54. schôdza

16.9.2015 - 7.10.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

18.9.2015 o 14:05 hod.

PhDr.

Eva Hufková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:59

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja teda som vo svojom vystúpení ten colný sadzobník celkom neriešil, ale iba vrátim sa k tej prvej časti.
Myslím, že tu môže byť aj trošku nedorozumenie a hneď v dvoch rovinách. Prvá rovina je, že medzi Čínou a Ruskou federáciou dneska z hľadiska slovenskej zahraničnej politiky existujú dosť významné rozdiely, ktoré vyplývajú nielen teda z rozličnej ekonomickej veľkosti a dôležitosti, ale napríklad aj z toho, že voči predstaviteľom jednej z tých krajín sme súčasťou sankčného systému vzhľadom na agresiu na východnej Ukrajine a voči druhému nie sme v žiadnom takom vzťahu. Ale ten podstatnejší rozdiel medzi komerčnou bankou a medzinárodnou bankou, ktorá je nástrojom zahraničnej politiky a určitých štátnych cieľov, to znamená, že keď, ak si tu akákoľvek komerčná ruská banka alebo aj čínska, teda o ruskej, bude zriaďovať svoju pobočku, ja s tým nemám problém. Koniec koncov máme tu aj Sberbank, aj keď tá sa dneska zase predáva. Takže to je trošku rozdiel.
Ale to, o čom hovoríme tu, je medzinárodná banka, ktorá je vyjadrením aj určitých zahraničnopolitických hodnôt a preferencií a ktorá zároveň dostane určité zvýhodnenie a imunity, ktoré teda komerčná banka nedostane. Ak komerčná banka je na Slovensku prítomná, tak sa musí chovať podľa slovenských bankových zákonov a podlieha štandardným reguláciám. Toto zastúpenie bude trošku v inej situácii.
Keď to poviem tak, ideme v podstate akreditovať a určitými privilégiami a imunitami vybaviť agentov na, agentov inštitúcie, ktorá ide za cieľmi Ruskej federácie, a nevidím na to, na to dneska dôvod. Nehovorím, že keby taká vec dneska existovala, že ju máme rušiť a ísť do toho baranom, ale v tejto zahraničnopolitickej situácii to aktívne robiť ako prví na svete je pre mňa mimoriadne zvláštne.
Takže z toho titulu bolo moje vystúpenie, nie ani z nejakej rusofóbie, ani z obavy z pôsobenia komerčných bánk na slovenskom trhu, ale z tejto veľmi špecifickej situácie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2015 o 13:59 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:01

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Účelom predmetnej dohody je zabránenie daňovým únikom a podvodom a zlepšenie výberu daní.
Na základe dohody FATCA bude Slovenská republika získavať údaje o príjmoch na finančných účtoch slovenských daňových rezidentov v Spojených štátoch amerických. Zároveň prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bude Slovenská republika oznamovať zmluvou určené informácie v pravidelných časových termínoch príslušnému orgánu Spojených štátov.
Predpokladom výmeny informácií je zavedenie vnútroštátnej legislatívy spravujúcej rámec pre slovenské finančné inštitúcie, aby mohli získavať požadované informácie o amerických osobách. Dohoda nie je adresovaná širokej verejnosti, ale ja adresovaná najmä finančným inštitúciám v Slovenskej republike, ktoré predstavujú odbornú informovanú verejnosť.
Predpokladaná dohoda rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu v Slovenskej republike v súlade so záväzkami vyplývajúcimi Slovensku z jej členstva v Európskej únii.
Ďakujem.
Skryt prepis

18.9.2015 o 14:01 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:03

Eva Hufková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona FATCA (tlač 1666).
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
K predmetnej dohode zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov, zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

18.9.2015 o 14:03 hod.

PhDr.

Eva Hufková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:05

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Ďakujem. Zmluva zodpovedá ako vnútroštátnym právnym predpisom, tak aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty.
Z hľadiska vecnej podstaty má charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem.
Skryt prepis

18.9.2015 o 14:05 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:05

Eva Hufková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Arménskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená gestorským výborom. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

18.9.2015 o 14:05 hod.

PhDr.

Eva Hufková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:07

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Pán predseda, vzhľadom na charakter zmluvy, ktorý je identický s predchádzajúcou zmluvou, dovoľte mi vzdať sa úvodného slova. Ďakujem.
Skryt prepis

18.9.2015 o 14:07 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:08

Eva Hufková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o zamedzení dvojitého zdanenia a zabráneniu daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
K predmetnej zmluve zaujali výbory stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru. Výbor určil mňa za spoločnú spravodajkyňu výborov a zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

18.9.2015 o 14:08 hod.

PhDr.

Eva Hufková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
54. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia
 

8:31

Miroslav Lajčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

2.
Ďakujem pekne. Dobré ráno, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v rámci prvého čítania návrh zákona o rozvojovej spolupráci, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády, ako aj plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.
Agenda rozvojovej pomoci a rozvojovej spolupráce prešla v ostatných rokoch významnými zmenami, ktoré si vyžadujú hľadanie nových efektívnych riešení v rámci partnerstva donorov partnerských krajín, občianskej spoločnosti, súkromného i akademického sektora, medzinárodných organizácií a ďalších subjektov. Do rozvojových aktivít Slovenskej republiky sa zapájajú nové subjekty vrátane podnikateľských subjektov a miestnych samospráv, preto vzniká aj potreba nových flexibilnejších nástrojov realizácie rozvojovej spolupráce, ktoré môžu efektívnejším spôsobom zabezpečiť udržateľné výsledky v partnerských krajinách. Nové výzvy sa pretavujú tiež do koncepčných a strategických dokumentov na úrovni Európskej únie, Organizácie spojených národov, OECD i ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií. Doterajšia aplikačná prax zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci z roku 2007 a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD tiež preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca.
Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca. Nedostatočne upravuje niektoré nástroje rozvojovej spolupráce a napríklad pri poskytovaní dotácií je neflexibilná a limitujúca. Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sme namiesto novelizácie platného zákona vypracovali nový zákon o rozvojovej spolupráci. Popri finančných nástrojoch, ktorými sú dotácie, finančné príspevky a vládne štipendiá, navrhujeme pre oblasť rozvojovej spolupráce nové nástroje, a to zadanie zákazky aj priamo v partnerskej krajine na základe výzvy na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, o ktoré sa bude môcť uchádzať aj slovenský subjekt, aj subjekt založený podľa cudzieho práva, čím chceme vytvoriť širšie možnosti pre zapojenie sa podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce.
Ďalším nástrojom je darovanie hnuteľného majetku štátu na základe legislatívnej zmeny v zákone o správe majetku štátu tak, aby bolo možné darovať hnuteľný majetok Slovenskej republiky partnerskej krajine. Okrem toho bude môcť vláda na návrh rezortov zahraničných vecí európskych záležitostí a financií rozhodnúť o odpustení dlhu partnerskej krajine a navrhuje sa legislatívne upraviť aj zvýhodnený vývozný úver, ktorý bude môcť byť poskytnutý prostredníctvom Eximbanky štátnemu orgánu partnerskej krajiny, jednotke územnej samosprávy, právnickej osobe so sídlom v partnerskej krajine, alebo mimovládnej organizácii so sídlom v partnerskej krajine.
Súčasťou predkladaného zákona o rozvojovej spolupráci je v novelizačnom čl. VI aj legislatívna úprava odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí a to v dôsledku valorizácie platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávania v roku 2013 o pevnú sumu 16 eur, a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením. To zasiahlo do spôsobu výpočtu zahraničného funkčného platu zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu v rámci tzv. verejnej služby. V minulom roku sa v dôsledku toho legislatívne upravili zákon o štátnej službe a zákon o zahraničnej službe. Avšak zmena výpočtu objektivizovaného platového koeficientu v zákone č. 553/2003 Z. z. si vyžiadala väčší rozsah úprav, preto sa ešte v tomto roku používajú platové tarify platné pred valorizáciou. Tieto legislatívne zmeny však nepredstavujú zvýšenie platov zamestnancov v zahraničnej službe a nemajú dopad na rozpočet verejnej správy.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie materiálu a jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis

22.9.2015 o 8:31 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

8:36

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

4.
Dobré ráno všetkým. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Zahraničný výbor Národnej rady ma uznesením č. 152 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. augusta 2015 č. 1671 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 9. novembra a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis

22.9.2015 o 8:36 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 8:40

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

6.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som v noci tento zákon začal čítať a teda nevedel som celkom dobre potom zaspať, lebo zdá sa mi, že neni dobrý. Takto to veľmi stručne poviem. Je zložitý, náročný, veľa vecí mení a skutočne s blížiacimi sa voľbami sa ten mandát na nejaké zásadné zmeny stráca. A teda toto myslím, že je jedna z tých tém, ktorá je veľmi zložitá a v ktorej Slovensko nerobí veľa práce, ale napriek tomu tuná robíme veľmi zásadnú zmenu. Tak dovolím si pár slov k tomu povedať.
Ja som si aj pozrel tú slovenskú rozvojovú spoluprácu v roku 2014, ktorá hodnotí vlastne, je to 32 takých nevládnych organizácií, mimovládnych, ktorá hodnotí rozvojovú spoluprácu. My sme mali ako Združenie kresťanských seniorov 27. augusta v Ružomberku na Katolíckej univerzite celodennú konferenciu na túto tému európskeho rozvoja a migrácia a jadro teda bol ten rozvoj. Vieme, že je tento rok Európsky rok rozvoja. V minulosti bol medzigeneračnej solidarity, veľmi sa osvedčil. Tak aj tento by sa mohol osvedčiť. A pomaly končí, ale veľa o ňom reči tu nebolo, a skutočne Slovensko, hovorím, veľa do toho rozvoja nedáva. Napríklad v roku 2014 sa oproti 2013 znížila o 3,5 mil. táto rozvojová pomoc. Jej podiel na HDP je 0,084 %, náš prísľub bol 0,33 % a zaujímavé je to, že to stále klesá. Od roku 2006, keď bolo 0,103, tak to klesá, teraz je 0,084. Čiže ten trend je stále klesajúci, pričom tento materiál, by som povedal, nejakým spôsobom aj veľkorysejšie, aj rýchlejšie, aj nie celkom transparentnejšie pridáva rozvojovej pomoci, dúfajme, ale trend je úplne opačný.
Zaujímavé je, že na bilaterálnu spoluprácu dávame iba 21 % a že 79 % tvoria naše povinné príspevky do rozpočtu Európskej únie a do medzinárodných organizácii. Ja som si dovolil k minulému rozpočtu na rok 2015 dať také uznesenie, prešlo v parlamente, ktoré zaväzuje ministerstvo zahraničia prehodnotiť tých, stovky doslova rôznych organizácií, do ktorých musíme povinne dávať nemalé čiastky. Tak pri najbližšom rozpočte sa, samozrejme, opýtam, jak to dopadlo, lebo tých rôznych apendixov aj z minulosti, ale stále nových a nových, to sú milióny eur. A tak sa mi marí, že to bolo okolo 60 mil., a to sa do rozvojovej spolupráce samozrejme nemôže počítať. Takisto na bilaterálne rozvojové projekty je tam málo, klesajúca tendencia. Bolo to v 2014 len 2 mil. eur, čiže prepad o 66 % vzhľadom na minulé roky.
Verme, že tiež naša rozvojová pomoc v prvom rade smeruje do Európy, až 55 %, a Ázia, Afrika, ktoré sú na tom najhoršie, najmä Afrika, tá má 20 % celkove tohto. A takisto, že ako keby sme nechceli pomáhať chudobe, ale niečomu inému. No 31 % dávame tým chudobným, najchudobnejším krajinám a 69 dávame v strednopríjmových krajinách, napr. západný Balkán, Východné partnerstvo. Čiže nepodporujeme boj proti chudobe a hladu, ale skôr nejaké politické veci západného Balkánu a Východného partnerstva.
Pritom 5 % podiel výdavkov na migrantov a štipendiá sú vlastne, ani neni finančný transfer v prospech rozvojových krajín, ale sa to spotrebuje tuná na Slovensku, čo organizuje ministerstvo školstva, však je to v poriadku, ale kde sa to v tom ráta. Je to pre zahraničných hostí, ktorí tu študujú, to je, k tomu sa ešte vrátim aj k tomuto zákonu. Čiže veľmi sme poskytli 61,29 % mil. euro, a teda ešte raz poviem, je to len 0.084 %, pričom máme medzinárodne sľúbené, že 0,33 % z nášho HDP budeme platiť. Už som povedal, že to má klesajúcu tendenciu a že Slovensko je v rámci krajín Európskej únie tak trináste, kleslo na predposledné miesto, už za nami je iba Lotyšsko. Malta to vedie.
Čiže v tomto smere teda vidíme, že v rozvojovej pomoci máme čo robiť. A teda sme relatívne bohatá krajina s OECD a so všetkými možnými vymoženosťami, ktoré z tohto plynú, ale napriek tomu sa to nijako neprejavuje, no. Pritom na svete je stále asi 1,3 mld. ľudí v extrémnej chudobe, ktorí, mnohí, trpia podvýživou, nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, liekom či pitnej vode, k základnému vzdelaniu.
Celkovo je Európska únia najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a zaujímavé je, že podľa výsledkov Eurobarometra 2013 až 85 % občanov Európskej únie podporuje myšlienku pomoci chudobným krajinám. Teda tento rok, Európsky rok rozvoja je práve príležitosťou nejak sa nad tým zamyslieť a urobiť nejakú perspektívu budúcich rokov. Je Európsky rok rozvoja a o tom, že je Európsky rok rozvoja, čo je vážna vec, v tomto materiáli ani v dôvodovej správe nie je ani slovo. Ten zákon má platiť už od 1. 1. 2016, už si robí nejaký iný európsky rok. Ale proste zamyslieť sa nad tým a zamyslieť sa aj nad našimi úlohami v súvislosti s európskym predsedníctvom. Európske predsedníctvo, viete, že sa veľmi rýchlo blíži, druhý polrok budúceho roku. Takisto ani slovo tam neni, že vtedy by sa niečo snáď mohlo zmeniť, alebo jedna z tých tém, že bude sa týkať rozvoja.
Slovensko ako súčasť OECD teda prispieva sumou 64 mil. euro, ale zaujímavé je, že to je na biletárky s Keňou, v Južnom Sudáne, Afganistane, s Moldavskom. To sú krajiny také, ktoré zvláštne ako vznikli. Tak Keňa je známa aj tým, že tam Dobrá rodina dáva niekoľko desiatok miliónov ročne, rôzne projekty. Južný Sudán, tam sú veľké problémy. V Afganistane, tam je stále vojna. Moldavsko je zvláštne, že akurát túto krajinu sme, prečo nie, ale vlastne neviem prečo akurát túto vybrali, a potom je to západný Balkán a Východné partnerstvo.
No, tak teraz ešte raz trošku k tomu zákonu, no. Minulý týždeň som nemal dobrý dojem z nášho rokovania, pretože napríklad dvadsaťpäť vládnych zákonov ministerstva financií, vládnych zákonov, dvadsaťpäť bolo v globále, prešlo tu za pár hodín. Absolútne žiadna diskusia, k ničomu prakticky. A tak pán minister financií môže byť rád, že mu to všetko takto prechádza, ale proste dvadsaťpäť vládnych zákonov päť mesiacov pred voľbami bez diskusie, to je buď rezignácia tých ostatných (vyslovené s pobavením), alebo niečo iné, čo neviem celkom pomenovať. Len pozor na to, že s časom blížiacich sa volieb mandát aj tohto parlamentu, aj vlády klesá, a teda už nejaké zásadné zmeny robiť. Nemôžem posúdiť z tých dvadsiatich piatich vládnych zákonov, ktoré naozaj boli dôležité a zásadné, na to tu boli finančníci, ekonómovia, ktorí v podstate mlčali, ale teda na toto upozorňujem.
Tu v tomto materiáli sa mi niektoré veci zdajú nejasné a niektoré, sa dávajú veľké právomoci práve ministerstvu zahraničia pri riešení problémov, ktoré sú, ale upozorňujem aj na to, že okrem vládnej pomoci veľa práce sa, robia aj nevládne organizácie. Práve na tej našej konferencii sme mali veľmi dobré, by som povedal, hviezdne zastúpenie týchto nevládnych organizácií, Charita svätá Alžbeta a iné veci, Liga pre ľudské práva, ktoré to majú veľmi dobre zmapované. Dneska už temer tá rozvojová pomoc sa aj spája s pomocou pre migráciu, lebo tam tiež na to je teba veľa peňazí. No a teda napríklad len svätá Alžbeta má 105 projektov v Afrike. Čiže my na Afriku dáme 21 percent. Tuná máme 105 projektov v rôznych krajinách, niektoré z toho sú iba malé projekty, že pár lekárov alebo malá škola alebo nejaká iná investícia, finančná alebo spoluúčasť s inými, ale tuná naozaj nebyť tohto, NGO projektov, nemám vždy rád tieto nevládne organizácie, niekedy sa miešajú aj do vecí, na ktoré nemajú mandát, ale v tomto smere som, širák dole, že tam dosť veľa robia.
Je tam paragraf, ktorý hovorí o odpustení dlhu. Tak odpustenie dlhu je vážna vec a v minulosti, najmä s jubilejným rokom sa veľmi praktizovalo v mnohých krajinách, sme odpustili dlh veľkoryse, my menej, ale západné krajiny ešte viacej, najmä také dlhy, ktoré absolútne sa nedali nikdy proste už nahradiť a stále len narastali kvôli úrokom. Samozrejme máme tu deblokácie, čiže to je niečo iné. Ale niekto spomínal aj deblokácie s týmto, keď niekto nám neplatil zbrane za socializmu a doteraz nezaplatil, tak sa snažíme napríklad s Ruskom nejakým spôsobom to vykompenzovať inými možnosťami, tak tam sa tiež o tom môže hovoriť. Ale proste odpustenie dlhu sa dáva partnerských krajinám. Študoval som, ale potom som neprišiel, túto noc, na to, že kto určí tie partnerské krajiny. Ja som prečítal tú Keňu, tam Moldáviu, atď., ale tie partnerské krajiny zrejme sa môžu aj meniť, čo aj je správne, len kto ich určuje, kedy sa vyhlásia, to sa mi tam nepodarilo, možno, že to je moja chyba, zistiť.
Odpustenie dlhu by malo byť nasmerované nie politicky, ale práve tam, kde je hlad, kde je chudoba, kde je bieda. Tam upozorňujem na jeden rozpor, sa mi to zdá, že odpustiť môže vláda na návrh – a v zákone – ministerstva zahraničia a ministerstva financií, dobre, ale potom v dôvodovej správe sa už hovorí iba o ministerstve financií. Ako keby ministerstvo zahraničia z toho vypadlo. Tak ministerstvo zahraničia má lepšiu páku na ambasády, na všetky naše zastúpenia vonku, a teda omnoho lepší prehľad má. Zas minister financií vie, jak je to s našou kasou. Čiže určite tam musia byť obidvaja, ale niekto by mal byť garantom, a to by malo byť asi ministerstvo zahraničia. V dôvodovej správe už neni napísané ministerstvo zahraničia.
Ďalej je tam dosť vážna vec, dosť kľúčová, že ministerstvo zahraničia môže bez žiadosti dať dotáciu, aj bez žiadosti. Nejako musí získať informácie, a teda minister a minister zahraničia, je to § 8 ods. 2, aj bez žiadosti. Doteraz veľká byrokracia, písanie, toto, dokazovanie, to sme, to sme. Tam teraz takýto paragraf padol z neba. Neviem, jak je to myslené, ale bez žiadosti dávať dotáciu a bez jeho poriadneho zdôvodnenia, to doteraz nebolo, tak neviem, čo všetko za tým je.
Ďalej je tam aj možnosť dávať zadania zákazky. To je tiež dosť teda zvláštne, tovar, stavba, služby. Lebo keď sa to doteraz robilo, vy viete, pán minister, ešte o tom prípade, neviem, jak sa vyriešil, keď sa firma, ktorá bola po uši zadlžená, naraz dala vaša zákazka, na dvore, budova EP, k európskemu predsedníctvu. Neviem, ako doteraz to stojí, mnohokrát som to urgoval, obávam sa, že to stojí a že tým iným zákazníkom, tak ako voľakedy Váhostav, ani títo nič nezaplatili, a pritom dostávajú ďalšie štátne zákazky. Ale to sem teraz nechcem do toho ťahať, ale pripomínam to. Čiže tá téma zadávania zákaziek sa mi zdá tam tiež nie celkom jednoznačne urobená, áno. Potom ku koncu sa hovorí, že cieľom celej akcie je zvyšovanie transparentnosti. No tak tieto veci, ktoré spomínam, práve k tej transparentnosti neprispievajú. Ministerstvo zahraničia môže bez žiadosti. A potom je tam aj niečo o mlčanlivosti, ale to ešte poviem za sekundu, ale už pomaličky končím, aby ste sa nebáli.
Odpustenie dlhu, to už sme tu hovorili, proste partnerskej krajine a zodpovedá za to Eximbanka. Tam dávajú na troch stranách Eximbanke úlohy, čo všetko môže, musí robiť Eximbanka, dobre. Podobne dajú pokutu až stotisíc euro Eximbanke, keď niečo prešustruje a neurobí tak, jak by mala. No a potom len umožňuje kontrola z ministerstva nejakého, zahraničia alebo financií, alebo z NKÚ, už neviem, ale tá kontrola môže byť zaviazaná mlčanlivosťou. No to je také zvláštne, že mlčanlivosťou kontrola Eximbanky, odpúšťanie dlhov, zákazky a tak ďalej. Na jednej strane hovoríme o transparentnosti a na druhej strane bude mlčanlivosť.
No potom sa mi, keď vidím, že v závere nejakého zákona sa naraz mení sto ďalších zákonov, a to je tento prípad. Tam sa mení množstvo zákonov, všade sa niečo vsúva, a tak ďalej a tak ďalej, no. To nemám dobrý pocit vždy, lebo to nikto už neskontroluje, že či ten zákon, keď sa zmení tou jednou vetou, čo sa všetko stane. Čiže zákon, ktorý mení veľmi veľa zákonov, a to je tento prípad, skutočne neni dobrý, no.
Potom sú tam z neba spadnuté tabuľky pre platy v zahraničí, no. Tak to už tu raz bolo, že bolo to treba niekde dať. Dobre, v poriadku, zabudlo sa na nich. Teraz sú tam veľké tabuľky, veľké tabuľky o tom, najprv 003 strana 0, potom naraz už dôjdu veľké, veľké sumy. Pardon, toto hovorím o, už dopad na štátny rozpočet. To je taká veľká tabuľka, v ktorej sa nikto nevyzná proste, najprv nuly, dve strany alebo tri, a potom naraz desiatky miliónov, ktoré idú z verejných peňazí, ale veľmi z neba spadnutá tabuľka. No a takisto potom finančné vplyvy a platy tých niektorých pracovníkov vonku, to sú tiež veľké tabuľky, skoro by som povedal, z neba spadnuté, prakticky slabo zdôvodnené, skôr zdôvodnená tá tabuľka toho zvyšovania platov ako tá tabuľka tých finančných vplyvov na HDP.
Vážení, mám veľké pokušenie navrhnúť aj proste tento zákon stiahnuť, ale vlastne máme ešte druhé čítanie, takže tam ešte môžme dať niečo rozumné. Ale, pán minister, je to ťažký zákon, naozaj, iste ste ho dlho robili. Ale fakt, že človekovi, ktorý trošku sa tej, ktorý bol teraz na konferencii celý deň a počúval o rozvojovej pomoci, naraz vidí, že tento zákon je niekde inde, ako keby nebral do úvahy tie naše správy za minulé roky, čo sa týka rozvojovej pomoci.
A navrhujem a to navrhujem, aby tento zákon išiel do komisie výboru pre ľudské práva preto, chudoba a tak ďalej, všetko súvisí s ľudskými právami. Takže aj v tomto výbore by sa mala táto tematika prejednať.
Ďakujem za pozornosť.

 

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

22.9.2015 o 8:40 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video