40. schôdza

Vážení páni podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som uviedol Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2020 a o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti Slovenskej republiky, ktorú som predložil Národnej rade Slovenskej republiky 31. augusta 2021, plniac si tak zákonnú povinnosť.
Rok 2020 bol v Slovenskej republike rokom viacerých politických a spoločenských zmien, bol okrem iného aj rokom výmeny na poste generálneho prokurátora Slovenskej republiky, kedy v júli 2020 zaniklo funkčné obdobie pánu generálnemu prokurátorovi Dr. Čižnárovi a do môjho vymenovania 10. decembra 2020 vykonávala funkciu generálneho prokurátora prvá námestníčka generálneho prokurátora Dr. Viera Kováčiková. Predkladaná správa je tak predovšetkým hodnotením činnosti prokuratúry za obdobie predchádzajúceho vedenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a prosím, aby to bolo aj tak chápané.
Predložená správa má celkom 138 strán. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sme sa snažili aj z hľadiska štruktúry, aj z hľadiska obsahu túto správu pozmeniť, doplniť tak, aby mala väčšiu vypovedaciu hodnotu, a tak sme ju obohatili tak o tabuľky, ako aj grafy, ktoré sú v záverečnej časti správy.
Nie je vôbec jednoduché zhutne a na niekoľkých stranách, lebo je to niekoľko strán, popísať činnosť prokuratúry Slovenskej republiky a činnosť tých 904 prokurátorov a ďalších štátnych zamestnancov prokuratúry, ktorí si plnili úlohy na 54 okresných prokuratúrach, ôsmich krajských prokuratúrach a na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry.
Musím povedať, že tak ako v celom minulom roku, aj dnes v tomto momente, keď predkladám a uvádzam túto správu, si prokurátori v celej Slovenskej republike plnia svoje ústavné a zákonné kompetencie. Aj v tomto momente vykonávajú prokurátori dozor nad zákonnosťou prípravného konania, posudzujú zákonnosť rozhodnutí policajtov, vykonávajú konzultácie, preskúmavajú spisy či zrušujú nezákonné rozhodnutia. Aj v tomto momente prokurátori v Slovenskej republike zúčastňujú sa hlavných pojednávaní na základe obžalôb, ktoré podali, alebo návrhov na schválenie dohôd o vine a treste. Práve v tomto momente sa prokurátori zúčastňujú aj verejných a neverejných zasadnutí na príslušných súdoch. V tomto momente zároveň prokurátori plnia aj úlohy na úseku medzinárodnoprávnej pomoci a prokurátori v netrestnej oblasti preskúmavajú zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, tak na úrovni štátnej správy, ako aj samosprávy. Vo verejnom záujme podávajú protesty, upozornenia, žaloby alebo vstupujú do začatého konania tam, kde zistili porušenie zákona. Aj v tomto momente prokurátori vykonávajú previerky vo väzniciach, psychiatrických zariadeniach a iných zariadeniach, kde je obmedzená osobná sloboda občana na základe aktu verejnej moci. Prokurátori sa zaoberajú ústavnosťou ustanovení právneho poriadku. Pripravujú stanoviská v rámci medzirezortných pripomienkových konaní, pripravujú podklady pre prípravu legislatívnych materiálov.
To je len zhruba a zjednodušene uvedené, aký okruh činností prokurátori vykonávali počas celého roka a vykonávajú ich stále aj v tomto momente, a to všetko s cieľom, aby sme vytvárali pre občanov, pre fyzické osoby, pre právnické osoby, ale aj pre celú krajinu spravodlivejšie prostredie. Spravodlivejšie prostredie pre život, ako aj pre podnikanie. Ak dovolíte, venoval by som sa takým najzásadnejším častiam, pretože nechcem vás otravovať štatistikou a prečítaním správy o stave zákonnosti alebo o činnosti, ktorú určite máte naštudovanú.
Tak snáď k trestnej oblasti považujem za potrebné povedať, že vývoj kriminality v roku 2020, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch mal mierne klesajúcu tendenciu. Nápad trestných vecí bol 57 244, čo bol pokles o 6,5 %. Nižší nápad týchto trestných vecí sa odzrkadlil aj v poklese počtu vybavených vecí a tiež v poklese počtu stíhaných a obžalovaných osôb. Napriek poklesu počtu vybavených trestných vecí bol zachovaný pozitívny trend pomeru vybavených vecí k nápadu nových trestných vecí v prospech vybavených vecí. To je dobré. Počet vybavených vecí bol 61 767, vo vzťahu k nápadu nových trestných vecí bolo vybavených vecí o 7,9 % viac.
Napriek tomu však musíme skonštatovať, že došlo k nárastu tzv. reštančných vecí, ktorý stúpol o 11 %. Tie dôvody sú predovšetkým v tom, že minulý rok v podstate, tak ako aj tento sa niesol v znamení epidémie koronavírusu COVID-19 a prijatých opatrení, ktoré mali dosah aj na činnosť orgánov Policajného zboru, ale, samozrejme, aj prokuratúry.
Prokurátori v roku 2020 ukončili trestné stíhanie proti 31 866 osobám, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku, ale to súvisí už s tým, čo som povedal, objasnenosť trestnej činnosti však ostala zachovaná.
Obžaloba bola podaná na 26 206 osôb, čo predstavuje 82,2 % všetkých osôb, ktoré boli trestne stíhané. Napriek poklesu počtu obžalovaných osôb v absolútnych číslach bolo v pomere k nápadu vecí podaných viac obžalôb ako v predchádzajúcom období. Práve v dôsledku opatrení proti koronavírusu a zníženej možnosti pohybu osôb, či už obvinených, alebo poškodených, došlo k poklesu počtu trestných vecí, v ktorých došlo k odklonom, ale to bolo spôsobené, ako som už povedal, z objektívnych dôvodov. V tejto súvislosti, keď som spomenul zvýšený počet reštančných vecí vzhľadom na tú pandemickú situáciu, došlo k zvýšeniu počtu starších vecí ako jeden rok o, skoro o 10 %, pri starších veciach ako dva roky o 13 % a starších veciach ako tri roky 11,7 %.
V tejto súvislosti som už, ale to je už opatrenie z tohoto roku, uložil na porade s krajskými prokurátormi opatrenie, aby aj v rámci svojich kompetencií prijali také účinné opatrenia, ktoré by mali smerovať k tomu, aby sa tento nepriaznivý stav zvrátil a aby pri zachovaní kvality výkonu prokurátorských činností došlo k poklesu týchto reštančných alebo starých vecí.
Pokiaľ ide o skladbu stíhaných osôb v roku 2020, tá sa zásadnejším spôsobom nezmenila a v podstate dlhé roky je, je v princípe konštantná, kde prevláda páchateľ mužského pohlavia, a to až skoro na 85 %.
Niekoľkými poznámkami sa zastavím pri mladistvých páchateľoch, pretože tak ako vo všetkých sférach spoločnosti, aj v trestnom práve platí, že mládež je naša budúcnosť a aj to kriminálne podhubie sa vyvíja a niekedy má základ už aj v detstve alebo v mladosti človeka. Na jednej strane treba povedať, že bol zaznamenaný, a to už dlhodobý od roku 2015, pokles počtu stíhaných obvinených mladistvých takmer o 5 %, bolo ich 1 587, teda o 6 %. Treba však povedať, že mladiství starší ako 14 rokov a mladší ako 15, to znamená od 14 do 15 rokov, sa na trestnej činnosti mladistvých podieľali skoro v 40 %. To je pomerne zlý ukazovateľ z hľadiska budúceho vývoja trestnej činnosti mladistvých. 10 % tvorili dievčatá, zvyšok chlapci. Je potrebné povedať, že takmer 8 % všetkých trestných činov spáchaných mladistvými bolo spáchaných pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.
Čo je alarmujúce pri mladistvých, je to, že až v 13 % trestných vecí vedených proti mladistvým obžalovaným išlo o recidivistov. To znamená, mladiství sa už v minulosti dopustili trestnej činnosti. Prakticky každá tretia obžaloba na mladistvého bola podaná proti osobe, ktorá už v minulosti bola trestne stíhaná, resp. odsúdená. V tejto súvislosti sa musí naša aktivita aj aktivita orgánov prevencie a orgánov Policajného zboru zamerať predovšetkým na kraje Košice, Prešov, Banská Bystrica. Potom už nasledujú okresy, teda kraje s menším počtom stíhaných mladistvých.
Kriminalita mladistvých sa z hľadiska charakteru a skladby trestnej činnosti dá charakterizovať tak, že tú najväčšiu masu trestných činov páchali trestné činy proti majetku, trestné činy proti... krádeže, poškodzovania cudzej veci. Potom nasledovali trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, ako sú porušovanie domovej slobody, ale aj lúpeže, vydierania, sexuálne zneužívanie, a nasledovali trestné činy proti iným právam a slobodám, ako je výtržníctvo, nebezpečné vyhrážanie, detská pornografia či týranie zvierat, hlavne na východnom Slovensku.
Z hľadiska štruktúry kriminality, ešte sa zastavím jednou vetou pri trestnom stíhaní cudzincov, z hľadiska teda osôb, ktoré páchajú trestnú činnosť. Tu treba povedať, že bol zaznamenaný mierny pokles podielu trestne stíhaných občanov, ktorí nie sú občanmi, štátnymi občanmi alebo príslušníkmi Slovenskej republiky, kde bolo trestne stíhaných 1 158 cudzincov a obžaloba bola podaná na 865 cudzincov, čo predstavuje pokles o 76 cudzincov. Z hľadiska štruktúry alebo štátneho občianstva cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sa dopustili trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Českej republiky, nasledovala Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko, Poľská republika, Srbská, Bulharská a tak ďalej, tam už boli tie počty zanedbateľné.
Z hľadiska štruktúry kriminality táto je porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi, aj keď značne špecifická, alebo tie špecifiká vyplývajú práve z tých protipandemických opatrení, zo skutočností, že ľudia boli zavretí v domácnostiach, pohyb občanov nebol voľný a tomu zodpovedal aj charakter páchanej trestnej činnosti. Samozrejme, už obvykle je najpočetnejším trestným činom majetková trestná činnosť a tam väčšinou krádeže. Nasleduje všeobecne nebezpečná kriminalita, všeobecne nebezpečné trestné činy. Tu sa chvíľku zastavím. Potom idú trestné činy proti životu a zdraviu a proti rodine a mládeži.
Keď som povedal, že sa zastavím pri všeobecne nebezpečných trestných činoch, treba povedať, že, a to už dlhodobo, už niekoľko rokov dozadu je druhým najpočetnejšie páchaným trestným činom v Slovenskej republike trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Treba povedať, že až 20 % všetkých trestných činov v Slovenskej republike bolo páchaných pod vplyvom či už alkoholu, alebo inej návykovej látky. Pomerne alarmujúci údaj.
Vzhľadom na rozsah trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale to je už úloha z tohto roku, som v prvej polovici tohto roku rozhodol o tom, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vykoná podrobnú analýzu páchania tohoto trestného činu a jej cieľom by malo byť zhodnotenie príčin páchania tohto trestného činu, regionálnych rozdielov, ukladania trestov, resp. sankcií a ich dostatočnosti z hľadiska efektívnosti, z hľadiska ochrany spoločnosti, výchovného účelu a prevencie pomeru sankcií a trestov ukladaných v trestnom konaní a správnom, resp. priestupkovom konaní. Efektívnosť právnej úpravy, aby sme vedeli navrhnúť aj nejaké opatrenia na zlepšenie a zvrátenie tohto stavu a, samozrejme, to sa od tej analýzy očakáva, aby to nebola analýza pre analýzu, ale aby z nej rezultoval aj nejaký výstup.
Ak hovoríme o trestnej činnosti, v charaktere trestnej činnosti, ktorá bola ovplyvnená predovšetkým pandemickými opatreniami a tou situáciou, v ktorej sa nielen Slovensko ocitlo, ale aj európske krajiny, treba poukázať na, treba poukázať na trestné činy páchané na blízkych osobách a na deťoch. V prvom rade je to domáce násilie a týranie blízkej a zverenej osoby, ale tiež aj sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete. Najzraniteľnejšími osobami z hľadiska domáceho násilia boli jednoznačne deti, ktoré boli izolované doma, nechodili do škôl, školských klubov, nenavštevovali krúžky, nemali reálnu šancu uniknúť z domácej izolácie za stálej prítomnosti osoby, ktorú môžme označovať ako tyran alebo predátor. A, samozrejme, malo na to vplyv aj frustrácia rodičov zo vzniknutej situácie, hrozba existenčných problémov alebo aj ich reálna, reálne existenčné problémy, opäť uzavretosť v jednom priestore dlhodobe, tzv. ponorková nemoc.
A druhá skupina oproti deťom sú seniori, to sú osoby žijúce v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi, dospelými deťmi, ktoré majú svoje rodiny, a hlavne tu sa objavovali prípady nadávok, psychického násilia, vyhrážania, vydierania, odnímanie peňazí z dôchodkov či neposkytovanie potrebnej starostlivosti starším spoluobčanom.
Pokiaľ ide o týranie blízkej a zverenej osoby, v minulom roku bol zaznamenaný nárast až o 18 % trestne stíhaných osôb. Je to pomerne dosť, je to pomerne dosť. Opäť takým vzorovým páchateľom bol muž vo veku 31 až 40 rokov a tie najčastejšie prípady boli nielen násilia na partnerke a deťoch, ale teda aj na tých rodičoch, s ktorými žili v spoločnej domácnosti, a opäť významným fenoménom je alkohol, 40 percent. Takže alkohol a iné návykové látky nám robia problém a budeme musieť hľadať spôsoby, ako ho eliminovať.
Pokiaľ išlo o sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete, opäť, opäť došlo práve v dôsledku tej izolovanosti a prenosu života, preklopeniu života do sféry virtuálnej, počítačovej k nárastu vykorisťovania detí na internete, detská pornografia, online sexuálne zneužívanie, 33-percentný nárast v tejto oblasti.
O prieťahoch v trestnom konaní, ktoré boli spôsobené, ako som už povedal, objektívnymi skutočnosťami, hlavne tým stavom, v akom sa spoločnosť nachádzala, i napriek tomu treba povedať, že, a napriek tomu nápadu, že bol nižší ten nápad ako celkový, boli prokurátori pri uplatňovaní ich oprávnení pri výkone dozoru nad zákonnosťou tak pred začatím trestného stíhania, ako aj v prípravnom konaní boli aktívni. Bolo vykonaných 74 102 individuálnych previerok, skoro 20-tisíc záväzných pokynov vydali. Na druhej strane došlo skoro v 2 200 prípadoch k vráteniu veci policajnému orgánu alebo policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, došlo k miernemu zvýšeniu skoro o 2 % zrušených nezákonných a neopodstatnených uznesení vyšetrovateľov a policajtov a policajných orgánov a došlo aj k zvýšeniu počtu rozhodnutí o sťažnostiach. To sú, samozrejme, ukazovatele, ktoré, ktoré orgány činné v trestnom konaní, pokiaľ ide o sťažnosti, až tak ovplyvniť nevedia, pretože je to právom subjektu, ktorý má právo podať sťažnosť. No čo je potešiteľné, došlo napriek tej situácii, ktorá bola, došlo skoro k 2,5-percentnému nárastu účasti prokurátorov na úkonoch policajtov, čo je dobré, čo je, samozrejme, dobré.
Keď som hovoril o poklese počtu odklonov trestných konaní, čo je, samozrejme, žiaduca forma ukončenia prípravného konania, či už je to podmienečné zastavenie trestného stíhania, schválenie zmieru alebo uzavretie dohody o vine a treste, tam došlo k poklesu až o 27 percent. Ale predovšetkým pri uzatváraní dohôd o vine a treste je to spôsobené práve tou nemožnosťou cestovať a zúčastňovať sa osobne na úkonoch pred prokurátormi.
Pokiaľ ide o pôsobenie prokurátorov vo vzťahu k súdu a z hľadiska rýchlosti trestného konania a plynulosti, treba na jednej strane povedať, že takým signálom pre nás sú aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, nálezy Ústavného súdu o priznaných finančných zadosťučineniach za prieťahy v konaniach súdnych, pričom v roku 2020 bolo 295 nálezov Ústavného súdu, ale z nich len 19 sa týkalo trestných vecí vo vzťahu k súdom, čo predstavuje 6,44 % všetkých nálezov. Treba ale zároveň povedať aj to, že na nečinnosť súdov môže prokurátor reagovať sťažnosťou pre nečinnosť a takýmto spôsobom dosiahnuť, aby sa aj v súdnom konaní riadne konalo a plynulo, plynule konalo. A musím povedať, že v roku 2020, opäť to ale môže byť spôsobené a zrejme to, tým hlavným dôvodom budú opatrenia v súvislosti s pandémiou, došlo k pomerne výraznému nárastu počtu takýchto sťažností, ktoré prokurátori museli aplikovať vo vzťahu k súdom, a to až o 34,6 %, pričom najviac sťažností bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave, nasledovala Bratislava, Banská Bystrica, Trenčín a Košice.
Považujem za potrebné sa teraz dotknúť agendy prokuratúry v prieskumnej oblasti alebo v prieskumnej agende, ktorá je nielen mimoriadne dôležitá, ale ktorá aj je na pulze dňa v súčasnej dobe. Činnosť prokuratúry v prieskumnej oblasti alebo agende delíme na agendu v prípravnom konaní a v súdnom konaní. Z nášho pohľadu je dôležitejšie alebo významnejšie sa niekoľkými slovami zmieniť o agende v prípravnom konaní, kedy generálny prokurátor disponuje oprávnením v Trestnom poriadku zrušovať právoplatné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ak zistí, že takýmto rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. V takýchto prípadoch dokonca generálny prokurátor nieže môže, ale musí rozhodnúť a takéto nezákonné rozhodnutie alebo aj konanie, ktoré mu predchádzalo, prípadne aj rozhodnutia naň nadväzujúce zrušiť.
Tento inštitút má význam hneď dvojjediný. Ten prvý je význam v rámci tej konkrétnej trestnej veci, kedy sa zabezpečuje garancia ochrany práv dotknutej osoby, ktorá podáva podnet na zrušenie právoplatného rozhodnutia, a v prípade porušenia zákona, ktorej právo bolo porušené, a teda sa zabezpečí náprava nezákonného stavu, tak ako sa to od orgánu ochrany práva, ktorým prokuratúra je, očakáva.
Tou druhou stranou mince v tej dvojjedinosti je zjednocovanie praxe prokurátorov a orgánov činných v trestnom konaní, v tom zahrňujúc teda aj policajtov, pretože všetky tieto rozhodnutia, ktoré sú v prípravnom konaní vydávané Generálnou prokuratúrou, generálnym prokurátorom, sú prejednávané s podriadenými prokurátormi a zistenia z nich zovšeobecňované tak, aby prípadne určité nedostatky sa neopakovali.
Význam tohoto inštitútu je zvýraznený tým, že do nášho právneho poriadku sme v roku 2011 zaviedli zákaz tzv. negatívnych pokynov, a teda za tejto situácie pri neexistencii, pri neexistencii oprávnenia generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní by vlastne generálny prokurátor ako osoba, ktorá nesie ústavnú zodpovednosť za činnosť prokuratúry a ochranu práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, nemal reálnu možnosť, ako reagovať na porušenie zákona.
Treba zároveň povedať aj to, že v prípravnom konaní v činnosti či už policajtov, alebo aj prokurátorov dochádza častokrát k tak závažným porušeniam zákona, ktoré vzhľadom na svoj charakter nie je možné reparovať v ďalšom štádiu ani prípravného konania a už vôbec nie konania súdneho, pretože to nespadá do kompetencie súdu. Sú teda zaťažené takou vadou, že v prípade podania obžaloby by prichádzali do úvahy len dve možnosti. Ak by to prehliadol sudca v prvopočiatku, tak oslobodenie, a keď si to všimne pri predbežnom prejednaní obžaloby alebo pri preskúmaní obžaloby, je to odmietnutie obžaloby a absolútna neúčinnosť všetkých vykonaných úkonov.
Ak by som mal poukázať na tie najčastejšie chyby, ktoré sa objavujú v rozhodnutiach a ktoré konštatujeme pri zrušovaní rozhodnutí, teda napríklad začatie, teda vznesenie obvinenia bez začatia trestného stíhania. Pomerne častá, častá vada. Takýto postup je, samozrejme, v zmysle ustálenej súdnej praxe rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu nezákonný. Rovnako rozhodnutie o vznesení obvinenia pri existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci.
Ďalej, nezákonné zadovažovanie dôkazov. To znamená, dôkazy boli zabezpečené podľa zákona o Policajnom zbore, ale mali byť zabezpečované už podľa Trestného poriadku.
Ďalej, porušenie tzv. funkčnej príslušnosti. V nadväznosti na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorá dala k tomuto jasný výklad, sa, napriek tomu sa pomerne často vyskytujú prípady, že o sťažnosti rozhoduje orgán, ktorý fakticky vydal pokyn na vznesenie obvinenia, čo je neodstrániteľná vada.
Ďalej je to arbitrárnosť rozhodnutí. To znamená, že prokurátor sa v rozhodnutí o sťažnosti nevysporiadal riadne so všetkými skutočnosťami, skutkovými a právnymi, ktoré sú pre posudzovanie veci významné, relevantné. Teda buď na nich nedal dostatočnú odpoveď, alebo na nich nedal odpoveď žiadnu. Takéto prípady sú celkom jednoznačne na Ústavnom súde Slovenskej republiky posudzované aj v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a je to, nedá sa táto vada reparovať v ďalšom štádiu trestného konania.
Ďalej je to absencia znaku skutkovej podstaty trestného činu, to znamená nesprávne vyhodnotenie zadovážených dôkazov a napriek tomu teda vedenie trestného stíhania.
Čo sa týka početnosti takýchto rozhodnutí a podnetov v roku 2020, na Generálnej prokuratúre bolo vybavených 523 takýchto podnetov. V roku 2019 to bolo o 457 menej. V týchto veciach podávali podnety obvinení, poškodení, zúčastnené osoby a ďalšie subjekty trestného konania. Generálny prokurátor Slovenskej republiky rozhodol o zrušení uznesení v 85 prípadoch z tých 523, to je 16 % z celkového počtu, v predchádzajúcom roku to bolo 19 %, bolo viac tých prípadov a menší počet doručených podnetov. Z tohoto počtu bolo 55 rozhodnutí prokurátora a 30 právoplatných uznesení policajta. V roku 2020 bolo zrušených 15 meritórnych, 15 meritórnych rozhodnutí, to znamená zastavenie trestného stíhania, postúpenie veci, prípadne tzv. dočasné alebo medzitýmne rozhodnutia, podmienečné zastavenie trestného stíhania, respektíve konečne zmier, a 61 uznesení o vznesení obvinenia, pričom skončené trestné stíhanie bolo na Slovenskej republike proti 31 866. Tak pri počte 31 866 šesťdesiatjeden prípadov bolo zrušených. To je to nadužívanie inštitútu § 363, o ktorom sa asi hovorí.
V roku 2019 bolo zrušených 62 uznesení o vznesení obvinenia, zvyšok tvorili meritórne rozhodnutia.
Pokiaľ išlo o trestné veci Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože to sa tak teraz mimoriadne sleduje, v roku 2020 došlo k zrušeniu obvinenia v deviatich, v deviatich prípadoch, pričom stíhaných bolo 660 osôb, deväť bolo zrušených a skončené bolo trestné stíhanie voči 308 osobám.
Ak dovolíte, prešiel by som pár slovami k pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti. Tak ako v trestnej oblasti, aj v oblasti pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti napriek tým obmedzeniam a tej situácii, ktorá bola v Slovenskej republike, ale opakujem, nielen v Slovenskej republike a celej Európe v minulom roku, si orgány prokuratúry plnili všetky úlohy tak v oblasti pôsobnosti v civilnom procese, v oblasti dozoru prokurátora na dodržiavaní zákonnosti orgánmi verejnej správy. A ak by ste dovolili, k tomu by som si dovolil teda povedať pár slov.
Podstatnú časť agendy v oblasti mimosúdnej predstavovalo vybavovanie podnetov fyzických a právnických osôb, ale aj samotných orgánov verejnej správy, ktorými tieto orgány a tieto subjekty žiadali teda o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, opatrenia či postupu orgánov verejnej správy. V roku 2020 bolo vybavených 6 364 podnetov, bol to mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. Zvlášť treba poukázať na podnety, ktoré generálna, na základe ktorých Generálna prokuratúra preskúmala zákonnosť postupu Úradu verejného zdravotníctva vo veciach vydávania opatrení pri ohrození verejného zdravia, pričom Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zistila porušenia zákona súvisiace predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu, ako aj správnou formou týchto opatrení. V tejto súvislosti Generálna prokuratúra uplatnila prokurátorské opatrenie vo forme upozornenia a reakciou na toto upozornenie prokurátora bola novelizácia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia s účinnosťou od 15. 10. 2020. Prakticky obsah tej novely nie je potrebné opakovať, pretože právnu normu ste prijímali vy.
V súvislosti s ochorením COVID-19 sa na úrovni okresov aj krajov zaznamenali početné podnety voči rozhodnutiam orgánov verejného, verejnej správy o priestupkoch v súvislosti s opatreniami na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19. Išlo hlavne o nerešpektovanie zákazu pobytu na verejných priestranstvách bez prekrytia horných dýchacích ciest a podobne. Ďalšia skupina podnetu boli, alebo poznatkov, ktoré boli zistené a nezákonnosť bola zistená a potvrdená, bola voľba hlavného kontrolóra, teda príslušného ustanovenia zákona o obecnom zriadení, v súvislosti s čím sa pripravuje aj usmernenie Generálnej prokuratúry.
Prokuratúra čelila aj podnetom na úseku hazardných hier a to po ostatnej novele zákona o hazardných hrách, ale veľkú skupinu podnetov tvorili aj podnety vo veciach stavebných a vo veciach katastra.
Pokiaľ ide o vlastné poznatky prokuratúry, pretože orgány prokuratúry v netrestnej oblasti nekonajú len na základe podnetov občanov, ale aj ex officio, z úradnej povinnosti; inak presne to platí aj pri zrušovaní právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, keď sa vrátim jednou vetou k tomuto oprávneniu, kedy nerezonuje to tak v spoločnosti, ale tu sú celé aparáty ľudí na krajských prokuratúrach a Generálnej prokuratúre, ktoré sa systematicky venujú problematike teda zrušovania právoplatných rozhodnutí, a teda my poznatky o porušení zákona čerpáme aj na základe dohľadovej činnosti nadriadených prokuratúr vo vzťahu k podriadeným prokuratúram a rozhodujeme aj na základe takto zistených pochybení, aj keď sa ich ten dotknutý subjekt, a to je jedno z akého dôvodu, spravidla je to z dôvodu nedostatku právneho vedomia, nedomáha. Proste sme univerzálny orgán ochrany práva.
Vrátim sa k netrestnej oblasti. Vlastné poznatky a previerky zachovania zákonnosti. Prokurátori v roku 2020 vykonali 1 428 previerok zachovávania zákonnosti orgánmi verejnej správy, a to tak orgánov štátnej správy, ako aj samosprávy, a vykonali sme aj zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Bolo to veľmi hodnotné, hodnotná analýza, hodnotné zhodnotenie, z ktorého rezultovali aj konkrétne závery a návrhy aj vo vzťahu k úprave legislatívy. Bližšie to nebudem opäť hovoriť, to by bolo znovu nadlho.
Previerky prokurátorov okresných a krajských prokuratúr, ale aj Generálnej prokuratúry mali široký záber a týkali sa viacerých právnych oblastí. Charakterizoval by som teraz sedem najdôležitejších.
Prvá bola oblasť veterinárnej starostlivosti. Otázka žiadosti o sprístupnenie informácií, konanie o priestupkoch podľa zákona o priestupkoch spáchaných mladistvými a maloletými osobami. Týmto mladistvým a maloletým sa musíme venovať, myslím, veľmi poctivo celá spoločnosť a všetky oblasti, nielen tieto represívne naše orgány. Ďalej to bola oblasť vyvodzovania administratívnej zodpovednosti podľa zákona o zbraniach a strelive. Ďalej bola previerková činnosť vykonaná v súvislosti so zákonnosťou postupu obcí pri vydávaní opatrení o určení, zmene, zrušení súpisného čísla a orientačného čísla. A ostatnou oblasťou bolo, respektíve dve oblasti ešte boli. Preskúmavanie zákonnosti orgánov verejnej správy na úseku ohlasovania a povoľovania výrubu drevín a napokon úsek stavebných vecí.
Ak by som mal charakterizovať celú činnosť prokuratúry za minulý rok napriek tomu, že som bol generálnym prokurátorom a osobou zodpovednou za činnosť prokuratúry len 20 dní posledných v roku, musím konštatovať úplne objektívne, že napriek tej situácii, v ktorej sa Slovenská republika nachádzala, orgány prokuratúry plnili tú úlohu, ktorá im vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákonov. O tom nemám žiadnu pochybnosť.
Ak dovolíte, napriek tomu, že sa to netýka bezprostredne správy o poznatkoch, o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti, nedá mi nevyjadriť sa niekoľkými slovami a nevyužiť príležitosť, ktorá mi je daná, pretože nemám tú možnosť každý deň vystupovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, aby som sa nevyjadril aj k celkovému stavu a situácii z hľadiska vnímania Slovenskej republiky ako právneho štátu, v otázke dôvery v právny štát a úvahám, ako riešiť situáciu, ktorá v Slovenskej republike je.
V prvom rade si kladiem otázku, čo znižuje dôveru občanov právneho štátu. Je to deväť rozhodnutí o zrušení vznesenia obvinenia alebo v ostatnej dobe dve rozhodnutia o zrušení vznesenia obvinenia z 308? Alebo 61 uznesení z 31-tisíc? Nemyslím si. Nemyslím si, že toto je ten dôvod. Navyše som presvedčený o tom, že ak orgány prokuratúry nekompromisne reagujú na porušenie zákona, transparentným spôsobom v rámci svojich kompetencií porušenie zákona konštatujú, je to práve naopak, je to impulz, kedy občania vidia a pociťujú, že je tu orgán, ktorý je nad vecou, ktorý je objektívny, nestranný a ktorý nemá problém skonštatovať, že došlo k porušeniu zákona a je potrebné zjednať nápravu.
Kladiem si otázku vo vzťahu k znižovaniu dôvery občanov v právny štát. Je to v poriadku, že sa pranierujú, spochybňujú, dehonestujú tí, ktorí poukážu na porušenie zákona, a nie tí, ktorí sa častokrát flagrantného a rozsiahleho porušenia zákona dopustili? Nie je práve to dôvodom znižovania úcty občanov v právny štát? Nie je dôvodom znižovania dôvery v právny štát to, ak po zistení, že niekto v rámci svojich kompetencií jasným, zrozumiteľným spôsobom konštatuje porušenie zákona a porušovanie základných práv občana, reakciou vládnej moci je snaha oklieštiť jeho právomoci? Je to normálne? Podľa mňa nie, nie je to normálne.
Prispieva k posilňovaniu dôveryhodnosti orgánov činných v trestnom konaní, ak je generálny prokurátor Slovenskej republiky, ako osoba zodpovedná za ochranu základných práv občanov, právnických osôb a štátu, ak je sústavne, sústavne, na dennej báze spochybňovaný, dehonestovaný, označovaný za mafiána, pri absencii akejkoľvek elementárnej úcty nie k Marošovi Žilinkovi, ale k tej ústavnej funkcii?
Je normálne, že sa nerešpektujú nastavené pravidlá prakticky na dennej báze? Alebo sa nechcú rešpektovať nastavené pravidlá? Ale tie pravidlá sa tu tvorili roky aj vo vzťahu Generálnej prokuratúry k Úradu špeciálnej prokuratúry, od roku 2004. Kto tie, kladiem otázku, kto tie pravidlá nastavil? Nebol to minister spravodlivosti, ktorý bol v roku 2004 ministrom spravodlivosti? A teraz sa tie pravidlá odmietajú rešpektovať? Pretože sa nerešpektuje nič, ani vnútrorezortné predpisy a pravidlá, ani vonkajšie pravidlá, subordinácie, charakteru orgánu ako jednotného orgánu. Jednoducho občania to musia cítiť, že je tu, že je tu orgán, ktorý je silný, a že je tu orgán, na ktorý sa môžu obrátiť s tým, ak sa poruší ich právo. Nemôže sa cítiť podriadený prokurátor dotknutý tým, že nadriadený prokurátor skonštatuje, že jeho postupom a rozhodnutím došlo k porušeniu zákona. Jednoducho ľudia sú omylní a dopúšťajú sa aj chýb. Ale nehádzať sa ako malé dieťa o zem a nedôstojným spôsobom, cez médiá polemizovať s rozhodnutiami Najvyššieho súdu či s rozhodnutiami generálneho prokurátora, alebo iného nadriadeného prokurátora.
Je to normálne a utvrdzuje to, utvrdzuje to dôveru občanov v právny štát, ak sa spochybňuje osoba generálneho prokurátora spôsobom, že predseda významného výboru Národnej rady Slovenskej republiky verejne prezentuje názor, že je dôležité alebo dôležitejšie, aby sa koaličná, koalícia dohodla na tom, aké bude mať šéf Generálnej prokuratúry právomoci pri zasahovaní do trestného konania, pretože potom už bude o moc menej záležať na tom, ktorá osoba túto pozíciu bude zastávať?
Je normálne, ak sa spochybňuje osoba generálneho prokurátora tým, že sa vyzýva na ústavnú väčšinu, aby bol odvolaný alebo iným spôsobom, iným spôsobom? Veď to je hrozné! Je normálne, kladiem si, a posilňuje to dôveru občanov v právny štát, ak rovnako predseda jedného z výborov, významného výboru povie, že občania by ocenili alebo špeciálna prokuratúra by ocenila, ak by jej Generálna prokuratúra v závažných a citlivých kauzách, ktoré spolu s NAKA vyšetrujú a stíhajú, kryla chrbát a nie podrážala nohy? Čo to je za výrok? Ja som neskladal sľub preto, aby som niekomu kryl chrbát. Ja nie som murár, ktorý postaví plot. Ja pracujem so zákonom, s ničím iným. Ja nie som na to, aby som ani prokurátorovi krajskej, ani prokurátorovi okresnej prokuratúry kryl chrbát. Ja ho budem kryť vtedy, ak budem cítiť, že sa deje skrivodlivosť voči podriadenému prokurátorovi, a vtedy zasiahnem.
Ale nie, generálny prokurátor tu nie je štatista. Tu nie je štatista, ktorý podpíše všetko, čo si niekto praje, pretože je to v súlade s jeho predstavou o smerovaní javov. Ale tak ako na Tour de France neabsolvujete etapu 250-kilometrovú spôsobom, že prejdete 150 km, to platí aj v trestnom práve. Jednoducho tu skratky nie sú prípustné. A na rozdiel od politiky, kde sú možné výsledky práce zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, možno z mesiaca na mesiac, to v trestnom práve jednoducho neplatí, tým skôr vo vážnych kauzách, ktoré musíme ešte omnoho citlivejšie k nim pristupovať aj z hľadiska, a predovšetkým z hľadiska zákonnosti pri vyšetrovaní.
Ja si kladiem otázku, aký to má vplyv na dôveru a zvyšovanie alebo znižovanie dôvery občanov v právny štát, ak sa začne rozprávať pre dve rozhodnutia, pre dve rozhodnutia generálneho prokurátora, či už vydaného priamo, alebo v zastúpení námestníkom generálneho prokurátora, o zmene inštitútu len preto, lebo to niekomu sťažuje cestu za vidinou jeho spravodlivosti. Čo toto je, aká je to úcta aj k tomu právnemu poriadku, ktorý sa tu tvoril? A ten systém váh a protibŕzd sa tvoril dlhé roky, tvoril sa dlhé roky a sa rešpektoval ten systém. Ale predsa to neni o generálnom prokurátorovi, ja neprežívam slastné chvíle, keď podpisujem rozhodnutie, kde konštatujem, že človek bol neviem koľko vo väzbe a nemal byť vo väzbe, respektíve že boli porušené jeho práva iksnásobným spôsobom. Mne to nespôsobuje radosť. Tieto garancie, tieto ustanovenia sú tu pre občana, sú tu pre fyzické a právnické osoby a oni musia cítiť, že je tu inštitút nad vecou, ktorý je oslobodený od tých bočných informácií, ktoré, ja to chápem, dozorujúci prokurátor proste má, proste ich má, pretože sa stretáva s operatívcami, s vyšetrovateľmi. My rozhodujeme tak, že máme spis a my tieto bočné informácie nemáme.
Treba povedať, že otázka aj nakladania s inštitútom podľa § 363 je otázka v prvom rade dodržiavania zákona zo strany toho, kto s ním nakladá, ale je to aj otázka elementárnej dôvery v objektívnosť a nestrannosť generálneho prokurátora. Veď generálny prokurátor bol volený pred trištvrte rokom a tá dôvera v objektívnosť a nestrannosť sa prezentovala v počte 132 hlasov. Ja som taký istý, aký som bol pred mesiacom aj pred tridsiatimi rokmi, keď som na prokuratúru nastupoval alebo dvadsiatimi ôsmimi, alebo koľkými. Jednoducho je potrebné rešpektovať, že keď tu kompetentný orgán v rámci svojej príslušnosti a zodpovednosti skonštatuje, že došlo k porušeniu zákona, je to potrebné rešpektovať. A nie preto, že sa to niekomu nepáči pre meno obvineného, veď vás nezaujíma ten chlapec rómsky z východu, ktorého som zrušoval, ktorý ukradol drevo za 16 centov, ktorý bol stíhaný a ihneď som konal, dal som to zrušiť, nikoho to nezaujíma! Vás zaujíma meno xy, ktorý bol jeden a druhý zrušený. Ale prokurátor nemôže pristupovať alebo generálny prokurátor nepristupuje k rozhodovaniu na základe mena obvineného. Nie, to je tá posledná vec, čo ma zaujíma, mňa zaujíma spisový materiál, dôkazný stav, či to bolo zabezpečené v súlade so zákonom. Preto dávam garanciu občanom aj touto formou, že je tu orgán, ktorý vaše práva bude chrániť, možno so všetkými rozhodnutiami nebudete spokojní, pretože sa vás bytostne dotýkajú, ale bude vždy pristúpené objektívne a nestranne, ale nieže na základe dvoch rozhodnutí sa ihneď uvažuje o zmene právnej úpravy, ktorou sa nepoškodí generálny prokurátor, poškodia sa občania, pretože im slúži ten zákon a my sme zase služobníci zákona. Generálny prokurátor, námestník generálneho prokurátora a ďalší prokurátori.
Navyše treba povedať a položiť si otázku, neboli tie dve uznesenia len zámienkou na to, aby si tí, na ktorých porušovanie zákona sa upozorňuje, len upevnili svoje mocenské nástroje na prezentovanie svojej vízie pravdy? Pýtam sa to úplne vážne. Pretože ako sa ukázalo aj v prípade, v ktorom som rozhodoval konkrétne ja, obvineného podnikateľa, veľkopodnikateľa, veľký virvar, útoky, každý deň bol niektorý z politikov vrátane ministerky spravodlivosti na obrazovke a sekali, búchali do generálneho prokurátora a nakladali mi, čo sa dalo. Trpezlivo som to znášal, pretože nesiem svoju ústavnú zodpovednosť a zodpovednosť, môj podpis figuruje na tom rozhodnutí. Nesiem si zodpovednosť, ale generálny prokurátor rozhodol po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojom rozhodnutí z januára konštatoval, že boli nielenže nezákonne vzatí do väzby obvinení, ale zároveň neboli splnené podmienky ani na vznesenie obvinenia. Ani na trestné stíhanie. Bolo mi vytýkané, prečo som rozhodol, prečo som rozhodol tak hneď, prečo sme nepočkali na päťčlenný senát, ktorý mal už v blízkej dobe rozhodnúť. Ad jedna, rozhodol som preto vtedy, kedy som rozhodol, pretože za päť dní končila zákonná lehota, v ktorej má generálny prokurátor povinnosť rozhodnúť, to znamená šesťmesačná lehota o právoplatnosti rozhodnutia, musel som rozhodnúť. Musel som rozhodnúť zákonným spôsobom, kde som prihliadol a zohľadnil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, trojčlenného senátu.
Päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pred pár dňami rozhodol o podanom dovolaní tak, že ho odmietol, čo je pochopiteľné vzhľadom na zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia, ale zároveň, zároveň aj jasne konštatoval ďalšie skutočnosti. A zrazu je každý ticho. Nikto si nepokladá za povinnosť sa ihneď postaviť pred médiá a povedať, pán generálny prokurátor, prepáčte. Áno, ja som tiež človek omylný a nemal som povedať bez toho, že by som poznal spis a že by som poznal všetky súvislosti, to, čo som povedal. A je to len v zlosti z toho, že sa to týka tej osoby. A nech je stíhaná tá osoba, ale za to, za čo si zaslúži.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal jasné stanovisko. Nebudem to čítať celé. Ministerka spravodlivosti doručené doplnenie podnetu vôbec nespracovala, jej postup bol neakceptovateľný. K veci sa postavila pasívne a len preposielala podnety jednej z procesných strán konania. Postupom ministerky došlo k zásadnému pochybeniu. Ani v prípade nezrušenia uznesenia o vznesení obvinenia by dovolanie ministerky nebolo úspešné, nakoľko sťažnostný súd, to znamená ten januárový, sa jasne a logicky vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami. To je to, na čo som poukazoval aj v mojom rozhodnutí a kde som rozoberal tie dôkazy. Na uvedené by nič nemalo vplyv, ani ministerkou zasielané listiny, výpovede svedkov, ktoré skôr podporovali tvrdenia obvinených a boli vytrhnuté z kontextu, alebo ďalšie prípisy. Vo vzťahu k ďalšej obvinenej, ktorá bola, tiež bola zrušená, ministerka spravodlivosti neuviedla žiadnu argumentáciu smerujúcu k dôvodnosti trestného stíhania.
A to treba povedať, a to treba povedať, že súd pri rozhodovaní o vzatí do väzby posudzuje skutočnosti, ktoré boli produkované pred vznesením obvinenia, z hľadiska kvalitatívneho inak a dôkazy ako prokurátor, ktorý je pánom prípravného konania. K tomu sa vyjadril jasne aj Ústavný súd Slovenskej republiky v jednom z rozhodnutí tohoto roku. Treba povedať, že keď pred vznesenie obvinenia treba, aby bolo dostatočne odôvodnený záver, že určitá osoba spáchala trestný čin, to znamená vyšší stupeň pravdepodobnosti, pri vzatí do väzby sa len posudzuje, či sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený. To je nižšie, nižšia kvalita.
Ale nedá mi, musím proste zacitovať z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa k danej problematike vyjadroval. Lebo stále sa hovorí, že prokuratúra zasiahla do práva súdu. To nie je pravda. To dokonca ani súdy netvrdia, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky. My sme sa žiadnym spôsobom nedotkli rozhodnutia súdu, to sa, samozrejme, týka už druhej veci, ktorú riešil pán námestník Dr. Kandera. A Ústavný súd Slovenskej republiky v svojom rozhodnutí hovorí takto: Pokiaľ sťažovateľ Najvyššiemu súdu vytýkal, že sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal nesprávnym, nezákonným postupom vyšetrovateľa v rámci prípravného konania, ale aj konania pred začatím trestného stíhania týkajúceho sa predovšetkým spísania úradného záznamu o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, ktorý bol podkladom na začatie trestného stíhania namiesto trestného oznámenia, podľa názoru Ústavného súdu tieto sťažovateľom uvádzané námietky bez akýchkoľvek pochybností presahovali rámec prieskumnej povinnosti Najvyššieho súdu v konaní, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o osobnej slobode sťažovateľa, rozhodnutie o väzbe. Z ustanovení Trestného poriadku, § 230 ods. 1, jednoznačne vyplýva, ktorý orgán verejnej moci vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a práve tento orgán, teda prokurátor, mal byť v prvom rade adresátom sťažovateľom predostretých námietok. Práve prokurátor je v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku oprávnený nesprávne, nezákonné postupy vyšetrovateľa korigovať. Prokurátor. Nie súd v prípravnom konaní. Ústavný súd zastáva názor, že nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho v rámci prípravného konania o väzbe obvineného, aby v prípravnom konaní prebral právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a konania pred začatím trestného stíhania, pretože nie je zákonom zmocnený. On nie je zákonom zmocnený, aby v tomto štádiu trestného konania naprával prípadné chyby vyšetrovateľa. To si treba uvedomiť a mať na zreteli vždy, keď sa bude viesť debata o zmene inštitútu § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku v zmysle, že vo väzobných veciach by tento, toto oprávnenie generálny prokurátor nemal. A práve tam to máme.
Nedá mi povedať ešte ďalšiu vec. Pomáha dôvere v právny štát a dôvere občanov v právny štát to, že sa nám tu jak huby po daždi z noci do rána vyrojili trestní právnici, ktorí neriešia kompetenčne to, čo majú zverené, ale zaujímajú sa o trestné právo? O trestné právo spôsobom, že nemajú ani len elementárne, základné znalosti o systéme a jednotlivých súvislostiach v rámci systému, v rámci rozhodovania? Je to normálne? Je to normálne, keď človek, ktorý nedokázal ani sám napísať diplomovú prácu, musím to tak povedať, uráža generálneho prokurátora, zaraďuje ho medzi mafiánov a neviem čo? (Potlesk.) Podľa mňa to normálne nie je. Nie je to normálne. A ja sa musím proti tomu ohradiť, aj keď pani ministerka povie, že na ústredných orgánoch sú prerastené organizovaným zločinom. Nech povie konkrétne, na Generálnej prokuratúre kto patrí medzi organizovaný zločin. Bude mať možnosť, môže sa vyjadriť, môže povedať kto, ale so všetkými dôsledkami.
Nedá mi, nedá mi ešte jednu poznámku k tejto problematike dôvery v právny štát a podobne povedať, že jednoducho nie je možné pristupovať k zmene právnych predpisov, zásadných ustanovení a k systémovým zmenám bez riadnej odbornej diskusie, ozaj poctivej odbornej diskusie, ale odbornej. Nie spôsobom, ako to robia pivní skauti. To jednoducho nie je možné. To sú vážne veci. Tu sa rozhoduje o ľuďoch. Tu sa nerozhoduje o tom, že je zaistená vec, kôpka papiera. Tu sa rozhoduje o ľuďoch, o garancii ich práv. To jednoducho nie je možné, aby pre nesúhlas s nejakým rozhodnutím, ktorý je... to je iluzórne, pretože tí ľudia kritizovali niečo, teraz dám nabok kauzu veľkopodnikateľa, kde Najvyšší súd sa viackrát vyjadril, a čakám, kedy predstúpia tí, ktorí nás dehonestovali, pred kamery, ale aj v ostatných prípadoch. Nepoznali spis, nepoznali dôvody, ale rozhodnutie bolo politicky nesprávne. Ale prokurátor politicky nerozhoduje, ani nikdy ja teda rozhodovať politicky nebudem. Aj keď mi osekáte ruky, v poriadku, pingpong hrať nebudem, ale... (Potlesk.)
V súvislosti s týmto považujem za potrebné povedať to, že pri Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky bola zriadená odborná pracovná skupina, ktorá podľa vyjadrení, ktorá podľa vyjadrení predsedu vlády Slovenskej republiky zo včera, dnes sme to, dnes k tomu aj kolegyňa zaujímala stanovisko, produkoval 17 návrhov, konkrétnych návrhov zmien, zmien právnych predpisov aj systémových, aj iných. To nie je pravda. Pokiaľ tam bola Mgr. Hubertová len ako štafáž, že tam bol zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá potvrdila, že takéto opatrenia ani neboli prejednané so záverom, že je to výstup z pracovnej skupiny, a ani ona a ani ja ako generálny prokurátor takéto výstupy z tej skupiny nemám napriek tomu, že sme tam mali zástupcu, to je nekorektné. Toto, toto má zvýšiť dôveru občanov v právny štát?! Toto, čo sa udialo v súvislosti s touto skupinou?! To si myslím, že dosiahlo úplný opak, úplný opak. A ak má byť zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nejakou zásterkou na to, aby mohli povedať, veď bol pri tom, veď o tom vie, tak zástupca Generálnej prokuratúry sa ďalej v tejto pracovnej skupine zúčastňovať nebude, pokiaľ by mali byť ešte ďalšie zasadnutia, čo neviem, či majú byť.
Ja som sa stretol aj pred nejakými dvoma alebo troma týždňami aj s pani prezidentkou Slovenskej republiky na jej žiadosť. Bol som tam aj s pánom dnes už prvým námestníkom generálneho prokurátora, kde sme v rámci možností bez toho, aby sme rozoberali konkrétne veci, debatovali o súčasnom stave aj právneho štátu, aj bezpečnostných zložkách a tak ďalej. Ja som povedal, že ten stav je horší, ako sme si ochotní priznať, že je. Určite nebude nekorektné, keď vytiahnem sekvenciu, pretože to budú moje slová, ktoré som povedal u pani prezidentky, ktorá sa ma opýtala, a inak túto otázku mi raz po telefóne položil aj pán predseda vlády Slovenskej republiky, že čo s tým, ako ďalej. A ja som jej odpovedal tri slová: striktné dodržiavanie zákona. Nič viac.
Každý, kto nesie svoju zákonnú kompetenciu, musí striktne dodržiavať zákon. A ja dávam ozaj týmto občanom slovo, že je tu orgán, ktorý bdie nad zákonnosťou, bdieť bude a nebude to inak, ani keď si to niekto bude priať alebo nebude priať. Jednoducho to je proste nastavený systém práce a bude to tak. Aj od kolegov v rámci prokuratúry žiadam, aby sa rešpektovali pravidlá, aby sa rešpektovali pravidlá vyplývajúce zo subordinácie a charakteru orgánov prokuratúry ako hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej prokurátori pôsobia v nadriadenosti a podriadenosti. Jednoducho nie je možné ignorovať vnútrorezortné predpisy bez toho, aby to malo dôsledok. Nie je možné stavať sa spôsobom pod pláštikom otvorenosti prokuratúry, lebo otvorenosť prokuratúry neznamená anarchiu. Neznamená, že hocikto pôjde do médií a bude urážať, dehonestovať a znižovať vážnosť nadriadeného prokurátora v súvislosti s rozhodovaním bez štipky, bez elementárnej štipky schopnosti sebareflexie a uznania si, že pochybil. Nie je možné ďalej akceptovať stav, že ten, kto poukáže na nezákonnosť a nesprávny postup, je v konečnom dôsledku v médiách valcovaný, ako keby bol zločinec.
To platí aj o disciplinárnych veciach. Keď si spomíname na príklad, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky dvakrát, v dvoch rozhodnutiach povedal, že flagrantné porušenie zákona, lehôt a práv obvineného, ja dám návrh na disciplinárne stíhanie, pretože to nadriadený prokurátor odmietne urobiť, a ja som ten zlý? Nehnevajte sa!
Takže treba pri všetkých zmenách, ktoré, čo je právom vlády navrhovať, je právom poslancov navrhovať, je právom Národnej rady Slovenskej republiky prijať, právom prezidentky Slovenskej republiky podpísať, nepodpísať, vetovať. Prosím vás, s uvážením zasahovať do oprávnení a do systémových otázok, ktoré môžu v konečnom dôsledku pre občanov znamenať stratu tej kvality ochrany ich práv, ktorú majú dnes. Proste ľudia sú omylní a majú právo na to, myslím prokurátori a policajti, a ľudia majú právo na to, aby tie garancie, garancie tu boli.
Treba vypočuť odbornú verejnosť. Nemožno zatvárať oči nad podporou odbornej verejnosti. Veď aj k tej problematike, problematike § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku sa vyjadrila Slovenská advokátska komora, Združenie sudcov Slovenska, sudcovia, akademická obec jednoznačne zaujíma stanovisko. Zaujíma stanovisko, prokurátori sa posledne vyjadrili. Ešte raz im ďakujem, že v sebe našli tú silu v rámci nášho hierarchicky usporiadaného systému. A presne to vystihli.
Áno, smejete sa, lebo podľa vás bez môjho súhlasu nejdú ani na toaletu, ako ste povedali. (Reakcia z pléna.) Samozrejme. Áno, ja mám (zaznievanie gongu) 900 prokurátorov na ruke. (Reakcia z pléna.) Takže, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Poprosím, pán poslanec Baránik. (Reakcia z pléna.)

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Takže prosím, aby boli vypočuté hlasy odbornej verejnosti, pretože, pretože len tak môžme u občanov vzbudiť aspoň nádej, že sú tu orgány, ktoré ich chránia, a že robíme to v dobrej vôli. Ja dokiaľ budem môcť, budem to robiť, hovorím, aj keď mi, aj keď neviem, čo bude. Dávam ten prísľub a vždy som tak robil a vždy tak budem.
Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem velice pekne za slovo. Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení... (ruch v sále, zaznievanie gongu), vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch.
Predseda Národnej rady pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetnej správy vo výboroch.
Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť správu prerokovali a odporúčali ju vziať na vedomie. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenej správe nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča správu generálneho prokurátora vziať na vedomie.
Spoločná správa výborov o prerokovaní správy generálneho prokurátora bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 28. septembra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi stručne len vystúpiť k vybratým statiam vašej správy. Zamerala som sa práve na tie, ktoré sa týkajú oblastí, ktorým sa dlhodobo venujem. Takže možno teraz na chvíľu trochu menej politiky.
V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí ma zaujalo zistenie na strane 79 vašej správy, kde kritizujete, že sa absolútne nevyužívajú zákonné oprávnenia podľa § 12 ods. 1 zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a to, aby úrad práce rozhodol o uložení výchovných opatrení. Je dobré, že takýto postup súčasná zákonná úprava umožňuje, ale nedosahuje sa ním v žiadnom prípade účel sledovaný výchovnými opatreniami. V praxi aj poznáme príčiny alebo teda poznám príčiny tohto stavu a je smutné, že je to stav, ktorý trvá roky.
Roky sa potýkame s nedostatočnými personálnymi kapacitami, na úradoch práce preto kolegovia rezignovali a kedysi ťažké a dnes vlastne už skoro všetky prípady posúvajú na súdy, čo spôsobuje extrémne, extrémne dlhé alebo extrémne veľké prieťahy v konaní. Aj z predbežných záverov môjho poslaneckého prieskumu vyplynulo, že existuje personálna poddimenzovanosť zamestnancov kurately. A je síce pravda, že odmeňovanie kolegov sa zvyšuje, osobitne pre Bratislavu sa vyčleňujú osobitné balíky, ale nie je to spôsob, ako dotiahnuť nových zamestnancov na úrady práce. Takže už len zopakujem, že kvalita zamestnancov, pracovné podmienky, prebujnelá administratíva, to sú základné faktory liknavosti až nefunkčnosti úradov, presne, presnejšie sociálnoprávnej ochrany detí. Mám nádej, že nové vedenie na ústredí práce posunie túto problematiku aspoň o pár krokov ďalej.
Ako konštatujete vo svojej správe, a dá sa s tým iba súhlasiť, že úrad by nemal odďaľovať realizáciu výchovného opatrenia tým, že žiada súd, aby výchovné opatrenie nariadil. Ale pasáž správy, kde, citujem, že "vhodné by bolo, aby pri výchovných opatreniach podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine bolo výslovne podmienené návrhové oprávnenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo vzťahu k súdu predchádzajúcim uložením výchovného opatrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. preukázaním dôvodov, pre ktoré uloženie opatrenia orgánom SPO nemožno považovať za účelné", tu sa obávam, že nemožno v podmienkach právneho štátu podmieňovať zásah súdu alebo podanie návrhu účastníka súhlasom štátneho orgánu.
Rovnako ako ďalej uvádzate, že by autorita orgánov SPO-čky bola tá, ktorá by zlepšila rešpektovanie rozhodnutí rodičmi. To si asi vieme len, teda ja viem len ťažko predstaviť, keďže žijeme dobu, kedy práve v civilných veciach, v rodičovských sporoch sa nerešpektujú súdne rozhodnutia a často je to, žiaľ, aj preto, možno je dôležité to nejako jasne pomenovať, že je to preto, že sú nezmyselné a nevykonateľné. A obávam sa, že autorita úradu práce je omnoho slabšia ako autorita súdu.
Takže podporujem, že prokuratúra v netrestnom úseku často vstupuje do opatrovníckych konaní pred súdom a že sa prokurátori zúčastňujú na pojednávaniach vytýčených súdmi. Tu ale chcem dať do pozornosti, že prokuratúra by sa mala zamerať najmä na pojednávaniach na veci a spory, ktoré sú silne vyšpičkované. Ide často o spory o zmarený styk, zmarené výchovné opatrenia. Takže dovoľte mi možno odporučiť, aby prokurátori na netrestnom úseku, ktorí vstupujú do konania vo veciach maloletých, sa osobitne vzdelávali a scitlivovali pre agendu práv detí. Je potrebné, aby sa, aby aj prokurátori hájili najlepší záujem dieťaťa a pristupovali ku kauzám aspoň so základnými znalosťami vývinovej alebo detskej psychológie a z mojich skúseností môžem povedať, že aj takej obyčajnej ľudskosti. Totiž príčina sporov o dieťa je vo väčšine v osobnostnej štruktúre rodičov, v ich neschopnosti komunikovať a uvedomiť si, že rozpadom partnerského vzťahu rodičovský vzťah nezaniká.
Je povinnosťou systému SPO-čky a všetkých jeho zložiek, teda aj prokuratúry, prízvukovať rodičovskú zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Preto je dôležité podchytiť rodičovský konflikt na začiatku konania súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu spoločným pohovorom s rodičmi, individuálnymi alebo párovými stretnutiami a mapovaním situácie dieťaťa. Rovnako je dôležité komunikovať rodičom kompetencie a postavenie kolízneho opatrovníka, ako aj možnosti pomoci, ktoré úrad poskytuje.
Práve tu – v tom kompetentnom podchytení prípadu na začiatku procesu – je kľúč k riešeniu rodičovského sporu. Komunikácia s odborníkmi a komunikácia tých odborníkov, nastavenie pravidiel a pravidelný kontroling je jediná prevencia vzniku protrahovaných sporov, ktoré často vedú až k fatálnemu narušeniu vzťahu dieťaťa k otcovi. Ohrdnutie jedného rodiča druhým a následná pomsta, strach, až hlboko prežívaná úzkosť zo strany, zo straty či oklieštenia rodičovských práv, obava z výhody rodiča získať náklonnosť dieťaťa, to nie sú právne, ale to sú psychologické kategórie. Tie rieši psychológ, hoci konfrontovaný s nimi je aj právnik a sociálny pracovník, preto tak často zdôrazňovaná interdisciplinárna spolupráca. Ak odborníci nekomunikujú, tak sa generuje ešte hlbšia priepasť medzi rodičmi, než je tá, ktorú si oni sami vytvorili práve tým konfliktom v partnerskom vzťahu. Pre toto všetko tí rodičia nezvládajú dynamiku konfliktu, lebo chýba kooperácia a kroky procesu často nemajú zmysel.
Ďalej ma tiež zaujali state o ochrane starších a ochrane zraniteľných osôb. Na odkázanosť a zraniteľnosť dospelých osôb, myslím, že reagujeme len minimálne. Najvýznamnejšou doménou ochrany slabších a zraniteľných osôb, teda najvýznamnejšia doména patrí jednoznačne opatrovníckemu právu, ale ak odhliadneme od reformy slovenského procesného práva, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2016 procesne neumožňuje súdu pozbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony, tak možno konštatovať, že hmotnoprávnej úprave opatrovníctva dospelých sme zatiaľ nevenovali náležitú pozornosť a to aj napriek tomu, že opatrovníctvo dospelých možno považovať pri rodinnom práve za jeden hodnotovo významný právny inštitút upravujúci práve tie najintímnejšie osobnostné vzťahy. Takže myslím, že závažný taký legislatívny dlh voči spoločnosti spočíva aj v tom, že aj dnes jadro platnej úpravy opatrovníckeho práva nadväzuje na pôvodnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku z roku 1964. Žiaľ. No ešte horším je zistenie plynúce z podnetov aj zo skúseností vyplývajúcich z mimoriadne negatívnych skúseností s nekompetentnosťou, až niekedy priam až ponižujúcou komunikáciou niektorých sudcov a prokurátorov riešiacich túto nesmierne citlivú agendu. Toto sú momenty, ktoré nevyrieši sebalepšia legislatívna úprava. Bude teda dôležité v budúcnosti zvažovať aj formy akéhosi vzdelávania, možno supervízie.
No a ďalej len so znepokojením možno čítať vo vašej správe, že násilie v rodinách sa v roku 2020 výrazne zvýšilo, čo je zreteľné aj zo zistených štatistických údajov. Je fajn, že roky zdôrazňovaná potreba koordinácie činnosti medzi subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam a orgánmi verejnej moci, teda najmä orgánmi činnými v trestnom konaní sa postupne dostáva do praxe. Intervenčné centrum na základe informácií poskytnutých Policajným zborom proaktívne kontaktuje obeť násilia, bezprostredne po výskyte domáceho násilia ponúka odbornú pomoc, pričom obeti vysvetlí jej možnosť, ako aj rozsah pomoci, ktorú vie intervenčné centrum poskytnúť, prípadne sprostredkovať. Myslím, že táto forma spolupráce a včasného zachytenia prípadov domáceho násilia umožňuje obeti okamžité získanie odbornej pomoci a tak vytvára mechanizmus prevencie pred opakovaním domáceho násilia.
A tu práve, pán generálny prokurátor, vidím veľkú príležitosť pre trestný úsek prokuratúry, aby začal intenzívnu spoluprácu s intervenčnými centrami. Za to, samozrejme, patrí poďakovanie oddeleniu násilia, násilnej a všeobecnej kriminality trestného odboru, teda už spomínanej pani Mgr. Hubertovej.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, Katka, za tvoj príspevok. Ja by som tiež sa chcela pripojiť k tomu, že tá oblasť sociálnoprávnej ochrany a osobitne marenie úradného výkonu je veľmi častou témou podnetov, ktoré dostávame. Že naozaj je to veľmi taká citlivá oblasť a je tam zapojených naozaj mnoho zložiek, či sú to súdy, sociálka, prokuratúra, ale častokrát toto marenie úradného výkonu spôsobuje to, že naozaj jeden rodič sa nedokáže stretnúť s druhým rodičom napriek tomu, že opakovane dáva podnety, opakovane sa snaží, ale jednoducho nevie sa domôcť spravodlivosti. Tak by som tak chcela apelovať na to, aby sa aj tieto veci začali tak nejako možno inak, možno systémovo meniť a riešiť.
Ďakujem.

Dámy a páni, pán predseda Národnej rady, podpredsedovia, pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi začať bonmotom, že pán generálny prokurátor hovoril, že ak by sme náhodou ako Národná rada zrušili parlamen... v parlamente ustanovenie § 363 a nasledovné, tak by sme z neho urobili štatistu.
Ja môžem povedať, že tí, ktorí ste si dali námahu prečítať túto správu, tak áno, je to v niečom taká štatistika. Aj z toho prvotného vystúpenia pána generálneho prokurátora sme boli tak trošku zavalení štatistikou. Priznám sa, že som nečakal, že pán generálny prokurátor sa dotkne aj niektorých vecí, ktoré sú dnes aktuálne v spoločnosti a ktoré sa diskutujú, tak chcel som sa viac venovať tejto správe, ale nedá mi nereagovať.
No najprv k samotnej správe. Z tohto miesta treba veľmi jasne oceniť klesajúci trend kriminality na Slovensku. To je dobrá a dôležitá vec, ktorá ide z roka na rok a je v tomto prípade potrebné oceniť, samozrejme, aj Generálnu prokuratúru. Rovnako čo sa týka správy samotnej, tak ak môžem byť taký povedzme trošku školský, je veľmi dobré, že každý, kto nemá tú chuť prečítať si celú správu, v jej záverečnej prílohe sa veľmi jasne dozvie to, ako stojíme s jednotlivými trestnými činmi, sú tam grafy a podobne, je to posun určite dopredu oproti tomu, čo sme tu mali predtým.
Dovolím si však byť aj kritický a nadviažem na to, čo povedala pani poslankyňa Hatráková, a úmyselne tým začínam, lebo predpokladám, že to je niečo, čo nás všetkých spája naprieč politickým spektrom, akokoľvek je to možno ťažko predstaviteľné, a to je téma domáceho násilia. V tomto ako krajina katastrofálne zlyhávame. To je proste fakt. Ak kriminalita na Slovensku klesá, nie je možné, že domáce násilie stúpa. Teda možné to je. Je otázka, čo s tým ideme robiť. Preto som hovoril o tej správe, že je taká štatistická, že to, čo jej vyčítam, je to, že tam absentujú riešenia. A ako je možné, že žijeme v krajine, kde je úplne bežné, a tí, ktorí ste z dedín alebo, ak to takto môžem povedať, ďalej od Bratislavy, že je úplne bežné, že manžel alebo partner mláti svoju manželku alebo partnerku, svoje deti a spoločnosť sa na to nečinne pozerá? Ako je toto možné v 21. storočí? A ja sa pýtam aj takto nás tu všetkých, samozrejme, aj pána generálneho prokurátora, ale nielen jeho, čo s tým ideme urobiť.
Sú témy, ktoré vedia spojiť toto plénum, a predpokladám, že toto je jedna z tém, ktorá dokáže spojiť toto plénum. Že fenomén domáceho násilia, teraz je to krásne vidieť v tej správe, ako stúpa, samozrejme, posilnený a podporený aj pandémiou, je veľký problém pre Slovensko. Opäť tá otázka tu visí a podľa môjho názoru je našou povinnosťou naprieč celým spoločenským a politickým spektrom ponúknuť riešenie. Povedal by som, že zriaďme nejakú pracovnú skupinu, ale obávam sa, že to môže vyznievať trošku hanlivo, no myslím to vážne. Podľa mňa, a to hovorím aj takto verejne, je úlohou poslancov Národnej rady v spolupráci, v spolupráci s Generálnou prokuratúrou na toto reagovať, pretože nie je prípustné v 21. storočí, aby sme mali také vysoké čísla domáceho násilia, aké dnes máme, a aby sme s tým nič nerobili.
Rovnako, a tým sa chcem zastať Generálnej prokuratúry, je treba hovoriť o tom, koľko peňazí štát dáva Generálnej prokuratúre, respektíve prokuratúre ako takej. Dlhodobo, a to sa netýka len tejto vlády, to sa týka aj predchádzajúcej vlády, aj tých predtým, Generálna prokuratúra a prokurátori vôbec na Slovensku sú materiálne poddimenzovaní. Viacerí sme tu mimo Bratislavy, chodíte po tých prokuratúrach alebo ich vidíte, niektorí ako obvinení, niektorí ako len na návštevu, a vidíte, v akých podmienkach tí prokurátori pracujú. Podľa mňa, ak chceme posilňovať právny štát, ak chceme, aby na Slovensku ľudia mali dôveru, súvisí to aj s dôstojnosťou toho, v akých podmienkach a za akých podmienok jednotliví prokurátori pracujú a môžu vykonávať svoju činnosť.
Keďže som hovoril o dôvere aj pán generálny prokurátor hovoril o dôvere a o tom, ako sa má získavať dôvera, tak je dôležité iste tieto otázky si nielen klásť, ale ponúkať na ne aj odpovede. A ja som preto veľmi rád, že tu dnes sedí generálny prokurátor, a že verím, že toto nebude len taká výmena, že pán generálny prokurátor nám predstavil svoju správu, my ako poslanci sa zapojíme do rozpravy alebo do faktických poznámok a následne je to celé vybavené.
Čo znamená dôvera a čo pomáha dôvere a budovaniu dôvery v právny štát, pán generálny prokurátor, to ste sa opýtali. A položili ste a použili ste rôzne príklady. Ja vôbec nejdem hovoriť o jednotlivých kauzách, pretože si myslím, že celá tá diskusia je zbytočne podtrhnutá emóciami, keď sa spomínajú konkrétne mená. No, dovolím si konštatovať, že dôveru v právny štát znižuje to, že ak inštitúcia – a v tomto prípade Generálna prokuratúra – je v očiach verejnosti uzavretá, ak nekomunikuje s verejnosťou, ak neodpovedá na otázky, ktoré sú úplne legitímne. Považujem za veľmi nešťastné, ak vybavíme odpoveď na otázku, prečo ste rozhodli tak a tak, len tým, že to je môj právny názor, to hovorí zákon. Nie všetci občania na Slovensku sú právnici, nie všetci právnici vôbec rozumejú právu, však áno, ale to už je opäť na inú debatu. Nestačí povedať, že tak hovorí zákon, a tak som mohol rozhodnúť.
Rovnako s tým súvisí, samozrejme, potom zrozumiteľnosť a nezrozumiteľnosť tých jednotlivých rozhodnutí a to, ako ich verejnosť môže vnímať, prípadne otázka arbitrárnosti a najmä, a to už je, áno, právna debata, atrahovanie si právomocí, ktoré nemajú jednoznačnú oporu v zákone.
Viete, pán generálny prokurátor, vy ste povedali, že nemáte problém sa postaviť za svojich podriadených prokurátorov ako hlava prokuratúry, ak budete cítiť, že im niekto krivdí. A to je správny postup, samozrejme, len potom sa pýtam, pretože ste tu kritizovali, nemenovali ste ho síce, ale kritizovali ste ho, špeciálneho prokurátora a prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Prečo v diskusii, keď aj kolegovia z opozície im nadávajú do mafiánov, organizovanej zločineckej skupiny, ľudí, ktorí účelovým spôsobom stíhajú a podobne, prečo vtedy nepočujeme Generálnu prokuratúru? Nemôžte sa čudovať, že sa toto pýtame, a nemôžte sa čudovať, že nás to trápi.
Nijakým spôsobom, aby tu nebola žiadna pochybnosť, aspoň za mňa hovorím, ma netrápi, že ste podali na pána Kyseľa napríklad disciplinárny podnet. Vyhodnotili ste to tak, že nedodržal lehotu, ktorá patrí obvinenému, ktorú mu dáva zákon, a v takom prípade v poriadku. No ale keď opozícia v tomto prípade útočí na prokurátorov a vy sám ste boli špeciálny prokurátor a vy sám ste čelili svinstvu, ktoré na vás Kočner pravdepodobne a ďalší chceli spáchať, prečo potom my máme pocit, že ich nechávate osamotených? Prečo potom verejnosť má pocit, že medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou je vojna? Prečo neviete, ak to tak môžem povedať, dovoľte mi to tak povedať, sme koniec koncov na pléne, v pléne Národnej rady, neviete ťahať za jeden povraz? (Reakcie z pléna.)
Pán predseda, prosím vás, neprerušujte ma. (Povedané so smiechom. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.).

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj. Pán poslanec, môžete pokračovať.

Šeliga, Juraj, poslanec NR SR
Ďakujem.
Rovnako, viete, ťažko sa nám potom čudovať, že máme pochybnosti, keď sa na niektorú tlačovú konferenciu nedostanú všetci novinári. Ja viem, vy si poviete možno, že to je taká malá vec, že kapacitné dôvody a neviem čo všetko. Ale iste aj zo svojej praxe sám veľmi dobre viete, že niektoré prípady sú z povahy veci viac verejnosťou sledované. A inak ja som veľmi rád, že ste spomenuli prípad rómskeho chlapca, ktorému ste zrušili cez oprávnenie, ktoré vám vyplýva v § 363 Trestného poriadku, obvinenie a tak ste dali veci na pravú mieru. Toto nikto nerozporuje a nikto podľa mňa ani z verejnosti sa nepýta, prečo to je v poriadku, prečo to ten generálny prokurátor môže urobiť, ani tí, ktorí ste im to dnes povedali, sa to nebudú pýtať, pretože bolo úplne jasné, že keď chlapec ukradne drevo za pár centov alebo pár eur, tak by nemal ísť do väzenia.
No len nečudujte sa nám a nečudujte sa hlavne verejnosti, že keď sa prejednáva jedna z najzávažnejších káuz tejto krajiny, a teraz hovorím o kauze Gorila, a vy do svojho rozhodnutia napíšete, že podľa vášho názoru nahrávky, ktoré sú zaistené v spise, nie je možné použiť ako zákonný dôkaz a bolo by ich treba zničiť, to je podľa mňa niečo, čo je úplne prirodzené, že budí vášne vo verejnosti, a je úplne správne, že sa verejnosť pýta.
My všetci, ktorí tu sedíme, máme povinnosť z titulu svojej funkcie a vôle ísť do tejto funkcie znášať úplne iný tlak verejnosti, odpovedať na otázky, ktoré nám verejnosť prostredníctvom médií adresuje. Ale dovoľte mi byť naozaj kritický, mám pocit, že to sa nie vždy deje na Generálnej prokuratúre a možno práve z toho potom môže prameniť váš pocit, že niekto Generálnej prokuratúre krivdí.
Rovnako chcem povedať a poviem to tvrdo, mám za to, že dôvera a otvorenosť neznamená držať hubu a krok. Že to neznamená, že všetci zrazíme päty a budeme sa pozerať jedným smerom. Veď koniec koncov každý právnik alebo každý, kto študoval na vysokej škole, vie, že tie najlepšie nápady a tie najlepšie riešenia vždy pochádzajú z normálnej diskusie.
A potom, viete, opäť sa môžeme pýtať a aj sa to pýtame, prečo v súvislosti s tým, ako sú nastavené vzťahy momentálne, nemôže prísť špeciálny prokurátor na komisiu, ktorú zriadi ministerka spravodlivosti, hoci sú tam ľudia, ktorí súhlasia s vaším právnym názorom ohľadne ustanovení Trestného poriadku, sú tam ľudia, ktorí s ním nesúhlasia, a bola to úplne normálna diskusia. Veď stále chceme byť hádam všetci dobromyseľní v tom, že všetkým nám ide o právny štát a o to, aby na Slovensku platila spravodlivosť rovnako pre všetkých.
Zopakujem tú rečnícku a verím, že to nebude len rečnícka otázka. Čo pomáha dôvere v právny štát? Dôvere v právny štát naozaj nepomáha uzavretosť, arbitrárnosť a neschopnosť vysvetliť verejnosti rozhodnutia, ktoré veľmi pozorne sleduje. Rovnako iste, a to vám dám za pravdu, pán generálny prokurátor, nepomáhajú vyjadrenia, ktoré dehonestujú jednu alebo druhú stranu, kde jeden, kde jeden na druhého útočíme nevyberaným spôsobom a používame adjektíva, ktoré do normálnej debaty nepatria.
Ja myslím, že je prianím všetkých, ktorým záleží na Slovensku, aby sa situácia na prokuratúre upokojila, aby verejnosť vnímala to, že prokuratúra naozaj nepozerá napravo, ale naľavo a pozerá iba na zákon, že svoje rozhodnutia je schopná odkomunikovať tak, aby im priemerne inteligentný človek rozumel.
Dotknem sa aspoň trochu, a teraz nie úplne do hĺbky, ale predsa, sám ste tu spomínali, a to je toľko diskutovaný § 363 a 364 a ďalšie v Trestnom poriadku. Keďže, aby to bola aj trochu odborná debata, ja budem rád, ak na to budete reagovať. Ja nijako nespochybňujem vaše legálne oprávnenie podľa § 363 zrušiť obvinenie voči konkrétnej osobe. Kde však mám pochybnosti a myslím, že ich majú viacerí právnici, je to, či generálny prokurátor môže zrušiť začatie trestného stíhania, respektíve trestného konania vo veci, kde niet poškodeného, kde niet obvineného alebo kde niet toho, kto by navrhol, hlavne v prípade v tom poslednom, ktorý hovorím, kto by podal podnet na to, aby generálny prokurátor mohol rozhodnúť. Toto sú opäť otázky, ktoré rezonujú vo verejnosti a ktoré nepridávajú na dôvere.
Rovnako, keď hovoríme o dôvere, ja si myslím, že by bolo veľmi dobré, a to chcem byť naozaj konštruktívny, aby sa aj vzťah medzi a teraz vami generálnym prokurátorom a Národnou radou trochu štandardizoval v tom, ja už som to spomínal aj vy ste to spomínali, že nebudú padať rôzne invektíva, že nebudeme na seba útočiť v personálnej rovine, ale skôr už keď, tak v tej odbornej, ale rovnako aj v tom rozmere, že vždy, keď to bude možné a keď vás o to Národná rada Slovenskej republiky alebo nejaký výbor požiada, že prídete a budete s nami normálnym spôsobom diskutovať. Pretože koniec koncov tak ako naša legitimita pochádza od ľudí, tak vaša legitimita pochádza od nás.
(Reakcia z pléna.) Aj od vás špeciálne, áno, no vidím. (Reakcia z pléna.) Neviem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Šeliga, Juraj, poslanec NR SR
... nejdem, nejdem sa dostať do polemiky s vami, otázka je, čo to, o čom svedčí, ale to je na debatu, ktorú si my môžme absolvovať, keď tu nebude pán generálny prokurátor.
Na záver chcem povedať, že mi je veľmi ľúto, do akej situácie sme sa dostali, pretože rok 2020 napriek pandémii mal byť pre Generálnu prokuratúru rokom nádeje. Koniec koncov aj tie tvrdé verejné vypočutia, ktoré ste aj vy, aj ostatní kandidáti na generálneho prokurátora absolvovali, nás utvrdzovali v tom, že na prokuratúru príde nový duch, že sa otvoria okná na prokuratúre a že tie staré časy, keď stačilo buchnúť dverami alebo buchnúť pečiatku na stôl a na papier, skončili. Obávam sa, že niektoré, niektoré kroky tomuto vôbec nepomohli a nastal pravý opak.
Ja to len zopakujem. Dôvera sa nedá budovať tak, že budeme jedni alebo druhí uzatvorení v slonovinovej veži, že nebudeme komunikovať s verejnosťou, že ako právnici a špeciálne generálny prokurátor a Generálna prokuratúra nebudú vysvetľovať svoje rozhodnutia. Lebo potom sa nikto nemôže čudovať, že ľudia majú pocit, že tu stále vládne nejaká kategória "našich ľudí". A iste, že to je úloha ťažká a nie jednoduchá, o tom nikto nemá pochýb, ale na druhej strane kto sa raz chytí pluhu, nech sa neotáča.
Verím, že keď tu budeme o rok, v skoršom čase, lebo býva zvykom, že táto správa sa predkladá trošku skôr, že už to nebude len zbierka štatistík, ale že všetci budeme môcť skonštatovať, že tu naozaj nastal posun, že na Generálnej prokuratúre prestala zúriť vojna, že aj špeciálni prokuratúri, prokurátori, ospravedlňujem sa, cítia podporu zo strany Generálnej prokuratúry a že každý na Slovensku bude mať pocit, že zákon platí pre všetkých rovnako. Lebo koniec koncov my ako právnici vieme, a týka sa to zaujatosti, že nie je dôležité len to, či človek je zaujatý, ale či sa tak aj objektívne javí. A v tomto si myslím, že nás všetkých, ale najmä Generálnu prokuratúru čaká neľahká úloha.
Ďakujem pekne za pozornosť a ďakujem aj za faktické poznámky.

Pán poslanec Šeliga, mne asi ďakovať nebudete, lebo moja faktická poznámka vám veľkú radosť neurobí. Problém totiž spočíva v tom, že vy sa tak vehementne chcete tváriť ako pomaly apolitický a nezaujatý človek, ktorý chce objektívne posudzovať veci a nenadŕža nijakej zo strán, ale všetci dobre vieme, že je to len trápna póza, ktorá nemá nič spoločné s realitou a vaším skutočným presvedčením.
Viete, pýtate sa napríklad na to, že prečo je taká vysoká miera domáceho násilia, prečo došlo k nárastu miery domáceho násilia v 21. storočí, že je to neprijateľné. A veď odpoveď si predsa viete dať vy sami vo vlastnej koalícii. Kto pozatváral ľudí doma? Kto im zakázal vychádzať? Kto ich nechal držaných v byte celé dni napriek tomu, že to bolo v rozpore s logikou, v rozpore s medicínskou logikou, v rozpore s právom, s Ústavou Slovenskej republiky? Vy ste skrátka ľudí uväznili doma a potom sa divíte, že došlo k niečomu, čo bolo zákonitým vyústením vašich vlastných krokov. Je to neuveriteľné pokrytectvo z vašej strany, pán Šeliga, pretože ono to mohlo fungovať maximálne tak ako rečnícka otázka.
Pýtate sa, prečo keď napríklad opozícia kritizuje pána Lipšica a dáva mu pri tom rôzne invektíva, čo nemôžem ani nazvať invektívami, pretože pán Lipšic sa skutočne správa ako hlava organizovanej zločineckej skupiny. Je to človek, ktorý je jednoznačne skorumpovaný, je to politik, je to človek vo výkone trestu a človek, ktorý má jasne vyhranené názory, a vy ste ho nasilu nominovali na pozíciu špeciálneho prokurátora a ani vám vtedy nevadilo, že ste pri tom menili spôsob voľby toho špeciálneho prokurátora, šili to na jedného človeka a celý čas klamali verejnosti a hovorili, že to vôbec nebolo tak pripravované, to vôbec nejde o Lipšica, a všetci dobre vedeli, že to bolo o Lipšicovi a tak to aj nakoniec dopadlo.
Pán Šeliga, táto selektívna spravodlivosť, že jedna vec vám prekáža a druhá nie a vyčítate tu napríklad generálnemu prokurátorovi, že nevstupuje do politických hádok, že generálny prokurátor sa má zastávať napríklad Lipšica, keď ho kritizujú opoziční politici. Veď on nemá dôvod vstupovať do týchto politických vecí. Pán Šeliga, vy radi klamete!

Pán kolega, takže Vansovej Lomničku už máme za sebou, tak poďme sa posunúť k tomu domácemu násiliu. To domáce násilie skutočne je už niekoľko rokov problém. V podstate problém je aj v tom, že sa málo vyšetruje. Jednoducho sa zasúva pod stoličku. V podstate existuje niečo ako mužská solidarita. To znamená, že dosť často sa stáva to, že pokiaľ týraná žena alebo znásilnená žena alebo žena, ktorá je konfrontovaná s nejakým násilím, príde na políciu; hlavne v malých obciach, v malých mestách sa stáva, že obvykle policajt je spolužiak alebo bratranec svojho manžela a je to tak. Pravda je aj taká, že ženy, keďže, konfrontované s násilím, s ktorými sa ja naozaj dosť často stretávam, ani nechcú vypovedať pred mužmi. A nepočúvajú ich ani policajti častokrát, nepočúvajú ich ani prokurátori, nepočúva ich takmer nikto. Výsledkom je už niekoľko zastrelených, však to nebudeme sa vracať do minulosti, lebo to nemá zmysel, a preto často napríklad podávajú trestné oznámenia priamo na prokuratúru s tým, že majú pocit, že tam sa niečo pohne, pohnú sa ľady a začne sa vyšetrovať, ale obvykle ani tam sa nestretnú s nejakou ochotou.
My tu naozaj neberieme vážne tiché prosby žien, v tom máme obrovské rezervy ale všetci, celá spoločnosť. Preto možno pracovná skupina pre reformu polície prijala aj môj návrh, kde som žiadala, aby týrané ženy a ženy, ktoré boli konfrontované s násilím, vypočúvali ženy. Možno tým sa aj otvoria, tým totiž ešte ako-tak veria a tú pravdu povedia.
Takže ja vám chcem poďakovať, naopak, za to, čo ste povedali, za celý váš prejav a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šeliga, čo ste chceli povedať tým, že ľudia, ktorí žijú ďalej od Bratislavy, že ako je možné, že mlátia svoje partnerky? Pán poslanec Šeliga, ja vám chcem povedať, že ľudia mimo Bratislavy nie sú nejakí neandertálci, nejakí lazníci, nejakí sadisti. Poprosím vás, aby ste to vysvetlili alebo aby ste sa všetkým ľuďom, obyvateľom Slovenskej republiky, ktorí žijú mimo Bratislavy, aby ste sa im za svoje hlúpe narážky vo vašom prejave ospravedlnili.
Ďalej, pán poslanec Šeliga, začali ste spomínať, že ako vlastne vám záleží na tom, aby Generálna prokuratúra bola finančne zabezpečená, aby nebola poddimenzovaná. Viete, mne to príde ako taká forma takej nejakej nepriamej korupcie, pretože presne tak začal zasadnutia alebo teda poslanecký prieskum na policajnej inšpekcii predseda branno-bezpečnostného výboru Krúpa, ktorý tú inšpekciu zvolal práve preto, že bol nespokojný s tým, ako inšpekcia robí, nie s tým, ako nerobí. Potom ako v radoch vládnej koalície nastalo zdesenie po zadržaní štyroch vyšetrovateľov NAKA, tiež inšpekcii ponúkal peniaze.
No a ešte sa vás chcem spýtať, pán poslanec Šeliga, alebo odpovedať vám, vy ste sa pýtali, že prečo je vojna v prokuratúre. Ja vám poviem, prečo je vojna v prokuratúre. Znova na to odpovedal predseda branno-bezpečnostného výboru Krúpa, ktorý na debate so špeciálnym prokurátorom Lipšicom ho oslovil "vážený pán generálny prokurátor" a potom povedal "pardon, malo to byť všetko inak". Takže toto je dôvod vojny, na ktorú ste sa pýtali, pán Šeliga.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ak vláda Slovenskej republiky nevie, čo už má robiť, tak zriadime nejakú komisiu. Ak poslanci Národnej rady sa ocitnú v beznádeji z vládnych radov, tak zriadime nejakú pracovnú skupinu, ktorá nám má pomôcť proti nejakému boju voči domácemu násiliu. Domáce násilie je naozaj obrovským a nebezpečným problémom a značným sociálno-patologickým javom, ktorý musíme riešiť a ktorý sa vyskytuje veľmi často. Ale zároveň si musíme položiť otázku, ako sa tento sociálno-patologický jav v poslednej dobe začal šíriť. No jednoducho začal sa šíriť tak, že vláda Slovenskej republiky absolútne neriešila to, čo sa môže stať, ak bude konať v nezákonnosti. Zatvorenie ľudí v bytoch, v domoch a človek ako tvor spoločenský nie je situovaný a nie je predurčený, aby takúto psychickú, možno aj fyzickú záťaž zvládal. Čiže toto je odpoveď na to, prečo sa toto domáce násilie deje.
Pán kolega Šeliga, dotkol ste sa toho, že Generálna prokuratúra nepostupovala správne, ak neboli na tlačovú konferenciu generálneho prokurátora vpustení všetci novinári, ktorí tam chceli ísť. Pán generálny prokurátor to jasne vysvetlil tým, z kapacitných dôvodov. Úplne jasné a relevantné rozhodnutie. Ale naozaj si myslím, že taká novinárska stoka, ako je pani Monika Tódová, nepatrí na tlačovú konferenciu pána generálneho prokurátora a to, že tam nebola vpustená z akýchkoľvek dôvodov, je len správne.
Paragraf 363, ktorý ste tiež spomenuli, je to právo a výsada generálneho prokurátora, ak počas konania, hoci aj vo veci, rozhodne o zastavení. Jednoducho zo svojej pozície, zo svojej funkcie takto rozhodnúť môže. Generálna prokuratúra naozaj vo svojej činnosti výlučne postupuje podľa zákona, o čom svedčí podpora vyše 600 prokurátorov pánovi generálnemu prokurátorovi. A naozaj pre mňa rok pred pandémiou bol takým, takou nádejou pre Generálnu prokuratúru a pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)