51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľujem si pripomenúť, že zasadnutie výboru pre financie a rozpočet k voľbe predsedu NKÚ sa bude konať o 12.00 hodine, ale v miestnosti č. 30, nie 31. Ďakujem.

Chcem dať do pozornosti všetkým poslancom a členom výboru pre verejnú správu, že o 12.00 hodine odchádza autobusík na poslanecký prieskum. Takže všetkých srdečne pozývam.

Ako predseda výboru na kontrolu SIS chcem pripomenúť členom výboru na kontrolu SIS, že o 12.15 hodine sa uskutoční zasadnutie nášho výboru v obvyklých priestoroch. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Rada by som pozvať všetkých kolegov na konferenciu, ktorá sa bude konať o 13.30 v kinosále Národnej rady a ktorá sa týka témy rodina. Ste na ňu srdečne pozvaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ za náš výbor, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov dovoľte povedať aj z mojich úst, nakoľko je to aktivita nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby som povedal niekoľko myšlienok.

Znovu, Vojenský obvod Javorina. Zdá sa mi, že to je ako keby nekonečná pieseň. Musím povedať, že som veľmi sklamaný, že aj po takej dlhej dobe, ako je 24 rokov, nie sme v stave ukončiť aspoň jeden reštitučný titul, ktorý máme v našich zákonoch urobený, a stále dookola to omieľame, a nie a nie ho ukončiť. Je to aj výsledok toho, že mnohí naši zamestnanci zo štátnych podnikov a ďalších štátnych firiem či už poľnohospodárskych alebo lesných berú týchto reštituentov ako svojich nejakých konkurentov, ako tých, ktorí sú tí zlí, ktorých treba nejakým spôsobom klásť polená pod nohy. A mal som tú česť, respektíve, žiaľbohu, som to zažiť aj na vlastnej koži a musím povedať, že nie je to kultúrne a nesvedčí to o veľkej úrovni, že chceme z moci štátu niečo reštituovať a vrátiť niečo vlastníkom naspäť, bez komplikácií. Žiaľ, aj teraz tie komplikácie sa dejú. A je mi smutno, že musíme to stále nejako naťahovať, upresňovať, ujasňovať, prikazovať, namiesto toho, aby sme to odťali, ukončili a zavŕšili.

Ako spomenul už kolega Zsolt Simon, je to jednoduchý pozmeňujúci návrh, ktorý nestihol dať na predminulej schôdzi, keď sme tu mali vyslovene novelu reštitučného zákona (zákon č. 180/1995 Z. z.), zákon o Vojenskom obvode Javorina. A preto som bol veľmi rád, keď poslanci nášho výboru si to vzali za svoje a ako výbor sme to predložili plénu Národnej rady Slovenskej republiky. Takže máme to teraz už v druhom čítaní a prakticky hovorí sa jedine o tom, že ministerstvo na území bývalého Vojenského obvodu Javorina nesmie predávať cesty a komunikácie až do ukončenia reštitúcií.

Musím povedať, že v minulej vyhláške týkajúcej sa katastrálneho zákona, ktorá, samozrejme, už neplatí, ku zákonu č. 162/1995 Z. z., pod poľnohospodárskou a lesnou pôdou sa považovali boli zahrnuté aj cesty. Žiaľ, v súčasnej vyhláške sa druh pozemku už takto nedefinuje. A je tam iba spôsob jeho využitia. Takže tým pádom ja som to bral tak, že pokiaľ je to takto zadefinované v pôvodnom zákone o vojenských obvodoch, ako to spomenul pán navrhovateľ, že sa nesmie predávať poľnohospodárska lesná ostatná pôda až do konca reštitúcií, tak, žiaľ, mnohí, samozrejme, si našli asi kľučku a, ako sa cituje v dôvodovej správe, došlo k predaju cesty. Samozrejme, ten pozemok, myslím, že to už máte každý, ak nie je k tomu prístup, je bezcenný skoro pre toho majiteľa, pričom výkon vlastníckych práv je v značnej miere obmedzený, ak nie znemožnený.

V tomto prípade, pokiaľ ide o lesné porasty, tvrdím, že ten výkon je znemožnený pretože tam prakticky je tá hodnota toho majetku lesného podstatne väčšia, hlavne tým trvalým porastom, ktorý tam je. Je to ten les, ten lesný porast, ktorý prakticky rastie sto rokov, stopäťdesiat rokov. A viac-menej pokiaľ ho niekto zo dňa na deň vyrúbe, tak cena toho pozemku ide rapídne dole. A tu hovoríme za meter štvorcový o troch korunách, nie o nejakých 20 – 30 korunách, hovorím, v starej mene za meter štvorcový.

Takže myslím si, že pokiaľ už chceme tú reštitúciu riešiť a chceme ju riešiť, dúfam, zodpovedne a spravodlivo a povedať, že ten štát uznáva svoju chybu, tak myslím si, že taký lapsus, že niekto nám predá poza chrbát cestu, pričom reštitúcia ešte nie je ukončená, nemá sa stať. Stalo sa to.

Takže chcem veriť, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom, ktorý vychádza za výbor, aspoň trošku tú frustráciu našich občanov, ktorí čakajú na tú reštitúciu vôbec v bývalom Vojenskom obvode Javorina, im znížime, pričom im povieme, že myslíme to s nimi vážne.

Preto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.

A, samozrejme, kvitujem, gestorský výbor, tiež teda dám pripomienku, že musí byť tá komunikácia vyšpecifikovaná presne, takže, áno, aj s touto pripomienkou, ktorá bola v spoločnej správe, aby sme takto zahlasovali a povedali občanom Slovenskej republiky, že ešte tá reštitúcia nie je až v takom zlom bode, keď ten štát to nemyslí úprimne, a vrátime tým vlastníkom aj vo Vojenskom obvode Javorina ich majetok tak, aby výkon vlastníckeho práva bol plnohodnotne im umožnený.

A ja by som bol najradšej aby to bolo hneď zajtra. Žiaľ, pán minister mi povedal, že to asi tak rýchlo nezvládneme. Ale ja si myslím, kde je vôľa, tam je aj cesta.

Takže ešte raz by som vás chcel naprieč celým politickým spektrom za náš výbor požiadať o schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel len krátko vyjadriť k tomu predaju cesty. Bolo to predané, myslím, začiatkom roka 2013 alebo koncom roku 2012. Ministerstvo obrany má svojho ministra. Je to nominant strany SMER. A jednoducho to, že sa predala cesta súkromnej osobe a že sa udialo to, čo sa udialo, tak ide na niekoho vrub. Ja absolútne chápem, že minister obrany nie je schopný odkontrolovať všetky podrobnosti aj takéto jednotlivé prípady. Čiže ja by som toto jemu za vinu nepripisoval, prekristapána, však za to niekto musí byť zodpovedný. Ja som nikde nečítal, že by proste sa tu vôbec nejakým spôsobom šetrilo, že by nejakým spôsobom bol potrestaný úradník alebo zamestnanec, ktorému toto ide na triko. Jednoducho toto sa stalo počas tejto doby, keď rezort má v správe strana SMER. Má tam svojho ministra. A my si nenahovárajme, že nebola cesta, ako sa dalo tomu zabrániť alebo minimálne potrestať človeka, ktorý to spôsobil. Toto sa proste nemalo stať. My tu teraz už len nejakým spôsobom hasíme to v takej kooperácii aj s vládnou stranou, čo proste sa jednoducho nikdy nemalo prihodiť. Toto sa nemalo prihodiť. Normálny človek to nemôže povoliť, aby sa cesta predala, pod to sa jednoducho nemôže podpísať. A minister obrany Martin Glváč je schopný PR spôsobom pred akoukoľvek televíznou kamerou sa producírovať za oveľa, oveľa menšie pochybenia a vyťahovať oveľa, oveľa menšie pochybenia z minulosti a tuto čuší, ja som nič nezachytil. To znamená, že o tomto by bolo treba sa rozprávať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nejde len o to, že chceme zabrániť, ja poviem, pokútnemu predaju pozemkov a trestuhodnému predaju pozemkov tam, kde ešte nie sú ukončené reštitúcie, ale treba upozorniť aj na to, že tu si štát zabezpečil cez Vojenské lesy nekontrolovateľnú ťažbu, ktorá pokračuje stále. Ja odporúčam sa tam ísť pozrieť. Ja donesiem odtiaľ aj fotografie, to, koľko tam odchádza áut s krásnym drevom. A nie je aj toto zámer, že sa vyklčujú tie lesy, ostanú holými a potom sa naozaj znehodnotí aj cena pre budúcich reštituentov? Skúsme sa aj tým zaoberať?

Ďakujem. Pán poslanec Fecko, sám si bol pri tom výkone na pozemkovom úrade, a teda vieš, ako sa dá robiť poctivo, ako sa dá robiť nepoctivo. A ukazuje sa, že štát jednoducho dokáže spotvoriť akýkoľvek zákon, jeho výkon, jeho realizáciu a, samozrejme, vždycky sú za tým zištné záujmy, či je to ťažba dreva v Javorine. To boli v prvom rade zištné záujmy, čo sa týka poľovníctva. A tam sa jednoducho pretekali ľudia, ktorí boli naprieč spektrom, či to boli poslanci za HZDS, SMER, SDKÚ, pretekali sa v tom, aby sa to nevydalo a aby sa takto tento priestor zneužíval a, samozrejme, aby reštitúcie došli zabudnutia. Vtedy sa vyhrážali, pamätám si na to, lebo sme ten zákon predkladali spolu s kolegom Simonom, že je tam nevystrelená, nevybuchnutá munícia. Prepáčte, vy nebudete ohrození, keď sa tam na poľovačkách hýbete? Samozrejme, do toho sa pridal pán exprezident a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho to bola teda sila ľudí, ktorí sa o tento priestor zaujímali a ktorí jednoducho tento priestor využívali pre seba.

Ďalšia kategória problémov, ktorá je vlastne rozdelenie katastra. Máme všeobecný kataster, máme vojenský kataster, máme železničný kataster a za všetkým je len a len problém. Nechcem to nazvať inak, lebo sa mi tlačí stále to jedno pekné slovo, že to je svinstvo, keď si zoberieme všetky problémy, ktoré súviseli so železničným katastrom, o ktorom sme nerozprávali a nehovoríme, veď všetky tie vyvlastňovačky a následné výstavby a potom následne predaj štátu. Čiže štát fakt sa správa zle, pretože za tým sú potom vždy a vždy len zlí ľudia.

Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, že ste na mňa reagovali. Samozrejme, cítim už ja momentálne aj nejakú takú osobnú zodpovednosť, keď už som piaty rok v tejto Národnej rade. Takže snažím sa maximálne nejako to tiež vylíšiť. A kde môžem tak nejaký ten pozmeňujúci návrh dať, tak sa dá.

Pani kolegyňa Gibalová, áno, máš pravdu, že s tou ťažbou to je ďalší veľký biľag, ktorý tu máme. Sú, samozrejme, národohospodárske plány, ako sa to má, ako sa to nemá ťažiť.

V prípade, že je to tam vyťažené, ja som povedal aj na schôdzach urbárskych spoločností, kde som bol vo Vojenskom obvode Javorina, asi štyroch urbariátov, jednoznačne, pokiaľ dostaneš vyrúbaný les, ty ho musíš dostať už zabezpečený. Kolega Mičovský mi to môže potvrdiť.

A čo znamená zabezpečený les? To znamená, nemôže tam byť rúbaň, keď tam mal byť les. To znamená, máš ho dostať, prípadne môžeš potom si žiadať, ak to tam bolo neprávom vyrúbané, adekvátny les od štátu ako náhradu. To, že sa tak nedeje alebo je to v ojedinelých prípadoch, je to druhá vec. Mnoho o tom ani nevedia tí vlastníci reštituenti, že také niečo si môžu vôbec nárokovať.

Osveta je tu minimálna, ako povedal kolega Radošovský, chceme, aby sa vôbec o tom nevedelo, nech to ide do zabudnutia, nech to všetko umrie, nech sa to všetko vyparí. Tak ďalšia generácia vôbec o tom nebude vedieť, že nejakú reštitúciu tam má uplatnenú. A mňa to osobne veľmi frustruje, pretože viem, aká je galiba pri riešení reštitúcií.

Ale nie je to neriešiteľný problém, dá sa to riešiť, len je to stále, ako hovorí kolegyňa Košútová, o ľuďoch. To znamená, poďme ich kontrolovať a nech za svoj výkon aj nesú zodpovednosť, čo urobili, čo neurobili, čo mali urobiť a ako vlastne u tých reštituentov sme to ukončili alebo neukončili. A nech nie sú žiadne výhovorky, či bol pravý, modrý, fialový, červený, to neberiem. Ide o vec, treba ukončiť vec. A tak ako zákon hovorí, ako sme ho takto schválili, respektíve ako ho novelizujeme, tak podľa neho poďme a ukončime všetko tak, ešte raz hovorím, to nie sú špekulanti, to sú obyčajní ľudia s malým o, nerobím politiku, ktorí čakajú na tú reštitúciu, že štát konečne uzná a vyrieši to, na čo nárok majú. Ďakujem pekne.