32. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Šefčík, ja neviem, či vy ste Záborskej zákon so schváleným pozmeňovákom nečítali, alebo si len hľadáte alibi pre vaše vlastné výčitky svedomia. Vy ste tam, to máte pravdu (povedané so smiechom), vy ste tam neotvárali možnosť reklamy pre potratové kliniky, ale pre zdravotnícke zariadenia vykonávajúce potraty. Tak to je aký rozdiel? To je aký rozdiel? To je, ako keď poviete niekomu, že nezabijem vás kladivom, iba vás ubijem kladivom, až kým nezomriete. Asi tak ste to vy spravili. Reklamy na zdravotnícke zariadenia umožňujúce potraty. Preto sme takúto obludnosť nemohli schváliť a upozorňovali sme Slovensko, čo sa tam chystá.
A, pán poslanec Šefčík, vy ste povedali, že vy sa chcete posúvať. Tak sa posúvajte, posúvajte sa, ale vaša vláda má viac ako 90 hlasov. Vy máte ústavnú väčšinu, vy môžete presadiť čokoľvek, pán poslanec, aj ochranu života nenarodených detí. A keď to neurobíte, nebude to vizitka opozície, bude to vaša vizitka, vyše zlyhanie, vaše svedomie, pretože viete v čom je jediný problém vašej koalície v tejto otázke, že vy to môžete urobiť, ale vy to urobiť nechcete. To je to, že to urobiť nechcete.
Pretože keby ste to chceli, tak vašich 90 hlasov to schváli ako nič. A keby aj poviete, že nie všetci z koalície poslanci to chcú, tak s pomocou opozičných hlasov to proste schválite. Ale vy pán Šefčík, vaša koalícia to jednoducho nechce.

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Šefčík, vy ste povedal jednu dobrú vetu: „Poďme zachraňovať deti.“ Tak poďme! Ale potom sa musíte prestať držať koaličnej zmluvy, musíte začať rokovať aj s opozíciou, keď dávate nejaké návrhy. A keď sú dobré, tak sa musí, musí sa s nimi rozprávať a zahlasovať za ne, lebo výhovorka, že vy ste rozprával v rámci vlastného klubu, aj keď sú tam rôzne názorové prúdy, a potom útočíte na nás, to ja môžem teraz tiež brať len ako výhovorku. A neberte to v zlom, ale tak to vyznelo.
Takže ja by som bol za to, aby sme išli zachraňovať deti, ale potom sa nepozerajme na nejakú koaličnú zmluvu, ale pozerajme sa na to, že čo chceme a aký je náš cieľ. A keď už sa pozeráte na tú, na, že ste rokovali s vaším vlastným klubom, a hovoríte tu o jeden hlas, tak ja sám neviem. Ako hlasoval Drdul? Povedzte mi, pán poslanec, ak si dobre pamätám. A ako zahlasoval Zajačik? Alebo vaši koaliční partneri? Ako zahlasoval v prvom kole podpredseda parlamentu a ako zahlasoval? V druhom sa zdržal. Aj kvôli tomu to neprešlo. Takže, pán poslanec Šefčík, viete, je teraz najľahšie prísť a povedať: „Je to vaša vina.“ Nie, nie je to naša vina. Ja si myslím, že tam uviazla komunikácia. Možno, keby ste bol prišiel a povedal a vysvetlil zákon, ale a to bolo tiež, ako povedal kolega, o pomoci ženám, pani Záborskej, možno by to bolo o niečom inom. Ale to bola tá hrdosť: „Čo? My nebudeme rozprávať sa s sa opozíciou. Nie. Koaličná zmluva nám to neumožňuje, tak keď neprejde zákon, neprejde.“
A toto je ten rozdiel medzi vami a nami. Ja nemám problém s hociktorým s vás si sadnúť a každý dobrý zákon podporiť, keď prídete za mnou. Niektorí prídu. Nie sú takí hrdí. Aj ja, keď chcem niečo podporiť a viem, že je to dobré, tak prídem za vami. A keď to podporíte, podporíte, a keď nie, nie. Je mi to jedno. Ale ide všetko o tej komunikácii, o komunikácii. Ja viem, aký ste tu bol stratený ako spravodajca, keď sa to hlasovanie neprešlo. Nevedel ste čo kde ako. Aj mi vás bolo ľúto a boli ste na začiatok začiatočník, nevedel ste, čo ďalej robiť. Ale to je presne o tom. Na začiatku ste boli hrdí, žiadna komunikácia. Mysleli ste, že to prejde, ale to nie je to tom, o komunikácii je to všetko, o komunikácii.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Šefčík, v tejto téme sú, boli a budú vždy dva protipóly a vždy také dva protichodné tábory, ktoré budú narážať vždy na tú rovnakú stenu, len jedna skupinka spredu, druhá skupinka zozadu. Vo vašom vystúpení ste povedal veľa pravdy, ale bolo tam aj dosť veľa takých krátkozrakých a krátkodobých alibistických riešení. Áno, ak by vaša hrdosť, nehovorím konkrétne vaša, ale vaša hrdosť poslancov, ktorí sa hlásite v rámci koalície k nejakým konzervatívnym alebo viac ako konzervatívnym hodnotám, vám dovolila prísť slušnou formou odkomunikovať to aj s poslancami opozície, tak ja nie, že som presvedčený, je mi to jasné, že ten zákon by prešiel. Ale táto vaša hrdosť akási nedovolila prísť a dopodrobna obhájiť to, čo za obhajobu naozaj stálo.
Pretože ja si veľmi dobre pamätám to celé zmätočné konanie, ktoré pri tomto zákone nastalo, a ja si dovolím povedať, že ak by pán predseda vášho poslaneckého klubu Šipoš sa nesprával tak arogantne, ako sa počas tohto hlasovania správal, tak ten jeden hlas by sa nieže našiel, tých hlasov by bolo oveľa viac. Ale to, že ide nám o nejakú spoločnú myšlienku, ide nám o nejaký spoločný cieľ, ale zároveň nejakej animozity, nám nedovoľujú si sadnúť za jednu lavicu, porozprávať sa o tom, čo je naozaj dobré, čo je naozaj potrebné, čo je naozaj prospešné, ale budeme tu potom hľadať nejaké výhovorky, že v skutočnosti máte pochybnosti, že tento zákon nie je až tak myslený, ako je prezentovaný.
S týmto sa nezhodneme.

Ďakujem pekne. Milý kolega pán Šefčík, mňa veľmi zaujala vaša poznámka o nacistoch, o fašistoch, kde si vy veľmi radi toto používate, a vzhľadom na potraty musím konštatovať, že vy si mýlite dojmy s pojmami. Chcem vám trošičku vysvetliť, ako to vlastne je.
V každej dejinnej etape histórie ľudstva bolo zabitie nenarodeného dieťaťa vnímané ako zlo. A tento čin bol aj trestaný. Podľa rímskeho práva malo nenarodené dieťa právnu spôsobilosť a napriek uvedenej uvoľnenej morálke starovekého Ríma bol tento úmyselný potrat považovaný a vnímaný ako nemorálny a protiprávny skutok.
Prvou krajinou, ktorá legalizovala zabíjanie nenarodených detí ako beztrestné, bolo sovietske Rusko, odkiaľ pochádza koncepcia tzv. nových ľudských práv, ktoré, samozrejme, teraz ako mantru opakujú liberáli. To bola prvá krajina, čiže boľševickí trockisti, to je po prvé.
Po druhé, legalizáciu potratov, o to sa pokúšali nemeckí komunisti v 20. rokoch minulého storočia a podarilo sa to, vlastne bolo to legalizované až v roku 1933 nacistami a fašistami, keď prišiel Hitler k moci. Toto je agenda, toto je fašistická a nacistická agenda, legalizovanie potratov.
Takže vás chcem upozorniť, že ten, kto sa zastáva potratov, ten je nad... fašista, nacista. My sme na opačnej strane. My sme proti zabíjaniu nenarodených detí.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega, treba sa podľa mňa na túto problematiku pozrieť aj z iného pohľadu. Raz už sme tu v pléne mali tento návrh a mňa by veľmi zaujímalo, či kolegovia máte nejakú analýzu, ako sa k tejto téme postavila naozaj široká verejnosť, ktorej sa to týka, čo sa spravilo k dnešnému dňu z vašej strany, ako sa nejakým spôsobom pomohlo konkrétne týmto ženám, ktoré zvažujú či ísť na potrat, alebo nie.
Ak chcete niekoho presvedčiť, naozaj treba dať na stôl fakty a argumenty, prizvať k téme odborníkov, lekárov, psychológov a naozaj ľudí, ktorých sa to týka. Prejsť si ženy s deťmi v centrách záchrany. Takto to naozaj iba nasilu opäť chcete pretlačiť a mňa mrzí, že z tejto témy jediné, čo s ňou naozaj sledujete, je váš osobný prospech. Prospech predkladateľov, ich nejaká poznateľnosť. Naozaj my pomáhajme priamo ľuďom. Poďme otvoriť túto tému, poďme diskutovať. Ale nie, že my sa rozhodneme, lebo ja to tak cítim. Naozaj aby ten výsledok bol priamo tej najväčšej širokej verejnosti prospešný.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Šefčík, ja si vôbec nemyslím, že je to zbytočné podávať takéto návrhy. Ja to považujem za povinnosť. Považujem to za svätú povinnosť a svätú činnosť každého čestného chlapa či ženy, každého, kto má ten cit, že bráni toho, čo sa nemôže brániť. A počaté dieťa sa naozaj nemôže brániť.
Povedali ste, že ideme tvrdohlavo. Povedali ste skoro, citujem, zdá sa, že zákony neprejdú, a aj tak to budeme podávať, že je to zbytočné. No pán Šefčík, človek na životnej púti tisíckrát padne, padne a vstane. Vždy vstane, pokiaľ nie je postihnutý. Nemyslím telesne, tu na hlavu. Keď vás chváli pán Baránik, to je asi niečo nie v poriadku, naozaj niečo nie je v poriadku. Verím, že ste vo svojej podstate konzervatívny človek, ale pán Baránik si ako čert šúcha ruky a hovorí si: „Už je nalomený, už je nalomený, už je alibista.“
Pán Šefčík, chlap je horúci alebo studený. Má mať horúce srdce a bojovať, aj keď prehrá, a studený má byť akurát tak v hrobe.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Ja som to už spomínal včera, Slovensko vymiera. Na 21. storočí, teda koncom 23. storočia budeme mať 2,5 mil. ľudí. Celá Európa bude mať 450 mil. a len taká Nigéria a iné subsaharské krajiny budú mať 800 mil. ľudí. To všetko smeruje k tomu, že tá naša európska civilizácia sa blíži ku koncu. Až nakoniec to skoční naozaj tou migráciou a úplným zánikom európskej civilizácie, kultúry a podobne.
Čiže aj na tento aspekt treba brať ohľad a dobre vieme, že v dnešnej dobe už dieťa je vzácnosť. Už naozaj aj tá neplodnosť párov narastá, nevieme ani sami prečo. Čiže tá ochrana ľudského života má zmysel.
Ja nerád niekomu niečo prikazujem, nariaďujem a podobne, lebo ľudia sme rôzni, máme na to rôzne názory, postoje, ale myslím, že v spoločnosti by sa mohla tá filozofia troška meniť aj v tých médiách a podobne. A mali by sme sa uberať tou prorodinnou politikou, aby tá žena, ktorá ide na potrat, rozmýšľala v takých troška iných intenciách, že to dieťa môže skončiť aj adoptované, môže skončiť aj v hniezde záchrany a podobne, čiže my musíme viesť taký konštruktívny dialóg a ja to akceptujem, názor aj liberálny, aj tento náš, ale mali by sme v prvom vychádzať z toho, že sme ľudia. A to, čo my robíme, to nerobia ani zvieratá.
Ďakujem.

Ďakujem, mám pripravenú. Pán poslanec Šefčík, vy ste sa vo svojom príspevku vrátili do minulosti, do času, kedy sme prerokovávali návrh zákona pani poslankyne Záborskej. Vy ste na tom hlasovaní sa snažili nejak odhaliť to, že my sa tej téme v skutočnosti nevenujeme vážne alebo že sme pri tom hlasovaní neukázali nejakú svoju tvár.
Ja mám v našom klube na starosti to, aby som dával pozor na hlasovania, takže kedykoľvek v budúcnosti budete mať nejaké otázky, prečo sme hlasovali tak alebo onak, kľudne sa na mňa obráťte, ja vám to veľmi rád vysvetlím a rád vám to vysvetlím aj teraz, pretože ten zákon pani poslankyne Záborskej, on zlepšoval tú ochranu života detí, určite áno, aj keď možno nie do takej miery, ako by sme boli my spokojní, ale zlepšoval, čiže preto sme boli rozhodnutí ten zákon podporiť. Avšak v druhom čítaní bol predložený štrnásťstranovú pozmeňovací návrh, veľmi rozsiahly pozmeňovací návrh predložila aj pani poslankyňa Cigániková. A ten pozmeňovací návrh pani poslankyne Záborskej v niektorých veciach ten zákon dopĺňal, boli tam niektoré nové veci, ale v niektorých bodoch sa podľa nášho pohľadu, podľa našej analýzy sa vracal k tej ochrane života ako keby trošku zase naspäť. Čiže v tých bodoch, kde sme si to vyhodnotili, že tam to proste nie je dobré, lebo sa zase budeme vracať, sme sa rozhodli, že to proste nepodporíme. A jedna forma, jedna forma, to, akým spôsobom to môžeme spraviť, je proste neprezentovať sa a skúsiť to zablokovať, pretože nemáme inú možnosť lepšiu, pretože, keby sme sa prezentovali, aj keby sme boli proti, aj tak by to prešlo, ale keď sa neprezentujeme, tak to aspoň čiastočne na chvíľu vieme zablokovať. To, že to robila aj pani poslankyňa Cigániková a ostatní poslanci, to neznamená, že sme sa navzájom dohodli, to proste sme obidvaja využili rovnaký nástroj.
A ak máte nejaké pochybnosti alebo otázky, ja si veľmi rád s vami ten pozmeňujúci návrh prejdem, znovu ho môžme vytlačiť a každý jeden bod vám vysvetlím, ako sme sa k nemu posta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja osobne som jeden z tých politikov, ktorý by bol veľmi rád, ak by zákon o interrupciách bol prísnejší už zajtra, ale na druhej strane si uvedomujem, že jednoduché skratky k dôležitým veciam v živote nevedú. Vezmite si, dám vám taký príklad. Máme zákony, ktoré obmedzujú užívanie drog. Je tu boj proti drogám a pozrite sa, ako sa spoločnosť, v akom stave sa nachádza. Máme stále viac narkomanov, máme stále viac ľudí závislých na drogách, a pritom máme zákony, ktoré zakazujú drogy.
Ja si myslím, že aj v tomto prípade, ak by sme aj tento zákon schválili, čo by som bol nesmierne rád, tiež sa obávam, že aké je nastavenie hodnotové spoločnosti, tak nebude to také jednoduché aplikovať v praxi. Ja si myslím, že skutočných kresťanov, ktorí sú v tomto parlamente, aj konzervatívci, čaká nás oveľa náročnejšia cesta, ktorá nebude ľahká. To znamená, my musíme, už som to hovoril, zmeniť myslenie ľudí. Ľudia si budú musieť vážiť ľudský život ako Boží dar, a nie vnímať ho ako príťaž. Teraz je hodnotová, hodnotové nastavenie spoločnosti je také, že užívaj si život, najprv kariéra, dovolenky a dieťa je kdesi v úzadí. Ale keď my budeme viesť v našich rodinách, ale aj spoločenstvách a vôbec celkovo v spoločnosti viesť rodiny a mladých ľudí k tomu, že si budú vážiť ľudský život, potom sa ich názor a náhľad na to bude postupne meniť.
Ja vidím problém, že nedochádza tu k prieniku v parlamente v tom, že aj tu sa nachádzajú politici, ktorí nemyslia úprimne tento zámer, ale snažia sa vytrieskať len politický kapitál z týchto tém, či na strane liberálneho spektra, ale aj na strane konzervatívcov. Ale som presvedčený, že ak sa tu nájdu politici, ktorí to myslia úprimne vážne, ja si myslím, že východisko a spoločné riešenie a pomoc matkám a nenarodeným deťom nájdeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Marek, mal si výborný príhovor, ale v jednej veci nie celkom s tebou súhlasím. Ani ja nie som za to a nesúhlasím, aby sme si navzájom v pléne nadávali a urážali sa, ale na druhej strane pri citlivých témach a pri tak citlivej téme, ako je práve ochrana počatého života, musíme zdvihnúť aj hlas. Musíme byť hlasnejší a dôraznejší. Od roku ’89 sa táto citlivá téma ochrany života buď neotvárala, alebo keď sa aj niekoľkokrát otvorila, tak to bolo len také diplomatické, jemnučké, také, často len také bublanie pod pokrievkou. A za viac ako 30 rokov zákon chrániaci život najnevinnejších sa nepodarilo presadiť ani jednej vláde. Kresťania v politike boli nevýrazní, a preto na Slovensku v hodnotových témach ťaháme za kratší koniec. Marek, ak my občas nedvihneme hlas, tak aj my budeme po tomto štvorročnom období len bilancovať, že ani nám sa tento dôležitý zákon nepodarilo presadiť. Ja urobím všetko preto, samozrejme, nie krikom, ale keď bude treba aj zakričať, tak zakričím a verím, že nie po, pred koncom tohto volebného obdobia, ale už pri najbližšom predkladaní v septembri tento zákon schválime. Verím, že diskusiou, vyjednávaním, presvedčovaním kolegýň a kolegov v tomto pléne dosiahneme úspech a tento zákon schválime. Nebojme sa naozaj byť hlasnejší hlavne pre dobro veci a pre vyšší cieľ. V tomto prípade ochrany nenarodených detí ide o ten jeden z tých najvyšších cieľov. Za tých 30 rokov máme veľa príkladov, že moc ako kresťania v politike... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)