58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zase urobil ten pomyselný výkop k debate na tému štátny rozpočet. Už v podstate po niekoľko ostatných rokov mám tú česť, niežeby som sa snažil, ale jednoducho to tak vyšlo, lebo v podstate už sú len tri kluby z pôvodných.
Takže ja si myslím, že tento, samozrejme, tento rozpočet má zvláštnu príchuť, ale nielen tým, že len 12 poslancov bolo prihlásených písomne do takej významnej debaty, ako je štátny rozpočet, pretože každý vieme, že je to zákon roka a jednoducho podľa toho hospodári celá verejná správa. Ale budiž, je to tak, ako to je. Dôležité je povedať zopár zásadných vecí, že tento rozpočet má, samozrejme, zvláštnu objektívnu príchuť, pretože už vlastne je rozpočet pre ďalšiu vládu, ale to hovorím objektívne a, samozrejme, tie marcové voľby, 5. marca, skutočne zmenia situáciu, aj čo sa týka rozpočtu. No logicky, že zmenia situáciu, pokiaľ bude iná vláda alebo zostavená z iných strán, tak každá strana má svoje priority a bude určite sa snažiť zakomponovať tieto priority do rozpočtu, takže z tohto logického dôvodu, ale na druhej strane aj vláda SMER-u, neviem si predstaviť, že keď prijmete avizovaný tretí balíček, ktorý teda začiatkom decembra prijmete po schválení rozpočtu, jednoducho že nebude nič stáť. Tak to by bol skutočne geniálny balíček, ktorý by proste bol v úvodzovkách zadarmo a, samozrejme, sú tu ešte jedny veľmi objektívne veci, ktoré sú, ktoré sú, možno vyplynulo zo situácie, jednoducho kde sa zmenia niektoré, niektoré údaje, pretože vieme, že aj tento rozpočet, ktorý síce pre budúcu vládu, ale tiež má viacej rizík, o ktorých budem teda ďalej hovoriť.
Možno len spomeniem aj ten termín volieb, aj keď to nesúvisí s rozpočtom, ale jednoducho tie ďalšie riadne voľby v podstate už nebudú v marci, ale vo februári, teda keby boli, a neviem, či je to najvhodnejší termín, aj čo sa týka rozpočtu, nielen teraz hovorím o politike, ale aj o plánovaní rozpočtu, priorít a podobne.
No, treba jednu vec povedať, že ja, samozrejme, chápem, že minister musí hovoriť, že pohár je poloplný, a mojou povinnosťou je poukazovať aj tú druhú stránku veci, to znamená, že je poloprázdny, a v niečom sa zhodneme, v niečom sa nezhodneme, ale pokúsim sa, vždy sa snažím proste byť trošku nad vecou, hlavne v takýchto odborných záležitostiach, ako je rozpočet. No chcem povedať, že najväčšia debata pri tomto rozpočte by mala byť nie ani o tých nejakých prioritách SMER-u, jednoducho pretože som povedal, že v podstate si myslím, že ten rozpočet sa tak či tak zmení, ale či skutočne napríklad ten deficit plánovaný jednoducho nie je, nie je to číslo veľmi optimistické, a ja tvrdím, že je, ale irónia je to, že to netvrdím len ja. Tvrdia to aj renomované inštitúcie, asi viete, že proste aj Európska komisia v najlepšej prognóze tvrdí, že deficit v roku 2016 bude na úrovni 2,4 %, určite to vie aj pán minister, vie, a, samozrejme, zdôrazňujem aj, každý rozpočet je plán, akože to sa aj ukáže potom ex post, aký bol. To znamená, že, že ani Európska komisia neverí, aj keď povie, že to pod 3 %, ale neverí v to konsolidačné úsilie, ako si, ako sa, ako je napísané tam v rozpočte.
Druhá inštitúcia, rozpočtová rada, ktorá poukazuje na riziká v rozpočte a ktorá hovorí o tom, že pokiaľ sa tie riziká naplnia, tak ten deficit môže byť v tom ďalšom roku, 2016, až 2,7 %. Samozrejme, pravdepodobne sa ministrovi financií tiež to ťažko počúvalo, ale jednoducho je to tak a dokonca rozpočtová rada sa prikláňa, teda, samozrejme, musí byť diplomatická, však to je v poriadku a ja si myslím, že, naopak, ja som veľmi rád, že to je, že máme tu rozpočtovú radu, a som rád, že aj, teda že ako funguje. No a tiež vyjadrujem rozpočtovej rade, že sa skôr teda prikláňa k tej prognóze horšej, to znamená, čo hovorí Európska komisia, to znamená, tiež diplomaticky, ale pravdou je to, že spochybňuje ten, ten, ten plánovaný deficit. Takže, takže je to tak, no.
Takže možno povedať jedným slovom, že ten plánovaný deficit na úrovni 1,94 % treba považovať za nedôveryhodný. Ďalší argument, si myslím, že aj keď sa, samozrejme, že my sa hlásime, všetci ekonómovia, to je jedno, či zľava, či sprava, že jednoducho treba smerovať k tej pomyselnej nule, pretože len vtedy môžeme povedať, že sme dosiahli nejakého cieľu, a určite každý z nás sa, každý z nás sa prikloní k tej konsolidácii, to znamená, znižovaniu deficitu. Otázka je, samozrejme, náš názor, môj názor, že treba rýchlejšie postupovať k tej nule, vláda si myslí, že netreba tak rýchlo postupovať k tej nule, a to konsolidačné úsilie, úsilie jednoducho nemusí byť také rýchle. Ale zase pravdou je to, keď si zoberieme čisto technokraticky, keby som ukázal teraz tabuľku, že je porovnanie ex post deficitov, čo dosiahla táto vláda, tak treba povedať, že kým sme v roku 2010 mali deficit hrozivý, mínus 7,7 %, ktoré, ktoré proste treba rýchlo konsolidovať, tak za rok 2011, to znamená o rok, už bol deficit na úrovni 4,94 %. To znamená, že keď vláda de facto v začiatku ’12. roku preberala vládu, deficit bol 4,94 % a v súčasnosti, to znamená po štyroch rokoch vlády, je deficit na úrovni 2,74 alebo 2,78 a, samozrejme, ešte nikto nevie, aký bude skutočný deficit, čo je logické. A tá výška deficitu bude vlastne verifikovaná až niekedy na jeseň v roku 2016.
Ale proste toto je odhad, kde sa proste pohybujeme, no ale čo to znamená. Znamená to, keď si jednoducho vydelíte a pozriete tie čísla, tak jednoducho vidíte, a keď sa, ako sa konsolidovalo za jeden rok od roku 2010 do 2011, to bolo 2,76 za jeden rok. 2,76. A za štyri roky vlády, štyri roky vlády SMER-u to bolo 2,16, čo znamená, plus-mínus niečo 0,5 % ročne. Je toto skutočné konsolidačné úsilie, ktorým sa treba chváliť? Ja nepopieram to, že sme sa dostali pod 3 %, ale bolo cieľom, aby sme sa dostali pod 3 %, a už potom len proste sa hrali o nejakého pol percenta. Ja si stále myslím, že ten cieľ má byť jednoducho vyrovnaný rozpočet, treba ísť k tomu rýchlejším tempom a, samozrejme, aj znižovať zadlženosť tak, aby sme sa dostali spod tých sankčných pásiem, čo je 50 %.
Ďalšia poznámka je, že je pravdou, že je posledných týchto štyri, štyri roky SMER-u, aj keď to neni zásluha SMER-u, ale to neni ani výčitka, ani, ani pochvala, že bol relatívne vysoký rast HDP. Každý vie, že ja nie som veľký zástanca, ako chápem, že ten rast je dôležitý, ale pre mňa veľmi ako ekonóma nie je taký dôležitý, ako sú iné veci ako zadlženosť, priemerná mzda, nezamestnanosť a tak ďalej, a je to z viacerých dôvodov a jeden z tých dôvodov je, že jednoducho ten rast nezáleží veľmi od hospodárenia vlády, ale skôr od vonkajších, od vonkajších vplyvov. A, samozrejme, si myslím, že určite je dôležitejšia kvalita zdravotníctva, kvalita školstva ako nejaké, o koľko vzrástlo HDP.
Dobre, ale to je, to som tak trošku odbočil, ale pravdou je to, že proste ten rast bol, a pravdou je aj to, že väčší výber, kvôli lepšiemu rastu treba bolo použiť vo väčšej miere na znižovanie deficitu. Jednoducho stále keď porovnáme aj nominálne, to znamená, aký je deficit v súčasnosti plánovaný a aký bol pred štyrmi rokmi, to je skutočne, jednoducho malo sa použiť viacej peňazí nie na výdavky, lebo v drvivej väčšine sa tie peniaze, čo sa viacej vybrali, použili na výdavky. Teraz nielen balíčky, ale, samozrejme, aj balíčky. No, tak to je k tomu deficitu a predpokladám, že aj k rozpočtovej rade budú aj ďalší rečníci hovoriť.
Poďme teraz k tomu samotnému rozpočtu, aj keď sme si povedali, že je to vlastne nejaký, nejaký plán pre budúcu vládu. Čo ma zarazilo v tejto, v tomto rozpočte okrem iných vecí, tak ja si myslím, že to boli, najviac ma zarazila, ten pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne bude dávať ľuďom peniaze, tým ľuďom, ktorí sú odberatelia plynu. Nehnevajte sa, vážení kolegovia, ale toto považujem za volebnú korupciu. Toto považujem vyslovene za volebnú korupciu, keď formou štátnej pomoci, štátnej pomoci budete v hotovosti dávať ľuďom, tým, ktorí odoberajú plyn. Viete, ono je to jednoduché rozdávať z cudzích peňazí a takto namiesto volebného guláša jednoducho posielať v hotovosti cestou k urne volebné peniaze. Ako ja si myslím, že to, to už je za rámec všetkých možných politických takých fínt a politického marketingu, pretože toto skutočne považujem za neadekvátne a jednoducho zlé. Samozrejme, ešte je to aj na úkor deficitu, keď máme deficit, tak jednoducho, jednoducho my nemáme právo čo teda rozdávať. A ešte takýmto spôsobom! Keby ste zvýšili dôchodky dôchodcom, to by mi nevadilo, hej, ale takýmto spôsobom to považujem skutočne za volebnú korupciu. A teraz si poviem, že o čo ide. 48 mil. euro, 48 mil. euro, chcete v hotovosti poslať cca 1,3 mil. alebo niečo viacej domácnostiam, kde v priemere podľa mojich prepočtov, aj keď ja som nevidel, nevidel ešte tú štruktúru toho, len mi je to jasné, že to majú dostať ľudia pred voľbami, a nie po voľbách, hej, a v priemere to vychádza niekde okolo 35 euro na domácnosť.
Páni zo SMER-u, ja si myslím, že robte volebnú kampaň, ale za svoje. Proste to, to jednoducho, to bolo prekročenie všetkých možných vecí. A akékoľvek vysvetlenie vymyslíte, že to sú nejaké dividendy alebo ja neviem čo, jednoducho to nemôže byť pravda, pretože sú to ľudia, ktorí nie sú klientmi SPP všetci, to je prvá vec. Druhá vec, je to štátna pomoc. Tretia vec, jednoducho to sú klienti, a nie akcionári, dividendy môžete rozdeľovať akcionárom. A, mimochodom, SPP je štátny podnik, kde sme akcionármi všetci, my daňoví poplatníci aj tí, ktorí, ktorí, ja neviem, kúria drevom alebo elektrinou, a nielen plynom.
Takže ja neviem, možno tí ľudia to ocenia, ale keď budú preberať tie peniaze, aby si uvedomovali, že tie peniaze nie sú od SMER-u, ale jednoducho tie peniaze si pekne zaplatili s daňami a odvodmi, ktoré sa zvýšili za tejto vlády a, samozrejme, potom ono sa to tak nevidí, keď sa zvyšujú vymeriavacie základy alebo dane, ale potom to sa vidí, tých 35 euro takzvaných. A to som strašne zvedavý, koľko mne pošlete euro, pretože ja tiež kúrim plynom, a hneď hovorím rovno, že túto štátnu pomoc, zdôrazním štátna pomoc, ešte je to napísané, tak ja túto štátnu pomoc niekomu inému pošlem a proste nepreberiem, pretože jednoducho takúto štátnu pomoc nepotrebujem ani ako poslanec, ani ako občan, ani... a si to nebudem vážiť.
Takže ďalšiu vec k tomu rozpočtu. Vzhľadom na to, na to, že rozpočet je de facto pre budúcu vládu, čo sme si povedali, však na tom sa zhodneme, ktorá ho z môjho hľadiska pravdepodobne neakceptuje, sme si povedali prečo. Tak v podstate treba sa venovať skôr nie rozpočtu, ale odpočtu vlády. A to, myslím, aj že minister naznačil, že teda hovoril o tom, ako sa, ako vláde darilo, takže mojou povinnosťou opozičnou, samozrejme, je aj pozrieť sa na tento odpočet aj, aj inými, inými očami, resp. poukázať na iné fakty.
No, prvá vec k tomu odpočtu bola spomínaná nezamestnanosť alebo viaceré veci, samozrejme. Takže nezamestnanosť, no, najnovšie údaje, ktoré si môžeme kliknúť na Eurostate, hovoria o tom, že Slovensko z 28 krajín EÚ je na 22. mieste. Je to dobré miesto alebo zlé miesto? No ja si myslím, že je to stále zlé miesto. A jednoducho, pokiaľ sa neposunieme, tak jednoducho ja nepovažujem žiaden úspech, ktorý sa proste by..., nejako marketingovo presadzuje, že ako sa darí vláde znižovať nezamestnanosť. Treba si uvedomiť, že vláda minula stovky, stovky miliónov eur formou daňových úľav pre všelijakých veľkopodnikateľov, formou dotácií, formou odpočítateľnej položky, formou znižovania odvodov a tak ďalej. A stále máme, tak ja by som, keďže som korektný, citujem, tak podľa najnovšieho údaju Eurostatu 11 % nezamestnanosť, pričom eurozóna má 10,8 % a EÚ v celku má 9,3 %. O tom ešte, že aké výsledky má eurozóna ako celok a európske krajiny, budem ďalej hovoriť, ale všimnite si, že aj v tomto údaji krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepší, lepšiu zamestnanosť.
Ja by som ešte pre ozrejmenie povedal, že je veľmi seriózne aj porovnávať sa s krajinami V4 alebo okolitými krajinami, a moje najobľúbenejšie porovnanie je teda alebo myslím, že viac-menej najobjektívnejšie z môjho hľadiska je porovnávať sa nie s Gréckom alebo s Portugalskom, ale s krajinami, ktoré sú susedia, s ktorými máme najväčšie obchodné vzťahy a s ktorými viac-menej máme plus-mínus aj obdobné dejiny, hej, či už tým, že sme boli v socialistickom systéme spolu a jednoducho sme plus-mínus začali v tom istom čase budovať, no budovať, zavádzať trhovú ekonomiku, lebo budovať, to je také ešte dávnejšie slovo.
Takže Česi majú 4,8 %, mimochodom, Česká republika je v tomto kritériu druhá najlepšia v Európskej únii. Druhá najlepšia. Naši bývalí bratia sú druhí najlepší hneď po Nemecku. Maďarsko má 6,5 %, Poľsko 7,1 a ja sa ešte pamätám, Poľsko kedysi malo vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Takže tak ako som povedal, podľa mňa tá nezamestnanosť, a, samozrejme, keď sa znižuje v celej Európskej únii nezamestnanosť, no tak sa znižuje aj u nás, to znamená, že my sa skutočne máme porovnávať s inými krajinami, a pokiaľ my sme stále na tom 22. mieste alebo - odzadu, keď chcete, tak to môžem počítať - v siedmom najhoršom, tak jednoducho to neni žiaden úspech. Úspech je proste, keď som vyššie v tej tabuľke, a nie, keď som na tom istom mieste už dlhšie, dlhšie obdobie.
Ďalšie porovnanie, no a, samozrejme, akože keď začneme hovoriť o dlhodobej nezamestnanosti, ktorú nehovorím, že sa dá zo dňa na deň vyriešiť, to som nepovedal, ale to je úplne katastrofa, to je totálna katastrofa, dlhodobá nezamestnanosť, nehovorím ešte nezamestnanosť mladých a podobne. A myslím, viac-menej s tým budeme súhlasiť, akurát môžeme debatovať na tému, že či vláda urobila dostatok vecí na to, aby znížila, skutočne znížila radikálne zamestnanosť, alebo nie. Takže to je k nezamestnanosti.
Ďalšia taká, taká veľmi populárna vec, ktorú stále hovorí strana SMER, že vyberá DPH lepšie. Samozrejme, že v každej rastúcej ekonomike, tuná keď niečo rastie, tak sa vyberie viacej daní, a je to alfa omega, ale skutočne musím porovnávať nielen to, že sa vyberie viacej daní, inými slovami, ďalšia vláda vyberie viacej daní ako táto, to sa nebojte, to akákoľvek by prišla, hej, ale musíme pozerať tiež na veľmi dôležitý údaj, o ktorom sa málo hovorí, ale ekonómovia ho veľmi dobre poznajú a to je efektivita výberu DPH.
To znamená, že efektivita výberu DPH je to, že čo by reálne, alebo vlastne skúma to, čo skutočne vyberie na DPH, s tým, čo by podľa sadzieb mala vybrať, hej. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene. No a čo sa deje? Napríklad počas prvej Ficovej vlády, v tom roku 2008 efektivita výberu dane bola 15,5 %, potom radikálne klesla, áno, to je treba priznať, radikálne klesla a začala stúpať a dosiahla v súčasnosti 14, ak sa nemýlim, 14,5 % alebo okolo 14,5 % (reakcia z pléna), 14,5, dobre, tak ďakujem, takže 14,5 %. Takže vidíte, aká je irónia, že tento údaj za prvej Ficovej vlády bol v skutočnosti lepší, a vtedy sa tá Ficova vláda nechválila, ako je teraz.
A ešte zdôrazním, ešte som si všimol, že v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, ktorý bol 14,8, to znamená že sa dokonca znížila za ten kvartál alebo polrok o 0,3 %. Takže povedzme si, hráme tu lotérie ostošesť, hej, vymýšľame rôzne výkazy, kupujeme drahé, drahé a drahé IT technológie a výber, efektívny výber jednoducho je ďaleko za tou úrovňou, nehovorím, že veľmi ďaleko, ale ďaleko za tou úrovňou, čo vlastne bolo ešte v roku 2008. A jednu vec, že keď sa porovnáme v rebríčku tohto konkrétneho údaja v celej Európskej únii, tak sme na chvoste, sme na chvoste efektivity výberu DPH v Európskej únii. Je to úspech? Samozrejme, marketingovo je to dobre povedané, že proste, že sa lepšie, viacej vyberá, ale jednoducho ja to vôbec nepovažujem za dobrý úspech. Dobrý úspech by bol, že keby ste za tie štyri roky aspoň prekročili tú hranicu, čo bolo teda na začiatku prvej Ficovej vlády. Takže ďalšia poznámka, to znamená, že zdôrazňujem, že sme v tom rebríčku jedni z posledných v Európskej únii.
Čerpanie eurofondov, to snáď ani, to je každému jasné, že sme na chvoste v Európskej únii, budú, štátny rozpočet bude musieť zaplatiť budúci 235 mil. v hotovosti za to, čo vlastne tie fondy prepadli. Inými slovami, za tie neúspešné projekty jednoducho my daňoví poplatníci budeme musieť zaplatiť a, samozrejme, ten účet za nečerpanie eurofondov ešte nie je kompletný, ale zase sme na chvoste krajín v Európskej únii v čerpaní eurofondov, a jednoducho, aj keď ja nie som veľký fanúšik eurofondov, ale pravdou je to, že jednoducho keď sa nevyčerpajú, jednoducho my stále v budúcnosti budeme prispievať a to nám nikto nebude zohľadňovať, že toľko sme nevyčerpali, hoci sme mohli, v tom, ako v budúcnosti budeme platiť do, do Európskej únie, do spoločného rozpočtu. Takže skutočne je to veľmi zlé kritérium v odpočte súčasnej vlády. (Ruch v sále.) Ja sa ospravedlňujem, bude hlasovanie či môžem pokračovať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Bude hlasovanie, takže o 11.00 hod. vás poprosím, pán poslanec, prerušiť.
Švejna, Ivan, poslanec NR SR
Dobre, dobre. Takže ja, ja len skončím túto myšlienku, dobre, a potom, potom poprosím o prerušenie a budem pokračovať ďalej po 11.00 hod.
Takže to sú tie eurofondy, ktoré skutočne je velikánsky problém, a niekto musí za to niesť zodpovednosť. A ďalšia vec, ja by som skutočne chcel, aby aj vláda jednoducho zverejnila všetky tie projekty, že ktoré budeme musieť zaplatiť, a kde bola proste chybovosť, aby aj ľudia vedeli, že v ktorých konkrétnych projektoch sme museli potom z vlastných peňazí zaplatiť. Proste nech zverejní celý zoznam tých projektov, aby daňoví poplatníci vedeli.
Ďalšia vec je, že, a končím kvôli hlasovaniu a budem pokračovať, že sa hovorí tuná o podnikateľskom prostredí, a posledná myšlienka je, samozrejme, to podnikateľské prostredie sa nejakým spôsobom dá merať a sú rôzne tabuľky a plus-mínus sa nedá povedať, že sa zlepšilo podnikateľské prostredie, a, naopak, v tabuľkách sa dá povedať, že, resp. klesajúca, resp. starnúca konkurencieschopnosť.
Takže zatiaľ ďakujem za pozornosť a po hlasovaní si dovolím pokračovať.
Rozpracované
Vystúpenia
15:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:03
Marián KéryVládny návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
Článok VIII sa vypúšťa a doterajší článok IX sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: V čl. VIII sa...
Vládny návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
Článok VIII sa vypúšťa a doterajší článok IX sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: V čl. VIII sa novelizuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý však bude s účinnosťou od 18. apríla 2016 zrušený prostredníctvom vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731).
Vypustením predmetného článku a jeho súčasným vložením do tlače 1731 spolu s ďalšími potrebnými úpravami sa zabezpečí zrušenie ostatnej novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní ku dňu účinnosti novej právnej úpravy.
Pán predseda, skončil som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
13.11.2015 o 15:03 hod.
Mgr.
Marián Kéry
Videokanál poslanca
Ešte raz ďakujem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1649).
Vládny návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
Článok VIII sa vypúšťa a doterajší článok IX sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: V čl. VIII sa novelizuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý však bude s účinnosťou od 18. apríla 2016 zrušený prostredníctvom vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1731).
Vypustením predmetného článku a jeho súčasným vložením do tlače 1731 spolu s ďalšími potrebnými úpravami sa zabezpečí zrušenie ostatnej novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní ku dňu účinnosti novej právnej úpravy.
Pán predseda, skončil som.
Rozpracované
15:04
Vystúpenie v rozprave 15:04
Jozef MikloškoNo, ja teraz si dovolím povedať, ja som aj včera navrhol, aby toto bolo za prítomnosti pána ministra, lebo tak sa mi zdá, že je to...
No, ja teraz si dovolím povedať, ja som aj včera navrhol, aby toto bolo za prítomnosti pána ministra, lebo tak sa mi zdá, že je to dôležitý zákon, je vlastne európskeho rozvoja tento, budúci rok je európske predsedníctvo, kde sa musíme tejto téme venovať, samozrejme, už sme bohatí, už sme brali od mnohých a teraz musíme aj my dávať, len ten legislatívny proces sa mi nie celkom páčil. V prvom čítaní som tu povedal nejaký prejav. Pán minister bol troška nahnevaný na to, vyjadril sklamanie nad mojím príspevkom, ale už mi nikde nepovedal, že prečo, a nepovedal, že jak mieni riešiť niektoré poznámky.
Ja v závere, nebude to dlhý prejav, poviem aj nejaký svoj pozmeňovák, ktorý, si myslím, že má svoje opodstatnenie.
Mne sa zdá, že v tomto zákone naozaj zostáva všetko v rukách ministerstva zahraničia. To, že niečo treba robiť, svedčí aj o tom fakt, že my sme, čo sa týka Európskej únie, štvrtí najslabší, čo sa týka rozvojovej pomoci. Za to nás aj kritizujú. Na druhej strane naše nevládne organizácie naozaj veľa robia pre to, mnohí majú rôzne akcie. Napríklad, pamätáte sa, tie vianočné koledy, kde vlani vybrali obrovské peniaze rátajúce v miliónoch eur, ktoré išli do Kene najmä a tak ďalej, čiže nevládny sektor tu veľa robí. Toto je tu troška málo zohľadnené, ale to som už hovoril aj predtým. Existuje nejaký, presne neviem to meno, výbor rozvojový, ktorý je nad rezortami, čiže napríklad niektoré funkcie, ktoré ostali na ministerstve, mohli sa aj tomu výboru dať. Teraz už presne neviem, jak sa volá, ale tak ako sú komisie, vládne výbory a tak ďalej, tak aj ony majú rozvojový výbor, ale proste tento zákon ich ničím nezaťažuje, pretože všetko ostáva len ministerstve zahraničia.
Čo všetko? Tak je agentúra vládna, vlastne ministerská, ktorú si ministerstvo zahraničia založí, Agentúra pre rozvoj. Táto organizuje všetky projekty a tak ďalej, dobre, dotácie, finančné príspevky, odpustenie dlhov, zadanie zákazok, zvýhodnené úvery, predaj tovarov, stavieb, služieb a tak ďalej. Potom príde najmenej trojčlenná komisia, môže byť aj viac, ale som presvedčený, že budú traja, ktorých ministerstvo zahraničia, priamo minister menuje si svoju komisiu trojčlennú a tá mu bude filtrovať všetky tie žiadosti, čo sa týka dotácií, finančných príspevkov a tak ďalej. A tým to končí. Minister rozhodne a vlastne všetko je skončené, pretože v tomto procese všetko je vlastne len na ministerstve.
Ministerstvo školstva tam má jednu pasáž veľmi precízne vypracovaných štipendií pre študentov takých, onakých, takto by som si predstavoval aj tie ostatné paragrafy, ktoré, by som povedal, kľudne mohol byť aj nový zákon, no ten sa týka najmä štipendistov, mladých ľudí. Dneska, keď máme europrojekt, európsky projekt, to je Erasmus pre Európu, tak aj pre ľudí, ktorí z Afriky, z Ázie k nám chcú chodiť a študovať, je dôležité ich podporovať. Tam je trošku vágne to, že nikto nepovie, každoročne sa to mení, že ktoré krajiny si môžu nárokovať na tie štipendiá, ale to je aj vo veľkej rozvojovej pomoci. Teraz momentálne podporujeme Keňu, Moldavsko a Srbsko. Keď som to na výbore otvoril, tak hovorili, že už napríklad Srbsko z toho vypadne a Moldavsko asi tiež, aby, niekto iný tam príde, lebo tí sú zase tí, kde tá rozvojová pomoc potom ide.
No a, samozrejme, zákon treba podporiť, ale napríklad takáto vec, za všetky transakcie je zodpovedná potom Eximbanka, ktorá vlastne tie úvery, aj rôzne iné veci, cez ňu to tečie. Tam na ňu navaľujú relatívne dosť, je to taká pološtátna banka, pokiaľ ja viem, a potom ju chcú pokutovať až do 100-tisíc eur, keď by náhodou niečo zle spravidla. No, to je také troška zvláštne, to som tu už povedal aj minule.
Ale čo sa ma dotklo troška, je, že Eximbanku tie transakcie budú kontrolovať ľudia z ministerstva financií a tí sú zaviazaní mlčanlivosťou o výsledku kontroly aj potom, keby odišli z ministerstva financií. Čiže neviem, či všetky banky si svoje kontroly zachovávajú len pre seba, len toto je štátna banka, verejné peniaze, čiže proste keď to tam nedopadne dobre, byť zaviazaný mlčanlivosťou, sa mi zdá veľmi zvláštne.
Čiže tie tabuľky, o ktorých sa tu hovorilo, som už aj inde povedal, že sú tak viac-menej z neba spadnuté, ale oni ináč nevedia novelizovať to, na čo sa nejakým spôsobom zabudlo alebo zanedbalo, čiže súhlasím, samozrejme, s nimi. Treba to ošetriť, tam tí ľudia musia vedieť, že aké platy budú mať.
No môj teda pozmeňujúci návrh....
A ešte jednu veľmi vážnu vec som nepovedal. Ja tu mám stanovisko k tomuto vládnemu návrhu od Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a aproximácie práva. Ja som veľmi pozeral do toho stanoviska - jak sa volá toto tvoje, čo si teraz čítal? (reakcia z pléna) - spoločnej správy a tam som skutočne nenašiel takých šesť, mne sa zdá vážnych námietok vážnej legislatívy v bode A, ktoré sa nijako nepreniesli do toho. Bod B sa preniesol, aj bod C, to boli legislatívne drobné zmeny, tie sa preniesli. Ale bod A, nechcem ich tu čítať, ale skutočne sa mi nezdá, že sa preniesli. Neviem, či v tvojom príspevku si o tom niečo nehovoril, lebo ja som sa tu bavil s naším vedením a som to, žiaľ, nepočul. Ale to, že šesť, nechcem hovoriť, že zásadných, ale vážnych, nechcem ich tu čítať ešte raz, na strane 1, 2 sa neponorili tohto zákona, by ešte sa niekto mal na to pozrieť.
No a môj pozmeňujúci návrh je tento. Zato som aj hovoril, aby tu minister bol, aby odpovedal na toto, ktoré sa týka problematiky jeho a jeho ministerstva. Ten môj pozmeňovák je tento. Predpokladám, teda preambulu nebudem čítať.
K čl. I.
V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová "a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku".
V § 8 ods. 3 sa vypúšťajú slová tie isté "a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku".
V § 8 ods. 4 sa vypúšťa veta "Minister zahraničných vecí môže rozhodnúť o poskytnutí finančného príspevku aj bez predloženia žiadosti o poskytnutie finančného príspevku."
Tam aj ústredné orgány to právo majú, tiež to vyhadzujem. Neviem si predstaviť, že niekto môže poskytnúť peniaze z verejných zdrojov bez toho, že by ho niekto o to žiadal. Čiže ja keď potrebujem na nejaký projekt, tak požiadam, tri riadky trebárs. Ale už viem, že načo a prečo a komu a ako. A tento zákon umožňuje, aby minister zahraničia to urobil aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.
Čiže on, Fero, Mišo mu dá niečo a možno cez zastupiteľské orgány. V štátoch dôjde nejaká ani nie žiadosť, len prosba, telefonát, a minister mu môže dať tie peniaze. Čiže to sa mi zdá nefér, že závisí od jedného človeka. Takto nateraz je to v zákone.
A druhá moja zmena je, že v § 12 sa odsek 22 vypúšťa. Súvisí to s tou mlčanlivosťou. Vlastne vypúšťa sa to, že pracovníci Eximbanky, ja to nechcem teraz čítať, lebo je to v tom § 12, že pracovníci Eximbanky sú kontrolovaní ministerstvom financií a pracovníci ministerstva financií sú zaviazaní mlčanlivosťou o výsledku tejto kontroly, pokiaľ sú zamestnaní, ale aj potom, pokiaľ sú úplne v iných pracoviskách. Čiže tento paragraf navrhujem vypustiť.
Vykonávanie kontroly nad spravovaním financií, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, by malo byť transparentné. Záväzok dodržiavania mlčanlivosti pracovníkov ministerstva financií o všetkých skutočnostiach kontroly aj po skončení pracovnoprávnych vzťahov sa mi zdá nadbytočné.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
13.11.2015 o 15:04 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážené vedenie naše, pán predseda, pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, vážení páni poslanci, mládežníci už odišli, takže môžem povedať, že vlastne tu tlieskali aj legislatívny odbory a staff, lebo nás tu už neni veľa. Ináč by som to nepovedal, keby ostali na tribúne ešte.
No, ja teraz si dovolím povedať, ja som aj včera navrhol, aby toto bolo za prítomnosti pána ministra, lebo tak sa mi zdá, že je to dôležitý zákon, je vlastne európskeho rozvoja tento, budúci rok je európske predsedníctvo, kde sa musíme tejto téme venovať, samozrejme, už sme bohatí, už sme brali od mnohých a teraz musíme aj my dávať, len ten legislatívny proces sa mi nie celkom páčil. V prvom čítaní som tu povedal nejaký prejav. Pán minister bol troška nahnevaný na to, vyjadril sklamanie nad mojím príspevkom, ale už mi nikde nepovedal, že prečo, a nepovedal, že jak mieni riešiť niektoré poznámky.
Ja v závere, nebude to dlhý prejav, poviem aj nejaký svoj pozmeňovák, ktorý, si myslím, že má svoje opodstatnenie.
Mne sa zdá, že v tomto zákone naozaj zostáva všetko v rukách ministerstva zahraničia. To, že niečo treba robiť, svedčí aj o tom fakt, že my sme, čo sa týka Európskej únie, štvrtí najslabší, čo sa týka rozvojovej pomoci. Za to nás aj kritizujú. Na druhej strane naše nevládne organizácie naozaj veľa robia pre to, mnohí majú rôzne akcie. Napríklad, pamätáte sa, tie vianočné koledy, kde vlani vybrali obrovské peniaze rátajúce v miliónoch eur, ktoré išli do Kene najmä a tak ďalej, čiže nevládny sektor tu veľa robí. Toto je tu troška málo zohľadnené, ale to som už hovoril aj predtým. Existuje nejaký, presne neviem to meno, výbor rozvojový, ktorý je nad rezortami, čiže napríklad niektoré funkcie, ktoré ostali na ministerstve, mohli sa aj tomu výboru dať. Teraz už presne neviem, jak sa volá, ale tak ako sú komisie, vládne výbory a tak ďalej, tak aj ony majú rozvojový výbor, ale proste tento zákon ich ničím nezaťažuje, pretože všetko ostáva len ministerstve zahraničia.
Čo všetko? Tak je agentúra vládna, vlastne ministerská, ktorú si ministerstvo zahraničia založí, Agentúra pre rozvoj. Táto organizuje všetky projekty a tak ďalej, dobre, dotácie, finančné príspevky, odpustenie dlhov, zadanie zákazok, zvýhodnené úvery, predaj tovarov, stavieb, služieb a tak ďalej. Potom príde najmenej trojčlenná komisia, môže byť aj viac, ale som presvedčený, že budú traja, ktorých ministerstvo zahraničia, priamo minister menuje si svoju komisiu trojčlennú a tá mu bude filtrovať všetky tie žiadosti, čo sa týka dotácií, finančných príspevkov a tak ďalej. A tým to končí. Minister rozhodne a vlastne všetko je skončené, pretože v tomto procese všetko je vlastne len na ministerstve.
Ministerstvo školstva tam má jednu pasáž veľmi precízne vypracovaných štipendií pre študentov takých, onakých, takto by som si predstavoval aj tie ostatné paragrafy, ktoré, by som povedal, kľudne mohol byť aj nový zákon, no ten sa týka najmä štipendistov, mladých ľudí. Dneska, keď máme europrojekt, európsky projekt, to je Erasmus pre Európu, tak aj pre ľudí, ktorí z Afriky, z Ázie k nám chcú chodiť a študovať, je dôležité ich podporovať. Tam je trošku vágne to, že nikto nepovie, každoročne sa to mení, že ktoré krajiny si môžu nárokovať na tie štipendiá, ale to je aj vo veľkej rozvojovej pomoci. Teraz momentálne podporujeme Keňu, Moldavsko a Srbsko. Keď som to na výbore otvoril, tak hovorili, že už napríklad Srbsko z toho vypadne a Moldavsko asi tiež, aby, niekto iný tam príde, lebo tí sú zase tí, kde tá rozvojová pomoc potom ide.
No a, samozrejme, zákon treba podporiť, ale napríklad takáto vec, za všetky transakcie je zodpovedná potom Eximbanka, ktorá vlastne tie úvery, aj rôzne iné veci, cez ňu to tečie. Tam na ňu navaľujú relatívne dosť, je to taká pološtátna banka, pokiaľ ja viem, a potom ju chcú pokutovať až do 100-tisíc eur, keď by náhodou niečo zle spravidla. No, to je také troška zvláštne, to som tu už povedal aj minule.
Ale čo sa ma dotklo troška, je, že Eximbanku tie transakcie budú kontrolovať ľudia z ministerstva financií a tí sú zaviazaní mlčanlivosťou o výsledku kontroly aj potom, keby odišli z ministerstva financií. Čiže neviem, či všetky banky si svoje kontroly zachovávajú len pre seba, len toto je štátna banka, verejné peniaze, čiže proste keď to tam nedopadne dobre, byť zaviazaný mlčanlivosťou, sa mi zdá veľmi zvláštne.
Čiže tie tabuľky, o ktorých sa tu hovorilo, som už aj inde povedal, že sú tak viac-menej z neba spadnuté, ale oni ináč nevedia novelizovať to, na čo sa nejakým spôsobom zabudlo alebo zanedbalo, čiže súhlasím, samozrejme, s nimi. Treba to ošetriť, tam tí ľudia musia vedieť, že aké platy budú mať.
No môj teda pozmeňujúci návrh....
A ešte jednu veľmi vážnu vec som nepovedal. Ja tu mám stanovisko k tomuto vládnemu návrhu od Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a aproximácie práva. Ja som veľmi pozeral do toho stanoviska - jak sa volá toto tvoje, čo si teraz čítal? (reakcia z pléna) - spoločnej správy a tam som skutočne nenašiel takých šesť, mne sa zdá vážnych námietok vážnej legislatívy v bode A, ktoré sa nijako nepreniesli do toho. Bod B sa preniesol, aj bod C, to boli legislatívne drobné zmeny, tie sa preniesli. Ale bod A, nechcem ich tu čítať, ale skutočne sa mi nezdá, že sa preniesli. Neviem, či v tvojom príspevku si o tom niečo nehovoril, lebo ja som sa tu bavil s naším vedením a som to, žiaľ, nepočul. Ale to, že šesť, nechcem hovoriť, že zásadných, ale vážnych, nechcem ich tu čítať ešte raz, na strane 1, 2 sa neponorili tohto zákona, by ešte sa niekto mal na to pozrieť.
No a môj pozmeňujúci návrh je tento. Zato som aj hovoril, aby tu minister bol, aby odpovedal na toto, ktoré sa týka problematiky jeho a jeho ministerstva. Ten môj pozmeňovák je tento. Predpokladám, teda preambulu nebudem čítať.
K čl. I.
V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová "a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku".
V § 8 ods. 3 sa vypúšťajú slová tie isté "a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku".
V § 8 ods. 4 sa vypúšťa veta "Minister zahraničných vecí môže rozhodnúť o poskytnutí finančného príspevku aj bez predloženia žiadosti o poskytnutie finančného príspevku."
Tam aj ústredné orgány to právo majú, tiež to vyhadzujem. Neviem si predstaviť, že niekto môže poskytnúť peniaze z verejných zdrojov bez toho, že by ho niekto o to žiadal. Čiže ja keď potrebujem na nejaký projekt, tak požiadam, tri riadky trebárs. Ale už viem, že načo a prečo a komu a ako. A tento zákon umožňuje, aby minister zahraničia to urobil aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.
Čiže on, Fero, Mišo mu dá niečo a možno cez zastupiteľské orgány. V štátoch dôjde nejaká ani nie žiadosť, len prosba, telefonát, a minister mu môže dať tie peniaze. Čiže to sa mi zdá nefér, že závisí od jedného človeka. Takto nateraz je to v zákone.
A druhá moja zmena je, že v § 12 sa odsek 22 vypúšťa. Súvisí to s tou mlčanlivosťou. Vlastne vypúšťa sa to, že pracovníci Eximbanky, ja to nechcem teraz čítať, lebo je to v tom § 12, že pracovníci Eximbanky sú kontrolovaní ministerstvom financií a pracovníci ministerstva financií sú zaviazaní mlčanlivosťou o výsledku tejto kontroly, pokiaľ sú zamestnaní, ale aj potom, pokiaľ sú úplne v iných pracoviskách. Čiže tento paragraf navrhujem vypustiť.
Vykonávanie kontroly nad spravovaním financií, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, by malo byť transparentné. Záväzok dodržiavania mlčanlivosti pracovníkov ministerstva financií o všetkých skutočnostiach kontroly aj po skončení pracovnoprávnych vzťahov sa mi zdá nadbytočné.
Ďakujem.
Rozpracované
9:03
Takže je streda 9.04 hod., takže dovoľte mi, aby som, aby som začal hovoriť o veciach, o ktorých zrejme budeme hovoriť najbližšie, najbližšie hodiny a dni.
Vážený pán predseda...
Takže je streda 9.04 hod., takže dovoľte mi, aby som, aby som začal hovoriť o veciach, o ktorých zrejme budeme hovoriť najbližšie, najbližšie hodiny a dni.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi teda, aby som uviedol zákon o štátnom rozpočte na rok 2016 a rozpočty verejnej správy do roku 2018.
Návrh rozpočtu na roky 2016 až 2018 je plánom zodpovedného hospodárenia plne v súlade s európskymi pravidlami. Cieľom je, samozrejme, zaručiť aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tento rozpočet je rovnako zavŕšením štvorročného úsilia tejto vlády a splnením úloh vyplývajúcich z jej programového vyhlásenia.
Je to, dámy a páni, je to môj ostatný, alebo ak chcete, posledný rozpočet v tomto volebnom období. Predkladám ho s plnou zodpovednosťou a dovolím si povedať, že tento rozpočet vyjadruje stabilitu vývoja našej ekonomiky. Ekonomiky, ktorej sa darí a ktorú pozitívne hodnotia aj medzinárodné inštitúcie. Spomeniem napríklad Medzinárodný menový fond, ktorý iba nedávno ukončil svoju misiu na Slovensku, ale aj hodnotenie OECD a, samozrejme, aj včerajšie, naozaj len, len včerajšie hodnotenie Európskej komisie, ktorá tento rozpočet opäť zaradila medzi premiantov eurozóny. Rozpočet je podľa Európskej komisie plne v súlade s prísnymi pravidlami Paktu stability a rastu.
Toto hodnotenie nás dostáva do veľmi príjemnej skupiny krajín, ako je Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko. Iba 5 z 19 alebo 5 zo 16 hodnotených krajín spĺňa najprísnejšiu požiadavku súladu s európskou legislatívou. V prípade Slovenska je to druhýkrát za sebou, takisto to bolo aj minulý rok pri hodnotení rozpočtu tohto roku a na ďalšie roky a iba tri krajiny z tých 19 alebo 16 hodnotených boli v tejto skupine aj dva roky za sebou. To znamená, Slovensko je naozaj vo veľmi dobrej spoločnosti.
Áno, je to aj rozpočet volebný, ale povedzme si na rovinu, volebný práve z toho pohľadu, že dve tretiny tohto rozpočtu bude realizovať vláda, ktorá vzíde z marcových volieb. Ruku na srdce, existuje predsa aspoň nejaká pravdepodobnosť, že budeme aj súčasťou aj tejto novej vlády, a preto si dovolím tvrdiť, že z tohto pohľadu nie sú v predkladanom rozpočte logicky pasce či kostlivci skrytí niekde v skrini.
Môžem tiež konštatovať, že predložený zákon o štátnom rozpočte a rozpočet verejnej správy je z pohľadu udržateľnosti verejných financií prelomový. Schodok verejných financií by sa v budúcom roku mal znížiť pod 2 %, teda mal by byť jedným z najnižších v histórii Slovenska. Rozpočet zároveň jasne a dôveryhodne nastoľuje cestu k vyrovnanému rozpočtu v roku 2018, čo sa prejaví aj na poklese verejného dlhu.
Dovoľte mi, aby som začal tým, čo je z môjho pohľadu najdôležitejšie a čím sa tento rozpočet odlišuje od tých predošlých. Je to prostredie, v ktorom sa nachádzame, je to stav našej ekonomiky, ktorej sa naozaj darí, a je to výsledok našej práce, úsilia, ktoré sme vložili do ozdravovania verejných financií. Dámy a páni, tento výsledok sa nezjavil, nespadol z jasného neba, ale stoja za tým mesiace, roky tvrdej práce a prijatých opatrení, ktoré našu ekonomiku doviedli tam, kde sa dnes nachádza. Budem úplne konkrétny.
Pozitívnou správou je, že už dlhšie ako dva roky ekonomiku ťahá viac domáce prostredie, teda schopnosť našich obyvateľov nakupovať tovary a služby, schopnosť našich podnikov vyrábať a predávať svoje výrobky, ale aj množstvo súkromných a verejných investícií smerujúcich do našej ekonomiky.
Som rád, že našej ekonomike sa darí aj napriek tomu, čo sa deje v zahraničí, a my všetci vieme, naozaj vieme, že sú to zlé, veľmi zlé veci. Za našimi hranicami je situácia turbulentná, svet čelí obrovskej utečeneckej kríze, ktorá je, dovolím si tvrdiť, oveľa väčšia, má väčšie dopady ako kríza, ktorú sme riešili v lete tohto roku v súvislosti s Gréckom. Ale môžeme povedať, že naša ekonomika má pozitívne a stabilné vyhliadky aj napriek týmto externým rizikám.
Som rád aj tomu, že predkladaný rozpočet označili aj niektorí predstavitelia opozície, citujem: "za zatiaľ najlepší, čo druhá Ficova vláda mala". Z pohľadu domácností predkladáme rozpočet pri veľmi dobrých makroekonomických parametroch stabilných cien a rastúceho príjmu. Ceny by na budúci rok mali rásť iba minimálne, niekde na úrovni nižšej ako 1 %. Reálny rast miezd na úrovni pod, na úrovni okolo 2,5 % v tomto roku je druhý najvyšší od krízy a v budúcom roku očakávame ďalší rast na úrovni 2,2 %. Môžeme teda povedať, že tri roky po sebe zaznamenáme rast reálnych miezd. Teda voliči – a nielen voliči SMER-u – sociálna demokracia, ale aj voliči mojich opozičných kolegov – majú viac peňazí vo svojich peňaženkách, čo znamená, že si môžu v obchodoch kúpiť z roka na rok viac.
Dámy a páni, prešli sme štyrmi neľahkými rokmi, kým sme dosiahli súčasný pozitívny stav ekonomiky a verejných financií. Aby som nehovoril iba vo všeobecnosti, dovoľte mi, aby som zhrnul niekoľko čísiel, ktoré hovoria za všetko. Hovoria o tom, prečo máme byť my tu všetci, naozaj všetci hrdí, hrdí na našu krajinu, na Slovensko. Za posledných päť rokov narástla slovenská ekonomika o 17 %, česká, poľská, maďarská v priemere o 13 %, eurozóna o 5,5 %.
Štrukturálny deficit, rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami bez jednorazových vplyvov a berúci do úvahy pokrízové podchladenie ekonomiky, tento deficit sme za toto obdobie znížili o takmer 5 % hrubého domáceho produktu. Naši vyšegrádski susedia o tri, o 3 %, krajiny platiace eurom len 1,7 %.
V roku 2010, povedzme pravdu, sme mali naozaj veľký problém nielen s deficitom, ale aj dlhodobými záväzkami, oproti susedom a eurozóne až dvojnásobný. Vďaka zníženiu deficitu, ale najmä vďaka penzijnej reforme z roku 2012 sme ich kombináciu meranú európskym ukazovateľom S2 dokázali stlačiť o takmer 40 %. Hovorím o dlhodobej udržateľnosti verejných financií a v porovnaní s našimi susedmi, ktorí stagnovali a stagnujú v tomto parametri dodnes.
Pred štyrmi rokmi sme preberali krajinu v situácii, keď sa ekonomika spamätávala z globálnej finančnej krízy, aby sa vzápätí musela vyrovnávať s európskou dlhovou krízou. V roku 2012 dosiahol rast hrubého domáceho produktu len 1,5 % a o rok klesol ešte o jednu desatinu percenta. To sa premietlo do vysokej nezamestnanosti, ktorá v roku 2013 presiahla 14 %, premietlo sa to do poklesu reálnych miezd a do nízkej spotreby domácností. Rastu tak nepomáhala ani globálna ekonomická situácia, ani domáca spotreba. Volebný rozpočet predchádzajúcej vlády počítal na rok 2012 s deficitom verejných financií na úrovni 4,6 % hrubého domáceho produktu. Toto číslo sa nám podarilo v roku 2012 stiahnuť na úroveň 4,2 %.
Verejné financie boli v stave, ktorý najlepšie charakterizuje rozbitý systém výberu daní. Z tohto pohľadu sme boli viac-menej slepí, pretože Finančná správa prakticky nefungovala, nemali sme ako kontrolovať a správne vyberať dane, takže môžem povedať, že sme museli, žiaľ, začínať od nuly. V roku 2011 deficit verejných financií dosiahol úroveň 4,1 % hrubého domáceho produktu a o rok neskôr 4,2, tak už som to bol spomínal. V eurozóne sme sedeli v tej situácii na trestnej lavici v procedúre nadmerného deficitu. Príjmy verejných financií sa nám v roku 2013 podarilo zvýšiť na úroveň 38,4 % hrubého domáceho produktu, keď priemer eurozóny dosahoval 46,6. 38 kontra skoro 47.
Ak sa teda dívame na manévrovací priestor fiškálnej politiky či dostupnosť a kvalitu verejných služieb v niektorých štátoch, áno, rozdiel bol 8 % hrubého domáceho produktu príjmov v neprospech Slovenska. Výdavky v roku 2013 dosiahli 41 % hrubého domáceho produktu, kým - pre porovnanie - priemer eurozóny dosahoval takmer 50 % HDP. Vysoké deficity spolu s nízkym rastom ekonomiky sa premietli do zvýšenia hrubého verejného dlhu na úroveň 51,9, čiže skoro 52 % hrubého domáceho produktu v roku 2012 a úroveň 54,6 % HDP o rok neskôr. Chcem ale podotknúť, že súčasťou tohto navýšenia bola a je aj naša účasť na záchranných akciách eurozóny. Stav verejných financií veľmi transparentne odzrkadľuje fakt, že koncom roku 2011 si Slovenská republika nebola schopná požičiavať na medzinárodných trhoch žiadne financie a v roku 2012 sme za dlhopisy so splatnosťou 10 rokov platili priemerný úrok 3,4 %. Už v roku 2013 však klesol náš priemerný úrok na 2,6 %, keď deficit verejných financií sme znížili na úroveň 2,6. Slovensko splnilo podmienky v rámci európskych fiškálnych pravidiel a bolo vyradené z procedúry nadmerného deficitu. Odvtedy sa bezpečne držíme pod limitmi, ktoré verejným financiám nastavujú európske pravidlá.
Verejný dlh sme v roku 2014, ako som už bol povedal, znížili na úroveň 53,5 % HDP. V tomto roku, v roku 2015 je rozdiel voči nemeckým štátnym dlhopisom na predkrízovej úrovni z roku 2007 a naše úroky dosiahli najnižšiu zápornú hodnotu vo výške 0,18 % na dlhopise s najkratšou splatnosťou a Slovensko sa jednoznačne radí medzi jadrové krajiny eurozóny. Tu môžem spomenúť pondelkovú aukciu štátnych dlhopisov, kde druhýkrát za sebou sa nám podarilo umiestniť dlhopisy - teraz v objeme vyše 100 mil. eur - so záporným úrokom vo výške 0,1 %. Naše dlhopisy so splatnosťou 5 a 10 rokov sú najlepšie hodnotené cenné papiere hneď za Nemeckom a trvalým alebo dočasným eurovalom, ak to chcete nazvať, či z hľadiska krajín sú naše dlhopisy v týchto mesiacoch hodnotené najmenej rizikové hneď po Nemecku, čiže nachádzame sa opäť z hľadiska investovania do štátnych cenných papierov v rodine krajín, ako je Nemecko, Holandsko alebo Fínsko. Ja som na tento výsledok naozaj pyšný, pretože odzrkadľuje skutočnosť, že túto krajinu vedieme správnym smerom. (Potlesk.)
Je zrejmé, je zrejmé, že niektorých predstaviteľov, opozičných poslancov to príliš neteší, ale, žiaľ, budete sa musieť s týmto faktom vysporiadať, pretože to jasne hovorí o dôvere zahraničných investorov v slovenskú ekonomiku, v smerovanie našej krajiny a jej hospodárstva. Pretože ak investor, banka, hedžový fond, poisťovňa je ochotná požičať nejakej krajine na 5, 10, 15, 20 alebo 30 rokov, vyjadruje nie úctu k minulosti, neoceňuje ani minulé výsledky, ale je to tvrdý biznis. Z tohto pohľadu je to vyjadrenie dôvery v to, že o 5, 10, 30 rokov zaplatíte naspäť aj s úrokom. Nie je v tom žiadny sentiment, je v tom len racionálna úvaha, hodnotenia stavu, aký sa v krajine, krajina nachádza.
Áno, dostali sme sa do situácie, že aj vďaka teda, samozrejme, kvantitatívnemu uvoľňovaniu, že investori sú dnes ochotní platiť Slovensku aj za to, že nám požičajú peniaze. Je to situácia, ktorá nebude určite udržateľná dlhodobo, ale treba ju využiť a kľúčové z hľadiska porovnania je aj to, že nie všetky krajiny sa môžu tešiť takejto výhode, aby mohli mať teda záporné úročenie, ale čo je ešte dôležitejšie, je to, čo som spomínal pred chvíľou, a to je porovnanie tzv. rizikových prirážok alebo úrokových výnosov jednotlivých krajín, pretože tie sú vystavené rovnakým podmienkam všetky. Naozaj Slovensko dneska patrí k absolútnej špičke v Európe.
Vrátim sa teda naspäť k číslam. Hrubý dlh verejnej správy výraznejšie narastal od roku 2009 po vypuknutí svetovej finančnej krízy. V roku 2012 stúpol na úroveň skoro 52 % hrubého domáceho produktu, čím došlo k prekročeniu prvého sankčného pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To pásmo je na úrovni, dnes na úrovni 50 %. V roku 2013 narástol dlh na úroveň 54,6% hrubého domáceho produktu a prekročil tak druhú sankčnú hranicu, ktorá je na úrovni 53 %. K relatívne prudkému nárastu dlhu však prispelo okrem vyšších schodkov verejnej správy a pozvoľného oživovania ekonomiky aj zapojenie Slovenska do európskych stabilizačných mechanizmov, teraz mám na mysli dočasný a trvalý euroval, ako na Slovensku voláme tieto inštitúcie. Naše aktívne zapojenie do záchranných systémov eurozóny zvýšilo hrubý dlh približne o 3,5 % hrubého domáceho produktu, nehovoriac, samozrejme, aj o vytvorenej dlhovej rezerve, alebo ako to hovoríme, predfinancovanej alebo hotovostnej rezerve, ktorú krajina v bezpečnej výške vždy musí mať na účtoch.
Po kulminácii v roku 2013 dochádza od roku 2014 k postupnému poklesu dlhu, čo je výsledkom najmä výrazných konsolidačných opatrení a aktívneho riadenia likvidity. K poklesu dlhu začal od minulého roku výraznejšie prispievať aj naozaj robustný rast slovenskej ekonomiky, čo spolu s predajom podielu Slovak Telekomu umožňuje v roku 2015 pokles pod druhé sankčné pásmo na úroveň 52,5 % hrubého domáceho produktu, to je náš odhad, veľmi aktuálny odhad, ako by mohol skončiť verejný dlh ako výsledok tohto hospodárenia tohto roku.
Okrem reálnych zmien naše fiškálne výsledky negatívne ovplyvnila aj zmena metodológie Európskeho štatistického úradu, Eurostatu, a prechod z metodiky vykazovania európskych štatistických štandardov, tzv. ESA 95 na ESA 2010. Toto bola, bohužiaľ, zmena, na ktorú sme nemali vôbec žiadny vplyv, a mohli sme naozaj sa iba prizerať, sledovať, čo nastane po aplikovaní týchto nových pravidiel. Nová metodika nie vždy úplne fér spôsobom zamiešala kartami. Aplikácia novej metodiky spôsobila zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy a aj preradenie niektorých subjektov, niektorých subjektov s veľmi bolestivými výsledkami hospodárenia, ktoré boli doteraz mimo okruhu verejných financií, do sektora verejnej správy. Táto zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvýšila napríklad medziročnú úroveň konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 625 mil. eur v roku 2015. Zarátanie daňových kreditov, výdavkov na vedu a výskum, zmeny výpočtu imputovaných sociálnych príspevkov a iných oblastí sa výdavky automaticky zvýšili o ďalších 495 mil. eur.
Na zložitú makroekonomickú a fiškálnu situáciu sme odpovedali ráznymi opatreniami, špeciálne bojom proti daňovým únikom a ďalšími konsolidačnými opatreniami. Vypracovali sme Akčný plán boja proti daňovým podvodom, ktorý obsahoval približne 50 opatrení namierených hlavne na výber dane z pridanej hodnoty. Podľa aktuálneho odhadu priniesol tento boj proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty v rokoch 2013 až 2015, to znamená za posledné 3 roky, dodatočné príjmy vo výške takmer 1,6 mld. eur, to je niečo vyše 2% hrubého domáceho produktu navyše, ktoré skončili v štátnej kase len na základe efektívnejšieho - to znamená správnejšieho - výberu.
Medzera na výbere DPH klesla medzi rokmi 2012 a 2014 o celú štvrtinu. Zároveň sa vyššia úspešnosť výberu dane z pridanej hodnoty pozitívne prejavila aj na výnose dane z príjmov právnických osôb, ktorej efektívna daňová sadzba v roku 2014 výrazne vzrástla. Príjmy z tejto dane sa zvýšili o takmer 400 mil. eur. Inými slovami, upratovanie vo výbere daní nám prinieslo navyše za posledné tri roky vyše 2 mld. eur, skoro 3 % hrubého domáceho produktu a to sú naozaj peniaze, ktoré by inak odplávali do čiernej ekonomiky.
Na okamžité zníženie deficitu sme použili tri hlavné zdroje príjmov. Išlo o pokračovanie v úspornej politike vo verejnej správe, v roku 2012 boli vo väčšine kapitol zmrazené osobné výdavky, kým výdavky na tovary a služby klesli o 5 % a znížili sa aj niektoré kapitálové výdavky; išlo o zefektívnenie hospodárenia štátnych podnikov a išlo aj o zvýšenie rozpočtových príjmov a bankový, mám teraz na mysli kľúčovo napríklad bankový odvod, ktorý bol príjmom štátnych finančných aktív.
V roku 2013 boli v rámci výdavkov kapitol štátneho rozpočtu realizované dve plošné opatrenia, napríklad viazanie 5 % osobných výdavkov rozpočtových organizácií z úrovne schváleného rozpočtu 2012 pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, samozrejme, so zohľadnením aj niektorých výnimiek a išlo aj viazanie 10 % výdavkov na tovary a služby rovnako z úrovne schváleného rozpočtu ešte z roku 2012.
Tieto opatrenia, samozrejme, neboli zadarmo a mali svoj negatívny vplyv tak ako na príjmy domácností, tak aj na kvalitu podnikateľského prostredia. V druhom prípade však šlo skôr o očistný proces, keď sa hospodárstvo zbavovalo nekalej konkurencie zo strany neplatičov daní. Zároveň sme pripravili viacero opatrení v daňovej oblasti a v oblasti zakladania podnikov, čo nám prinieslo ohodnotenie Svetovej banky vo forme zmeny umiestnenia Slovenska, hovorím o zmene umiestnenia Slovenska v rebríčku Doing business zo 46. miesta v roku 2012 na 29. miesto v roku 2015, a to spomedzi 189 štátov. Odhliadnuc od metodologických zmien, sme jednoznačne sa zlepšili v oblastiach, s ktorými sme mali roky problémy, napríklad môžem spomenúť výber daní, kde tie zmeny sú tam preukázateľné, a myslím si, že je naozaj dobré byť v prvej tridsiatke štátov sveta, kde sa podniká najľahšie, aj keď to, samozrejme, neznamená, že nemáme v mnohých oblastiach ďalšie rezervy.
Dnes teda môžeme povedať, že sme za štyri roky prešli dlhú a úspešnú cestu. Som osobitne rád, že sme zmenili paradigmu z rastu primárne ťahaného čistými vývozmi, teda úplne závislého od situácie na zahraničných trhoch, sme sa presunuli na ekonomiku, ktorej rast je ťahaný domácou spotrebou, ktorá drží ekonomiku počas zlých časov na zahraničných trhoch. Tento obrat nastal v roku 2014, keď slovenské hospodárstvo začalo zrýchľovať. Tento pozitívny vývoj pokračuje aj v tomto roku, keď by mal ekonomický rast zrýchliť na úroveň 3,2 % hrubého domáceho produktu, a Slovensko tak bude podľa Európskej komisie treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v eurozóne. Tu si dovolím vám pripomenúť informácie z piatka minulého týždňa, keď Eurostat zverejnil rasty ekonomík eurozóny a Európskej únie v treťom štvrťroku, a treba sa tešiť, na Slovensku sa musíme tešiť z toho, že sme mali vlastne najvyšší ekonomický rast medzi štvrťrokmi a medziročne medzi štvrťrokmi v celej eurozóne a patríme k prvej trojke v celej Európskej únii. Takže naše, náš medziročný rast pri porovnaní tretieho štvrťroku minulého roku a tohto roku je na úrovni vyše 3,6 %, to znamená, že aj konečné číslo ekonomického rastu za rok 2015 môže byť pri zachovaní istej dynamiky rastu v štvrtom štvrťroku, môže byť vyšší ako odhadovaných 3,2 %, možno na úrovni 3,3 alebo 3,4. Samozrejme, výsledné čísla budeme poznať na jar budúceho roku.
Miera nezamestnanosti sa zníži pri..., mám teraz na mysli harmonizovanú metodológiu, na úroveň 11,5 % a silný výkon trhu práce v dvoch rokoch znamená, že sa za dva roky úhrnne vytvorilo vyše 70-tisíc nových pracovných miest.
Úspešný boj proti daňovým únikom nám umožnil prijatie dvoch sociálnych balíčkov s opatreniami, ktoré boli zamerané na najpálčivejšie problémy krajiny. Prijali sme súbor opatrení na podporu mladých, inovatívnych firiem. Zaviedli sme súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi. Postavili sme nové a rozšírili existujúce materské škôlky. Znížili sme ľuďom náklady na cestovanie a znížili sme aj odvody účelovo pre ľudí s nižšími príjmami.
Zároveň pokračovala reforma ESO približujúca služby verejnej správy občanom, kde treba podotknúť, že ide o dosiaľ najväčšiu reformu štátnej správy od roku 1989 a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Jednotlivé opatrenia tejto reformy sú postupne implementované a budú implementované až do roku 2020.
V roku 2014 došlo k integrácii špecializovanej miestnej štátnej správy, sprevádzkovanie klientskych centier pre občanov nastupuje v tomto roku a v roku budúcom optimalizácia výkonu štátnej správy, procesov, štruktúr ústredných orgánov štátnej správy, optimalizácia procesov a výkonu samosprávy je plánovaná na celé obdobie až do roku 2020 a bude určite predmetom snahy, hľadania a politického konsenzu naprieč, samozrejme, celého politického spektra. V prvej etape programu ESO došlo k zrušeniu špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni. V druhej etape sme vytvorili jednotnú a prehľadnú štruktúru miestnych orgánov štátnej správy s ústredím pôsobnosti vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do nových 72 okresných úradov.
Keď som pri výpočtoch toho, čo všetko sme urobili za ostatné roky, chcel by som spomenúť aj cesty. Rozostavali sme viac ako 100 km diaľnic a o výstavbu ďalších cca 90 km prebieha súťaž. Iba v tomto roku sa odovzdalo a odovzdá celkovo 56 km diaľničných komunikácií. Toto sú čísla, ktoré ľudia pocítia každý deň pri cestovaní.
Dámy a páni, v rovnaký deň, ako sa rozpočtom začali zaoberať poslanci v parlamentných výboroch, ukončili svoju zahraničnú misiu na Slovensku, ako som už bol spomínal v úvode, aj zástupcovia Medzinárodného menového fondu. Kým rozpočet je rámcom pre fiškálnu politiku, zahraniční inšpektori podrobne zoskenovali, alebo ak chcete, zröntgenovali štát, aby dali odporúčania, na aké priority sa máme v budúcnosti zamerať. Opäť nám pripomenuli, že výzvy krajiny nie sú len o rozpočtovej bilancii, ale presúvajú sa k otázke ďalšieho rastu a zamestnanosti a kľúčovo ku kvalite tohto rastu. Môžeme konštatovať, že rozhodnutia vlády zapracované v rozpočte sú v súlade s tým, ako vidí Medzinárodný menový fond citlivé otázky našej krajiny. Misia zahraničných expertov teda potvrdila, že sme na správnej ceste, podľa Medzinárodného menového fondu sa musíme ale ešte intenzívnejšie venovať problému nezamestnanosti a regionálnym disparitám.
Nezamestnanosť napriek jej dlhodobému poklesu stále ostáva jednou z hlavných tém. Vítaným receptom je podľa Medzinárodného menového fondu napr. reforma odvodov v podobe odpočítateľnej položky, ktorej fiškálny vplyv sa dostaví v nasledujúcom roku. Okrem fondu vyzdvihol tento rozbehnutý duálny, okrem tohto opatrenia fond vyzdvihol aj rozbehnutý systém vzdelávania.
Ďalšou problematikou, na ktorú poukázal Medzinárodný menový fond, sú pretrvávajúce značné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Aj preto budúcoročný rozpočet počíta s výdavkami na opatrenia, ktoré majú podporiť najzaostávajúcejšie okresy v našej krajine. Uvedomujeme si, že pred Slovenskom stoja mnohé výzvy s vplyvom na verejné financie. Niektoré sme už začali úspešne riešiť, inde sme na začiatku a zabrať bude naozaj musieť aj nasledujúca vláda. V skratke, ide o demografický vývoj, kde pomôže len rodinná politika, kde ide o nízku zamestnanosť absolventov a žien, kde riešením je aj duálne školstvo a vôbec väčšia previazanosť školstva na potreby trhu práce a využívanie nových foriem zamestnávania, lepšia harmonizácia rodinného a pracovného života.
V tomto smere určite nepriamo pomôže aj zvýšenie kapacity materských škôl, ide jednoznačne o školstvo, ide o zdravotníctvo, ktoré sa borí s problémami začínajúcimi už pri objednávaní pacienta zdarma a pokračujúcimi pri reálnych problémoch cien a efektívnosti. Samozrejme, ide o budovanie infraštruktúr nielen dopravných, ale aj informačných a verejných služieb, kde ESO, reforma ESO je solídnym začiatkom. Regionálne disparity sú ďalšou oblasťou, ktorú sme začali riešiť v súlade s medzinárodnými skúsenosťami a sedliackym rozumom. Neexistuje jednoplošné riešenie, nádej na úspech majú programy šité na mieste a na mieru.
Dámy a páni, ekonomický rast si podľa ekonomických prognóz aj v budúcom roku udrží veľmi solídne tempo niekde okolo úrovne 3 %, a to aj napriek neistote ohľadom vývoja v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Svetová ekonomika čelí naozaj viacerým výzvam, mám na mysli recesiu v Rusku, zmenu štruktúry rastu Číny a osobitne utečeneckú vlnu v Európe. Preto imúnnosť slovenskej ekonomiky je založená na domácich rastových faktoroch a bude v budúcom roku veľmi dôležitá. Podobne vidí vývoj Slovenska naozaj aj napr. Európska komisia. Podľa Komisie bude tempo rastu slovenskej ekonomiky výrazne nad priemerom Európskej únie a eurozóny. Slovenská ekonomika si v tomto roku pripíše tretí najrýchlejší rast v rámci krajín eurozóny a bude v budúcom roku patriť medzi päťku najrýchlejšie rastúcich krajín. Spotreba domácností bude pokračovať v nastúpenom raste ťahaná solídnym rastom zamestnanosti a miezd. Zamestnanosť bude pokračovať v rýchlom raste takisto v roku 2016, čo predstavuje nárast pracovných miest o ďalšie 1 %. Nominálna priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve v roku 2016 bude rásť tempom 3,1 %, čo predstavuje zrýchlenie aj oproti tomuto roku.
Priemerná nominálna mzda by mala budúci rok presiahnuť úroveň 900 eur. Priemerná inflácia sa v roku 2016 predpokladá naďalej na nízkej úrovni, niekde okolo 0,9 % a zrýchli aj rast súkromných investícií vďaka oneskorenému vplyvu kvantitatívneho uvoľňovania.
V ďalších rokoch 2017 a 2018 ekonomika ešte ďalej zrýchli, pričom jej rast bude viac vyvážený, to znamená s miernou prevahou domáceho dopytu nad zahraničným. Pokračujúci rast zamestnanosti povedie k tomu, že miera nezamestnanosti klesne podľa našich odhadov v roku 2017 späť na jednocifernú úroveň a miera inflácie v tomto období sa postupne bude zvyšovať a priblíži sa k tej želateľnej úrovni 2 %.
Návrh rozpočtu verejnej správy vytvára základné predpoklady pre zabezpečenie pokračovania v konsolidácii verejných financií. V súlade s Programom stability Slovenska na roky 2015 až 2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,42 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý je založený na hodnotení štrukturálneho deficitu, a po prvýkrát sa navrhuje, prvýkrát je čierne na bielom napísané, že hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 by malo byť 0,00 % hrubého domáceho produktu.
Oproti programu stability došlo k zmene cielených schodkov na roky 2017 a 2018. Zmena odráža najmä revíziu údajov potrebných pre výpočet tzv. štrukturálneho salda verejnej správy, ktoré je kľúčové pre posúdenie dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa, a je to otázka, ktorá je mimo nášho územia, a je vzťah medzi Eurostatom a Európskou komisiou.
Štrukturálny deficit v roku 2015 by sa mal udržať zhruba na minuloročnej úrovni. Neutrálna fiškálna politika pri naďalej mierne podchladenej ekonomike zodpovedá konsolidačnému úsiliu požadovanému, požadovanému európskymi fiškálnymi pravidlami. Takisto plánovaný vývoj salda na celom horizonte do roku 2018 je plne v súlade s konsolidačným úsilím vyžadovaným európskymi fiškálnymi pravidlami. To, že je to tak, potvrdila Európska komisia čierne na bielom včera. Stanovené ciele by tak mali prispieť ku každoročnému znižovaniu dlhu verejnej správy, čím sa zohľadňujú aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Pokračujúca konsolidácia a ekonomický rast tak prispejú k výraznejšiemu poklesu dlhu, a to pod úroveň 49 % hrubého domáceho produktu, teda pod úroveň sankčných hraníc ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Už samotný vládou schválený rozpočet verejnej správy s deficitom 1,93 - to je ten, ktorý je aktuálny, a máte ho na stole pred sebou - na budúci rok prispieva pri očakávanom raste ekonomiky k zníženiu dlhu v pomere k výkonu ekonomiky. Na stabilizáciu dlhu na úrovni roku 2015 by postačoval dokonca aj vyšší deficit na úrovni okolo 2,1% HDP. Podľa aktuálnej prognózy v roku 2015 klesne po prvýkrát aj čistý dlh, ktorý lepšie vystihuje skutočné zadlženia verejnej správy. Po očistení o likvidné zdroje dosiahne dlh na konci roku, tohto roku výšku 48,7, teda necelých 49 % hrubého domáceho produktu a v nasledujúcich rokoch by mal čistý dlh postupne klesať až pod hranicu 45 % v roku 2018. Od roku 2017 sa predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje aj k výraznejšiemu poklesu dlhu. Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na obdobie rokov ’16 až 2018.
Na príjmovej strane rozpočtu patrí k najvýznamnejším opatreniam napr. zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. V oblasti daní sa zavádza viacero zmien s pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie. Ide napr. o zavedenie úhrady DPH až po prijatí platby od odberateľa, tzv. cash counting, pre podnikateľské subjekty s ročným obratom do stotisíc eur. Toto opatrenie určite zjednoduší podnikanie malým podnikateľom. Od roku 2016 dôjde k zmierneniu podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov DPH, ktoré umožní viacerým podnikateľom požadovať vyplatenie nadmerných odpočtov v skrátenej 30-dňovej lehote. Budú zrušené zdravotné odvody z dividend, z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch. Zavádza sa oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí tzv. časového testu jedného roka či podporu dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb, minimálne na obdobie pätnástich rokov. Nielen v prospech podnikateľov, ale aj ako účinný nástroj v boji proti daňovým únikom bude zavedené tuzemské samozdanenie, tzv. river charge, v stavebníctve. Zároveň oslobodzujeme príjmy z príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jedného roka a predstavili sme aj podporu dlhodobého investičného sporenia fyzických osôb. Okrem toho rušíme povinnosť skladať základné imanie pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným na predbežný bankový účet a znižujeme aj poplatky pri zápise právnickej alebo fyzickej osoby do Obchodného registra.
V roku 2016 sa zmení aj prerozdelenie dane z príjmov fyzických osôb, ktorá bude výlučne príjmom samospráv, prvýkrát v histórii tejto krajiny príjem z dane z príjmov fyzických osôb bude celý v prospech rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Zmena má neutrálny vplyv na daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje, samozrejme, aj príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu. Pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli vzaté do úvahy aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov, čo má vplyv na limity dotknutých kapitol štátneho rozpočtu a subjektov verejnej správy.
V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtuje rezerva na zníženie výnosu dane z pridanej hodnoty v dôsledku zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín a rovnako aj výdavky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
V kapitole ministerstva hospodárstva sú rozpočtované výdavky na štátne vratky platieb za plyn domácnostiam.
V rámci kapitoly ministerstva dopravy sa rozpočtujú prostriedky na program zatepľovania rodinných domov. Návrh rozpočtu kapitola školstva zohľadňuje krytie prostriedkov na školy v prírode a lyžiarske kurzy, ako aj výdavky na rozširovanie kapacít materských škôl. Medzi ďalšie prioritné opatrenia, ktoré kryje výdavková strana rozpočtu, patrí napríklad zvýšenie platov zamestnancov v celej verejnej správe, teda aj hasičov, policajtov, vojakov alebo záchranárov, v zmysle záverov z kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 %.
Okrem spomenutých opatrení obsahuje návrh rozpočtu aj ďalšie významné výdavkové tituly vyplývajúce zo zámerov vlády. Ide najmä o krytie výdavkov na nový zákon o športe, osobitný príspevok na Fond na podporu umenia, zvýšenie výdavkov na platbu za poistencov štátu za oblasť zdravotníctva a prostriedky na krytie minimálneho dôchodku. Návrh rozpočtu obsahuje aj zvýšenie obranných výdavkov na úroveň 1,1 % hrubého domáceho produktu či výdavky na konanie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.
V oblasti regionálneho školstva rozpočet predpokladá stabilizáciu počtu asistentov učiteľa v počte 1 645. Pre porovnanie, do roku 2013 sme mali len 723 asistentov. Ja tú tému pomenúvam v Národnej rade preto, pretože práve v tejto miestnosti pred dvoma rokmi, dokonca opozičnými poslancami, bola táto téma nastavená a po dvoch rokoch máme tu jasné výsledky. Priemerná mzda týmto asistentov za obdobie pôsobenia našej vlády bola zvýšená z úrovne 600 eur na 682 eur v tomto roku a ďalej sa bude zvyšovať až na úroveň 700 eur. Ale kľúčový je, samozrejme, pohľad na počet, to znamená, bolo ich 723, teraz hovoríme o výške alebo počte týchto asistentov na úrovni skoro 1650.
Rozpočtové výdavky za rovnaké obdobie sa zvýšili z 5,2 mil. eur, keď sa táto téma otvorila, na úroveň 13,7 mil. eur, to znamená 2,5-krát viac ako pred dvoma rokmi. Zvlášť si dovoľujem upozorniť na túto výdavkovú položku, lebo presne tento typ opatrení smerujúcich k lepšej diagnostike, terapii a asistencii v školách pomáha vychovávať a vzdelávať deti pre potreby trhu práce a pomáha rodinám a pomáha aj okamžite vytvárať veľmi kvalifikované pracovné miesta v potrebných službách.
V regionálnom školstve sme od roku 2012 zvýšili aj mzdové výdavky pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Mzda pedagóga sa zvýšila z úrovni 848 eur v roku 2012 na 1 009 eur v tomto roku a v budúcom roku pri započítaní valorizácie, ktorá je výsledkom kolektívneho vyjednávania, rozpočet plánuje so sumou, priemernou, samozrejme, štatisticky priemernou mzdou na úrovni 1 052 eur. Teda to predstavuje zvýšenie viac ako o 200 eur za toto obdobie. Ak chcete v percentách, okolo 24 %. Mzda nepedagogického pracovníka sa zvýšila zo 496 eur na 540 a budúcoročný rozpočet ráta so mzdou 567 eur.
Podpora rodiny zo štátneho rozpočtu sa od roku 2012 mierne zvýšila aj napriek poklesu počtu nezaopatrených detí. Prevažnú časť výdavkov na podporu rodiny predstavuje prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. Na prídavok na dieťa sa v roku 2016 rozpočtuje 312 mil. eur a na rodičovský príspevok 361 mil. eur. Dohromady vyše 670 mil. eur na tento typ rodinnej politiky. Pri rodičovskom príspevku očakávame nárast počtu predpokladaných poberateľov oproti minulému roku.
Zdroje v zdravotníctve rastú pri porovnaní schváleného rozpočtu 2015 s návrhom rozpočtu na budúci rok o približne 270 mil. eur. Zároveň je možné konštatovať, že pri zachovaní hotovostného prebytku hospodárenia zdravotníckych zariadení výdavky týchto zariadení rastú o viac ako 90 mil. eur, teda viac ako 8 %. Nad rámec týchto výdavkov sa v návrhu rozpočtu na rok 2016 počíta aj s rezervou na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach vo výške 50 mil. eur a, samozrejme, aj s krytím výdavkov na schválený zákon o odmeňovaní sestier.
Zdravotnícke zariadenia sú financované takmer úplne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, kde dochádza k medziročnému zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Očakávané výdavky verejného zdravotného poistenia a ich prostredníctvom aj výdavky samotných zdravotníckych zariadení umožňujú realizáciu týchto nevyhnutných potrieb aj na budúci rok, teda v roku 2016. Môžme teda povedať, že výdavky do systému zdravotníctva sme zvýšili na takú úroveň, že môžeme valorizovať aj platy sestier, zabezpečiť plnohodnotný chod našich zdravotníckych zariadení a poskytnúť tak ľuďom požadovanú starostlivosť.
Dámy a páni, nastavená rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú udržateľnosť. A som presvedčený, že návrh tohto rozpočtu vytvára základ aj pre pokračovanie v konsolidácii verejných financií.
Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok vrátane rozpočtových cieľov na roky 2017 až 2018 prispeje k ďalšiemu výraznému znižovaniu hrubého dlhu. Slovensko okrem toho v najbližších mesiacoch podnikne kroky, ktoré budú smerovať ešte viac k aktívnemu riadeniu dlhového portfólia s cieľom znížiť úrokové náklady.
V rámci boja proti daňovým únikom sú pripravené ďalšie opatrenia, ktoré sa budú postupne implementovať. Aktualizácia akčného plánu obsahuje ďalších 30 opatrení zameraných najmä na vyššiu efektivitu identifikácie, výberu a vymáhania daní.
Nikto z nás nevie predpovedať budúcnosť. Jediné, čo vieme a môžeme, je stanoviť si ciele, ktoré chceme v budúcnosti dosiahnuť, a tomu prispôsobiť naše správanie. Z tohto pohľadu môžeme predložený rozpočet označiť za akúsi kuchársku knihu, ktorá má recepty na tie správne jedlá, ale ak sa vrátim k pôvodnému označeniu, na tie správne ciele.
Jedným z cieľov, ktorý sme si stanovili a ktorý, verím, bude v ďalšom volebnom období splnený, je vyrovnaný rozpočet. Áno, počujem už slová opozície, expertov a neviem koho všetkého, ako sa to nedá, ale je to náš cieľ a verím, že ak si ho stanovujeme a jasne ho pomenúvame, sme ho schopní dosiahnuť. Tento rozpočet, tak ako je nastavený, je ďalším krokom, aby sme sa dostali do tzv. čiernych čísiel. Táto krajina nikdy v čiernych číslach nebola. Nikdy. V tomto prípade po prvýkrát v histórii hovoríme o čiernej nule v pozitívnom slova zmysle. Znamená to vyrovnaný rozpočet v roku 2018, teda príjmy rovnajúce sa výdavkom, hovoríme o sne vyrovnaného hospodárenia.
Tomuto cieľu však predchádzajú parlamentné voľby, výsledky ktorých určia to, aká vláda z nich vzíde, to, akým smerom sa rozhodne uberať, to, čo si naplánuje vo svojom programovom vyhlásení, to, aké bude externé prostredie, to, ako sa bude chcieť popasovať s výzvami, ktoré život prináša, a v konečnom dôsledku aj to, či bude vôbec chcieť tieto ciele naplniť, to všetko je otázkou blízkej, veľmi blízkej budúcnosti. V tejto kuchárskej knihe je jasný dôkaz, že sa tento cieľ dá naplniť a zrealizovať.
Samozrejme, že sme si vedomí toho, že na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2018 je potrebné nájsť aj viac peňazí do rozpočtu. Je to suma asi 400 mil. eur, ktorá je potrebná aj v roku ’17, aj v roku 2018. Ale verím tomu, že sa tento cieľ podarí naplniť. A verím tomu aj na základe skúseností z ostatných rokov.
Chcem vás, zároveň vás chcem informovať, že v rámci prerokúvania vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 budú aj predložené a prerokované pozmeňujúce návrhy alebo jeden pozmeňujúci návrh, ktorým sa zvýši rezerva na významné investície o 100 mil. eur a vytvorí sa rezerva na zlepšený výber daní vo výške 150 mil. eur. Krytie tohto zvýšenia bude zabezpečené zvýšenými daňovými príjmami z titulu pokračujúceho boja proti daňovým únikom a, samozrejme, v kombinácii s ďalšími potenciálnymi zahraničnými investíciami, ktoré na jednej strane, samozrejme, predstavujú výdavky, na druhej strane predstavujú príjmy.
Tak ako som už hovoril, náš boj s daňovými únikmi má svoje výsledky a každým rokom sa potvrdzuje jeho úspešnosť. Každý rok totiž vyberieme na daniach a odvodoch viac, ako bol predpoklad. A ako ste si určite dobre všimli, chceme sa s týmito dobrými výsledkami podeliť najmä s občanmi. A to je aj dôvod, prečo sme robili a budeme robiť sociálne balíčky. Prvý, druhý a v konečnom dôsledku aj tretí, ktorý bude predstavený v decembri tohto roka. A ja nemôžem súhlasiť s výkrikmi o tom, že ide o rozhadzovanie peňazí.
Ak hovoríme ešte o príjmoch, takisto je to, vyplýva to aj zo zverejneného listu, môjho listu viceprezidentovi Európskej komisie a komisárovi Európskej komisie so spresneniami k tzv. návrhu rozpočtu, kde uvádzame, že už dnes máme informácie alebo disponujeme informáciami, na základe ktorých môžeme predbežne rátať s vyššími daňovými a odvodovými príjmami pre budúci rok asi vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu. Sú to informácie, ktoré sú výsledkom reálneho výberu Finančnej správy a Sociálnej poisťovne v období po predložení návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády, jeho schválenie, to znamená, sú to posledné najaktuálnejšie výsledky.
Dovoľte mi úplne na záver, dámy a páni, predkladám návrh štátneho rozpočtu, v ktorom chcem podporovať domácu ekonomiku, chceme znižovať deficit verejných financií, chceme zvyšovať zamestnanosť a chceme vytvoriť predpoklady k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu v roku 2018.
Som presvedčený, že tento rozpočet spĺňa všetky tieto atribúty a naše ciele v ňom nastavené sú dosiahnuteľné. O jeho zdraví svedčia aj hodnotenia renomovaných zahraničných inštitúcií, akými bezpochyby sú Medzinárodný menový fond, OECD či Európska komisia.
A nech už bude vo vláde po marcových parlamentných voľbách ktokoľvek, ak dodrží ciele, ktoré sú v ňom definované, bude sa môcť na konci budúceho roka určite zodpovedne pozrieť do očí všetkým našim občanom.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Prajem všetkým príjemný, dobrý, dobrý deň. A ďakujem aj za možnosť v tejto intímnej pracovnej atmosfére vám predniesť úvodné slovo k zákonu roka, ako sa zvykne hovoriť o vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy.
Takže je streda 9.04 hod., takže dovoľte mi, aby som, aby som začal hovoriť o veciach, o ktorých zrejme budeme hovoriť najbližšie, najbližšie hodiny a dni.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi teda, aby som uviedol zákon o štátnom rozpočte na rok 2016 a rozpočty verejnej správy do roku 2018.
Návrh rozpočtu na roky 2016 až 2018 je plánom zodpovedného hospodárenia plne v súlade s európskymi pravidlami. Cieľom je, samozrejme, zaručiť aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tento rozpočet je rovnako zavŕšením štvorročného úsilia tejto vlády a splnením úloh vyplývajúcich z jej programového vyhlásenia.
Je to, dámy a páni, je to môj ostatný, alebo ak chcete, posledný rozpočet v tomto volebnom období. Predkladám ho s plnou zodpovednosťou a dovolím si povedať, že tento rozpočet vyjadruje stabilitu vývoja našej ekonomiky. Ekonomiky, ktorej sa darí a ktorú pozitívne hodnotia aj medzinárodné inštitúcie. Spomeniem napríklad Medzinárodný menový fond, ktorý iba nedávno ukončil svoju misiu na Slovensku, ale aj hodnotenie OECD a, samozrejme, aj včerajšie, naozaj len, len včerajšie hodnotenie Európskej komisie, ktorá tento rozpočet opäť zaradila medzi premiantov eurozóny. Rozpočet je podľa Európskej komisie plne v súlade s prísnymi pravidlami Paktu stability a rastu.
Toto hodnotenie nás dostáva do veľmi príjemnej skupiny krajín, ako je Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko. Iba 5 z 19 alebo 5 zo 16 hodnotených krajín spĺňa najprísnejšiu požiadavku súladu s európskou legislatívou. V prípade Slovenska je to druhýkrát za sebou, takisto to bolo aj minulý rok pri hodnotení rozpočtu tohto roku a na ďalšie roky a iba tri krajiny z tých 19 alebo 16 hodnotených boli v tejto skupine aj dva roky za sebou. To znamená, Slovensko je naozaj vo veľmi dobrej spoločnosti.
Áno, je to aj rozpočet volebný, ale povedzme si na rovinu, volebný práve z toho pohľadu, že dve tretiny tohto rozpočtu bude realizovať vláda, ktorá vzíde z marcových volieb. Ruku na srdce, existuje predsa aspoň nejaká pravdepodobnosť, že budeme aj súčasťou aj tejto novej vlády, a preto si dovolím tvrdiť, že z tohto pohľadu nie sú v predkladanom rozpočte logicky pasce či kostlivci skrytí niekde v skrini.
Môžem tiež konštatovať, že predložený zákon o štátnom rozpočte a rozpočet verejnej správy je z pohľadu udržateľnosti verejných financií prelomový. Schodok verejných financií by sa v budúcom roku mal znížiť pod 2 %, teda mal by byť jedným z najnižších v histórii Slovenska. Rozpočet zároveň jasne a dôveryhodne nastoľuje cestu k vyrovnanému rozpočtu v roku 2018, čo sa prejaví aj na poklese verejného dlhu.
Dovoľte mi, aby som začal tým, čo je z môjho pohľadu najdôležitejšie a čím sa tento rozpočet odlišuje od tých predošlých. Je to prostredie, v ktorom sa nachádzame, je to stav našej ekonomiky, ktorej sa naozaj darí, a je to výsledok našej práce, úsilia, ktoré sme vložili do ozdravovania verejných financií. Dámy a páni, tento výsledok sa nezjavil, nespadol z jasného neba, ale stoja za tým mesiace, roky tvrdej práce a prijatých opatrení, ktoré našu ekonomiku doviedli tam, kde sa dnes nachádza. Budem úplne konkrétny.
Pozitívnou správou je, že už dlhšie ako dva roky ekonomiku ťahá viac domáce prostredie, teda schopnosť našich obyvateľov nakupovať tovary a služby, schopnosť našich podnikov vyrábať a predávať svoje výrobky, ale aj množstvo súkromných a verejných investícií smerujúcich do našej ekonomiky.
Som rád, že našej ekonomike sa darí aj napriek tomu, čo sa deje v zahraničí, a my všetci vieme, naozaj vieme, že sú to zlé, veľmi zlé veci. Za našimi hranicami je situácia turbulentná, svet čelí obrovskej utečeneckej kríze, ktorá je, dovolím si tvrdiť, oveľa väčšia, má väčšie dopady ako kríza, ktorú sme riešili v lete tohto roku v súvislosti s Gréckom. Ale môžeme povedať, že naša ekonomika má pozitívne a stabilné vyhliadky aj napriek týmto externým rizikám.
Som rád aj tomu, že predkladaný rozpočet označili aj niektorí predstavitelia opozície, citujem: "za zatiaľ najlepší, čo druhá Ficova vláda mala". Z pohľadu domácností predkladáme rozpočet pri veľmi dobrých makroekonomických parametroch stabilných cien a rastúceho príjmu. Ceny by na budúci rok mali rásť iba minimálne, niekde na úrovni nižšej ako 1 %. Reálny rast miezd na úrovni pod, na úrovni okolo 2,5 % v tomto roku je druhý najvyšší od krízy a v budúcom roku očakávame ďalší rast na úrovni 2,2 %. Môžeme teda povedať, že tri roky po sebe zaznamenáme rast reálnych miezd. Teda voliči – a nielen voliči SMER-u – sociálna demokracia, ale aj voliči mojich opozičných kolegov – majú viac peňazí vo svojich peňaženkách, čo znamená, že si môžu v obchodoch kúpiť z roka na rok viac.
Dámy a páni, prešli sme štyrmi neľahkými rokmi, kým sme dosiahli súčasný pozitívny stav ekonomiky a verejných financií. Aby som nehovoril iba vo všeobecnosti, dovoľte mi, aby som zhrnul niekoľko čísiel, ktoré hovoria za všetko. Hovoria o tom, prečo máme byť my tu všetci, naozaj všetci hrdí, hrdí na našu krajinu, na Slovensko. Za posledných päť rokov narástla slovenská ekonomika o 17 %, česká, poľská, maďarská v priemere o 13 %, eurozóna o 5,5 %.
Štrukturálny deficit, rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami bez jednorazových vplyvov a berúci do úvahy pokrízové podchladenie ekonomiky, tento deficit sme za toto obdobie znížili o takmer 5 % hrubého domáceho produktu. Naši vyšegrádski susedia o tri, o 3 %, krajiny platiace eurom len 1,7 %.
V roku 2010, povedzme pravdu, sme mali naozaj veľký problém nielen s deficitom, ale aj dlhodobými záväzkami, oproti susedom a eurozóne až dvojnásobný. Vďaka zníženiu deficitu, ale najmä vďaka penzijnej reforme z roku 2012 sme ich kombináciu meranú európskym ukazovateľom S2 dokázali stlačiť o takmer 40 %. Hovorím o dlhodobej udržateľnosti verejných financií a v porovnaní s našimi susedmi, ktorí stagnovali a stagnujú v tomto parametri dodnes.
Pred štyrmi rokmi sme preberali krajinu v situácii, keď sa ekonomika spamätávala z globálnej finančnej krízy, aby sa vzápätí musela vyrovnávať s európskou dlhovou krízou. V roku 2012 dosiahol rast hrubého domáceho produktu len 1,5 % a o rok klesol ešte o jednu desatinu percenta. To sa premietlo do vysokej nezamestnanosti, ktorá v roku 2013 presiahla 14 %, premietlo sa to do poklesu reálnych miezd a do nízkej spotreby domácností. Rastu tak nepomáhala ani globálna ekonomická situácia, ani domáca spotreba. Volebný rozpočet predchádzajúcej vlády počítal na rok 2012 s deficitom verejných financií na úrovni 4,6 % hrubého domáceho produktu. Toto číslo sa nám podarilo v roku 2012 stiahnuť na úroveň 4,2 %.
Verejné financie boli v stave, ktorý najlepšie charakterizuje rozbitý systém výberu daní. Z tohto pohľadu sme boli viac-menej slepí, pretože Finančná správa prakticky nefungovala, nemali sme ako kontrolovať a správne vyberať dane, takže môžem povedať, že sme museli, žiaľ, začínať od nuly. V roku 2011 deficit verejných financií dosiahol úroveň 4,1 % hrubého domáceho produktu a o rok neskôr 4,2, tak už som to bol spomínal. V eurozóne sme sedeli v tej situácii na trestnej lavici v procedúre nadmerného deficitu. Príjmy verejných financií sa nám v roku 2013 podarilo zvýšiť na úroveň 38,4 % hrubého domáceho produktu, keď priemer eurozóny dosahoval 46,6. 38 kontra skoro 47.
Ak sa teda dívame na manévrovací priestor fiškálnej politiky či dostupnosť a kvalitu verejných služieb v niektorých štátoch, áno, rozdiel bol 8 % hrubého domáceho produktu príjmov v neprospech Slovenska. Výdavky v roku 2013 dosiahli 41 % hrubého domáceho produktu, kým - pre porovnanie - priemer eurozóny dosahoval takmer 50 % HDP. Vysoké deficity spolu s nízkym rastom ekonomiky sa premietli do zvýšenia hrubého verejného dlhu na úroveň 51,9, čiže skoro 52 % hrubého domáceho produktu v roku 2012 a úroveň 54,6 % HDP o rok neskôr. Chcem ale podotknúť, že súčasťou tohto navýšenia bola a je aj naša účasť na záchranných akciách eurozóny. Stav verejných financií veľmi transparentne odzrkadľuje fakt, že koncom roku 2011 si Slovenská republika nebola schopná požičiavať na medzinárodných trhoch žiadne financie a v roku 2012 sme za dlhopisy so splatnosťou 10 rokov platili priemerný úrok 3,4 %. Už v roku 2013 však klesol náš priemerný úrok na 2,6 %, keď deficit verejných financií sme znížili na úroveň 2,6. Slovensko splnilo podmienky v rámci európskych fiškálnych pravidiel a bolo vyradené z procedúry nadmerného deficitu. Odvtedy sa bezpečne držíme pod limitmi, ktoré verejným financiám nastavujú európske pravidlá.
Verejný dlh sme v roku 2014, ako som už bol povedal, znížili na úroveň 53,5 % HDP. V tomto roku, v roku 2015 je rozdiel voči nemeckým štátnym dlhopisom na predkrízovej úrovni z roku 2007 a naše úroky dosiahli najnižšiu zápornú hodnotu vo výške 0,18 % na dlhopise s najkratšou splatnosťou a Slovensko sa jednoznačne radí medzi jadrové krajiny eurozóny. Tu môžem spomenúť pondelkovú aukciu štátnych dlhopisov, kde druhýkrát za sebou sa nám podarilo umiestniť dlhopisy - teraz v objeme vyše 100 mil. eur - so záporným úrokom vo výške 0,1 %. Naše dlhopisy so splatnosťou 5 a 10 rokov sú najlepšie hodnotené cenné papiere hneď za Nemeckom a trvalým alebo dočasným eurovalom, ak to chcete nazvať, či z hľadiska krajín sú naše dlhopisy v týchto mesiacoch hodnotené najmenej rizikové hneď po Nemecku, čiže nachádzame sa opäť z hľadiska investovania do štátnych cenných papierov v rodine krajín, ako je Nemecko, Holandsko alebo Fínsko. Ja som na tento výsledok naozaj pyšný, pretože odzrkadľuje skutočnosť, že túto krajinu vedieme správnym smerom. (Potlesk.)
Je zrejmé, je zrejmé, že niektorých predstaviteľov, opozičných poslancov to príliš neteší, ale, žiaľ, budete sa musieť s týmto faktom vysporiadať, pretože to jasne hovorí o dôvere zahraničných investorov v slovenskú ekonomiku, v smerovanie našej krajiny a jej hospodárstva. Pretože ak investor, banka, hedžový fond, poisťovňa je ochotná požičať nejakej krajine na 5, 10, 15, 20 alebo 30 rokov, vyjadruje nie úctu k minulosti, neoceňuje ani minulé výsledky, ale je to tvrdý biznis. Z tohto pohľadu je to vyjadrenie dôvery v to, že o 5, 10, 30 rokov zaplatíte naspäť aj s úrokom. Nie je v tom žiadny sentiment, je v tom len racionálna úvaha, hodnotenia stavu, aký sa v krajine, krajina nachádza.
Áno, dostali sme sa do situácie, že aj vďaka teda, samozrejme, kvantitatívnemu uvoľňovaniu, že investori sú dnes ochotní platiť Slovensku aj za to, že nám požičajú peniaze. Je to situácia, ktorá nebude určite udržateľná dlhodobo, ale treba ju využiť a kľúčové z hľadiska porovnania je aj to, že nie všetky krajiny sa môžu tešiť takejto výhode, aby mohli mať teda záporné úročenie, ale čo je ešte dôležitejšie, je to, čo som spomínal pred chvíľou, a to je porovnanie tzv. rizikových prirážok alebo úrokových výnosov jednotlivých krajín, pretože tie sú vystavené rovnakým podmienkam všetky. Naozaj Slovensko dneska patrí k absolútnej špičke v Európe.
Vrátim sa teda naspäť k číslam. Hrubý dlh verejnej správy výraznejšie narastal od roku 2009 po vypuknutí svetovej finančnej krízy. V roku 2012 stúpol na úroveň skoro 52 % hrubého domáceho produktu, čím došlo k prekročeniu prvého sankčného pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To pásmo je na úrovni, dnes na úrovni 50 %. V roku 2013 narástol dlh na úroveň 54,6% hrubého domáceho produktu a prekročil tak druhú sankčnú hranicu, ktorá je na úrovni 53 %. K relatívne prudkému nárastu dlhu však prispelo okrem vyšších schodkov verejnej správy a pozvoľného oživovania ekonomiky aj zapojenie Slovenska do európskych stabilizačných mechanizmov, teraz mám na mysli dočasný a trvalý euroval, ako na Slovensku voláme tieto inštitúcie. Naše aktívne zapojenie do záchranných systémov eurozóny zvýšilo hrubý dlh približne o 3,5 % hrubého domáceho produktu, nehovoriac, samozrejme, aj o vytvorenej dlhovej rezerve, alebo ako to hovoríme, predfinancovanej alebo hotovostnej rezerve, ktorú krajina v bezpečnej výške vždy musí mať na účtoch.
Po kulminácii v roku 2013 dochádza od roku 2014 k postupnému poklesu dlhu, čo je výsledkom najmä výrazných konsolidačných opatrení a aktívneho riadenia likvidity. K poklesu dlhu začal od minulého roku výraznejšie prispievať aj naozaj robustný rast slovenskej ekonomiky, čo spolu s predajom podielu Slovak Telekomu umožňuje v roku 2015 pokles pod druhé sankčné pásmo na úroveň 52,5 % hrubého domáceho produktu, to je náš odhad, veľmi aktuálny odhad, ako by mohol skončiť verejný dlh ako výsledok tohto hospodárenia tohto roku.
Okrem reálnych zmien naše fiškálne výsledky negatívne ovplyvnila aj zmena metodológie Európskeho štatistického úradu, Eurostatu, a prechod z metodiky vykazovania európskych štatistických štandardov, tzv. ESA 95 na ESA 2010. Toto bola, bohužiaľ, zmena, na ktorú sme nemali vôbec žiadny vplyv, a mohli sme naozaj sa iba prizerať, sledovať, čo nastane po aplikovaní týchto nových pravidiel. Nová metodika nie vždy úplne fér spôsobom zamiešala kartami. Aplikácia novej metodiky spôsobila zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy a aj preradenie niektorých subjektov, niektorých subjektov s veľmi bolestivými výsledkami hospodárenia, ktoré boli doteraz mimo okruhu verejných financií, do sektora verejnej správy. Táto zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvýšila napríklad medziročnú úroveň konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 625 mil. eur v roku 2015. Zarátanie daňových kreditov, výdavkov na vedu a výskum, zmeny výpočtu imputovaných sociálnych príspevkov a iných oblastí sa výdavky automaticky zvýšili o ďalších 495 mil. eur.
Na zložitú makroekonomickú a fiškálnu situáciu sme odpovedali ráznymi opatreniami, špeciálne bojom proti daňovým únikom a ďalšími konsolidačnými opatreniami. Vypracovali sme Akčný plán boja proti daňovým podvodom, ktorý obsahoval približne 50 opatrení namierených hlavne na výber dane z pridanej hodnoty. Podľa aktuálneho odhadu priniesol tento boj proti daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty v rokoch 2013 až 2015, to znamená za posledné 3 roky, dodatočné príjmy vo výške takmer 1,6 mld. eur, to je niečo vyše 2% hrubého domáceho produktu navyše, ktoré skončili v štátnej kase len na základe efektívnejšieho - to znamená správnejšieho - výberu.
Medzera na výbere DPH klesla medzi rokmi 2012 a 2014 o celú štvrtinu. Zároveň sa vyššia úspešnosť výberu dane z pridanej hodnoty pozitívne prejavila aj na výnose dane z príjmov právnických osôb, ktorej efektívna daňová sadzba v roku 2014 výrazne vzrástla. Príjmy z tejto dane sa zvýšili o takmer 400 mil. eur. Inými slovami, upratovanie vo výbere daní nám prinieslo navyše za posledné tri roky vyše 2 mld. eur, skoro 3 % hrubého domáceho produktu a to sú naozaj peniaze, ktoré by inak odplávali do čiernej ekonomiky.
Na okamžité zníženie deficitu sme použili tri hlavné zdroje príjmov. Išlo o pokračovanie v úspornej politike vo verejnej správe, v roku 2012 boli vo väčšine kapitol zmrazené osobné výdavky, kým výdavky na tovary a služby klesli o 5 % a znížili sa aj niektoré kapitálové výdavky; išlo o zefektívnenie hospodárenia štátnych podnikov a išlo aj o zvýšenie rozpočtových príjmov a bankový, mám teraz na mysli kľúčovo napríklad bankový odvod, ktorý bol príjmom štátnych finančných aktív.
V roku 2013 boli v rámci výdavkov kapitol štátneho rozpočtu realizované dve plošné opatrenia, napríklad viazanie 5 % osobných výdavkov rozpočtových organizácií z úrovne schváleného rozpočtu 2012 pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, samozrejme, so zohľadnením aj niektorých výnimiek a išlo aj viazanie 10 % výdavkov na tovary a služby rovnako z úrovne schváleného rozpočtu ešte z roku 2012.
Tieto opatrenia, samozrejme, neboli zadarmo a mali svoj negatívny vplyv tak ako na príjmy domácností, tak aj na kvalitu podnikateľského prostredia. V druhom prípade však šlo skôr o očistný proces, keď sa hospodárstvo zbavovalo nekalej konkurencie zo strany neplatičov daní. Zároveň sme pripravili viacero opatrení v daňovej oblasti a v oblasti zakladania podnikov, čo nám prinieslo ohodnotenie Svetovej banky vo forme zmeny umiestnenia Slovenska, hovorím o zmene umiestnenia Slovenska v rebríčku Doing business zo 46. miesta v roku 2012 na 29. miesto v roku 2015, a to spomedzi 189 štátov. Odhliadnuc od metodologických zmien, sme jednoznačne sa zlepšili v oblastiach, s ktorými sme mali roky problémy, napríklad môžem spomenúť výber daní, kde tie zmeny sú tam preukázateľné, a myslím si, že je naozaj dobré byť v prvej tridsiatke štátov sveta, kde sa podniká najľahšie, aj keď to, samozrejme, neznamená, že nemáme v mnohých oblastiach ďalšie rezervy.
Dnes teda môžeme povedať, že sme za štyri roky prešli dlhú a úspešnú cestu. Som osobitne rád, že sme zmenili paradigmu z rastu primárne ťahaného čistými vývozmi, teda úplne závislého od situácie na zahraničných trhoch, sme sa presunuli na ekonomiku, ktorej rast je ťahaný domácou spotrebou, ktorá drží ekonomiku počas zlých časov na zahraničných trhoch. Tento obrat nastal v roku 2014, keď slovenské hospodárstvo začalo zrýchľovať. Tento pozitívny vývoj pokračuje aj v tomto roku, keď by mal ekonomický rast zrýchliť na úroveň 3,2 % hrubého domáceho produktu, a Slovensko tak bude podľa Európskej komisie treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v eurozóne. Tu si dovolím vám pripomenúť informácie z piatka minulého týždňa, keď Eurostat zverejnil rasty ekonomík eurozóny a Európskej únie v treťom štvrťroku, a treba sa tešiť, na Slovensku sa musíme tešiť z toho, že sme mali vlastne najvyšší ekonomický rast medzi štvrťrokmi a medziročne medzi štvrťrokmi v celej eurozóne a patríme k prvej trojke v celej Európskej únii. Takže naše, náš medziročný rast pri porovnaní tretieho štvrťroku minulého roku a tohto roku je na úrovni vyše 3,6 %, to znamená, že aj konečné číslo ekonomického rastu za rok 2015 môže byť pri zachovaní istej dynamiky rastu v štvrtom štvrťroku, môže byť vyšší ako odhadovaných 3,2 %, možno na úrovni 3,3 alebo 3,4. Samozrejme, výsledné čísla budeme poznať na jar budúceho roku.
Miera nezamestnanosti sa zníži pri..., mám teraz na mysli harmonizovanú metodológiu, na úroveň 11,5 % a silný výkon trhu práce v dvoch rokoch znamená, že sa za dva roky úhrnne vytvorilo vyše 70-tisíc nových pracovných miest.
Úspešný boj proti daňovým únikom nám umožnil prijatie dvoch sociálnych balíčkov s opatreniami, ktoré boli zamerané na najpálčivejšie problémy krajiny. Prijali sme súbor opatrení na podporu mladých, inovatívnych firiem. Zaviedli sme súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi. Postavili sme nové a rozšírili existujúce materské škôlky. Znížili sme ľuďom náklady na cestovanie a znížili sme aj odvody účelovo pre ľudí s nižšími príjmami.
Zároveň pokračovala reforma ESO približujúca služby verejnej správy občanom, kde treba podotknúť, že ide o dosiaľ najväčšiu reformu štátnej správy od roku 1989 a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Jednotlivé opatrenia tejto reformy sú postupne implementované a budú implementované až do roku 2020.
V roku 2014 došlo k integrácii špecializovanej miestnej štátnej správy, sprevádzkovanie klientskych centier pre občanov nastupuje v tomto roku a v roku budúcom optimalizácia výkonu štátnej správy, procesov, štruktúr ústredných orgánov štátnej správy, optimalizácia procesov a výkonu samosprávy je plánovaná na celé obdobie až do roku 2020 a bude určite predmetom snahy, hľadania a politického konsenzu naprieč, samozrejme, celého politického spektra. V prvej etape programu ESO došlo k zrušeniu špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni. V druhej etape sme vytvorili jednotnú a prehľadnú štruktúru miestnych orgánov štátnej správy s ústredím pôsobnosti vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do nových 72 okresných úradov.
Keď som pri výpočtoch toho, čo všetko sme urobili za ostatné roky, chcel by som spomenúť aj cesty. Rozostavali sme viac ako 100 km diaľnic a o výstavbu ďalších cca 90 km prebieha súťaž. Iba v tomto roku sa odovzdalo a odovzdá celkovo 56 km diaľničných komunikácií. Toto sú čísla, ktoré ľudia pocítia každý deň pri cestovaní.
Dámy a páni, v rovnaký deň, ako sa rozpočtom začali zaoberať poslanci v parlamentných výboroch, ukončili svoju zahraničnú misiu na Slovensku, ako som už bol spomínal v úvode, aj zástupcovia Medzinárodného menového fondu. Kým rozpočet je rámcom pre fiškálnu politiku, zahraniční inšpektori podrobne zoskenovali, alebo ak chcete, zröntgenovali štát, aby dali odporúčania, na aké priority sa máme v budúcnosti zamerať. Opäť nám pripomenuli, že výzvy krajiny nie sú len o rozpočtovej bilancii, ale presúvajú sa k otázke ďalšieho rastu a zamestnanosti a kľúčovo ku kvalite tohto rastu. Môžeme konštatovať, že rozhodnutia vlády zapracované v rozpočte sú v súlade s tým, ako vidí Medzinárodný menový fond citlivé otázky našej krajiny. Misia zahraničných expertov teda potvrdila, že sme na správnej ceste, podľa Medzinárodného menového fondu sa musíme ale ešte intenzívnejšie venovať problému nezamestnanosti a regionálnym disparitám.
Nezamestnanosť napriek jej dlhodobému poklesu stále ostáva jednou z hlavných tém. Vítaným receptom je podľa Medzinárodného menového fondu napr. reforma odvodov v podobe odpočítateľnej položky, ktorej fiškálny vplyv sa dostaví v nasledujúcom roku. Okrem fondu vyzdvihol tento rozbehnutý duálny, okrem tohto opatrenia fond vyzdvihol aj rozbehnutý systém vzdelávania.
Ďalšou problematikou, na ktorú poukázal Medzinárodný menový fond, sú pretrvávajúce značné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Aj preto budúcoročný rozpočet počíta s výdavkami na opatrenia, ktoré majú podporiť najzaostávajúcejšie okresy v našej krajine. Uvedomujeme si, že pred Slovenskom stoja mnohé výzvy s vplyvom na verejné financie. Niektoré sme už začali úspešne riešiť, inde sme na začiatku a zabrať bude naozaj musieť aj nasledujúca vláda. V skratke, ide o demografický vývoj, kde pomôže len rodinná politika, kde ide o nízku zamestnanosť absolventov a žien, kde riešením je aj duálne školstvo a vôbec väčšia previazanosť školstva na potreby trhu práce a využívanie nových foriem zamestnávania, lepšia harmonizácia rodinného a pracovného života.
V tomto smere určite nepriamo pomôže aj zvýšenie kapacity materských škôl, ide jednoznačne o školstvo, ide o zdravotníctvo, ktoré sa borí s problémami začínajúcimi už pri objednávaní pacienta zdarma a pokračujúcimi pri reálnych problémoch cien a efektívnosti. Samozrejme, ide o budovanie infraštruktúr nielen dopravných, ale aj informačných a verejných služieb, kde ESO, reforma ESO je solídnym začiatkom. Regionálne disparity sú ďalšou oblasťou, ktorú sme začali riešiť v súlade s medzinárodnými skúsenosťami a sedliackym rozumom. Neexistuje jednoplošné riešenie, nádej na úspech majú programy šité na mieste a na mieru.
Dámy a páni, ekonomický rast si podľa ekonomických prognóz aj v budúcom roku udrží veľmi solídne tempo niekde okolo úrovne 3 %, a to aj napriek neistote ohľadom vývoja v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Svetová ekonomika čelí naozaj viacerým výzvam, mám na mysli recesiu v Rusku, zmenu štruktúry rastu Číny a osobitne utečeneckú vlnu v Európe. Preto imúnnosť slovenskej ekonomiky je založená na domácich rastových faktoroch a bude v budúcom roku veľmi dôležitá. Podobne vidí vývoj Slovenska naozaj aj napr. Európska komisia. Podľa Komisie bude tempo rastu slovenskej ekonomiky výrazne nad priemerom Európskej únie a eurozóny. Slovenská ekonomika si v tomto roku pripíše tretí najrýchlejší rast v rámci krajín eurozóny a bude v budúcom roku patriť medzi päťku najrýchlejšie rastúcich krajín. Spotreba domácností bude pokračovať v nastúpenom raste ťahaná solídnym rastom zamestnanosti a miezd. Zamestnanosť bude pokračovať v rýchlom raste takisto v roku 2016, čo predstavuje nárast pracovných miest o ďalšie 1 %. Nominálna priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve v roku 2016 bude rásť tempom 3,1 %, čo predstavuje zrýchlenie aj oproti tomuto roku.
Priemerná nominálna mzda by mala budúci rok presiahnuť úroveň 900 eur. Priemerná inflácia sa v roku 2016 predpokladá naďalej na nízkej úrovni, niekde okolo 0,9 % a zrýchli aj rast súkromných investícií vďaka oneskorenému vplyvu kvantitatívneho uvoľňovania.
V ďalších rokoch 2017 a 2018 ekonomika ešte ďalej zrýchli, pričom jej rast bude viac vyvážený, to znamená s miernou prevahou domáceho dopytu nad zahraničným. Pokračujúci rast zamestnanosti povedie k tomu, že miera nezamestnanosti klesne podľa našich odhadov v roku 2017 späť na jednocifernú úroveň a miera inflácie v tomto období sa postupne bude zvyšovať a priblíži sa k tej želateľnej úrovni 2 %.
Návrh rozpočtu verejnej správy vytvára základné predpoklady pre zabezpečenie pokračovania v konsolidácii verejných financií. V súlade s Programom stability Slovenska na roky 2015 až 2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,42 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý je založený na hodnotení štrukturálneho deficitu, a po prvýkrát sa navrhuje, prvýkrát je čierne na bielom napísané, že hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 by malo byť 0,00 % hrubého domáceho produktu.
Oproti programu stability došlo k zmene cielených schodkov na roky 2017 a 2018. Zmena odráža najmä revíziu údajov potrebných pre výpočet tzv. štrukturálneho salda verejnej správy, ktoré je kľúčové pre posúdenie dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa, a je to otázka, ktorá je mimo nášho územia, a je vzťah medzi Eurostatom a Európskou komisiou.
Štrukturálny deficit v roku 2015 by sa mal udržať zhruba na minuloročnej úrovni. Neutrálna fiškálna politika pri naďalej mierne podchladenej ekonomike zodpovedá konsolidačnému úsiliu požadovanému, požadovanému európskymi fiškálnymi pravidlami. Takisto plánovaný vývoj salda na celom horizonte do roku 2018 je plne v súlade s konsolidačným úsilím vyžadovaným európskymi fiškálnymi pravidlami. To, že je to tak, potvrdila Európska komisia čierne na bielom včera. Stanovené ciele by tak mali prispieť ku každoročnému znižovaniu dlhu verejnej správy, čím sa zohľadňujú aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Pokračujúca konsolidácia a ekonomický rast tak prispejú k výraznejšiemu poklesu dlhu, a to pod úroveň 49 % hrubého domáceho produktu, teda pod úroveň sankčných hraníc ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Už samotný vládou schválený rozpočet verejnej správy s deficitom 1,93 - to je ten, ktorý je aktuálny, a máte ho na stole pred sebou - na budúci rok prispieva pri očakávanom raste ekonomiky k zníženiu dlhu v pomere k výkonu ekonomiky. Na stabilizáciu dlhu na úrovni roku 2015 by postačoval dokonca aj vyšší deficit na úrovni okolo 2,1% HDP. Podľa aktuálnej prognózy v roku 2015 klesne po prvýkrát aj čistý dlh, ktorý lepšie vystihuje skutočné zadlženia verejnej správy. Po očistení o likvidné zdroje dosiahne dlh na konci roku, tohto roku výšku 48,7, teda necelých 49 % hrubého domáceho produktu a v nasledujúcich rokoch by mal čistý dlh postupne klesať až pod hranicu 45 % v roku 2018. Od roku 2017 sa predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje aj k výraznejšiemu poklesu dlhu. Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na obdobie rokov ’16 až 2018.
Na príjmovej strane rozpočtu patrí k najvýznamnejším opatreniam napr. zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. V oblasti daní sa zavádza viacero zmien s pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie. Ide napr. o zavedenie úhrady DPH až po prijatí platby od odberateľa, tzv. cash counting, pre podnikateľské subjekty s ročným obratom do stotisíc eur. Toto opatrenie určite zjednoduší podnikanie malým podnikateľom. Od roku 2016 dôjde k zmierneniu podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov DPH, ktoré umožní viacerým podnikateľom požadovať vyplatenie nadmerných odpočtov v skrátenej 30-dňovej lehote. Budú zrušené zdravotné odvody z dividend, z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch. Zavádza sa oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí tzv. časového testu jedného roka či podporu dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb, minimálne na obdobie pätnástich rokov. Nielen v prospech podnikateľov, ale aj ako účinný nástroj v boji proti daňovým únikom bude zavedené tuzemské samozdanenie, tzv. river charge, v stavebníctve. Zároveň oslobodzujeme príjmy z príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jedného roka a predstavili sme aj podporu dlhodobého investičného sporenia fyzických osôb. Okrem toho rušíme povinnosť skladať základné imanie pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným na predbežný bankový účet a znižujeme aj poplatky pri zápise právnickej alebo fyzickej osoby do Obchodného registra.
V roku 2016 sa zmení aj prerozdelenie dane z príjmov fyzických osôb, ktorá bude výlučne príjmom samospráv, prvýkrát v histórii tejto krajiny príjem z dane z príjmov fyzických osôb bude celý v prospech rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Zmena má neutrálny vplyv na daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje, samozrejme, aj príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu. Pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli vzaté do úvahy aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov, čo má vplyv na limity dotknutých kapitol štátneho rozpočtu a subjektov verejnej správy.
V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtuje rezerva na zníženie výnosu dane z pridanej hodnoty v dôsledku zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín a rovnako aj výdavky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
V kapitole ministerstva hospodárstva sú rozpočtované výdavky na štátne vratky platieb za plyn domácnostiam.
V rámci kapitoly ministerstva dopravy sa rozpočtujú prostriedky na program zatepľovania rodinných domov. Návrh rozpočtu kapitola školstva zohľadňuje krytie prostriedkov na školy v prírode a lyžiarske kurzy, ako aj výdavky na rozširovanie kapacít materských škôl. Medzi ďalšie prioritné opatrenia, ktoré kryje výdavková strana rozpočtu, patrí napríklad zvýšenie platov zamestnancov v celej verejnej správe, teda aj hasičov, policajtov, vojakov alebo záchranárov, v zmysle záverov z kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 %.
Okrem spomenutých opatrení obsahuje návrh rozpočtu aj ďalšie významné výdavkové tituly vyplývajúce zo zámerov vlády. Ide najmä o krytie výdavkov na nový zákon o športe, osobitný príspevok na Fond na podporu umenia, zvýšenie výdavkov na platbu za poistencov štátu za oblasť zdravotníctva a prostriedky na krytie minimálneho dôchodku. Návrh rozpočtu obsahuje aj zvýšenie obranných výdavkov na úroveň 1,1 % hrubého domáceho produktu či výdavky na konanie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.
V oblasti regionálneho školstva rozpočet predpokladá stabilizáciu počtu asistentov učiteľa v počte 1 645. Pre porovnanie, do roku 2013 sme mali len 723 asistentov. Ja tú tému pomenúvam v Národnej rade preto, pretože práve v tejto miestnosti pred dvoma rokmi, dokonca opozičnými poslancami, bola táto téma nastavená a po dvoch rokoch máme tu jasné výsledky. Priemerná mzda týmto asistentov za obdobie pôsobenia našej vlády bola zvýšená z úrovne 600 eur na 682 eur v tomto roku a ďalej sa bude zvyšovať až na úroveň 700 eur. Ale kľúčový je, samozrejme, pohľad na počet, to znamená, bolo ich 723, teraz hovoríme o výške alebo počte týchto asistentov na úrovni skoro 1650.
Rozpočtové výdavky za rovnaké obdobie sa zvýšili z 5,2 mil. eur, keď sa táto téma otvorila, na úroveň 13,7 mil. eur, to znamená 2,5-krát viac ako pred dvoma rokmi. Zvlášť si dovoľujem upozorniť na túto výdavkovú položku, lebo presne tento typ opatrení smerujúcich k lepšej diagnostike, terapii a asistencii v školách pomáha vychovávať a vzdelávať deti pre potreby trhu práce a pomáha rodinám a pomáha aj okamžite vytvárať veľmi kvalifikované pracovné miesta v potrebných službách.
V regionálnom školstve sme od roku 2012 zvýšili aj mzdové výdavky pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Mzda pedagóga sa zvýšila z úrovni 848 eur v roku 2012 na 1 009 eur v tomto roku a v budúcom roku pri započítaní valorizácie, ktorá je výsledkom kolektívneho vyjednávania, rozpočet plánuje so sumou, priemernou, samozrejme, štatisticky priemernou mzdou na úrovni 1 052 eur. Teda to predstavuje zvýšenie viac ako o 200 eur za toto obdobie. Ak chcete v percentách, okolo 24 %. Mzda nepedagogického pracovníka sa zvýšila zo 496 eur na 540 a budúcoročný rozpočet ráta so mzdou 567 eur.
Podpora rodiny zo štátneho rozpočtu sa od roku 2012 mierne zvýšila aj napriek poklesu počtu nezaopatrených detí. Prevažnú časť výdavkov na podporu rodiny predstavuje prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. Na prídavok na dieťa sa v roku 2016 rozpočtuje 312 mil. eur a na rodičovský príspevok 361 mil. eur. Dohromady vyše 670 mil. eur na tento typ rodinnej politiky. Pri rodičovskom príspevku očakávame nárast počtu predpokladaných poberateľov oproti minulému roku.
Zdroje v zdravotníctve rastú pri porovnaní schváleného rozpočtu 2015 s návrhom rozpočtu na budúci rok o približne 270 mil. eur. Zároveň je možné konštatovať, že pri zachovaní hotovostného prebytku hospodárenia zdravotníckych zariadení výdavky týchto zariadení rastú o viac ako 90 mil. eur, teda viac ako 8 %. Nad rámec týchto výdavkov sa v návrhu rozpočtu na rok 2016 počíta aj s rezervou na zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach vo výške 50 mil. eur a, samozrejme, aj s krytím výdavkov na schválený zákon o odmeňovaní sestier.
Zdravotnícke zariadenia sú financované takmer úplne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, kde dochádza k medziročnému zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Očakávané výdavky verejného zdravotného poistenia a ich prostredníctvom aj výdavky samotných zdravotníckych zariadení umožňujú realizáciu týchto nevyhnutných potrieb aj na budúci rok, teda v roku 2016. Môžme teda povedať, že výdavky do systému zdravotníctva sme zvýšili na takú úroveň, že môžeme valorizovať aj platy sestier, zabezpečiť plnohodnotný chod našich zdravotníckych zariadení a poskytnúť tak ľuďom požadovanú starostlivosť.
Dámy a páni, nastavená rozpočtová politika v nasledujúcich rokoch je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú udržateľnosť. A som presvedčený, že návrh tohto rozpočtu vytvára základ aj pre pokračovanie v konsolidácii verejných financií.
Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok vrátane rozpočtových cieľov na roky 2017 až 2018 prispeje k ďalšiemu výraznému znižovaniu hrubého dlhu. Slovensko okrem toho v najbližších mesiacoch podnikne kroky, ktoré budú smerovať ešte viac k aktívnemu riadeniu dlhového portfólia s cieľom znížiť úrokové náklady.
V rámci boja proti daňovým únikom sú pripravené ďalšie opatrenia, ktoré sa budú postupne implementovať. Aktualizácia akčného plánu obsahuje ďalších 30 opatrení zameraných najmä na vyššiu efektivitu identifikácie, výberu a vymáhania daní.
Nikto z nás nevie predpovedať budúcnosť. Jediné, čo vieme a môžeme, je stanoviť si ciele, ktoré chceme v budúcnosti dosiahnuť, a tomu prispôsobiť naše správanie. Z tohto pohľadu môžeme predložený rozpočet označiť za akúsi kuchársku knihu, ktorá má recepty na tie správne jedlá, ale ak sa vrátim k pôvodnému označeniu, na tie správne ciele.
Jedným z cieľov, ktorý sme si stanovili a ktorý, verím, bude v ďalšom volebnom období splnený, je vyrovnaný rozpočet. Áno, počujem už slová opozície, expertov a neviem koho všetkého, ako sa to nedá, ale je to náš cieľ a verím, že ak si ho stanovujeme a jasne ho pomenúvame, sme ho schopní dosiahnuť. Tento rozpočet, tak ako je nastavený, je ďalším krokom, aby sme sa dostali do tzv. čiernych čísiel. Táto krajina nikdy v čiernych číslach nebola. Nikdy. V tomto prípade po prvýkrát v histórii hovoríme o čiernej nule v pozitívnom slova zmysle. Znamená to vyrovnaný rozpočet v roku 2018, teda príjmy rovnajúce sa výdavkom, hovoríme o sne vyrovnaného hospodárenia.
Tomuto cieľu však predchádzajú parlamentné voľby, výsledky ktorých určia to, aká vláda z nich vzíde, to, akým smerom sa rozhodne uberať, to, čo si naplánuje vo svojom programovom vyhlásení, to, aké bude externé prostredie, to, ako sa bude chcieť popasovať s výzvami, ktoré život prináša, a v konečnom dôsledku aj to, či bude vôbec chcieť tieto ciele naplniť, to všetko je otázkou blízkej, veľmi blízkej budúcnosti. V tejto kuchárskej knihe je jasný dôkaz, že sa tento cieľ dá naplniť a zrealizovať.
Samozrejme, že sme si vedomí toho, že na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2018 je potrebné nájsť aj viac peňazí do rozpočtu. Je to suma asi 400 mil. eur, ktorá je potrebná aj v roku ’17, aj v roku 2018. Ale verím tomu, že sa tento cieľ podarí naplniť. A verím tomu aj na základe skúseností z ostatných rokov.
Chcem vás, zároveň vás chcem informovať, že v rámci prerokúvania vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 budú aj predložené a prerokované pozmeňujúce návrhy alebo jeden pozmeňujúci návrh, ktorým sa zvýši rezerva na významné investície o 100 mil. eur a vytvorí sa rezerva na zlepšený výber daní vo výške 150 mil. eur. Krytie tohto zvýšenia bude zabezpečené zvýšenými daňovými príjmami z titulu pokračujúceho boja proti daňovým únikom a, samozrejme, v kombinácii s ďalšími potenciálnymi zahraničnými investíciami, ktoré na jednej strane, samozrejme, predstavujú výdavky, na druhej strane predstavujú príjmy.
Tak ako som už hovoril, náš boj s daňovými únikmi má svoje výsledky a každým rokom sa potvrdzuje jeho úspešnosť. Každý rok totiž vyberieme na daniach a odvodoch viac, ako bol predpoklad. A ako ste si určite dobre všimli, chceme sa s týmito dobrými výsledkami podeliť najmä s občanmi. A to je aj dôvod, prečo sme robili a budeme robiť sociálne balíčky. Prvý, druhý a v konečnom dôsledku aj tretí, ktorý bude predstavený v decembri tohto roka. A ja nemôžem súhlasiť s výkrikmi o tom, že ide o rozhadzovanie peňazí.
Ak hovoríme ešte o príjmoch, takisto je to, vyplýva to aj zo zverejneného listu, môjho listu viceprezidentovi Európskej komisie a komisárovi Európskej komisie so spresneniami k tzv. návrhu rozpočtu, kde uvádzame, že už dnes máme informácie alebo disponujeme informáciami, na základe ktorých môžeme predbežne rátať s vyššími daňovými a odvodovými príjmami pre budúci rok asi vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu. Sú to informácie, ktoré sú výsledkom reálneho výberu Finančnej správy a Sociálnej poisťovne v období po predložení návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády, jeho schválenie, to znamená, sú to posledné najaktuálnejšie výsledky.
Dovoľte mi úplne na záver, dámy a páni, predkladám návrh štátneho rozpočtu, v ktorom chcem podporovať domácu ekonomiku, chceme znižovať deficit verejných financií, chceme zvyšovať zamestnanosť a chceme vytvoriť predpoklady k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu v roku 2018.
Som presvedčený, že tento rozpočet spĺňa všetky tieto atribúty a naše ciele v ňom nastavené sú dosiahnuteľné. O jeho zdraví svedčia aj hodnotenia renomovaných zahraničných inštitúcií, akými bezpochyby sú Medzinárodný menový fond, OECD či Európska komisia.
A nech už bude vo vláde po marcových parlamentných voľbách ktokoľvek, ak dodrží ciele, ktoré sú v ňom definované, bude sa môcť na konci budúceho roka určite zodpovedne pozrieť do očí všetkým našim občanom.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
9:53
Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti...
Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vyhodnotil makroekonomické, alokačné a výkonnostné aspekty fiškálnej politiky a rozpočtovej politiky vlády z hľadiska cieľov, nástrojov a opatrení týchto politík. Makroekonomické rámce vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2016 vrátane relevantných základní pre odhad jeho daňových a odvodových sú postavené na realistických predpokladoch. K tomu podľa Najvyššieho kontrolného úradu prispieva aj súbor štrukturálnych opatrení vlády zameraných na podporu takéhoto vývoja.
Prognózovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni 3,1 % v roku 2016 potvrdzuje stabilné tempo rastu slovenskej ekonomiky, v ktorom sa má premietnuť predovšetkým domáci dopyt podporený zamestnanosťou a reálnymi príjmami domácností. Potenciálne riziká vývoja malej a otvorenej ekonomiky Slovenska v roku 2016 sú kryté tak ako po minulé roky predovšetkým vo vývoji faktorov vonkajšieho ekonomického prostredia. A týchto rizík je skutočne dosť. Pre ich elimináciu bude podľa Najvyššieho kontrolného úradu dôležité zahájenie realizácie významnej investície Jaguar Land Rover. Dôležité bude tiež pokračovať v úsilí rozvíjať zahranično-obchodné a ekonomické záujmy Slovenska v zahraničí vrátane poskytovania cieľavedomej, všestrannej a účinnej podpory slovenským podnikateľským subjektom pri ich presadzovaní na zahraničných trhoch.
To, čo podľa Najvyššieho kontrolného úradu je slabšou stránkou makroekonomickej prognózy, je nedostatočné vysvetlenie plánovaného konsolidačného úsilia vlády, ktoré sa v roku 2016 očakáva na úrovni 0,8 % hrubého domáceho produktu. Avšak v tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy, že po parlamentných voľbách nová vláda môže prijať aj iné konsolidačné opatrenia, a to v závislosti od jej priorít. Očakávaný priaznivý vývoj nominálneho hrubého domáceho produktu konečnej spotreby a predovšetkým mzdovej bázy v roku 2016 sa odráža aj v prognóze daňových a odvodových príjmov za rok 2016, ktoré sa majú na akruálnej báze v metodike ESA 2010 bez sankcií medziročne zvýšiť o 701,2 mil. eur na úroveň 23,1 mld. eur. Najvyšší kontrolný úrad na základe svojej kontrolnej činnosti pozitívne hodnotí, že v tomto vývoji sa premietajú aj nespochybniteľné výsledky boja Finančnej správy proti daňovým únikom, a to predovšetkým pri dani z pridanej hodnoty a dani z príjmov právnických osôb. Tieto výsledky sú podporené aj postupným nasadzovaním do prevádzky nového Integrovaného systému finančnej správy pre daňovú oblasť.
Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 je zostavený v metodike ESA 2010 so saldom na úrovni mínus 1,93 % hrubého domáceho produktu, k čomu má prispieť predovšetkým prebytkové hospodárenie súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy. Jedným z hlavných dôvodov zlepšenia salda rozpočtu verejnej správy v roku 2016 má byť okrem plnenia prijatých konsolidačných opatrení aj medziročné zníženie čerpania prostriedkov fondov Európskej únie a výdavkov na ich spolufinancovanie, a to v dôsledku očakávaného spomalenia ich čerpania v súvislosti s ukončovaním druhého a s pomalším nábehom tretieho programovacieho obdobia.
S rozpočtovaním prostriedkov fondov Európskej únie rozpočtovo súvisí podľa Najvyššieho kontrolného úradu tiež riziko, ktoré predstavujú korekcie spojené s nezrovnalosťami pri ich čerpaní, a to nielen pre rok 2016, ale aj pre ďalšie roky. Ďalším rizikom je aj neistota spojená s odblokovaním platieb až v troch operačných programoch, a to v Operačnom programe Vzdelávanie, Operačnom programe Cezhraničná spolupráca Českej a Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 a v Regionálnom operačnom programe.
V súvislosti s naplnením rozpočtového cieľa na rok 2016 sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu tiež natíska otázka, či nová vláda po parlamentných voľbách dokáže naplniť očakávania v oblastiach, na ktoré nemá alebo má len čiastočný vplyv. Ide napríklad o pretrvávajúce riziká v hospodárení územnej samosprávy spojené s nižšou mierou samofinancovania, resp. s podhodnotením kapitálových výdajov, alebo o riziká v hospodárení zdravotníckych zariadení, kde pokračuje postupné zvyšovanie ich výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí, že prognózovaná vyššia úroveň nominálneho hrubého domáceho produktu a plánované zníženie salda rozpočtu verejnej správy vytvárajú v roku 2016 predpoklady pre pokles podielu hrubého dlhu verejnej správy na hrubom domácom produkte, ktorý sa má medziročne znížiť o 0,7 percentuálneho bodu na bezpečnú úroveň 52,1 % hrubého domáceho produktu. Saldo štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe na rok 2016 sa rozpočtuje sumou 1,97 mld. eur, z toho príjmy predstavujú sumu 14,027 mld. eur a výdavky 15,997 mld. eur. Pri miernom medziročnom poklese rozpočtovania príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2016 je potrebné brať do úvahy tak nižšiu úroveň rozpočtovania príjmov prostriedkov z fondov Európskej únie, ako aj ich čerpania a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k rozpočtovaniu daňových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2016 vo výške 10,744 mld. eur, čo však neplatí pre nedaňové príjmy, ktoré sa rozpočtujú vo výške 1,108 mld. eur. Dôvodom je najmä rozpočtovanie dividend od akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu, a to predovšetkým od Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., a Východoslovenskej energetiky, a. s., a to v súvislosti s odhadom ich ziskovosti na rok 2016.
V rozpočtovaní výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2016 sa pozitívne premieta zníženie odvodu do všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokles čerpania prostriedkov jej fondov, zníženie úrokových nákladov a výsledky opatrení súvisiace s pokračujúcou konsolidáciou verejných financií. Rizikom však podľa Najvyššieho kontrolného úradu môže byť podhodnotenie rozpočtovania výdavkov v niektorých rozpočtových kapitolách štátneho rozpočtu, ako napríklad: v rozpočte kapitoly ministerstva vnútra nie je doriešené financovanie rozpracovaných projektov, ktoré boli zaradené v minulých rokoch do registra investícií, ako napr. v súvislosti s obnovou a výmenou zastaralej hasičskej a požiarnej techniky, realizáciou záväzkov Slovenskej republiky súvisiacich so vstupom do schengenského priestoru a očakávaného plnenia v oblasti Národného plánu riadenia kontroly hraníc na rok 2016 až ’18, obstarávaním informačnej, telekomunikačnej, šifrovej a rádiovej techniky a zariadení na rozširovanie informačných systémov a softvérov.
V rozpočte kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky nemusia rozpočtové výdavky postačovať na financovanie II. etapy projektu UNITAS II, rozvoja informačných systémov nadrezortného charakteru, hroziacich arbitráží a súdnych sporov, ako napr. v súvislosti so spoločnosťou Admea B.V. z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní v roku 2007, s poskytovanými zárukami Exportno-importnej banky Slovenska a podobne.
V rozpočte kapitoly ministerstva životného prostredia nie je dostatočne zabezpečené financovanie protipovodňových opatrení a udržiavania splavnosti vodných ciest, pričom problematické môže byť aj zabezpečenie právnych služieb v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi spormi, ako napr. v súvislosti s Vodárňami a kanalizáciami Komárno a spoločnosťou AUTO – AZ, s. r. o.
V kapitole ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je otázna dostatočnosť finančného zabezpečenia regionálneho školstva, a to predovšetkým v oblasti nákupu učebných pomôcok, informačno-komunikačných technológií a moderných didaktických pomôcok.
V kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny môže vzniknúť napätie vo financovaní sociálnej oblasti v súvislosti s riešením dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí, absolventov škôl a nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou.
V rozpočte kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú rovnako ako v minulých rokoch podhodnotené výdavky na podporu potravinových kontrol a financovania národného monitorovacieho programu.
A napríklad v rozpočte kapitoly ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja z rozpočtovanej sumy 32,5 mil. eur na opravu a údržbu ciest I. triedy môže byť podľa Najvyššieho kontrolného úradu väčšia časť použitá na zimnú údržbu, môže byť zlá zima, a pritom zvyšok nemusí postačovať na odstránenie ich nevyhovujúceho stavu ciest v niektorých regiónoch.
Najvyšší kontrolný úrad tiež pripomína, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov sú v štátnom rozpočte na rok 2016 zahrnuté aj nové výdavky spojené s opatreniami vlády v sociálnej oblasti, tzv. sociálnymi balíčkami. Ide už o zvýšenie, ktoré tu spomínal aj pán minister financií, o zvýšenie materskej dávky z pôvodnej úrovne 65 na 70 % denného vymeriavacieho základu, o zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa z 230 na 280 eur mesačne, o zvýšenie príspevku žiakom základných a stredných škôl na lyžiarske výcviky, o podporu najmenej rozvinutých okresov, o vratky za plyn pre domácnosti, o podporu zatepľovania rodinných domov a o valorizáciu štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom záujme.
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu bude dôležité, ako sa nová vláda po parlamentných voľbách stotožní s opatreniami súčasnej vlády v sociálnej oblasti a ako bude v súvislosti s nimi reagovať v prípade odchýlok vo vývoji rozpočtu. Saldo súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016 sa rozpočtuje sumou 430,9 mil. eur, v čom sa negatívne premieta predovšetkým rozpočtované deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne na úrovni 128,3 mil. eur, verejného zdravotného poistenia na úrovni 31 mil. eur a Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 30,6 mil. eur.
V súvislosti s rozpočtovaním tohto salda si osobitnú pozornosť zaslúži návrh rozpočtu územnej samosprávy na rok 2016, ktorý predpokladá relatívne vyššie prebytky hospodárenia obcí na úrovni 91,3 mil. eur, a v prípade vyšších územných celkov je to dokonca 115,4 mil. eur. Tieto prebytky vychádzajú z predpokladu nielen medziročného nárastu daňových príjmov, ale aj z poklesu výdavkov.
Najvyšší kontrolný úrad však po prepočítaní mier sebestačnosti a predovšetkým mier samofinancovania dospel k záveru, že nižšia úroveň rozpočtovania výdavkov môže obmedziť nielen výkon samosprávnych kompetencií a plnenie úloh z preneseného výkonu štátnej správy, ale aj rozvojový potenciál územnej samosprávy, čo vytvára riziko modernizačného dlhu a následne aj samotné riziko zadlžovania. V týchto súvislostiach je potrebné brať do úvahy, že návrh rozpočtu územnej samosprávy zostavený Ministerstvom financií Slovenskej republiky je len indikatívny. To znamená, že obce a vyššie územné celky môžu, ale nemusia podľa neho zostavovať svoje rozpočty, nakoľko postup predkladania a schvaľovania rozpočtov obcí a vyšších územných celkov je v kompetencii ich zastupiteľstiev.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, spoločne s vami si uvedomujem, že predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 určuje toľko verejných prostriedkov, určuje, koľko verejných prostriedkov bude mať vláda do parlamentných volieb a nová vláda po nich k dispozícii na realizovanie svojich politík. Aj preto v súvislosti so schvaľovaním tohto významného politického nástroja očakávam širokú diskusiu a možno aj istú dávku nevôle, obáv a kritiky. Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku však na základe overenia fiškálnej disciplíny, súhrnných rozpočtových údajov a rozpočtového procesu pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016.
Východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016 sú zostavené v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými platnými predpismi v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad týmto stanoviskom rešpektuje zásady objektívnosti a nestrannosti, čím neohrozuje zásady svojej nezávislosti.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, panie poslankyne, páni poslanci, stanovisko k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 predkladám v súlade so zákonom č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade a zákonom č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad v tomto stanovisku na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti vyhodnotil makroekonomické, alokačné a výkonnostné aspekty fiškálnej politiky a rozpočtovej politiky vlády z hľadiska cieľov, nástrojov a opatrení týchto politík. Makroekonomické rámce vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2016 vrátane relevantných základní pre odhad jeho daňových a odvodových sú postavené na realistických predpokladoch. K tomu podľa Najvyššieho kontrolného úradu prispieva aj súbor štrukturálnych opatrení vlády zameraných na podporu takéhoto vývoja.
Prognózovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni 3,1 % v roku 2016 potvrdzuje stabilné tempo rastu slovenskej ekonomiky, v ktorom sa má premietnuť predovšetkým domáci dopyt podporený zamestnanosťou a reálnymi príjmami domácností. Potenciálne riziká vývoja malej a otvorenej ekonomiky Slovenska v roku 2016 sú kryté tak ako po minulé roky predovšetkým vo vývoji faktorov vonkajšieho ekonomického prostredia. A týchto rizík je skutočne dosť. Pre ich elimináciu bude podľa Najvyššieho kontrolného úradu dôležité zahájenie realizácie významnej investície Jaguar Land Rover. Dôležité bude tiež pokračovať v úsilí rozvíjať zahranično-obchodné a ekonomické záujmy Slovenska v zahraničí vrátane poskytovania cieľavedomej, všestrannej a účinnej podpory slovenským podnikateľským subjektom pri ich presadzovaní na zahraničných trhoch.
To, čo podľa Najvyššieho kontrolného úradu je slabšou stránkou makroekonomickej prognózy, je nedostatočné vysvetlenie plánovaného konsolidačného úsilia vlády, ktoré sa v roku 2016 očakáva na úrovni 0,8 % hrubého domáceho produktu. Avšak v tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy, že po parlamentných voľbách nová vláda môže prijať aj iné konsolidačné opatrenia, a to v závislosti od jej priorít. Očakávaný priaznivý vývoj nominálneho hrubého domáceho produktu konečnej spotreby a predovšetkým mzdovej bázy v roku 2016 sa odráža aj v prognóze daňových a odvodových príjmov za rok 2016, ktoré sa majú na akruálnej báze v metodike ESA 2010 bez sankcií medziročne zvýšiť o 701,2 mil. eur na úroveň 23,1 mld. eur. Najvyšší kontrolný úrad na základe svojej kontrolnej činnosti pozitívne hodnotí, že v tomto vývoji sa premietajú aj nespochybniteľné výsledky boja Finančnej správy proti daňovým únikom, a to predovšetkým pri dani z pridanej hodnoty a dani z príjmov právnických osôb. Tieto výsledky sú podporené aj postupným nasadzovaním do prevádzky nového Integrovaného systému finančnej správy pre daňovú oblasť.
Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 je zostavený v metodike ESA 2010 so saldom na úrovni mínus 1,93 % hrubého domáceho produktu, k čomu má prispieť predovšetkým prebytkové hospodárenie súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy. Jedným z hlavných dôvodov zlepšenia salda rozpočtu verejnej správy v roku 2016 má byť okrem plnenia prijatých konsolidačných opatrení aj medziročné zníženie čerpania prostriedkov fondov Európskej únie a výdavkov na ich spolufinancovanie, a to v dôsledku očakávaného spomalenia ich čerpania v súvislosti s ukončovaním druhého a s pomalším nábehom tretieho programovacieho obdobia.
S rozpočtovaním prostriedkov fondov Európskej únie rozpočtovo súvisí podľa Najvyššieho kontrolného úradu tiež riziko, ktoré predstavujú korekcie spojené s nezrovnalosťami pri ich čerpaní, a to nielen pre rok 2016, ale aj pre ďalšie roky. Ďalším rizikom je aj neistota spojená s odblokovaním platieb až v troch operačných programoch, a to v Operačnom programe Vzdelávanie, Operačnom programe Cezhraničná spolupráca Českej a Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 a v Regionálnom operačnom programe.
V súvislosti s naplnením rozpočtového cieľa na rok 2016 sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu tiež natíska otázka, či nová vláda po parlamentných voľbách dokáže naplniť očakávania v oblastiach, na ktoré nemá alebo má len čiastočný vplyv. Ide napríklad o pretrvávajúce riziká v hospodárení územnej samosprávy spojené s nižšou mierou samofinancovania, resp. s podhodnotením kapitálových výdajov, alebo o riziká v hospodárení zdravotníckych zariadení, kde pokračuje postupné zvyšovanie ich výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí, že prognózovaná vyššia úroveň nominálneho hrubého domáceho produktu a plánované zníženie salda rozpočtu verejnej správy vytvárajú v roku 2016 predpoklady pre pokles podielu hrubého dlhu verejnej správy na hrubom domácom produkte, ktorý sa má medziročne znížiť o 0,7 percentuálneho bodu na bezpečnú úroveň 52,1 % hrubého domáceho produktu. Saldo štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe na rok 2016 sa rozpočtuje sumou 1,97 mld. eur, z toho príjmy predstavujú sumu 14,027 mld. eur a výdavky 15,997 mld. eur. Pri miernom medziročnom poklese rozpočtovania príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2016 je potrebné brať do úvahy tak nižšiu úroveň rozpočtovania príjmov prostriedkov z fondov Európskej únie, ako aj ich čerpania a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k rozpočtovaniu daňových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2016 vo výške 10,744 mld. eur, čo však neplatí pre nedaňové príjmy, ktoré sa rozpočtujú vo výške 1,108 mld. eur. Dôvodom je najmä rozpočtovanie dividend od akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu, a to predovšetkým od Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., a Východoslovenskej energetiky, a. s., a to v súvislosti s odhadom ich ziskovosti na rok 2016.
V rozpočtovaní výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2016 sa pozitívne premieta zníženie odvodu do všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokles čerpania prostriedkov jej fondov, zníženie úrokových nákladov a výsledky opatrení súvisiace s pokračujúcou konsolidáciou verejných financií. Rizikom však podľa Najvyššieho kontrolného úradu môže byť podhodnotenie rozpočtovania výdavkov v niektorých rozpočtových kapitolách štátneho rozpočtu, ako napríklad: v rozpočte kapitoly ministerstva vnútra nie je doriešené financovanie rozpracovaných projektov, ktoré boli zaradené v minulých rokoch do registra investícií, ako napr. v súvislosti s obnovou a výmenou zastaralej hasičskej a požiarnej techniky, realizáciou záväzkov Slovenskej republiky súvisiacich so vstupom do schengenského priestoru a očakávaného plnenia v oblasti Národného plánu riadenia kontroly hraníc na rok 2016 až ’18, obstarávaním informačnej, telekomunikačnej, šifrovej a rádiovej techniky a zariadení na rozširovanie informačných systémov a softvérov.
V rozpočte kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky nemusia rozpočtové výdavky postačovať na financovanie II. etapy projektu UNITAS II, rozvoja informačných systémov nadrezortného charakteru, hroziacich arbitráží a súdnych sporov, ako napr. v súvislosti so spoločnosťou Admea B.V. z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní v roku 2007, s poskytovanými zárukami Exportno-importnej banky Slovenska a podobne.
V rozpočte kapitoly ministerstva životného prostredia nie je dostatočne zabezpečené financovanie protipovodňových opatrení a udržiavania splavnosti vodných ciest, pričom problematické môže byť aj zabezpečenie právnych služieb v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi spormi, ako napr. v súvislosti s Vodárňami a kanalizáciami Komárno a spoločnosťou AUTO – AZ, s. r. o.
V kapitole ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je otázna dostatočnosť finančného zabezpečenia regionálneho školstva, a to predovšetkým v oblasti nákupu učebných pomôcok, informačno-komunikačných technológií a moderných didaktických pomôcok.
V kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny môže vzniknúť napätie vo financovaní sociálnej oblasti v súvislosti s riešením dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí, absolventov škôl a nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou.
V rozpočte kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú rovnako ako v minulých rokoch podhodnotené výdavky na podporu potravinových kontrol a financovania národného monitorovacieho programu.
A napríklad v rozpočte kapitoly ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja z rozpočtovanej sumy 32,5 mil. eur na opravu a údržbu ciest I. triedy môže byť podľa Najvyššieho kontrolného úradu väčšia časť použitá na zimnú údržbu, môže byť zlá zima, a pritom zvyšok nemusí postačovať na odstránenie ich nevyhovujúceho stavu ciest v niektorých regiónoch.
Najvyšší kontrolný úrad tiež pripomína, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov sú v štátnom rozpočte na rok 2016 zahrnuté aj nové výdavky spojené s opatreniami vlády v sociálnej oblasti, tzv. sociálnymi balíčkami. Ide už o zvýšenie, ktoré tu spomínal aj pán minister financií, o zvýšenie materskej dávky z pôvodnej úrovne 65 na 70 % denného vymeriavacieho základu, o zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa z 230 na 280 eur mesačne, o zvýšenie príspevku žiakom základných a stredných škôl na lyžiarske výcviky, o podporu najmenej rozvinutých okresov, o vratky za plyn pre domácnosti, o podporu zatepľovania rodinných domov a o valorizáciu štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom záujme.
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu bude dôležité, ako sa nová vláda po parlamentných voľbách stotožní s opatreniami súčasnej vlády v sociálnej oblasti a ako bude v súvislosti s nimi reagovať v prípade odchýlok vo vývoji rozpočtu. Saldo súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016 sa rozpočtuje sumou 430,9 mil. eur, v čom sa negatívne premieta predovšetkým rozpočtované deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne na úrovni 128,3 mil. eur, verejného zdravotného poistenia na úrovni 31 mil. eur a Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 30,6 mil. eur.
V súvislosti s rozpočtovaním tohto salda si osobitnú pozornosť zaslúži návrh rozpočtu územnej samosprávy na rok 2016, ktorý predpokladá relatívne vyššie prebytky hospodárenia obcí na úrovni 91,3 mil. eur, a v prípade vyšších územných celkov je to dokonca 115,4 mil. eur. Tieto prebytky vychádzajú z predpokladu nielen medziročného nárastu daňových príjmov, ale aj z poklesu výdavkov.
Najvyšší kontrolný úrad však po prepočítaní mier sebestačnosti a predovšetkým mier samofinancovania dospel k záveru, že nižšia úroveň rozpočtovania výdavkov môže obmedziť nielen výkon samosprávnych kompetencií a plnenie úloh z preneseného výkonu štátnej správy, ale aj rozvojový potenciál územnej samosprávy, čo vytvára riziko modernizačného dlhu a následne aj samotné riziko zadlžovania. V týchto súvislostiach je potrebné brať do úvahy, že návrh rozpočtu územnej samosprávy zostavený Ministerstvom financií Slovenskej republiky je len indikatívny. To znamená, že obce a vyššie územné celky môžu, ale nemusia podľa neho zostavovať svoje rozpočty, nakoľko postup predkladania a schvaľovania rozpočtov obcí a vyšších územných celkov je v kompetencii ich zastupiteľstiev.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, spoločne s vami si uvedomujem, že predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 určuje toľko verejných prostriedkov, určuje, koľko verejných prostriedkov bude mať vláda do parlamentných volieb a nová vláda po nich k dispozícii na realizovanie svojich politík. Aj preto v súvislosti so schvaľovaním tohto významného politického nástroja očakávam širokú diskusiu a možno aj istú dávku nevôle, obáv a kritiky. Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku však na základe overenia fiškálnej disciplíny, súhrnných rozpočtových údajov a rozpočtového procesu pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 nemá zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016.
Východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2016 sú zostavené v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými platnými predpismi v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad týmto stanoviskom rešpektuje zásady objektívnosti a nestrannosti, čím neohrozuje zásady svojej nezávislosti.
Ďakujem za pozornosť.
Zaslaný na kontrolu
10:11
Vystúpenie v rozprave 10:11
Daniel DuchoňKonštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 prerokovala Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Ide o pripomienky uvedené v časti III spoločnej správy, ktoré sa týkajú paragrafového znenia zákona. Tieto odporúča gestorský výbor schváliť.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať výsledky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe pod číslom 1700a.
Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2016. Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
- v časti III o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť,
- v časti IV hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 531 dňa12. novembra tohto roka. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Evu Hufkovú, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.
Vystúpenie v rozprave
18.11.2015 o 10:11 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem zo slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1799 z 15. októbra 2015 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 prerokovala Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Ide o pripomienky uvedené v časti III spoločnej správy, ktoré sa týkajú paragrafového znenia zákona. Tieto odporúča gestorský výbor schváliť.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať výsledky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe pod číslom 1700a.
Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2016. Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
- v časti III o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť,
- v časti IV hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 531 dňa12. novembra tohto roka. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Evu Hufkovú, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2016. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.
Rozpracované
10:16
Vystúpenie v rozprave 10:16
Daniel DuchoňKeďže sa blížime k...
Keďže sa blížime k záveru volebného obdobia, pri hodnotení rozpočtu verejnej správy na budúci rok je potrebné sa obhliadnuť na začiatok tohto volebného obdobia, aby sme si pripomenuli významné míľniky, teda najmä legislatívne zmeny, ktoré formovali hospodársku politiku Slovenskej republiky. Rovnako je dôležité pripomenúť si, ako vnímala tieto procesy opozícia, najmä ako hodnotila jednotlivé rozpočty od roku 2012, teda od začiatku tohto volebného obdobia.
Ešte predtým mi ale dovoľte zastaviť sa pri aktuálnej informácii zverejnenej Štatistickým úradom a tým je rast hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli 2015 vo výške 3,6%. Tak ako už bolo aj konštatované, ide o najrýchlejší rast v eurozóne. Ak porovnávame toto tempo rastu s rovnakým obdobím minulého roka, môžeme hovoriť o najrýchlejšie rastúcom medziročnom tempe rastu od konca roku 2012. Čo je ale podstatné na tejto informácii, je to, že rast ekonomiky je ťahaný výlučne domácim dopytom. Sú to jednak verejné investície plynúce v dôsledku dočerpávania európskych fondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia a rovnako významnou mierou sa na raste ekonomiky podieľa spotreba, či už súkromná, resp. spotreba domácností. Badáme známky oživovania sa trhu práce. Vidíme rast maloobchodných tržieb na úrovni 2,3 %, viac sa kupujú predmety dlhodobej spotreby, ako sú autá, resp. ľudia investujú do svojho bývania. Takisto zažívame rast stavebného sektora. Táto skutočnosť len potvrdzuje správnosť hospodárskej politiky súčasnej vlády.
A teraz teda naspäť k začiatku volebného obdobia, teda späť do roku 2012, kedy vláda v tom čase prebrala ekonomiku nie v priaznivom stave. Deficit verejných financií by bez dodatočných opatrení atakoval hranicu 5 %, nezamestnanosť bola na úrovni 14 %, na Finančnej správe rozvrat a chaos, teda veci nám všetkým veľmi dobre známe. Bolo potrebné prijať také konsolidačné opatrenia, ktoré by najmenej zaťažili ľudí s nízkymi príjmami a ľudí sociálne odkázaných. Preto sa vláda zodpovedne rozhodla, že najväčšie bremeno konsolidácie majú niesť lepšie zarábajúce skupiny obyvateľstva, korporátna sféra spoločnosti s výsadným, teda monopolným postavením.
Ďalšími dôležitými piliermi v ozdravení verejných financií boli reforma štátnej správy a intenzívny boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Z pohľadu samotného prístupu ku konsolidácii je potrebné zdôrazniť, že v tom čase, ale ani dnes nie je jednoznačný názor, ktorý by tvrdil, ktorá z typov konsolidácie je účinnejšia vo vzťahu k ozdraveniu verejných financií. Dokonca mnohé hlasy dnes hovoria, že príliš veľká politika austerity, teda príliš veľká politika šetrenia nevedie k efektívnemu rastu hospodárstva. Dokonca pre ilustráciu by som spomenul a uviedol, že v Spojených štátoch zaznamenali najväčší hospodársky rast v 50. rokoch, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.
Rozpočet na rok 2013 bol zo strany opozície sprevádzaný rôznymi negatívnymi komentármi a hodnoteniami ako rozpočet nereálny, antisociálny a neudržateľný, bude zvyšovať nezamestnanosť a ďalšie a ďalšie rôzne negatívne hodnotenia. Ako plynul čas, sa ukázalo, že žiadne z týchto predpovedí sa jednoducho nenaplnili. A už vôbec sa nenaplnili scenáre, ktoré sprevádzali napríklad rušenie rovnej dane, jedného z takých, by som povedal, pilierov opozície a jedného z takých mýtov, s ktorým sa opozícia rada prezentovala. Rovná daň neznamená automaticky lepší výber daní. Rovná daň neznamenala ani zvýšený príliv zahraničných investorov a rovnako ani neznamenala zjednodušenie daňového systému. V čase platnosti rovnej dane sme zo strany OECD boli hodnotení, čo sa práve týka jednoduchosti daňového systému, až na 130. mieste. To znamená, žiadne z tých predpokladov, ktoré mala rovná daň plniť, sa jednoducho nenaplnili. Ak ešte by som sa zastavil pri rovnej dani, tak dnes napríklad Bulharsko má jednotnú sadzbu dane, rovnú daň ma úrovni 10 % a asi nikto z nás nevníma Bulharsko ako krajinu, ktorá by bola nejakým veľkým magnetom pre zahraničné investície, alebo krajinu, ktorá by, nejakým dramatickým tempom jej rástol hrubý domáci produkt.
Rovnako z pohľadu investícií je potrebné zdôrazniť, že napriek všetkým teda opatreniam, ktoré vláda prijala na začiatku tohto volebného obdobia, napriek tým negatívnym hodnoteniam zo strany opozície, ktoré sme tu mali možnosť vypočuť, Slovensko ostáva z pohľadu zahraničných investorov atraktívnou krajinou. V súčasnosti sme pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou Land Rover, ktorej príchod bude znamenať v prvom rade rast zamestnanosti v danom regióne, ale rovnako sa významne prejaví na raste hrubého domáceho produktu, domácej spotreby a ďalších, samozrejme, makroekonomických ukazovateľov. Za posledné štyri roky sa zvyšovali zahraničné investície v oblasti automobilového priemyslu. Rovnako sa... prichádzali a rozširovali svoje pôsobenie aj spoločnosti pôsobiace v oblasti zdieľania služieb. Všetky zahraničné spoločnosti prichádzajúce na Slovensko vyzdvihujú kvalitu pracovnej sily, jazykové znalosti, polohu krajiny, ale aj náklady na pracovnú silu. V tomto zmysle sa takisto vyjadril v nedávnom rozhovore prezident britskej obchodnej komory pôsobiacej na Slovensku, ktorý takisto konštatoval, že korporátna daň je vlastne ukazovateľ, ktorý vôbec nie je podstatný pri rozhodovaní sa konkrétne britských investorov, či majú prísť do našej krajiny investovať.
Záverom teda tejto časti môjho vystúpenia by som chcel znovu zdôrazniť zodpovedný prístup vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k verejným financiám, správnosť hospodárskej politiky pri konsolidácii verejných financií, ktorá viedla najmä k zmierňovaniu dopadov hospodárskej a finančnej krízy, k podpore hospodárskeho rastu, k cenovej stabilite, k znižovaniu vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, systematickosť, systematickom riešení dlhodobej nezamestnanosti.
Ešte by som sa pristavil pri minuloročnom návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý bol Európskou komisiou vyhodnotený spolu s rozpočtom Nemecka, Luxemburska a Holandska ako rozpočet, ktorý je plne v súlade s prísnymi európskymi pravidlami. To znamená, dostali sme sa naozaj do elitného klubu zodpovedných štátov, ktorí si zodpovedne plnia svoju hospodársku politiku. Rovnako generálny tajomník OECD vyzdvihol hospodársku politiku Slovenskej republiky. Konštatoval, výsledkom je solídny rast, zvyšuje sa produktivita Slovenskej republiky. Podarilo sa vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, teda z akejsi trestnej lavice, v ktorej sa ocitajú krajiny, ktorých deficit prekračuje 3 % v zmysle Paktu stability a rastu.
Pokiaľ sa teda dostávame k rozpočtu verejnej správy na rok 2016 až 2018, konštatujeme, že je v súlade s požadovaným konsolidačným úsilím podľa európskych pravidiel a každoročné znižovanie dlhov verejnej správy v rozpočtovanom období zohľadňuje aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
V súlade s Programom stability Slovenska na rok 2015 až 2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa očakáva pokles deficitu, na úroveň 0,42 % hrubého domáceho produktu v roku 2017, čo zodpovedá k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, a v roku 2018 sa po prvýkrát navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy na úrovni 0 % hrubého domáceho produktu. Základné parametre pre zostavenie rozpočtu predstavujú makroekonomické predpoklady, tie sú postavené na prognóze prezentovanej na zasadnutí výboru pre makroekonomické prognózy zo septembra tohto roku.
Podľa odhadov Ministerstva financií Slovenskej republiky slovenská ekonomika v roku 2015 dosiahne rast 3,2 % a v roku 2016 mierne spomalí na 3,1 %, v roku 2017 a ’18 sa rast hrubého domáceho produktu opäť zrýchli až k 3,6 % hrubého domáceho produktu. Zamestnanosť v roku 2016 stúpne o 1 %. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2016 na 10,6 %. V roku 2017 miera nezamestnanosti po prvýkrát od roku 2008 klesne pod dvojcifernú úroveň na 9,8 % a v roku 2018 by mala dosiahnuť 9 %. Pri nezamestnanosti ako dlhodobom probléme na Slovensku by som sa rád zastavil.
Problém dlhodobej nezamestnanosti u nás vychádza zo štruktúry slovenského hospodárstva. Na druhej strane od začiatku 70. rokov hovoríme aj vo vyspelých krajinách o dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti, pozorujeme zvyšujúcu sa tzv. prirodzenú mieru nezamestnanosti. Od krízy ku krízu vidíme stúpajúcu nezamestnanosť s najväčším dopadom na mladú generáciu, najmä v eurozóne. Neoliberáli majú univerzálny liek - väčšiu flexibilitu trhu práce, ale tá vedie len k nárastu rôznych nevýhodných foriem zamestnávania k ďalšiemu oslabovaniu odborov a nárastu pracovnej chudoby. Tento fenomén nárastu pracovnej chudoby pozorujeme aj vo vyspelých krajinách a ide o skupiny obyvateľstva, ktoré napriek tomu, že pracujú, napriek tomu, že majú príjem za svoju prácu, nedokážu mať solídnu životnú úroveň z tohto príjmu. Situácia sa zhoršuje predovšetkým vo vyspelých krajinách, kde je vysoká nezamestnanosť spojená s razantným zmenšovaním segmentu strednej triedy. Napríklad v Nemecku nie je problém oficiálne číslo nezamestnanosti, ale vysoká miera nedobrovoľných skrátených úväzkov. Na Slovensku sa podarilo zmierniť problém dlhodobo nezamestnaných, napr. zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a príjmu z práce. Viac ako 13-tisíc absolventov škôl je späť v pracovnom pomere vďaka použitiu európskych fondov. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny počíta na budúci rok s celkovými výdavkami 2,55 mld. eur, pre oblasť sociálnej inklúzie sa rozpočtuje celkovo suma 1,8 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 nárast o 0,66 %. V roku 2016 sa v rámci tejto oblasti budú financovať všetky uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotácie.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 - ’18 predpokladá stabilný vývoj najvýznamnejších daňových príjmov, ako je daň z pridanej hodnoty, daň z príjmu právnických osôb a spotrebné dane. Tento stabilný vývoj je predovšetkým zásluhou opatrení vlády Slovenskej republiky v boji proti daňovým únikom, ktoré priniesli reálne pozitívne výsledky vo forme vyššej úspešnosti najmä v prípade výberu dane z pridanej hodnoty. Boli to opatrenia ako sprísnenie registrácie platiteľov dane z pridanej hodnoty, inštitút zábezpeky, skúmanie rizikovosti jednotlivých subjektov, zriadenie daňovej kobry, ale napríklad aj obmedzenie nakladania s hotovosťou pre jednak fyzickej, ale aj právnickej osoby. Ale najmä by som chcel vyzdvihnúť zavedenie kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty. Všetky tieto opatrenia významne napomohli k lepšiemu výberu daní. Podľa aktuálneho odhadu priniesol boj proti daňovým únikom pri dani z pridanej hodnoty oproti úrovni roku 2012 do rozpočtu verejnej správy dodatočné príjmy vo výške takmer 1,6 mld. eur, teda 2 % hrubého domáceho produktu.
Je úplne správne, ak teda lepší výber daní môžu reálne pocítiť všetky skupiny obyvateľstva, ale najmä slabšie príjmové skupiny obyvateľstva. Preto pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli do úvahy vzaté opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov. V kapitole ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa rozpočtujú prostriedky na zatepľovanie vo výške 30 mil., výdavky na štátne vratky platieb za plyn domácnostiam sa rozpočtujú v kapitole ministerstva hospodárstva. V návrhu kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu sa za oblasť regionálneho školstva zohľadňuje krytie príspevkov na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Zároveň v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtujú výdavky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Ak prejdeme na stranu príjmovú štátneho rozpočtu, teda kde okrem pokračujúceho boja proti daňovým únikom, kde sa v rámci daní a odvodov prejavujú aj opatrenia, ktoré prinesú mnohé zjednodušenia a výhody pre právnické a fyzické osoby, ide o zavedenie úhrady dane z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľa, pre podnikateľské subjekty s ročným obratom do 100-tisíc eur, ktoré zjednoduší podnikanie malým podnikateľom. Od roku 2016 príde k zmierneniu podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktorá umožní viacerým podnikateľom požadovať vyplatenie nadmerných odpočtov v skrátenej 30-dňovej lehote. Zavádza sa oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jedného roka či podpora dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb.
Z pohľadu daňových zmien je najvýznamnejšou zmenou zníženie dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. V oblasti dane z príjmov fyzických osôb dochádza od roku 2016 k zmene prerozdelenia dane, ktorá bude od tohto roku výlučne príjmom samospráv. Zmena má neutrálny vplyv na daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu.
Rozpočet verejnej správy na roky 2016 obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli zaradené do sektora verejnej správy. Ide predovšetkým o zdravotnícke zariadenia zaradené do sektora verejnej správy, ďalej Recyklačný fond a novozriadený Fond na podporu umenia. Tieto zmeny automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšujú v roku 2016 úroveň príjmov a výdavkov verejnej správy, ako aj ďalších rozpočtovaných údajov, rozpočtových údajov, napr. počty zamestnancov vo verejnej správe oproti schválenému rozpočtu na rok 2015.
Návrh rozpočtu verejnej správy zabezpečuje znižovanie zadlženosti Slovenskej republiky. V roku 2015 sa očakáva ďalší pokles dlhu na úrovni 52,8 % HDP v dôsledku hotovostných príjmov z predaja slovenského Telekomu, ako aj nižšieho deficitu rozpočtu verejnej správy. V nasledujúcich rokoch sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá pokles dlhu až na úroveň 48,9 % hrubého domáceho produktu v roku 2018. Vo výdavkovej časti rozpočtu považujem za potrebné zvýrazniť, že v zmysle záverov kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 %. Návrh rozpočtu verejnej správy v porovnaní s minuloročným rozpočtom obsahuje 2 nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtuje aj rezerva na zníženie výnosu dane z pridanej hodnoty v dôsledku zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín.
Záverom môjho vystúpenia mi teda dovoľte konštatovať, že návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok a výhľadovo na roky 2016 - ’18, tak ako bol predložený, je rozpočet realistický, je rozpočet zodpovedný, pokračuje v znižovaní deficitu verejných financií, pokračuje v konsolidácii verejných financií a naozaj dáva dobré predpoklady budúcemu hospodárskemu rastu, znižovaniu nezamestnanosti a, by som povedal, k celkovej prosperite Slovenska.
Ďakujem za vystúpenie. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
18.11.2015 o 10:16 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Opäť ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, milé dámy, páni, dovoľte mi, aby som takisto vystúpil k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016, aj keď po vyčerpávajúcom a kvalitnom vystúpení pána ministra je ťažké doplniť nejaké ďalšie informácie, napriek tomu mi teda dovoľte vystúpiť k návrhu rozpočtu verejnej správy.
Keďže sa blížime k záveru volebného obdobia, pri hodnotení rozpočtu verejnej správy na budúci rok je potrebné sa obhliadnuť na začiatok tohto volebného obdobia, aby sme si pripomenuli významné míľniky, teda najmä legislatívne zmeny, ktoré formovali hospodársku politiku Slovenskej republiky. Rovnako je dôležité pripomenúť si, ako vnímala tieto procesy opozícia, najmä ako hodnotila jednotlivé rozpočty od roku 2012, teda od začiatku tohto volebného obdobia.
Ešte predtým mi ale dovoľte zastaviť sa pri aktuálnej informácii zverejnenej Štatistickým úradom a tým je rast hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli 2015 vo výške 3,6%. Tak ako už bolo aj konštatované, ide o najrýchlejší rast v eurozóne. Ak porovnávame toto tempo rastu s rovnakým obdobím minulého roka, môžeme hovoriť o najrýchlejšie rastúcom medziročnom tempe rastu od konca roku 2012. Čo je ale podstatné na tejto informácii, je to, že rast ekonomiky je ťahaný výlučne domácim dopytom. Sú to jednak verejné investície plynúce v dôsledku dočerpávania európskych fondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia a rovnako významnou mierou sa na raste ekonomiky podieľa spotreba, či už súkromná, resp. spotreba domácností. Badáme známky oživovania sa trhu práce. Vidíme rast maloobchodných tržieb na úrovni 2,3 %, viac sa kupujú predmety dlhodobej spotreby, ako sú autá, resp. ľudia investujú do svojho bývania. Takisto zažívame rast stavebného sektora. Táto skutočnosť len potvrdzuje správnosť hospodárskej politiky súčasnej vlády.
A teraz teda naspäť k začiatku volebného obdobia, teda späť do roku 2012, kedy vláda v tom čase prebrala ekonomiku nie v priaznivom stave. Deficit verejných financií by bez dodatočných opatrení atakoval hranicu 5 %, nezamestnanosť bola na úrovni 14 %, na Finančnej správe rozvrat a chaos, teda veci nám všetkým veľmi dobre známe. Bolo potrebné prijať také konsolidačné opatrenia, ktoré by najmenej zaťažili ľudí s nízkymi príjmami a ľudí sociálne odkázaných. Preto sa vláda zodpovedne rozhodla, že najväčšie bremeno konsolidácie majú niesť lepšie zarábajúce skupiny obyvateľstva, korporátna sféra spoločnosti s výsadným, teda monopolným postavením.
Ďalšími dôležitými piliermi v ozdravení verejných financií boli reforma štátnej správy a intenzívny boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Z pohľadu samotného prístupu ku konsolidácii je potrebné zdôrazniť, že v tom čase, ale ani dnes nie je jednoznačný názor, ktorý by tvrdil, ktorá z typov konsolidácie je účinnejšia vo vzťahu k ozdraveniu verejných financií. Dokonca mnohé hlasy dnes hovoria, že príliš veľká politika austerity, teda príliš veľká politika šetrenia nevedie k efektívnemu rastu hospodárstva. Dokonca pre ilustráciu by som spomenul a uviedol, že v Spojených štátoch zaznamenali najväčší hospodársky rast v 50. rokoch, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.
Rozpočet na rok 2013 bol zo strany opozície sprevádzaný rôznymi negatívnymi komentármi a hodnoteniami ako rozpočet nereálny, antisociálny a neudržateľný, bude zvyšovať nezamestnanosť a ďalšie a ďalšie rôzne negatívne hodnotenia. Ako plynul čas, sa ukázalo, že žiadne z týchto predpovedí sa jednoducho nenaplnili. A už vôbec sa nenaplnili scenáre, ktoré sprevádzali napríklad rušenie rovnej dane, jedného z takých, by som povedal, pilierov opozície a jedného z takých mýtov, s ktorým sa opozícia rada prezentovala. Rovná daň neznamená automaticky lepší výber daní. Rovná daň neznamenala ani zvýšený príliv zahraničných investorov a rovnako ani neznamenala zjednodušenie daňového systému. V čase platnosti rovnej dane sme zo strany OECD boli hodnotení, čo sa práve týka jednoduchosti daňového systému, až na 130. mieste. To znamená, žiadne z tých predpokladov, ktoré mala rovná daň plniť, sa jednoducho nenaplnili. Ak ešte by som sa zastavil pri rovnej dani, tak dnes napríklad Bulharsko má jednotnú sadzbu dane, rovnú daň ma úrovni 10 % a asi nikto z nás nevníma Bulharsko ako krajinu, ktorá by bola nejakým veľkým magnetom pre zahraničné investície, alebo krajinu, ktorá by, nejakým dramatickým tempom jej rástol hrubý domáci produkt.
Rovnako z pohľadu investícií je potrebné zdôrazniť, že napriek všetkým teda opatreniam, ktoré vláda prijala na začiatku tohto volebného obdobia, napriek tým negatívnym hodnoteniam zo strany opozície, ktoré sme tu mali možnosť vypočuť, Slovensko ostáva z pohľadu zahraničných investorov atraktívnou krajinou. V súčasnosti sme pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou Land Rover, ktorej príchod bude znamenať v prvom rade rast zamestnanosti v danom regióne, ale rovnako sa významne prejaví na raste hrubého domáceho produktu, domácej spotreby a ďalších, samozrejme, makroekonomických ukazovateľov. Za posledné štyri roky sa zvyšovali zahraničné investície v oblasti automobilového priemyslu. Rovnako sa... prichádzali a rozširovali svoje pôsobenie aj spoločnosti pôsobiace v oblasti zdieľania služieb. Všetky zahraničné spoločnosti prichádzajúce na Slovensko vyzdvihujú kvalitu pracovnej sily, jazykové znalosti, polohu krajiny, ale aj náklady na pracovnú silu. V tomto zmysle sa takisto vyjadril v nedávnom rozhovore prezident britskej obchodnej komory pôsobiacej na Slovensku, ktorý takisto konštatoval, že korporátna daň je vlastne ukazovateľ, ktorý vôbec nie je podstatný pri rozhodovaní sa konkrétne britských investorov, či majú prísť do našej krajiny investovať.
Záverom teda tejto časti môjho vystúpenia by som chcel znovu zdôrazniť zodpovedný prístup vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k verejným financiám, správnosť hospodárskej politiky pri konsolidácii verejných financií, ktorá viedla najmä k zmierňovaniu dopadov hospodárskej a finančnej krízy, k podpore hospodárskeho rastu, k cenovej stabilite, k znižovaniu vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, systematickosť, systematickom riešení dlhodobej nezamestnanosti.
Ešte by som sa pristavil pri minuloročnom návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý bol Európskou komisiou vyhodnotený spolu s rozpočtom Nemecka, Luxemburska a Holandska ako rozpočet, ktorý je plne v súlade s prísnymi európskymi pravidlami. To znamená, dostali sme sa naozaj do elitného klubu zodpovedných štátov, ktorí si zodpovedne plnia svoju hospodársku politiku. Rovnako generálny tajomník OECD vyzdvihol hospodársku politiku Slovenskej republiky. Konštatoval, výsledkom je solídny rast, zvyšuje sa produktivita Slovenskej republiky. Podarilo sa vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, teda z akejsi trestnej lavice, v ktorej sa ocitajú krajiny, ktorých deficit prekračuje 3 % v zmysle Paktu stability a rastu.
Pokiaľ sa teda dostávame k rozpočtu verejnej správy na rok 2016 až 2018, konštatujeme, že je v súlade s požadovaným konsolidačným úsilím podľa európskych pravidiel a každoročné znižovanie dlhov verejnej správy v rozpočtovanom období zohľadňuje aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
V súlade s Programom stability Slovenska na rok 2015 až 2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa očakáva pokles deficitu, na úroveň 0,42 % hrubého domáceho produktu v roku 2017, čo zodpovedá k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, a v roku 2018 sa po prvýkrát navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy na úrovni 0 % hrubého domáceho produktu. Základné parametre pre zostavenie rozpočtu predstavujú makroekonomické predpoklady, tie sú postavené na prognóze prezentovanej na zasadnutí výboru pre makroekonomické prognózy zo septembra tohto roku.
Podľa odhadov Ministerstva financií Slovenskej republiky slovenská ekonomika v roku 2015 dosiahne rast 3,2 % a v roku 2016 mierne spomalí na 3,1 %, v roku 2017 a ’18 sa rast hrubého domáceho produktu opäť zrýchli až k 3,6 % hrubého domáceho produktu. Zamestnanosť v roku 2016 stúpne o 1 %. Miera nezamestnanosti klesne v roku 2016 na 10,6 %. V roku 2017 miera nezamestnanosti po prvýkrát od roku 2008 klesne pod dvojcifernú úroveň na 9,8 % a v roku 2018 by mala dosiahnuť 9 %. Pri nezamestnanosti ako dlhodobom probléme na Slovensku by som sa rád zastavil.
Problém dlhodobej nezamestnanosti u nás vychádza zo štruktúry slovenského hospodárstva. Na druhej strane od začiatku 70. rokov hovoríme aj vo vyspelých krajinách o dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti, pozorujeme zvyšujúcu sa tzv. prirodzenú mieru nezamestnanosti. Od krízy ku krízu vidíme stúpajúcu nezamestnanosť s najväčším dopadom na mladú generáciu, najmä v eurozóne. Neoliberáli majú univerzálny liek - väčšiu flexibilitu trhu práce, ale tá vedie len k nárastu rôznych nevýhodných foriem zamestnávania k ďalšiemu oslabovaniu odborov a nárastu pracovnej chudoby. Tento fenomén nárastu pracovnej chudoby pozorujeme aj vo vyspelých krajinách a ide o skupiny obyvateľstva, ktoré napriek tomu, že pracujú, napriek tomu, že majú príjem za svoju prácu, nedokážu mať solídnu životnú úroveň z tohto príjmu. Situácia sa zhoršuje predovšetkým vo vyspelých krajinách, kde je vysoká nezamestnanosť spojená s razantným zmenšovaním segmentu strednej triedy. Napríklad v Nemecku nie je problém oficiálne číslo nezamestnanosti, ale vysoká miera nedobrovoľných skrátených úväzkov. Na Slovensku sa podarilo zmierniť problém dlhodobo nezamestnaných, napr. zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a príjmu z práce. Viac ako 13-tisíc absolventov škôl je späť v pracovnom pomere vďaka použitiu európskych fondov. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny počíta na budúci rok s celkovými výdavkami 2,55 mld. eur, pre oblasť sociálnej inklúzie sa rozpočtuje celkovo suma 1,8 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu na rok 2015 nárast o 0,66 %. V roku 2016 sa v rámci tejto oblasti budú financovať všetky uplatňované dávky, príspevky v hmotnej núdzi a dotácie.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2016 - ’18 predpokladá stabilný vývoj najvýznamnejších daňových príjmov, ako je daň z pridanej hodnoty, daň z príjmu právnických osôb a spotrebné dane. Tento stabilný vývoj je predovšetkým zásluhou opatrení vlády Slovenskej republiky v boji proti daňovým únikom, ktoré priniesli reálne pozitívne výsledky vo forme vyššej úspešnosti najmä v prípade výberu dane z pridanej hodnoty. Boli to opatrenia ako sprísnenie registrácie platiteľov dane z pridanej hodnoty, inštitút zábezpeky, skúmanie rizikovosti jednotlivých subjektov, zriadenie daňovej kobry, ale napríklad aj obmedzenie nakladania s hotovosťou pre jednak fyzickej, ale aj právnickej osoby. Ale najmä by som chcel vyzdvihnúť zavedenie kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty. Všetky tieto opatrenia významne napomohli k lepšiemu výberu daní. Podľa aktuálneho odhadu priniesol boj proti daňovým únikom pri dani z pridanej hodnoty oproti úrovni roku 2012 do rozpočtu verejnej správy dodatočné príjmy vo výške takmer 1,6 mld. eur, teda 2 % hrubého domáceho produktu.
Je úplne správne, ak teda lepší výber daní môžu reálne pocítiť všetky skupiny obyvateľstva, ale najmä slabšie príjmové skupiny obyvateľstva. Preto pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli do úvahy vzaté opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov. V kapitole ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa rozpočtujú prostriedky na zatepľovanie vo výške 30 mil., výdavky na štátne vratky platieb za plyn domácnostiam sa rozpočtujú v kapitole ministerstva hospodárstva. V návrhu kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu sa za oblasť regionálneho školstva zohľadňuje krytie príspevkov na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Zároveň v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtujú výdavky na realizáciu opatrení vyplývajúcich z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Ak prejdeme na stranu príjmovú štátneho rozpočtu, teda kde okrem pokračujúceho boja proti daňovým únikom, kde sa v rámci daní a odvodov prejavujú aj opatrenia, ktoré prinesú mnohé zjednodušenia a výhody pre právnické a fyzické osoby, ide o zavedenie úhrady dane z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľa, pre podnikateľské subjekty s ročným obratom do 100-tisíc eur, ktoré zjednoduší podnikanie malým podnikateľom. Od roku 2016 príde k zmierneniu podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktorá umožní viacerým podnikateľom požadovať vyplatenie nadmerných odpočtov v skrátenej 30-dňovej lehote. Zavádza sa oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jedného roka či podpora dlhodobého investičného sporenia u fyzických osôb.
Z pohľadu daňových zmien je najvýznamnejšou zmenou zníženie dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny. V oblasti dane z príjmov fyzických osôb dochádza od roku 2016 k zmene prerozdelenia dane, ktorá bude od tohto roku výlučne príjmom samospráv. Zmena má neutrálny vplyv na daňové príjmy verejnej správy, no zvyšuje príjmy obcí a vyšších územných celkov oproti štátnemu rozpočtu.
Rozpočet verejnej správy na roky 2016 obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli zaradené do sektora verejnej správy. Ide predovšetkým o zdravotnícke zariadenia zaradené do sektora verejnej správy, ďalej Recyklačný fond a novozriadený Fond na podporu umenia. Tieto zmeny automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšujú v roku 2016 úroveň príjmov a výdavkov verejnej správy, ako aj ďalších rozpočtovaných údajov, rozpočtových údajov, napr. počty zamestnancov vo verejnej správe oproti schválenému rozpočtu na rok 2015.
Návrh rozpočtu verejnej správy zabezpečuje znižovanie zadlženosti Slovenskej republiky. V roku 2015 sa očakáva ďalší pokles dlhu na úrovni 52,8 % HDP v dôsledku hotovostných príjmov z predaja slovenského Telekomu, ako aj nižšieho deficitu rozpočtu verejnej správy. V nasledujúcich rokoch sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá pokles dlhu až na úroveň 48,9 % hrubého domáceho produktu v roku 2018. Vo výdavkovej časti rozpočtu považujem za potrebné zvýrazniť, že v zmysle záverov kolektívneho vyjednávania je v návrhu rozpočtu verejnej správy zohľadnená valorizácia platov vo výške 4 %. Návrh rozpočtu verejnej správy v porovnaní s minuloročným rozpočtom obsahuje 2 nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtuje aj rezerva na zníženie výnosu dane z pridanej hodnoty v dôsledku zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín.
Záverom môjho vystúpenia mi teda dovoľte konštatovať, že návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok a výhľadovo na roky 2016 - ’18, tak ako bol predložený, je rozpočet realistický, je rozpočet zodpovedný, pokračuje v znižovaní deficitu verejných financií, pokračuje v konsolidácii verejných financií a naozaj dáva dobré predpoklady budúcemu hospodárskemu rastu, znižovaniu nezamestnanosti a, by som povedal, k celkovej prosperite Slovenska.
Ďakujem za vystúpenie. (Potlesk.)
Rozpracované
10:36
Vystúpenie v rozprave 10:36
Ivan ŠvejnaTakže ja si myslím, že tento, samozrejme, tento rozpočet má zvláštnu príchuť, ale nielen tým, že len 12 poslancov bolo prihlásených písomne do...
Takže ja si myslím, že tento, samozrejme, tento rozpočet má zvláštnu príchuť, ale nielen tým, že len 12 poslancov bolo prihlásených písomne do takej významnej debaty, ako je štátny rozpočet, pretože každý vieme, že je to zákon roka a jednoducho podľa toho hospodári celá verejná správa. Ale budiž, je to tak, ako to je. Dôležité je povedať zopár zásadných vecí, že tento rozpočet má, samozrejme, zvláštnu objektívnu príchuť, pretože už vlastne je rozpočet pre ďalšiu vládu, ale to hovorím objektívne a, samozrejme, tie marcové voľby, 5. marca, skutočne zmenia situáciu, aj čo sa týka rozpočtu. No logicky, že zmenia situáciu, pokiaľ bude iná vláda alebo zostavená z iných strán, tak každá strana má svoje priority a bude určite sa snažiť zakomponovať tieto priority do rozpočtu, takže z tohto logického dôvodu, ale na druhej strane aj vláda SMER-u, neviem si predstaviť, že keď prijmete avizovaný tretí balíček, ktorý teda začiatkom decembra prijmete po schválení rozpočtu, jednoducho že nebude nič stáť. Tak to by bol skutočne geniálny balíček, ktorý by proste bol v úvodzovkách zadarmo a, samozrejme, sú tu ešte jedny veľmi objektívne veci, ktoré sú, ktoré sú, možno vyplynulo zo situácie, jednoducho kde sa zmenia niektoré, niektoré údaje, pretože vieme, že aj tento rozpočet, ktorý síce pre budúcu vládu, ale tiež má viacej rizík, o ktorých budem teda ďalej hovoriť.
Možno len spomeniem aj ten termín volieb, aj keď to nesúvisí s rozpočtom, ale jednoducho tie ďalšie riadne voľby v podstate už nebudú v marci, ale vo februári, teda keby boli, a neviem, či je to najvhodnejší termín, aj čo sa týka rozpočtu, nielen teraz hovorím o politike, ale aj o plánovaní rozpočtu, priorít a podobne.
No, treba jednu vec povedať, že ja, samozrejme, chápem, že minister musí hovoriť, že pohár je poloplný, a mojou povinnosťou je poukazovať aj tú druhú stránku veci, to znamená, že je poloprázdny, a v niečom sa zhodneme, v niečom sa nezhodneme, ale pokúsim sa, vždy sa snažím proste byť trošku nad vecou, hlavne v takýchto odborných záležitostiach, ako je rozpočet. No chcem povedať, že najväčšia debata pri tomto rozpočte by mala byť nie ani o tých nejakých prioritách SMER-u, jednoducho pretože som povedal, že v podstate si myslím, že ten rozpočet sa tak či tak zmení, ale či skutočne napríklad ten deficit plánovaný jednoducho nie je, nie je to číslo veľmi optimistické, a ja tvrdím, že je, ale irónia je to, že to netvrdím len ja. Tvrdia to aj renomované inštitúcie, asi viete, že proste aj Európska komisia v najlepšej prognóze tvrdí, že deficit v roku 2016 bude na úrovni 2,4 %, určite to vie aj pán minister, vie, a, samozrejme, zdôrazňujem aj, každý rozpočet je plán, akože to sa aj ukáže potom ex post, aký bol. To znamená, že, že ani Európska komisia neverí, aj keď povie, že to pod 3 %, ale neverí v to konsolidačné úsilie, ako si, ako sa, ako je napísané tam v rozpočte.
Druhá inštitúcia, rozpočtová rada, ktorá poukazuje na riziká v rozpočte a ktorá hovorí o tom, že pokiaľ sa tie riziká naplnia, tak ten deficit môže byť v tom ďalšom roku, 2016, až 2,7 %. Samozrejme, pravdepodobne sa ministrovi financií tiež to ťažko počúvalo, ale jednoducho je to tak a dokonca rozpočtová rada sa prikláňa, teda, samozrejme, musí byť diplomatická, však to je v poriadku a ja si myslím, že, naopak, ja som veľmi rád, že to je, že máme tu rozpočtovú radu, a som rád, že aj, teda že ako funguje. No a tiež vyjadrujem rozpočtovej rade, že sa skôr teda prikláňa k tej prognóze horšej, to znamená, čo hovorí Európska komisia, to znamená, tiež diplomaticky, ale pravdou je to, že spochybňuje ten, ten, ten plánovaný deficit. Takže, takže je to tak, no.
Takže možno povedať jedným slovom, že ten plánovaný deficit na úrovni 1,94 % treba považovať za nedôveryhodný. Ďalší argument, si myslím, že aj keď sa, samozrejme, že my sa hlásime, všetci ekonómovia, to je jedno, či zľava, či sprava, že jednoducho treba smerovať k tej pomyselnej nule, pretože len vtedy môžeme povedať, že sme dosiahli nejakého cieľu, a určite každý z nás sa, každý z nás sa prikloní k tej konsolidácii, to znamená, znižovaniu deficitu. Otázka je, samozrejme, náš názor, môj názor, že treba rýchlejšie postupovať k tej nule, vláda si myslí, že netreba tak rýchlo postupovať k tej nule, a to konsolidačné úsilie, úsilie jednoducho nemusí byť také rýchle. Ale zase pravdou je to, keď si zoberieme čisto technokraticky, keby som ukázal teraz tabuľku, že je porovnanie ex post deficitov, čo dosiahla táto vláda, tak treba povedať, že kým sme v roku 2010 mali deficit hrozivý, mínus 7,7 %, ktoré, ktoré proste treba rýchlo konsolidovať, tak za rok 2011, to znamená o rok, už bol deficit na úrovni 4,94 %. To znamená, že keď vláda de facto v začiatku ’12. roku preberala vládu, deficit bol 4,94 % a v súčasnosti, to znamená po štyroch rokoch vlády, je deficit na úrovni 2,74 alebo 2,78 a, samozrejme, ešte nikto nevie, aký bude skutočný deficit, čo je logické. A tá výška deficitu bude vlastne verifikovaná až niekedy na jeseň v roku 2016.
Ale proste toto je odhad, kde sa proste pohybujeme, no ale čo to znamená. Znamená to, keď si jednoducho vydelíte a pozriete tie čísla, tak jednoducho vidíte, a keď sa, ako sa konsolidovalo za jeden rok od roku 2010 do 2011, to bolo 2,76 za jeden rok. 2,76. A za štyri roky vlády, štyri roky vlády SMER-u to bolo 2,16, čo znamená, plus-mínus niečo 0,5 % ročne. Je toto skutočné konsolidačné úsilie, ktorým sa treba chváliť? Ja nepopieram to, že sme sa dostali pod 3 %, ale bolo cieľom, aby sme sa dostali pod 3 %, a už potom len proste sa hrali o nejakého pol percenta. Ja si stále myslím, že ten cieľ má byť jednoducho vyrovnaný rozpočet, treba ísť k tomu rýchlejším tempom a, samozrejme, aj znižovať zadlženosť tak, aby sme sa dostali spod tých sankčných pásiem, čo je 50 %.
Ďalšia poznámka je, že je pravdou, že je posledných týchto štyri, štyri roky SMER-u, aj keď to neni zásluha SMER-u, ale to neni ani výčitka, ani, ani pochvala, že bol relatívne vysoký rast HDP. Každý vie, že ja nie som veľký zástanca, ako chápem, že ten rast je dôležitý, ale pre mňa veľmi ako ekonóma nie je taký dôležitý, ako sú iné veci ako zadlženosť, priemerná mzda, nezamestnanosť a tak ďalej, a je to z viacerých dôvodov a jeden z tých dôvodov je, že jednoducho ten rast nezáleží veľmi od hospodárenia vlády, ale skôr od vonkajších, od vonkajších vplyvov. A, samozrejme, si myslím, že určite je dôležitejšia kvalita zdravotníctva, kvalita školstva ako nejaké, o koľko vzrástlo HDP.
Dobre, ale to je, to som tak trošku odbočil, ale pravdou je to, že proste ten rast bol, a pravdou je aj to, že väčší výber, kvôli lepšiemu rastu treba bolo použiť vo väčšej miere na znižovanie deficitu. Jednoducho stále keď porovnáme aj nominálne, to znamená, aký je deficit v súčasnosti plánovaný a aký bol pred štyrmi rokmi, to je skutočne, jednoducho malo sa použiť viacej peňazí nie na výdavky, lebo v drvivej väčšine sa tie peniaze, čo sa viacej vybrali, použili na výdavky. Teraz nielen balíčky, ale, samozrejme, aj balíčky. No, tak to je k tomu deficitu a predpokladám, že aj k rozpočtovej rade budú aj ďalší rečníci hovoriť.
Poďme teraz k tomu samotnému rozpočtu, aj keď sme si povedali, že je to vlastne nejaký, nejaký plán pre budúcu vládu. Čo ma zarazilo v tejto, v tomto rozpočte okrem iných vecí, tak ja si myslím, že to boli, najviac ma zarazila, ten pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne bude dávať ľuďom peniaze, tým ľuďom, ktorí sú odberatelia plynu. Nehnevajte sa, vážení kolegovia, ale toto považujem za volebnú korupciu. Toto považujem vyslovene za volebnú korupciu, keď formou štátnej pomoci, štátnej pomoci budete v hotovosti dávať ľuďom, tým, ktorí odoberajú plyn. Viete, ono je to jednoduché rozdávať z cudzích peňazí a takto namiesto volebného guláša jednoducho posielať v hotovosti cestou k urne volebné peniaze. Ako ja si myslím, že to, to už je za rámec všetkých možných politických takých fínt a politického marketingu, pretože toto skutočne považujem za neadekvátne a jednoducho zlé. Samozrejme, ešte je to aj na úkor deficitu, keď máme deficit, tak jednoducho, jednoducho my nemáme právo čo teda rozdávať. A ešte takýmto spôsobom! Keby ste zvýšili dôchodky dôchodcom, to by mi nevadilo, hej, ale takýmto spôsobom to považujem skutočne za volebnú korupciu. A teraz si poviem, že o čo ide. 48 mil. euro, 48 mil. euro, chcete v hotovosti poslať cca 1,3 mil. alebo niečo viacej domácnostiam, kde v priemere podľa mojich prepočtov, aj keď ja som nevidel, nevidel ešte tú štruktúru toho, len mi je to jasné, že to majú dostať ľudia pred voľbami, a nie po voľbách, hej, a v priemere to vychádza niekde okolo 35 euro na domácnosť.
Páni zo SMER-u, ja si myslím, že robte volebnú kampaň, ale za svoje. Proste to, to jednoducho, to bolo prekročenie všetkých možných vecí. A akékoľvek vysvetlenie vymyslíte, že to sú nejaké dividendy alebo ja neviem čo, jednoducho to nemôže byť pravda, pretože sú to ľudia, ktorí nie sú klientmi SPP všetci, to je prvá vec. Druhá vec, je to štátna pomoc. Tretia vec, jednoducho to sú klienti, a nie akcionári, dividendy môžete rozdeľovať akcionárom. A, mimochodom, SPP je štátny podnik, kde sme akcionármi všetci, my daňoví poplatníci aj tí, ktorí, ktorí, ja neviem, kúria drevom alebo elektrinou, a nielen plynom.
Takže ja neviem, možno tí ľudia to ocenia, ale keď budú preberať tie peniaze, aby si uvedomovali, že tie peniaze nie sú od SMER-u, ale jednoducho tie peniaze si pekne zaplatili s daňami a odvodmi, ktoré sa zvýšili za tejto vlády a, samozrejme, potom ono sa to tak nevidí, keď sa zvyšujú vymeriavacie základy alebo dane, ale potom to sa vidí, tých 35 euro takzvaných. A to som strašne zvedavý, koľko mne pošlete euro, pretože ja tiež kúrim plynom, a hneď hovorím rovno, že túto štátnu pomoc, zdôrazním štátna pomoc, ešte je to napísané, tak ja túto štátnu pomoc niekomu inému pošlem a proste nepreberiem, pretože jednoducho takúto štátnu pomoc nepotrebujem ani ako poslanec, ani ako občan, ani... a si to nebudem vážiť.
Takže ďalšiu vec k tomu rozpočtu. Vzhľadom na to, na to, že rozpočet je de facto pre budúcu vládu, čo sme si povedali, však na tom sa zhodneme, ktorá ho z môjho hľadiska pravdepodobne neakceptuje, sme si povedali prečo. Tak v podstate treba sa venovať skôr nie rozpočtu, ale odpočtu vlády. A to, myslím, aj že minister naznačil, že teda hovoril o tom, ako sa, ako vláde darilo, takže mojou povinnosťou opozičnou, samozrejme, je aj pozrieť sa na tento odpočet aj, aj inými, inými očami, resp. poukázať na iné fakty.
No, prvá vec k tomu odpočtu bola spomínaná nezamestnanosť alebo viaceré veci, samozrejme. Takže nezamestnanosť, no, najnovšie údaje, ktoré si môžeme kliknúť na Eurostate, hovoria o tom, že Slovensko z 28 krajín EÚ je na 22. mieste. Je to dobré miesto alebo zlé miesto? No ja si myslím, že je to stále zlé miesto. A jednoducho, pokiaľ sa neposunieme, tak jednoducho ja nepovažujem žiaden úspech, ktorý sa proste by..., nejako marketingovo presadzuje, že ako sa darí vláde znižovať nezamestnanosť. Treba si uvedomiť, že vláda minula stovky, stovky miliónov eur formou daňových úľav pre všelijakých veľkopodnikateľov, formou dotácií, formou odpočítateľnej položky, formou znižovania odvodov a tak ďalej. A stále máme, tak ja by som, keďže som korektný, citujem, tak podľa najnovšieho údaju Eurostatu 11 % nezamestnanosť, pričom eurozóna má 10,8 % a EÚ v celku má 9,3 %. O tom ešte, že aké výsledky má eurozóna ako celok a európske krajiny, budem ďalej hovoriť, ale všimnite si, že aj v tomto údaji krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepší, lepšiu zamestnanosť.
Ja by som ešte pre ozrejmenie povedal, že je veľmi seriózne aj porovnávať sa s krajinami V4 alebo okolitými krajinami, a moje najobľúbenejšie porovnanie je teda alebo myslím, že viac-menej najobjektívnejšie z môjho hľadiska je porovnávať sa nie s Gréckom alebo s Portugalskom, ale s krajinami, ktoré sú susedia, s ktorými máme najväčšie obchodné vzťahy a s ktorými viac-menej máme plus-mínus aj obdobné dejiny, hej, či už tým, že sme boli v socialistickom systéme spolu a jednoducho sme plus-mínus začali v tom istom čase budovať, no budovať, zavádzať trhovú ekonomiku, lebo budovať, to je také ešte dávnejšie slovo.
Takže Česi majú 4,8 %, mimochodom, Česká republika je v tomto kritériu druhá najlepšia v Európskej únii. Druhá najlepšia. Naši bývalí bratia sú druhí najlepší hneď po Nemecku. Maďarsko má 6,5 %, Poľsko 7,1 a ja sa ešte pamätám, Poľsko kedysi malo vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Takže tak ako som povedal, podľa mňa tá nezamestnanosť, a, samozrejme, keď sa znižuje v celej Európskej únii nezamestnanosť, no tak sa znižuje aj u nás, to znamená, že my sa skutočne máme porovnávať s inými krajinami, a pokiaľ my sme stále na tom 22. mieste alebo - odzadu, keď chcete, tak to môžem počítať - v siedmom najhoršom, tak jednoducho to neni žiaden úspech. Úspech je proste, keď som vyššie v tej tabuľke, a nie, keď som na tom istom mieste už dlhšie, dlhšie obdobie.
Ďalšie porovnanie, no a, samozrejme, akože keď začneme hovoriť o dlhodobej nezamestnanosti, ktorú nehovorím, že sa dá zo dňa na deň vyriešiť, to som nepovedal, ale to je úplne katastrofa, to je totálna katastrofa, dlhodobá nezamestnanosť, nehovorím ešte nezamestnanosť mladých a podobne. A myslím, viac-menej s tým budeme súhlasiť, akurát môžeme debatovať na tému, že či vláda urobila dostatok vecí na to, aby znížila, skutočne znížila radikálne zamestnanosť, alebo nie. Takže to je k nezamestnanosti.
Ďalšia taká, taká veľmi populárna vec, ktorú stále hovorí strana SMER, že vyberá DPH lepšie. Samozrejme, že v každej rastúcej ekonomike, tuná keď niečo rastie, tak sa vyberie viacej daní, a je to alfa omega, ale skutočne musím porovnávať nielen to, že sa vyberie viacej daní, inými slovami, ďalšia vláda vyberie viacej daní ako táto, to sa nebojte, to akákoľvek by prišla, hej, ale musíme pozerať tiež na veľmi dôležitý údaj, o ktorom sa málo hovorí, ale ekonómovia ho veľmi dobre poznajú a to je efektivita výberu DPH.
To znamená, že efektivita výberu DPH je to, že čo by reálne, alebo vlastne skúma to, čo skutočne vyberie na DPH, s tým, čo by podľa sadzieb mala vybrať, hej. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene. No a čo sa deje? Napríklad počas prvej Ficovej vlády, v tom roku 2008 efektivita výberu dane bola 15,5 %, potom radikálne klesla, áno, to je treba priznať, radikálne klesla a začala stúpať a dosiahla v súčasnosti 14, ak sa nemýlim, 14,5 % alebo okolo 14,5 % (reakcia z pléna), 14,5, dobre, tak ďakujem, takže 14,5 %. Takže vidíte, aká je irónia, že tento údaj za prvej Ficovej vlády bol v skutočnosti lepší, a vtedy sa tá Ficova vláda nechválila, ako je teraz.
A ešte zdôrazním, ešte som si všimol, že v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, ktorý bol 14,8, to znamená že sa dokonca znížila za ten kvartál alebo polrok o 0,3 %. Takže povedzme si, hráme tu lotérie ostošesť, hej, vymýšľame rôzne výkazy, kupujeme drahé, drahé a drahé IT technológie a výber, efektívny výber jednoducho je ďaleko za tou úrovňou, nehovorím, že veľmi ďaleko, ale ďaleko za tou úrovňou, čo vlastne bolo ešte v roku 2008. A jednu vec, že keď sa porovnáme v rebríčku tohto konkrétneho údaja v celej Európskej únii, tak sme na chvoste, sme na chvoste efektivity výberu DPH v Európskej únii. Je to úspech? Samozrejme, marketingovo je to dobre povedané, že proste, že sa lepšie, viacej vyberá, ale jednoducho ja to vôbec nepovažujem za dobrý úspech. Dobrý úspech by bol, že keby ste za tie štyri roky aspoň prekročili tú hranicu, čo bolo teda na začiatku prvej Ficovej vlády. Takže ďalšia poznámka, to znamená, že zdôrazňujem, že sme v tom rebríčku jedni z posledných v Európskej únii.
Čerpanie eurofondov, to snáď ani, to je každému jasné, že sme na chvoste v Európskej únii, budú, štátny rozpočet bude musieť zaplatiť budúci 235 mil. v hotovosti za to, čo vlastne tie fondy prepadli. Inými slovami, za tie neúspešné projekty jednoducho my daňoví poplatníci budeme musieť zaplatiť a, samozrejme, ten účet za nečerpanie eurofondov ešte nie je kompletný, ale zase sme na chvoste krajín v Európskej únii v čerpaní eurofondov, a jednoducho, aj keď ja nie som veľký fanúšik eurofondov, ale pravdou je to, že jednoducho keď sa nevyčerpajú, jednoducho my stále v budúcnosti budeme prispievať a to nám nikto nebude zohľadňovať, že toľko sme nevyčerpali, hoci sme mohli, v tom, ako v budúcnosti budeme platiť do, do Európskej únie, do spoločného rozpočtu. Takže skutočne je to veľmi zlé kritérium v odpočte súčasnej vlády. (Ruch v sále.) Ja sa ospravedlňujem, bude hlasovanie či môžem pokračovať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Bude hlasovanie, takže o 11.00 hod. vás poprosím, pán poslanec, prerušiť.
Švejna, Ivan, poslanec NR SR
Dobre, dobre. Takže ja, ja len skončím túto myšlienku, dobre, a potom, potom poprosím o prerušenie a budem pokračovať ďalej po 11.00 hod.
Takže to sú tie eurofondy, ktoré skutočne je velikánsky problém, a niekto musí za to niesť zodpovednosť. A ďalšia vec, ja by som skutočne chcel, aby aj vláda jednoducho zverejnila všetky tie projekty, že ktoré budeme musieť zaplatiť, a kde bola proste chybovosť, aby aj ľudia vedeli, že v ktorých konkrétnych projektoch sme museli potom z vlastných peňazí zaplatiť. Proste nech zverejní celý zoznam tých projektov, aby daňoví poplatníci vedeli.
Ďalšia vec je, že, a končím kvôli hlasovaniu a budem pokračovať, že sa hovorí tuná o podnikateľskom prostredí, a posledná myšlienka je, samozrejme, to podnikateľské prostredie sa nejakým spôsobom dá merať a sú rôzne tabuľky a plus-mínus sa nedá povedať, že sa zlepšilo podnikateľské prostredie, a, naopak, v tabuľkách sa dá povedať, že, resp. klesajúca, resp. starnúca konkurencieschopnosť.
Takže zatiaľ ďakujem za pozornosť a po hlasovaní si dovolím pokračovať.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zase urobil ten pomyselný výkop k debate na tému štátny rozpočet. Už v podstate po niekoľko ostatných rokov mám tú česť, niežeby som sa snažil, ale jednoducho to tak vyšlo, lebo v podstate už sú len tri kluby z pôvodných.
Takže ja si myslím, že tento, samozrejme, tento rozpočet má zvláštnu príchuť, ale nielen tým, že len 12 poslancov bolo prihlásených písomne do takej významnej debaty, ako je štátny rozpočet, pretože každý vieme, že je to zákon roka a jednoducho podľa toho hospodári celá verejná správa. Ale budiž, je to tak, ako to je. Dôležité je povedať zopár zásadných vecí, že tento rozpočet má, samozrejme, zvláštnu objektívnu príchuť, pretože už vlastne je rozpočet pre ďalšiu vládu, ale to hovorím objektívne a, samozrejme, tie marcové voľby, 5. marca, skutočne zmenia situáciu, aj čo sa týka rozpočtu. No logicky, že zmenia situáciu, pokiaľ bude iná vláda alebo zostavená z iných strán, tak každá strana má svoje priority a bude určite sa snažiť zakomponovať tieto priority do rozpočtu, takže z tohto logického dôvodu, ale na druhej strane aj vláda SMER-u, neviem si predstaviť, že keď prijmete avizovaný tretí balíček, ktorý teda začiatkom decembra prijmete po schválení rozpočtu, jednoducho že nebude nič stáť. Tak to by bol skutočne geniálny balíček, ktorý by proste bol v úvodzovkách zadarmo a, samozrejme, sú tu ešte jedny veľmi objektívne veci, ktoré sú, ktoré sú, možno vyplynulo zo situácie, jednoducho kde sa zmenia niektoré, niektoré údaje, pretože vieme, že aj tento rozpočet, ktorý síce pre budúcu vládu, ale tiež má viacej rizík, o ktorých budem teda ďalej hovoriť.
Možno len spomeniem aj ten termín volieb, aj keď to nesúvisí s rozpočtom, ale jednoducho tie ďalšie riadne voľby v podstate už nebudú v marci, ale vo februári, teda keby boli, a neviem, či je to najvhodnejší termín, aj čo sa týka rozpočtu, nielen teraz hovorím o politike, ale aj o plánovaní rozpočtu, priorít a podobne.
No, treba jednu vec povedať, že ja, samozrejme, chápem, že minister musí hovoriť, že pohár je poloplný, a mojou povinnosťou je poukazovať aj tú druhú stránku veci, to znamená, že je poloprázdny, a v niečom sa zhodneme, v niečom sa nezhodneme, ale pokúsim sa, vždy sa snažím proste byť trošku nad vecou, hlavne v takýchto odborných záležitostiach, ako je rozpočet. No chcem povedať, že najväčšia debata pri tomto rozpočte by mala byť nie ani o tých nejakých prioritách SMER-u, jednoducho pretože som povedal, že v podstate si myslím, že ten rozpočet sa tak či tak zmení, ale či skutočne napríklad ten deficit plánovaný jednoducho nie je, nie je to číslo veľmi optimistické, a ja tvrdím, že je, ale irónia je to, že to netvrdím len ja. Tvrdia to aj renomované inštitúcie, asi viete, že proste aj Európska komisia v najlepšej prognóze tvrdí, že deficit v roku 2016 bude na úrovni 2,4 %, určite to vie aj pán minister, vie, a, samozrejme, zdôrazňujem aj, každý rozpočet je plán, akože to sa aj ukáže potom ex post, aký bol. To znamená, že, že ani Európska komisia neverí, aj keď povie, že to pod 3 %, ale neverí v to konsolidačné úsilie, ako si, ako sa, ako je napísané tam v rozpočte.
Druhá inštitúcia, rozpočtová rada, ktorá poukazuje na riziká v rozpočte a ktorá hovorí o tom, že pokiaľ sa tie riziká naplnia, tak ten deficit môže byť v tom ďalšom roku, 2016, až 2,7 %. Samozrejme, pravdepodobne sa ministrovi financií tiež to ťažko počúvalo, ale jednoducho je to tak a dokonca rozpočtová rada sa prikláňa, teda, samozrejme, musí byť diplomatická, však to je v poriadku a ja si myslím, že, naopak, ja som veľmi rád, že to je, že máme tu rozpočtovú radu, a som rád, že aj, teda že ako funguje. No a tiež vyjadrujem rozpočtovej rade, že sa skôr teda prikláňa k tej prognóze horšej, to znamená, čo hovorí Európska komisia, to znamená, tiež diplomaticky, ale pravdou je to, že spochybňuje ten, ten, ten plánovaný deficit. Takže, takže je to tak, no.
Takže možno povedať jedným slovom, že ten plánovaný deficit na úrovni 1,94 % treba považovať za nedôveryhodný. Ďalší argument, si myslím, že aj keď sa, samozrejme, že my sa hlásime, všetci ekonómovia, to je jedno, či zľava, či sprava, že jednoducho treba smerovať k tej pomyselnej nule, pretože len vtedy môžeme povedať, že sme dosiahli nejakého cieľu, a určite každý z nás sa, každý z nás sa prikloní k tej konsolidácii, to znamená, znižovaniu deficitu. Otázka je, samozrejme, náš názor, môj názor, že treba rýchlejšie postupovať k tej nule, vláda si myslí, že netreba tak rýchlo postupovať k tej nule, a to konsolidačné úsilie, úsilie jednoducho nemusí byť také rýchle. Ale zase pravdou je to, keď si zoberieme čisto technokraticky, keby som ukázal teraz tabuľku, že je porovnanie ex post deficitov, čo dosiahla táto vláda, tak treba povedať, že kým sme v roku 2010 mali deficit hrozivý, mínus 7,7 %, ktoré, ktoré proste treba rýchlo konsolidovať, tak za rok 2011, to znamená o rok, už bol deficit na úrovni 4,94 %. To znamená, že keď vláda de facto v začiatku ’12. roku preberala vládu, deficit bol 4,94 % a v súčasnosti, to znamená po štyroch rokoch vlády, je deficit na úrovni 2,74 alebo 2,78 a, samozrejme, ešte nikto nevie, aký bude skutočný deficit, čo je logické. A tá výška deficitu bude vlastne verifikovaná až niekedy na jeseň v roku 2016.
Ale proste toto je odhad, kde sa proste pohybujeme, no ale čo to znamená. Znamená to, keď si jednoducho vydelíte a pozriete tie čísla, tak jednoducho vidíte, a keď sa, ako sa konsolidovalo za jeden rok od roku 2010 do 2011, to bolo 2,76 za jeden rok. 2,76. A za štyri roky vlády, štyri roky vlády SMER-u to bolo 2,16, čo znamená, plus-mínus niečo 0,5 % ročne. Je toto skutočné konsolidačné úsilie, ktorým sa treba chváliť? Ja nepopieram to, že sme sa dostali pod 3 %, ale bolo cieľom, aby sme sa dostali pod 3 %, a už potom len proste sa hrali o nejakého pol percenta. Ja si stále myslím, že ten cieľ má byť jednoducho vyrovnaný rozpočet, treba ísť k tomu rýchlejším tempom a, samozrejme, aj znižovať zadlženosť tak, aby sme sa dostali spod tých sankčných pásiem, čo je 50 %.
Ďalšia poznámka je, že je pravdou, že je posledných týchto štyri, štyri roky SMER-u, aj keď to neni zásluha SMER-u, ale to neni ani výčitka, ani, ani pochvala, že bol relatívne vysoký rast HDP. Každý vie, že ja nie som veľký zástanca, ako chápem, že ten rast je dôležitý, ale pre mňa veľmi ako ekonóma nie je taký dôležitý, ako sú iné veci ako zadlženosť, priemerná mzda, nezamestnanosť a tak ďalej, a je to z viacerých dôvodov a jeden z tých dôvodov je, že jednoducho ten rast nezáleží veľmi od hospodárenia vlády, ale skôr od vonkajších, od vonkajších vplyvov. A, samozrejme, si myslím, že určite je dôležitejšia kvalita zdravotníctva, kvalita školstva ako nejaké, o koľko vzrástlo HDP.
Dobre, ale to je, to som tak trošku odbočil, ale pravdou je to, že proste ten rast bol, a pravdou je aj to, že väčší výber, kvôli lepšiemu rastu treba bolo použiť vo väčšej miere na znižovanie deficitu. Jednoducho stále keď porovnáme aj nominálne, to znamená, aký je deficit v súčasnosti plánovaný a aký bol pred štyrmi rokmi, to je skutočne, jednoducho malo sa použiť viacej peňazí nie na výdavky, lebo v drvivej väčšine sa tie peniaze, čo sa viacej vybrali, použili na výdavky. Teraz nielen balíčky, ale, samozrejme, aj balíčky. No, tak to je k tomu deficitu a predpokladám, že aj k rozpočtovej rade budú aj ďalší rečníci hovoriť.
Poďme teraz k tomu samotnému rozpočtu, aj keď sme si povedali, že je to vlastne nejaký, nejaký plán pre budúcu vládu. Čo ma zarazilo v tejto, v tomto rozpočte okrem iných vecí, tak ja si myslím, že to boli, najviac ma zarazila, ten pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne bude dávať ľuďom peniaze, tým ľuďom, ktorí sú odberatelia plynu. Nehnevajte sa, vážení kolegovia, ale toto považujem za volebnú korupciu. Toto považujem vyslovene za volebnú korupciu, keď formou štátnej pomoci, štátnej pomoci budete v hotovosti dávať ľuďom, tým, ktorí odoberajú plyn. Viete, ono je to jednoduché rozdávať z cudzích peňazí a takto namiesto volebného guláša jednoducho posielať v hotovosti cestou k urne volebné peniaze. Ako ja si myslím, že to, to už je za rámec všetkých možných politických takých fínt a politického marketingu, pretože toto skutočne považujem za neadekvátne a jednoducho zlé. Samozrejme, ešte je to aj na úkor deficitu, keď máme deficit, tak jednoducho, jednoducho my nemáme právo čo teda rozdávať. A ešte takýmto spôsobom! Keby ste zvýšili dôchodky dôchodcom, to by mi nevadilo, hej, ale takýmto spôsobom to považujem skutočne za volebnú korupciu. A teraz si poviem, že o čo ide. 48 mil. euro, 48 mil. euro, chcete v hotovosti poslať cca 1,3 mil. alebo niečo viacej domácnostiam, kde v priemere podľa mojich prepočtov, aj keď ja som nevidel, nevidel ešte tú štruktúru toho, len mi je to jasné, že to majú dostať ľudia pred voľbami, a nie po voľbách, hej, a v priemere to vychádza niekde okolo 35 euro na domácnosť.
Páni zo SMER-u, ja si myslím, že robte volebnú kampaň, ale za svoje. Proste to, to jednoducho, to bolo prekročenie všetkých možných vecí. A akékoľvek vysvetlenie vymyslíte, že to sú nejaké dividendy alebo ja neviem čo, jednoducho to nemôže byť pravda, pretože sú to ľudia, ktorí nie sú klientmi SPP všetci, to je prvá vec. Druhá vec, je to štátna pomoc. Tretia vec, jednoducho to sú klienti, a nie akcionári, dividendy môžete rozdeľovať akcionárom. A, mimochodom, SPP je štátny podnik, kde sme akcionármi všetci, my daňoví poplatníci aj tí, ktorí, ktorí, ja neviem, kúria drevom alebo elektrinou, a nielen plynom.
Takže ja neviem, možno tí ľudia to ocenia, ale keď budú preberať tie peniaze, aby si uvedomovali, že tie peniaze nie sú od SMER-u, ale jednoducho tie peniaze si pekne zaplatili s daňami a odvodmi, ktoré sa zvýšili za tejto vlády a, samozrejme, potom ono sa to tak nevidí, keď sa zvyšujú vymeriavacie základy alebo dane, ale potom to sa vidí, tých 35 euro takzvaných. A to som strašne zvedavý, koľko mne pošlete euro, pretože ja tiež kúrim plynom, a hneď hovorím rovno, že túto štátnu pomoc, zdôrazním štátna pomoc, ešte je to napísané, tak ja túto štátnu pomoc niekomu inému pošlem a proste nepreberiem, pretože jednoducho takúto štátnu pomoc nepotrebujem ani ako poslanec, ani ako občan, ani... a si to nebudem vážiť.
Takže ďalšiu vec k tomu rozpočtu. Vzhľadom na to, na to, že rozpočet je de facto pre budúcu vládu, čo sme si povedali, však na tom sa zhodneme, ktorá ho z môjho hľadiska pravdepodobne neakceptuje, sme si povedali prečo. Tak v podstate treba sa venovať skôr nie rozpočtu, ale odpočtu vlády. A to, myslím, aj že minister naznačil, že teda hovoril o tom, ako sa, ako vláde darilo, takže mojou povinnosťou opozičnou, samozrejme, je aj pozrieť sa na tento odpočet aj, aj inými, inými očami, resp. poukázať na iné fakty.
No, prvá vec k tomu odpočtu bola spomínaná nezamestnanosť alebo viaceré veci, samozrejme. Takže nezamestnanosť, no, najnovšie údaje, ktoré si môžeme kliknúť na Eurostate, hovoria o tom, že Slovensko z 28 krajín EÚ je na 22. mieste. Je to dobré miesto alebo zlé miesto? No ja si myslím, že je to stále zlé miesto. A jednoducho, pokiaľ sa neposunieme, tak jednoducho ja nepovažujem žiaden úspech, ktorý sa proste by..., nejako marketingovo presadzuje, že ako sa darí vláde znižovať nezamestnanosť. Treba si uvedomiť, že vláda minula stovky, stovky miliónov eur formou daňových úľav pre všelijakých veľkopodnikateľov, formou dotácií, formou odpočítateľnej položky, formou znižovania odvodov a tak ďalej. A stále máme, tak ja by som, keďže som korektný, citujem, tak podľa najnovšieho údaju Eurostatu 11 % nezamestnanosť, pričom eurozóna má 10,8 % a EÚ v celku má 9,3 %. O tom ešte, že aké výsledky má eurozóna ako celok a európske krajiny, budem ďalej hovoriť, ale všimnite si, že aj v tomto údaji krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepší, lepšiu zamestnanosť.
Ja by som ešte pre ozrejmenie povedal, že je veľmi seriózne aj porovnávať sa s krajinami V4 alebo okolitými krajinami, a moje najobľúbenejšie porovnanie je teda alebo myslím, že viac-menej najobjektívnejšie z môjho hľadiska je porovnávať sa nie s Gréckom alebo s Portugalskom, ale s krajinami, ktoré sú susedia, s ktorými máme najväčšie obchodné vzťahy a s ktorými viac-menej máme plus-mínus aj obdobné dejiny, hej, či už tým, že sme boli v socialistickom systéme spolu a jednoducho sme plus-mínus začali v tom istom čase budovať, no budovať, zavádzať trhovú ekonomiku, lebo budovať, to je také ešte dávnejšie slovo.
Takže Česi majú 4,8 %, mimochodom, Česká republika je v tomto kritériu druhá najlepšia v Európskej únii. Druhá najlepšia. Naši bývalí bratia sú druhí najlepší hneď po Nemecku. Maďarsko má 6,5 %, Poľsko 7,1 a ja sa ešte pamätám, Poľsko kedysi malo vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Takže tak ako som povedal, podľa mňa tá nezamestnanosť, a, samozrejme, keď sa znižuje v celej Európskej únii nezamestnanosť, no tak sa znižuje aj u nás, to znamená, že my sa skutočne máme porovnávať s inými krajinami, a pokiaľ my sme stále na tom 22. mieste alebo - odzadu, keď chcete, tak to môžem počítať - v siedmom najhoršom, tak jednoducho to neni žiaden úspech. Úspech je proste, keď som vyššie v tej tabuľke, a nie, keď som na tom istom mieste už dlhšie, dlhšie obdobie.
Ďalšie porovnanie, no a, samozrejme, akože keď začneme hovoriť o dlhodobej nezamestnanosti, ktorú nehovorím, že sa dá zo dňa na deň vyriešiť, to som nepovedal, ale to je úplne katastrofa, to je totálna katastrofa, dlhodobá nezamestnanosť, nehovorím ešte nezamestnanosť mladých a podobne. A myslím, viac-menej s tým budeme súhlasiť, akurát môžeme debatovať na tému, že či vláda urobila dostatok vecí na to, aby znížila, skutočne znížila radikálne zamestnanosť, alebo nie. Takže to je k nezamestnanosti.
Ďalšia taká, taká veľmi populárna vec, ktorú stále hovorí strana SMER, že vyberá DPH lepšie. Samozrejme, že v každej rastúcej ekonomike, tuná keď niečo rastie, tak sa vyberie viacej daní, a je to alfa omega, ale skutočne musím porovnávať nielen to, že sa vyberie viacej daní, inými slovami, ďalšia vláda vyberie viacej daní ako táto, to sa nebojte, to akákoľvek by prišla, hej, ale musíme pozerať tiež na veľmi dôležitý údaj, o ktorom sa málo hovorí, ale ekonómovia ho veľmi dobre poznajú a to je efektivita výberu DPH.
To znamená, že efektivita výberu DPH je to, že čo by reálne, alebo vlastne skúma to, čo skutočne vyberie na DPH, s tým, čo by podľa sadzieb mala vybrať, hej. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene. No a čo sa deje? Napríklad počas prvej Ficovej vlády, v tom roku 2008 efektivita výberu dane bola 15,5 %, potom radikálne klesla, áno, to je treba priznať, radikálne klesla a začala stúpať a dosiahla v súčasnosti 14, ak sa nemýlim, 14,5 % alebo okolo 14,5 % (reakcia z pléna), 14,5, dobre, tak ďakujem, takže 14,5 %. Takže vidíte, aká je irónia, že tento údaj za prvej Ficovej vlády bol v skutočnosti lepší, a vtedy sa tá Ficova vláda nechválila, ako je teraz.
A ešte zdôrazním, ešte som si všimol, že v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, ktorý bol 14,8, to znamená že sa dokonca znížila za ten kvartál alebo polrok o 0,3 %. Takže povedzme si, hráme tu lotérie ostošesť, hej, vymýšľame rôzne výkazy, kupujeme drahé, drahé a drahé IT technológie a výber, efektívny výber jednoducho je ďaleko za tou úrovňou, nehovorím, že veľmi ďaleko, ale ďaleko za tou úrovňou, čo vlastne bolo ešte v roku 2008. A jednu vec, že keď sa porovnáme v rebríčku tohto konkrétneho údaja v celej Európskej únii, tak sme na chvoste, sme na chvoste efektivity výberu DPH v Európskej únii. Je to úspech? Samozrejme, marketingovo je to dobre povedané, že proste, že sa lepšie, viacej vyberá, ale jednoducho ja to vôbec nepovažujem za dobrý úspech. Dobrý úspech by bol, že keby ste za tie štyri roky aspoň prekročili tú hranicu, čo bolo teda na začiatku prvej Ficovej vlády. Takže ďalšia poznámka, to znamená, že zdôrazňujem, že sme v tom rebríčku jedni z posledných v Európskej únii.
Čerpanie eurofondov, to snáď ani, to je každému jasné, že sme na chvoste v Európskej únii, budú, štátny rozpočet bude musieť zaplatiť budúci 235 mil. v hotovosti za to, čo vlastne tie fondy prepadli. Inými slovami, za tie neúspešné projekty jednoducho my daňoví poplatníci budeme musieť zaplatiť a, samozrejme, ten účet za nečerpanie eurofondov ešte nie je kompletný, ale zase sme na chvoste krajín v Európskej únii v čerpaní eurofondov, a jednoducho, aj keď ja nie som veľký fanúšik eurofondov, ale pravdou je to, že jednoducho keď sa nevyčerpajú, jednoducho my stále v budúcnosti budeme prispievať a to nám nikto nebude zohľadňovať, že toľko sme nevyčerpali, hoci sme mohli, v tom, ako v budúcnosti budeme platiť do, do Európskej únie, do spoločného rozpočtu. Takže skutočne je to veľmi zlé kritérium v odpočte súčasnej vlády. (Ruch v sále.) Ja sa ospravedlňujem, bude hlasovanie či môžem pokračovať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Bude hlasovanie, takže o 11.00 hod. vás poprosím, pán poslanec, prerušiť.
Švejna, Ivan, poslanec NR SR
Dobre, dobre. Takže ja, ja len skončím túto myšlienku, dobre, a potom, potom poprosím o prerušenie a budem pokračovať ďalej po 11.00 hod.
Takže to sú tie eurofondy, ktoré skutočne je velikánsky problém, a niekto musí za to niesť zodpovednosť. A ďalšia vec, ja by som skutočne chcel, aby aj vláda jednoducho zverejnila všetky tie projekty, že ktoré budeme musieť zaplatiť, a kde bola proste chybovosť, aby aj ľudia vedeli, že v ktorých konkrétnych projektoch sme museli potom z vlastných peňazí zaplatiť. Proste nech zverejní celý zoznam tých projektov, aby daňoví poplatníci vedeli.
Ďalšia vec je, že, a končím kvôli hlasovaniu a budem pokračovať, že sa hovorí tuná o podnikateľskom prostredí, a posledná myšlienka je, samozrejme, to podnikateľské prostredie sa nejakým spôsobom dá merať a sú rôzne tabuľky a plus-mínus sa nedá povedať, že sa zlepšilo podnikateľské prostredie, a, naopak, v tabuľkách sa dá povedať, že, resp. klesajúca, resp. starnúca konkurencieschopnosť.
Takže zatiaľ ďakujem za pozornosť a po hlasovaní si dovolím pokračovať.
Rozpracované
11:21
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:21
Svetlana PavlovičováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
18.11.2015 o 11:21 hod.
Ing.
Svetlana Pavlovičová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Kvôli záznamu, pán predseda, hlasovanie č. 187, parlamentná tlač 1731, zariadenie ma vykázalo, že som nehlasovala, avšak hlasovala som za.
Ďakujem.
Rozpracované
11:21
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:21
Daniel LipšicBudeme pokračovať ďalej.
Budeme pokračovať ďalej.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
18.11.2015 o 11:21 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Pán predseda, keďže nedal návrh pán predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, tak by som chcel len upozorniť poslancov nášho výboru, že máme mimoriadne rokovanie výborov o 13.00 hod. k trestnému stíhaniu pána Výboha v Rakúsku s tým, že dúfam, že poslanci SMER-u - nie ako minule - už nebudú mať neodkladné pracovné povinnosti a budú môcť sa zúčastniť výboru.
Budeme pokračovať ďalej.
Rozpracované
11:26
Vystúpenie v rozprave 11:26
Ivan ŠvejnaTreba tuná povedať otvorene, že krajiny eurozóny vôbec nie je nejaký elitný klub, a pravdou je to, že...
Treba tuná povedať otvorene, že krajiny eurozóny vôbec nie je nejaký elitný klub, a pravdou je to, že v mnohých makroekonomických údajoch, ak nie v drvivej väčšine makroekonomických údajov, krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepšie výsledky. Možno pre niekoho je to šokujúce, ale jednoducho je to tak, to sú obyčajné fakty. Samozrejme, preto som to naznačil, pretože keď vláda povie, že sa porovnáva s priemerom eurozóny, tým automaticky si dáva nižšiu latku, pretože keď porovnávame údaje s krajinami a priemer s Európskou úniou, tá latka je veľakrát a v drvivej väčšine prípadov vyššia. Ja, samozrejme, teraz môžem to rozoberať, ale nie je teraz, nejde o to, že, o Grécko a tak ďalej, o iné krajiny, ktoré nedodržiavajú maastrichtské kritéria, na ktorých sme sa dohodli, tak. (Ruch v sále.) Ďakujem, takže tá nižšia latka je napríklad v nezamestnanosti, to som už spomínal, že eurozóna má, 19 krajín eurozóny má v priemere 10,8 priemer nezamestnanosti, celá EÚ 9,3, a keby sme ešte vybrali nieže celú EÚ, ale krajiny mimo eurozóny, tak majú ešte nižšiu, napríklad som spomenul krajiny V4, ktoré, každá z nich má nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer v Európskej únii, čo už to je nižšia, akože že to je vysoká latka.
Čo sa týka rastu, samozrejme, zase platí to, že v eurozóne, v priemere je rast nižší ako v krajinách EÚ a, samozrejme, zase tu je tá nižšia latka. Zadlženosť - ironicky - práveže krajiny, ktoré nie sú v eurozóne majú v priemere nižšiu zadlženosť. Logicky, samozrejme, pre vládu je výhodná tá latka, ktorá je nižšia. Deficity, napríklad Česká republika, susedia majú nižší deficit ako my, majú lepšiu mieru nezamestnanosti alebo nižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá, som zdôraznil, že na druhom mieste, a aj v zadlženosti, čo sa, samozrejme, nie v nominále hovorím, ale v percentách.
Takže ja si myslím, že v skutočnosti by sme mali sa dohodnúť aspoň na tom, že pri všetkých údajoch povieme, teda nielen sa budeme porovnávať s krajinami eurozóny, ale aj v priemere s Európskou úniou a, samozrejme, ja dlhodobo proste si myslím, že najobjektívnejší, nazveme to vždycky, ako super objektívny prípad nemôže byť, tak je tá krajina V4. Určite by sme mali sa zamyslieť nad týmto a určite si tieto latky proste stavať trošku ináč a potom, samozrejme, aj tie výsledky vyzerajú úplne inakšie, to znamená, že či teda sú záporne sadzby a tak ďalej, pretože vieme, že záporné úrokové sadzby nie sú len v niektorých krajinách eurozóny, ale má to, neviem, Švédsko, Dánsko, Česká republika a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že vôbec tá latka, keď si povieme, zdôrazním, zase tá eurozóna vyzerá marketingovo lepšie, ale v skutočnosti keď zoberieme tú latku okolité krajiny alebo teda krajiny mimo celej Európskej únie, tak to tá latka už tak dobre nevyzerá. Čo, čo ešte, keď hovorím o tej eurozóne, tak, samozrejme, musím byť kritický, ale jednu vec chcem povedať pozitívne, že tá eurozóna má veľké problémy, nedodržiavajú vlastné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli v maastrichtských kritériách, a irónia je, čo som povedal, že krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, tak majú, mnoho z nich, majú podstatne lepšie verejné financie než tie krajiny, ktoré sú v eurozóne, ale ich je, ale to chcem povedať, že v tejto vojne názorov v rámci tej eurozóny súhlasím s pánom ministrom, a to som rád, že Slovensko stojí pri riešení problémov eurozóny na strane tých, ktorí jednoducho majú radšej alebo preferujú zodpovedné financovanie, to znamená na strane Nemecka a je to správne nielen kvôli tomu, že sú zodpovední, zodpovednejší ako iné krajiny, čo sú, ale, samozrejme, je to pre nás aj veľmi dôležité, lebo to je náš najväčší obchodný partner. V skutočnosti vieme, že predsa len tá Európska únia je, tí, lídrami sú proste Nemecko a Francúzsko a jednoducho my sami málokedy niečo dosiahneme a jednoducho treba byť na strane tých zodpovednejších a je to správne, pretože jednoducho nemôžu tí, ktorí jednoducho si uťahujú opasky, tak potom doplácať na tých, ktorí jednoducho si tie opasky povoľujú a vymýšľajú rôzne, rôzne finty a podobne.
Dôležité je ešte povedať aj to, že, a súvisí to aj s tými zápornými úrokovými mierami, ja nie som fanúšik politiky Európskej centrálnej banky, samozrejme, je to nezávislá inštitúcia a tak ďalej a takto masívne tlačenie, v úvodzovkách tlačenie ako, ľudovo povedané, tlačenie peňazí, ja si myslím, že nie je správne. A ono z toho krátkodobého hľadiska povedzme môžu zvýšiť tú infláciu, resp. pretože je deflácia, ale z dlhodobého hľadiska si myslím, že je to nesprávne, a hovorím to najmä preto, že to strašne pokriví tie zrkadlá, aj čo sa týka v dôchodkových fondoch. To je veľmi dôležitá vec jednoducho, pretože tie dôchodkové fondy jednoducho nemôžu ísť do rizikových záležitostí a jednoducho budú musieť kupovať dlhopisy s dlhodobou platnosťou a, samozrejme, tie výnosy, keďže sú umelo dotované, a jeden z tých dôvodov je, to sa nebojím povedať, podporiť tie menej zodpovedné krajiny, lebo potom keď sú veľmi zadlžené a sú v zápornej úrokovej miere, tak jednoducho oni si lacnejšie požičiavajú a podľa mňa je to nesprávne a môže to mať a podľa mňa bude to mať dlhodobý negatívny, negatívny efekt. Takže to bolo, to som považoval za potrebné povedať k tomu benchmarku, teda k porovnávaniu.
Nedá mi opomenúť, keď už robíme ten odpočet, nie rozpočet, ale odpočet, tak vlastne môžem aj povedať, že v rámci výboru pre financie a rozpočet sme mali korektné vzťahy, až na niekoľko výnimiek, a to chcem proste zdôrazniť, pretože stále tu hovoríme o nejakej etike poslancov a ja neviem čo a podobne, ale jednoducho mal by byť aj etický vzťah, tí, ktorí sú u moci, a tí ktorí sú v opozícií, pretože vždy sa to môže nejako otočiť, a jednoducho tá kultúra, kultúra aj v rámci toho finančného výboru musí byť proste podľa môjho názoru, ja som zástanca toho, proste aj dlhodobá.
No čo vyčítam, vyčítam strane SMER, že nedovolila otvoriť výbor na tému schránkovej firmy Lemikon, a to znamená, že tu bol niekto taký silný, že dokázal zablokovať výbor. Kto to bol? Schránková firma. Ako si myslím, že proste otvoriť výbor, aj tak nás prehlasujete, však to je jasné, ale neotvoriť výbor, neotvoriť diskusiu vôbec na výbore na túto tému považujem za neadekvátne a tak ďalej a jednoducho fakt tie schránkové firmy, jednoducho musí si to niekto teraz skutočne zobrať a porátať sa s nimi, pretože každý vieme, že to nie sú žiadni cudzinci, sú to našinci a mnoho z nich, proste tie peniaze už sú teraz tuná zaliate v betóne na Horskom parku, hej, v domoch. Ale dobre, ale toto, toto, to proste bolo neseriózne, neetické, neotvoriť na túto tému, na túto tému výbor.
Čo mi vadilo ďalej, keď hovorím o tých financiách, neumožnili ste debatu na veľmi dôležitú tému a to bolo zníženie DPH na potraviny. Bolo to tiež neetické, keď v poslednom kole, keď sme sa všetci už vykecali, tak spravodajca vlastne pozmeňujúcim návrhom v pléne presadil toto zníženie a mohli sme reagovať len, len faktickými. A ja si myslím, že každému je jasné, že v prvom rade to patrí do výboru, a keď už nie do výboru, keď chcete, jednoducho nechcete debatovať na túto tému, tak toto nepovažujem za etické, takúto zásadnú vec povedať jednoducho v poslednom príspevku spravodajca a jednoducho si myslím, že ak sa toho nebojíte, tak máte to obhajovať, a nie jednoducho zatĺkať.
Spomínali sme tu Finančnú správu, aj keď ja uznám snahu ministra, ja nepopieram snahu ministra zefektívniť Finančnú správu, to akože, to som a vždycky som povedal, že po tých zločincoch, ktorí, ktorí jednoducho žijú z peňazí daňových poplatníkov, že falšujú dokumenty a vyťahujú peniaze, po tých treba ísť tvrdo a ja si myslím, že ešte veľmi veľa vecí treba jednoducho urobiť, pretože si myslím, že tento podiel týchto podvodníkov v tejto ekonomike stále je veľký, pretože ja si ani sám neviem poriadne vysvetliť, prečo je tá efektivita výberu daní na takej nízkej úrovni. Ako jeden z tých dôvodov je jednoducho, že stále tie, to sa volá karuselové obchody, alebo povedzme ja tomu hovorím normálne zločinci, podvodníci, vyberá zo štátnej kasy peniaze a jednoducho tam, tam, vidím tu strašne veľký priestor. Ale hovorím to preto, že na jednej strane proste sa snaží Finančná správa a minister byť transparentný a na druhej strane Finančná správa proste uzatvára tajné dokumenty s jednou firmou na velikánske peniaze, a keď sa gentleman agreement dohodneme, že aspoň nejaké údaje sa zverejnia tak jednoducho ten gentleman agreement neplatí. A jednoducho keď chce byť niekto, proste tých, núti tých ľudí, aby vypisovali všelijaké výkazy a neviem čo, a do každej rodiny jedna registračná pokladnica, tak jednoducho Finančná správa pri takýchto veciach nemá byť čo utajená, hej, v úvodzovkách. Ja nehovorím, že to nebolo v súlade so zákonom, ja hovorím o tom jednoducho, že keby bola vôľa, jednoducho tak si myslím, že aspoň zásadné veci proste daňoví poplatníci majú vedieť, a tí, ktorých, tí, ktorí teda komunikujú s tou Finančnou správou.
Samozrejme, ale tak to už je, už len posledná taká výtka, že veľa zásadných pozmeňovákov nebolo na finančnom výbore, ale až v pléne a jednoducho takých, ktoré stáli veľmi veľké peniaze, a ja si myslím, že pokiaľ to je, pokiaľ je to pozmeňovák, ktorý, v úvodzovkách, neberte ma za slovo, že má len zopár miliónov euro, teraz neberte ma za slovo, ale keď to sú už desiatky miliónov euro, jednoducho to si treba prediskutovať na tom výbore pre financie a na to je ten výbor pre financie aj príslušný.
Na záver mi dovoľte povedať ešte zopár poznámok, ktoré vlastne súvisia aj s nejakou, s naším pohľadom na rozpočet, pretože treba aj povedať potom, že dobre, keď kritizujeme, tak mali by sme aj povedať, že kde sú naše priority alebo že ako by sme niečo robili ináč. Tak ja teraz hovorím v podstate za stranu MOST, aby bolo jasné, tak určite vidíme priestor na zmenu rozpočtu, či už súčasného, alebo budúceho, čo sa týka dôchodcov. A viete, že my sme veľkí kritici a prví kritici tej valorizácie dôchodkov, ktorá je teraz 1,90 eura pre dôchodcu plošne, a to vlastne je 0,46 %. Čiže na jednej strane, ja neviem, pracovníkom vo verejnej správe sa zvyšujú platy o 4 % a vojakom o 4 % a dôchodcom o necelé polpercentá. A nehovorím, napríklad sirotské dôchodky sú už len na výške 60 centov. Aby bolo, aby bolo jasné, teraz mne nejde o nejakú demagógiu a tak ďalej. Ja viem, že existuje nejaký vzorec a ten vzorec zohľadňuje tú situáciu, ktorá je sčasti, to znamená defláciu, dva roky máme za sebou defláciu, to znamená nižšie ceny sú, hej, pod nulou.
Ale pravdou je to, že keď už vláda hovorí v kuse, že ako sa všetko darí a podobne, tak valorizácia dôchodkov ide strmo dolu, proste to je fakt, z 11,2, mal som na túto tému tlačovku, 8,8, 5 % a 1,9 %, eura, eura, pardon, to bolo plošné, aby som sa nepomýlil. Ale pravdou je to, keď Sociálna poisťovňa vyberie o 145 mil. eur viacej, ako mala v pláne, a na tú valorizáciu ide len 28 mil., jednoducho si myslím, že keď sa dajú nájsť peniaze na niečo iné, ja si myslím, že v tomto ad hoc prípade, ktorý, mimochodom, aby ste vedeli, v Čechách je velikánska diskusia. Tam okrem utečencov sa bavia aj o dôchodcoch. V kuse sú diskusie, pretože práveže oni majú podobný mechanizmus a jednoducho chcú v parlamente zasiahnuť v prospech tých dôchodcov. Bude tam jedna dávka a tak ďalej. Ale to ešte nie je doriešené. Ale ja si myslím, že jednoducho toto je veľká téma a ja si myslím, že pre mnohých tých dôchodcov, keď si pozriete, že obálka koľko stojí, tak čo je to to 1,90 eura. A nevidím dôvod, keď sa jednoducho darí vyberať. Keby sa nedarilo vyberať, ako beriem, že proste, hej, že je to velikánska výzva ten dôchodkový systém pre ďalšiu vládu, tak aby, samozrejme, sme sa snažili znížiť ten deficit poisťovne, pretože je deficit jednoducho a skutočne. Aj tie opatrenia niektoré, ktoré boli dobré, viedli k väčšej udržateľnosti verejných financií, ale stále sú ešte povedzme otvorené nedostatočne. Ale to je, to je iná téma.
Určite, určite, keď spomínam aj tých dôchodcov, tiež pán minister hovoril, že nízkopríjmovým pomohli. Ale viete, dohodári, mnohí dohodári sú tiež nízkopríjmoví a včetne dôchodcov. Tak so študentmi ste sa dohodli, že im zvýšite tú neodvoditeľnú čiastku na 200 eur, alebo resp. tam len minimum sa platí. Tak ste to mali jednoducho urobiť všetkým včetne dôchodcov. A určite, ja si myslím, že jednoducho nemôžeme vytrhávať z kontextu, a ten je študent, ten je dôchodca. Jednoducho tých prvých 200 eur by si zaslúžili všetci, čo robia na dohody. To nie sú žiadni milionári alebo multimilionári, takže toto je určite vec, ktorú by sme sa snažili ako čo najskôr zmeniť.
Ja len spomeniem niekoľko zásadných vecí, však to aj rezonovalo. Tak daňové licencie, ktoré Ústavný súd vyhlásil, že nie sú, sú, teda že sú v súlade s ústavou, tak, hej. Samozrejme, ja stále tvrdím, že je to nesprávne, a či sú v súlade, či nie, jednoducho to bolo to, že bolo mojou povinnosťou získať tie podpisy a zorganizovať to podanie, aby ten Ústavný súd sa rozhodol. Samozrejme, ja som si na začiatku bol vedomý, že to prináša strašne veľa peňazí do rozpočtu, hej. Takže ono keby to vyhlásil za protiústavne, tak to by bol aj veľký zásah do rozpočtu, ale na druhej strane si myslím, že jednoducho nepatria do daňového systému a minimálna daň z ničoho je jednoducho, proste, to znamená, že určite by sme to zrušili teda. Ale aby, aby ľudia vedeli, že jednoducho, že ako to dopadlo s tými daňovými licenciami.
Takže ďalšia vec je, že určite by sme zmenili výpočet a spôsob čerpania dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. A viete, že to bola veľká diskusia, a ktorú, ktorú teda som viedol alebo viedli sme aj napriek tomu, že so SMER-om hlasovali niektorí opoziční kolegovia, opozičné strany, čo mi je ľúto, samozrejme, ale to už je ich politická zodpovednosť. A my sme potom zorganizovali podanie na Ústavný súd a ešte Ústavný súd nerozhodol. A ja si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože dôchodky, každý z nás bude raz dôchodca, teda úprimne poviem, že som v konflikte záujmov, hej, ale teraz myslím v tom slova zmysle, že som v druhom pilieri a proste ten spôsob výpočtu tých dôchodkov, či už čo sa má započítať z prvého piliera, alebo akým spôsobom čerpať, je neadekvátny a zlý. Jednoducho to treba zásadne, zásadne zmeniť.
Ďalšia, ďalšia vec je, že, ktorú chcem povedať, že ako sa hovorí "I have a Dream", to povedal, jeden známy politik, ale aj sú slovenskí politici, ktoré majú svoje sny, a jednoducho teraz nepodpichujem, chcú si založiť strany svoje, ale ja tiež mám jeden sen a o ten sa chcem podeliť s vami, že ja by som bol veľmi rád, aby sme v budúcnosti, teraz už, samozrejme, nie, nejakým spôsobom zakotvili ústavným zákonom alebo nejakým významným zákonom nejaký zákon o stabilite daňového systému, a vysvetlím prečo. Ja si myslím, že mali by sme mať nejaké mantinely. To je jedno, proste, akákoľvek vláda, aby sme jednoducho ten daňový systém nemenili, kedykoľvek nevymýšľali nové dane. Jednoducho aby sme boli konkurencieschopní aj v tom daňovom systéme. Nie je to úplne originálna myšlienka, ale ja neviem, Gruzínsko má napríklad zákon, kde hovorí, že má len sedem daní, a dokonca tam, pokiaľ by mali byť zvýšené niektoré dane, tak by muselo byť referendum a tak ďalej, Švajčiarsko má v ústave zakotvenú najvyššiu dépeháčku a najvyššiu daň z príjmov, takže ono to neni, neni úplne niečo nového. A ja by som rád ten môj sen, teda rozdiel, teda chcem povedať, je v tom, že raz prídem niekam na konferenciu a poviem, ja som z tej krajiny, kde máme ústavný zákon o dlhovej brzde, že proste kde zakazujeme akejkoľvek vláde sa zadlžovať na rozdiel od nich atď. a normálne pod sankciami, a máme daňový stabilný systém, že jednoducho ktorý neumožňuje akejkoľvek vláde si robiť s daňami, čo chce.
Samozrejme, ja som ten návrh akože dával už v pléne, ale neprešiel. Ale ja si myslím, že je to, a teraz aby sme si rozumeli, to vôbec nie je ľavicové - pravicové. Niekto môže mať názor na rovnú daň, že to je v poriadku, niekto na progresívnu daň a tak ďalej, ale pokiaľ sa dohodneme, že žiadna daň alebo niektoré dane nemôžu byť vyššie, ako je priemer Európskej únie napríklad, hej. Proste to systémovo, ako to, ako to nastaviť. To je jak s tou dlhovou brzdou. Ako proste nastavíme, kde si dáme proste tie mantinely, v ktorých sa bude pohybovať každá vláda.
Určite, určite rozpočtu by sa týkala aj nová systémová zmena investičných stimulov s cieľom podporiť nezamestnanosť, teda zamestnanosť, samozrejme, a musíme dať tomu štandardné vzťahy. Jednoducho to, čo sa dialo za tohto volebného obdobia, tam 58 miliónov! 58 mil. eur daňové úľavy človeku, ktorý je, proste firme, ktorá je v mieste Forbes proste najbohatších, ja neviem, ľudí na svete! A ďalšiemu z Ružomberka 26 mil. a tak ďalej. A za to, že neprepustia ľudí, hej, že jednoducho, hej. To proste akože je neadekvátne a, naopak, treba mať nejakú schému, s ktorou by s cieľom znížiť nezamestnanosť, zdôrazňujem, to beriem ako aj, aj ako klasický liberál, že to môže byť proste cieľ štátu, aby jednoducho podporoval zníženie nezamestnanosti, tak dať daňové úľavy aj slovenským podnikom a, samozrejme, aj nejakým štandardným, aj keď zamestnáva desať ľudí, tak jednoducho je to v tých malých mestách aj desať ľudí zamestnať je veľmi dôležité. Takže jednoducho malo by to byť prioritou znižovať nezamestnanosť aj formou teda tých investičných stimulov.
No a na záver chcem povedať, že my ako strana, samozrejme, sa hlásime k cieľu a ten cieľ má byť vyrovnaný štátny rozpočet a, samozrejme, sa dostať pod 50 %, čo sú sankčné, sankčné pásma.
Ďakujem.
Ďakujem. Dovoľte mi teda pokračovať. Na úvod tejto druhej časti by som sa rád venoval jednej takej zavádzajúcej veci, ktorá je dosť známa, zavádzajúca nie v tom slova zmysle, že by bola nepravdivá, ale je jednoducho zavádzajúca, pretože ak ste si všimli, stále sa porovnáva alebo vláda stále porovnáva svoje výsledky s krajinami eurozóny.
Treba tuná povedať otvorene, že krajiny eurozóny vôbec nie je nejaký elitný klub, a pravdou je to, že v mnohých makroekonomických údajoch, ak nie v drvivej väčšine makroekonomických údajov, krajiny, ktoré sú mimo eurozóny, majú lepšie výsledky. Možno pre niekoho je to šokujúce, ale jednoducho je to tak, to sú obyčajné fakty. Samozrejme, preto som to naznačil, pretože keď vláda povie, že sa porovnáva s priemerom eurozóny, tým automaticky si dáva nižšiu latku, pretože keď porovnávame údaje s krajinami a priemer s Európskou úniou, tá latka je veľakrát a v drvivej väčšine prípadov vyššia. Ja, samozrejme, teraz môžem to rozoberať, ale nie je teraz, nejde o to, že, o Grécko a tak ďalej, o iné krajiny, ktoré nedodržiavajú maastrichtské kritéria, na ktorých sme sa dohodli, tak. (Ruch v sále.) Ďakujem, takže tá nižšia latka je napríklad v nezamestnanosti, to som už spomínal, že eurozóna má, 19 krajín eurozóny má v priemere 10,8 priemer nezamestnanosti, celá EÚ 9,3, a keby sme ešte vybrali nieže celú EÚ, ale krajiny mimo eurozóny, tak majú ešte nižšiu, napríklad som spomenul krajiny V4, ktoré, každá z nich má nižšiu nezamestnanosť, ako je priemer v Európskej únii, čo už to je nižšia, akože že to je vysoká latka.
Čo sa týka rastu, samozrejme, zase platí to, že v eurozóne, v priemere je rast nižší ako v krajinách EÚ a, samozrejme, zase tu je tá nižšia latka. Zadlženosť - ironicky - práveže krajiny, ktoré nie sú v eurozóne majú v priemere nižšiu zadlženosť. Logicky, samozrejme, pre vládu je výhodná tá latka, ktorá je nižšia. Deficity, napríklad Česká republika, susedia majú nižší deficit ako my, majú lepšiu mieru nezamestnanosti alebo nižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá, som zdôraznil, že na druhom mieste, a aj v zadlženosti, čo sa, samozrejme, nie v nominále hovorím, ale v percentách.
Takže ja si myslím, že v skutočnosti by sme mali sa dohodnúť aspoň na tom, že pri všetkých údajoch povieme, teda nielen sa budeme porovnávať s krajinami eurozóny, ale aj v priemere s Európskou úniou a, samozrejme, ja dlhodobo proste si myslím, že najobjektívnejší, nazveme to vždycky, ako super objektívny prípad nemôže byť, tak je tá krajina V4. Určite by sme mali sa zamyslieť nad týmto a určite si tieto latky proste stavať trošku ináč a potom, samozrejme, aj tie výsledky vyzerajú úplne inakšie, to znamená, že či teda sú záporne sadzby a tak ďalej, pretože vieme, že záporné úrokové sadzby nie sú len v niektorých krajinách eurozóny, ale má to, neviem, Švédsko, Dánsko, Česká republika a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, že vôbec tá latka, keď si povieme, zdôrazním, zase tá eurozóna vyzerá marketingovo lepšie, ale v skutočnosti keď zoberieme tú latku okolité krajiny alebo teda krajiny mimo celej Európskej únie, tak to tá latka už tak dobre nevyzerá. Čo, čo ešte, keď hovorím o tej eurozóne, tak, samozrejme, musím byť kritický, ale jednu vec chcem povedať pozitívne, že tá eurozóna má veľké problémy, nedodržiavajú vlastné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli v maastrichtských kritériách, a irónia je, čo som povedal, že krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, tak majú, mnoho z nich, majú podstatne lepšie verejné financie než tie krajiny, ktoré sú v eurozóne, ale ich je, ale to chcem povedať, že v tejto vojne názorov v rámci tej eurozóny súhlasím s pánom ministrom, a to som rád, že Slovensko stojí pri riešení problémov eurozóny na strane tých, ktorí jednoducho majú radšej alebo preferujú zodpovedné financovanie, to znamená na strane Nemecka a je to správne nielen kvôli tomu, že sú zodpovední, zodpovednejší ako iné krajiny, čo sú, ale, samozrejme, je to pre nás aj veľmi dôležité, lebo to je náš najväčší obchodný partner. V skutočnosti vieme, že predsa len tá Európska únia je, tí, lídrami sú proste Nemecko a Francúzsko a jednoducho my sami málokedy niečo dosiahneme a jednoducho treba byť na strane tých zodpovednejších a je to správne, pretože jednoducho nemôžu tí, ktorí jednoducho si uťahujú opasky, tak potom doplácať na tých, ktorí jednoducho si tie opasky povoľujú a vymýšľajú rôzne, rôzne finty a podobne.
Dôležité je ešte povedať aj to, že, a súvisí to aj s tými zápornými úrokovými mierami, ja nie som fanúšik politiky Európskej centrálnej banky, samozrejme, je to nezávislá inštitúcia a tak ďalej a takto masívne tlačenie, v úvodzovkách tlačenie ako, ľudovo povedané, tlačenie peňazí, ja si myslím, že nie je správne. A ono z toho krátkodobého hľadiska povedzme môžu zvýšiť tú infláciu, resp. pretože je deflácia, ale z dlhodobého hľadiska si myslím, že je to nesprávne, a hovorím to najmä preto, že to strašne pokriví tie zrkadlá, aj čo sa týka v dôchodkových fondoch. To je veľmi dôležitá vec jednoducho, pretože tie dôchodkové fondy jednoducho nemôžu ísť do rizikových záležitostí a jednoducho budú musieť kupovať dlhopisy s dlhodobou platnosťou a, samozrejme, tie výnosy, keďže sú umelo dotované, a jeden z tých dôvodov je, to sa nebojím povedať, podporiť tie menej zodpovedné krajiny, lebo potom keď sú veľmi zadlžené a sú v zápornej úrokovej miere, tak jednoducho oni si lacnejšie požičiavajú a podľa mňa je to nesprávne a môže to mať a podľa mňa bude to mať dlhodobý negatívny, negatívny efekt. Takže to bolo, to som považoval za potrebné povedať k tomu benchmarku, teda k porovnávaniu.
Nedá mi opomenúť, keď už robíme ten odpočet, nie rozpočet, ale odpočet, tak vlastne môžem aj povedať, že v rámci výboru pre financie a rozpočet sme mali korektné vzťahy, až na niekoľko výnimiek, a to chcem proste zdôrazniť, pretože stále tu hovoríme o nejakej etike poslancov a ja neviem čo a podobne, ale jednoducho mal by byť aj etický vzťah, tí, ktorí sú u moci, a tí ktorí sú v opozícií, pretože vždy sa to môže nejako otočiť, a jednoducho tá kultúra, kultúra aj v rámci toho finančného výboru musí byť proste podľa môjho názoru, ja som zástanca toho, proste aj dlhodobá.
No čo vyčítam, vyčítam strane SMER, že nedovolila otvoriť výbor na tému schránkovej firmy Lemikon, a to znamená, že tu bol niekto taký silný, že dokázal zablokovať výbor. Kto to bol? Schránková firma. Ako si myslím, že proste otvoriť výbor, aj tak nás prehlasujete, však to je jasné, ale neotvoriť výbor, neotvoriť diskusiu vôbec na výbore na túto tému považujem za neadekvátne a tak ďalej a jednoducho fakt tie schránkové firmy, jednoducho musí si to niekto teraz skutočne zobrať a porátať sa s nimi, pretože každý vieme, že to nie sú žiadni cudzinci, sú to našinci a mnoho z nich, proste tie peniaze už sú teraz tuná zaliate v betóne na Horskom parku, hej, v domoch. Ale dobre, ale toto, toto, to proste bolo neseriózne, neetické, neotvoriť na túto tému, na túto tému výbor.
Čo mi vadilo ďalej, keď hovorím o tých financiách, neumožnili ste debatu na veľmi dôležitú tému a to bolo zníženie DPH na potraviny. Bolo to tiež neetické, keď v poslednom kole, keď sme sa všetci už vykecali, tak spravodajca vlastne pozmeňujúcim návrhom v pléne presadil toto zníženie a mohli sme reagovať len, len faktickými. A ja si myslím, že každému je jasné, že v prvom rade to patrí do výboru, a keď už nie do výboru, keď chcete, jednoducho nechcete debatovať na túto tému, tak toto nepovažujem za etické, takúto zásadnú vec povedať jednoducho v poslednom príspevku spravodajca a jednoducho si myslím, že ak sa toho nebojíte, tak máte to obhajovať, a nie jednoducho zatĺkať.
Spomínali sme tu Finančnú správu, aj keď ja uznám snahu ministra, ja nepopieram snahu ministra zefektívniť Finančnú správu, to akože, to som a vždycky som povedal, že po tých zločincoch, ktorí, ktorí jednoducho žijú z peňazí daňových poplatníkov, že falšujú dokumenty a vyťahujú peniaze, po tých treba ísť tvrdo a ja si myslím, že ešte veľmi veľa vecí treba jednoducho urobiť, pretože si myslím, že tento podiel týchto podvodníkov v tejto ekonomike stále je veľký, pretože ja si ani sám neviem poriadne vysvetliť, prečo je tá efektivita výberu daní na takej nízkej úrovni. Ako jeden z tých dôvodov je jednoducho, že stále tie, to sa volá karuselové obchody, alebo povedzme ja tomu hovorím normálne zločinci, podvodníci, vyberá zo štátnej kasy peniaze a jednoducho tam, tam, vidím tu strašne veľký priestor. Ale hovorím to preto, že na jednej strane proste sa snaží Finančná správa a minister byť transparentný a na druhej strane Finančná správa proste uzatvára tajné dokumenty s jednou firmou na velikánske peniaze, a keď sa gentleman agreement dohodneme, že aspoň nejaké údaje sa zverejnia tak jednoducho ten gentleman agreement neplatí. A jednoducho keď chce byť niekto, proste tých, núti tých ľudí, aby vypisovali všelijaké výkazy a neviem čo, a do každej rodiny jedna registračná pokladnica, tak jednoducho Finančná správa pri takýchto veciach nemá byť čo utajená, hej, v úvodzovkách. Ja nehovorím, že to nebolo v súlade so zákonom, ja hovorím o tom jednoducho, že keby bola vôľa, jednoducho tak si myslím, že aspoň zásadné veci proste daňoví poplatníci majú vedieť, a tí, ktorých, tí, ktorí teda komunikujú s tou Finančnou správou.
Samozrejme, ale tak to už je, už len posledná taká výtka, že veľa zásadných pozmeňovákov nebolo na finančnom výbore, ale až v pléne a jednoducho takých, ktoré stáli veľmi veľké peniaze, a ja si myslím, že pokiaľ to je, pokiaľ je to pozmeňovák, ktorý, v úvodzovkách, neberte ma za slovo, že má len zopár miliónov euro, teraz neberte ma za slovo, ale keď to sú už desiatky miliónov euro, jednoducho to si treba prediskutovať na tom výbore pre financie a na to je ten výbor pre financie aj príslušný.
Na záver mi dovoľte povedať ešte zopár poznámok, ktoré vlastne súvisia aj s nejakou, s naším pohľadom na rozpočet, pretože treba aj povedať potom, že dobre, keď kritizujeme, tak mali by sme aj povedať, že kde sú naše priority alebo že ako by sme niečo robili ináč. Tak ja teraz hovorím v podstate za stranu MOST, aby bolo jasné, tak určite vidíme priestor na zmenu rozpočtu, či už súčasného, alebo budúceho, čo sa týka dôchodcov. A viete, že my sme veľkí kritici a prví kritici tej valorizácie dôchodkov, ktorá je teraz 1,90 eura pre dôchodcu plošne, a to vlastne je 0,46 %. Čiže na jednej strane, ja neviem, pracovníkom vo verejnej správe sa zvyšujú platy o 4 % a vojakom o 4 % a dôchodcom o necelé polpercentá. A nehovorím, napríklad sirotské dôchodky sú už len na výške 60 centov. Aby bolo, aby bolo jasné, teraz mne nejde o nejakú demagógiu a tak ďalej. Ja viem, že existuje nejaký vzorec a ten vzorec zohľadňuje tú situáciu, ktorá je sčasti, to znamená defláciu, dva roky máme za sebou defláciu, to znamená nižšie ceny sú, hej, pod nulou.
Ale pravdou je to, že keď už vláda hovorí v kuse, že ako sa všetko darí a podobne, tak valorizácia dôchodkov ide strmo dolu, proste to je fakt, z 11,2, mal som na túto tému tlačovku, 8,8, 5 % a 1,9 %, eura, eura, pardon, to bolo plošné, aby som sa nepomýlil. Ale pravdou je to, keď Sociálna poisťovňa vyberie o 145 mil. eur viacej, ako mala v pláne, a na tú valorizáciu ide len 28 mil., jednoducho si myslím, že keď sa dajú nájsť peniaze na niečo iné, ja si myslím, že v tomto ad hoc prípade, ktorý, mimochodom, aby ste vedeli, v Čechách je velikánska diskusia. Tam okrem utečencov sa bavia aj o dôchodcoch. V kuse sú diskusie, pretože práveže oni majú podobný mechanizmus a jednoducho chcú v parlamente zasiahnuť v prospech tých dôchodcov. Bude tam jedna dávka a tak ďalej. Ale to ešte nie je doriešené. Ale ja si myslím, že jednoducho toto je veľká téma a ja si myslím, že pre mnohých tých dôchodcov, keď si pozriete, že obálka koľko stojí, tak čo je to to 1,90 eura. A nevidím dôvod, keď sa jednoducho darí vyberať. Keby sa nedarilo vyberať, ako beriem, že proste, hej, že je to velikánska výzva ten dôchodkový systém pre ďalšiu vládu, tak aby, samozrejme, sme sa snažili znížiť ten deficit poisťovne, pretože je deficit jednoducho a skutočne. Aj tie opatrenia niektoré, ktoré boli dobré, viedli k väčšej udržateľnosti verejných financií, ale stále sú ešte povedzme otvorené nedostatočne. Ale to je, to je iná téma.
Určite, určite, keď spomínam aj tých dôchodcov, tiež pán minister hovoril, že nízkopríjmovým pomohli. Ale viete, dohodári, mnohí dohodári sú tiež nízkopríjmoví a včetne dôchodcov. Tak so študentmi ste sa dohodli, že im zvýšite tú neodvoditeľnú čiastku na 200 eur, alebo resp. tam len minimum sa platí. Tak ste to mali jednoducho urobiť všetkým včetne dôchodcov. A určite, ja si myslím, že jednoducho nemôžeme vytrhávať z kontextu, a ten je študent, ten je dôchodca. Jednoducho tých prvých 200 eur by si zaslúžili všetci, čo robia na dohody. To nie sú žiadni milionári alebo multimilionári, takže toto je určite vec, ktorú by sme sa snažili ako čo najskôr zmeniť.
Ja len spomeniem niekoľko zásadných vecí, však to aj rezonovalo. Tak daňové licencie, ktoré Ústavný súd vyhlásil, že nie sú, sú, teda že sú v súlade s ústavou, tak, hej. Samozrejme, ja stále tvrdím, že je to nesprávne, a či sú v súlade, či nie, jednoducho to bolo to, že bolo mojou povinnosťou získať tie podpisy a zorganizovať to podanie, aby ten Ústavný súd sa rozhodol. Samozrejme, ja som si na začiatku bol vedomý, že to prináša strašne veľa peňazí do rozpočtu, hej. Takže ono keby to vyhlásil za protiústavne, tak to by bol aj veľký zásah do rozpočtu, ale na druhej strane si myslím, že jednoducho nepatria do daňového systému a minimálna daň z ničoho je jednoducho, proste, to znamená, že určite by sme to zrušili teda. Ale aby, aby ľudia vedeli, že jednoducho, že ako to dopadlo s tými daňovými licenciami.
Takže ďalšia vec je, že určite by sme zmenili výpočet a spôsob čerpania dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. A viete, že to bola veľká diskusia, a ktorú, ktorú teda som viedol alebo viedli sme aj napriek tomu, že so SMER-om hlasovali niektorí opoziční kolegovia, opozičné strany, čo mi je ľúto, samozrejme, ale to už je ich politická zodpovednosť. A my sme potom zorganizovali podanie na Ústavný súd a ešte Ústavný súd nerozhodol. A ja si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože dôchodky, každý z nás bude raz dôchodca, teda úprimne poviem, že som v konflikte záujmov, hej, ale teraz myslím v tom slova zmysle, že som v druhom pilieri a proste ten spôsob výpočtu tých dôchodkov, či už čo sa má započítať z prvého piliera, alebo akým spôsobom čerpať, je neadekvátny a zlý. Jednoducho to treba zásadne, zásadne zmeniť.
Ďalšia, ďalšia vec je, že, ktorú chcem povedať, že ako sa hovorí "I have a Dream", to povedal, jeden známy politik, ale aj sú slovenskí politici, ktoré majú svoje sny, a jednoducho teraz nepodpichujem, chcú si založiť strany svoje, ale ja tiež mám jeden sen a o ten sa chcem podeliť s vami, že ja by som bol veľmi rád, aby sme v budúcnosti, teraz už, samozrejme, nie, nejakým spôsobom zakotvili ústavným zákonom alebo nejakým významným zákonom nejaký zákon o stabilite daňového systému, a vysvetlím prečo. Ja si myslím, že mali by sme mať nejaké mantinely. To je jedno, proste, akákoľvek vláda, aby sme jednoducho ten daňový systém nemenili, kedykoľvek nevymýšľali nové dane. Jednoducho aby sme boli konkurencieschopní aj v tom daňovom systéme. Nie je to úplne originálna myšlienka, ale ja neviem, Gruzínsko má napríklad zákon, kde hovorí, že má len sedem daní, a dokonca tam, pokiaľ by mali byť zvýšené niektoré dane, tak by muselo byť referendum a tak ďalej, Švajčiarsko má v ústave zakotvenú najvyššiu dépeháčku a najvyššiu daň z príjmov, takže ono to neni, neni úplne niečo nového. A ja by som rád ten môj sen, teda rozdiel, teda chcem povedať, je v tom, že raz prídem niekam na konferenciu a poviem, ja som z tej krajiny, kde máme ústavný zákon o dlhovej brzde, že proste kde zakazujeme akejkoľvek vláde sa zadlžovať na rozdiel od nich atď. a normálne pod sankciami, a máme daňový stabilný systém, že jednoducho ktorý neumožňuje akejkoľvek vláde si robiť s daňami, čo chce.
Samozrejme, ja som ten návrh akože dával už v pléne, ale neprešiel. Ale ja si myslím, že je to, a teraz aby sme si rozumeli, to vôbec nie je ľavicové - pravicové. Niekto môže mať názor na rovnú daň, že to je v poriadku, niekto na progresívnu daň a tak ďalej, ale pokiaľ sa dohodneme, že žiadna daň alebo niektoré dane nemôžu byť vyššie, ako je priemer Európskej únie napríklad, hej. Proste to systémovo, ako to, ako to nastaviť. To je jak s tou dlhovou brzdou. Ako proste nastavíme, kde si dáme proste tie mantinely, v ktorých sa bude pohybovať každá vláda.
Určite, určite rozpočtu by sa týkala aj nová systémová zmena investičných stimulov s cieľom podporiť nezamestnanosť, teda zamestnanosť, samozrejme, a musíme dať tomu štandardné vzťahy. Jednoducho to, čo sa dialo za tohto volebného obdobia, tam 58 miliónov! 58 mil. eur daňové úľavy človeku, ktorý je, proste firme, ktorá je v mieste Forbes proste najbohatších, ja neviem, ľudí na svete! A ďalšiemu z Ružomberka 26 mil. a tak ďalej. A za to, že neprepustia ľudí, hej, že jednoducho, hej. To proste akože je neadekvátne a, naopak, treba mať nejakú schému, s ktorou by s cieľom znížiť nezamestnanosť, zdôrazňujem, to beriem ako aj, aj ako klasický liberál, že to môže byť proste cieľ štátu, aby jednoducho podporoval zníženie nezamestnanosti, tak dať daňové úľavy aj slovenským podnikom a, samozrejme, aj nejakým štandardným, aj keď zamestnáva desať ľudí, tak jednoducho je to v tých malých mestách aj desať ľudí zamestnať je veľmi dôležité. Takže jednoducho malo by to byť prioritou znižovať nezamestnanosť aj formou teda tých investičných stimulov.
No a na záver chcem povedať, že my ako strana, samozrejme, sa hlásime k cieľu a ten cieľ má byť vyrovnaný štátny rozpočet a, samozrejme, sa dostať pod 50 %, čo sú sankčné, sankčné pásma.
Ďakujem.
Rozpracované