48. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Súhlasím s Edom s tým, že drvivá väčšina klubov by bez pomoci miest a obcí upadla alebo boli zlikvidovaní, samozrejme, aj šport ako taký. Vidíme tu, že obce alebo samospráva supluje úlohy štátu, lebo ja si myslím, že toto by hlavne malo byť úlohou štátu, vychovať zdravých, mladých ľudí a viesť ich k športu a môžme byť vďační, že za štát toto robia obce a mestá. Ako jediné fitnescentrá, dá sa povedať, že doteraz nepotrebovali nejakú pomoc miest a obcí a fungovali bez toho až do doby, kým táto chunta ich nezačala systematicky rušiť. A, priatelia, povedzme si na rovinu, ako táto vláda pomohla tým fitnescentrám a športovým klubom, ktoré majú aj medzinárodné úspechy, ktoré sedeli aj s tým šašom z Trnavy, a sľúbil im, že keď príde bez nás, že im nejako pomôže. Tak ako ste pomohli tým fitnescentrám? sa pýtam. Nijak, jedine vašimi nezmyselnými opatreniami ich systematicky rušíte, nič tu iné nevidím, len útočíte na ľudí, ktorí sa chodia odreagovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na vystúpenie pána poslanca Kočiša.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
... buď psychicky, alebo fyzicky do týchto fitnescentier. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Takže veľmi správne, ako to povedal Edo Kočiš, bez miest by to, bez miest a obcí by to nepomohlo, ale to, čo funguje samé, tak ešte ste schopní zlikvidovať. Takže skúsme sa pozrieť do zrkadla, ako vlastne pomáhame športovcom.
Fitnescentrá a cvičenia vo fitnescentrách je celospoločenský fenomén. Alebo celosvetový. Čím ďalej viacej ľudí sa tým zaoberá, ale na Slovensku len hľadáme spôsoby, ako tieto športové kluby alebo fitnescentrá, alebo rôzne športoviská, kde sa fitnes prevádzkuje, ako zaškrtiť, zlikvidovať, zničiť.

Edo, poznamenal si jednu neoddiskutovateľnú skutočnosť, a to len, že v zdravom tele je zdravý duch, že šport je skrátka integrálnou súčasťou zdravého životného štýlu a že športovísk nikdy nie je dosť.
Ja podporím tento návrh zákonov, zákona zo strany vlády, ktorý uľahčí vznik a prežívanie športovísk aj v obciach a mestách, ale je to kozmetická úprava v tej situácii, ktorá sa práve deje. Postupne okresy prechádzajú do tej tzv. čiernej farby a oni masovo zatvárajú vnútorné športoviská. Už zase! Po tom, čo boli takmer trištvrte roka zavreté. Je tu dokonalá štúdia na takmer 50-tisíc pacientoch s COVID-om dokladujúca skutočnosť, že už 30 minút pohybu denne má zásadný vplyv na lepšie zvládnutie tejto choroby. Zatvoriť vnútorné športoviská pred zimou je doslova útokom na zdravie ľudí! Je to útokom na to, aby tí ľudia zvládali tie choroby čo najhoršie, pretože práve šport, práve posilňovne sú tá najlepšia prevencia, vnútorné športoviská počas zimy, počas mrazov sú tá najlepšia prevencia. Človek, ktorý je chorý, človek, ktorý sa necíti dobre, nejde do posilňovne dvíhať činky, nejde behať na pás, nejde na bicykel stacionárny, pretože na to nemá energiu, nemá na to silu, neroznáša tú chorobu. (Ruch v sále.) Neexistuje nejaká štúdia, nejaký dôkaz, ktorý by vás oprávňoval k tomu, aby sa zatvárali vnútorné športoviská, že by tam bola nejaká epidémia alebo nejaké ohnisko, je to nezmysel!
Tak táto vláda nemôže, Edo, na jednej strane hovoriť o tom, že pomáha ľuďom v športe, a na druhej strane zatvorí vnútorné športoviská. Nielenže tým šport likviduje (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), ale reálne likviduje zdravie ľudí.
Nikto normálny, nikto príčetný by nezavrel športoviská, keď ľuďom chce hovoriť, že chce predchádzať pri šírení alebo lepšom zvládaní nejakej respiračnej choroby.

Veľmi pekne, veľmi pekne ďakujem kolegom za faktické poznámky, či už za podporu tohto zákona v širšom, alebo nejakom užšom meradle (ruch v sále), ale čo je to najdôležitejšie, na čo musíme naozaj všetci, ktorým nám naozaj ide o zdravie všetkých našich spoluobčanov, ktorí chcú športovať či už v interiéri, alebo exteriéri, tak musíme sa pozrieť najmä na, na to, ako fungujú tieto športoviská v zahraničí, a nemusíme ísť ani ďaleko, stačí ak pôjdeme do Českej republiky, do Poľskej republiky alebo do Maďarska.
Exteriérové a interiérové športoviská sú, dá sa povedať, sto rokov pred tými našimi, a len keď pôjdeme blízko za hranice v rámci Slovenska smerom k Čechám, tak každá jedna maličká obec má už 15 rokov ihrisko s umelou trávou, každé jedno okresné mesto má minihokejový štadión, čo sa nám naozaj na Slovensku môže iba snívať.
A čo sa týka tzv. národných centier športu, tak na Slovensku nám funguje len naozaj minimum, čiže nestaráme sa o kolektívne športy, nestaráme sa o individuálne športy a o športy, ktoré nám kedysi prinášali obrovský úspech a obrovské medaily z kadejakých podujatí, tak tie naozaj upadajú a záujem o ne klesá, čiže naozaj prvoradá úloha štátu, samosprávy, ale aj vyšších územných celkov je to, aby sa podporoval zdravý životný štýl, aby sa podporoval vzťah k športu, a začať musíme už od toho najútlejšieho detstva, čiže u detí, u mládeže a takto naozaj nám bude rásť zdravá populácia, zdraví obyvatelia a šport naozaj neubližuje, šport naozaj pomáha.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel len zareagovať, lebo nemal som možnosť na faktickú pána Suju a pána Mazureka.
Pán Suja, uvedomte si, že kulturistika, áno, sme jeden z najúspešnejších športov, ale dopujú, a to je problém. Je to dovolené, jasné, ja im gratulujem za to, ničia sa, nech sa ničia ďalej. Táto vláda vyčlenila po druhej vlne 9,5 mil. na podporu fitnescentier a športovísk, tak aby sa im preplatili aspoň tie náklady, ktoré mali stratu v COVID-e. Tak nerevte tu jak splašený. (Reakcia z pléna.)
Tá výzva sa teraz... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím, zachovajte pokoj!

Nemec, Richard, poslanec NR SR
Tá výzva sa teraz spracováva, tá výzva sa teraz na fonde spracováva, áno, bude vyhlásená a tie fitnescentrá, ktoré nie sú v pivnici, a cvičili v COVID-e celý čas - a vy to dobre viete, lebo vám tie anaboliká asi prerážajú cez hlavu. (Ruch v sále a potlesk.)
A pánovi Mazurekovi, pánovi Mazurekovi nebudem komentovať, lebo si len kopne. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Nemec, Richard poslanec NR SR
Beriem výzvu, môžme ísť!

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem oznámiť, že po dohode s predkladateľom bude hlasovanie o tomto návrhu zákona zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel len pre záznam uviesť opravu hlasovania č. 8, keď zariadenie ma vykázalo, že hlasujem proti, ale hlasovala som za.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pochopenie. Aj pre váš komfort som žiadal prestávku, aby sme sa mali čas utíšiť, doriešiť si ešte veci.
Ako spolupredkladateľ s ďalšími kolegami spomedzi koaličných poslancov predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a takisto sa dopĺňa aj zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Vychádza z programového vyhlásenia vlády, ktorá hovorí o potrebe upraviť financovanie školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov neštátnych škôl a školských zariadení, to znamená cirkevných a súkromných škôl, a takisto aj je to ako opatrenie vo vzťahu k princípu rovného financovania každého dieťaťa a žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa školy a školského zariadenia.
Cieľom návrhu zákona je zmena financovania súkromných škôl a školských zariadenia... zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení, tak aby sa odstránilo nerovné postavenie zriaďovateľov týchto škôl v porovnaní so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, ak ide o prerozdeľovanie podielových daní.
Návrh zákona má, má všetky náležitosti, sme teraz v prvom čítaní. Ja by som teraz na úvod len tak krátko a potom sa do rozpravy hlásim, pán predseda, ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 720). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja som tak aj čakal, že či bude záujem o rozpravu. Ja by som teda na začiatok povedal zopár takých základných vecí a potom som pripravený odpovedať na otázky.
Ako, opakujem znova, máme prvé čítanie. Čo sa týka genézy tohto návrhu tak jednoducho v programovom vyhlásení vlády už v roku 2020 sme si aj na základe aplikačnej praxe, na základe podnetov z prostredia, zo školského prostredia zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, že chceme napraviť túto nerovnosť vo financovaní, a ktorá spočíva v tom, že nie každé dieťa dostáva na svoju hlavu v tom zariadení, ktoré navštevuje, rovnakú sumu. Samozrejme, závisí to aj od spolupráce s zriaďovateľmi, zriaďovateľmi štátnych škôl, teda obcí alebo regionálnych samospráv, ktoré, mnohé z nich to robia veľmi férovo, a nie je s tým problém, ale, bohužiaľ, v niektorých konkrétnych samosprávach s tým problém je a vzniká tam nerovnosť.
Ten základný princíp, o ktorom hovorím a teraz som aj spomenul, ta je práve to, že aby teda bola rovnosť medzi tými deťmi, ktoré navštevujú rôzne druhy škôl štátnych alebo neštátnych. Tie neštátne sa teda štandardne delia na súkromné a cirkevné a je tam, je tam vlastne taký, ja by som povedal, že možno nechcený konflikt záujmov (ruch v sále a zaznievanie gongu), kde zriaďovatelia ako samosprávy, miestne samosprávy, regionálne samosprávy sú zriaďovateľmi vlastných škôl vo svojej pôsobnosti a zároveň cez nich prechádzajú finančné prostriedky aj k zriaďovateľom neštátnych škôl. Ešte možno, aby sme vedeli, v akom zhruba okruhu sa pohybujeme, tak približne 92 % škôl sú školy štátne, resp. na... v 92 % v samosprávach sú to štátne školy a 8 % - hovoríme o tých neštátnych cirkevných a súkromných, čiže nehovoríme o nejakom rov... nejakom rovnakom pomere nejak jedna k jednej zhruba, ale naozaj v podstate o školstve, ktoré je menšinové, ale zároveň je v ústave dané ako možnosť slobodného výboru, výberu pre rodičov. Čiže na prvom mieste sú tie deti, nech navštevujú akúkoľvek školu v regionálnom školstve, na druhom mieste sú potom rodičia, ktorí si môžu slobodne voliť medzi týmito zriaďovateľmi. Ja osobne to vnímam ako veľký prínos. Zároveň to nevnímam a bol by som veľmi nerád, keby to vznikalo ako nejaké súperenie alebo dokonca, nedajbože, nepriateľstvo medzi štátnymi, neštátnymi školami, prípadne zriaďovateľmi týchto, týchto škôl. My sme teda si vypočuli všetky zúčastnené strany. Ja som sám organizoval a podnietil stretnutie, ktoré sa udialo na školskom výbore, niekto by povedal, že také historické, že v takom zložení sa ešte nikdy nestretli za stolom, okrem teda predstaviteľov školského výboru boli aj zástupcovia ZMOS-u, dokonca pán predseda Tréger tam bol, boli tam zástupcovia súkromných škôl, zástupcovia cirkevných škôl - aj katolíckych, aj evanjelických napríklad, ale boli tam aj zástupcovia ministerstva, kde sme si tieto veci prediskutovali. Fakt je taký, že zo strany samospráv je viac-menej taký prístup, že im, im daný daná situácia plus-mínus vyhovuje, ale nevyhovuje, nevyhovuje tým menšinovým neštátnym školám, tak sme hľadali riešenie a pripravili sme riešenie, ktoré teraz tu ponúkame v prvom čítaní a ktoré vlastne hovorí o tom, že by sa táto, táto nerovnosť odstránila takým spôsobom, že nejakým spôsobom nezasahujeme do právomoci obce alebo sam... alebo VÚC-ky v zriaďovateľskej pôsobnosti voči svojim školám, tam to stále zostane vlastne tak, ako je to doteraz, to znamená, na základe VZN-ka budú prideľovať tieto finančné prostriedky. Ale so zriaďovateľmi tých súkromných a cirkevných škôl by podpisovali podľa tejto novely zmluvu, kde by sa zaviazali v plnej výške transponovať finančné prostriedky, ktoré dostávajú z podielových daní prepočítané na, na, na hlavu.
Rozmýšľam, že čo z toho zákona. Ešte je tam jedna nerovnosť, je to skôr nerovnosť takého charakteru, by som povedal, štatisticko-, resp. napočítavacieho, kde sa posúva rok pri niektorých druhoch, ako sú základné umelecké školy alebo jazykové školy z 15 na 25 rokov, čiže sa to vyrovnáva, že je to rovnako u štátnych aj neštátnych škôl, lebo to je vlastne základný princíp, aby štátne a neštátne školy boli financované na základe rovnakého princípu a bola zachovaná tá autonómia tých zriaďovateľov. A je tam ešte jedna drobná vec, že sa to, nepoužíva sa odteraz alebo nebude sa používať po prijatí tohto zákona výraz dotácia, ktorý vyzerá ako keby obec alebo VÚC-ka dotovala tú súkromnú alebo cirkevnú školu, ale finančné prostriedky, ktoré dostávajú, ktoré dostávajú od... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktoré dostávajú od štátu z tých podielových daní a majú vlastne prejsť do, do tých, k týmto zriaďovateľom, k týmto školám, a skončím tam, kde som začal, že preto, aby každé dieťa dostalo rovnakú podporu z tých daní, na ktorú má nárok, a aby tí rodičia si mohli slobodne vybrať školu a nemuseli, nemuseli vychádzať z toho, že niekde ich deti dostanú menej peňazí z tých daní.
Teraz som sa to snažil priblížiť tak skôr ľudovejšie. Ak budete mať nejaké otázky, tak som pripravený na debatu, tak ako sme zvyknutí na školskom výbore. Predpokladám, že to bude veľmi konštruktívne. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za ten úvod, ktorý bol urobený k predmetnejmu... predmetnej novele zákona, a plne súhlasím s tým, že nemali by sme my brať až príliš tak do úvahy to, že či sa dieťa, teda rodič rozhodne dať dieťa do štátnej alebo neštátnej školy. Dívajme sa skôr na kvalitu samotnej školy alebo školského zariadenia.
A ďakujem aj za to vysvetlenie, že prebehlo isté stretnutie aj so zástupcami miestnej, prípadne regionálnej samosprávy. Ale keďže táto novela má istý negatívny vplyv na rozpočet miestnej regionálnej samosprávy a účinnosť sa, ak sa nemýlim, navrhuje už od 1. januára 2022, chcem sa spýtať veľmi konkrétnu otázku, ako tieto reprezentatívne združenia, či už Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, prípadne SK 8, aké oni dali stanovisko k predmetnej novele zákona. Či im teda to nebude v rozpočtoch, ktoré oni schvaľujú práve v týchto dňoch a týždňoch robiť v budúcom roku problém?
Čo sa týka toho samotného návrhu zákona, VZN-ko nahradí, nahradí zmluva. Chcem sa teda spýtať aj, že či sa neobávame toho, že by nastali nejaké komplikácie pri uzatváraní potom zmlúv medzi samotnými školami a príslušnou miestnou alebo regionálnou samosprávou. To, že sa tam dorovná to financovanie, ktoré je dnes, koľko, na úrovni asi 88 %, a chceme to zvýšiť na tých pomyselných 100 %, a že sa upraví tá dotácia, lebo skutočne ono to nie je dotácia v pravom slova zmysle. To si myslím, že všetko je tam v poriadku, ale tieto dve otázky mi vystali, keď som vlastne študoval predložený návrh novely zákona.
Tá jedna je skôr, by som povedal legislatívnotechnická, ale tá jedna, tú, tú mám niekde zapísanú ako veľmi takú dôležitú a to je ten dopad na rozpočty územnej samosprávy, či už miestnej a regionálnej, a či sa vlastne tieto reprezentatívne združenia k tomuto vyjadrili.
Ďakujem pekne.