58. schôdza

10.11.2015 - 15.12.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.11.2015 o 12:07 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 11:55

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, naozaj chcem hovoriť veľmi krátko, ale pre poriadok musím a využívam príležitosť, že to môžem hovoriť ministrovi financií, a to, čo poviem, ma v zásade nejako neteší. Hovorím to ako bývalá ministerka a predtým aj štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti a krátko sa vyjadrím teda k rozpočtu ministerstva spravodlivosti. A nebudem hovoriť o tom, že či má rezort spravodlivosti v tomto rozpočte málo alebo veľa peňazí, budem skôr hovoriť o tom, že aj z titulu mojej bývalej pozície ministerky spravodlivosti ja dnes vlastne neviem povedať, či má rezort spravodlivosti v tomto ročnom rozpočte, v budúcoročnom rozpočte veľa alebo málo peňazí.
Z môjho pohľadu rozpočet, rozpočet ministerstva spravodlivosti z hľadiska efektívnosti a manažovania celého systému spravodlivosti a súdov dnes nepredstavuje ani nástroj na vyššiu efektívnosť systému súdnictva a ani neodzrkadľuje nejaké tendencie, ako nastaviť systém, aby ten systém bol manažovaný efektívne. Hovorím to s plnou vážnosťou. Hovorím to aj po tom, čo poznám všetky tie problémy, ktoré na súdoch sú, aj s možno malou kapacitou, ktoré dnes evidentne existuje. Po prečítaní koncepcie modernizácie a stabilizácie justície, po prečítaní uznesení súdnej rady som dospela k záveru, že celý systém súdnictva stojí pred tým, aby si zodpovedal najskôr niektoré základné otázky.
Tá prvá základná otázka je, že či všetko, čo chodí na súdy, má chodiť na súdy. A ak tú otázku položila súdna rada, ktorá navrhuje, aby časť vecí bola odklonená zo súdov, ak je to tak, tak potom toto rozhodnutie treba urobiť a to rozhodnutie možno treba urobiť aj tak, že tie veci majú zostať na súdoch a majú byť rozhodované súdmi, ale potom stojíme pred druhou otázkou, že kto ich má rozhodovať, že či sudcovia alebo vyšší súdni úradníci a v akom pomere. Tá otázka dnes nie je zodpovedaná, nie je zodpovedaná ani v koncepcii modernizácie a stabilizácie justície. Tam sa naznačuje, že možno niečo by mohli robiť vyšší súdni úradníci a ja dnes na tieto otázky neviem odpovedať.
Odpovede na tieto otázky majú potom svoj odraz aj v tom, ako má byť ten celý systém manažovaný z hľadiska organizácie práce. To, čo evidujem, je, že prúdia veľké zdroje teraz do rezortu na elektronizáciu justície, čo je dobré podľa mojej mienky, lebo justícia to potrebuje, aby mohla fungovať moderne. Čo nie som si istá, že či budú tieto prostriedky na elektronizáciu justície využité efektívne, ak nemáme predtým, ako ich použijeme a nastavíme tie systémy, zodpovedané tieto predchádzajúce otázky.
Tieto otázky, o ktorých hovorím, raz už na stole boli v rokoch 2002 až 2005. Vtedy sa zavádzal istý systém súdneho manažmentu aj so zahraničnými poradcami. Boli na to nastavené aj programové ciele v rámci rozpočtu. Desať rokov klesala priemerná dĺžka súdnych konaní bez ohľadu na ministrov, teraz sa predlžuje, za rok 2014. To sú tvrdé dáta, zverejnené tvrdé dáta. A to, čo bolo svojho času nastavené, možno nie dotiahnuté, ale ako prvý pokus nastavené, dnes sa evidentne vyčerpalo z hľadiska svojej kapacity a na tieto otázky, ktoré som povedala, treba odpovedať a na základe toho, aké budú odpovede, bude treba nastaviť zdroje. A uvidíme až potom, či do sudcov, či do vyšších súdnych úradníkov ako nastaviť manažment a ako potom majú vyzerať tie systémy, aj elektronické, ktorý tento manažment budú podporovať. Takže ja som tu možno mala stáť a plédovať za viac peňazí na sudcov alebo viac peňazí na vyšších súdnych úradníkov, ale cítila som potrebu takto zhrnúť stav, aký teraz je. A myslím si, že ak sa máme dožiť efektívnejšej justície, toto stojí pred nami bez ohľadu na to, kto bude vo vláde a že to potom bude musieť nájsť odraz aj v rozpočte o to viac, že ja som presvedčená o tom, že rozpočet môže byť aj nástroj, ktorý podporuje systémové zmeny, nielen odrazu nejakého stavu, ktorý teraz existuje.
Ďakujem pekne, pán minister.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.11.2015 o 11:55 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 12:01

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Nebudem dlho tiež zdržovať a nechcem vás oberať o chutný obed, ale dovolím si zareagovať veľmi konkrétne na veľmi konkrétnu agendu pani poslankyne Žitňanskej.
Je pravdou, že ministri financií sa nezvyknú detailne venovať problémom jednotlivých rezortov, ale môžem povedať, že na základe nevyhnutnosti a dokonca aj istého tlaku zvnútra rezortu spravodlivosti som sa musel aj ja osobne, ale samozrejme aj moji kolegovia na ministerstve financií posledné dva roky veľmi detailne venovať kapitole rezortu spravodlivosti.
Vy ste, pani poslankyňa, povedali, že neviete odpovedať na to, že či je peňazí dosť alebo málo. Ja vám viem len povedať, že ich je viac. Tiež neviem možno, nedovolím si odpovedať na otázku. (Povedané so smiechom.) Je ich viac a z môjho pohľadu, z môjho pohľadu aj odrazu výsledkov justície ako celku vo verejnosti a myslím si, že to zrkadlo je nastavované aj v tejto sieni, ale aj v médiách, ale aj v každej rodine, ktorá sa dostane do kontaktu s využiteľnosťou práva, či už ako podnikateľ alebo súkromná osoba. Tak viete, že tento problém, tento odraz je veľmi problematický. A to je ale otázka, samozrejme, celej histórie justície po transformácii Slovenska do modernej krajiny, kde táto oblasť, zrejme, ešte stále, stále zaostáva, respektíve má pred sebou množstvo problémov.
Ja môžem len potvrdiť veľmi dobrú spoluprácu s pani predsedkyňou Najvyššieho súdu z hľadiska osobnej skúsenosti. Chápem aj ťažkú pozíciu pani predsedkyni súdnej rady. Chcem vás informovať o tom, že vlastne boli vyčerpané všetky možnosti a napĺňania stavu sudcov. Asi si veľmi dobre pamätáte, že niektoré miesta boli v minulosti neobsadené. Pán minister Borec veľmi šikovne využil túto možnosť a naozaj naplnil stav vlastne až do poslednej možnosti. To znamená, tie stavy sú dnes plné a dokonca aj taký ten malý kostlivec, ktorý tam zostal trošku po vás, ak hovorím o asistentoch, ktorých ste si vybojovali na mojom predchodcovi, ale bez peňazí, jak to teda býva v súbojoch s ministrami financií, tak aj to je už konečne dofinancované na budúci rok. To znamená, nie sú tam žiadni.
Dnes, dnes v justícii nie je kostlivec, ktorý by sa mal týkať nejakých nezaplatených faktúr. Dokonca snáď si všímate, že platíme, nie radi, ale platíme každý rok aj všetky znalečné a všetky tie veci, ktoré v minulosti prechádzali z roka na rok. Nie sme úplne spokojní s tým. Mám pocit, že to nie je pod kontrolou, to vám poviem úplne otvorene. To znamená, nemám pocit, že predstavitelia samosprávnej justície úplne vnímajú a záleží im na tom, aby každé jedno euro bolo použité efektívne. Teraz ale hovorím nie o takých bežných výdavkoch, ja nikomu nechcem siahať na platy a už vôbec nie platy, na platy súdnych úradníkov, ale teraz myslím všetky tie ďalšie úkony, ktoré sú tu popri, popri tom, preklady, posudky a všetko to, čo je, čo mnohí z nás laikov ani nevedia, nevnímajú, že to všetko je k súdnym konaniam, bohužiaľ, podľa dnešných pravidiel potrebné.
Musím ale uznať ministrovi Borcovi, že sa sústredil na Občiansky súdny poriadok, na ten váš proces, na tú vašu, na tú vašu kuchárku. Na to asi môžete mať ako odborníci rôzny názor. Ja len dúfam, že toto bude mať odraz, samozrejme, aj v reálnej praxi a pre, a na konci dňa sa to musí, samozrejme, preukázať aj v peniazoch a ja plne reflektujem na tie vaše, vaše položené otázky, majú logiku.
A ak hovoríme o napríklad bezprecedentnom náraste hromadných žalôb, o tých atakoch, ktoré sú na najvyšších súdoch, ale aj ďalších nižších, na súdoch nižších stupňov, tam by bolo veľmi dobré, a hovoril som o tom aj s pani predsedkyňou Najvyššieho súdu, reagovať a v podstate vytvoriť možno aj dodatok, požiadať o vytvorenie dodatočnej kapacity na riešenie týchto konkrétnych problémov, aby sme boli merateľní, aby sme vedeli povedať, že teraz vytvárame, alebo napríklad naberáme nových sudcov na riešenie tejto dočasnej agendy. Problémom je, a to viete veľmi dobre, že sudcom sa stáva človek na celý život de facto. Čiže priberanie sudcov to nie je také, že si ho teda pripustíte a potom sa ho zbavíte. Čiže tu treba vedieť možno odpovedať na to aj z hľadiska demografie sudcov, ako sa bude napĺňať ten stav v budúcnosti. Pán prezident do toho vstupuje z hľadiska odvolávania.
Komplexná vec, ale záver je ten, že roboty ako na kostole stále pred nami, pred ďalšou vládou, nech už je v nej hocikto a odpoveďou je, že rezort, rezort spravodlivosti je určite, patrí medzi víťazov pri hodnotení návrhu rozpočtu na budúci rok a na tie roky ďalšie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.11.2015 o 12:01 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:07

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Všimli ste si, pán minister, že ja som nekritizovala to, že tých zdrojov je viac. Chcela som upozorniť na to, že tak, jak vy ste to pomenovali, roboty ako na kostole, pretože aj systém justície musí byť manažovaný, manažovaný efektívne a práve preto tá otázka, či sudcovia alebo vyšší súdni úradníci, súvisí veľmi úzko s tým, čo ste povedali. Sudcovia sú na doživotie. Vyšší súdni úradníci, tam máme predsa len flexibilnejší priestor.
Jednu poznámku musím povedať, pretože často sa hovorí o tom mojom kostlivcovi v podobe sto vyšších súdnych úradníkov. Nehovorí sa o tom, ako to vzniklo.
Dohoda o tom, že môžeme prijať sto vyšších súdnych úradníkov, vznikla v roku 2011 v situácii, keď možno si spomínate, súdna rada v tom čase ešte pod vedením Štefana Harabina odmietla predkladať návrhy nových sudcov prezidentovi na vymenovanie, pretože protestovali proti nejakému systému výberových konaní. Čiže vznikli situácie, že na súdoch odchádzali sudcovia, ale skoro rok odmietla súdna rada posunúť sudcov na vymenovanie prezidentovi. Vyriešili sme to tým, že na tieto podkapacitné súdy sme doložili vyšších súdnych úradníkov. Bolo to v rámci tejto dohody s tým, že ešte dokonca sme si povedali, že uvidíme, ako efektívne budú fungovať tieto súdy, ktoré boli doplnené vyššími súdnymi úradníkmi a či to nemôže byť model. Čiže sme to zobrali a je taký test. Vláda padla a bolo na roku 2012, aby sa teda pomenovalo, že či vyšší súdni úradníci alebo sudcovia. Čiže to bola úloha nie už moja, ale niekoho iného. Ale toto treba vysvetliť, lebo tá situácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.11.2015 o 12:07 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
58. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní
 

14:05

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení traja odvážni poslanci z opozície, dokonca v tomto prípade môžem aj menovite: pani poslankyňa Pfundtner, pán poslanec Švejna a pán poslanec Mikloško. Ďakujem pekne, (smiech v pléne) pán poslanec Bobík, áno, prepáčte. Štyria. (Smiech v pléne.) Štyria mušketieri. (Smiech v pléne a reakcia poslanca Mikloška, ktorý pristúpil k rečníkovi pred rečnícky pult: Trinásty vnuk sa mi narodil teraz, v tomto okamihu.) Pán poslanec, všetci vám srdečne blahoželáme k trinástemu vnuku a z tohto pohľadu sme aj prekvapení, že ste v parlamente. (Smiech v pléne.) Ďakujem pekne. Budem pokračovať ale v zmysle rokovacieho poriadku.
Dovoľte mi, pán predseda, aby som oznámil neprítomných členov vlády. Pán minister školstva Juraj Draxler, nie sú naňho otázky. Pán Vasiľ Hudák, nie sú naňho otázky a takisto pán minister Ján Richter, nie sú naňho otázky.
Skryt prepis

19.11.2015 o 14:05 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:05

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Odpoveď na túto otázku by mohla zahŕňať nie jednu, ale niekoľko hodín diskusie v tomto parlamente a preto sa pokúsim byť naozaj veľmi stručný.
Bezpečnostné riziko spočíva predovšetkým v tom, že nie sú identifikované osoby, ktoré do Európskej únie vstupujú. Preto bol vytvorený schengenský systém, ktorý má dve hlavné zložky. Jedna z nich je tá výhoda, ktorú používame ako všetci občania, ktorí sú a žijú v krajinách, ktoré sú súčasťou schengenského priestoru voľného pohybu. To znamená, všetci občania Slovenskej republiky naplno môžu využívať výhody tejto časti dohody o schengenskom priestore, a to znamená voľný pohyb. Nikto z nás už nezažíva ponižujúce, dlhotrvajúce kolóny a kontroly na hraniciach s Rakúskom, s naším bratským susedom Českou republikou takisto, hranice sme vždy vnímali ako niečo umelé a neprirodzené a tak som rád, že k našim susedom môžeme cestovať bez kontrol a bez akýchkoľvek zábran, či už do Poľska, do Maďarska, do Česka alebo do Rakúska.
Druhou časťou schengenskej dohody je predovšetkým kvalitná a bezprecedentná ochrana vonkajších hraníc Európskej únie. Vonkajšie hranice a štáty, ktoré majú vonkajšiu hranicu Európskej únie, nekontrolujú len priamo svoju vlastnú hranicu, tak ako my sme medzi Slovenskom a Ukrajinou, ale garantujú aj ďalším štátom, v našom prípade napríklad Českej republike alebo Rakúsku, že túto hranicu strážime kvalitne, dostatočne a že predovšetkým sme schopní zabrániť tomu hlavnému cieľu ochrany vonkajších hraníc, a to je nelegálna migrácia.
Táto časť schengenského programu v prípade Grécka zlyhala. Grécko nielenže nestráži vonkajšiu schengenskú hranicu, ale v posledných dňoch nám aj oznámilo, že to ani nie je schopné, že si to máme vyskúšať sami. To sú odkazy, ktoré mali byť jasné v čase, kedy Grécko do Schengenu vstupovalo a niekoľkokrát dostali ponuku, aby so spoločnými silami sme túto hranicu chránili.
A práve osoby, ktoré sú nebezpečné, alebo sú bezpečnostným rizikom, využívajú túto otvorenú bránu, ktorá sa oficiálne nazýva aj Balkánskou cestou, to znamená cez Grécko, Macedónsko, Srbsko pôvodne do Maďarska, teraz cez Chorvátsko, Slovinsko do Rakúska a ďalej do západnej Európy. Toto je bezpečnostné riziko a bezpečnostné riziko je tu najmä preto, že nemáte žiadne informácie o tom, aké osoby a kam presne smerujú.
Ukazujú to aj niektoré ďalšie okolnosti, ktoré jasne naznačujú, ako veľmi ťažko je možné identifikovať osoby, ktoré by mohli predstavovať riziko pre jednotlivé krajiny. Aj medzi Nemeckom a Poľskom funguje ďalšia dohoda, ktorá nadväzovala na schengenskú, ktorá sa oficiálne nazýva Dublinský dohovor a ktorý má práve svojimi ustanoveniami motivovať jednotlivé krajiny k zvýšenej ochrane hraníc, a to najmä tým, že všetci tí žiadatelia o azyl, ktorí pôvodne boli nelegálni migranti a prekročili hranicu, budú vracaní do krajín, v ktorých títo ľudia hranicu prekročili a prvýkrát požiadali o azyl. Toto takisto tento rok zlyhalo predovšetkým vyhláseným dočasným neuplatňovaním dublinského dohovoru zo strany Nemecka, čo v podstate tie brány do Európy otvorilo.
Keď Nemecko vyhlásilo s Poľskom, že by malo práve podľa tohto dohovoru vrátiť Poľsku 3 600 nelegálnych migrantov, Poľsko, samozrejme, zaviazané dublinským dohovorom povedalo áno, sme si vedomí, prijímame 3 600 nelegálnych migrantov. V priebehu roka bolo Nemecko schopné vrátiť iba 184 nelegálnych migrantov z 3 600, pretože jednoducho o tých ostatných nemá informácie, kde sa v tej chvíli pohybujú. Ak takéto informácie nemá, nemôže, samozrejme, ani garantovať, čo tie osoby robia a čo tie osoby nerobia.
Je pravdou, že samozrejme nie je možné vykonávať monitoring pri milióne ľudí a práve preto ten milión ľudí nemôžete do Európy vpustiť, pokiaľ nemáte zaregistrované odtlačky, identifikáciu, stotožnenie tejto osoby, aby ste mohli pokračovať ďalej.
Viete, že Slovensko ako odpoveď na parížske útoky okamžite zvýšilo svoje bezpečnostné opatrenia. Zásadným spôsobom sme navýšili početnosť aj našich hliadok, tak uniformovaných, ako aj spravodajských a operatívnych pracovníkov. Aj na základe týchto informácií sme v priebehu posledných dní zadržali takmer 20 osôb, u ktorých predovšetkým išlo o nelegálny pobyt a preto boli okamžite zo Slovenskej republiky vyhostení. V prípade štyroch ľudí museli byť tieto osoby zadržané a boli v tejto chvíli obmedzené na slobode, predovšetkým preto, že neboli známe ich motívy a dôvody pobytu na Slovensku. V jednom prípade sme vykonávali z noci na ráno dnes zákrok v Smižanoch v okrese Spišská Nová Ves, v rómskej osade, kde sme našli občana Alžírskej republiky, aspoň zatiaľ túto identitu v takejto miere potvrdzujeme, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vykonal falošný sobáš s obyvateľkou tejto, s obyvateľkou tejto osady a pravdepodobne sa snažil získať alebo zlegalizovať svoj pobyt na území Európskej únie.
U tohto človeka nie sú jasné ani motívy, ani pobyty. Vieme iba, že jednou z tých informácií, ktoré vlastne nás nabádali k tomu, bola vlastne korešpondencia z Francúzska, ale v tomto prípade išlo iba o dokumenty, ktoré mali preukazovať totožnosť. V každom prípade nie sú to cestovné doklady a preto stále túto totožnosť skúmame.
V druhom prípade išlo o občana Saudskej Arábie, ktorý v poslednom čase zásadným spôsobom zmenil svoje správanie. Zistili sme operatívnym preverovaním v posledných dňoch nástroje a montáž lietajúcich zariadení, dronov, ktoré odskúšaval a vzhľadom aj na informácie a spoluprácu aj s moslimskou komunitou boli vyhodnotené jeho správania ako s bezpečnostným rizikom. Preto bol zadržaný a takisto minimálne, ak nebudú dokázané ďalšie podrobnosti, bude vyhostený zo Slovenska.
Posledný prípad, kde sú obmedzení na slobode, sú migranti, ktorí cestovali z Francúzska. Zachytili sme ich na výstupe zo Slovenska pri snahe prekročiť hranicu z Európy smerom von, kde sa preukázali falošnými dokladmi Bulharskej republiky, kde bol u nich zadržaný väčší obnos peňazí a nevedeli dostatočne vysvetliť svoj pôvod, svoje motívy a v tejto chvíli aj ďalšie informácie, ktoré máme zo zahraničia, sa viažu k jednej z týchto osôb a preto budeme dôsledne preverovať ďalej identitu týchto osôb a spôsob ich pohybu a pobytu v rámci Európskej únie a spolupracovať s našimi kolegami zo zahraničia, pričom takisto minimálne u nich príde k vyhosteniu zo Slovenskej republiky.
To sú všetko opatrenia, pán poslanec, ktoré robíme pre to, aby sme udržali bezpečnostné riziko a bezpečnostnú situáciu na Slovensku v poriadku. Riziko teroristického útoku je v súčasnej dobe v Slovenskej republike na minimálnej úrovni, ale je dôležité, aby sme mali možnosť monitorovať všetky osoby, ktoré sa pohybujú a ktoré môžu používať Slovensko ako tranzitnú krajinu, podobne ako našich susedov Poľsko a Maďarsko, preto vlastne máme aj zvýšenú spoluprácu s našimi kolegami a je dôležité, aby sme dokázali zaručiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky.
Aj v prípade migračnej krízy predovšetkým musí ísť o zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky na prvom mieste, o zachovanie bezpečnosti Európskej únie na prvom mieste a potom v prípade, že máme doma usporiadané vzťahy a máme istotu, môžeme začať pomáhať ďalším krajinám v tom, aby sa ich občania mohli cítiť bezpečnejšie. Táto, táto postupnosť, toto poradie priorít musí byť jasne dané a takým istým spôsobom budem zajtra ráno vystupovať na Rade ministrov vnútra Európskej únie, ktorá sa bude konať v Bruseli.
Viete veľmi dobre, že najpodstatnejšie je monitorovať prítok, logistický prítok zbraní, logistický prítok výbušnín. Aj preto Národné bezpečnostné a analytické centrum v spolupráci s Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky online nepretržite vyhodnocuje jednotlivé bezpečnostné aspekty, ktoré sú v tejto chvíli v Slovenskej republike a na základe týchto, tejto analýzy rizík pripravujeme a upravujeme jednotlivý výkon služby, ktorý sa predovšetkým sústredí na priestory, v ktorých sa zdržuje väčšie množstvo ľudí, či už sú to stanice, či už sú to kultúrne podujatia, športové podujatia, či už v podobe uniformovaných hliadok alebo našich operatívnych pracovníkov v civilnom odeve.
Toto sú všetko veci, kde bezpečnostné zložky v tejto chvíli pracujú na sto percent svojich možností, ale samozrejme, ako to už býva, sme pripravení stále prijať ďalšie mimoriadne opatrenia pre prípad, že by nastala situácia, ktorá si to bude vyžadovať. Som rád, že zatiaľ môžem konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je naďalej dobrá a vláda Slovenskej republiky vykoná všetky úkony, ktoré má, aby to tak aj zostalo. Naša hlavná požiadavka smerom k našim európskym partnerom predovšetkým vychádza z toho, aby sme urobili konečne zásadné opatrenia v rámci migračnej krízy, aby sa táto migračná kríza mohla riešiť. Bez toho, aby sme začali riadne chrániť vonkajšie hranice Európskej únie, nemôžeme byť v riešení tejto otázky, samozrejme, úspešní. Je nevyhnutné, aby Európa robila aj tzv. bezpečné zóny, kde môže dochádzať k výberu a k určitému triedeniu utečencov, ktorí si zaslúžia ochranu podľa medzinárodných predpisov, pretože sú vo svojich krajinách prenasledovaní a hrozí im nielen ujma na zdraví, ale priamo ujma života a takisto musíme postupovať aj v situácii už priamo tých nelegálnych migrantov, ktorí na území Európskej únie sú.
Návratová politika a readmisia, o ktorej stále hovoríme a ktorá na Slovensku funguje, ako vidíte, veľmi dobre, pretože z tých 20 zadržaných sme 16 už vyhostili v priebehu 48 hodín. Musí takáto návratová politika začať fungovať aj v Európskej únii, aby či už z Nemecka alebo Francúzska mohli byť ľudia navrátení, ktorí nemajú právo žiadať o azyl v Európskej únii.
Je dôležité medzinárodne a v spolupráci sa zamerať na ochranu vonkajších hraníc tak, ako aj Slovensko k tomu prispelo pri ochrane hraníc Maďarska a Srbska, kde viete, že v Maďarsku slúži našich 50 policajtov a chystáme sa tento mandát predĺžiť minimálne o ďalší mesiac, rotácia bude nasledovať za niekoľko dní. Takisto je to náš príspevok na ochranu nielen hranice, ale verejného poriadku v Slovinsku. Za tým účelom sme zriadili aj zahraničnú policajnú jednotku Rad hraničného dozoru, ktorá vlastne bude pripravená v počte 300 príslušníkov policajného zboru vycestovať kamkoľvek v rámci Európy a predpokladáme, že hlavný cieľ by mal byť aj náš, naša ponuka 100 príslušníkov alebo 95 príslušníkov policajného zboru na ochranu gréckej vonkajšej hranice.
Verím, že Frontex a ostatné štáty túto iniciatívu podporia tak, aby sme začali vonkajšiu hranicu Európskej únie dôsledne chrániť. Samozrejme, s tým súvisia aj reformy azylových systémov v Európskej únii, reforma prístupov k boju s nelegálnou migráciou predovšetkým z pohľadu prevádzačov, pretože to je organizovaný trestný čin. Takže to sú základné opatrenia a myslím si, že polícia do týchto čias vykonala naozaj obrovské množstvo práce, aby sme ten štandard bezpečnosti, na ktorý sme na Slovensku zvyknutí, mohli udržať.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis

19.11.2015 o 14:05 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:21

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som úvodom najprv vyjadril k samotnému hodnoteniu návrhu zákona o štátnom rozpočte a návrhu rozpočtu verejnej správy zo strany Európskej komisie, a to v širšom kontexte fiškálnych, ako i ekonomických, ekonomického vývoja v rámci Európskej únie. Minulý týždeň bol v Bruseli podpredsedom vlády a ministrom financií Petrom Kažimírom predstavený vládny návrh rozpočtu verejnej správy, kde šéf rezortu financií detailne informoval o rozpočtových plánoch Slovenska na najbližšie tri roky, dosiahnutých fiškálnych výsledkov, ako i plánovaných cieľoch v rámci rozpočtovej politiky štátu.
V tejto súvislosti chcem preto potvrdiť hodnotenie Európskej komisie, že rozpočtové ciele Slovenska boli pripravené v plnom súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami a vybilancovanie medzi príjmovou a výdavkovou stránkou rozpočtu patrí medzi tie najlepšie zvládnuté v rámci Európskej únie a eurozóny. Túto pozitívnu skutočnosť nakoniec vyjadruje celkové posúdenie návrhu rozpočtu verejnej správy Európskou komisiou. V krátkom časovom slede ide teda o ďalší významný úspech Slovenska v oblasti hodnotenia vývoja verejných financií zo strany Bruselu. Po tom, ako sme na jar minulého roku opustili trestnú lavicu procedúry nadmerného deficitu, sa tak jednoznačne potvrdil priaznivý vývojový trend v oblasti verejných financií Slovenska. Znižovanie verejného deficitu a dlhu predstavuje ďalší hmatateľný hospodársko-politický výsledok vlády, ktorý dokazuje správne nastavenie zámerov a cieľov nami realizovanej finančnej a hospodárskej politiky. Fakt, že pokračujeme v konsolidácii verejných financií naďalej udržateľným spôsobom, potvrdzuje vo svojich nastavených parametroch aj aktuálne predložený návrh zákona o štátnom rozpočte a návrh rozpočtu verejnej správy.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dosiahnutý priaznivý fiškálny ekonomický stav by som chcel doplniť aj o kontext z hľadiska vonkajšieho vnútorného vývoja. Máme za sebou výrazné turbulentné zmeny spôsobené globálnou finančnou a hospodárskou krízou, respektíve neskôr dlhovou krízou, čo veľmi negatívne ovplyvnilo ekonomiku a hospodárstvo Slovenska. V súčasnosti nám spôsobuje mnohé problémy práve prebiehajúca migračná kríza. Napriek tomu dosiahnutý vývoj slovenskej ekonomiky vysoko oceňujú vo svojich hodnoteniach, ako i prognózach aj mnohé renomované medzinárodné ekonomické inštitúcie a organizácie.
Nie je to tak dávno, keď po dvojtýždňovej misii na Slovensku predstavil Medzinárodný menový fond svoju správu o vývoji našej ekonomiky. Predstavitelia fondu konštatovali, že dynamika rastu hrubého domáceho produktu sa bude aj v najbližších rokoch zrýchľovať. Štruktúra hospodárskeho rastu Slovenska je založená na silnom domácom dopyte a investíciách. Rast by mal dosiahnuť 3,2 % v roku 2015 a 3,5 % v rokoch 2016 a 2017. Fond je presvedčený, že fiškálne opatrenia vlády by mali podporiť tvorbu pracovných miest a znižovať regionálne disparity. (Zaznievanie gongu.) Zlepšenie cestnej a železničnej infraštruktúry vrátane lepšieho využitia fondov Európskej únie by malo rovnako podporiť rast investícií v regiónoch Slovenska. Napokon aj najnovšia ponovembrová prognóza OECD predpokladá dynamický rast ekonomiky Slovenska na úrovni 3,2 % v roku 2015 s postupnou akceleráciou na 3,4 v roku 2016 a 3,5 v roku 2017.
V súvislosti s prognózami uvedenými v medzinárodných inštitúciách, a to najmä... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, musím vás ale upozorniť, že sme vyčerpali čas určený, ak by ste dokončili nejak stručne.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Tak ja už len dokončím to, že dnes sa tu práve diskutuje o rozpočte na budúci rok a mnohí predstavitelia rozpočet kritizujú. Ja chcem len zdôrazniť, že pokiaľ Európska komisia, odborníci z Medzinárodného menového fondu pomenujú tento rozpočet ako udržateľný, patriaci medzi štyri najlepšie v Európskej únii, všetky ostatné slová sú úplne zbytočné. (Potlesk.)
Skryt prepis

19.11.2015 o 14:21 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:29

Viliam Čislák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, vážený pán poslanec, zmeny, ktoré navrhlo a realizovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v systéme rôznych nezmyselných poplatkov, prináša svoje pozitívne výsledky. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď zákon neplatil, na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky registrujeme oveľa nižší počet sťažností od občanov a od pacientov. Ku koncu roka ministerstvo zdravotníctva plánuje uskutočniť aj prieskum medzi pacientmi, aby sme sa podrobnejšie oboznámili so situáciou v teréne, s požiadavkami a pripomienkami pacientov. Už viackrát som zdôraznil, že určite sa na zákon pozrieme ešte raz a vyhodnotíme jeho fungovanie počas prvých mesiacov v praxi.
Prepáčte, ale rád by som počul podrobnejšie vysvetlenie, kde v nemocniciach pacienti čakajú, respektíve pri ktorých ambulanciách, pretože realita je taká, že ťažisko poskytovania zdravotnej starostlivosti v ústavných zdravotníckych zariadeniach nie je v ambulantnej sfére. Navyše, na rozdiel od súkromných ambulancií, v našich štátnych nemocniciach už začínajú fungovať objednávacie systémy. Ide o novinku, pričom tie prvé sme zaviedli pre najmenších pacientov, pre deti, ale objednávací systém funguje napríklad v Banskej Bystrici, aj v Trnave. Moderný rezervačný systém jednoznačne zvýši komfort pre pacientov a je to pozitívny trend, ktorý skráti čas čakania pacientov a práca na zefektívnení prinesie osoh obom stranám. Poradie pacientov na vyšetrenie určí automaticky rezervačný systém podľa príchodu pacienta na registráciu. Plánom je, aby postupne takýto systém bol zavedený aj v ďalších nemocniciach. Ide o mimoriadne užitočný program, vďaka ktorému sa môže dôsledne plánovať.
A to je zároveň aj odpoveď na vašu otázku, pán poslanec, pacienti sa už dnes môžu objednať na presný čas. Rozdiel oproti minulosti je v tom, že pacienti dnes za objednanie neplatia. Je to súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti a nie je dôvod, aby lekár podmieňoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti financiami. Ale rád by som zdôraznil, že akútny prípad má vždy v ambulancii prednosť. Niekedy sa môže stať, že práve to je dôvod čakania pacientov v čakárni. Navyše naše doterajšie skúsenosti a ohlasy ukázali, že sú lekári, ktorí dokázali aj v minulosti, predtým, než vošiel zákon do platnosti, manažovať pacientov úplne bez problémov, bez poplatkov, ochotne a šikovne. Aj tu sa ukazuje, že je dôležitý samotný prístup lekára.
A na záver mi dovoľte pripomenúť zmeny, ktoré sme realizovali a navrhli a boli pripravené práve v úzkej spolupráci so seniormi a zmenám predchádzali viaceré diskusie s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov na Slovensku, ktorí prezentovali svoje negatívne skúsenosti. Informovali nás o tom, s ako realitou sa stretávajú a poznali aj naše návrhy.
Vychádzajúc z týchto informácií bolo zrejmé, že poplatky sa vyberali často neoprávnene. Bolo nevyhnutné konať a vznikla pracovná skupina na pôde ministerstva zdravotníctva, ktorá systematicky vyhodnocovala podnety pacientov a v tejto sfére bola veľmi podnetná naša spolupráca práve s Jednotou dôchodcov Slovenska. Navyše, mali sme k dispozícii aj priebežné výsledky prieskumu ministerstva zdravotníctva z projektu Pýtajte sa lekára, v rámci ktorého predstavitelia ministerstva zdravotníctva diskutujú v regiónoch so seniormi. Aj tie potvrdili, že poplatky vnímajú pacienti ako mimoriadne nejasnú problémovú oblasť, a to bez rozdielu veku.
Áno, kompromisné riešenie vznikalo dlho. Nebolo to jednoduché, ale máme aj zákon, ktorý chráni pacienta, aj na strane druhej neobmedzí činnosť ambulantných lekárov. Koncepcia prišla na svet po rokoch prešľapovania na mieste, keď práve seniori boli mnohokrát obeťami toho, že nedostatok financií z nich urobil pacientov, na ktorých prišiel čas na záver ordinačných hodín, keď už lekár vyčerpal objednaných, teda za termín platiacich pacientov.
Ako je z uvedeného zrejmé, pán poslanec, na ministerstve zdravotníctva sa o poznatky a podnety našich seniorov zaujímame. Komunikujeme s nimi, aj so zástupcami Jednoty dôchodcov, pripravujeme spoločné diskusné stretnutia v regiónoch. Nedávno to bolo napríklad v Trenčíne pri príležitosti výstavy Expo Senior. Určite v blízkej budúcnosti zavítame do ďalších regiónov, lebo takéto dialógy priamo na mieste sú inšpiratívne pre obe strany.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.11.2015 o 14:29 hod.

MUDr. MPH

Viliam Čislák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:29

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pán minister, za pozitívnu odpoveď a dúfam, že to naozaj tak je, aj keď moje diskusie, najmä so seniormi, lebo aj my sme Združenie kresťanských seniorov, vyplývajú, že to je trocha ináč. No človek dôjde ráno na krv, čaká hodiny, objedná sa na presný čas, čaká na hodiny, objednajú desiatich na ten istý čas, napríklad. Poplatky sa už neberú, ale ešte niekde sa platia. Teda toto vám teraz momentálne nepoviem, že kde, ale môžem vám to povedať.
Ja včera som mal diskusiu napríklad na internete, pán Dušan Mihálik mi píše, očná lekárka v Dubnici berie len na poradové čísla. Obvodný lekár poslal tohto pána na vyšetrenie očného pozadia, prišiel s výmenným lístkom do prázdnej čakárne, lekárka mu povedala: "A máte číselko?" "Nemám." "Choďte domov, príďte s číselkom ráno." Na druhý deň príde, o ôsmej sú všetky číselká minuté, tak môže ísť na tretí deň a tak ďalej.
Dušan Durík mi píše, toto všetko sa deje vo všetkých ambulanciách v Topoľčanoch. O piatej hodine dôjdete v daždi, o siedmej vás sestra berie, ale povie: "Len pätnásti. Príďte zajtra, dovidenia."
V Dubnici hovoria: "Čo chcete? Ste starí, s vašimi bolesťami sa nedá nič robiť." Bohužiaľ, je to pravda, ale proste to, takto to nemôžme hovoriť. Keď som sa pýtal, aká je to pani lekárka, povedal mi tento pán Dušan Michalík, že je to MUDr. Eva Michalová, ulica Továrenská, Dubnica nad Váhom. No, čiže je čo zlepšovať. Najmä ide o to, aby ľudia vedeli, že kedy tam môžu prísť, aby ich tam nečakalo 20, sestrička vyjde, všetci sa nahrnú, niekto zoberie, niekto nezoberie, čakajú, čakajú, starúškovia majú čas, ale aj penzia ide aj vtedy, (povedané so smiechom) ale zase neni to humánne, keď v preplnených chodbách v čakárňach veľa ľudí čaká a je ich tam objednaných na jeden čas veľmi mnoho. No, čiže berte to ako konštruktívne, aby ľudia počuli, že to chcete nejako logisticky ináč zmeniť.
Ďakujem.
Skryt prepis

19.11.2015 o 14:29 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:29

Viliam Čislák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Napriek tomu, že nezaznela otázka, vyjadrím sa k tomu. V tom, čo ste povedali, bolo toho viacej, ale ja si myslím, že je veľmi dôležité, samotný prístup lekára a sestry k pacientom, pretože veľakrát, neviem, akýkoľvek dokonalý zákon pripravíme, ale v samotnej praxi záleží, či sa to zrealizuje alebo nie. Ale z toho, čo tu zaznelo, ešte jedna vec. Ak sú nejaké nezrovnalosti, čo sa týka doplatkov alebo poplatkov, je na mieste, aby sa pacient sťažoval na VÚC-ke u krajského lekára, a to znamená, aby mal v danej veci jasno, pretože dali sme ten nástroj, aby VÚC-karskí krajskí lekári kontrovali, ale aj sankcionovali lekárov, ktorí vyberajú poplatky a nemajú. Takže to je dôležité. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

19.11.2015 o 14:29 hod.

MUDr. MPH

Viliam Čislák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:29

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, osobitne v prípade poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie ma prekvapuje, že máte totožné názory s pánom bývalým predsedom Najvyššieho súdu pánom Harabinom. Čo je dôležité povedať?
Dôležité je povedať, že inšpekcia bola týmto zákonom zriadená v roku 1994. (Zaznievanie gongu.) A od roku 1994 má rovnaké postavenie doteraz. Všetky tie informácie boli mylné. Jediné, čo sa menilo, sa menili názvy, nie štruktúra, ale názvy. A to, kde dochádza k hlavnému omylu, sú dva základné fakty. Ľudia a, bohužiaľ, aj niektorí odborníci z justície si pletú dva pojmy. Policajný zbor a Prezídium policajného zboru. To, čo myslíte vy, je Prezídium policajného zboru. Policajný zbor je súborom všetkých policajtov, voči ktorým vykonáva štátnu službu jediný človek a tým je minister vnútra. Všetci policajti v služobnom pomere podľa zákona o služobnom pomere sú policajtmi, nad ktorými vykonáva štátnu službu minister vnútra. Tí policajti, nad ktorými vykonáva štátnu službu minister spravodlivosti, sú príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tiež sa delia na mnoho odborov a nie všetci slúžia vo väzniciach. Niektorí slúžia na ministerstve. Tak isto príslušní policajti, nad ktorými vykonáva štátnu službu minister financií, sú príslušníkmi finančnej správy, teda colníci. Takto je to vlastne ukotvené a je to ukotvené 21 rokov. A nikdy sa tá situácia nezmenila.
Základnou vecou je, že snaha, aby inšpekcia pôsobila nezávislo, je, aby nebola súčasťou štruktúry Prezídia policajného zboru alebo krajských riaditeľstiev. Určite neviete, že ešte donedávna pred reformou ESO Prezídium policajného zboru dokonca ani nemalo právnu subjektivitu. Právnu subjektivitu mali krajské riaditeľstvá. To znamená, my sme mali viacero policajných zborov, keby ste to nazývali podľa toho vášho výkladu, mali sme košický policajný zbor, mali sme bratislavský, žilinský, bystrický, mali sme ďalšie jednotky ako útvary, ako ochrana ústavných činiteľov alebo napríklad inšpekcia, alebo útvar hraničnej a cudzineckej polície. Všetky tieto útvary ale dokopy práve preto, že sú súborom príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky podľa tohto zákona, v štátnej službe velenej pod ministrom vnútra sú príslušníci policajného zboru, teda aj pracovníci a príslušníci Inšpekcie ministerstva vnútra sú príslušníkmi policajnému zboru a sú súčasťou policajného zboru.
To znamená, urobili sme analýzu v 30 európskych krajinách a vyplynulo, že 15 štátov má inšpekcie pod vedením ministerstva vnútra alebo ministrovi priamo, v 9 krajinách je inšpekcia priamo pod policajným prezídiom, teda prezidentom, teda v horšom postavení z pohľadu tej nezávislosti, o ktorej častokrát sa hovorí, ale len jedna jediná krajina má úplne nezávislú inšpekciu, a to je Česká republika. Viete o škandáloch, ktoré táto nezávislá inšpekcia mala v poslednom období, aj preto riaditeľ GIPS-u rezignoval na svoju pozíciu a opätovne sa veľmi silne uvažuje, že sa znova prepodriadi inšpekcia pod ministerstvo vnútra. Nie preto, že by tá nezávislosť chcela byť oslabená, ale preto, aby trestné činy polície naozaj vyšetrovali, pretože po tom, čo bola zriadená nezávislá inšpekcia, klesol počet vyšetrených prípadov policajtov o polovicu. Pokiaľ bežne vyšetrovali v Českej republike od 300 prípadov trestných činov do roka, po zriadení tejto nezávislej inšpekcie to nebolo ani 150. A to sú tie hlavné nevýhody, ktoré aj my vidíme v takomto type inšpekcie. Ona nie je nezávislá, ona je odtrhnutá.
Dôležité je a sú výsledky inšpekcie, ktoré hovoria jasne. Počnúc šéfom Policajnej akadémie, počnúc jedným z mojich blízkych spolupracovníkov a človeka, ktorého som mal naozaj rád, šéfa schengenskej hranice, ktorého sme v roku 2009 obvinili z korupcie, toto sú všetko veci, kde sa zakročovalo na najvyšších policajných miestach bez toho, aby nám o tom museli diktovať novinári alebo ktokoľvek externý. Policajná inšpekcia si vždy plnila svoju prácu.
To, že niekedy rozhodnutia sa nepozdávajú novinárom alebo mimovládnym organizáciám, za to ja nemôžem. Inšpekcia vždy dozorovala nad generálnou prokuratúrou, ktorá na Slovensku je nezávislá, ako iste viete, a práve preto v roku 2011, pre mňa nepochopiteľne, práve táto strana sály, dnes pomerne prázdna, hlasovala za zrušenie vojenskej prokuratúry, ktorá dozorovala trestné činy v ozbrojených zboroch, a to som bol vtedy veľmi prekvapený. SMER - sociálna demokracia boli vtedy všetci proti, táto časť bola vtedy za. To znamená, ak sme mali nejakú zvýšenú bonusovú nezávislosť pri dozore z pohľadu vojenskej prokuratúry, ktorá nemala miestne spojenia, pretože bola iba na jednom mieste a nemala miestne prepojenia a miestnu známosť s ľuďmi, o ktorých sa jednalo, tak ste sa o to rozhodli počas vlády Ivety Radičovej.
My sme to veľmi nekritizovali, bolo to vaše rozhodnutie, mysleli ste si, že je to odborne správne, ten názor môže byť rôzny, ja ho nekritizujem ani dnes, len som prekvapený, že dnes začínate volať po niečom, kde ste tú nezávislosť tomu prípadu znížili, preto to nepovažujem za úprimné, pretože vlastne tú nezávislosť ste znížili v období, v ktorom ste boli pri vláde.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

19.11.2015 o 14:29 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video