48. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že tu už na vystúpenie pani kolegyne Zemanovej bolo povedané veľa a myslím, že aj úplne všetko.
Pani kolegyňa Zemanová, v tomto vašom naozaj tragickom vystúpení, kde ste na záver mala obhajovať, prečo budete podporovať a prečo nebudete hlasovať za odvolanie vášho pána predsedu Sulíka, ktorý zároveň plní funkciu ministra hospodárstva, tak ste nám tu spustila nejakú spŕšku poloprávd a nejakých polodemagogických úvah, ako vy idete bojovať za reformy, ako idete tým hlasom rozumu túto koalíciu držať nejakým zázračným spôsobom po kope, ale ja sa pýtam, pani Zemanová, aké reformy sa vlastne začali, aké reformy budú pokračovať a k akým reformám sa nakoniec dopracujeme. Pretože to, čo je vyčítané vašej strane, ten populizmus, tá faloš a to, že pôsobíte deštruktívne vo vládnej koalícii, mne to môže byť sedem. Ale to, že sa hráte na opozíciu v koalícii a jednoduchým a krátkym spôsobom nepodržíte určité reformy, resp. alibisticky sa budete vyhovárať, že my sme za to nezahlasovali, my sme mali iný názor, my sme si mysleli úplne niečo iné, ale veď koaličná zmluva nepustí.
Takže, pani Zemanová, ja vás naozaj veľmi pekne prosím, obhajujete pána Sulíka pre to, čo spravil dobre, ale neobhajujte stranu SaS pre to všetko, čo robí zle.

Ďakujem pekne.
No tak, páni poslanci Mazurek, Kotleba, tak takéto hrkútanie, no, to je také, ako ste aj vy. Nerešpektujete nič, rozumiete len kriku, pozrite sa na seba, sedíte tu bez rúška celý deň, takže to je také čestné a spravodlivé.
Pán poslanec Kmec, o zrealizovaných, ale aj pripravovaných opatreniach tu bolo povedané opakovane veľmi veľa povedaného, možno ste tu celý čas nesedeli, tak prosím, pozrite si zápis z rozpravy a opakovane sa dopočujete či už od predsedu Sulíka, alebo od mojich kolegov, kde sme vám to opakovane hovorili a môžeme to kľudne zopakovať v ústnej rozprave.
Pán poslanec Vážny, neočakávam, že budete chváliť vystúpenie predsedníčky poslaneckého klubu SaS, to naozaj by som bola prekvapená, ale musím povedať, že zaujímajú vás úplne zástupné otázky ako tie veci, ktoré by vás mali zaujímať v rámci programu, o ktorom tu rozprávame.
Pán poslanec Richter, tak neočakávam, že budete súhlasiť s reformami, ktoré robí táto vláda.
A na záver, pán poslanec Kočiš, chcem len opraviť, nie pôdohospodárstva, ale hospodárstva. Možno som zle rozumela, takže len aby sme si to vyjasnili. Nuž a pýtate sa, že aké reformy? Tak pozrite si záznam z tejto diskusie, stačí keď vám poviem, pozrite si záznam môjho vystúpenia, tak vlastne taký sumár reforiem som vám tam povedala, takže ďakujem pekne.

Dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Predkladám na rokovanie Národnej rady novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie nových, efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.
Novelou daňového poriadku sa navrhuje zmena v hodnotení daňových subjektov, tzv. indexe daňovej spoľahlivosti, z neverejnej formy hodnotenia sa navrhuje prejsť na formu verejnú, čiže transparentnú. Daňové subjekty, ktoré si budú zodpovedne plniť svoje daňové povinnosti, napr. včasné podávanie daňových priznaní a platenie dane, budú odmeňované benefitmi: vyhotovením čiastkového protokolu v rámci výkonu daňovej kontroly, určením lehoty najmenej 15 dní o výzve na plnenie si povinnosti v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly alebo výkonom miestneho zisťovania. Naopak, tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.
Na skvalitnenie výberu daní a očistenie podnikateľského prostredia prispeje aj diskvalifikácia fyzických osôb, ktoré sú štatutármi daňových subjektov, ktoré si neplnia zákonné povinnosti. Zámerom tohto opatrenia je, aby mal správca dane možnosť rozhodnúť o vylúčení fyzickej osoby z možnosti byť najmä štatutárnym orgánom alebo jeho členom, členom dozorného orgánu alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách, a to na obdobie troch rokov.
Cieľom znižovania administratívnej záťaže sa rušia osvedčenia o registrácii tzv. kartičky, za týmto účelom sa upravujú aj príslušné ustanovenia zákonov o spotrebných daniach. Ďalším nástrojom na zefektívnenie boja proti daňovým podvodom aj, aj racionalizá... a jej racionalizácie výkonu správy daní sa v zákone o DPH uvádza... zavádza povinnosť platiteľov dane oznamovať Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti.
S uvedenou oznamovacou povinnosťou úzko súvisí rozšírenie pôsobnosti inštitútu ručenia za daň, to sa uplatňuje v prípade, ak protihodnota za plnenie alebo jej časť bola zaplatená na bankový účet iný ako bankový účet dodávateľa, ktorý bol v deň uskutočnenia platby zverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva.
S cieľom zníženia rizika ručenia sa odberateľovi umožňuje využiť osobitný spôsob úhrady dane priamo na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa, tzv. split payment.
Úpravou zákona o dani z príjmov sa za účelom podpory podnikateľského prostredia zamestnávateľom, ktorí sú povinní podávať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch, umožní dodatočne splniť tieto povinnosti najneskôr do päť dní po uplynutí zákonnej lehoty bez uloženia sankcie. Taktiež sa znižuje úhrada za vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia pri transferovom oceňovaní na polovičnú výšku u tých daňovníkov, ktorí budú na základe indexu považovaní za vysoko spoľahlivých z dnešných 10- na 5-tisíc, v prípade vydania rozhodnutia pri odsúhlasení metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa navrhuje zníženie z dnešných 30- na 15-tisíc.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 627) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 948 z 24. septembra 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 627), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
2. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
3. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 238 zo dňa 18. októbra 2021, ústavnoprávny výbor uznesením č. 364 zo dňa 14. októbra 2021 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 225 zo dňa 18. októbra.
4. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 32 a 34 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode spoločnej správy č. 33 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 243 z 19. októbra 2021.
Predseda výboru ma určil za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som v rozprave odôvodnil a predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým do daňového systému Slovenskej republiky zavádzame odpočet výdavkov a nákladov na investície.
Pandémia COVID vírusu priniesla aj veľkú, veľké otrasy na ekonomike a na trhoch a priniesla situácie, keď doterajšie väzby, ktoré fungovali v ekonomike, sa narušili a vznikla veľká nerovnováha na trhu. S tým bol spojený aj určitý nárast nezamestnanosti, hlavne počas minulého roka, ktorý aspoň čiastočne sa v tomto roku podarilo vyvážiť a znížiť.
Opatrenia na ochranu ekonomiky, ktoré v minulom roku vláda Slovenskej republiky zaviedla – a, samozrejme, aj v tomto roku – boli pomerne úspešné v tom, že veľmi málo firiem vlastne muselo ukončiť svoje podnikanie, a v podstate podarilo sa vláde veľmi dobre ochrániť hlavne priemysel, ktorý tak môže vlastne využiť zvýšený dopyt po COVID-e na získanie nových pozícií na trhoch. Aby sme takúto, takýto vývoj podporili, aby sme umožnili firmám zvýšené investície do nových technológií, do modernizácií, do automatizácie, do digitalizácie a aby sme im umožnili zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na trhoch, vychádzame s návrhom, ktorý zavádza odpočet výdavkov nákladov na investície.
Skúsim to odôvodniť tak, že prečítam vlastne príklad, ako to funguje. V prípade, že firma má nejakú úroveň investícií, ktorá, ktorá je, má nejaký priemer za posledné tri roky, napríklad každý, v priemere každý rok za posledné tri roky investovala 1 mil. eur a príde s nejakou väčšou investíciou, ktorá výrazne presahuje tieto investície, tak vlastne môže si uplatniť na ňu zvýšený odpis. To znamená, že by to mala prilákať, malo firmy prilákať k tomu, aby uvažovali o väčších investíciách, o výraznom rozšírení prevádzok. O tom, aby dajme tomu išli do nových oblastí výroby a vytvárali ďalšie pracovné miesta. Môže to priniesť to, že vlastne práve v období po COVID-e tieto firmy výrazne zainvestujú a tým aj vlastne prinesú štátnemu rozpočtu výraznejšie príjmy, prinesú nové pracovné miesta a tým ďalšie príjmy na daniach a odvodoch. A vlastne týmto môže, môžeme priniesť silný impulz pre ekonomiku, aby ďalej rástla, aby sa rozvíjala. A to, samozrejme, bude mať aj kladný dopyt, dopad na štátny rozpočet a na riešenie dlhov Slovenska, ktoré nám tu zanechali prechádzajúce vlády a ktoré počas COVID-u ešte narástli.
Myslím si, že to je veľmi významný krok k tomu, aby firmy zo Slovenska neodchádzali, ale aby sa rozvíjali, aby rástli a vlastne priťahovali sem aj svojich subdodávateľov a aby aj tie menej rozvinuté oblasti Slovenska získali nových investorov a ekonomicky sa rozvíjali. Myslím si, že je to krok, ktorý, ktorý aj pre túto vládu prinesie určitý, určitý náskok v inovácii, pretože takéto kroky sa objavili aj v zahraničí, ale v určitej obmedzenej forme. A myslím si, že viacero krajín si bude z toho brať príklad. Ide nám aj o to, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť slovenských firiem v zahraničí. Vieme, že hlavne v covidovom období veľa firiem poskytovalo, veľa teda krajín poskytovalo firmám špeciálne stimuly na to, aby sa rozvíjali, aby zvyšovali výrobu, zvyšovali zamestnanosť, v čom Slovensko zaostávalo. A myslím si, že práve týmto to môžme dobehnúť, a práve naopak ešte rozbehnúť. A myslím si, že práve je na to správny čas po tom období COVID-u.
Prečítam teraz tento pozmeňujúci návrh a chcel by som vás požiadať o jeho podporu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 627):
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. K čl. I nový bod:
Za doterajší bod 19 sa vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 52 ods. 10 sa za slovo „vývoj“ vkladá čiarka a slová „odpočet výdavkov (nákladov) na investície“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú:
„37ab) § 13a, 13b, 30c a § 30e zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37ac) § 13a ods. 6, § 13b ods. 7, § 30c ods. 8 a § 30e ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie body 20 a nasledovné sa primerane prečíslujú.
Nový bod 20 nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
2. K čl. II, nové body:
Za doterajší bod 2 sa vkladajú nové body 3 až 6, ktoré znejú:
„3. V § 22 ods. 6 písm. e) sa za slová „1 700 eur“ vkladajú slová „a technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e“.
4. V § 25 ods. 2 sa za slovo „ceny“ vkladá čiarka a slová „ak § 22 ods. 6 písm. e) neustanovuje inak,“.
5. V § 30c ods. 1 sa číslo „200“ nahrádza číslom „100“.
6. Za § 30d sa vkladá § 30e, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 30e Odpočet výdavkov (nákladov) na investície
(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii investičného plánu možno po splnení podmienok podľa odseku 2 odpočítať ustanovené percento výdavku (nákladu) z odpisu podľa § 22 až 29 z investície podľa odseku 5, ktorého výška závisí od plánovanej výšky percenta preinvestovania priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to (tabuľka):
Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v percentách.
Prvá položka: od 700 % do 1 399,99 %
Druhý riadok: od 1 400 % a viac.
Hodnota plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií v miliónoch eur:
Viac ako 1 do 20 vrátane: prvý riadok 15 %, druhý riadok 20 %.
Stĺpec: viac ako 20 do 50 vrátane: prvý riadok 25 %, druhý riadok 30 %.
Stĺpec: viac ako 50: prvý riadok 50 %, druhý riadok 55 %.
(2) Odpočet podľa odseku l môže daňovník uplatniť na investíciu zaradenú do užívania alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu. Odpočet výdavkov (nákladov) na investíciu, ktorá spĺňa podmienky pre tento odpočet v zdaňovacom období jej zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, si môže daňovník uplatniť počas doby odpisovania tohto majetku, avšak najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, pričom počas obdobia investičného plánu nie je možné prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9.
Na účely uplatnenia odpočtu podľa prvej vety sa hodnota investície podľa odseku 5 alebo úhrn hodnôt týchto investícií v príslušnom zdaňovacom období posudzuje vždy k priemernej hodnote investícií podľa odseku 4. Zdaňovacie obdobie daňovníka počas obdobia investičného plánu musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(3) Pri odpočte podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ide o investíciu podľa odseku 5 obstaranú a zaradenú do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.
(4) Priemerná hodnota investícií musí byť vyššia ako nula a vypočíta sa ako aritmetický priemer výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na obstaranie:
a) hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu,
b) technického zhodnotenia vykonaného na majetku uvedeného v prílohe č. 3 a počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou, 1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu a
c) technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu.
(5) Na účely odsekov 1 a 2 sa investíciou rozumie investícia do výrobného systému a logistického systému skladajúceho sa zo zariadení, strojov, prídavných zariadení, automatizačnej techniky a komunikačnej techniky vrátane počítačového programu (softvér) pre riadenie výrobného procesu a logistického procesu, spôsobilého v reálnom čase vymieňať, spracovávať a archivovať digitalizované údaje s cieľom poskytnúť informácie na identifikáciu a optimalizáciu výrobného procesu a logistického procesu, pričom ide o investíciu do
a) hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku a v zdaňovacom období jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, nadobudnutého kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou, ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný,
b) iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e), ak ide o technické zhodnotenie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3,
c) počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou, ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku.
(6) Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.
(7) Odpočet podľa ods. 1 a 2 nemôže využiť
a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie počas troch zdaňovacích období zahrňovaných do výpočtu priemernej hodnoty investícií podľa ods. 4,
b) daňovník na majetok podľa ods. 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c,
c) daňovník na majetok podľa ods. 5, na ktorý bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií okrem návratných foriem pomoci podľa osobitného predpisu 120t).
(8) Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa ods. 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa ods. 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa ods. 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a v percentuálnom vyjadrení podľa ods. 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa ods. 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracováva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré končí 31. decembra 2025. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracováva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2025.
Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole 82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo 120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.
(9) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu 120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii investičného plánu uplatnil odpočet podľa ods. 1 a 2, tieto údaje:
a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,
b) výšku uplatneného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
c) hodnotu investície podľa ods. 5 zaradenú do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období,
d) plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v percentách.
(10) Nárok na uplatnenie odpočtu podľa ods. 1 a 2 alebo jeho neuplatnenej časti v príslušnom zdaňovacom období zaniká, ak daňovník vykázal
a) daňovú stratu,
b) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, nižší, ako je odpočet podľa ods. 1 a 2,
c) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty nižší, ako je odpočet podľa ods. 1 a 2, alebo
d) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty a po odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak daňovník prvotne odpočíta odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, nižší ako odpočet podľa ods. 1 a 2.
(11) Ak daňovník počas obdobia investičného plánu nezaradí do užívania alebo do obchodného majetku investíciu podľa ods. 5 v úhrne najmenej vo výške plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií uvedenej v investičnom pláne a uplatňoval odpočet podľa ods. 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa ods. 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa ods. 1 a 2.
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12) Daňovník stráca nárok na odpočet podľa ods. 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňoval odpočet podľa ods. 1 a 2, ak v období investičného plánu
a) sa zrušuje s likvidáciou,
b) sa zrušuje bez likvidácie,
c) je naňho vyhlásený konkurz,
d) je v reštrukturalizácii,
e) dôjde k predaju podniku alebo jeho časti, k nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti,
f) predá alebo iným spôsobom vyradí majetok podľa ods. 5, okrem vyradenia tohto majetku v dôsledku škody, pred uplynutím doby odpisovania,
g) dôjde k vykázaniu kratšieho zdaňovacieho obdobia, ako je 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia, alebo
h) u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9, okrem daňovníka, u ktorého dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9 z dôvodu úmrtia.
(13) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa ods. 12 za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa ods. 1 a 2, a to v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 120t znie:
„120t) Napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení, zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 368/2015 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie body 3 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nové body 3 až 6 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
3. K čl. II, doterajší bod 6:
V doterajšom bode 6 sa § 52zzm dopĺňa ods. 3 až 5, ktoré znejú:
„(3) Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e), § 25 ods. 2, § 30e a príloha č. 3 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatnia na hmotný majetok, počítačový program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného majetku v období, na ktoré sa vypracováva investičný plán, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021.
(4) Ustanovenie § 30c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatní na výdavky (náklady) na výskum a vývoj vynaložené v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2022.
(5) Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) v časti, ktorá ustanovuje vek vyživovaného dieťaťa, v znení účinnom od 1. januára 2022, sa uplatní pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2021.“
4. K čl. II, nový bod:
Za doterajší bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. Zákon sa dopĺňa prílohou č. 3, ktorá vrátane nadpisu znie:
Príloha č. 3 k zákonu č. 595/2003 Z. z.
Položka
1-1 KP 25.3 názov Parné kotly okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody
1 - 2 KP 26.2 Počítače a periférne zariadenia
Položka 1 - 3 KP 26.3 Komunikačné zariadenia
Položka 1 - 4 KP 26.51 Meracie, testovacie a navigačné zariadenia
Položka 1 - 5 KP 26.7 Optické a fotografické prístroje a zariadenia
Položka 1 - 6 KP 27.1 Elektrické motory, generátory a transformátory a elektrické rozvodné a ovládacie zariadenia okrem - 27.11.31 - Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním
Položka 1 - 7 KP 27.2 Batérie a akumulátory
Položka 1 - 8 KP 27.3 Drôty a elektroinštalačné zariadenia
Položka 1 - 9 KP 27.9 Ostatné elektrické zariadenia
Položka 1 - 10 KP 27.11.31 Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním
Položka 1 - 11 KP 28.3 Stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
Položka 1 - 12 KP 28.4 Stroje na tvarovanie kovov a obrábanie
Položka 1 - 13 KP 28.11.2 Turbíny
Položka 1 - 14 KP 28.11.12 Zážihové spaľovacie lodné motory, ostatné motory
Položka 1 - 15 KP 28.11.13 Ostatné piestové vznetové motory s vnútorným spaľovaním
Položka 1 - 16 KP 28.12 Zariadenia na kvapalný pohon
Položka 1 - 17 KP 28.13 Ostatné čerpadlá a kompresory
Položka 1 - 18 KP 28.21.1 Pece, horáky a ich časti
Položka 1 - 19 KP 28.22 Zdvíhacie a manipulačné zariadenia
Položka 1 - 20 KP 28.25 Chladiace a vetracie zariadenia okrem zariadení pre domácnosť a okrem č. 28.25.13 - Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti
Položka 1 - 21 KP 28.25.13 Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti
Položka 1 - 22 KP 28.29 Ostatné stroje a zariadenia na všeobecné účely inde neuvedené okrem položky 28.29.1 - Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje a 28.29.3 - Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie
Položka 1 - 23 KP 28.29.1 Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje
Položka 1 - 24 KP 28.29.3 Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie
Položka 1 - 25 KP 28.91 Stroje pre metalurgiu
Položka 1 - 26 KP 28.92 Stroje pre hlbinnú a povrchovú ťažbu a pre stavebníctvo
Položka 1 - 27 KP 28.93 Stroje na výrobu potravín, nápojov a na spracovanie tabaku
Položka 1 - 28 KP 28.94 Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel
Položka 1 - 29 KP 28.95 Stroje a prístroje na výrobu papiera a lepenky
Položka 1 - 30 KP 28.96 Stroje na výrobu platov a gumy
Posledná položka 1 - 31 KP 28.99 Ostatné stroje a prístroje na špeciálne účely inde neuvedené.“
Hmotný majetok na účely uplatnenia § 30e
Nový bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
To je všetko. Ešte v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 19 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, no na úvod musím skonštatovať, že ma veľmi mrzí, že tu dnes nesedí aj pán minister hospodárstva Richard Sulík. Asi mal niečo dôležitejšie, ako sedieť v parlamente počas jeho vlastného odvolávania. Aj keď tu teda nesedí, tak dovoľte mi, aby ako prvú vec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec, aby ste si napravili rúško, pán poslanec. (Ruch v sále.) Poprosím, pokoj v rokovacej sále.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Najprv mi teda dovoľte, aby som ministra Richarda Sulíka, aj keď v neprítomnosti, vyzval, aby sa ospravedlnil všetkým slovenským dôchodcom a ľuďom v preddôchodkovom veku za výrok o tom, že on sa na dôchodok chystá na ranč do Austrálie.
Ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny priznáva, že nedokáže kompenzovať dôchodky a rôzne dávky devalvované stúpajúcou mierou inflácie, a teda že dôchodky ľudí, ktorí celý život na Slovensku poctivo pracovali, platili dane a odvody, budú mať čoraz nižšiu reálnu hodnotu. Teda v čase, keď aj vďaka politike súčasnej vlády a politike ministerstva hospodárstva a Richarda Sulíka ako ministra hospodárstva sa čoraz viac desaťtisíce dôchodcov budú posúvať ku pásmu chudoby, je absolútne nechutné, aby minister hospodárstva ukazoval týmto ľuďom prostredník s komentárom alebo s významom, že jemu je v podstate ich životná úroveň ukradnutá, pretože on sa na svoj dôchodok chystá do Austrálie. Takže, pán minister Sulík, ešte raz, ospravedlňte sa všetkým dôchodcom a všetkým ľuďom, ktorí sú v preddôchodkovom veku.
A poďme teraz trošku k riadeniu ministerstva hospodárstva a k tomu, čo ministerstvo hospodárstva dokázalo a v najbližších mesiacoch chce na Slovensku dokázať. Pán minister Sulík, chválite sa zatvorením ťažby uhlia na Hornej Nitre. Už menej však hovoríte o tom, že v roku 2023 má byť odstavená aj elektráreň Nováky s inštalovaným súčasným výkonom 266 MW, pričom elektráreň v posledných rokoch, pán minister, prešla výraznou modernizáciou zameranou najmä na znižovanie environmentálnych záťaží a na diferenciáciu alebo rozdelenie rôznych typov, možnosť spaľovať rôzne typy paliva. To znamená, táto elektráreň je dnes v relatívne modernom vybavení a po veľmi malých investíciách by mohla slúžiť ešte dlhé roky, avšak diktát Európskej únie má pre Richarda Sulíka a ministerstvo hospodárstva väčšiu cenu ako energetická sebestačnosť Slovenska, ako životná úroveň ľudí na Hornej Nitre. Čo to znamená? Znamená to toľko, že výpadok, zatvorenie tejto elektrárne bude znamenať výpadok ďalších 6 % vlastnej produkcie elektrickej energie v rámci Slovenskej republiky a okrem toho Slovensko príde o TWh, o terawatthodiny tepelnej energie, ktorú táto elektráreň dodáva či už na vykurovanie 15-tisíc domácností, alebo ako dodávku tepla vo forme pary pre najrôznejšie podniky a firmy v okolí.
Pán minister Sulík, musí vám byť jasné - a vám to je jasné -, že to povedie len k dvom situáciám, buď ku nákupu čoraz drahšej elektrickej energie na burzách, alebo k nutnosti vyvolaných investícií, ktoré budú mať ale v konečnom dôsledku ten istý efekt, znova a opäť stúpne cena elektrickej energie, znova a opäť stúpne cena za teplo. Takže, pán minister Sulík, vy tu rozprávate o 14 alebo 15 opatreniach, ktoré ste mali pre ľudí na zabránenie zvýšených faktúr urobiť, pravda je však taká, že vďaka vašej politike a vďaka tomu, že obchod s teplým vzduchom, obchod s emisnými povolenkami je pre vás viac ako sebestačnosť, energetická sebestačnosť Slovenska a ako životná úroveň obyvateľov Slovenska, tak budúci rok a v roku 2023 ich neminie, všetkých obyvateľov Slovenska neminie ďalšie výrazné zdražovanie energií.
Ak je niečo výrazný dôvod na vaše odvolanie, tak je to práve to, že nehovoríte ľuďom pravdu, že zavádzate obyvateľov Slovenskej republiky a že sa ich snažíte učičíkať výhovorkami a rôznymi nefunkčnými, nefunkčnými pokusmi o opatrenie. No a v zmysle alebo dôsledkom tohto všetkého, pán minister, životná úroveň ľudí na Slovensku, žiaľ, či sa nám to páči, alebo nie, jednoducho klesne. Ale to vašej vláde nevadí, pretože vaša vláda dokázala za tento rok dať miliardu, viac ako miliardu eur na covidové šialenstvo, na plošné testovanie, na očkovanie, na reklamu v komerčných médiách a ako výsmech do očí všetkým poctivo pracujúcim ľuďom na úchylnú očkovaciu lotériu. Viac ako miliardu eur.
Podľa Štatistického úradu, takže podľa vašich štatistík, pán minister, dnes 1,3 mil. ľudí na Slovensku nedosahuje príjem vo výške priemernej mzdy. Ak by vaša vláda naozaj myslela na ľudí a len polovicu z toho, čo ste minuli na očkovací cirkus, na COVID opatrenia, na všetky tieto kroky, ktoré ľuďom zo života na Slovensku robia peklo, tak ak by len polovicu z toho ste dali na dotáciu pre domácnosti, ktoré nedosahujú spoločne výšku alebo priemerne výšku priemernej mzdy, tak by táto dotácia vyšla vo výške 385 eur. A keďže vaša vláda, pán Sulík, schválila rekordne deficitný rozpočet na budúci rok s plánovaným deficitom prekračujúcim 5,5 mld. eur, tak vy jednoducho nemôžte povedať, že pol miliardy, 500 mil. sa nenájde na dotáciu pre ľudí, ktorí vami spôsobené zvýšenie cien energií a tepla pocítia najviac, pre ľudí, ktorých príjem je pod hranicou priemernej mzdy.
Preto vás, pán minister Sulík, z tohto miesta žiadam len o dve veci, buď na vláde ako minister hospodárstva, ale najmä ako podpredseda tejto vlády presadíte dotáciu vo výške 385 eur pre všetkých ľudí, ktorých príjem nedosahuje hranicu priemernej mzdy, na vykrytie nákladov na zvýšené ceny energií, alebo ako chlap zo svojho postu sám odstúpite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Predseda, tak ako si povedal, minister dal najavo svojou neprítomnosťou, čo si myslí o Národnej rade. Je jedno, že či tu je, či tu neni, aj tak koaličné hlasovacie automaty si odhlasujú tak, ako im bolo povedané, čiže ho podržia. Je len najsmutnejšie to, že akurát sa odvoláva minister, ktorý je tam za stranu SaS a z jeho poslancov tu sedí len jeden. Ďakujem.

Kolega Kotleba vám tu objasnil, prečo rastú ceny energií, ale treba povedať ešte jeden fakt, ktorý neustále hovoríme, ale treba to stále občanom Slovenskej republiky pripomínať a to je čierny deň Slovenskej republiky, 14. september 1999, kedy sa de facto z vývozcu, zo Slovenska ako vývozcu elektrickej energie stal dovozca, pretože v tento deň, toho 14. septembra 1999 vláda Slovenskej republiky na čele s Mikulášom Dzurindom z SDK rozhodla o uzatvorení dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.
To je ten čierny deň, ktorý spôsobil aj to, že dneska rastú ceny elektrickej energie. Bolo to, samozrejme, potom dovŕšené aj vládou Roberta Fica, ktorá potom v tom roku 2006 a 2008 tieto dva bloky definitívne uzavrela, ale za týmto všetkým v podstate bolo to, že aj jedna, aj druhá vláda sa podvolila tlaku Európskej únie, tlaku Bruselu, ktorá si dala, ktorý si dal vlastne za podmienku nášho členstva v Európskej únie to, že tieto dva bloky budú uzavreté.
Čiže toto treba občanom naozaj neustále pripomínať.

Ďakujem za slovo. A to vidíme, že aj keď sú tu prítomní poslanci koalície, aj strany Sloboda a solidarita, tak jednoducho ťažko sa reaguje na čísla a fakty, takže nikto z nich nereaguje, ale aspoň vidieť tú úroveň.
Ja patrím k tým ľuďom, ktorí nevyčítajú tej vláde len obsah, ale aj tú formu, akým spôsobom sa komunikuje, ako sa predstavujú veci, reformy a podobne. A u pána ministra Sulíka je vidieť, že tá forma, ten obsah, tá forma, teda tá komunikácia smerom navonok k občanom, obyvateľom Slovenska je, je vlastne v podstate úplne výsmech pre tých ľudí. Tu povie ľuďom, že si majú vyšrôbovať žiarovky, aby šetrili elektrickú energiu, potom povie, že to si robil srandu. Tak keď si nerobí srandu, nech sa páči, nech teda povie ľuďom naozaj, ako majú šetriť tú energiu alebo ako majú prežiť tú energetickú chudobu, a potom povie, že treba zrušiť tie úrady práce, však načo sú nám úrady práce, a nech sa zruší aj ministerstvo hospodárstva, lebo však načo to je. Tak nech sa páči, takto komunikuje minister a podpredseda vlády navonok a toto predstavuje ľuďom, ktorí potom majú kde hľadať nejakú stabilitu, nejaké informácie o tom, čo treba robiť. A tu je vidieť, že buď to je teda naozaj nejaká nevedomosť, alebo teda nejaká neskúsenosť, alebo je to absolútne pohŕdanie tými ľuďmi, a preto tá komunikácia je tak urobená a jednoducho im je úplne jedno, čo ľudia budú.
Nech sa páči po mne potopa, odídem niekde preč do Austrálie a vy si robte, čo chcete.

Ďakujem za slovo. Áno, pán Sulík by sa mal ospravedlniť dôchodcom, a nielen ospravedlniť. Mal by sa hlboko kajať a odstúpiť z funkcie. V tomto prípade sa jasne ukázalo, aký majú títo vládni papaláši vzťah ku vlastnému národu, ku dôchodcom.
Celkovo pokračuje a napĺňa slová tej ženskej. Akej ženskej? No ťažko sa mi tá ženská menuje, ťažko jej meno prechádza cez moje ústa a tá ženská povedala, že sa nemáme báť zomierať v tejto krajine. Toto je pravá, zvrátená tvár liberálnej demokracie, ktorá má zlý názov demokracia, je to pravý nefalšovaný papalášsky COVID fašizmus.
Ďakujem.