48. schôdza

Prepáčte, nemôžem to, pán poslanec, nechať tak, lebo ešte raz. Hovoria tu, zaznievajú tu veci, ktoré sú v rozpore s faktami.
Ešte raz. Napísali ste mi list a ďakujete mi za odpoveď. Tak potom prečo hovoríte, že som vám nereagoval, veď sa skúsme normálne rozprávať. A po ďalšie, 18. 10., neviem, koľkáteho je dnes, ukončila generálna inšpekcia a ten list má dávno dotknutá občianka na stole, tak, prosím, nerobme z tohto žiadnu šou.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o členstve Slovenskej republiky v EÚ, ktorú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v súlade s ústavným zákonom č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Správa podáva prehľad aktivít Slovenskej republiky v kontexte členstva v uplynulom roku. Materiál sme, samozrejme, vypracovali v úzkej spolupráci s jednotlivými ministerstvami a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy.
Úloha rezortu zahraničných vecí bola v zmysle kompetenčného zákona do značnej miery koordinačná správa, pripúšťam, vyznieva technicky. Z hľadiska usporiadania však primárne sleduje vývoj agendy podľa jednotlivých formátov Rady a postoje Slovenskej republiky, ktoré sme v tomto roku prezentovali.
Materiál bol v marci tohto roka bezprostredne po schválení vlády preložený, predložený Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Výbor 25. marca jednohlasne prijal uznesenie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu vziať na vedomie, čo jasne potvrdzuje konsenzus, pokiaľ ide o naše členstvo v Európskej únii, ako aj skutočne výnimočnosť a bezprecedentnosť doby, v ktorej v súčasnosti žije, žijú naši občania a všetkých 27 členských štátov Únie.
Z hľadiska štruktúry materiál primárne korešponduje s jednotlivými formátmi Rady Európskej únie, to je logické členenie, lebo tam sa odohráva vlastne politika v Európskej únii. Obsahuje informácie o najdôležitejších opatreniach podľa sektorových politík. V úvode sú zosumarizované najdôležitejšie momenty aktivity z roku 2020 a kapitola Záver je venovaná najmä dôležitosti európskej agendy doma v línii prístupu. Politika v európskej agende, samozrejme, začína tu u nás na Slovensku.
Nežijeme, bohužiaľ, v štandardných časoch. Okolnosti mi nedovolili odprezentovať správu v pléne skôr. Ešte raz, doručili sme ju v súlade s ústavným zákonom, z hľadiska času ale vieme, v akej situácii žijeme, takže sa odkladalo toto prerokovanie správy z jedného pléna na druhé a získali sme ale viacej času a odstup na lepšie posúdenie udalostí, ktoré, samozrejme, využijeme v príprave nasledujúcej správy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uplynulý rok nesie rôzne prívlastky. Keď sa naň pozeráme ako na rok, ktorý, povedzme si úprimne, z hľadiska najmä pandémie chceme čo najskôr zabudnúť, pretože toto bola bezprecedentná, bohužiaľ, zotrváva bezprecedentná situácia, ale v mnohom sú to pre Európsku úniu, dovolím si povedať, aj isté príležitosti a šance, ktoré treba využiť. Je to, uplynulý rok 2020 bol rokom, kedy európske štruktúry prvýkrát opustil dlhoročný člen, na to tiež treba, netreba zabudnúť, Veľká Británia, ktorý zostáva naďalej náš partner, blízky partner a spojenec. Na tomto mieste len pripomeniem, že táto kapitola vlastne odchodu Británie z Európskej únie sa začala písať už pred piatimi rokmi v úplne inej atmosfére.
Dovoľte mi položiť stručne štyri otázky.
Tou prvou, či Únia je dokonalá. Samozrejme, že nie zďaleka. Aj ja, ktorý sa hlásim k Únii, hovorím o tom, že to je najlepšia perspektíva pre Slovensko, nikdy nehovorím, že Európska únia nemá chyby, nemá deficity.
Ale to je, s tým súvisí aj druhá otázka, a to je, že či Únia môže vôbec teoreticky byť dokonalá. Nie. Pretože žiadny takýto organizmus, ani národný štát, ani Európska únia dokonalá nie je, ale podstatné je to, že z môjho pohľadu Únia jednoznačne má zmysel a je to, ešte raz, ten najlepší priestor, v ktorom sa pohybujeme.
Či už na tejto schôdzi alebo pri iných príležitostiach rád si vypočujem návrhy na zlepšenie fungovania Európskej únie. Toto je, toto je podstatná vec, aby sme my doma sami viedli takúto diskusiu a na tomto mieste pripomínam, že osobitný priestor, ako vstúpiť do debaty o EÚ a jej v budúcnosti sme začali na úrovni troch najvyšších ústavných činiteľov, keď sme 9. mája na Deň Európy otvorili Konferenciu o budúcnosti Európskej únie a do tejto debaty som pozval aj ja osobne všetky politické strany zastúpené v Národnej rade. Viaceré sa do tejto debaty zapojili a niektoré z nich poslali celkom komplexné návrhy, z čoho sa teším.
Rok 2020 bol, samozrejme, absolútne zatienený pandemickou krízou, ale myslím si, že mnohé veci a aj to, že Európska únia na začiatku sa pomalšie rozbiehala, ale nakoniec vedela alebo dokázala nájsť svoje miesto aj v tom, ako pomôcť členským štátom čeliť tejto bezprecedentnej kríze, položili sa základy nových reformných politík napriek tomu, že sme boli zamestnaní COVID-om. Ako príklad spomeniem Európsku zelenú dohodu, bola predstavená Stratégia kybernetickej bezpečnosti. Európska komisia stanovila plány pre digitálnu budúcnosť Európy a plán pre, takisto pre silnú sociálnu Európu.
Slovenská republika sa jasne, ale aj s kritickým názorom hlási k viacerým iniciatívam vrátane zelenej tranzície a ambicióznym klimatickým záväzkom EÚ do roku 2050.
Aktívne sme participovali v príprave viacročného finančného rámca zodpovedajúceho potrebám doby so zachovaním rovnováhy medzi tradičnými politikami, samozrejme, pre nás kľúčová politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika. V podobe balíka Fondu obnovy a odolnosti a viacročného finančného rámca mali členské štáty k dispozícii pre podporu hospodárstva cieľov európskej politiky až 1,8 bilióna euro. Prvú tranžu z fondu obnovy, ako ste zaznamenali, Slovenská republika už obdržala v objeme viac ako 800 mil. eur.
Od začiatku 2020 sme ďalej, samozrejme, v rámci EÚ pracovali najmä na zmiernení ďalekosiahlych dôsledkov pandémie, no a samozrejme, že na prvom mieste bola ochrana zdravia, ale ako viete, 2020 aj pre nás, pre zahraničnú službu bola obrovskou výzvou, vlastne repatriovať alebo dostať domov našich občanov, ktorí uviazli po celom svete.
Paralelne to treba tiež pripomenúť, Európska únia významným spôsobom podporila vývoj a následne aj zabezpečenie vakcín. V ďalšej fáze to bola, samozrejme, najviac sústredená činnosť na fungovanie vnútorného trhu. Ešte raz podčiarkujem, nič v Európskej únii, tak ako ani v členských štátoch, nie je ideálne, ale plne sa hlásim k tomu alebo k miestu Slovenskej republiky v Európskej únii.
No a keď hovorím o tom, že to nie je dokonalé, dovoľte aj pár kritických slovo k fungovaniu Európskej únie.
Po prvé, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sme stále, zaostávame za vlastnými ambíciami, kedy sa hlásime k tomu, aby sme boli aj globálnou mocnosťou, ale naozaj v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa nám stále nedarí mať väčší dopad, napĺňať ambíciu, ešte raz, na globálnej svetovej scéne. No a tu vidím jednoznačne priestor pre to, aby sme sa viac zomkli a ako Únia sa pokúšali oveľa viac ovplyvňovať dianie, ktoré sa nás bytostne dotýka.
Samozrejme, v oblasti ochrany právneho štátu čelíme ako spoločenstvo vnútorným kontroverziám. Treba to otvorene povedať, že z postoja voči otázkam právneho štátu sa, bohužiaľ, v Európskej únii stáva určitá deliaca línia, ktorá sa týka aj tohto, aj tohto regiónu. A tak ako som aj verejne povedal v týchto dňoch, myslím si, že treba, treba sa istým spôsobom ukľudniť, tí, ktorí sú aktéri tohto sporu, naozaj prestať z toho robiť veľkú politiku, nehať priestor na pragmatické riešenia v rámci platných zmlúv Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, o týchto veciach by sme mohli, samozrejme, hovoriť dlho, ale myslím si, že táto správa je komplexná, aj keď ešte raz pripúšťam, že má možno menšiu politickú šťavu, ale tie veci, ktoré sa skrývajú za tým, čo sme dali do, do tejto správy, to všetko sa bytostne týka Slovenskej republiky a občanov našej krajiny.
Chcem ubezpečiť, že za ministerstvo zahraničných vecí aj za vládu Slovenskej republiky urobíme maximum toho, aby sme presne definovali naše pozície v jednotlivých kľúčových a kritických oblastiach, aby sa nám darilo ich čo najlepšie presadiť v rámci Európskej únie. Nie je to jednoduché, je to zložitá vec, sa uplatniť medzi 27 štátmi, ale hľadáme na to spojencov tak, aby sme tieto záujmy Slovenskej republiky v prospech slovenských občanov, a to neberte, prosím, ako prázdny slogan, ale naozaj všetko, čo robíme v rámci Európskej únie, robíme z dvoch dôvodov, aby Únia fungovala ako celok, ale aby sme čo najviac z toho doniesli domov našim občanom.
Chcem aj z tohto miesta, a tým končím, pozvať vás, poslankyne, poslancov, aby ste sa zúčastnili debaty o budúcnosti EÚ. Využime túto príležitosť a neuspokojme sa s tým, že z času na čas, a mnohí to tak robia celkom cielene, sa kope do Európskej únie, ale veľmi málo sa hovorí o tom, ako ju zlepšiť, ktoré veci nefungujú dobre, ktoré chceme sami poopraviť alebo zmeniť zásadným spôsobom. Na túto debatu som ja osobne vždy pripravený. Buďme kritickí, ale buďme konštruktívni. Ten priestor tu naozaj je. On sa zužuje pomaly, lebo na jar budúceho roku budú predstavené prvé nejaké výsledky diskusie o budúcnosti Európskej únie, tak aby to nebolo tak, že, ešte raz, z času na čas zaznievajú kritické, často demagogické, populistické názory na fungovanie Európskej únie, ale keď ide o to, povedať, čo treba konkrétne zmeniť, tak skutek utek. Chcem vás preto ozaj úprimne poprosiť, požiadať, pozvať na takúto diskusiu, ktorá je dobrou príležitosťou.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť pri prerokovávaní tejto Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a som pripravený reagovať na vaše dotazy alebo otázky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem ešte raz za slovo, pán predsedajúci.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 474 z 18. marca 2021 pridelil túto výročnú správu na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 59 z 25. marca 2021 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie. Schválil priority vyplývajúce z pracovného programu Komisie a následne ma uznesením č. 83 z 21. októbra 2021 určil za spravodajcu výboru pre uvedenú tlač.
K tlači 489.
Keďže sa Národná rada uzniesla, že k tlačiam 461 a 489, čo je správa o činnosti výboru pre európske záležitosti, prebehne zlúčená rozprava, predložím hneď aj správu výboru so spravodajskou informáciou.
Výbor pre európske záležitosti predkladá v súlade s § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rady správu o svojej činnosti za obdobie od 1. januára 2020 do 21. februára 2021.
Správa obsahuje informácie, a to napríklad o prerokovaných návrhoch právnych aktov Európskej únie, návrhoch na postup podľa zmluvy o EÚ, návrhoch legislatívnych iniciatív EÚ a návrhoch na postup podľa zmluvy o fungovaní EÚ, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie.
Ďalej o schválených stanoviskách Slovenskej republiky a o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity a prerokovaných návrhoch žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie.
Ďalej o prerokovaných správach a informáciách predkladaných Národnou radou Slovenskej republiky, vládou a členmi vlády a aktoch predkladaných Národnou radou Slovenskej republiky orgánmi Európskej únie a o návrhoch stanovísk legislatívnych aktov, o ktoré výbor pre európske záležitosti požiadal ostatné výbory Národnej rady.
Správa bola schválená uznesením výboru č. 60 z 25. marca 2021, ktorým tiež výbor Národnej rade odporúča vziať správu na vedomie.
Následne ma uznesením č. 83 z 21. októbra tohto roku určil za spravodajcu výboru pre túto správu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, zlúčenú rozpravu k tlačiam 461 a 489.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti okomentoval Správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2020 a pár komentárov tiež k prioritám Európskej komisie na rok 2021.
Na úvod by som uviedol asi takých päť pozitív a potom v druhej časti by som okomentoval trošku kritickejšie z pohľadu takých piatich, piatich bodov.
No v prvom rade pozitívne by som chcel povedať, že v tom roku 2020 napriek chaotickému výkonu vlády Igora Matoviča sa podarilo ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí zachovať tvár Slovenska či už v Európskej únii, alebo v zahraničí. MZV v tomto zmysle ustalo spanilé jazdy či už po bilaterálnej alebo európskej línii bývalého predseda vlády, bývalého predsedu vlády či už do Ruska, Maďarska, Francúzska alebo, ako sme boli svedkami, na summitoch v Bruseli.
Vo výkone európskej agendy treba tiež z jednej strany pozitívne hodnotiť, že ministerstvo zahraničných vecí, európskych záležitostí hrá takú úlohu jednookého medzi slepými. O tých dôvodoch budem hovoriť v tej druhej kritickej časti.
Ďalší taký pozitívny moment je, že MZV a ES si zachováva vysoko profesionálnu personálnu politiku. Ako vieme, na rozdiel od iných ministerstiev, kde prebehli dosť hĺbkové čistky, tu, tu vidíme, že ale tá personálna politika je vysoko kvalifikovaná, profesionálna.
No a ak by som hodnotil fungovanie súčasnej vlády pod vedením premiéra Eduarda Hegera, je tam cítiť snahu o sprofesionalizovanie výkonu európskej agendy aj na úrovni Úradu vlády. Avšak opäť tento, táto snaha naráža na určité kompetenčné limity, ku ktorým by som teraz prešiel. Pretože vo výkone európskej agendy vidím ako najväčší problém momentálne kompetenčný deficit na úrovni slovenskej exekutívy a z toho vyplývajúcu fragmentáciu výkonu.
Ako vieme, skúsenosti z iných členských krajín ukazujú, že jediný efektívny výkon európskej agendy je buď na úrovni predsedu vlády, v prípade, ak je, ak je v krajine skôr kancelársky systém alebo silné právomoci predsedu vlády, alebo potom v kancelárii prezidenta, ak hovoríme o prezidentskom systéme.
Na Slovensku je, bohužiaľ, situácia stále pretrvávajúca v tom zmysle, že ministerstvo zahraničných vecí stále má kompetenciu koordinovať európske politiky bez toho, aby malo dostatočný politický výtlak a určité páky na ostatné rezorty. Takže dostávame sa do situácie, keď v súčasnej situácii počas COVID-u a nových európskych nástrojov, ako je Plán obnovy a odolnosti, sme sa dostali ešte do horšej situácie, pretože doteraz sme mali takzvané tri kompetenčné centrá, mali sme ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo, alebo predtým to bol podpredseda vlády pre európske záležitosti, teraz je to ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a potom to bol Úrad vlády na tej najvyššej politickej úrovni. A momentálne k tomu prišiel Plán obnovy, ktorý si prevzalo ministerstvo financií. Takže vytvoril sa nám tam určitý štvrtý mocenský blok, po zmene vlády a predsedu vlády si tento, túto agendu prevzal k sebe predseda vlády. Avšak otázka spolufinancovania, samozrejme, zostala na ministerstve financií.
Takže máme tu vlastne štyri, štyri kompetenčné centrá, ktoré riadia európske politiky, a ten výkon, ktorý budem teraz prezentovať aj na príklade čerpania doterajšej a prebiehajúcej, stále prebiehajúcej viacročnej, viacročného finančného rámca a prípravy novej finančnej perspektívy, zjavne vidno, že často pravá ruka nevie, čo robí ľavá, a prebiehajú silné kompetenčné spory, ktoré na, nám môžu, nás môžu priviesť k tomu, že nedostatočne alebo vôbec nevyčerpáme niektoré zdroje.
Takže ten, ten kompetenčný rámec treba, treba doriešiť a ja vidím ako jediný, jedinú cestu presunu kompetencií z ministerstva zahraničných vecí, európskych záležitostí sčasti na Úrad vlády a potom určitú časť na, na MIRI.
Čo sa týka riadenia eurofondov na, na novozriadenom ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, stále musíme skonštatovať, že aj z tejto úrovne v podstate to riadenie nefunguje, pretože stále pretrváva silný rezortizmus a hlavne v časoch kríz, ako je pandemická kríza, keď je potrebné európske zdroje flexibilne presúvať z jednotlivých operačných programov, to sa, to sa nedeje. Mrzí ma, že ministerka Remišová sa viac venuje stále minulosti ako aktuálnemu čerpaniu eurofondov, pretože počúvame to od mnohých primátorov, starostov, nie sú vyhlasované výzvy, mešká sa, mešká sa s novými výzvami tých peňazí, ktoré ešte zostávajú.
A to čerpanie z európskych štrukturálnych investičných fondov je alarmujúce. Pretože od volieb máme pomaly, pomaly dva roky, v roku 2020 podľa štatistík Európskej komisie bolo zakontrahovaných 100 % a minutých bolo 45 %, avšak podľa štatistiky Európskej komisie za rok 2022 zakontrahovaných je už len 93 %, čiže niektoré kontrakty boli zrušené. Boli sme svedkami informácií o rušení niektorých kontraktov napríklad pre mestá a obce, či už sa to týkalo kanalizácie alebo budovania infraštruktúry, takže tieto projekty boli zastavené. A posunuli sme sa v míňaní peňazí 46 %, takže jedno percento.
Tu chcem upozorniť, že zostávajú nám len dva roky z predchádzajúcej finančnej perspektívy, aby sme dočerpali tieto zdroje. Takže zostáva nám tam vyčerpať 54 %. Ministerstvo síce argumentuje, že nehrozia nám žiadne dekomitmenty, ale tu treba upozorniť, že v čase pandemickej koronakrízy boli tieto pravidlá veľmi, veľmi uvoľnené.
Takže hlavný problém je v tom, že odsúvame si ten problém vyčerpania peňazí z predchádzajúcej finančnej perspektívy do konca roku 2023 a neviem si predstaviť, ako v kombinácii s veľkými zdrojmi z plánu obnovy a z prichádzajúcej novej finančnej perspektívy budeme schopní vyčerpať tých zostávajúcich 7 až 8 mld. Takže tu, tu vidím ako obrovský problém zrýchlenia čerpania popritom, že prichádzajú nám nové peniaze.
Čo sa týka nového viacročného finančného rámca, tu si myslím, že tiež bolo ohlásené spustenie prípravy partnerskej dohody s Európskou komisiou. Prebehla informácia, že začiatkom tohto roka ministerstvo spracovalo návrh partnerskej dohody, avšak opäť je okolo toho dosť ticho. Viazne tu komunikácia medzi jednotlivými rezortami a vidíme, že Európska komisia má stále veľmi veľa pripomienok k tomuto, k tomuto návrhu, ktorý pripravilo ministerstvo. Pretože nie je to odkomunikované s jednotlivými rezortami a chýba tam, chýba tam ucelený, ucelený návrh, ktorý by sme vedeli odprezentovať v Bruseli ako konsenzuálny na úrovni celej vlády. Takže tu vidím zase určitý časový posun a nie som si istý, že naplnia sa tie očakávania, ktoré odzneli v tejto správe, že do konca roku bude pripravená tá partnerská dohoda pre nový, novú finančnú perspektívu.
Chcel by som sa tiež dotknúť aj konania o porušení zmlúv. Tam tiež vidím trošku určitý alarmujúci trend, že narastá nám počet konaní zo strany Európskej komisie. V roku 2020 sa udialo 59 konaní o porušení zmlúv zo strany Slovenskej republiky a vidím tam oproti roku 2019 nárast o 11, o 11 konaní. V tom roku 2019 to bolo 48, takže je to 20-percentný nárast. Z pohľadu ostatných členských krajín nie je to nič alarmujúce, ale tiež to trošku ukazuje na to, že jednotlivé rezorty sa nedostatočne venujú transpozícii európskych nariadení a legislatívnych aktov do slovenskej legislatívy, a preto sa tiež treba na to viac zamerať a pozrieť sa na to aj z pohľadu toho kompetenčného vplyvu, nielen z pohľadu MZV, ale aj Úradu vlády.
No a nakoniec by som chcel len v krátkosti okomentovať diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Samozrejme, ten dôvod koronakrízy je tu, je tu zjavný, že pandémia zabrzdila také viac aktívnejšie verejné debaty. Hlavne politické debaty o tom, akú Európsku úniu by sme chceli, chceli vidieť. A tu nekritizujem tú našu debatu na našej národnej úrovni, ale aj vlastne Európska únia neprikladá dostatočný, dostatočný dôraz na tieto debaty. Je vytvorený rámec na diskusie. Práve dneska a zajtra prebiehajú plenárne rokovania. Jedno z tých plenárnych rokovaní, ktoré boli naplánované, avšak vidím to ako veľmi schematickú debatu. Väčšinou na tých plenárkach vystupujú predstavitelia európskych inštitúcií, ktorí si skôr robia píar, ako by načúvali hlasu zo strany jednotlivých občanov regiónov národných štátov. Takže tá skladba tých debát je veľmi, veľmi, by som povedal, schematická a skôr, skôr odzrkadľuje ten kompetenčný spor, ktorý od začiatku debaty o Konferencii o budúcnosti Európy prebiehal medzi Európskym parlamentom, Európskou komisiou a Európskou radou.
Takže tu si myslím, že zase, zase tá forma prekryje obsah. Už teraz odznievajú hlasy z viacerých národných členských štátov, že výstupy z Konferencie o budúcnosti Európy nebudú nejaké prelomové, nejaké zásadné, takže už teraz, ešte sme pomaly ani nezačali reálnu verejnú debatu, už lámeme palicu nad kolenom.
My v strane HLAS – sociálna demokracia sme boli veľmi aktívni v regiónoch počas leta. Spolupracovali sme s mládežníckym občianskym združením SLOVENSKO-EURÓPA-SVET, kde sme zozbierali aj podnety väčšinou od mladých ľudí vo forme dotazníkov, ktoré sme potom sčasti využili aj do našej straníckej pozície, ktorú sme odprezentovali pánovi ministrovi ku koncu septembra, takže tešíme sa na diskusiu v rámci národného konventu.
A čo sa týka tej národnej štruktúry debát, ja si myslím, že na ten systém fungovania tých národných konzultácií sa budeme musieť tiež pozrieť, pretože už z minulosti ten formát # MY SME EU a potom následne národný konvent ukazuje, že splníme si síce tú domácu úlohu vo vzťahu k Bruselu, ale smerom dovnútra nejak tie debaty nerezonujú. Vidno to jednoznačne na záujme občanov pri eurovoľbách, takže ja si myslím, že v rámci národného konventu by sme sa mali pozrieť aj na to, ako zreformovať tie formáty komunikácie s verejnosťou a s regiónmi a s odbornými združeniami.
Takže toľko asi k správe.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na pána ministra sa nedalo reagovať a na pána Kmeca sa reagovať dá, tak ja to zhrniem súčasne do jednej reakcie.
Ja súčasnú zahraničnú politiku, súčasne aj európsku vnímam ako veľmi čitateľnú a profesionálnu, za čo som veľmi vďačná v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, naozaj podčiarkujem, že je veľmi čitateľná a aj vo veľmi náročnom období, akým bol COVID, kedy naozaj dochádzalo k zatváraniu hraníc, k ťažkým bilaterálnym rokovaniam a veľkým zdravotníckym európskym nákupom, sme mali silnú pozíciu, proeurópsku pozíciu, takže toto naozaj oceňujem.
Z toho, čo spomenul pán Kmec, ja tie výhrady k rýchlosti čerpania eurofondov zo strany opozície, ale takisto aj zo strany koaličných partnerov nepovažujem za neopodstatnené a naozaj je to niečo, o čom by sme sa mali aktívnejšie rozprávať v rámci koalície.
Ale nemôžem s ním súhlasiť v tom, že transpozičný dlh a konanie Európskej komisie sú výsledkom tejto vlády, pretože z veľkej časti ide o transpozičný deficit, ktorý ostal aj po bývalej vláde. Čiže tam to nepokladám za objektívne hodnotenie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega Kmec, za tvoje konštruktívne vystúpenie. Napriek tvojej kritike, Peter, a trochu aj sarkastickým poznámkam môžem konštatovať, že zasadania výboru pre európske záležitosti prebiehali v konštruktívnom duchu a ďakujem za našu korektnú spoluprácu.
Vítam, že pri účasti aj poslancov Európskeho parlamentu sme mohli diskutovať horúce témy týkajúce sa európskych politík. Vyzdvihujem aj spoluprácu s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky, s pánom ministrom Ivanom Korčokom, štátnymi tajomníkmi Martinom Klusom a štátnou tajomníčkou Ingrid Brockovou.
Európska únia postup... sa postupne stala našou súčasťou, pevnou súčasťou životov nás všetkých. Okrem toho, že sme Slováci, sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nám nové možnosti. Môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu, alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách, alebo zapojením sa do európskej občianskej iniciatívy.
V týchto dňoch prebieha summit Európskej únie, je to náročné obdobie. Myslím si, že aj témy sú veľmi aktuálne, a verím, že výstup z tohto summitu bude pre nás novým riešením či energetickej situácie, aj iných politík. A verím, že pán premiér prinesie pre nás dobrú správu z Bruselu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Milí kolega Peťo Kmec, ja by som chcel len naozaj pogratulovať ku kultivovanému vystúpeniu v rámci rozpravy k prejednávaným bodom programu, a síce, že aj diplomaticky si pekne pochválil veci, ktoré sa dejú naozaj kultivovane a v prospech Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Ale bolo tam cítiť aj určité náznaky kritiky a nie, nie možno ani na rezort ministerstva zahraničných vecí, ako skôr na produkt, ktorý aj vďaka tomuto rezortu Slovensko môže používať, myslím teraz buď už končiace programovacie obdobie a s celým balíkom eurofondov, jednoducho povedané, alebo aj nové programové obdobie, ktoré začína vlastne tohto roku.
Tu by som chcel potvrdiť tvoje obavy, pretože chcem informovať túto ctenú snemovňu, ale aj pána ministra možno, že panuje určité rozčarovanie samospráv, zástupcov samospráv, kde minulý týždeň bolo stretnutie na MIRRI a výsledkom toho stretnutia je práve toto rozčarovanie či už zástupcov ZMOS-u, Únie miest alebo aj SK-8, pretože veľmi veľa energie sme všetci vložili do prípravy plánov v rámci integrovaných územných stratégií alebo území mestského rozvoja, ktorých je sedemnásť, no a keď bolo predložené, bola predložená tabuľka rozdelenia týchto peňazí, tak je to len 1,5 mld. eur z tých 13, 13,5 mld., ktoré Slovensko k dispozícii má. Veľké sklamanie, tak dúfam, že sa dočkáme ešte nejakej opravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
K poznámkam pani predsedníčky Marcinkovej. Toto skôr vyznelo ako kritika absencie takých, takých silných kompetencií na, z pohľadu Úradu vlády, kde si myslím, že Úrad vlády by mal oveľa silnejšiu páku tlačiť na jednotlivé ministerstvá, aby si plnili svoje povinnosti, čo sa týka transpozície tých jednotlivých európskych aktov. Ja sa zatiaľ na to nepozerám, že či to robila predchádzajúca vláda lepšie, alebo, alebo horšie, ale to si môžeme potom vyhodnotiť tie štatistiky po štyroch rokoch vládnutia tejto vlády. Ale tu som to len chcel priviesť ako príklad, že narastajú nám tieto počty a kompetenčne to zatiaľ nevieme kontrolovať, takže sú to stále relatívne nízke čísla, avšak treba sa na to tiež pozrieť z tohto pohľadu.
Pani poslankyňa Pleštinská, plne s vami súhlasím. Na výbore máme vždy veľmi korektné debaty, ja sa snažím oddeľovať takú tú odbornú debatu vo výbore od politických vystúpení tu v pléne. Tu sa tiež snažím byť konštruktívne kritický, takže plne s vami súhlasím, že fungovanie výboru prebieha vo veľmi konštruktívnej debate. Aj včera naše stretnutie s pánom premiérom pred zasadnutím Európskej rady bolo veľmi, veľmi pozitívne a efektívne. Prešli sme si všetky, všetky body a myslím si, že išiel s veľmi silným stanoviskom Slovenskej republiky do Bruselu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem za všetky vstupy do tejto diskusie. Považujem ju za vecnú. Neznamená to, samozrejme, že všetko zdieľam, čo bolo povedané. Len krátko zareagujem na pár vecí, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Kmec hovoril o kompetenciách. Treba len pre faktickú správnosť pripomenúť, že tieto kompetencie prešli z Úradu vlády na ministerstvo zahraničných vecí, ktoré sa aj premenovalo na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v predchádzajúcom období. Čiže toto je niečo, čo je tu kontinuita z predchádzajúceho obdobia. To je prvá faktická poznámka.
Ďalšia k plánu obnovy. Okolo toho tu prebehla jedna silná politická diskusia, kritická, taká, aká má byť v podstate v politike, keď ide o takto zásadné veci, ale to, čo sa počíta na konci dňa, je výsledok. A ten výsledok, pokiaľ ide o spracovanie samotného plánu obnovy, je taký, že Plán obnovy Slovenskej republiky získal hodnotenie od Európskej komisie 10 áčok, je najvyššie hodnotenie, a jedno béčko. Prvá tranža je doma na Slovensku v hodnote 800 mil. Toto sú základné, alebo teda tie podstatné veci, ktoré rozhodujú.
A tu len pripomeniem, že Slovensko nielenže malo desať áčok a doma je 800 mil., ale napríklad dve susedné krajiny Slovenskej republiky zďaleka nemajú ešte ani schválený tento plán obnovy.
Takže ja rozumiem, kritik každý na mieste, teším sa, keď sú tam konkrétne návrhy, ale v tejto chvíli si dovolím konštatovať, že plán obnovy, ktorý sme predložili, je dobrým rámcom a vôbec nespochybňujem to, že najťažšia bude implementácia, ale plán obnovy získal pozitívne hodnotenie.
Pani ministerka Remišová, pridávam sa k tomu, čo hovorí pani predsedníčka. Zároveň ale považujem takisto pre korektnosť za dôležité dodať, že ministerka Remišová sa venuje pravidelne monitoringu. Nie je to tak, že by aj ona nevidela tú situáciu v čerpaní, ale naopak, každý jeden mesiac vlastne je to pod dohľadom predsedu vlády, predkladať do vlády monitoring čerpania. A môžem vám povedať, že to nie je formálna záležitosť, ale vždy je okolo toho široká rozprava. Tak sa tomu udialo aj tento týždeň v stredu, kedy ministerka predložila pravidelný mesačný monitoring. Čiže úsilie tu, samozrejme, je a rovnako partnerská dohoda, o ktorej si hovoril, pán poslanec, aj sa robí.
Môžem informovať, že do konca októbra bude predložená do Európskej komisie prepracovaná verzia a takisto zásadnou reformou má byť de facto to, že sa vytvorí jeden operačný program pre celé Slovensko.
Konferencia o budúcnosti Európskej únie, pán poslanec to povedal dobre. Zároveň mu chcem poďakovať, že on je tým, ktorý sa aj zúčastňuje na podujatiach, ktoré organizujeme, a rovnako strana HLAS – sociálna demokracia predložila, predložila pomerne komplexný materiál na našu výzvu prispieť do diskusie o budúcnosti Európskej únie.
K tranzícii tu prebehla výmena. Len dodávam to, že aj pri problémoch okolo transponovania a tran..., nie tranzície, transpozície legislatívy, samozrejme, sú rezervy, ale bez toho, aby som povedal konkrétne čísla, viem, že Slovenská republika v tomto určite nie je krajina, ktorá by mala medzi členskými štátmi EÚ zásadný problém. Naopak, sú krajiny, ktoré majú násobne, násobne viac konaní o porušení zmluvy alebo nedostatočnej transpozície.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za prerokovanie tohto materiálu. Zároveň ďakujem aj za spoluprácu, ktorú máme, za ministerstvo zahraničných vecí, ale aj za vládu, najmä s výborom pre európske záležitosti. Cítim tam napriek tomu, samozrejme, že máme mnohé odlišné názory, ale snahu spolupracovať, kde sa dá. Koniec koncov aj včera na dôležitý summit odchádzal premiér s jednomyseľne schváleným uznesením, ktoré sa týka pozície, ktorú má premiér presadzovať.
Takže teším sa do budúcna na konštruktívnu a dobrú spoluprácu v prospech Slovenska v EÚ.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Správu za rok 2020 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí predkladá každoročne predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na základe zákona č. 474. Predložený materiál vyhodnocuje plnenie zahraničnopolitických cieľov Slovenskej republiky v oblasti vzťahov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, vychádza z potrieb zachovania rozvoja jazykovej, kultúrnej a náboženskej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. K tomuto cieľu sa plne hlásime a robíme maximum, aby sme ho naplnili.
Pripomeniem len, že tento cieľ pre zachovanie identity a starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí je ukotvený priamo v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že Slovenská republika podporuje, citujem, „národné povedomie, kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou“.
Táto správa, ktorú predkladám Národnej rade na vyžiadanie Národnej rady, je rozdelená do 9 kapitol, mapuje vlastne to, čo vláda v tejto oblasti robí.
V prvej časti hovorí o súčasnom stave komunít Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytovanej podpore, obsahuje prehľad o krajanských komunitách v zahraničí a základnú informáciu o pomoci a zdrojoch, ktoré poskytuje Slovenská republika. Pre konkrétnosť pripomenie, že v roku 2020 bolo podporených celkove 654 projektov od žiadateľov z 29 štátov v sume 1,9 mil. euro.
Ďalšou dôležitou oblasťou je vzdelávanie, veda, výskum, podpora krajanských aktivít v tejto oblasti, takisto 206 projektov v 25 štátoch vrátane Slovenska vo výške 533-tisíc. Ministerstvo školstva, takisto dôležitá oblasť, vynaložila na vládne štipendiá učiteľov a lektorov, vzdelávacie podujatia pre krajanov spolu 3 mil., poskytlo 70 štipendií Slovákom so 6 štátov, vyslalo na slovenské školy 16 učiteľov slovenského jazyka a akademických predmetov do viacerých krajín vrátane Maďarska, Rumunska a na Ukrajinu. V zahraničí pôsobí 22 lektorov slovenského jazyka.
V oblasti kultúry venujeme pozornosť aktivitám krajanov, a to konkrétne cez viac ako 300 projektov za viac ako 1 mil. euro.
V oblasti informačnej je to podpora s dôrazom na vydavateľskú činnosť. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporil 69 projektov v 13 štátoch, rovnako v oblasti médií, kde sme vyčlenili 50-tisíc euro, alebo bolo vyčlenených 50-tisíc euro.
Dôležitou oblasťou podpory krajanov žijúcich v zahraničí je osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. V tejto časti informujeme o procese rozhodovania v konaní o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Celkove, pre vašu informáciu, v roku 2020 bolo podaných 1 057 žiadostí o vydanie takéhoto osvedčenia. Najvyšší počet žiadostí prichádza zo Srbska s počtom 694 a z Ukrajiny vyše 300 takýchto žiadostí.
Siedma kapitola predkladanej správy hovorí o orgánoch štátnej správy, samosprávy a inštitúciách vo vzťahu ku krajanom, zahrňuje aktivity ústredných orgánov štátnej správy, ale aj v oblasti, alebo teda spoluprácu cirkví, orgánov samosprávy, kultúry, vnútra. Návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2022 načrtáva základné východiská programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
A potom záverečná kapitola hovorí o vplyve na rozpočet verejnej správy a hovorí o tom, že rozpočet alokuje na túto oblasť podpory Slovákov v zahraničí celkove 3 a pol milióna euro.
Chcel by som tiež upresniť to, alebo pripomenúť, že suma určená na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí by sa v budúcnosti najneskôr od roku 2024 mala skladať z dvoch častí, finančných prostriedkov z rozpočtu rezortu školstva na vládne štipendiá učiteľov, lektorov, vzdelávacie podujatia pre krajanov vo výške asi 3 a pol milióna euro a z finančných prostriedkov v rámci grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na podporu aktivít vo výške 4 a pol milióna euro.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem povedať, že túto problematiku, krajanskú problematiku, snahu o zachovanie diaspóry v zahraničí, identity považujem za dôležitú súčasť zahraničnej politiky. Robíme v tom maximum, čo sa dá v tejto chvíli, samozrejme, všetko je otázka zdrojov, aj teda zdrojov. Ale pripravujeme aj viacero koncepčných materiálov, za ktoré zodpovedá Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ide o Návrh koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 – 2025, táto bola pripravená za účasti teda všetkých rezortov a po doručení stanoviska ministerstva financií k finančnému krytiu zámerov bude predložená na rokovanie vlády rovnako.
A tým končím. Rozbehnutý je proces prípravy nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý taktiež považujeme za dôležitý a potrebný, pretože v krajanských komunitách v zahraničí v posledných rokoch nastávajú mnohé zmeny spojené najmä so vznikom nových diaspór, osobitne v západnej Európe a v zámorí.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a za aj vašu podporu, za záujem, za vklad aj pána predsedu Vetráka, ktorý sa tejto oblasti výrazne venuje, a verím, že spolu s vašou podporou a, samozrejme, s krokmi, ktoré robí vláda, urobíme to, čo je hlavným cieľom, a to je, ešte raz, zachovanie našej diaspóry v zahraničí.
Ďakujem pekne.