54. schôdza

16.9.2015 - 7.10.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.9.2015 o 14:05 hod.

Ing.

Augustín Hambálek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 14:02

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie kontroly Národnej rady Slovenskej republiky nad používaním informačno-technických prostriedkov. Dohľad nad ich používaním návrh zákona zveruje komisii, ktorá bude mať osem členov volených Národnou radou.
Táto časť zákona bola predtým zapracovaná v pôvodnom návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe, ten však zatiaľ ešte neprišiel na prerokovanie do Národnej rady, a tak som sa rozhodol, že je nevyhnutné, aby túto časť tohto zákona vzhľadom na implementáciu nového systému odpočúvania a informačno-technických prostriedkov parlament prijal ešte predtým, ako sa začne 100-percentná prevádzka týchto zariadení.
Šesť členov komisie sa bude voliť spomedzi poslancov, ktorí sú členmi osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a výboru pre obranu a bezpečnosť, a to tak, aby boli z každého tohto výboru v komisii po dvaja poslanci. Ďalšou podmienkou je, aby boli traja členovia komisie zástupcami vládnych strán a traja členovia komisie zástupcami opozície, pričom predseda komisie bude vždy zástupcom opozície. Ďalších dvoch členov bude voliť Národná rada spomedzi kandidátov predložených na základe dohody predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť a predsedov oboch osobitných kontrolných výborov. Títo kandidáti nebudú musieť byť, ale môžu byť poslancami, ale mali by byť vzhľadom na svoje predchádzajúce profesijné pôsobenie odborníkmi v danej oblasti, pričom budú musieť mať bezpečnostnú previerku stupňa „Prísne tajné“.
Každý orgán štátu, ktorý používa informačno-technické prostriedky, bude musieť o ich používaní viesť osobitnú evidenciu v listinnej podobe, do ktorej budú mať členovia komisie prístup.
Členovia komisie budú mať aj možnosť fyzickej kontroly priamo v objektoch príslušných orgánov štátu.
Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov sa navrhuje vykonávať najmenej raz ročne alebo aj kedykoľvek na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ktorý sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu.
Okrem novo koncipovanej kontroly použitia informačno-technických prostriedkov obsahuje návrh zákona aj zmeny, ktoré precizujú platnú úpravu a prispôsobujú ju zmenám v súvisiacich právnych predpisoch a v moderných technológiách.
Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.
Ja ešte jedným slovom uvediem, že si myslím, že bude dostatok času na to, aby sme medzi prvým a druhým čítaním urobili diskusiu, dokonca si myslím, že by mohlo byť spoločné zasadnutie všetkých troch výborov, kde by sme si tieto veci podrobne ozrejmili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.9.2015 o 14:02 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:05

Augustín Hambálek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1732). Predkladám spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Účel a potreba predkladaného zákona je zrejmá z dôvodovej správy, ako i z úvodného slova podpredsedu vlády. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015. Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.9.2015 o 14:05 hod.

Ing.

Augustín Hambálek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:07

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v mene strany MOST – HÍD k tomuto návrhu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.
Tento zákon sme prijali v roku 2003, ja som už vtedy ako 29-ročný bol poslanec Národnej rady, ale vo všeobecnosti sme tento zákon trošku vnímali aj tak, že to nie je zákon, ktorý má ochrániť ľudí pred odpočúvaním, ale skôr to je zákon, ako použiť ITP, stavia nejaké medze, že tam ochrana je taká, aká je. Vidíme výsledky, aké sú, vidíme tak, ako narába niekedy štátna moc s informačno-technickými prostriedkami, koľko vyšetrovaní je kvôli týmto technickým prostriedkom.
Ešteže tu máme Ústavný súd, ktorý dal nejaký ten rámec tomu, že kedy a za akých podmienok je možné použiť informačno-technické prostriedky, lebo, bohužiaľ, tento zákon nezabránil tomu, aby neboli neoprávnene použité informačno-technické prostriedky.
Veľmi rád som pred pár rokmi, už je to trošku dávnejšie, prečítal rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý podrobne rozpísal atribúty, za ktorých je možné nasadiť informačno-technické prostriedky. Vymedzil tam základné princípy, základné podmienky, ako je legalita legitimita, proporcionalita, čo má predchádzať predtým, ako niektorý zo štátnych orgánov pristúpi k tomu, aby obmedzil a porušil základné ľudské práva a slobody jednotlivých našich občanov s tým, že zasiahne do ich súkromia, že bude ich sledovať, odpočúvať alebo ďalej nejako inak sledovať.
Problém je v tom, že pri splnení formálnych náležitostí súdy v minulosti, dúfam, že tomu tak už teraz nie je, veľmi ľahko vydávali rozhodnutia o tom, že je možné v tej danej konkrétnej veci použiť informačno-technické prostriedky. Dokonca sme sa dostali k tomu, že niektoré štátne orgány využívali určitú schému, ktorá im prešla na súde, a tam len vymieňali lavičku, vymieňali tam príslušný súd, vymieňali tam skutkový stav, ale formálnosť tam zostala, hlavne tam dobre opísali, čo všetko hrozí. A vlastne súd obávajúc sa, aby náhodou pri zamietnutí tejto žiadosti nedošlo k ohrozeniu nejakého štátom chránenom záujmu, pristúpil na to, že povolil orgánom štátu nasadiť informačno-technické prostriedky.
Kontrola bola taká, aká je, nie nejeden rok som členom výboru pre obranu a bezpečnosť a my tam dostávame tú správu, však tá správa je potom prečítaná aj tuto v pléne. Sami tak vidíte, že kontrola je, dá sa povedať, do určitej miery len formálna. Preto som rád, že konečne aspoň sme pristúpili k nejakému kroku, však pán minister Kaliňák ešte ako predtým predseda výboru, potom ako člen výboru sám hovoril, že bolo by najlepšie, ak by bola zriadená nejaká komisia alebo nejaký výbor, ktorý by mohol ísť do živých spisov, aby sme mohli aj námatkovo kontrolovať orgány, štátne orgány, ktoré majú oprávnenie použiť informačno-technické prostriedky.
Hneď prvé, čo bolo, čo som hľadal v tomto zákone, a potom som to aj našiel, chvalabohu, je to, že kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne alebo z vlastného podnetu kedykoľvek, to je veľmi dôležité, kedykoľvek. Tá kontrola raz ročne, taká tá vec bude len formálna. Minimálne raz ročne, to bude málo, ale keď bude možná, kedykoľvek tu dôjde k nejakej indícii, že niečo nie je kóšer, tak vlastne príslušný výbor bude môcť okamžite reagovať a skontrolovať to. Otázne je, že bude treba k tomu uznesenie výboru, zloženie výboru ste tam, pán minister, povedali, aké bude, že predsedom komisie by mal byť nejaký opozičný poslanec, ale sú tam tí dvaja členovia, že tam bude zastúpená parita, a uvidíme, aby to fungovalo, lebo... (Reakcia navrhovateľa.) Budem veľmi rád, keď sa o tom pobavíme na tom spoločnom výbore, ako ste povedali, pán minister, lebo pred obedňajšou prestávkou sme sa bavili o zákone o konflikte záujmov a tam sme videli, že už sme sa dostali niekedy aj do politických rozhodnutí na tom výbore, ktorý predtým vôbec nerozhodoval politicky. Ale sú určité témy, určité osoby pri ktorých aj ten výbor bol schopný rokovať a rozhodovať podľa politického trička. Tak aby sa nestalo aj s týmto výborom, s touto komisiou to, že proste keď už bude háklivá téma, tak aj tento orgán nám bude, dá sa povedať, len zbytočne formálny. Takže je to krok, bavili sme sa o tom asi tri, štyri roky, päť, neviem koľko rokov dopredu.
Ja obavu nemám z toho, že verejní funkcionári budú mať možnosť pristúpiť do živých spisov. Sám som predsedom výboru, ktorý so živými spismi pracuje, až na jednu výnimku, pri jednom sudcovi ani podozrenie nebolo, že by niekto bol vyniesol nejakú informáciu z toho výboru. Robím s ťažkými spismi, živými spismi a ja si myslím, že poslanci, ktorí sú členmi toho výboru, tak sú si vedomí svojho postavenia, aj toho, čo by porušovali, kebyže niečo z toho prezradia. Ale, ako pán minister hovoril, dobre, pobavme sa o tom, tak nechcem vás chváliť, nepoviem, že je to dobré východisko, ale tak nejaký základ no aspoň bude, aby sme sa o tom pobavili.
Ale určite predložím pozmeňujúci návrh, pán minister. Ja vám to predostriem. Ja som pripravoval už vyše roka samostatný návrh zákona, ale stále sme našli niečo, čo by sme ešte mali stále riešiť, ale vidím, že už sme proste časovo skĺzli do takého obdobia, že to už nebude reálne, aby som predložil ten vlastný návrh, ktorý je, aby pri súdnych rozhodnutiach, v ktorých súd povolí nasadenie ITP, nebolo len čisto formálne, aby obsahovo sa musel každý konajúci súd vysporiadať s každým jedným z princípov, čo nám dal Ústavný súd, ktorými sú legalita, legitimita, proporcionalita, a tiež čo všetko predchádzalo tomu, ako tá-ktorá inštitúcia požiadala súd o nasadenie informačno-technických prostriedkov. Máme to v zákone, nie v jednom, ale v každom, ktorý pojednáva o ITP, že štátny orgán musí využiť všetky iné dostupné prostriedky na to, aby odhalil ten skutok, ktorý chce odhaliť, alebo ten dej, alebo ten vzťah, a až potom môže dôjsť k žiadosti o nasadenie ITP, samozrejme, len v tých prípadoch, keď účel nie je možný inak dosiahnuť, pričom tu musí byť tiež tá proporcionalita, aký cieľ sleduje. Mali sme tu kauzu papagájov, ktorú sme potom zmietli zo stola. Ja vtedy ako vládny poslanec vládnej koalície som povedal, že toto už je troška priveľa, aby sme potom nesledovali fakt cieľ, ktorý tu proporcionalitu, legitimitu vlastne ani nesleduje.
Takže budem rád, ak z tohto zákona sa nestane diktát vládnej strany, aby sme túto záležitosť vedeli vyriešiť nie tak, že je pred voľbami, aby sme sa zapáčili, ale aby sme dotiahli tento zákon do takého stavu, že bez toho, či dôjde k zmene vlády alebo nedôjde k zmene vlády, dúfam, že dôjde k zmene vlády, tento návrh zákona, keď sa stane zákonom, tak istý čas zostane nedotknuteľný, lebo už je šesť noviel od roku 2003 pri takejto háklivej záležitosti. To je pre mňa dosť veľa.
Ďakujem za pozornosť, dúfam, pán minister, že to, čo ste sľúbili, aj dodržíte a čoskoro sa tak stretneme za rokovacím stolom.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.9.2015 o 14:07 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:18

Ľubomír Galko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod dvoma poznámkami zareagujem na pána kolegu Gála, som sa nehlásil do faktickej, lebo však keď hneď po ňom vystupujem, som si povedal, že to poviem v rozprave.
Prvá poznámka je, že nezdieľam váš optimizmus ohľadne toho, že nebudú unikať informácie, ja budem o tom rozprávať, v mojom príhovore budú unikať, brutálne budú unikať, a druhá vec je, že súhlasím s vami, že tento zákon, ak som to správne pochopil, nerieši to, že sudcovia dávajú formálne súhlasy. Na základe toho, že schválime tento zákon, tak to nezabráni ničomu, oni sú dokonca povinní počas celej tej doby, čo sú informačno-technické prostriedky nasadené, sledovať a dožadovať sa ďalších dokladov a robiť kroky k tomu, aby to nasadenie ITP skončilo predčasne v prípade, že sa ukáže, že už teda to nie je účelné a tento zákon tomu nezabráni. Takže tam s tým súhlasím, ak ste to takto mysleli.
A teraz by som prešiel k tomu, čo mám pripravené.
Chcel by som na úvod vyjadriť znepokojenie nad tým, že dodnes ste sem, pán minister, nepriniesli nový návrh zákona o spravodajských službách. Je veľmi dôležité túto normu prijať. A dlhodobo sa to nedarí. Už keď ja som nastúpil na rezort, tak som dostal informáciu, že sa to nepodarilo ani môjmu predchodcovi predchádzajúcemu ministrovi pánovi Baškovi v spolupráci s ďalšími ministrami, lebo tiež to niekto zablokoval. My sme to mali pripravené. Došiel som s tým na Koaličnú radu. Naši koaliční partneri nám to zmietli zo stola a bolo to celé hotové. Teraz už tri a pol roka sa o tom rozpráva, už nebude tá väčšia šanca, pretože už tu nebude vláda jednej strany, po marci keď tu bude pravicová vláda, nová reformná, tak zas to bude proste problém to nejakým spôsobom prijať. A teraz bola tá šanca najväčšia pri vláde jednej strany, no ale treba veriť tomu, že si s tým budúca vláda poradí, lebo tajné služby idú podľa mimoriadne starej legislatívy. A tá už dnes nezohľadňuje vôbec novú bezpečnostnú situáciu, nové hrozby, to, že sme v zahraničných misiách, to, že sme v Severoatlantickej aliancii (NATO), a čo ja viem čo všetko. Tak dúfam, že keď to do marca nestihnete, že sa to potom podarí. Ak sa nemýlim, tak, nakoniec, predloženie nového zákona o spravodajských službách máte aj v programovom vyhlásení vlády.
Miesto toho, aby teda ste priniesli do Národnej rady nový návrh zákona o spravodajských službách, tak meníte a dopĺňate zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o ochrane pred odpočúvaním v znení neskorších predpisov, čo teda ten zákon o spravodajských službách, samozrejme, nenahrádza. Dámy a páni, netvrdím že prijať sprísňujúcu legislatívnu normu na kontrolu nasadzovania ITP nie je potrebné, ale tento vládny návrh zákona poslanci za stranu SaS nepodporia, nie preto, že by sme boli voči väčšej kontrole nasadzovania informačno-technických prostriedkov, inak laicky nazývaných aj odposluchy alebo odpočúvanie, ale málo ľudí už vie, že sem patria napríklad aj zariadenia zaznamenávajúce aj obraz a zvuk, teda kamery, ale preto, lebo ho pokladáme v tejto podobe za nesystémový, nebezpečný a zároveň neodborný. Uvidíme, čo sa podarí vyriešiť na tom výbore alebo medzi prvým a druhým čítaním formou pozmeňujúcich návrhov a formou rokovaní o ňom, ktoré ste avizovali.
Svoje vystúpenie sa budem snažiť podať nie v politickej, ale v odbornej rovine, pokiaľ sa mi to bude dariť.
Aby bolo jasné, nechcem spochybňovať úmysel zefektívniť kontrolu nad používaním ITP ani posilnenie ústavných práv občanov, aby použitie ITP zo strany štátnych orgánov neoprávnene nezasahovalo do ich ústavných práv, ale postupy, akými to chcú predkladatelia dosiahnuť, sú nesprávne. Podotýkam, že teraz sa nevyjadrujem ani sa nebudem vyjadrovať k tým paragrafom, kde meníte a upresňujete charakter a definíciu informačno-technických prostriedkov a tie iné pojmy s tým súvisiace, o ktorých ste hovorili, lebo to je tam v poriadku.
Poďme k tým problémom.
Prvý problém, menší skôr technický. Komisiu na kontrolu ITP majú tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom majú byť traja členovia zástupcovia vládnych strán a traja členovia zástupcovia opozície. Jej predseda bude zástupcom opozície. Jej ďalších dvoch členov, tak aby ich bolo osem, bude voliť Národná rada. Podľa môjho názoru nemáte tam vyriešenú menšinovú vládu, úradnícku vládu, prípad, keď poslanec sa stane nezávislým počas volebného obdobia alebo prejde zo strany do strany, z opozičnej do koaličnej strany a opačne alebo tá strana de facto zmizne. Máme tu prípad kolegov z SDKÚ, ktorí sú už len dvaja a majú ešte aj dve frakcie. A takéto prípady tam nie sú ošetrené. Ale to nevidím ako taký vážny problém, pokiaľ to chcete postaviť tak, že to, čo sa zvolí na začiatku, tak to bude platiť celý čas bez ohľadu na akékoľvek zmeny v Národnej rady.
Oveľa vážnejší problém je ten, že tých šesť členov kontrolnej komisie majú tvoriť poslanci bez bezpečnostnej previerky. Tí ju majú zo zákona, resp. ich zvolením sa na nich hľadí, ako keby ju mali, ale ja sa k tomuto ešte dostanem, na rozdiel od tých ďalších dvoch členov, ktorí budú volení takpovediac zvonku. Títo musia byť držiteľmi platného osvedčenia NBÚ na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“, musia dosiahnuť vek 40 rokov, musia vykonávať funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu povolania alebo zamestnania v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej desať rokov a musia mať vysokoškolské vzdelania druhého stupňa. To sú dobré podmienky. No a týmto ôsmim členom chcete sprístupniť informácie o nasadzovaní ITP, druh ITP, čas jeho trvania, totožnosť občana, u ktorého sú alebo boli informačno-technické prostriedky nasadené, dôvody aj vyhodnotenie nasadenia ITP a podobne. Toto je pre nás neprijateľné. A spraviť to tak v prípade poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pokladám za mimoriadne nebezpečné. Dámy a páni, ide tu o nevídaný vstup politikov, poslancov zákonodarného zboru do buď ukončenej, alebo dokonca prebiehajúcej spravodajskej práce, do živých prípadov.
Ako som hovoril, poslanci Národnej rady nemajú absolvované bezpečnostné previerky, dokonca ani niektorí ministri silových rezortov ich v minulosti fyzicky ani neabsolvovali a využívali ten inštitút osobitného postavenia. A tak to robia aj temer všetci poslanci, drvivá väčšina z nich, ktorým to prislúcha zo zákona. To znamená, hľadí sa na nich akoby previerku mali, aj keď ju fyzicky, v skutočnosti vôbec neabsolvovali. A povedzme si to otvorene, ak by ju absolvovali, tak niektorí členovia tohto parlamentu by ju ani nedostali. Sám som túto previerku na najvyšší stupeň „Prísne tajné“ absolvoval. Trvalo to niekoľko mesiacov. A pritom prevetrajú vás poriadne, vaše príjmy, styky, vzťahy, zamestnania, priateľstvá, pohyby na účtoch, mzdy v zamestnaniach predchádzajúcich, okrem toho aj to, či vám permanentne sedí prírastok majetku s vašimi oficiálnymi príjmami, vašu rodinu, známych. Nie je to nič príjemného.
Dámy a páni, mali sme tu poslancov , čo zatvárali svojich cigánskych sokov v láske do kufra auta, odviezli ich kdesi domov do garáže a tam ich zmlátili, ale mali sme tu aj takých poslancov, čo ani po polroku v opozícii nevedeli, že oni nie sú vo vláde a nerozoznali rozdiel medzi koalíciou a opozíciou, medzi vládou a parlamentom, mali sme tu a máme tu aj takých poslancov, ktorí sú zapletení v kauze Gorila. No a aby sme zároveň na niekoho nezabudli, mali sme tu v Národnej rade aj takých poslancov, ktorí boli podozriví z únosu Michala Kováča mladšieho a z podielu na vražde Róberta Remiáša. A takýchto poslancov, pán minister, vy chcete pustiť do spravodajských operácií a do živých spisov a do konkrétnych informácií o nasadzovaní informačno-technických prostriedkov.
Dokonca máte zákon tak naformulovaný, že ten poslanec až do vytvorenia novej tej komisie zostane v nej , to znamená, aj keď už nebude zvolený za poslanca alebo sa jeho strana nedostane do parlamentu, on ešte bude stále členom tej komisie. A to už sa naňho ani nebude hľadieť ako na osobu s tým osobitným inštitútom, ako na človeka s previerkou v zmysle osoby s poslaním osobitného inštitútu. Toto je pre poslancov za stranu SaS neprijateľné a toto nepodporíme. Ale uvidíme, ako som povedal, čo sa z toho podarí vyrokovať medzi prvým a druhým čítaním.
Dámy a páni, bez nejakých veľkých a hlbokých emócií sa vrátim k takzvanej kauze odpočúvania novinárov Vojenského obranného spravodajstva na jeseň v roku 2011. Mimochodom, prednedávnom bolo trestné stíhanie dôstojníkov VOS v prípadoch týkajúcich sa odpočúvania novinárov Pravdy prokurátorom zastavené. Ale to zrejme viete a to nie je podstatné pre to, čo chcem teraz povedať.
Celý ten príbeh sa začal tým, že sa v médiách zjavilo niekoľko utajovaných skutočností, nebolo ich veľa, ale niekoľko sa zjavilo, pochádzajúcich pravdepodobne z kópií materiálov zo spisov VOS, ktoré obsahovali informácie aj z nasadenia ITP.
Nebudem teraz bližšie rozoberať expresný sled udalostí, akým spôsobom som bol behom pár dní uprataný z rezortu, ale pozornosť chcem upriamiť na iné. Po tom, ako rezort dočasne zverili Ivete Radičovej, ako zastupujúcej ministerke obrany, uskutočnilo sa niekoľko takzvaných „kontrol“ výboru pre obranu bezpečnosť na Vojenskom obrannom spravodajstve, takzvaných preto, lebo som presvedčený, že poslancom tohto výboru bolo ukázané niečo, čo nikdy nemali vidieť, zoznamy osôb, na ktoré boli nasadené ITP systémy, softvéry, postupy na VOS, čiže činnosti, ktoré s nasadením ITP dokonca ani nemali nič spoločné, dokonca aj celé spisy, odborne povedané, záznamy operatívnych informácií, teda aj živých prípadov. Niektorí poslanci si dokonca vtedy robili výpisky zo spisov, poznámky, dámy a páni, dobre počujete.
Viete, aký bol výsledok týchto kontrol? Výsledkom týchto kontrol, ak sa nemýlim, boli dva výsledky. Tieto výsledky nenechali na seba dlho čakať, pričom následky boli nedozerné, v médiách sa začali zjavovať utajované skutočnosti ako na bežiacom páse, články s podrobnosťami o jednotlivých prípadoch, o údajnom odpočúvaní, sekretárke, kamionistovi, podnikateľovi, zamestnancovi. Zjavovali sa dokonca údajne názvy jednotlivých operácií Snežienka, Tália a tak ďalej a tak ďalej, ale predovšetkým mnoho, mnoho ďalších informácií, ktoré nikdy nemali opustiť múry Vojenského obranného spravodajstva, z ktorých boli možno niektoré pravdivé, niektoré polopravdivé, prikrášlené, niektoré doslova vymyslené príbehy, ale hlavne to všetko boli veci, ktoré sa začali objavovať v médiách až po tom, ako sa s nimi oboznámili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Dovtedy sa rozprávalo len o nejakých dvoch-troch novinároch z redakcie Pravda, na ktorých boli nasadené informačno-technické prostriedky. A po týchto takzvaných kontrolách mi v kuse drnčal telefón a novinári mi oznamovali, aj ten bol odpočúvaný, aj ten bol odpočúvaný a aj ten bol odpočúvaný. A ešte mi normálne povedali, že tie informácie majú od poslancov. To mi tí novinári povedali, že ich majú od poslancov, ktorí boli na tých kontrolách. Dámy a páni, po týchto poslaneckých kontrolách počas pár dní uniklo do médií viac utajovaných skutočností ako možno predtým za desať rokov a doslova ma mrazí, keď si pomyslím na riziko, že mnohé z tých informácií unikli ešte aj úplne iným osobám, ako sú novinári. Prečo by tí nečestní poslanci nepovedali aj niekomu inému tieto informácie, keď nemali problém povedať to novinárom? Ja viem, že niektorí z vtedajších poslancov uvedeného výboru sa potom na druhej kontrole na VOS radšej už ani nezúčastnili. A neboli to len poslanci za stranu SaS, ale boli to aj poslanci iných strán, ktorí už tam radšej nešli, lebo cítili, že to, čo robia, nie je správne.
A teraz sa ešte raz opýtam, dámy a páni. Do tohto všetkého, do týchto citlivých informácií chcete pustiť poslancov, ktorí sa do Národnej rady Slovenskej republiky dostávajú bez bezpečnostných previerok a často len na základe toho, že ich sem občania zvolia, žiaľ, neraz aj na základe falošných sľubov alebo aj vyslovených lží? Do takéhoto niečoho my... No mám tu písané „v poslaneckom klube SaS“ Do takéhoto niečoho naši poslanci za stranu SaS, lebo klub ste nám neschválili, nemôžeme ísť a ani nepôjdeme.
Dámy a páni, viete, ja vám poviem ešte jeden konkrétny prípad, musím a chcem to dnes povedať, je mi ľúto, že kolega Fedor odišiel, ale však nech si to vypočuje zo záznamu. Tie takzvané kontroly nevykonávali nejakí nímandi alebo nejakí neskúsení poslanci. Tam boli členovia výboru pre obranu a bezpečnosť, bývalí ministri obrany, bývalí ministri vnútra. Bol tam napríklad aj poslanec Martin Fedor. Náš vtedajší koaličný partner, aj keď už bývalý, lebo to bolo po páde vlády tesne, a tí z vás s dobrou pamäťou si určite pamätajú, že tento Dzurindov človek a zároveň vtedajší predseda brannobezpečnostného výboru a terajšia akvizícia strany SIEŤ sa vtedy v tých časoch správal ako vzorný spojenec, ako lokaj terajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a vtedajšieho opozičného poslanca. Stál pred kamerami s tvrdeniami, že prichádzalo, citujem, k masívnemu nelegálnemu odpočúvaniu, masívnemu kopírovaniu žiadostí, mnohopočetnému zavádzaniu sudcov, že vraj sa chcel mazať odpočúvací systém. Tu som citoval všetky jeho vyjadrenia pre médiá. A šíril ďalšie bohapusté lži. Dámy a páni, pred vyšetrovateľom povedal niečo úplne iné. Z uznesenia, ktorým dozorujúci prokurátor pred niekoľkými týždňami trestné stíhanie dôstojníkov Vojenského obranného spravodajstva v kauze odpočúvania novinárov Pravdy zastavil a ktoré mám k dispozícii, vyplýva, že Martin Fedor pre vyšetrovateľom nezopakoval ani jediné obvinenie, ktoré systematicky predtým púšťal do médií, ani jediné obvinenie, dámy a páni. Opakujem, nezopakoval ani jediné obvinenie. Naopak, vypovedal, že ani v jednom spise, ktorý na poslaneckom prieskume ako predseda brannobezpečnostného výboru skúmal, nechýbal súhlas sudcu ani odôvodnenie žiadosti o nasadenie ITP. Ako koaličný partner, dovolím si povedať, sa poslanec Fedor správal oveľa horšie a bezcharakternejšie ako vtedajší opozičný poslanec a terajší minister vnútra Kaliňák, ktorému politický boj takpovediac vyplýval z náplne práce. A preto poslancovi Fedorovi nezostáva nič iné, len predo mnou klopiť zrak aj naďalej, keď ma stretne, tak, ako to robil doteraz. Dámy a páni, a takéhoto poslanca a jemu podobných chcete púšťať do živých spisov. Chcete im sprístupňovať informácie o nasadení informačno-technických prostriedkov.
Strana Sloboda a Solidarita jednoznačne podporuje zvýšenie kontroly nasadzovania ITP, avšak nie takým neodborným zásahom, ktorý by mal za následok výrazné sťaženie činnosti polície a orgánov pracujúcich spravodajskými prostriedkami a ktorý by nevídaným spôsobom odkryl ich spravodajskú činnosť. Vynášanie utajovaných informácii ohľadom ITP a ich následné zverejňovanie či obchodovanie s nimi nie je len v rozpore s bezpečnostnými záujmami štátu, ale aj zasahuje do ústavného práva na ochranu súkromia občanov, takže sme vlastne svedkami paradoxu, dámy a páni. Vami navrhovaná norma, panie poslankyne strany SMER a páni poslanci strany SMER, je v príkrom rozpore s cieľmi, ktoré deklarujete. Aké riešenie teda strana SaS navrhuje? Jeho základom je skutočne nezávislá kontrola, teda nie kontrola politikmi a už tobôž nie kontrola poslancami Národnej rady. Zamyslite sa nad tým, keď budete rokovať o tom medzi prvým a druhým čítaním, tak ako tu pán minister vnútra avizoval tie rokovania.
Jedným z riešení je vytvorenie samostatného kontrolného orgánu, ktorý by tvoril úzky okruh ľudí, nezávislých od vlády aj parlamentu, s presne definovaným vzdelaním, kvalifikáciou, previerkami. To znamená, tak ako je to teraz u tých dvoch navrhnutých členov komisie, tak by to tak bolo u tých všetkých, ale neboli by tam poslanci. Ja vám poviem príklad. Tam by mohol byť jeden z radov prokurátorov, druhý z radov sudcov, tretí z radov samotných spravodajcov, štvrtého by menoval prezident a podobne.
Zároveň je vhodným krokom zriadenie inštitútu ochrany pre oznamovateľov nezákonného konania spravodajských služieb z ich vnútorného prostredia. Pomôžem si príkladom z Veľkej Británie. Vo Veľkej Británii majú takzvaný tribunál. Je to nezávislý kontrolný úrad, ktorý tvorí sedem ľudí, menuje ich kráľovná, musia mať právnické vzdelanie, príslušné previerky, plus prezident a viceprezident tohto tribunálu musia mať nejakú vysokú súdnu funkciu. A funguje to tam. Ale tých možností nezávislej kontroly bez zapojenia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, teda ľudí, ktorí sú takpovediac v ohni politického boja a sú bez fyzicky absolvovanej previerky, je určite viac na vytvorenie takéhoto úradu.
Dámy a páni, podčiarknuté, zhrnuté, predkladaný návrh zákona v takomto stave v prvom čítaní poslanci za stranu SaS nepodporia.
Chcel by som ešte na záver povedať jednu vec. Viete, na Slovensku nie je problém legálne odpočúvanie, ale odpočúvanie nelegálne, aj napríklad prostredníctvom tzv. Buldoga. Niektorí možno viete, o čom tu hovorím. A toto predmetný návrh zákona nerieši. Pri legálnom odpočúvaní aj nedávna minulosť ukázala, že problémom nie je samotné nasadzovanie ITP, ale že problémom sú úniky utajovaných skutočností, úniky informácií o osobách, voči ktorým boli nasadené ITP a ich prepisy a následne často falzifikáty prepisov, ktoré takáto prax podporuje. Teda problémom sú úniky, ktoré sú buď priestupkami, alebo aj trestnými činmi, úniky, pri ktorých mnohí zlyhávajú osobnostne, a to na veľmi citlivom poli. Zlyhávajú dôstojníci tajných služieb, ktorí majú prístup k citlivým údajom, protizákonným kopírovaním materiálov a ich poskytovaním nečestným politikom a záujmovým osobám. Zlyhávajú nečestní politici, ktorí v snahe zlikvidovať svojho politického súpera, tieto citlivé údaje poskytnú médiám alebo ich použijú na vydieranie. A zlyhávajú médiá a novinári, ktorí v zmysle zákona majú tieto materiály odniesť na políciu alebo na NBÚ, pričom namiesto toho ich v honbe za čítanosťou bez váhania uverejnia. Takéto konanie brutálne poškodzuje všetkých, odpočúvaných aj odpočúvajúcich, teda aj spravodajské služby či iné štátne orgány. A zlyhávajú aj tí z nás, ktorí to zo správania uvedených osôb a organizácií miesto pranierovania v tichosti tolerujú. Toto sú problémy, ktorým sa venujeme a o ktorých rozprávame málo či o ktorých vôbec nerozprávame, a ktoré predmetný návrh zákona vôbec nerieši. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.9.2015 o 14:18 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:42

Daniel Lipšic
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež sa v prvom čítaní vyjadriť k návrhu zákona, ktorý je v princípe len parciálnou novelou pôvodne plánovaného nového zákona, predpokladám, o spravodajských službách. Je vecou vlády, že sa rozhodla ísť nie komplexnou novelou, ale novelou parciálnou. To je vec, na ktorú musí odpovedať vláda. A my reagujeme na texty, ktoré prídu do parlamentu.
Ale by som chcel zareagovať práve na tie časti novely, ktoré sú kľúčové, ktoré sa týkajú zriadenia parlamentnej komisie, ktorá by mala mať právo ísť do živých spisov, ktoré sa týkajú nasadzovania informačno-technických prostriedkov.
A ja predložím v druhom čítaní, pozmeňujúci návrh, lebo v tejto podobe naozaj vnímam predloženú úpravu ako nebezpečnú. Nehovorím to prvýkrát, hovorím to opakovane. Kto sa pohyboval aspoň sčasti buď v bezpečnostných alebo justičných zložkách, tak ten veľmi dobre vie, akým spôsobom je citlivý únik informácií, a veľmi dobre vie, že tá druhá strana, voči ktorej podozrenie alebo trestné konanie smerujú, za určité druhy informácií veľmi dobre platí. Za informácie o tom, kde sa používajú ITP, kde je používaný agent, kto je sledovaný a mnohé ďalšie, sa dobre platí. Niekoľko razy sme boli svedkami, niektoré veci boli zverejnené, niektoré veci neboli zverejnené, keď práve únik informácií tohto typu úplne zmaril celé vyšetrovanie. Určite o tých prípadoch vie aj dnešný minister vnútra, viem o mnohých z nich ja osobne, keď dochádzalo k úniku informácií aj z prostredia policajných a justičných zložiek. Nehovorím to veľmi rád. Ale aj také prípady boli a boli pre úspešnosť prípadu zničujúce. Hneď ako takáto informácia unikne, kauza vlastne v princípe sa skončila, už v tej rovine trestnoprávnej je nepoužiteľná. Ja napriek tomu, že v parlamente je z používania ITP dlhé roky taká menšia paranoja, spomínam si na dobu, keď sa prijímali nové trestné kódexy, keď bežala taká informácia medzi poslancami. A poslanci si aj tú informáciu overovali, ako sa dá zistiť, či je telefón odpočúvaný. Vtedy bolo nejaké číslo, mriežka, mriežka, neviem proste a tak ďalej s tým, ak bude tam signál taký, tak odpočúvaný telefón je, ak bude tam signál iný, prerušovaný, tak telefón odpočúvaný nie je. Teraz vám to pripadá úsmevné, ale divili by ste sa, koľkí poslanci v tom čase, pred tými desiatimi rokmi tie čísla vyťukávali a brali tú informáciu ako vážnu. Čiže veriť sa dá asi aj v tejto snemovni skoro všetkému. A tá až obsesia u niektorých poslancov išla tak ďaleko, že naozaj sme stratili zo zreteľa, čo je vo vzťahu k používaniu ITP na Slovensku najväčší problém a že najväčšie problémy sú nelegálne odpočúvania a eventuálne obchodovanie s odpočúvaním a nie až tak prípady, keď sú ITP nasadené v zmysle buď zákona o ochrane súkromia, alebo Trestného poriadku. A prečo hovorím o úniku informácií a prečo som tým začal? Je to preto, že som naozaj presvedčený o tom, že v takomto nastavení hrozba úniku informácií mnohonásobne vzrastie.
Pán poslanec Gal spomínal, predpokladám, že išlo o výbor pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, úplne iné informácie. To sú v princípe skončené kauzy. Ja som v tom výbore bol štyri roky. To znamená, tam sa preverujú informácie z minulosti toho uchádzača. A keď mu to niekto vynesie, tak je to smutné. Ale nič tým neohrozí v princípe. Tu ak niekto vynesie informácie o tom, kto a kedy je odpočúvaný, tak to ten bezpečnostný záujem ohrozí úplne priamo.
A ja si nemyslím, že myšlienka parlamentnej kontroly sama osebe je zlá, ale musí byť inak konštruovaná, teda, po prvé, tu musia byť naozaj osoby, aj poslanci, kde riziko úniku informácií je minimalizované. To by asi mal byť náš spoločný záujem, aspoň dúfam. V takom prípade, poviem to len naozaj v prvom čítaní veľmi všeobecne, sú možné dve riešenia. V tejto komisii, aj keď ja by som radšej bol, keby išlo o menší počet osôb ako šesť plus dva, buď by boli poslanci, ktorí majú obligatórnu bezpečnostnú previerku, len tí by mohli byť do tejto komisie zvolení, nikto iný by do nej nemohol byť zvolený, druhá možnosť je... A inak nevidím dôvod sa tomu až tak vyhýbať, lebo sú priamo volení a tým pádom nehrozí únik informácií? Únik informácií závisí od charakteru tej osoby. Charakter osoby s priamou voľbou nemá nič spoločné. Tam nie je žiadna príčinná súvislosť. To všetci vieme. Poslanci sú niektorí charakterní, niektorí bezcharakterní, takisto ako je to v mnohých iných profesiách. Čiže len to, že sú priamo volení, ešte nie je dôvod pre to, aby nepodliehali tiež bezpečnostnej previerke tí poslanci, ktorí majú záujem byť v tejto osobitnej komisii. Druhá možnosť je teraz, to poviem tak pracovne, aby poslanci, ktorí sú v tejto komisii alebo budú v tejto komisii podliehali povinnosti, pravidelnej skúške každý rok na polygrafe s jednou otázkou: „V poslednom roku vyniesli ste nejaké informácie, ktoré ste zistili ako člen komisie, áno, nie?“ Potom, samozrejme, by bolo treba nadviazať na to nejakým sankčným mechanizmom, ak by sa potvrdilo, že polygrafom ten poslanec neprejde.
Teraz aby sme si rozumeli, nikto z poslancov nie je nútený byť v tej komisii, môže vykonávať slobodne svoj mandát aj bez tejto komisie, ale ak ideme, umožniť poslancom alebo komukoľvek inému, aby nahliadal do živých spisov v tak citlivých informáciách, ktorých únik môže znamenať ohrozenie bezpečnostných záujmov krajiny, tak si myslím, že by to nemalo byť s takou nejakou ľahkou váhou. Je fajn, že tá komisia je štruktúrovaná v podobe traja z koalície k trom z opozície. Asi by bolo dobré potom doplniť, že aj tí dvaja volení členovia, to som tam nenašiel, by mali byť tiež vlastne 1 : 1, aby tam teda bola parita v zásade. Ale to je technické riešenie. A tam, samozrejme, sa vyžaduje od neposlancov zvolených parlamentom, aby mali previerku na „Prísne tajné“, hej. Len u poslancov to nie je zrejme s argumentom, pán minister sa asi vyjadrí, že veď poslanci sú priamo volení. Ale aká je tam súvislosť že sú priamo volení? Tým pádom od nich nehrozí únik informácií?“ To asi ťažko nehrozí. To samo osebe nijako negarantuje, že sú v tomto imúnni podľahnúť rôznym tlakom.
A teraz by som povedal ešte jednu vec. Sú dva typy úniku informácií. A bolo by dobré si to možnože uvedomiť. Jeden typ úniku informácií je, keď niekto úmyselne, väčšinou za finančné plnenie, za úplatok, za peniaze posúva informácie, poviem to, na úrovni tej trestnoprávnej do prostredia organizovaného zločinu, väčšinou, to je tá jedna forma, ale tá druhá forma toho úniku možnože sa vám bude zdať byť nie taká malígna, je, že niekto sa proste potrebuje vyrozprávať. Sú povahy mnohé, možno v parlamente ich je viac ako vo všeobecnej populácii, ktoré sa potrebujú zveriť s tým, čím prešli v práci, niekomu blízkemu. Aj tam hrozí únik informácií, možno nechtiac, možno nie úmyselne. Ale aj tam hrozí únik informácií. Čiže to ani nie je až vec charakteru, zlého charakteru v tomto prípade, ale skôr nejakej povahovej črty, keď človek potrebuje zdieľať svoje pracovné problémy s niekým blízkym. By ste sa divili, koľko informácií takýmto spôsobom, žiaľ, malo tendenciu uniknúť.
Ja som si ako minister spravodlivosti a minister vnútra, nehovorím to preto s nejakou všeobecnou mienkou na mysli, prešiel cez mnohé aj závažné kauzy, keď bolo zrejmé, že pokiaľ konkrétne informácie by sa rozšírili na ďalšie osoby a neboli by limitované na naozaj minimálny okruh ľudí, tak tá akcia by bola zmarená. Tu spomeniem možnože len dve kauzy, ktoré mi hneď prídu na rozum, keď o týchto veciach hovorím. Z tých káuz prvá bola kauza Mikuláša Černáka v roku 2002 – 2003, druhá bola kauza Juraja Ondrejčáka v roku 2011. Proste pokiaľ by tam nebola vyslovene vopred daná pozornosť aby informácie boli obmedzené na veľmi malý počet ľudí, tak by tieto kauzy nikdy neboli dotiahnuté do konca. Hovorím vám svoju osobnú skúsenosť, nie je to niečo, čo som si prečítal v nejakej múdrej knižke.
Čiže preto si myslím, že ten návrh v tejto podobe je nebezpečný, ak nebudú zmenené parametre podmienok členstva v tejto osobitnej komisii. S tým súvisí moja druhá pripomienka. Neviem, či ministerstvo má k dispozícii nejakú komparatívnu analýzu, ako to je v iných krajinách. Možno ju má, možno ju nemá. Ale pokiaľ viem, tak v niektorých krajinách v princípe toto oprávnenie ísť aj do živých spisov majú len dvaja poslanci, konkrétneho gestorského výboru, jeden z tej, dajme tomu, vládnej strany, druhý z opozičnej strany, len dvaja ľudia, ktorí tiež majú povinnosť proste mať nejakú security clearance, aby nehrozilo riziko úniku informácií. My tam dávame osem ľudí, z toho 6 poslancov bez previerky, a to na malom Slovensku. Mi to príde ako nerozumné riziko, pretože či z dôvodu úniku informácií toho úmyselného alebo toho nedbanlivostného, ak chcete, tu bude hroziť, že budú unikať informácie tohto typu, živé informácie na rozdiel oproti výboru NBÚ do prostredia opačného, do prostredia, voči ktorému nástroje ITP smerujú. A to považujem za najväčšie riziko, a preto v tomto znení zákon nepodporím a budem v druhom čítaní navrhovať aj na výbore, aj v pléne pozmeňujúce návrhy, ktoré na jednej strane umožnia určitú parlamentnú kontrolu, okej, lebo teraz je akože moderné, keby si niekto povedal, že to je transparentné. No tak najtransparentnejšie je, viete čo, dať žiadosť o ITP na internet, nech každý vie a prečíta si, to je najtransparentnejšie. By sme si tak povedali, že to je dosť hlúpy návrh. Čiže by som v tomto rozsahu potom chcel predniesť pozmeňujúce návrhy v rámci druhého čítania. Ďakujem, pani predsedajúca.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.9.2015 o 14:42 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:56

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len trošku tak nahlas rozmýšľam, lebo ja sa pamätám, keď sa schvaľoval ten cenzus pre starostov s tým, že by mali mať strednú školu. A tam, pán kolega, ste boli ale prísny v tom, že je to absolútne absolutórium práva voľby ísť tam každému. A ten starosta tiež teda asi sa oboznamuje možno so skutočnosťami, o ktorých nie všetci vedia v tej dedine. Čiže tam ste veľkú prísnosť mali, avšak ste dávali to podanie na Ústavný súd, nehovorím že o tom rozmýšľam, len rozmýšľam. teraz to absolutórium absolútne spochybňujete, tým že prejde procesom voľby, ale však tam sú ďalšie filtre. Čiže aj toho poslanca navrhuje daný výbor, asi tiež predpokladám, tak zvážia koho za ten výbor zvolia. Ale podľa mňa absolútnym absolutóriom toho je, že prejde voľbou v Národnej rade, lebo, prísne vzaté, to by sme inak mohli všetci spochybniť, lebo, viete, tak aj generálny prokurátor prešiel. Je veľa ľudí, ktorých volíme hlasovaním. A asi tiež keď sa tu už tak niektorí poznáme, pochybujem, že by tam dávali úplne nových tých poslancov. Ja napríklad nerozporujem tu niečo, ale napríklad ak teraz to bude previerka, potom to bude čo? Potom musí byť dotyčný z Košíc? Viete, potom niekto povie, aby to nebol budhista alebo neviem kto. Viete, to sú práve veľmi nebezpečné veci, lebo ak poviem precedens, okrem toho, že ho zvolia, ešte niečo, tak potom to ešte niečo môže byť doplnené, viete, lebo príde niekto a povie ešte aj to a urobíme precedens, hej, okrem zvolenia ešte niečo, lebo oni ho zvolia, potom je tu a ešte prejde dvomi filtrami volenia vo výbore a v parlamente. To je dostatočné alebo malo by sa to javiť ako dostatočné.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.9.2015 o 14:56 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:58

Ľubomír Galko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, kolega Lipšic, a to bude vlastne aj možno odpoveď na môjho predrečníka, aj keby som to nemal robiť. Celá tá filozofia je zlá. Prečo by mali poslanci kontrolovať na sledovanie ITP? Prečo by to mali robiť politici? Čo s tým oni majú? To je ten základ, na ktorom je ten zákon zle postavený. Nie je žiaden dôvod, žiaden dôvod, aby poslanci kontrolovali nasadzovanie ITP.
A ja vám poviem dva príklady, aby som bol korektný, jeden z opozície a jeden z koalície.
Máme tu osem obvinených v kauze CT. A my vieme, že tam bolo podozrenie, že tam bola namočená poslankyňa za stranu SMER, ktorá tam bola v dozornej rade. A si predstavte, že by boli na ňu nasadené ITP. Akú vy máte záruku, že tí jej kolegovia poslanci by jej nenaznačili, že si má dávať pozor, keby sa dozvedeli, že ITP sú na ňu nasadené? A dokázali by jej to naznačiť tak, aby aj tým detektorom dávno prešli, tou jednou otázkou, že: „Ste za minulý rok prezradili nejakú utajovanú skutočnosť.“ Dokázali by jej to tak naznačiť alebo tak povedať. Dokázali by to tak urobiť. Ja som bol dvakrát na detektore, na polygrafe. Ja viem, čo je to absolvovať polygraf.
A ten druhý prípad je z opozície. To bolo v minulosti. Mali sme tu poslankyňu, ktorá bola vyšetrovaná v megakauze olejárov. Takisto keby sa jej kolegovia dozvedeli z toho kontrolného výboru, že sú na ňu nasadené odposluchy, tak by to mohlo spôsobiť len a len šarapatu a mohlo by to zmariť celé vyšetrovanie. Čiže tá filozofia je úplne zlá. Jednoducho nie je žiaden dôvod na to, aby poslanci a politici, ktorí sú priamo zainteresovaní v rôznych veciach, kontrolovali nasadzovanie informačno-technických prostriedkov a vstupovali do živých spisov. Nemajú na to ani vzdelanie, nakoniec. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.9.2015 o 14:58 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:00

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, ľudia sú rôzni, hovorím, sú slabí, sú malomyseľní. Pred niekoľkými rokmi sme tu s takým nadšením zvolili jedného generálneho prokurátora, za ktorého sme potom o pár rokov nechceli ani hlas dať, pričom sme nechceli ani počuť o ňom. Čiže ľudia sa aj menia.
A sám ste hovorili, že nie raz došlo k úniku informácií o nasadení ITP práve z prostredia polície. Čiže riziko, keď nastupuje ľudský faktor, tu stále je. Ale sami vidíme, že tento systém ako je nastavený, je zlý, kde dochádza k nekontrolovateľnosti, dochádza k únikom informácií, hlavne dochádza k nenáležitým a neoprávneným nasadeniam ITP.
Čiže určité riziko aj s tou komisiou tu je. My sme navrhli pred pár rokmi, fúha, ani neviem presne úrad, ktorý by jednak vykonával tieto odposluchy na základe žiadosti jednotlivých štátnych orgánov, kde by aj kontrola mohla byť nejaká iná. Čiže nie priamo ten orgán, ktorý chce mať tú informáciu, by tak vykonával sledovanie alebo odpočúvanie. Ale na tom sme sa nevedeli dohodnúť ani s vami, keď ste boli ministrom. Čiže povieme A, ale B už nepovieme.
Ja by som bol za to, aby sme tú komisiu zúžili čo do jej počtu a aby to riziko tam bolo najmenšie. A tiež si nemyslím, že politická kontrola tam bude najlepšia, ako povedal pán poslanec Galko, ale nevidím tu iné riešenie na stole. Nič iné, roky rokúce sa na ničom inom nevieme dohodnúť a na tomto sme sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.9.2015 o 15:00 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:02

Magdaléna Vášáryová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Sedím tu a počúvam túto debatu. Je to pre mňa veľmi zaujímavé ako človeka, na ktorého bolo osem rokov nasadené odpočúvanie, ale zahraničných tajných služieb ako veľvyslankyňu v horúcich bodoch, v horúcich miestach Európy. Takže chcem len upozorniť na to, že náš premiér a náš prezident, ktorí sa môžu zoznamovať s veľmi živými kauzami, utajovanými skutočnosťami, nemusia mať previerky, aby ste si to uvedomili.
Ale chcem aj povedať to, že jednoducho podľa dnešných výskumov životnosť tajnej informácie je 24 hodín. Po tých 24 hodinách nezískate akúkoľvek tajnú informáciu po celom svete len vtedy, keď sa o to nezaujímate alebo nemáte dosť peňazí, aby ste si ju zaplatili.
Toto je rozprava o zodpovednosti za štát. Ako chcete vyžadovať po ľuďoch zodpovednosť za štát, keď vidíte, že v celej spoločnosti Slovenska sme zatiaľ nastavení na zodpovednosť za svoju rodinu. Ináč by sa tu predsa nerozkrádal štát. A ten štát sa rozkráda v mene rodín, tých ľudí, ktorí kradnú a sú zlodeji. Tuto proste nemáme ešte stále zodpovednosť za náš vlastný štát. Naopak, stávame sa klebetnými babami. Ešte aj v stredoveku klebetné baby dávali do klady, aby ich mohli okoloidúci opľuť. Možnože sa dopracujeme do toho, že budeme dávať klebetných poslancov do klady. Už sa na to teším.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.9.2015 o 15:02 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:04

Daniel Lipšic
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Najskôr na pána poslanca Hlinu zareagujem. Keď parlament napríklad volí generálneho prokurátora, aj on musí mať bezpečnostnú previerku „Prísne tajné“. Neudeľuje mu ju parlament, nevzniká mu ani voľbou. Naviac, táto funkcia nie je funkcia zákonodarného zboru. Inak by sme mohli prisúdiť zákonom parlamentu akúkoľvek funkciu súdneho orgánu alebo čohokoľvek iného. Proste považujem to za nesúvisiace. A tie ďalšie podmienky pre členstvo v tejto komisii by sa mali práve týkať hrozby úniku informácií. Tou hrozbou sám osebe nie je budhizmus, ani bývanie v Košiciach, konkrétnych ľudí možno ňou je, ale všeobecne ňou nie je.
A teraz k pánovi poslancovi Gálovi. Keď som spomínal únik informácií napríklad z policajných zložiek, no tak, áno, ale policajti jednak podliehajú bezpečnostným previerkam, ktoré sa im môžu aj odňať, a dokonca podliehajú aj v takýchto pozíciách povinnému preverovaniu na polygrafe, povinnému preverovaniu na polygrafe, aj keď k tomu úniku dôjde. A ja som hovoril v úvode: "Však, v poriadku, dajme tam poslancov, nech majú previerku alebo nech chodia pravidelne na polygraf, v poriadku, nemám s tým problém." Ja by som to potom podporil. A teraz sa budeme tváriť, že no ale keď poslanec pôjde na polygraf, to je také ponižujúce. Čo ja viem, alebo keby mal fúkať, to je také ponižujúce. Nevidím naozaj v tomto problém, ak človek nič neurobil, prejde tým, práve, naopak, ešte bude vnímaný ako absolútne čistý. Čiže som za ten koncept aj parlamentnej kontroly. Ale proste musia to byť osoby, pri ktorých je únik informácií naozaj minimálny. Poďme do toho.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.9.2015 o 15:04 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video