. zvolila dvoch členov rady, odborníkov zastupujúcich oblasť rozhlasového vysielania, jedného člena rady, odborníka zastupujúceho oblasť práva na funkčné obdobie do 10. februára 2021.
C. uskutočnila opakovanú voľbu členov rady v prípade, že nebudú zvolení členovia rady z navrhovaných kandidátov, dvaja z oblasti rozhlasového vysielania, jeden z oblasti práva. Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých je potrebné zvoliť.
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. To je všetko. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanci za stranu Sloboda a Solidarita tento vládny návrh zákona o odpadoch nepodporia. Napriek niekoľkým pozitívam v ňom obsahuje viacero negatív, nepresností a opiera sa aj o zavádzajúce tvrdenia. Najprv k pozitívam, alebo čo je v tomto návrhu zákona prospešné?
Po prvé. Predovšetkým je to zrušenie Recyklačného fondu. Fond, pán predseda, vyrušuje ma pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Galko predniesť svoje vystúpenie. Áno, nech sa páči, pán.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Fond nesystémovo rozdeľoval prostriedky na vybudovanie niekoľkých recyklačných kapacít často predimenzované a nepriamo tým prispel k niekoľkoročnému vytvoreniu oligopolu spracovateľov niektorých odpadov v Slovenskej republike. Avšak tento zámer bolo možné zrealizovať už pred niekoľkými rokmi jednoduchou novelou zákona. Zároveň si treba otvorene povedať, že napríklad z pohľadu obalov, elektroodpadu alebo batérií je to už len morálna satisfakcia, pretože tieto povinné osoby už ani v súčasnosti do Recyklačného fondu neplatia a tak im ubudne iba zanedbateľná administratívna povinnosť.
Druhé pozitívum je to, že zákon ruší povinnosť vypracovať programy odpadového hospodárstva pre pôvodcov odpadu a programy prevencie pre povinné osoby, čo určite prinesie zaujímavú úsporu nákladov. Vypracovanie jedného programu odpadového hospodárstva stojí okolo 300 alebo 600 alebo aj viac eur.
Tretie pozitívum. Transponuje sa smernica 2011/65 Európskej únie o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach. Ak by sme ju netransponovali, hrozil by Slovenskej republike infringement a následná pokuta. A už teraz meškáme. V zásade je to však jediná časť zákona, ktorú musíme meniť kvôli Bruselu. Ostatné je nadpráca ministerstva životného prostredia.
Štvrté pozitívum. Nezvyšujú sa ceny za skládkovanie odpadu, čo je pre priemysel pozitívne. Napriek tomu, že nás Európska komisia tlačí do zvýšenia cien za skládkovanie a je to celoeurópsky trend, ministerstvo životného prostredia ceny ponecháva v rovnakej výške ako dnes.
Pozrime sa teda teraz na päť najvypuklejším problémov, ktoré z predmetného návrhu zákona vyplývajú. Problém číslo jedna - náklady. Ministerstvo životného prostredia nevie, aké náklady spôsobí reforma obalovej legislatívy priemyslu a obchodu, respektíve uvádzačom tovarov zabalených v obaloch, z ktorých vzniknú odpady na trh. Ministerstvo životného prostredia v doložke vplyvov priznáva, že nevie vyčísliť, aké náklady spôsobí nový zákon výrobcom a dovozcom, pričom predkladá fiktívny odhad 31,5 mil. eur. Doložka vplyvov k návrhu zákona o odpadoch na strane 3 mimo iného hovorí: "Dopad na rozpočet verejnej správy, samospráva, ako aj na podnikateľskú sféru je ťažko vyčísliteľný, nakoľko v Slovenskej republike neexistujú relevantné a verifikovateľné informácie v oblasti odpadového hospodárstva.". A ďalej sa tam píše: "Nakoľko nie sú známe presné čísla, ktoré samosprávy vynakladajú na triedený zber, predpokladáme, že náklady na triedený zber - sklo, plasty, papier a kovy - dosahujú zhruba 33% z celkových poplatkov, čo predstavuje hodnotu 31,5 mil. eur."
To znamená, povedzme si, aké budú dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že ministerstvo životného prostredia si pred prípravou zákona nespravilo analýzu výdavkov obcí na komunálny odpad a separovaný zber, ani analýzu reálnych výdavkov oprávnených organizácií a Recyklačného fondu, ktoré doteraz prispievali na financovanie separovaného zberu. Priemysel a obchod tak nemá predstavu, o koľko sa zdvihnú ich náklady. Ministerstvom prezentované číslo 31,5 mil. eur zodpovedá približne troj- až štvornásobku súčasných tržieb oprávnených organizácií. Už samotné štvornásobné zvýšenie poplatkov troj- až štvornásobne je alarmujúce, ale poplatky výrobcov a dovozcov sa môžu zvýšiť ešte viac.
Problém číslo 2. Monopolizácia trhu. Ministerstvo životného prostredia uskutočňuje kroky, ktoré vytvoria monopol organizácie zodpovednosti výrobcov, to sú tie OZV-čka. Takže, o čo ide? Pre založenie oprávnenej organizácie alebo kolektívneho systému doteraz stačilo, aby bola podaná žiadosť o zápis do registra, pričom jediným zásadným obmedzením, ktoré obmedzovalo súťaž, bolo, že oprávnenú organizáciu nemohol založiť ktokoľvek, ale iba tzv. povinná osoba. Tu chcem podotknúť, že našťastie táto regulácia sa dala veľmi ľahko obísť. V § 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch sa píše v bode, pod písm. g): "Povinnou osobou je fyzická osoba, podnikateľ a právnická osoba, ktorá
1. používa obaly na balenie alebo plní výrobky do obalov,
2. uvádza na trh výrobky v obaloch,
3. uvádza na trh obaly s výnimkou výrobcov a dovozcov obalov, ktorí dodávajú nepoužité prázdne obaly povinným osobám uvedených v prvom bode.".
V § 8 ods. 1 toho istého zákona o obaloch sa píše: "Oprávnenou organizáciou je obchodná spoločnosť založená povinnými osobami a zapísaná v registri povinných osôb a oprávnených organizácií (ďalej len register podľa § 9).". Navyše tu bola možnosť, že ak nebola firma spokojná so žiadnou oprávnenou organizáciou, mohla si povinnosti splniť sama na vlastné náklady.
V § 7 ods. 7 súčasného zákona sa píše: "Povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov podľa ods. 1
a) sama na vlastné náklady a to z množstva obalov, ktoré uviedla na trh alebo do obehu
b) prostredníctvom oprávnenej organizácie podľa § 8 ods. 1 alebo viacerých oprávnených organizácií, s ktorými uzatvorí zmluvu o plnení povinnosti podľa odseku 1.".
Nový návrh však naložil celý balík povinností, ktoré musí splniť ten, kto chce založiť organizáciu zodpovednosti výrobcov a týka sa to nielen obalov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, pani kolegyňa Nicholsonová, pán poslanec, vyrušujete si svojho kolegu.

Galko Ľubomír, poslanec NR SR
... ale aj ďalších komodít, ako sú elektroodpady, batérie a akumulátory a ďalšie. Možnosť individuálneho plnenia povinností síce zostáva zachovaná, ale vzhľadom na administratívnu náročnosť je prakticky nevyužiteľná. No a dôsledky, ktoré z týchto skutočností vyplývajú, sú tie, že ministerstvo životného prostredia týmito povinnosťami zužuje počet súťažiacich na minimum, až na jediného. Popíšem tri dôvody, prečo to tak bude.
Po prvé. Firma, ktorá spracováva odpad, si nesmie zháňať klientov tak, že si založí OZV, ale prostredníctvom iných OZV, iba prostredníctvom iných OZV. Pre príklad je to de facto to isté, ako keby si pekár nemohol otvoriť obchod s potravinami, ale musel ponúkať svoje rožky iba vybraným obchodným reťazcom.
V § 28 návrhu nového zákona o odpadoch sa totiž píše: "Bod 2. Zakladateľom, vlastníkom, ani prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov nesmie byť osoba, ktorá
a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k vlastníkovi, alebo prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie. Uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu a odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 2, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti;
b) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach inej organizácie zodpovednosti výrobcov oprávnenej pôsobiť pre zhodný vyhradený prúd odpadu;
c) je s organizáciou podľa písm. b) prepojená prostredníctvom osôb pôsobiacich v akomkoľvek orgáne tejto organizácie;
d) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích, či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedenom v písmene a), ktorý pôsobí v inom členskom štáte.".
Dámy a páni, toto je prvé sito, cez ktoré automaticky neprejdú žiadni spracovatelia. Nemusí však cez neho prejsť ani niekoľko oprávnených organizácií a kolektívnych systémov, ktoré v súčasnosti už niekoľko rokov pôsobia na trhu a spĺňajú všetky povinnosti vyplývajúce zo súčasnej legislatívy. Totiž formulácia v bode d), citujem: "priamo alebo nepriamo dáva ministerstvu nekonečný priestor pre to, aby ktorúkoľvek alebo ktorékoľvek OZV vyradilo z trhu".
Druhý dôvod. Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie musí OZV pre obaly preukázať mnoho podmienok. Jednou z nich je mať uzavreté zmluvy o budúcej zmluve s partnermi, ktorí budú pre ňu zabezpečovať zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
V § 28 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 5: "Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov najmä" a pod písmenom d) "predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre organizáciu zodpovednosti výrobcov zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu.
V bode 6: "Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 5, písm. d) až i) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa
a) písmena d) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve;
b) písmena e) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených podľa písmena a);
c) písmena f) preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi;
d) písmena g) špecifikáciou predpokladaných nákladov;
e) písmena h) špecifikáciou zamýšľaných opatrení a
f) písmena i) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.
Dámy a páni, toto je druhé sito, ktoré prakticky likviduje možnosť, aby sa o autorizáciu uchádzal nový hráč na trhu, ktorý nemá už vopred vybudované vzťahy s firmami, ktoré zabezpečujú zber, prepravu a recykláciu obalov.
No a tretí dôvod. OZV pre obaly môže svoju činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou. V § 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 2: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraný z komunálnych odpadov môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.
Dámy a páni, v súčasnosti pôsobí na trhu 13 organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly, avšak iba jediná s odhadovaným 40 až 50-percentným podielom na trhu má svoj systém plnenia povinnosti založený na zmluvách s obcou. Táto organizácia má pri nastavovaní nových pravidiel jednoznačný náskok na trhu, pričom nemusí v súčasnosti platné zmluvy vypovedať.
V § 135 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše, v bode 13: "Zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je úhrada nákladov obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom v obci alebo jej finančná podpora v tejto oblasti a ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, sú zmluvné strany oprávnené, kurnik, ja sa nemôžem fakt sústrediť, Lucia, ako...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím pekne, páni poslanci, keby ste, rušíte pána poslanca.

Galko Ľubomír, poslanec NR SR
Pán minister Žiga ma pozorne počúva, lebo toto sú veľmi dôležité veci, takže, aby aj on, mu nič neušlo. Takže pokračujem: "...predpisov, sú zmluvné strany oprávnené písomne vypovedať okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve aj z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a to najneskôr do 31. decembra 2016, pričom výpovedná lehota pre takúto výpoveď má dĺžku jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.
Dámy a páni, toto je tretie sito, ktoré dostáva OZV do pozície, v ktorej nesúťažia všetky OZV o nového zákazníka, ale jedna z nich už má dlhodobé zmluvné vzťahy s obcami. Na toto upozorňuje aj Európska komisia a o tom bude ešte neskôr reč.
Problém číslo 3. Ministerstvo životného prostredia predkladá návrh, ktorý je v konflikte s právom Európskej únie. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky neakceptovalo jednu výhradu Európskej komisie k návrhu zákona a jednu výhradu vôbec nevyhodnotilo. Prvá výhrada komisie, ktorú ministerstvo životného prostredia neakceptovalo, oprávnené subjekty môžu podľa návrhu nového zákona uzatvárať zmluvy len s obcami, teda už nie s ďalšími organizáciami, ako sú napríklad zberové spoločnosti. V § 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 2: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov oddelene vyzbieraných z komunálnych odpadov môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.
Aké budú dôsledky? Zmluvy o nakladaní s komunálnym odpadom, ktoré boli uzavreté medzi oprávnenými organizáciami a obcami pred nadobudnutím účinnosti návrhu, ide o zmluvy spoločnosti ENVI-PAK s obcami, pretože ostatné OZV nemajú zmluvy s obcami, ale so zberovkami, budú podľa komisie naďalej platné a získajú výlučný charakter. Všetky ostatné zmluvy oprávnených organizácií so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, ak nie sú podložené zmluvou s obcou, stratia právny základ a už nebudú platné. Keďže jedna jediná oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50 % všetkých obcí a žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, komisia konštatuje, že vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Ministerstvo životného prostredia túto pripomienku neakceptovalo a vo vyhodnotení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania uviedlo, citujem: "Ministerstvo životného prostredia zdôvodnilo komisii nastavovaný systém zmluvných vzťahov.". No nezdôvodnilo.
Druhá výhrada komisie, ministerstvo životného prostredia ju ignorovalo a nevyhodnotilo, je zásada: jedna obec, jedna zmluva. Každá obec môže uzatvárať zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcu. V paragrafe 81 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 22: "Obec môže pre zber odpadu z obalov a odpadu neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej kalendárneho roka.
A teraz si povedzme, že aké budú dôsledky z toho vyplývajúce. Toto by podľa komisie mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu, keďže by nemuselo dochádzať k pravidelným novým príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami. Ministerstvo životného prostredia sa k tejto pripomienke vôbec nevyjadrilo. Tejto téme sa bude potom vo svojom vystúpení viac venovať kolegyňa Lucia Nicholsonová vo svojom vystúpení.
Problém číslo 4 a to je termín tzv. obvyklé náklady. Ministerstvo životného prostredia nevie vyriešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak obec nebude efektívne triediť odpad a OZV jej potom nebude chcieť uhradiť náklady za neefektívny zber. Toto je priamy dôsledok absurdného nastavenia vzťahov a finančných tokov v novom zákone, v ktorom výrobca a dovozca síce zodpovedá za triedený zber, zároveň ho financuje aj de facto vlastníkom odpadu z triedeného zberu, ale nie je to on, kto si manažuje triedený zber v obciach, ale práve naopak, obec si vyberá OZV. Výsledok? Ministerstvo životného prostredia navrhuje, aby OZV pre obaly mohlo v obci vykonať kontrolu efektivity triedeného zberu a ak obec neuskutoční ňou navrhované zmeny, potom OZV uhradí zberovej spoločnosti iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Zvyšok bude musieť zaplatiť obec z poplatku za komunálny odpad.
V paragrafe 59 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 7: "Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonanej kontroly efektivity triedeného zberu podľa odseku 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území zber, zmeny systému triedeného zberu podľa odseku 1 písm. d) za účelom zvýšenia jeho efektivity.". V bode 8: "Ak obec neuskutoční zmeny v systéme triedeného zberu navrhnuté podľa odseku 7, je organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly oprávnená uhrádzať tomu, kto v obci vykonáva triedený zber, iba náklady zodpovedajúce výške obvyklým nákladom v príslušnom regióne. Náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec.".
V paragrafe 81 nového, návrhu nového zákona o odpadoch sa píše v bode 10: "Náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa paragrafu 59 odsek 8 hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.".
Ale ako sa vypočítajú obvyklé náklady? Ministerstvo životného prostredia to nevie. Spôsob výpočtu obvyklých nákladov mal byť presne definovaný vo vykonávacej vyhláške, ale keďže sa obvyklé náklady nedajú reálne vypočítať, ministerstvo životného prostredia to v návrhu vyhlášky, a tá je súčasťou tohto balíka zákona, takpovediac vyriešilo jednou vetou, citujem: "V § 17 návrhu vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, sa píše: Spôsob výpočtu obvyklých nákladov, výška obvyklých nákladov podľa § 59 ods. 8 zákona na triedený zber komunálnych odpadov sa vypočíta osobitne pre každý región. To znamená, že náklady sa vypočítajú tak, že sa vypočítajú." Toto je priame znenie vykonávacej vyhlášky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa Vás spýtať...

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Poviem ešte dve vety a potom by som skončil, a by som pokračoval, lebo mám toho ešte veľa. Dve vety k tejto...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Čiže ešte, dobre, tak dokončite dve vety, pán poslanec, a potom prerušíme.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Dobre? Oni nie sú dve, sú tri. Dôsledkom toho bude to, že správanie účastníkov trhu sa z tohto návrhu nedá odhadnúť. Môže nastať situácia, že náklady na veľkú časť triedeného zberu bude musieť naďalej niesť obec z poplatku za komunálny odpad. Toto ustanovenie odporuje tvrdeniu ministerstva životného prostredia, že obce už nebudú platiť za triedený zber.
Týmto by som teda skončil a budem pokračovať potom v druhej časti.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania, ktoré sa konalo 4. februára 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 117 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
za Jána Dianišku hlasovalo za 3 poslanci, proti 61 poslancov, 53 sa zdržali hlasovania;
za Ľubomíra Gumana hlasovalo za 90 poslancov, proti 8 poslancov, 19 sa zdržali hlasovania;
za Juraja Kiesela 2 hlasovali za, proti 61 poslancov, 54 sa zdržali hlasovania;
za Ildikó Nagyovú 109 hlasovalo za, 3 proti, 5 sa zdržali hlasovania.
Na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť rozhlasového vysielania zvolení Ildikó Nagyová a Ľubomír Guman. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, skončil som tejto prvej časti.

Ďakujem za slovo. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť práva, ktoré sa konalo 4. februára 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť práva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť práva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 117 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
za Renátu Bačárovú 2 hlasovali za, 63 poslancov hlasovalo proti, 52 sa zdržalo hlasovania;
za Michala Jesenku 21 hlasovalo za, 52 proti, 44 sa zdržalo sa hlasovania;
za Davida Soukeníka 83 hlasovalo za, 12 proti, 22 sa zdržali hlasovania.
Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť práva zvolený David Soukeník. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona zohľadňuje Viedenský dohovor z roku 1963 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou, ktorým je v súčasnosti Slovenská republika viazaná a v prípade, že v budúcnosti bude Slovenská republika nútená pristúpiť k protokolu, ktorým sa mení Viedenský dohovor alebo k Parížskemu dohovoru o zodpovednosti voči tretej strane v jadrovej energetike, vytvára predpoklady, aby prechod domácej legislatívy na nové povinnosti a z nej vyplývajúce ekonomické konzekvencie nebol taký citeľný, aby ako by tomu bolo v súčasnosti bez zmeny domáceho legislatívneho prostredia. Návrh zákona zakotvuje princípy medzinárodnej úpravy, občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu. Dotvára právny rámec uceleného jadrového práva, obsahuje aj zmenu doterajšieho atómového zákona. Doterajšia právna úprava zodpovednosti za jadrovú škodu obsiahnutá v atómovom zákone sa javí ako prekonaná a nedostatočná.
Ďalšou oblasťou úpravy zákona je doplnenie nového paragrafu do zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Okrem už spomínaných ťažkostí v oblasti novelizácie právnej úpravy sa realizujú aj nevyhnutné legislatívno-technické zmeny súvisiace s navrhovanou úpravou ťažiskových oblastí.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 393 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1329. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona predkladám ako iniciatívny návrh vypracovaný nadväzne na úlohy vyplývajúce z nariadenia komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť poskytovanie investičnej pomoci v súlade s nariadením Európskej únie. Vzhľadom na to, že investičná pomoc je štátnou pomocou a podľa zákona o štátnej pomoci sa poskytuje v súlade so zákonom o investičnej pomoci, ktorý je schémou štátnej pomoci a je bezodkladne potrebné zosúladenie tohto zákona s nariadením Európskej únie.
Návrh zákona ďalej obsahuje legislatívno-technické úpravy, ako aj zmeny a doplnenia súvisiace so zrýchlením procesu schvaľovania investičnej pomoci, a to skrátením konania. Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť zverejňovania rozhodnutí o investičnej pomoci. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 393 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1352.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som mal pocit, pán minister, že už niekto iný príde, ale sme svedkom toho, že premiér je slabučký. Jedna vec je urobiť polovičné kliky, myky, fliky pri výsadkároch a druhá vec je ukázať,či je naozaj chlap. Zdá sa, že s tým máme trošku problém. Aspoň zisťujeme, že kto túto krajinu riadi. V tejto krajine je neodvolateľný pán Počiatek a zdá sa, že aj vy, lebo vaším odvolaním by asi niečo riskoval a pritom dôvody ako, verím, že ešte ľudia, ktorí aké také kritické myslenie majú, uznajú, že dávno na to sú.
Prosím vás pekne, však tak si tu žijeme. Ja sa tým ľuďom trošku čudujem, že si to nechajú, ale potom tá krajina tak vyzerá. Týchto morálnych kompromisov a takýchto ja na teba, ty na mňa, proste v tomto bahne tu takto sa hemžíme a myslíme si, že to bude fungovať. Nuž nebude. Nebude, lebo nebude z čoho v určitý moment. A keď ste sa rozhodli niektorí naprávať údajné historické krivdy tým, že urobíte precedens v tom, že odtiaľto tie ďalšie peniaze ani za nedodávku, ale za niečo, čo by malo nastať, keby vyveziete, to je ďalší Rubikon, ktorý zdá sa, že bez akejkoľvek hanby prekračujete. Normálne niekedy človek žasne, že či sa to dá. Dá sa to. Nemajú s tým problém proste.
Pán minister, vy ste doniesli s tým zákonom o investičnej pomoci, ktorý, to ste nepovedali v úvodnom slove, ktorý hovorí, a bohvie, s čím ešte príde v druhom čítaní tuná pán lobista. Ak by ste chceli vidieť, vážení občania, lobistu, tak vám jedného predstavujem. Pán Kondrót je prototypom slovenského lobistu, ale nebudem, netreba byť osobný. On to vždycky len dostane do ruky a nejako to dostane. Čiže nevieme, čo dostanete v druhom čítaní, to nevieme, to si počkáme. Treba spraviť takú určitú genézu a vývoj tohto zákona.
Tento zákon sa javí ako mimoriadne dôležitý pre SMER. Viete, v procese hľadania dier alebo možností, lebo už nie je čo sprivatizovať, už nie je čo pomaly ukradnúť všetko. Čiže naozaj, tá kreativita je enormná, hej, že proste kde sa čo dá. Bol tu pokus cez vodu, proste budeme hľadať. A zase na jednej strane treba oceniť ten tvorivý prístup. A zákon o investičnej pomoci je jeden z nástrojov, kde sú určité rezervy, ako sa dá ešte z tej biedy vytrieskať, hej? Ak, to je najväčší paradox a to, to prípadne, ak, teraz nepredpokladám, že sa dozviem odpoveď, budem zajtra interpelovať, keď už ste tu a vaša moc je veľká a vaše krytie siaha možno až do Prahy, tak premiér sa zľakol, zrazil opätky, sklonil hlavu a povedal, čo už. Ale možno mu to vyhovuje.
Doniesli ste, teraz som stratil niť, lebo, ani neviem, že ako to povedať, ako ľuďom to popísať, že čoho ste vlastne schopní, hej, alebo, že čo viete. Čiže tá interpelácia bude v tom. Ak pán lobista, pán Kondrót minule doniesol pozmeňovák, kde investičná pomoc nad 200 miliónov nejde do vlády, ale schvaľuje len minister. Zoberte si ináč, že logika veci, hej? Ak je logika veci, čiže podľa mňa je logika opačná. Ak je niečo menšie, tak by teoreticky mohol o tom rozhodnúť aj minister. Ak je ten rozsah väčší, tak čím väčší, tým by podľa mňa malo by to byť také akože transparentnejšie. To znamená, že malo by to ísť do iného väčšieho orgánu. Ale my sme, my sme fakt čarovní. O nás raz budú písať knihy. To vám garantujem.
My sme išli presne opačne. Čiže my ste to nastavili tak, že čím je vyššia tá pomoc, definovali ste to cez 200 miliónov, tak už nejde do vlády, už len minister. Čiže minister rozhodne o veľkej. Čiže vláda je šuviks, hej, a keď je to veľké, tak minister o tom rozhodne. Povedzte mi niekto, kto aspoň trošku kriticky rozmýšľa, v čom je toho logika? Ja neviem. No logika je to v tom, pán Kondrót ani nevedel, čo niesol, že proste je to krutý, tvrdý, cynický záujem niekoho proste to upratať. Upratať v tom, lebo keď je investičná pomoc, som si to zisťoval, do štádia si investori neprajú, aby boli o nej informovaní, čiže kým sa nestane, kým sa nedostane do medzirezortného, tak je to v zásade neverejná záležitosť. Tým, že už ide na vládu, tak tým sa stáva verejnou záležitosťou. Čiže vtedy má možnosť verejnosť, či odborná alebo laická, sa oboznámiť s tým materiálom. Teoreticky môže niekto namietať, či je to potrebné.
A teraz si zoberte, že pri tomto ustanovení, keď na 200 miliónov iba minister, neexistuje, neexistuje ten deň D, kedy sa ľudia o tom dozvedia, že sa niečo pripravuje. Podľa existujúcich nastavení existuje len deň D v podobe, že sa dozvedia, že bola pridelená. Ja som si dal tú robotu, pán minister, že som to konzultoval. Nevedia. Vaši ľudia nevedia. Už mi tá, chúďa, riaditeľka ani nedvíha telefón. Dva dni sa jej snažím dovolať. Ona nevie, ona nevie, že kedy je možné zverejniť, že či sa o nejakej pomoci v tejto výške podľa toho ustanovenia Kondrótovho pozmeňováku o tom rozpráva. Ona nevie, chúďa, že si musia dať robiť právny rozklad celej tej situácie. Rozumiete tomu? Čiže my sa už len dozvieme. Čiže čo máte po vreckách, čo máte vo vrecku? Koho? A vlastne ľudia, z tohto nám to vyplýva, že sa to už len dozvieme. Nebudeme mať možnosť to ovplyvniť. Lebo oni nevedia, oni nevedia podľa tohto, ako majú postupovať. Čiže len, ako to bude fungovať? Ja neviem, koho máte. Malatinský pustil Babiša. Tým si urobil, splnil historickú úlohu, odišiel, ani krik nebol.
A vy máte koho? Koho máte? Kedy? Ako to načasovať? Cez čo? Teraz ste to mohli šupnúť, kým je referendum. Týždeň o ničom nebudem rozprávať. To ste kľudne mohli dať nejakého Lacha alebo niekoho aspoň so stovkou. To by bolo prešlo. Viete, by si nikto možno ani nevšimol. A vy ste to dali ako hotovú vec. Hotová vec. Nemáme možnosť to posúdiť. Už len môžeme napísať, že tento štát venoval niekomu 100 miliónov za to, že žije, že je tu a že teda, lebo to je presne a to mu premostím k tomu, že vlastne z tohto zákona sa už stáva nástroj, nie ktorý má ukazovatele, že cez nejaké ukazovatele môžeme meritórne skúmať nejaký prínos.
Z tohto zákona sa už stáva Kondrótov zákon. Ak doteraz platilo, že ste mali povinnosť urobiť 10 %, akože zvýšiť zamestnanosť, tak teraz už aj to biedne, kde by sme mohli rozprávať, že to má zmysel, už aj to dávate preč. Teraz, ľudia, pre vás to hovorím, teraz stačí 40 ľudí. To je, jedny väčšie potraviny. Proste jedny väčšie potraviny alebo jedna nejaká proste malinká firmička (povedané so smiechom) z pohľadu zamestnanosti môže byť príjemcom investičnej pomoci v zmysle tohto zákona. Už len stačí zmena, čo teraz doniesol pán minister, nespomínal to v úvodnom slove. Nepovedal, však načo? Komu by to, to aj tak nikoho nezaujíma. Čiže mení sa to. Už stačí 40. Štyridsať musíte urobiť, no, už štyridsať. Tak už za tie milióny by ste tých štyridsať nejakých tam mohli na tú chvíľu zamestnať. Chápete? A to preto robíte z tohto zákona, už nerobíte zákon, ktorým by som ja vnútorne rozporoval, lebo kazíte trhové podmienky. Ale možno by existoval prípad, kde by sa dal v tak výnimočnom prípade použiť, že dáte niekomu veľkú konkurenčnú výhodu, že mu podporíte, výnimočne. Ale už z neho robíte, už aj to, to, čo by sa dalo odkomunikovať verejnosti, že to je kvôli tomu, že tam bude tisíc ľudí robiť, tak to dávate preč. Štyridsať. Čiže čo bude teraz predpokladom, pán minister? Veď to je, to je nebo.
Čiže vy ste si teraz schválili, veľké projekty sú u vás doma, neinformujete o tom, o priebehu, informujete len o výsledku. Podmienky sú žiadne. Čiže vy máte v rukách enormnú moc. Vy proste dáte niekomu, poviete, tu podľa tohto ťa urobí, nemusíš, ja neviem, desať rokov platiť dane, nemusíš robiť nič. Tam štyridsať ľudí zober z úradu, chvíľu, kým sa na to bude niekto pozerať. Toto ste urobili zo zákona o investičnej pomoci. Však to, preboha, také volanie v púšti by mohlo zaznieť, Európa počúvate, kto vám tu vo vašom priestore kazí, kazí trhový priestor? Oni boli schopní, oni to, tu to je, teraz je štyridsať a počkáme, s čím príde pán Kondrót. Verím, že to bude niečo výnimočné. Bude len otázka času, že čo mu do druhého čítania pripravia.
Ale veď, koho by to tu zaujímalo, prosím vás? Ja sa tým ľuďom čudujem. Ja naozaj sa tým ľuďom čudujem, že držia, ako slepý dvere. Normálne nič. Ako dokedy ešte? Lebo im rastie chuť. Curacao, to ste vedeli, že domorodci z Curacao sa súdia s naším štátom o 60 mil. eur? Jedna celá osem miliardy korún. Ľudia moji zlatí, 1 800 miliónov. My, čo počítame v starých, milión korún a teraz si predstavte 1 800-krát tento milión, sa súdia chlapci z Curacaa, ktorí samozrejme vôbec nič nemajú spoločné s naším ministrom. Vôbec. Pán minister ich poriadne ani nevidel, len im vkladal na účet, alebo to nejak v igelitke doniesli. Bohvie, ako to celé, ale určite to nie je pravda. Tu sa, aj keby sa ho niekto pýtal, ale jeho sa nikto nebude pýtať. To určite všetci sme si to tu vymysleli, to tu klameme, politika, politický kapitál a prezentuje sa a neviem čo, to čo, ak vás nabrífovali, keby náhodou. Toto, celé je to toto, nič s tým on nemá. Kde? To bol, ešte na začiatku to bol spravodlivý boj, ktorý teraz dopadol tak, že nedá sa vylúčiť, že štát o tie peniaze príde a Curacao, Curacao, Curacajčania alebo ja neviem, jak sa to skloňuje, bohvie, čo tam urobia, z tých našich peňazí. (Reakcie z pléna.) No, kuráctvo, ale už viete, no ale však my, čo nevieme, kde je Hriňová, ťažko, my sa budeme musieť učiť, hej? Že čo to je, kde to je, čo sú to za destinácie. Ja napríklad, ja by som sa do Curacao netrepal s nejakým investičným projektom salaša, viete ja, nech, oni majú, čo majú. Ale vyzerá, že svet je naozaj malý a z Curacaa vedia kúpiť nejakú pohľadávku od vás. Jak vás našli? Cez čo? Cez žlté stránky? Alebo cez čo vás našli? Ja neviem. (Reakcia z pléna.) Možno.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
15.
Pán poslanec, veľmi nerád, predsa len, ak sa rečník odchyľuje od prerokovanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Čiže nie je to fakultatívne, že môže, ale vyzve. Zúfalo chcem pochopiť tento veľmi extenzívny výklad, teda, že chcete hovoriť tak, ako hovoríte, ale skúste predsa len nejaký taký všeobecný rámec slušnosti a predmet rokovací. Nerád by som šiel do osobnej konfrontácie s vami. Takže, len vás poprosím, takto to berte, že neodchyľujte sa. K veci, prosím.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
16.
Ja neviem, niekedy človek postráda zmysel. V tejto krajine, neberte mi tú nádej, že sa to možno zmení. No, čo mám robiť? No tak, možno sa to zmení, možno nie. Niekomu to možno vyhovuje, všetci tu kradneme, všetci tu niečo, tento, ja tebe, ty mne, ty viac, ja menej. Ja neviem, asi to tak má byť, ja neviem. Len dovoľte mi uviesť, že to nie je správne. A dovolať sa možno, (povedané so smiechom) ale ja hovorím, ja apelujem možno na tých, čo dorastú a na tých, čo nás zobrali do toho klubu, že vlastne zistia, čo sme tu zač. Že sa zaštítime európskym tu, aproximácie a neviem čo, zaštítime sa európskymi tými a stvárame, čo stvárame. Veď vy tak zdeformujete, zdeformujete ten trh, že ja by som byť, proste tým ľuďom, ktorí o tom rozhodujú sa, sa búrim. Jak môže Duslo Šaľa dostať proste takúto investíciu. Veď rozbije ten trh. Šesťdesiat miliónov, investičná pomoc, je rozbitie trhu. A komu vy ešte dáte? Vy ste schopní dať hocikomu, veď to je proste tak nenáležité. Opodstatnenie je nulové. A ešte to vlastne vyjadrujete aj zmenou tohto zákona. Pán Číž, to verte, hádam sa zhodneme, že to je, keď teda máte problém to poňať zo širšia, že to platí. Čiže už aj to, o ktorom by sa dalo uvažovať, že by mohlo mať zmysel, tak ani to nepotrebujete, už nepotrebujete ani ľudí zamestnať. Už nepotrebujete.
Ja naozaj zvažujem, že čo pomôže, čo nepomôže. Ja som tu minule hrúzil, že ja, aj koniec koncov tu ten, ale viete, to také kabelkové somariny, ja to tu aj mám, hej, že proste my naozaj, keď nám chodili kradnúť, tak my sme si to vyriešili. Rozmysleli si, už nechodia kradnúť. (Povedané so smiechom.) Viete, niekedy proste si poriadok urobíte, hej? Ja neviem, jak, jak proste dajú sa veci, aby fungovali.
Pán minister, šli ste do politiky, sedíte tu, predkladáte tu zákon, nemáte nič s Curacaom, nemáte s tým ani trošku rozpor, tam že jak ste peniaze, ustojíte to, čo? Asi hej. Číž vám podrží chrbát, Kondrótovi to nevadí ani trošku, ten v zásade nevie ani, o čom je reč. Ale to fakt tie peniaze tam niekto pošle? Myslíte, že to tak akože a pošlite ich? Ja neviem. Niekedy človek hľadá slová, hľadá výrazy. Jeden zmysel malo. To, že vás premiér o týždeň preložil, asi si vypýtal time out, asi sa šiel spýtať Babiča, že či môže vás pustiť, alebo nie. Babič povedal, že nie, tak ste tu. Hej? Proste to malo zmysel, že vás o týždeň preložil, vy ste tu mali byť minulý týždeň, hej? Prišli ste sem, Babič povedal, že nie, Fico sklapol a ste tu. Budete sem chodiť, budete sem prednášať tie vaše zákony, medzitým do Curacaa niečo odíde. Biedáci ľudia tejto krajiny budú plakať, ale však do kulturáku pôjdete, 8. marca nejakú tú kytku dáte a zas budeme tam, kde, kde sme boli. Ale, verím, že niekedy ľudia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
17.
Pán Hlina, no.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
18.
Neprerušujte ma, pán Číž, dokončím, končím, končím, prosím vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
19.
Som predsedajúci, poprosím vás, aby ste si vypočuli môj riadiaci pokyn. Podľa § 32 ods. 3... (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
20.
Vy máte taký riadiaci pokyn, prosím vás, môžete riadiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
21.
Vypnite, prosím, pána, vypnite, prosím, pána Hlinu.
Kolegyne, kolegovia, podľa § 32 ods. 3, citujem: Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane, výbušniny, paralyzujúce prístroje a látky." Vážený pán, pán Hlina, pokiaľ voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2. Podľa odseku 2, pán kolega, poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, ktorou sa mu odobralo slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci ho vyzve zachovávať poriadok. Prosím, dovoľte mi adresovať vám túto výzvu. Je zakázané vnášať takéto látky, ktoré tam máte a ktorými šibrinkujete, do rokovacej sály, porušujete zákon o rokovacom poriadku. Ak chcete byť skutočným obrancom zákonnosti, tak dodržujte tento elementárny zákon, ktorý určuje fungovanie tohto parlamentu. Prosím vás pekne, vyneste túto sálu, ten, tú látku z tejto sály a nech sa páči, pokračujte, pokračujte v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
22.
Potom upozornite aj kolegu Martvoňa, ktorý sa tu minule chválil, že to má stále so sebou. Tak bol by som rád, keby ste boli konzistentný, pán predsedajúci, dobre? Tak som zvedavý, keď sem príde Martvoň, či ho vyzvete, aby sa prezentoval, lebo on sám upozornil, že to nosí stále pri sebe a že to má pri sebe. Takže som zvedavý, ako ho vyzvete. Ja som vašu výzvu vypočul. Dobre? (Reakcia predsedajúceho: Ďakujem.) Tak som zvedavý, lebo spravodlivosť, verte tomu, že spravodliví nebudú opustení a ich deti nebudú žobrať o chlieb. Buďte spravodliví a nebojte sa.
Nechajme to tak. Tu si seďte, predstavujte si tie zákony, vybavte si, čo potrebujete, pošlite si, čo potrebujete, nejak to tu už domotáme. Ďakujem.

Súkal, Kyrasov, bola podľa mňa na mieste a ten širší kontext bolo vidieť, len mňa zaujal presne ten moment, kedy si hovoril o momente prideľovania investičných pomocí a akým zázrakom sa riadenie tejto krajiny posúva s tým, že čím menšia suma, tým menší kolektív alebo dokonca až individuálne rozhodnutie samotného ministra, čiže pod 200 miliónov vláda, nad 200 miliónov minister. Ja si myslím, že mali by sme byť dôslední a práve preto podávam návrh, aby sme urobili možno nasledujúcu zmenu, prejde-neprejde, aspoň sa o tom bude hovoriť. Do milióna minister, do 30 miliónov vláda a potom nad 30 miliónov by sme pekne pod verejnou kontrolou, aby na hospodárskom výbore mali čo robiť a následne aj v parlamente, nad 30 miliónov, čiže taká tá pekná okrúhla miliardička, ak budeme hovoriť v korunách, nech sa tým, investičnou pomocou, ktorú naškrabeme od malého a stredného podnikania a potom ju následne posúvame naším kapitánom, či ako sa to volá, priemyslu, no tak, nech sa s tým zaoberá tá, ten verejný priestor na výboroch a kde musia poslanci, ktorí sú priamo volení, argumentovať, že prečo ich predstavitelia, ich vlády, ktorej držia chrbát, ponúkajú firmám nejaké investičné stimuly alebo, alebo podobne. Čiže dávam návrh, tie sumy môžeme doladiť, ale toto by bolo z hľadiska riadenia, aj rozhodovacích právomocí podľa mňa v normálnej transparentnej a demokratickej krajine to, čo by sme mali pre toto urobiť. Ďakujem.