40. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja chcem oceniť, že počas diskusie sme medzi sebou komunikovali na pomery tohto parlamentu veľmi slušne a celá diskusia bola naozaj o argumentoch a nebola o osobných invektívach, a oceňujem, že aj oponenti tohto návrhu zákona, teraz by som povedal, že personifikované v pánovi poslancovi Dostálovi, ocenili, že táto diskusia je legitímna a tento návrh takisto je legitímny, a keby prešiel, nebude nijakým spôsobom obmedzená na Slovensku ani demokracia, ani ľudské práva.
Ja som po vystúpení pána poslanca Dostála mu zatlieskal, potom som si uvedomil, že mohlo to vyznievať ironicky, ale ja som to myslel úprimne, pán poslanec, lebo my sa pri týchto zákonoch stretávame už dlho, a vždy vystúpite. (Reakcia z pléna.) Áno, vždy vystúpite a vždy vystupujete korektne a prebieha naozaj debata a diskusia argumentov. Ja, keďže právo predkladateľa je zhrnúť rozpravu, ja budem na niektoré vaše pripomienky reagovať, ale rovnako oceňujem aj, pán poslanec Viskupič, aj vy, ktorý ste vystupovali s faktickými a nesúhlasíte s návrhom zákona, chcem oceniť, pán poslanec Kazda naozaj slušnú diskusiu.
Pán poslanec Dostál povedal, že verí, že ešte s takýmito návrhmi budem prichádzať, myslel tým, že dnes ten návrh, resp. zajtra ten návrh neprejde a budem sa musieť pokúšať neúspešný návrh znova predkladať.
Pán poslanec Kazda, myslím, že ste to vy boli, ste povedal, že dúfate, že už s takýmto návrhom neprídem, takže prikrádam sa k vám (povedané so smiechom), pán poslanec Kazda, že už, dúfam, že dnes, resp. zajtra to vyriešime, schválime ten návrh zákona, pošleme do druhého čítania, schválime v druhom čítaní a už si môžeme od tejto témy nadobro oddýchnuť.
Pán poslanec Dostál, ako si predstavujem diskusiu o zmenách, keď je ten návrh veľmi krátky. Dobre viete (povedané so smiechom), že bola to len rečnícka otázka, legislatívna technika umožňuje v druhom čítaní dopĺňať a prípadne pozmeňovať, dávať doplňujúce návrhy, pozmeňujúce návrhy, dá sa v zákone otvoriť nový článok, dá sa to rôznym spôsobom upravovať, takže v tomto technický problém nie je, a teda beriem vašu otázku len ako rečnícku.
Chcem ešte upresniť, že tento návrh zákona nezavrie všetky obchody na Slovensku, tá príloha, ako ju čítal pán Dostál, hovorí o určitých prevádzkach, ktoré zostávajú vždy otvorené. Sú lekárne, ja neviem, čerpacie stanice, predajne suvenírov, predajne na autobusových staniciach, na vlakových staniciach a podobne. Ja sa nebránim diskusii o tom, aby sme to tento zoznam aktualizovali, hej, to ja sa nebránim diskusii, ak to prejde v druhom čítaní.
Takisto si ale treba uvedomiť, keďže je to novela Zákonníka práce, nebráni sa predávať živnostníkom, ktorí majú svoje vlastné obchody. Áno, čiže neznamená to automaticky nejaký - v úvodzovkách - lockdown všetkých predajní na Slovensku, to znamená aj živnostník, ktorý má svoju predajňu, môže v nej predávať, keď sa rozhodne, keď sa rozhodne, ale nemôže nútiť svojho zamestnanca.
Tá diskusia o tom, či je to návrat do komunizmu, ja si myslím, že pán poslanec Kuffa to myslel tak, že z mladosti poznal tú situáciu, že boli obchody zatvorené, a dalo sa s tým žiť. Nie všetko, čo bolo za socializmu, bolo zlé, to hádam pripúšťate aj vy, pán poslanec, takže keď niečo človek pochváli zo socializmu, neznamená to, že sa s tým režimom stotožňuje, ja ho považujem za taký istý zločinecký systém, aký bol aj fašizmus, takže ale neznamená to, že ak niečo fungovalo a bolo dobré, že nepoviem, že budem mať klapky na očiach a budem len čiernobielo hodnotiť, lebo bol to komunizmus, tak všetko bolo zlé. Dobre vieme, že to tak nebolo, a mali by sme sa, nemali by sme sa báť rozprávať normálne vyvážene o týchto veciach.
No také, jeden z takých hlavných argumentov, ktorý tu zaznieval, bol protiargument, že prečo riešime maloobchod, prečo neriešime aj iné prevádzky. Tak je to pravda, že maloobchod je len časť zamestnancov alebo má len časť zamestnancov, ktorí v nedeľu robia, veľké množstvo zamestnancov robí napríklad vo výrobe. Máme linky v automobilkách, ktoré nemôžu prerušiť prácu, čiže to je jeden argument, že zastavovanie týchto liniek by spôsobovalo na rozdiel od tohto zákona, ktorý predkladáme, obrovské ekonomické škody. Jednak tým, že by sa musel zastaviť ten výrobný proces, a to rozbehnutie výrobného procesu je veľmi náročné, jednak tým, že tam by reálne dochádzalo k výpadku, lebo čo sa nevyrobí za ten deň, tak už sa nedá dobehnúť v iný deň, áno. Jednoducho tam by to chýbalo, zatiaľ čo v maloobchodnom predaji, keď sa nepredá dnes, tak sa predá deň pred tým alebo deň po tom.
Čiže toto sú také dva základné argumenty, prečo sa rieši maloobchod. No v prvom rade preto, lebo nespôsobí žiadne ekonomické škody, a v druhom rade preto, lebo to chcú samotní zamestnanci združení napríklad v odborovom v Odborovom zväze pracovníkov maloobchodu.
Ten údaj o tom, že až 90 % zamestnancov to chce, je pravdivý, je správny. Je to dlhoročná požiadavka Odborového zväzu pracovníkov v obchode, ktorý, ktorý združuje desaťtisíce a desaťtisíce zamestnancov v maloobchode, čiže môžeme si tu my vymieňať, viete, tie individuálne prípady, že jeden chce, aby bolo otvorené, druhý nechce, jeden nám napíše taký list, druhý onaký list, ale toto sú štatistické údaje, áno, to sú organizácie, ktoré zastupujú prevažnú väčšinu zamestnancov v maloobchode. Pripúšťajú, že aj medzi nimi sú zamestnanci, ktorí by chceli v nedeľu pracovať, ale drvivá väčšina, drvivá väčšina týchto ľudí chce v nedeľu voľno.
My sme tento návrh dávali už dávnejšie, ale bol nepriechodný, a tak vtedy, práve vtedy sme prišli s tým, že sa zvýšil ten príplatok na dvojnásobok za prácu v nedeľu, čiže chceli sme nejakým spôsobom tých ľudí oceniť za to, že musia ísť v nedeľu do práce. Ale aj napriek tomu, že sa ten príplatok zvýšil dvojnásobne, napriek tomu ľudia, ktorí pracujú v obchode, štatisticky významne uprednostňujú zostať doma v nedeľu, takže to je na ten, to je odpoveď na ten argument, že čo s tými ľuďmi, ktorí chcú v nedeľu pracovať.
No, v nedeľu, keď niekto chce silou-mocou v nedeľu pracovať, stále je tu možnosť ísť brigádovať v ten deň do tých prevádzok, ktoré sú otvorené. Máte veľký nedostatok pracovníkov počas sviatočných dní v sektore gastro, v sektore cestovného ruchu, čiže keď už je niekto, naozaj že chce tú nedeľu za každú cenu pracovať, tak je možnosť ísť brigádovať týmto spôsobom.
Druhý významný argument, ktorý tu zaznieval proti tomuto návrhu zákona, bol ten, že o prácu príde sedmina zamestnancov. No ono to na prvý pohľad znie logicky, ale nie je to tak. Vôbec to nie je tak, tieto údaje sa neopierajú o skutočnosť, poviem hneď jeden logický protiargument.
Pán poslanec Dostál povedal, že keď má firma obchodná málo zamestnancov, tak nebude prepúšťať, povedali ste, dvoch, troch, štyroch, piatich, možnože aj desiatich, keď ma nebude prepúšťať. Čiže už len keď toto zohľadníte, to obrovské množstvo malých predajní, ktoré majú málo zamestnancov, a nebudú prepúšťať, tak absolútne to číslo nesedí, nebu... už v tomto prípade alebo na základe tohto jedného argumentu to nemôže byť jedna sedmina.
Druhý protiargument, samotní zamestnávatelia argumentujú tým, že už dnes majú veľký problém s rozvrhom pracovného času. To znamená, v mnohých... alebo nenastane tá situácia, o ktorej vy hovoríte, že budú teraz jednu sedminu zamestnancov prepúšťať. Naopak, im sa uľahčí prerozdeľovanie práce pre zamestnancov tak, aby boli dodržané všetky tie prestávky, ktoré majú mať, a tak ďalej, takže toto je argument, ktorý hovoria zamestnávatelia. Ja som sa, keď sme robili, keď sme pripravovali návrh zákona o štátnych sviatkoch, my sme absolvovali veľké množstvo rokovaní so Zväzom obchodu, s Republikovou úniou zamestnávateľov a s ďalšími zástupcami maloobchodu a tí všetci svorne tvrdili, že sa, že sa nedotknú tie zákony prepúšťania zamestnancov, a to ani vtedy, keby sme prišli s každou nedeľou.
Argumentujú ešte ďalším údajom. Práve dnes majú veľký problém so zamestnancami, majú nedostatok zamestnancov a riešia to v mnohých prípadoch brigádnikmi. Takže už dnes obrovské množstvo zamestnancov v nedeľu sú brigádnici, ktorí... alebo obrovské množstvo, veľká časť sú brigádnici v sobotu, v nedeľu, takže ak by sa aj nejaké prepúšťanie muselo prijať, tak sa dotkne brigádnikov. A ako som povedal, brigádnici, však vy ste to sám povedali, sú študenti, ktorí si chcú v tú sobotu, nedeľu zarobiť, tam sa jednoducho ten ekonomický život presunie do iných sektorov, hej. Posilní sa významne sektor cestovného ruchu, tam sa tí ľudia zamestnajú bez problémov okamžite. Hovorím vám to z vlastnej skúsenosti, lebo viem, ako funguje cestovný ruch, ako... najsilnejšie sú víkendy a úplne najsilnejšie sú štátne sviatky, keď je všetko zavreté, vtedy tí ľudia jednoducho idú do toho cestovného ruchu a vtedy je tam nedostatok zamestnancov.
Čiže nenastanú vôbec tieto katastrofické scenáre a toto tvrdili svorne aj zástupcovia obchodníkov v združení, napríklad vo Zväze obchodu, pán Katriak, predseda Zväzu obchodu, sa k tomu niekoľkokrát vyjadroval či v televíznych reláciách, či v rozhovoroch, že tento efekt nenastane, pred ktorým vy varujete, a ak by nastal, nejaká, nejaká malá časť, tak by sa dotkla brigádnikov, ktorí sú zasa flexibilní, oni nemajú problém sa presunúť do inej práce, vôbec sú neni citovo naviazaní na to, že musia predávať v Tescu v nedeľu.
No už som aj všetko vlastne povedal, že? Takže dobre.
A posledné odpovede. Kvety, pán poslanec Dostál, nie je problém upraviť to. Priznávam určitú logickú alebo ratio v tom, čo ste povedali, nie je to problém, bola to výnimka, ktorá sa tam dopĺňala neskôr, súvisela práve s tým, že počas napríklad Všetkých svätých a Dušičiek je základný atribút, ktorý ľudia potrebujú, keď idú na cintoríny, tak sú kvety, tak preto sa tam táto výnimka dala. Ak myslíte, že napríklad 17. novembra bude rovnaký záujem o kvety, nie je problém to tam doplniť, takže to je zásadná otázka (povedané so smiechom) na druhé čítanie, takže som na to pripravený alebo sme na to pripravení.
No zaznieval tu ešte od vás jeden logický argument, že my nútime ľudí, aby v nedeľu nepracovali, je to, je to v zákone takto napísané a možno ste smerovali k tomu, čo hovoril aj pán predseda Sulík viackrát, že nechajme to na dohodu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. No tak to všetci dobre viete, že toto by nefungovalo. Akonáhle, akonáhle by ten zamestnanec bol odkázaný na dohodu medzi ním a zamestnávateľom, no tak taká dohoda nikdy nevznikne, pretože ak by takýto človek chcel v nedeľu voľno a zamestnávateľ nebude chcieť a on napriek tomu by na tom trval, dobre, on mu ho pre dnes dá, to voľno, ale keď bude potrebovať predĺžiť pracovnú zmluvu, tak tomu zamestnancovi nepredĺži, takže musí to byť takto v zákone uvedené, musí to byť jasne stanovené, lebo Zákonník práce, ten chráni zamestnancov.
Keby sme, pán poslanec Viskupič povedal, že, že, nejak tak to povedal, že, že prečo obmedzujeme podnikateľov. Nie je tu už. No viete, keby sme neobmedzovali podnikateľov alebo zamestnávateľov napríklad Zákonníkom práce, tak ľudia nám pracujú v 20-hodinovom pracovnom dni. Je to tak. Zákonník práce chráni slabšieho a ten slabší v tom vzťahu je zamestnanec, preto sú tam toľké ustanovenia, však môžeme o niektorých diskutovať, ale preto ten Zákonník práce existuje, aby chránil toho zamestnanca, ktorý je slabší v tom vzťahu. On je jednoducho slabší. Takže vždy, vždy keď sa týka vzťah zamestnanec - zamestnávateľ, tak je to nejakým spôsobom obmedzovanie toho zamestnávateľa, ale to je podstata toho Zákonníka práce. Takže musí sa to takto upraviť. Akonáhle by sa to nechalo na slobodu, nájdete jedného z desiatich zamestnávateľa, ktorý je osvietený a bude to rešpektovať, ale možno deviati to rešpektovať nebudú a viete dobre, že sú nástroje na to, aby ten človek to jednoducho pocítil, tie dôsledky svojho nejakého nesúhlasu v nedeľu pracovať.
Prečo obmedzujete tých ľudí, ktorí chcú ísť v nedeľu do obchodu? To je, viete, taký argument, že ľudia chcú, to, ako to je taký istý argument, ako pán posla... pán minister Sulík povedal, že on si chce ísť v nedeľu kúpiť teplé rožky, tak preto musí nabehnúť 50-tisíc ľudí do roboty, aby boli pripravení predať teplé rožky pánovi ministrovi Sulíkovi, keď sa rozhodne. Veď predsa sme sa zhodli na tom, že toto nie je charakter nepretržitej činnosti, dá sa normálne žiť s tým, keď je obchod zatvorený, vie sa človek na to pripraviť, presunie sa inde.
Napokon počas koronakrízy sa ľudia naučili znova piecť chlieb, ja ponúkam pánovi ministrovi Sulíkovi, keď bude mať nedostatok chleba, moja žena pečie dobrý chlieb, môže prísť, rád ho ponúknem a budem viesť s ním nejakú ekumenickú debatu.
Takisto nesedí argument, ktorý ste povedali, neviem už kto, že ten človek príde o celú nedeľnú mzdu, keď nebude v nedeľu pracovať. Príde o príplatok, na tom sa zhodneme, ale o celú nedeľnú mzdu nepríde, pretože ako som hovoril, v rámci rozvrhu pracovného času on si ten pracovný fond jednoducho vyčerpá. Ten fond pracovného času v iných dňoch. Tento argument sa vylučuje, navzájom je kontradiktórny voči tomu druhému argumentu, že sa bude prepúšťať. No tak buď jedno, alebo druhé, ale ani jedno, ani druhé neplatí.
Vážení kolegovia, dalo by sa diskutovať dlho. V podstate sme, existujú dva názory na to, ako sa k tomuto zákonu postaviť. Ja som chcel povedať pár argumentov pre tých, ktorí chcú za ten zákon zahlasovať, aby videli, že tento zákon nemá nejaké negatívne ekonomické dôsledky, ale výrazne pomôže skoro 300-tisíc zamestnancov v sektore maloobchodu, žiadajú nás o to, slovenský parlament, dlhé roky. Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi v mene Progresívneho Slovenska predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a dovoľte hneď prejsť a ponúknuť pár vysvetľujúcich slov.
Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť diskrimináciu voči ženám a mužom, ktorí vychovali jedno dieťa alebo nevychovali žiadne dieťa a prídu počas svojho života o partnera. V súčasnosti majú nárok na vdovský či vdovecký dôchodok ženy a muži s jedným dieťaťom či bez dieťaťa len jeden rok od smrti manžela či manželky a následne potom, samozrejme, až po dosiahnutí dôchodkového veku.
Pre porovnanie. Ak sa vdova či vdovec stará o nezaopatrené dieťa, ak je invalidný či invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak vychoval aspoň tri deti, tak poberá vdovecký či vdovský dôchodok už od 52 rokov alebo od dovŕšenia dôchodkového veku v závislosti od toho, kedy presne príde k úmrtiu partnera.
Naším cieľom je vrátiť do toho systému spravodlivosť aspoň čiastočne. Aj ženy a muži, ktorí vychovali len jedno dieťa, mali by mať od 55. roku svojho veku opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ženy a muži, ktoré nevychovali žiadne deti, by mali na takýto opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok od 57. roku svojho veku. Neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by matka či otec s jedným dieťaťom alebo bez detí nemali mať nárok na vdovský či vdovecký dôchodok už počas aktívneho života nad rámec toho jedného roka, ktorý majú. Trpia stratou partnera rovnako ako rodičia viacerých detí, trpia stratou príjmu rovnako ako rodičia viacerých detí.
To dávam na záver, že hoci návrh zákona myslí pri svojej úprave aj na mužov, úprava sa pozitívne dotkne najmä žien. Sú to hlavne ony, ktoré vo väčšine prípadov poberajú vdovský dôchodok. Je smutnou pravdou, že vďaka rozdielom v priemernej životnosti občanov a občaniek Slovenska je priemerná životnosť na Slovensku oveľa dlhšia pre ženy ako pre mužov, čo v praxi znamená, že máme asi šesťkrát viac vdov ako vdovcov. Vychádzam tu z údajov Sociálnej poisťovne z júla 2021. Mnohé z týchto žien, mnohé z týchto vdov prišli vďaka pandémii o prácu, a ak popritom prišli aj o partnera, sú naozaj v prekérnej, zlej sociálnej situácii a teraz je jedno, či majú nula detí, tri alebo štyri.
Preto ďakujem vopred aj v ich mene za podporu tohoto zákona a vraciam slovo pánu predsedajúcemu.

Dobrý. Ďakujem. Vážený podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 670. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V súčasnosti, ako už bolo povedané, majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži s jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa v období jedného roku od smrti manžela, manželky a následne po dosiahnutí dôchodkového veku. Iné nároky sú u žien a mužov s dvomi a viacerými deťmi. Podľa predloženého návrhu neexistuje relevantný dôvod, prečo by matka alebo otec s dvomi a viacerými deťmi mal nárok aj po roku na vdovský alebo vdovecký dôchodok a matka a otec s jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa mali nárok len rok a opätovný nárok až po dosiahnutí dôchodkového veku. Cieľom návrhu zákona je, aby aj ženy a muži, ktorí vychovali len jedno dieťa, mali od 55. roku svojho roku opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, a ženy a muži, ktorí nevychovali žiadne deti, teda sú bezdetné, by mali takýto opätovný nárok na vdovský a vdovecký dôchodok od 57. roku svojho veku.
Chcem ešte podotknúť, zo vstupu pána predkladateľa, že nejde teraz do meritu zákona predkladaného, ale považujem za nekorektný vstup pána predkladateľa skutočnosť, ktorú tu uviedol, že predkladá predložený návrh zákona v mene Progresívneho Slovenska. Podľa zákona návrhy zákonov predkladajú výbory, poslanci a vláda a nikde tam nie je uvedené, že návrhy, návrhy zákonov predkladá mimoparlamentná strana, hoci tú ambíciu má, ja mu ju neberem, ale je to nekorektné a v rozpore s rokovacím poriadkom a nechcem sa tomu viac venovať, aby sme tomu nepripisovali nejakú väčšiu dôležitosť. Toľko k môjmu vstupu a k mojim úvahám.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 700 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Národnej rady, výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný zákon návrha... návr... predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Len krátko. Za tým kreditom, ktorý som dal Progresívnemu... pripísal Progresívnemu Slovensku, netreba hľadať nič viac, nič menej než to, že to nebolo individuálne dielo, ale dielom celého tímu, ale rozumiem rozdielu medzi autorstvom a tým, koho zastupujem, takže beriem späť, samozrejme, mal som správne povedať, že som to predložil, predložil zákon pripravený tímom Progresívneho Slovenska. Rozumiem tejto linke a beriem ju vážne. Vďaka.

Vďaka opäť, pán predsedajúci. Urobím niečo netradičného, začnem slovami vážené kolegyne - a zatiaľ len kolegyne - na kolegov sa obrátim o minútku.
Vážené kolegyne, ako by ste sa cítili, keby vám 1. marca 2020, deň po voľbách, šéf strany oznámil: „Gratulujem, úžasné, dostali ste sa do parlamentu, budete zarábať okolo 3 600 mesačne, áno, vaši kolegovia muži budú zarábať okolo 4-tisíc, ale no viete, tak to už chodí, veď viete.“ Vybavené.
Vážení kolegovia, a teraz sa obraciam na mužov, ako by ste sa cítili, keby vám deň po voľbách šéf strany oznámil: „Gratulujem, Janko, Paľko, Jožko, ideš do parlamentu a budeš zarábať okolo 4-tisíc mesačne. Mimochodom, tvoje kolegyne dostanú okolo 3 600, ale veď tak to už chodí, však vieš.“
Ak máte v sebe trošku slušnosti a nejaký zmysel pre spravodlivosť, asi by ste sa pohoršili, asi by ste si povedali: „Nie, Andrej, Rišo, Boris, Igor, nie, to sa mi nezdá fér, čo hovoríš. Prečo presne by mali moje kolegyne, mali dostať menej za tú istú prácu ako ja? Tiež sú tu od ôsmej ráno, keď sú mimoriadne schôdze, do siedmej večer.“
To, čo kreslím, je, samozrejme, fikcia. V parlamente sme platení všetci rovnako bez ohľadu na pohlavie. Sme však - a to si treba uvedomiť a to je presne za týmto naším návrhom zákona - sme tak trošku výnimkou. Tam v realite za týmito múrmi zará... ženy na Slovensku v priemere zarábajú o 9 % menej ako muži v tých istých povolaniach. Podčiarkujem - v tých istých povolaniach. Tu sa nebavíme o situácii, že v jednej a tej istej firme pracuje desať žien zväčša na administratívnych pozíciách a desať manažérov a logicky majú tí manažéri viac. Nie, bavíme sa o situáciách, o manažérke, ktorá dostáva v priemere o 9 % menej ako ten istý manažér, ktorý sedí na tom istom poschodí v tej istej firme vo vedľajšej kancelárii, bavíme sa o ženách a mužoch, ktoré vykladajú ten istý tovar na tú istú policu v potravinách ako muž, ale zarábajú menej, bavíme sa o ženách a mužoch za tým istým pásom v tej istej fabrike, ale s rozdielnymi platmi.
Ak podporíte zákon, ktorý dnes navrhujem, zákon, ktorý by menil zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou, tak firmy nad 50 zamestnancov by začali hlásiť rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami, ktoré vykonávajú ten istý typ práce. Nie konkrétne platy a konkrétnych zamestnávateľov, pardon, a konkrétnych zamestnancov, len platové rozdiely medzi mužmi a ženami v tých istých typoch práce. Schválne to obmedzujeme len na firmy nad 50 zamestnancov, aby sme nevytvorili neúnosnú administratívnu záťaž pre tých menších podnikateľov, a aj tým väčším vychádzame v ústrety tým, že odbúravame jednu nesúvisiacu administratívnu povinnosť, aby tá administratívna záťaž v konečnom dôsledku aj po schválení zákona bola zhruba rovnaká ako predtým. Chceme napraviť skrivodlivosť v odmeňovaní, ale zároveň chceme, aby sa našim podnikateľom a podnikateľkám darilo.
Tento zákon neprikazuje dorovnať platy, nezakazuje diskrimináciu. Ani nemusí. Už teraz Ústava Slovenskej republiky čl. 12 bod 2 hovorí úplne jasne, nikoho nemožno poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať na základe rozdielov - okrem iných vecí - pohlaví. Napriek tomu sa to deje, deje sa to mimo očí verejnosti, často bez vedomia samotných zamestnancov a zamestnankýň, pretože na Slovensku máme takú prax, že nezverejunime... nezverejňujeme informácie o platoch kolegov a kolegýň. Ani po schválení tohto zákona stále nebudú ľudia presne vedieť, kto koľko zarába, ale budú vedieť, či ženy v danej firme majú v priemere rovnaký plat za ten istý typ práce ako muži, ktorí vykonávajú tú istú prácu v tej istej firme.
Nie, nerobíme si ilúzie, že týmto sa diskriminácia šmahom ruky skončí a že na druhý deň bude všetko fajn, ale chcem veriť, že keď budú tie platové rozdiely raz na očiach, keď bude úplne jasne viditeľné, že ženy dostávajú zaplatené menej za tú istú prácu ako muži, keď už bude verejne známe, že nejaká firma diskriminuje, tak ju tlak verejnosti a samotných zamestnancov donúti k zmene.
Ak to vidíte rovnako, vďaka vopred za podporu tohto zákona, ak vám pokračujúca diskriminácia na pracovisku nevadí, nech sa páči, môžte kľudne hlasovať proti, len by ma úprimne zaujímalo, ako toto vysvetlíte manželkám či manželom doma.
Veľká vďaka.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 671). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na nerovnosť vo vyplácaní miezd medzi mužmi a ženami.
Samozrejme, keď si pozrieme akékoľvek štatistiky, akékoľvek analýzy, či to, či zo zdroja slovenských inštitúcií, alebo zo zdroja európskych inštitúcií, tak to, čo tu tvrdí Tomáš Valášek, je pravda. Naozaj tie platy žien a postavenie žien ako zamestnancov, ale aj v iných oblastiach, ale to sa týka hlavne v zamestnaneckom pomere, sú, samozrejme, nižšie, tu je to v poriadku.
Pre mňa ale tento návrh je troška rozporuplný v tom, že zavádza ďalšie byrokratické povinnosti pre podnikateľov, a vlastne ten, kto podnikal a viedol nejakú firmu, tak vie, že tých byrokratických povinností, výkazov a tak ďalej od januára do... dakedy do pol roka a potom v takom veľkom návale a potom v takom menšom pravidelnom návale treba zasielať. Čiže človek, aby sa venoval podnikaniu, tak musí veľkú časť svojho času venovať týmto štatistikám. Čiže tu si treba uvedomiť, že naozaj zaťažujeme tých podnikateľov alebo zaťažíme tých podnikateľov ďalším nejakým výkazom, ktorý ešte navyše musia, musia aj spracovať, a v tom je ten návrh rozporuplný a vôbec, vôbec nepolemizujem o tom, že tie, že... tie ženy majú, samozrejme, na rovnakých pozíciách nižšie platy, a sám nie som rozhodnutý, ak by som mal teraz o tom hlasovať, predpokladám, že bude k tomu nejaká diskusia, a nechám sa nejakými argumentami presvedčiť, že či to stojí za to, aby sme naozaj, naozaj ten zákon prijali, lebo mám obavu, že tá nadmerná byrokratická administratívna záťaž tomu až tak veľmi nepomôže tomu výsledku, o ktorý v tomto, v tomto zákone ide.
Takže, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vďaka. Keďže nikto sa nehlási do rozpravy, tak si s pánami spravodajcami nahradzujeme rozpravu formou týchto výmen, ale vítam to tak či tak.
Pán spravodajca, veľká vďaka za tvoju podporu meritu toho zákona, skutočne platová diskriminácia medzi ženmi a mužami sa v zamestnaní presne toho istého typu je neodôvoteľ... neodôvoditeľná a som rád, že to vidíš rovnako, len chcem reagovať na tú tvoju výtku, že tým vytvárame nadmerné zaťaženie pre podnikateľov.
Ako som zdôraznil aj v tom samotnom vstupnom slove, a keď som zákon podpisoval, toho sme si priamo vedomí, naším cieľom je napraviť skrivodlivosť, ale nie zabiť pri tomto toho podnikateľského ducha, ten elán a tú kreativitu, ktorú vidíme medzi našimi podnikateľmi a podnikateľmi, preto rušíme nesúvisiacu administratívnu povinnosť, a aby sme v konečnom dôsledku mali svojho papierovania zhruba rovnako.
Áno, budem prvý, ktorý prizná, že ten prvý rok, druhý rok možno pri tej tranzícii, kým sa nájde zväčša nejaké softvérové riešenie automatizované, to možno nebude jedna ku jednej, v konečnom dôsledku pevne verím, že toto bude jedna z tých administratívnych záťaží, ktorá bude zväčša zautomatizovaná, ide v konečnom dôsledku o veľmi jednoduchú excelovú tabuľku.
Vďaka.

Veľká vďaka po tretíkrát, pán predsedajúci. Dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, a dovoľte mi hneď, keď som už pri mikrofóne, neísť cestou rozpravy, ale hneď pokračovať aj na zdôvodnenie.
Začnem trošku obšírne. Predstavte si, kolegyne či kolegovia, že ste majiteľmi pekárne. Vybudovali ste si biznis od piky, založili ste dom, požičali nejaké peniaze od rodiny, ale pred nástupom pandémie už ste niekoľko rokov v biznise, máte pár stabilných zákazníkov, dodávate pár reštauráciám a váš biznis, vaše roky driny sa konečne začali vyplácať. Lenže potom príde COVID, prvá, druhá a v septembri ’21 už tretia vlna pandémie, a v tomto momente - a tu už sme v prítomnosti - pribúda tisíc chorých denne a desiatky mŕtvych týždenne. Vy tŕpnete. Bojíte sa hlavne ďalšej vlny plošného zatvárania, ale pribudla vám starosť, ktorú ste predtým v prvej či v druhej vlne nemali. Obavy o... a obavy z vašich vlastných zamestnancov. Prečo? Ako?
Vy totiž viete, že nie všetci sú očkovaní. Počúvate ich, bavíte sa s nimi denne, žijete prakticky pod jednou strechou a vnímate, že niektorí naskočili na antivaxerskú vlnu, ale iní sa len boja ihly, nemajú na autobus, aby sa dostali do najbližšieho očkovacieho centra, prípadne nemajú ten čas a nechcú prísť o príjem, keby si museli vybrať voľno. To nie je len ich problém, v tomto momente sa to stáva aj vaším problémom, ak ste tým spomínaným majiteľom pekárne, lebo ak príde čo len jeden chorý medzi viacerých nezaočkovaných zamestnancov s týmto superinfekčným delta variantom, si môžete byť prakticky istí, že tí nezaočkovaní sa tiež nakazia. A možno aj tí zaočkovaní, samozrejme, aj keď je tam pravdepodobnosť oveľa nižšia. Ba čo viac, hrozí vám, že príde nielen o zamestnancov, ale aj biznis a o zákazníkov, lebo predstavte si tú reputačnú pohromu, keby sa čo len jeden z nich nakazil od štvrťky chleba či rožka, ktorý mu predal váš nezaočkovaný a chorý zamestnanec. Koniec. Môžte rok zhasnúť a zavrieť.
No a teraz čo s tým? Ako si uchrániť biznis? Nemôžete nezaočkovaným zamestnancom zakázať chodiť do práce, to by bola diskriminácia, to je nelegálne. Tak vám napadne, že čo keby som im sľúbil odmenu za očkovanie. Deň voľna alebo peniaze na účet. Samozrejme, antivaxerov tým nepresvedčíte, ale iba tých váhajúcich, ktorí sa boja či straty príjmu, kľudne áno. Pre mnohých opäť je problém, že musia za očkovaním cestovať do najbližšieho očkovacieho centra, čo znamená, že príde nielen o deň práce, ale ešte si aj musia zaplatiť vlak či autobus.
Vy im viete, vy im to chcete uľahčiť, aby neprišli o plat, a chcete im ten autobus preplatiť. Ale pozor, aj tu narazíte na zákon! Je mi jasné, že viacerí to robia a mnohí podnikatelia to robia takpovediac pod stolom, ale ak máte tú duchaprítomnosť, že sa poradíte s právnikom, zistíte, že aj toto je diskriminácia. Právnik vám povie tým zvyčajným nudným jazykom právnikov, že, citujem: „V zmysle platnej legislatívy sú neprípustné akékoľvek úkony zamestnávateľa k zisťovaniu a podmieňovaniu výkonu povolania zaočkovaním.“ Preložené do slovenčiny, nemôžete diskriminovať a zakazovať vstup do očkovania, ale ten výklad je aj taký, že nemôžete ponúknuť odmeny, pozitívne motivovať očkovaných. Hoci ste to chceli urobiť z vlastnej vôle, z vlastného vrecka a vlastne tak trochu pre dobro nás všetkých, lebo, samozrejme, čím viac zaočkovaných, tým menej rýchle sa nákaza medzi nami šíri. Ale máte smolu.
Týmto návrhom zákona máte šancu to zmeniť. Zavádza dve novinky. Explicitne povoľuje zamestnávateľom udeliť zamestnancom buď extra dovolenku alebo odmenu za očkovanie. Opäť - len tým zamestnávateľom, ktorí sa tak svojvoľne rozhodnú, a len v prípade, že to zamestnanci chcú. Bavíme sa o dobrovoľnom, nenárokovateľnom opatrení, ktoré je len a len na dohode týchto dvoch strán, ale je, žiaľ, podľa súčasnej, súčasne platnej legislatívy nelegálne. Náš návrh zákona by to umožnil.
Ten druhý element návrhu zákona je automaticky deň voľna pre tých, ktorí sa dali zaočkovať. Na rozdiel od toho prvého dňa, pardon, od prvého bodu tento už by bol nárokovateľný, čiže zamestnanci by naň mali automaticky právo zo zákona. A tu úplne účelovo kopírujeme prax, ktorá už dnes platí a vzťahuje sa na darcovstvo krvi. Tí, ktorí sú v tejto sále a darovali krv, dúfam, že ste mnohí, viete, že máte zo zákona nárok na deň pracovného voľna. Robíme tak ako štát z veľmi dobrého dôvodu. Darcovstvo krvi je tak spoločensky prospešná aktivita, že ju chceme motivovať v podobe dňa voľna. A to, čo my hovoríme, to jediné nové je, že očkovanie vzhľadom na ekonomické, hospodárske a iné straty, ktoré pandémia spôsobuje, má rovnakú spoločenskú hodnotu ako darcovstvo krvi a mali by sme ho rovnako pozitívne motivovať dňom voľna.
Späť k tomu príkladu pekárne. A má to aj praktické následky. Ak máte nárok na automaticky deň voľna, tak sa nemusíte v prípade, že sa rozhodnete dať očkovať, bať... báť, že neprí... že prídete v ten deň o plat.
Dámy a páni, je mi jasné, že aj v tejto miestnosti sú ľudia, ktorých žiaden argument o očkovaní nepresvedčí, lebo, lebo, ale obraciam sa na tých, ktorí veria vo vedu, veria v čísla a veria vo fakty, vidia v očkovaní najrýchlejšiu cestu von z pandémie, ale vidia tiež, že sme dosiahli nejaký strop, že záujem o očkovanie klesol, a veria, že extra motivácia síce nepresvedčí tých najtvrdších oponentov, ale vie presvedčiť tých váhajúcich. Tých, ktorí sa boja jednoducho straty príjmu či nemajú na ten autobus do očkovacieho centra.
Ponúkam vám nástroj, ako s tým s nízkym záujmom o očkovanie niečo urobiť. Nie jediný nástroj, určite nie dokonalý, ale ak veríte, že odpoveďou na pandémiu je vyššia miera preočkovanosti, pošlite tento návrh do druhého čítania a poďme sa baviť o tom, ako ho vylepšiť.
Veľká vďaka vopred za vašu podporu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 rokovacieho poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 672. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Cieľom novely je zaviesť pre zamestnávateľov možnosť regulovaného spôsobu motivovania svojich zamestnancov alebo zamestnankýň k zaočkovaniu proti ochoreniu COVID-19.
V zmysle súčasnosti platnej legislatívy je neprípustné akékoľvek, sú neprípustné akékoľvek úkony zamestnávateľa smerujúce k zisťovaniu a podmieňovaniu výkonu povolania zaočkovaním. A predkladaná novela zavádza tri motivačné inštitúty, ktoré je možné využiť:
1. poskytnutie pracovného voľna na deň očkovania,
2. ďalšia dovolenka v rozmedzí 1 až 5 dní
3. jednorazový finančný príspevok v maximálnej výške 275 eur ročne. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť pre niektorý z týchto inštitútov alebo aj pre ich kombináciu. Rovnako na strane zamestnanca alebo zamestnankyne je plne ponechané, či sa tohto motivačného programu zúčastní, alebo nie. Toľko k predkladanému návrhu zákona.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku... 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 702 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek, a chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne, a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovanie, a treba hľadať formy, akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsob, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechceme nechať opakovane premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý, je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať, teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril, a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje, alebo teda tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne, využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pri tom vznikne, je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu, a teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal.
Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné, aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých povedzme dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa... a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť povedzme tieto benefity, ale je to jeden z možných spôsobov, a teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nejaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa aj k tej, k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť, a teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty pre to, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotní zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát, a nie zamestnávateľ, čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legitímne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba, a teda, samozrejme, že sekundárne to, to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať. Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku, a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novozaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %.
To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať, a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja, a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré, ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.