54. schôdza

Ďakujem a zároveň sa hlásim ako predkladateľ aj do rozpravy.
Béla, všetky tie argumenty, ktoré si tu predniesol, nie sú predmetom tohto ústavného zákona. Ani jeden z nich. To len ukazuje, aký lacný a prázdny je váš postoj a ako lacno ste poskytli SMER-u dobrú zámienku. A budem na to v rozprave reagovať.

Posledná reakcia, a ďakujem ešte raz za slovo, lebo nemá význam, komu niet pomoci, tomu niet pomoci.
Pán kolega, ak niekto poskytol SMER-u určitú možnosť, to ste vy a nikto iný. Takže, prosím vás, neutierajte ústa do MOST-u. Skúste sa radšej zamerať na to, kde ste dostali SDKÚ.

28.
Pán diskutér, predseda MOST - HÍD, odchádza z rokovacej sály, lebo kde nie sú argumenty, tam sa ťažko vedie debata, resp. keď sa hľadajú argumenty, ktoré sú úplne zástupného typu. Takže bez ohľadu na to, že si MOST - HÍD vážim a poväčšine aj jeho predsedu Bélu Bugára, určite nie dnes za to, čo povedal ešte v lavici, čo mikrofóny nezachytili a považujem to za veľmi nedôstojné, ale nebudem sa tomu venovať, ale budem sa venovať tomu, čo povedal vo svojom vystúpení.
Začal tým, že niekto tu klame, alebo teda že konkrétne ja klamem pri zdôvodňovaní tohto návrhu zákona. Tak rád by som počul, alebo v čom bolo klamstvo v tomto, čo tento návrh zákona obsahuje? Ani jeden z tých argumentov, a to spomeniem jeden po druhom, ktoré tu zazneli, totiž nie je pravdivý.
V návrhu ústavného zákona sa vôbec nehovorí o anuitách, ktoré ako prvé spomenul pán Béla Bugár. Nič s nimi nemá spoločné. Prijatie tohto ústavného zákona nijakým spôsobom neovplyvňuje zákon o anuitách a nijakým spôsobom nebráni vylepšovaniu tohto návrhu zákona. SDKÚ - DS hlasovalo za návrh zákona, ktorým sa zavádza výplata dôchodkov, spolu s ďalšími opozičnými stranami. Tento návrh mal širokú podporu, pretože technicky naozaj je pripravený tak dobre, ako sa v danej chvíli asi dalo. Čo sme tomuto návrhu vyčítali, ale to vôbec nemení nič na tom, že za neho hlasovať bolo, že v ňom neboli niektoré veci. Nieže boli zle napísané, ale že tam bol nechaný príliš veľký priestor pre stanovenie si podmienok poisťovniam, ktoré sa určite na základe konkurenčného prostredia postupne zaradia alebo postupne upravia tak, ako sa to už aj stalo, ale na začiatku, na štarte tohto systému, kedy ešte tých žiadateľov o dôchodok bolo príliš málo, to umožnilo naozaj nie celkom transparentnú, možno nie zjavne nejakým spôsobom neférovú, ale nie transparentné stanovenie výšky dôchodku. To ale nijako nespochybňuje aj potrebu tohto návrhu zákona a tá až hysterická reakcia, ktorá tu teraz zaznela, zástupný argument svedčí len o nepochopení tohto systému a o naskočení na marketingovú populistickú vlnu, ktorú spustil SMER, využil SMER na to, aby mohol otvoriť znova II. pilier a vytiahnuť z neho stovky, stovky miliónov pre svoje predvolebné aktivity, a je to len naskočenie na tú vlnu. Pretože tieto prvé dôchodky z II. piliera sú zlomkom z celkového dôchodku. Vyplácané sú ľuďom, ktorí tam sporili 10 rokov, čo je len maličká časť, a všetci veľmi dobre vieme, že to je len doplnok k celkovému dôchodku, a len SMER to predstavoval inak. A to, že opäť MOST - HÍD na to takpovediac naskočil a ešte stále si to drží, je skôr znak neporozumeniu a nie dostatočnej kvalifikovanosti komentovať túto záležitosť.
Druhá vec, určite toto nikdy nebolo pre MOST - HÍD dôvodom na prvotnú nepodporu návrhu ústavného zákona. Veď stačí si občerstviť pamäť alebo vygúgliť, čo hovoril pán Ivan Švejna, aj následne teda celý MOST - HÍD, prečo nechcú podporiť tento ústavný zákon, keď sa objavil na pôde rokovania Národnej rady. Ja to poviem prečo. Pretože povedali, že oni tam chcú vidieť, že sa z roka na rok, zo dňa na deň opäť vráti výška príspevku na 9 %. To bol ich dôvod. A teraz fajn. Tak ja si poviem, chcem mať zajtra v kúpeľni ružového slona, a keď to nebude, tak tu budem búchať do stola. Tak takýto prístup naozaj nemá nič spoločné ani s racionálnou politikou, ani s tým, že rešpektujeme, že politika je umenie možného, že ústavný zákon znamená prierez a kompromis s vládnou stranou a opozičnými stranami a že nemôžeme si tam svoju predstavu povedať, buď bude táto predstava, alebo nebude nič, resp. môžme, ale to potom znamená, že dopredu torpédujeme takúto snahu. Že takúto snahu nechceme, aby sa stala skutočnosťou a ju torpédujeme a platí tým pádom to, čo som povedal, že MOST - HÍD takto vlastne účinne spolupracoval so SMER-om na odblokovaní tohto zákona a poskytol mu lacné argumenty na to, aby sa za ne mohol skrývať. Je to proste tak, povedali to všetci, nielen v tejto snemovni, ale aj nezávislí analytici, pretože na to stačí zdravý sedliacky rozum.
Videl som to, Béla, nie si tu v sále, ale viem, že ma počúvaš, aj na tvojom bilborde, keď prestaneme používať sedliacky rozum, tak sme nahratí. Takže vy ste pomohli tomu, aby sme v prípade ústavného zákona boli nahratí. Hovorím to otvorene, pretože načo si tu budeme dávať servítky pred ústa.
Opäť ďalší argument. Bola tu spomenutá valorizácia. Valorizácia nie je obsahom tohto návrhu zákona. Opäť zástupný argument a dokonca pokus falošne nás obviniť z niečoho, čo je nepravdivé. Tak prosím, doštudovať najprv, keď sa chce k tomu vyjadrovať ktokoľvek, a potom hovoriť. Pretože valorizácia nie je súčasťou tohto návrhu zákona a nikdy nebola. Je to súčasť bežného zákona, a keď ktokoľvek chce navrhnúť zmeny, nech sa páči, môže, je to bežný návrh zákona, vládny návrh zákona. Valorizácia, tak ako je v ňom uvedená, bola prijatá vládnou väčšinou pri jednej z posledných noviel a môže byť zasa zmenená opäť jednoduchou väčšinou v Národnej rade.
Takže záverom, nič z toho, čo som povedal, nie je ani len v pol percente nepravdivá informácia, sú to absolútne pravdivé informácie. A mne je ľúto, že jedna z opozičných strán MOST - HÍD nedokázala prekročiť svoj tieň. Tieň, ktorý je možno motivovaný nejakými osobnými záležitosťami u niekoho z tejto strany a preniesol to na celostranícke hľadisko a poskytol tak lacný argument SMER-u, ktorý mu umožnil veľmi jednoducho sa schovať za neho a zdôvodňovať nepodporu tohto zákona. Keby sme ho vystavili pravde, keby sme ho vystavili pravde a že by musel hlasovať voči jednotnej opozícii, nemyslím si, že by tento návrh zákona podporil. Nie, nemyslím si to. A hovoril som to viackrát aj predstaviteľom strany MOST - HÍD. Ale ukázali by sme, že kráľ je nahý, že jednoducho to s týmto zákonom nikdy nemyslel úprimne. Takto ste mu poskytli rúško, do ktorého sa môže skryť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som len veľmi stručne v závere chcela povedať, že nebudem teraz prezentovať názor Kresťanskodemokratického klubu a hnutia, ale ja rovnako tento návrh nepodporím, pretože si myslím, že zafixovať súčasný stav nie je správne. A ak som za prijatie takého návrhu ústavného zákona, ktorý bude komplexne riešiť dôchodkové sporenie, ale aj súbežne alebo súčasne s rekonštrukciou I. piliera ako balík, ktorý sa potom nebude musieť následne kvôli nejakým parametrickým zmenám meniť, čo sa veľmi ťažko udeje, ak by sme tento stav takýmto spôsobom zabetónovali, ako je teraz.
Preto tento môj hlas je hlas poslankyne Gibalovej, nie hlas klubu KDH, ale tento návrh, žiaľ, nemôžem podporiť.

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, cieľom tohto návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi je zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi tak, aby podporovali pracujúce rodiny. To znamená tie, v ktorých aspoň jeden z rodičov pracuje, pomáhali im dopĺňaním príjmu dávkou v hmotnej núdzi, zabezpečili primeraný životný štandard a aby sa zvýšila motivácia pracovať. Tento cieľ sa má dosiahnuť tak, že 40 % príjmu zo závislej činnosti a materského oproti súčasným 25 % sa nebude započítavať do príjmu na účely poskytovania dávky v hmotnej núdzi. Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem predovšetkým viacdetným rodinám, ktorých príjem zo závislej činnosti je blízky minimálnej mzde. Novela má nastaviť systém tak, aby rodina, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, mala vyšší príjem ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok.
Ďalším cieľom je upraviť poskytovanie príspevku na nezaopatrené dieťa, pričom sa navrhuje zmena podmienok, kedy príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí v závislosti od zanedbávania starostlivosti zákonného zástupcu o riadne plnenie školskej dochádzky, prípadne protiprávneho správania sa dieťaťa. Konkrétne sa navrhuje, aby v prípade siedmich neospravedlnených vyučovacích hodín sa neposkytoval potom tento príspevok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doplnil by som ešte, že tento systém, kde časť príjmu sa nezapočítava do výpočtu nároku na sociálnu dávku, na dávku v hmotnej núdzi, som zaviedol ešte ako minister pred dvanástimi rokmi. Stále je súčasťou legislatívy, stále je platný, akurát došlo k tomu, že tých 25 %, ktoré v tom čase boli funkčné a účinné, sa pridaním mnohých ďalších sociálnych dávok, ktoré následné vlády pridávali do systému, stal neúčinným, stal príliš nízkym. Preto je dobré v tom tento systém, ktorý naozaj má logiku a funkčnosť, len parametricky upraviť, to znamená, zvýšiť tú časť, ktorá sa nezapočítava, a dosiahneme presne ten cieľ, o ktorom tu mnohí a často hovoríme. To znamená cieľ, aby tí, ktorí pracujú, sa mali lepšie ako tí, ktorí nepracujú. To je najlepšia motivácia k tomu, aby čo najviac ľudí pracovalo a chcelo pracovať. Pretože všetci veľmi dobre vieme, že pokiaľ príjem z práce je rovný, nebodaj ešte nižší ako súbor možných sociálnych dávok, ten človek logicky a zákonite stráca záujem o prácu, ktorá mu zabezpečuje takýto príjem.
Takže toto je možné urobiť jednoduchým opatrením. A je veľmi čudné a veľmi až zahanbujúce, povedal by som, že s takýmto opatrením, lebo to je jednoduché opatrenie, neprišla v sérii mnohých vládnych noviel vládna strana, keď to nechce schváliť zo strany opozície, prečo to nezahrnula do svojich noviel. Pretože tento systém je existujúci, je v platnej legislatíve. Neprichádzam s nejakou systémovou zmenou, ale len parametrickou zmenou. Takže keď systémovo nevadí v legislatíve vládnemu SMER-u, že to takto funguje, že 25 % sa nezapočítava, tak prečo, keď vidia, že už to neúčinkuje, už to nefunguje, nezvýšia túto zložku, aby pomohli nízkopríjmovým rodinám? Žiaľbohu, nespravili tak, je tu návrh opozičného i návrh novely zákona a prosím o jeho podporu.
Ďakujem za pozornosť.

34.
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1754 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne uviesť návrh zákona, resp. novelu návrhu zákona o tepelnej energetike a na začiatku chcem povedať, že opakovaná snaha viacerých mojich kolegov z klubu, ako aj kolegov, môžem povedať, že už kolegov po ročnom boji za vylepšenie parametrov zákona o tepelnej energetike a tentokrát sme si dovolili predložiť túto novelu vo vyššej komplexnosti a dotýka sa nielen často diskutovaných v tomto pléne odpájačiek, ale aj ďalších dvoch skutočností.
Čiže dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha odstrániť viaceré nedostatky platného zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú štyri:
1. Je posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Vysvetlím následne.
2. Umožniť, aby si oprávnené osoby vrátane spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mohli zvoliť pre nich tie najvýhodnejšie dodávky tepla.
3. Precizovať právnu úpravu posudzovania nákladovej efektívnosti a vybavenia priestorov budov a bytov jednotlivými prístrojmi merajúcimi spotrebu tepla a ich používanie najmä u konečných spotrebiteľov. Je to veľmi podobná úprava, ako majú v Českej republike.
4. Uložiť povinnosť dodávateľovi tepla preukázať na požiadanie odberateľovi, aké množstvo tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie mu dodáva, a to aj na účely skončenia odberu tepla dohodou.
Ako som spomínal, predmetnú, predmetnú novelu podávame opakovane a mám za to, že či už petičná akcia, ktorá bola v tomto duchu doručená aj prezidentovi republiky, ktorý podľa mojich informácií rezortné alebo gestorské ministerstvo priamo v tejto veci kontaktoval, následne dva- alebo trikrát predložený veľmi podobný návrh zákona, ktorý buď sa snažil zvrátiť stav spred mája 2014 do pôvodnej podoby, alebo sa snažil upraviť jednotlivé znenia na to, aby sme ľudí, ktorí, ktorým sme svojho času ich bytové priestory odovzdali do osobného vlastníctva, mali právo rozhodnúť o tom, akým spôsobom budú riešiť svoju nákladovú položku pri výrobe teplej vody alebo tepla.
Myslím si, že je veľmi dôležité, tak ako uvádzam z prvých dôvodov, že práva vlastníkov nehnuteľností by mali mať rovnakú ochranu ako, nazvem ich všeobecným pojmom, veľkí teplári, a preto by sme mali čím skôr pristúpiť k tomu, a po schválení tohto návrhu zákona by sa to naozaj stalo, aby si mohli ľudia zvoliť, kto im bude v bytoch kúriť, kto im bude dodávať teplo.
To, že to tak nie je, sa môže zdať na prvé počutie absurdné. Bohužiaľ, tento stav je taký, že zavedením parametrov zákona vznikla reálna byrokratická obštrukcia na to, aby sa ľudia nemohli odpájať od centrálnych dodávateľov tepla a z tých 57 prípadov do júna tohto roku a následných, asi tridsiatky od júna, je jasné, že tieto odpojenia sú, nie sú možné, aj keď zvažujeme argumenty z druhej strany, takpovediac od veľkých teplárov, že týmto pádom akonáhle by prešiel návrh zákona, by bol ohrozený, centrálne dodávky tepla, a tým pádom by ľudia, ktorí by zostali pripojení, by platili vyššiu cenu.
Tento argument bol niekoľkonásobne vyvrátený, pretože efektivizácia vykurovania alebo tlaku na cenu vykurovania práve pod tým aj tlakom toho, že ľudia sa môžu vo veľmi regulovanom prostredí a pod dohľadom samospráv odpojiť pri dodržaní iných parametrov stavebného konania, je tento argument viacnásobne vyvrátený ako veľmi falošný.
Nechcem dlho hovoriť, keďže za posledných štrnásť mesiacov, ak to dobre rátam, táto snemovňa bola niekoľkonásobne žiadaná o podporu tohto návrhu zákona a vzhľadom na to, že aj mediálne prezentované stanoviská o legislatívnej uzávere a nedostatočnej politickej vôli tento stav zmeniť, predpokladám teda, ako táto predmetná úprava skončí, i keď pri poslednom predkladaní aj z radov poslancov za vládny SMER sa ozývali podporné názory a viem, že bola vyvinutá, či už pod tlakom prezidentskej kancelárie, ale aj tlakom niektorých poslancov z vládnej strany, aktivita, aby k úprave alebo ku kompromisnému riešeniu prišlo čím skôr.
Chcel by som aj odkázať ľuďom, ktorí, viem, že viacerých členov nášho poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností kontaktovali, že tento boj vzdať nemôžme a nechceme a pri akomkoľvek nastavení aj po voľbách v marci 2016 chceme deklarovať ochotu a tú prepotrebnú politickú vôľu, aby sa tento stav zmenil. Je predsa neprípustné, aby sme robili z ľudí rukojemníkov veľkých teplárov v ich vlastných domovoch, a myslím si, že narovnať tento nedobrý stav bude povinnosťou každého jedného politika, ktorý sa do tohto pléna dostane.
Napriek tomu chcem veriť, že táto iniciatíva nebola úplne zbytočná a otvorenie tejto témy, aj protesty pred Národnou radou, aj zorganizovanie petície, aj vyzvanie ministerstva z kancelárie prezidenta a dokonca aj niekoľko návštev, ktoré, ľudia, ktorí jednak z petičného výboru, odborníci, ktorí sa tejto problematike venujú, absolvovali na ministerstve hospodárstva a tam predložené argumenty, ktoré viac-menej nemali vecnú oponentúru a skôr sa dozvedeli iba o termínoch ako legislatívna uzávera, jej celkom nerozumiem, ten termín bol použitý v auguste tohto roka, ale následne aj sprostredkované informácie o nedostatočnej politickej vôli riešiť túto situáciu do konca volebného obdobia mne dáva iba signál, že situácia nie je dobrá. Ľudia sa veľmi oprávnene dožadujú svojich práv, a preto pre potreby tohto prvého čítania si myslím, že je prepotrebné, aby aspoň niekto tento problém do poslaneckej snemovne priniesol a snažil sa ponúknuť riešenie. Riešenie je na stole a je iba na hlasovaní väčšiny tohto pléna, aby sme stav s tým, a poviem to aj tretíkrát, aby sme rukojemníkov vo vlastných bytoch pri výrobe tepla odstránili a aby ľudia mohli riešiť svoje vlastnícke práva a ušetriť pri vynakladaných prostriedkoch na jednu domácnosť v rozmedzí 300 až 900 eur na domácnosť za rok, je presne ten argument, ktorý hovorí proti sociálnym balíčkom, pretože ak ľuďom jednou rukou niečo nevezmeme, nemusíme im to potom vracať cez sociálne balíčky.
Toto je riešenie, aby každá jedna domácnosť na Slovensku, ktorá má za to, že bude vedieť riešiť svoje tepelné náklady, keď to poviem jednoducho, efektívnejšie, mohla ušetriť tieto finančné prostriedky. A to je podľa mňa reálna sociálna politika.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1759.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý navrhujem súčasne za gestorský výbor.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

40.
Ďakujem. Dovoľte mi vystúpiť aj v rozprave hlavne z úcty k obrovskému množstvu ľudí, ktorí vyvinuli nemalé úsilie, aby sa zákonný stav zmenil, a ja len stručne chcem sa venovať v tejto časti osobitej, niektorým osobitým ustanoveniam, ktoré v zákone predkladáme, alebo v novele predkladáme.
Zároveň chcem povedať, že z hľadiska tohto procesu boli použité asi všetky nástroje, ktoré opozičný poslanec v rukách má, či už inštitút interpelácie, alebo sa chcem poďakovať aj 48 opozičným poslancom, ktorí sa podpísali pod podanie na Ústavný súd, ktorý bude nesúlad ustanovení zákona o tepelnej energetike s ústavou posudzovať, a za to patrí aj moja vďaka ľuďom, ktorí si ctia jednak ústavu a jednak vlastnícke práva ľudí, ktorí žijú v bytových priestoroch vykurovaných centrálnymi zdrojmi tepla, a chcem len veriť, že Ústavný súd rozhodne rýchlo.
Ďalší inštitút využitý bol petičný z hľadiska ľudí, ktorí kandidovali aj v regionálnych, aj v lokálnych voľbách za naše hnutie a spolu s ďalšími viem, že sa táto iniciatíva dostala aj na rokovanie niektorých zastupiteľstiev. Veľmi úspešní boli tu v Bratislave, kde prijali uznesenie, ktoré zaväzuje, resp. vyväzuje, keď to mám tak povedať, z druhej strany starostov z povinností dávať negatívne stanoviská pri vôli ľudí odpájať sa od centrálnych zdrojov tepla. A spomínaný aj prezident, ako aj novoobsadený minister hospodárstva, ktorí boli v tejto veci niekoľkonásobne kontaktovaní. Čiže z hľadiska všetkých parametrov, ktoré ako opozícia máme, je tým posledným využiť legislatívnu iniciatívu a deje sa tak teraz.
Návrh zákona, ako som hovoril pri uvádzaní, sa venuje problematike zmeny parametrov zákona o tepelnej energetike aj širšie. Jedna z tém sú tieto odpájačky, nazvem ich ľudovo, s ďalšou témou, ktorú navrhujeme, je bod 2, kde v oblasti novej úpravy pri § 10 chcem povedať o minimálne troch tematických okruhoch, ktoré sa snažíme zmeniť. Budem to nazývať tzv. zákonné vecné bremeno, čiže prvý okruh, ktorý sa snažíme zmeniť v navrhovanej právnej úprave, spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktoré prislúchajú vlastníkom nehnuteľnosti voči držiteľom povolenia, ktoré používa ich nehnuteľnosť pri vykonávaní svojho vlastného biznisu. Čiže uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, t. j. súvislosti so zavedením vecného bremena, vzniká nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. Myslíme si, že tento nárok by mal byť upravený lepšie a viac v prospech priamo k vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových spoločenstvách alebo priamo vlastníkov, akokoľvek majú organizovaný tento výkon svojich vlastníckych práv.
Myslíme si, že by bolo dobré, aby nútené obmedzenie obvyklého využívania nehnuteľnosti, kde toto vecné bremeno vzniká, zakladal nárok na primeranú opakovanú náhradu za nútené obmedzenie využívania nehnuteľnosti.
Tretím, nútené obmedzovanie využívania pozemkov v ochrannom pásme, takisto si myslíme, že nárok na primeranú opakovanú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme patrí vlastníkom. Čiže zmena stavu, ľudskou rečou povedané, by mala zmeniť to, ak niekto si zriadi kotolňu pre účely nielen vykurovania alebo KOS-ku jedného bytového domu, kde priamo je, ale slúži aj iným bytovým jednotkám, resp. slúži priamo k centrálnemu zdroju tepla, nemalo by sa jednať o jednorazovú náhradu, ale primeranú opakovanú náhradu. Poznáme to štandardne, ak niekto vlastní nejaký majetok a niekto si ho prenajme a požíva ho k účelu tvorenia zisku, inými slovami na podnikanie, je predsa absolútne dôvodné predpokladať, že má za to platiť nájom. Toto sa podľa súčasného nastavenia parametrov zákona nedeje a myslíme si, že by sa to malo zmeniť.
Druhá časť, tej som sa venoval aj v úvode, sa zaoberá hlavne dosiahnutím zmeny parametrov pri odpájaní sa od centrálnych zdrojov tepla a myslím si, že vzhľadom na to, že som to uviedol v úvode, je absolútne jasné, aby sme tento zákonný stav zmenili čím skôr a urobili sme z vlastníkov bytov rovnocenných partnerov pri možnosti riešenia ich dodávok teplej vody alebo tepla aj spôsobom zriadenia malej efektívnej kotolne u nich doma.
A tretia časť sa venuje aj tzv. povinnosti montovať meracie zariadenia, ktoré, myslíme si, že ak by sme uviedli parametre, ktoré sú v Českej republike, pretože ten bytový fond je vzhľadom na spoločnú históriu výstavby, jedná sa hlavne o staré bytové jednotky, tí, ktorí sa tej téme venujú, to poznajú pod problémom tzv. jednotrúbkových obvodov, aby povinnosť, ktorú určil zákon, čiže mať meracie zariadenia na každú bytovú jednotku, treba zo zákona odstrániť, pretože to, čo sa tam dostalo, je povinnosť namontovať meranie na každú bytovú jednotku aj tam, kde sa to nielen z parametrov zdravého rozumu, ale ani z parametrov fyziky celkom urobiť nedá, pretože ak vám vstúpi jedna stúpačka cez všetky byty hore a následne ide dolu, je veľmi ťažko namontovať meracie zariadenie pre každý byt zvlášť. Táto povinnosť, neviem, ako to vzniklo, myslím si, že je to tiež jedna z absurdít, ktoré tento zákon v sebe obsahuje, a podľa medializovaných informácií, či už som sledoval diskusie na energoportáli, alebo podobne, sa toto dotýka 10 až 15 % bytového fondu a spôsobuje to nemalé problémy vlastníkom bytov, pretože tieto meracie zariadenia nie je možné nainštalovať a nie je možné vyhovieť parametrom zákona.
Chcem povedať ešte úplne na záver, s prosbou o podporu tejto novely, že v tejto predmetnej veci sme sa dohodli s pánom poslancom Jurzycom, že ešte budeme iniciovať možno analytickú štúdiu a možno rozhodnutie v tejto veci z hľadiska fungovania alebo gescie Protimonopolného úradu, a to v jednej veci, pretože ak sa pozrieme na vykurovacie systémy, tak možno nevytvárajú monopol celoplošný alebo celoslovenský, ale minimálne v oblastiach, kde pôsobia, sa môžu dostávať do monopolnej situácie, kde máme zato, že môžu svoje postavenie zneužívať. Preto ešte možno s ďalšími kolegami vypracujeme podania aj na Protimonopolný úrad, a to bude asi tá posledná inštitúcia, ktorá by sa v tejto predmetnej veci mohla vyjadriť.
Záverom poviem, i keď si myslím, že deklarovaná politická nevôľa z vládnej úrovne by nemusela byť tým zásadným problémom pri prijímaní tejto novely zákona pre toto plénum, a ak chceme vyhovieť desaťtisícom ľudí, ktorí nás žiadajú v tejto situácii o pomoc, mohli by sme sa zamerať presne tam, komu je táto snemovňa zodpovedná, a to sú voliči. A veľká časť žijúca v bytových priestoroch vykurovaných centrálnymi zdrojmi tepla nás žiada o to, aby mala možnosť si zvoliť iný alebo alternatívny spôsob riešenia tejto otázky.
Preto vás opätovne a naposledy žiadam o podporu.
Ďakujem.

Ja si dovolím doplňujúco fakticky vystúpiť k príspevku a k návrhu zákona pána Viskupiča.
Tvorba koncepcie rozvoja tepelnej energetiky, ako aj stratégie tepelného hospodárstva je viac-menej záležitosťou a zodpovednosťou miest a obcí a je faktom, že v každom meste a v každej obci je tá situácia a perspektíva budúceho rozvoja tepelného hospodárstva rôznorodá a špecifická. Preto je veľmi dôležité, aby práve z úrovne miest, mestských zastupiteľstiev bola vytvorená diskusia, odborná diskusia a možnosť pre zúčastnených dotknutých zúčastňovať sa prehodnotenia koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva, ale zároveň, samozrejme, aj zohľadňovať koncepciu štátnej energetickej stratégie, štátneho konceptu rozvoja tepelného hospodárstva.
Ja sama v našom meste poznám príklady dobre fungujúcich spoločenstiev, kde sa odpojenie od centrálneho vykurovania stalo výhodným a efektívnym, avšak na druhej strane poznám aj príklady miest alebo konkrétnych spoločenstiev, kde sa potvrdil pravý opak. Preto som presvedčená o tom, že je potrebné tejto téme venovať zvýšenú pozornosť, zvýšiť stupeň informovanosti a osvety a hlavne je veľmi dôležité nastaviť, upraviť legislatívne podmienky a prostredie tak, aby čo najviac sa priblížilo reálnym požiadavkám a potrebám miest a ich občanov.