51. schôdza

19.5.2015 - 21.5.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 10:02 hod.

PaedDr.

Pavol Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:31

Árpád Érsek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ďakujem, že sme si vyjasnili to, čo sa stalo. Dovoľte mi, aby som vystúpil k tejto téme aj ja.

Hneď na úvod by som chcel vyjadriť, že predložený vládny návrh zákona nepovažujem za dobrý, myslím si, že predkladateľ mal dostatok času, aby pripravil kvalitný zákon, ktorý bude riešiť závažné problémy v školstve, ktorý bude problémy riešiť systémovo aj do budúcnosti. A hovorím to o tom, pretože vy ste, pán minister, nastúpili teraz nedávno, ste pánom ministrom, ale od toho, keď sme prijímali alebo novelizovali zákon č. 245/2008 Z. z., už roky uplynuli. A vtedy sme tiež bojovali o to, aby ten zákon nebol v tej forme prijatý, v akej bol prijatý. Ale to nevadí.

Myslím si, že oceňujem váš návrh zákona. Rieši otázku spájania viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy, aby sa zabránilo zániku škôl, kde nastal výraznejší pokles počtu žiakov, tento problém vo výraznej miere sa dotýka málotriednych škôl a je oveľa citlivejší pre národnostné školy, som ale toho názoru, že navrhované riešenie nie je systémové a je len krátkodobým riešením. Prečo to hovorím? Vieme, že sa to dotýka viac ako dvesto slovenských málotriedok. Vieme, že sa to dotýka dosť veľa škôl národnostných menšín. A myslím si, že teraz nie je na to veľká politická vôľa, aby sme spravili zákon, ktorý pred voľbami by asi nedopadol či na jednu, či na druhú stranu dobre.
Ale v predlohe predkladaného návrhu je právo veta, ktoré návrh zákona dáva zriaďovateľovi školy pri kandidátoch na post riaditeľa školy v rámci prvého návrhu rady školy. V osobitnej časti dôvodovej správy návrhu zákona sa uvádza: „Návrhom sa upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia tak, že zriaďovateľ nie je povinný prvý návrh rady školy akceptovať s odôvodnením, že vyhlási druhé výberové konanie. Výsledok druhého výberového konania je pre zriaďovateľa záväzný. Navrhovanou úpravou sa umožňuje zriaďovateľovi vstupovať do výberového konania.“ Pýtam sa, prečo je teda rada školy zložená zo zástupcov rodičov, žiakov a pedagogických zamestnancov, keď v zákone je návrh, ktorý iste vzišiel z rozvážneho rozhodnutia nie jedného, ale viacerých jej členov, priamo zákon dáva priestor na jeho negovanie. Pýtam sa, prečo je to prvý návrh, napríklad nie druhý alebo tretí. Odpoviem si sám. Je to preto, lebo je to úplne jedno. Tak ako nie je dôležitý prvý návrh, tak nie sú dôležité ani tie ostatné návrhy. Toto ale nie je podstata problému. Svojím návrhom rada školy navrhne kandidáta na riaditeľa školy, tento však nemusí hneď prvýkrát vyhovovať zriaďovateľovi školy. Jeho odmietnutím právom na odmietnutie prvého návrhu má zriaďovateľ čas a priestor presvedčiť niekoho, aby v druhom návrhu bol navrhnutý ten správny a vyhovujúci kandidát na post riaditeľa školy, pretože ten druhý návrh bude zo zákona záväzný, takto by to mohlo byť aj tretí, štvrtý alebo neviem koľký raz, ale tak by to už asi okato zaváňalo manipuláciou a tvrdým okliešťovaním kompetencií rady školy, alebo v rámci druhého kola výberového konania si riaditeľ školy určí sám zriaďovateľa.
Vážení predkladatelia, vážení kolegovia, je úplne jedno koľký návrh v poradí bude pre zriaďovateľa školy záväzný. Je to hrubé a neodôvodnené zasahovanie do kompetencií rady školy. Umožňujeme tak zriaďovateľovi dosadiť svojho preferovaného alebo vopred určeného toho správneho kandidáta.

Je aj nemenej zaujímavosťou skutočnosť, že odmietnutie návrhu nie je zriaďovateľ školy povinný zdôvodniť. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré akákoľvek úradná autorita vydá, obsahuje aj časť odôvodnenie. V tomto prípade je zriaďovateľ školy nielenže od takejto povinnosti priamo zo zákona oslobodený, ale dokonca nabádaný, aby ani elementárnu slušnosť voči rade školy neuplatnil, pretože akékoľvek odmietnutie aj v bežnom živote je slušné odôvodniť. Ja viem, že zákon odôvodnenie nezakazuje, ale prečo by niekto odôvodňoval neodôvodniteľné, najmä keď to robiť nemusí, na čo je právom rady školy navrhovať kandidáta na riaditeľa školy? Je to potom jednoduchšie direktívne zákonom povedať, že riaditeľa školy určuje jej zriaďovateľ. Takýto model sme tu už mali pred rokom 1989 a potom v roku 1995 za pána Mečiara. Bolo by to ešte čestnejšie, i keď ďaleko od demokratických princípov, bolo by to jednoznačne povedané, že ten, kto školu zriadi, ten si v nej aj menuje svojho človeka, ktorý bude voči nemu lojálny, bude plniť jeho príkazy a pokyny. Bude inak bábkou v rukách tých, ktorí majú tú právomoc rozhodnúť, kto bude riaditeľom. Nepodstatnou sa tak stáva otázka kvality riadenia škôl, ktorá bezprostredne ovplyvňuje kvalitu vzdelávania našich detí. Do tejto oblasti, v ktorej ide o budúcnosť, politikárčenie rozhodne nepatrí, tak ako tam nemá miesto ani napĺňanie osobných ambícií.
Na základe uvedených skutočností navrhujem podľa rokovacieho poriadku vrátiť zákon predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem, skončil som.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.5.2015 o 9:31 hod.

PaedDr.

Árpád Érsek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38

Péter Vörös
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, teraz mi dovoľ, aby som niekoľkými slovami ešte doplnil tvoje vystúpenie, hlavne o nedostatkoch predkladanej novely z hľadiska národnostného školstva.

V čase ministrovania pána poslanca Čaploviča v decembri v roku 2013 sa pred budovou Národnej rady konala spoločná demonštrácia maďarských organizácií vrátane politického zastúpenia ohľadne zavedenia minimálneho počtu žiakov na základných školách. V dôsledku zmeny zákona, ktorá vstúpi do účinnosti práve teraz v septembri v roku 2015, budú totiž ohrozené tzv. málotriedne školy na vidieku. Asi nemusím pripomínať, že naviac sa toto rozhodnutie dotkne národnostne zmiešaného územia a predovšetkým národnostných škôl, v ktorých sa z roka na rok znižuje počet žiakov. Ale netýka sa to len výlučne týchto škôl. Podobne sa to citlivo dotkne aj slovenského regionálneho školstva. Tento problém si všíma aj predkladateľ zákona, pretože zavádza možnosť zlúčenia viacerých ročníkov na prvom stupni základnej školy predpokladajúc, že sa tým celá záležitosť ohľadne minimálneho počtu žiakov vyrieši. Musím vás však sklamať, to opatrenie toto vôbec nevyrieši, ba, naopak, nastoľuje ďalší problém ako bude možné v 21. storočí pri súčasnom množstve učiva a rozsiahlom obsahu zabezpečiť vyučovanie viacerých ročníkov naraz, keď na to neexistuje učebný plán, technická podpora a pedagogická metodika. Pán minister, čo si myslíte, koľko rodičov bude súhlasiť s tým, aby ich deti chodili do takejto integrovanej triedy za súčasných podmienok? Ďakujem za slovo.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 9:38 hod.

Mgr.

Péter Vörös

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:40

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu zákona, ktorý sa týka všetkých zriaďovateľov škôl, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu a vykonávajú v zastúpení štátu jednu z vážnych kompetencií. A to je vzdelávanie, či už na základnom stupni alebo na strednom stupni vzdelávania.

Zákon, ktorý je predložený, myslím si, dostatočne reflektuje na skúsenosti, ktoré priniesla aplikačná prax. A je to podľa môjho názoru úplne bežné, že po určitom období je potrebné veci, ktoré sa ukázali ako nie celkom funkčné, upraviť, tobôž ešte na základe širšej dohody, ktorú tu prezentoval aj pán minister.

A to chcem podčiarknuť, že je podľa môjho názoru veľmi dôležité, že je to širšia dohoda, ktorá bola pri tomto návrhu zákona aplikovaná, a pevne verím, že upravované časti v zákonoch môžu pomôcť riešiť situáciu, či už je to napríklad aj diskutované osemročné gymnaziálne vzdelávanie, pretože s týmto sa zriaďovatelia stredných škôl neustále boria. Dokonca sme tu mali aj experimentálne vzdelávanie, tzv. šesťročné gymnaziálne vzdelávanie. Bol to zhodou okolností experimentálny projekt, ktorý bežal v našom gymnáziu, teraz hovorím za Žilinský samosprávny kraj, Gymnáziu v Martine Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý takisto sa snažil nejakým spôsobom zhodnotiť, či teda má byť osemročné alebo, povedzme, šesťročné vzdelávanie. Ale tu sa rieši aj podstata, ako to pôsobí vôbec na celý systém vzdelávania a na kvalitu aj v ročníkoch druhého stupňa základných škôl v prípade, keď pomerne veľká časť študentov sa rozhodne ísť aj na osemročné gymnázium.

Čiže z tohto pohľadu v zmysle dikcie aj rokovacieho poriadku si myslím, že je dobré, že sa predkladá takýto zákon (čiže novela tohto zákona), a plne podporujem, aby bola postúpená táto novela do druhého čítania, čiže je potrebné ju prijať.
Dovoľte mi však predsa len sa vyjadriť aj k diskusii, ktorá tu bola otvorená predchádzajúcimi rečníkmi, ktorí sa dotkli jednej časti. A to je časť týkajúca sa menovania riaditeľov. Vypočul som si pozorne vystúpenia pána poslanca Fronca aj pána poslanca Érseka.

A z tých argumentov, ktoré som si vypočul, tak môžem konštatovať, že to bola v podstate, ak to tak môžem teraz posunúť, dovoľte mi to tak rečnícky posunúť, pán poslanec Fronc, kritika vlastne súčasného fungovania súkromných škôl a cirkevných škôl, lebo vy ste veľmi umne hovorili iba o jednom zriaďovateľovi, ale umne ste zamlčali a nepovedali ste nič o zriaďovateľoch ďalších, ktorí v zmysle zákona dnes v systéme fungujú, a to aj vďaka vašim zákonom, predovšetkým vašim, pretože keď ste boli vo vláde, vy ste predovšetkým presadzovali liberalizáciu vzdelávania a vznik súkromných a cirkevných škôl, čo, si myslím, má svoje opodstatnenie. Avšak ako to bolo urobené, si myslím, tak to bolo absolútne zlé, a ja som vám to už viackrát aj vysvetlil pri svojom vystúpení pri iných novelách, pretože to bolo absolútne nekontrolované a bolo to bez akejkoľvek koncepcie urobené. A v tomto vystúpení, ktoré ste mali teraz, ste umne zamlčali toto, pretože ste nepovedali, že v súčasnosti súkromní zriaďovatelia môžu zo zákona odmietnuť návrh rady školy. Dokonca v súčasnosti zo zákona, ktorý je platný, to môžu robiť donekonečna. Pritom návrh, ktorý prináša minister, túto časť zlaďuje so zriaďovateľmi cirkevných stredných aj základných škôl, ktoré majú dnes možnosť dvakrát odmietnuť návrh rady školy a potom pristúpiť k menovaniu priamo riaditeľa školy.

Všetko to, čo ste povedali, v podstate mne vychádza, že vy ste kritizovali tento systém, systém fungovania menovania riaditeľov súkromných škôl a cirkevných škôl, pretože ste presne hovorili o tom, že vlastne sa rada školy týmto zbavuje zodpovednosti alebo, presnejšie, kompetencie a že už len určitým štatistom, že sme vylúčili z tohto konania tých, ktorí v podstate najlepšie môžu rozhodnúť o tom, kto má byť riaditeľom alebo nemá byť riaditeľom školy.
Preto vám to chcem pripomenúť, že to, o čom v súčasnosti sa diskutuje, myslím si, úplne právom, medzi zriaďovateľmi škôl, je, že je potrebné tieto kritériá zrovnoprávniť, pretože ony nie sú rovnoprávne. Dnes zriaďovatelia verejných škôl, to znamená, či už je to štát alebo samospráva, tak rešpektujú podľa zákona návrh rady školy a musia vymenovať toho riaditeľa, ktorého dostanú z tohto výberového konania, zatiaľ čo súkromné školy môžu to odmietať donekonečna, mám na mysli teraz zriaďovateľa, že môže odmietať tento návrh rady školy, no a cirkevné školy dvakrát a tretíkrát už to môžu menovať priamo.
Ak si zoberieme kompetencie rady školy do úvahy, tak vychádza nám z toho, že rada školy má predovšetkým kontrolnú funkciu, čo sa týka fungovania samotnej školy, a rada školy by mala aj hodnotiť samotného riaditeľa.
Nuž a tu vám môžem povedať jednu zaujímavú štatistiku, že odvtedy, ako boli tie takzvané rady školy vytvorené a mali túto kompetenciu, tak len na úrovni zriaďovateľov stredných škôl okrem jednej výnimky tuším v Bratislavskom kraji rada školy nenavrhla ani raz odvolanie riaditeľa školy, zatiaľ čo zriaďovatelia škôl to urobili niekoľkokrát. A ja si myslím, že je to úplne prirodzené, pretože tí zriaďovatelia sú svojím spôsobom priamo zodpovední, akým spôsobom sa bude vyvíjať kvalita vzdelávania v školách.

Určite mi dáte za pravdu, že keď sa kritizuje nefungovanie vzdelávania napríklad na strednom stupni a jeden z tých príkladov je aj vzdelávanie odborné, tak nie je to kritika konkrétnych škôl alebo konkrétnych riaditeľov, ktorí z tohto pohľadu majú významné postavenie, ale je to kritika predovšetkým na stranu zriaďovateľov. A predpokladám, že práve preto sú to aj predchádzajúce vlády, tuším to bola aj vláda, v ktorej ste boli vy, pán Fronc, ktoré dali možnosť súkromným školám, aby mohli vetovať návrhy rady škôl, a rovnako dali veto aj cirkevným školám, aby mohli vetovať návrhy rady škôl. A pritom si je potrebné uvedomiť, že všetky tieto školy sú rovnako financované zo štátneho rozpočtu. To znamená, tak súkromné školy, ako aj cirkevné školy dostávajú 100 % normatívu, ako to dostávajú verejné školy. Dokonca tieto školy ešte môžu naviac vyberať aj školné. Čiže ergo z tohto pohľadu sa musíme na ne pozerať, že sú v rovnakom postavení. Avšak pri menovaní riaditeľa nie sú v rovnakom postavení. A to mi určite dáte za pravdu, pán poslanec Fronc, lebo to je holý fakt, ktorý je dnes v zákone.
Rovnako pán poslanec Érsek sa pýtal, prečo je to iba prvý návrh, ktorý je odmietnutý, prečo potom nie je to druhý, tretí. Ja sa rovnako spýtam, pán poslanec Érsek, prečo súkromné školy, ktoré sú rovnako platené zo štátneho rozpočtu 100 % normatívu a ešte si môžu aj vyberať školné, majú možnosť odmietať teda prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty návrh, zatiaľ čo táto novela, ktorú predkladá pán minister, práve súkromným školám toto zamedzuje a dáva to do rovnoprávneho postavenia napríklad aj s cirkevnými školami, že to budú môcť urobiť iba dvakrát. To ste tu ale nespomenuli, pretože zrejme vám to nevyhovuje.

A preto chcem ešte raz zdôrazniť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hovoríme o školách, ktoré sú rovnako platené zo štátneho rozpočtu. Ergo štát musí mať určitú jurisdikciu nad nimi. A rovnako to musí mať aj zriaďovateľ, pretože preberá zodpovednosť za tie školy. Ak zriaďovateľ dnes v zákone má zodpovednosť za vytváranie takzvanej stratégie vzdelávania, napríklad na strednom stupni vzdelávania, a zo zákona už dnes musia, to sme prednedávnom rovnako dostali do zákona, toto schvaľovať v zastupiteľstve, tak ergo preberá zodpovednosť aj za to, akým spôsobom sa bude toto vzdelávanie uberať. A tým pádom preberá zodpovednosť aj za to, kto tam bude riaditeľom, pretože ak rada školy niekoho navrhne, potom zriaďovateľ ho musí akceptovať. A ak to má byť len formálne akceptovanie pri verejných školách, to znamená, či už primátor alebo starosta alebo predseda to len formálne akceptuje, a súkromné školy, ktoré sú rovnako platené, a cirkevné školy, ktoré sú rovnako platené, majú možnosť do toho zasiahnuť (zriaďovateľ), lebo majú zodpovednosť, tak potom nedávate tomu rovnaký meter, páni poslanci, a snažíte sa len zakrývať možno to, čo ste nie celkom dobre nastavili. Toto je vec, ktorú je potrebné naozaj dotiahnuť dokonca, pretože títo riaditelia škôl nie sú len riaditeľmi, ktorí sú zodpovední za pedagogický proces, ale sú to aj riaditelia, ktorí sú manažéri a spravujú majetok, niekoľko miliardový majetok zriaďovateľov škôl. A z toho pohľadu si myslím, že je potrebné, aby do toho mohol svojím spôsobom a podľa mňa legitímne, zákonne vstupovať aj zriaďovateľ školy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bola tu spomenutá aj kritika na premiéra Roberta Fica, že niečo vyhlásil na ZMOS-e. Páni poslanci, on vyjadril presne tú filozofickú otázku, ktorú tu ja rozoberám. Hovoril o tom, že je potrebné, aby bola zrovnoprávnená pozícia verejného zriaďovateľa so súkromnými a cirkevnými zriaďovateľmi škôl. A povedal, že je potrebné nájsť riešenie také, aby sa to zohľadnilo, pretože ak na jednej strane vy nesúhlasíte s týmto, čo by mali dostať verejné školy, ale pritom to tolerujete pri súkromných a cirkevných školách, tak potom si musíme povedať, že budeme musieť to asi zjednotiť a urobiť to, čo je pre verejné školy v súčasnosti, že bude to platiť aj pre súkromné a cirkevné školy, kde, predpokladám, s tým určite súhlasiť nebudete. A ja si rovnako myslím, že to nie je celkom správne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bolo potrebné, aby som predložil tento pohľad aj ako zástupca zriaďovateľa predovšetkým stredných škôl a za stredné školy vôbec, pretože zriaďovateľmi stredných škôl sú samosprávne kraje v drvivej väčšine, to znamená, pre tri štvrtiny všetkých stredných škôl sú zriaďovatelia samosprávne kraje, potom sú to zriaďovatelia súkromní, cirkevní a štátni, aby do tohto rovnako mohli niečo povedať rovnako, ako aj ZMOS, pretože ten je zriaďovateľom základných škôl a je to v tom pomere súkromných a cirkevných takmer rovnaké a je priamo za to zodpovedný, v tomto prípade jeho starostovia a primátori.

Čiže skúsme, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj pragmaticky zvážiť tento systém, nerobme z toho politiku, nezamlčujme realitu, aká v skutočnosti je, nemanipulujme, prosím vás, s tým tak, že kto má väčšinu v rade alebo nemá väčšinu v rade školy, pretože veľmi dobre viete, ako sú zástupcovia do rady škôl volení, veľmi dobre viete, akí zástupcovia aj v rade školy môžu byť, pretože aj ten argument tu veľakrát odznel, že, povedzme, by mali mať možnosť starostovia, ktorí nemajú, povedzme, stredné vzdelanie, ovplyvňovať voľbu riaditeľa školy. Nuž potom inak tolerujete to, že dnes má možnosť ovplyvňovať voľbu riaditeľa takisto niekto, kto nemá ani stredné vzdelanie, napríklad zástupca študentov, ktorý ešte nemá vôbec žiadne stredné vzdelanie, dokonca to môže robiť aj zástupca zamestnancov, ktorý môže byť údržbár alebo niekto, kto nemá takisto stredné vzdelanie, ale to tolerujeme.
Preto našou snahou je naozaj nájsť dobrú rovnováhu a hlavne v porovnaní zodpovednosť a kompetencie, toto sú tie misky váhy, ktoré chceme vážiť spoločne, a preto mi dovoľte, aby som ešte raz podporil tento zákon. Myslím si, že je potrebný a určite budem hlasovať za jeho postúpenie do druhého čítania.

A v druhom čítaní debatu ohľadom aj voľby riaditeľov škôl (verejných škôl) z hľadiska toho zrovnoprávnenia so zriaďovateľmi súkromných škôl a cirkevných škôl sa budeme snažiť nastaviť tak, aby bola zrovnoprávnená a aby odzrkadľovala to, čo je dôležité, zodpovednosť a kompetenciu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.5.2015 o 9:40 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Blanár, mám pocit, že na vás sa vzťahuje to, že tiež nemáte prijímač. Vy ste ma nepočúvali. Ja som nemenoval žiadneho špecifického zriaďovateľa, ja som hovoril o zriaďovateľovi. Ja som povedal, že s touto dikciou, čo sa týka navrhovania riaditeľa školy, si viem predstaviť, že to akceptujem, ale nie s tou ďalšou, dobre, ešte nezaznala explicitne, len bola mediálne avizovaná.
A k samotnej zodpovednosti a kvalite. Áno, zriaďovateľ školy má zodpovednosť, ale celá tá reforma pred mnohými rokmi bola nastavená tak, že je zodpovedný za hospodársku časť, za ekonomické fungovanie školy, za odbornosť a za kvalitu tu musí byť niekto iný zodpovedný, a to podstatne viacej ako ten zriaďovateľ. A to musia byť tí, ktorí majú predsa len k tomu bližšie.

Viete, pri všetkej úcte, keď to preženiem, tak aj tuná plénum môže zákonom odhlasovať že dva krát dva sa rovná päť. No ale to odborník nebude robiť. Čiže ja sa domnievam, že posunúť takúto zodpovednosť explicitne, hlavne rozhodovaciu, takisto aj za kvalitu na zastupiteľstvo, to je vec, ktorá sa nemôže stať, ktorá nie je dobrá pre vzdelávanie. Ja nehovorím, že nech do toho nevstupuje, nech nepomáha, nech istým spôsobom ani nesnaží sa ovplyvniť kvalitu. Prečo žiadame od každého pedagóga, aby mal pedagogické vzdelanie, keď je v inom veľký odborník? Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 9:56 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56

Jana Laššáková
Skontrolovaný text

Pán poslanec Novotný.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 9:56 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Ja rozumiem vystúpeniu pána poslanca Blanára, lebo takisto je zriaďovateľom mnohých stredných škôl v Žilinskom samosprávnom kraji. A nechcem z toho robiť politiku. Súhlasím aj s touto výzvou. Ja som počul vystúpenie pána premiéra na sneme ZMOS-u, kde teda avizoval posilnenie kompetencií starostov vo vzťahu k základným školám, ktoré zriaďujú, aj vo vzťahu k rade školy, aj vo vzťahu k riaditeľovi. Nejdem teraz do detailov, ako to hovoril vtedy pán premiér.
Vy ste dnes vo svojom vystúpení hovorili aj tom, pán poslanec, že teda iba treba zrovnoprávniť zriaďovateľov obce so zriaďovateľmi, povedzme, cirkvami alebo súkromnými subjektmi. Faktom je, že je tu určitý ale rozdiel. A ten rozdiel, ktorý ja vnímam, je taký, že ak sa cirkev alebo nejaký súkromný subjekt práva rozhodne zriadiť svoju školu, investuje do toho svoje finančné prostriedky a má jasnú predstavu o tom, čo by chcel takouto školou dosiahnuť, aký vyučovací proces tam má prebiehať, vidím tak mnohé školy (Montessori) na Slovensku, že má vlastnú predstavu, a teda je logické, že ju realizuje prostredníctvom riaditeľa, ktorý je v tejto škole.

Čo sa týka ale škôl, ktorých zriaďovateľom sú obce, tie sa dostali do zriaďovateľskej povinnosti obcí prenesením kompetencií zo štátu, čiže vlastne štát časť svojich kompetencií aj štátny vzdelávací proces zveril týmto obciam. Úlohou obce z tohto môjho hľadiska je starať sa o to, aby škola dobre fungovala a bola technicky, materiálne dobre vybavené, ale riaditeľ školy má predovšetkým kompetenciu vo vzťahu k tomu, ako organizuje vyučovací proces, ako prebieha vzdelávanie a kvalita vzdelávania žiakov. A tu si nie som celkom istý, či posilňovanie kompetencií starostov je práve to, čo potrebujeme na skvalitnenie našich škôl. Skôr si myslím, že je to naopak. Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 9:58 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Kolega Blanár, vy stále hovoríte o nejakej zodpovednosti. Ja by som to tak povedal, že čo vám nevyhovuje, to je pre vás neprijateľné. Vy jednoducho všade potrebujete mať nastrkaných svojich ľudí. To vidíme na každom kroku, či sa budú obsadzovať nové a nové funkcie ľuďmi, ktorí nemajú absolútne žiadnu kompetenciu. A to sa týka aj vzdelávania. Tu nejde o zodpovednosť. A ja sa opýtam ešte, zodpovednosť to má byť voči komu, voči študentom, voči rodičom, voči regiónom alebo voči vášmu vedeniu? Vy, skrátka, potrebujete ovládať ľudí v daných inštitúciách, aby vám sa všetci poklonkovali. A zvlášť vo vašom prípade vidno, ako fungujú niektoré inštitúcie, na čele ktorých stoja absolútne nekompetentní ľudia, ktorí babráckym spôsobom riadia tieto inštitúcie.
Ja to ešte raz zopakujem, čo povedal kolega Fronc. A parafrázoval to aj kolega Novotný. Za čo má mať vlastne zodpovednosť ten zriaďovateľ? Má ju mať za ekonomiku a za hospodárenie školy, ale nie za vzdelávanie a hlavne za odbornosť vo vzdelávaní, lebo to je už kompetencia trochu iná. A toto si treba dať na misky váh, čo a akým spôsobom treba takto ovládať.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 10:00 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text

Ďakujem. Len krátko pripomeniem, že v Česko-Slovensku existovalo rok alebo možno aj dva roky, keď zamestnanci volili svojich riaditeľov. Myslím, že tie skúsenosti sú vyhodnotiteľné a použiteľné aj v tejto diskusii. Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 10:02 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Pavol Goga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Chcem pána poslanca podporiť vo svojom vystúpení a súhlasím s tým, že zmeny, ktoré sú v navrhovanom znení zákona, vyplynuli z aplikačnej praxe a je to dobré, že sa vychádza zo skúseností.

Súhlasím aj s tým, že je potrebné v tomto zrovnoprávniť a posilniť úlohu zriaďovateľa školy, ale samozrejme, aj pri výberovom konaní budú mať svoje miesto volené alebo zvolené rady škôl. Zo skúseností, samozrejme, vieme aj to, akým spôsobom boli volené rady škôl. Často sú členovia rád škôl členmi aj 8 – 12 rokov v závislosti od toho, koľko detí a v akom veku, v akom ročníku majú svoje deti, svojich blízkych, svojich priateľov a tak ďalej. A rodičia sa nehrnú do týchto funkcií, to si povedzme otvorene. Často sú volené rady škôl, by som povedal, tak ako to chce aj riaditeľ, keď je schopný, samozrejme, vie si ich tam udržať toľko, koľko potrebuje. Často sú volení 15 – 20 % rodičov z celkového počtu rodičov škôl. Tým, samozrejme, nechcem spochybniť ich mandát, ale, samozrejme, dá sa aj o tomto hovoriť.
Kdesi som ešte postrehol vo vystúpení, myslím, pána kolegu Érseka, na ktorého ale nemôžem reagovať, hovoril, že zriaďovateľ školy neodôvodňuje s tým svoj nesúhlas, ale skúsim to odborne povedať, práve, naopak, v paragrafovom znení práve sa hovorí, že zriaďovateľ školy pri tom nesúhlase písomne odôvodní nesúhlas s navrhovaným kandidátom na riaditeľa školy Rade školy, zároveň vyhlási druhé kolo voľby, čo nevylučuje, že ten istý, ktorý zvíťazí v prvom kole, sa potom následne môže opakovane stať riaditeľom školy. Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 10:02 hod.

PaedDr.

Pavol Goga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:04

Ľubica Rošková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať a potvrdiť slová, pán poslanec, ktoré si povedal, že tento zákon odráža potreby aplikačnej praxe, ale doteraz sa celá téma vedie iba o niektorých bodoch, ja sa chcem dotknúť dvoch bodov, ktoré sú z hľadiska mojej aplikačnej praxe ako psychológa veľmi dôležité. A myslím si, že pomôžu nielen školám, ale hlavne deťom, o ktoré v tomto prípade ide.

Prvý bod je, že sa navrhuje zmena zápisu detí do prvého ročníka na apríl, čím výrazne posilníme zrelosť detí a výrazne znížime možnosti odkladov školských dochádzok u detí, ktoré z dôvodu grafomotoriky, porúch reči a ďalších iných psychomotorických funkcií sa zapíšu do prvého ročníka a sú pritom nezrelé.
A druhou veľmi dôležitou vecou, ktorá sa dotýka možno malej skupiny žiakov, ale dotýka sa jej, sú praktické školy, kde sa umožní spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy tak, aby sa mohli pripravovať na svoje povolania podľa svojich možností. Totiž podľa súčasného stavu dochádza k tomu, že pri poklese počtu žiakov v triede pod minimálny možný počet po prvom ročníku sa vlastne trieda praktickej školy v druhom alebo v treťom ročníku zruší a ani zostávajúci počet žiakov nemôže vo svojej príprave na povolanie pokračovať. Umožnením spájania ročníkov sa žiaci vlastne môžu ďalej vzdelávať a môžu tento problém odstrániť. Tým vlastne pomôžeme týmto hendikepovaným, nechcem ich takto nazvať, ale do určitej miery obmedzeným deťom z hľadiska svojich možností sa lepšie začleniť v spoločnosti a lepšie posilniť svoje schopnosti a zručnosti.

Takže ja by som sa v mene týchto rodičov chcela za tieto dve veci veľmi poďakovať, že sa do tohto zákona zahrnuli. A sú skutočne výsledkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2015 o 10:04 hod.

PhDr.

Ľubica Rošková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video