48. schôdza

Ja by som chcel reagovať na to, čo povedala pani poslankyňa, že kto bude robiť na naše dôchodky, toto použila ako argument proti interrupciám. No, toto je inak veľmi často používaný argument a mylne používaný argument.
Viete, nás kríza v dôchodkoch čaká za niekoľko rokov. Aby nám deti mohli, ešte nenarodené, pomôcť, aby sme to zvládli, tak by sme ešte museli porodiť desaťročné dieťa, lebo iba tak by sa dokázalo zapojiť do toho procesu. Vtedy by dokázalo produkovať tie sociálne odvody, kedy ho budeme potrebovať, teda kvôli tej demografickej kríze.
Žiaľbohu, demografickú krízu už neodvrátite, takže toto je chybný argument. Čo je ale nepochybné, je, že keď tento zákon prejde, tak budeme mať viacej detí v detských domovoch, to je úplne evidentné a takisto budeme mať viacej detí s ťažkým zdravotným postihnutím, to je tiež evidentné.
A teda ešte neviem, či viete, pani poslankyňa, ale keď pred, teda okolo roku 1990 bolo 58-tisíc potratov na Slovensku, tak dneska je okolo 6-tisíc. Takže my na tom vieme pracovať, aby tých potratov bolo ešte menej a nemusíme tým ženám strpčovať život. To sa proste nerobí takto, ako navrhujú navrhovatelia.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Tabák, opakujem ešte raz, zákon nerieši tabletky, interrupcie, nič, zákon rieši pomoc ženám tehotným sa rozhodnúť, či pôjdu, alebo nepôjdu. Majú vôľu slobodne sa rozhodnúť a dostanú možnosť, že keď sa rozhodujú z finančných dôvodov, že sa cítia, že na to ekonomicky nemajú, tak sa im pomôže. Ešte raz, vy neviete čítať, neviete chápať predložené zákony a nepočúvate.
Na pani Bittó Cigánikovú je to vzájomné, na jej chrapúnske a impertinentné hodnotenia, keď niekto má iný názor jako ona, bohužiaľ, sme často svedkami. Nebudem na to reagovať, je to pod moju úroveň.
A, pán Cmorej, viete, tu sa nič nikomu, ja to nechápem, že jednoducho ja žasnem, jak vy neviete pochopiť obsah navrhovaného zákona. Neriešime žiadne interrupcie, v tomto zákone sa neriešia, ja teda nie som predkladateľ a ja som to, tu sa rieši pomoc tehotným ženám, aby sa mohli rozhodnúť slobodne. Nikto im nič nezakazuje, nikto im nič neobmedzuje, budú mať takú istú slobodnú vôľu sa rozhodnúť, ako mali aj v predchádzajúcom návrhu, chce sa im len pomôcť a chce sa im dať, že sa môžu rozhodnúť, áno, s tým, že sa im ponúkne pomoc. To je celé.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne a kolegovia, na stole máme návrh pani Záborskej. Poviem pravdu, pre mňa osobne je tento návrh slabučký, neocukrený čaj, ale budem za neho hlasovať. Prečo? Predstavuje trošičku maličký posun, posun kladný, v prospech žien a nenarodených detí, v prospech tehotných žien. Aj tento maličký kladný posun predstavujúci sa v tomto zákone demaskoval a určil líniu. Jasne určil jednu líniu medzi ľuďmi, ktorým záleží na ochrane života, a tými, ktorým sa ježia vlasy a chlpy z toho, že niekto chce, niekto má snahu chrániť ženu, ktorá počala dieťa.
S úžasom som sledoval priam hysterické, priam fanatické útoky na tento návrh zákona, ktorý nezakazuje potraty, ešte raz hovorím, nezakazuje potraty, len zväčšuje možnosti uvažovania pre ženy, ktoré sú v ťažkej situácii. No a dnes sme už zažili aj sexuálnu prednášku pani Bittó Cigánikovej o tom, ako docieliť to, aby ženy neotehotneli. Nuž je to minimálne divné, všetci sme tu dospelí a vieme, ako sa to robí, nie je to tak, pani Bittó? Nie sme malé deti predsa.
V dnešnej rozprave som nechcel vystúpiť, ale keď musím a teraz je taká chvíľa a tá nastala práve teraz, tak musím. Najviac kritizujú ten zákon tí, čo majú plné ústa ochrany vtákov, psíkov, mačičiek, jašteričiek, vtáčikov. Tí, čo presadzujú všelijaké nezmyselné návrhy či nariadenia Európskeho parlamentu, alebo slávnej Európskej komisie. Tí, čo potrebujú psíkov v reštauráciách namiesto ľudskej spoločnosti, tí, pre ktorých je konzum viac, ako je odkaz generácií predkov, odkaz dvoch tisícročí. Tí, ktorým vadí normálna rodina, ktorú predstavuje muž, žena a deti. Tí, ktorí zavádzajú gender ideológiu, snažia sa ju zavádzať, partnerstvá a tiež aj manželstvá párov rovnakého pohlavia, tí, čo sa producírujú alebo podporujú dúhové pridy.
Viete, keď som videl dnes na nádvorí hradu pani Simonu Petrík, hneď som vedel, príde sodoma-gomora. Príde masáž a hľa, brožúrky na stoloch od progresívcoch, to je čo? Tu im vadí obyčajný maličký posun v riešení tejto situácie, naozaj maličký.
Tento zákon je sociálny zákon, ako tu už povedala moja predrečníka pani Sulanová. Naozaj niektorí poslanci asi nečítajú s porozumením, či nepočúvajú s porozumením, ale sa im chlpy ježia a vidia a počujú to, čo v tomto zákone nie je.
Pani Cigániková sa pýtala, či je krabica, že deti sa majú rodiť z lásky, tak ste sa vyjadrili pred chvíľou. No, ja sa teraz tak pýtam, tak uvažujem, filozofujem, že čo bol ten akt, keď tá žena otehotnela, keďže sa deti majú počať a rodiť z lásky, tak čo to potom bolo? Bol to len pud alebo čo?
Toto nechápem, tento zákon je jasný od úplného začiatku, mal už byť dávno odsúhlasený. A tento zákonodarný zbor sa už mal konečne venovať hrozivým prognózam, ktoré visia ako Damoklov meč nad našou vlasťou.
A okrem toho som veľmi rád, že konečne prišiel na pretras, to čítanie tých pozmeňovákov, pretože už som sa cítil ako na psychiatrii, bodka, čiarka, dvojbodka. Jednoducho bolo to úplne hrozné, treba to zmeniť.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Dovolím si rovno, koľkáteho je dnes, Peťo? Deviateho, výborne, aby som niečo nepustila skôr, ako teda by to chceli autori. Dostala som tlačovú správu od pani Mesochoritisovej, kde reagujú na pani, na pozmeňujúci návrh, ktorý pani Záborská predniesla, a rada by som ho prečítala, lebo si myslím, že teda to stojí za to, aby ste to počuli.
Čiže pozmeňujúci návrh Záborskej, povinné čakacie doby by platili pre ženy aj v prípade ohrozenia života, tlačová správa 9. 11. Poslankyňa Anna Záborská s podporou ďalších poslancov a poslankýň predložila do parlamentu päť pozmeňujúcich návrhov k svojmu pôvodnému návrhu zákona o "pomoci" tehotným ženám, hoci avizovali, že zmiernia prekážky v prístupe k interrupciám, opak je pravdou.
Jednou zo zmien je aj skrátenie 96-hodinovej povinnej čakacej doby na 72, zo 4 dni na 3, čo však nemožno považovať za dostatočné zmiernenie. Faktom ale ostáva, že akékoľvek čakacie doby ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien, vážne spochybňujú ich rozhodovacie schopnosti a mali by byť z našej legislatívy úplne odstránené.
Okrem toho predkladateľka svojím návrhom zásadne pritvrdila. Čakacia lehota by sa totiž podľa tohto návrhu mala vzťahovať na úplne všetky interrupcie, teda aj na tie, ktorých vykonanie by bolo potrebné na odvrátenie bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia žien. Tak teda som si to tričko obliekla asi naozaj vhodne, pani Záborská.
Ako vysvetľuje Adriana Mesochoritisová z Možnosti voľby a iniciatívy Nebudeme ticho, hoci v odôvodnení pozmeňovacieho návrhu sa uvádza, že cieľom zmeny je, aby sa čakacia doba vzťahovala výlučne na interrupcie vykonávané na žiadosť ženy, navrhovaný text právnej úpravy už jednoznačne odkazuje na všetky interrupcie, teda aj na interrupcie zo zdravotných dôvodov, vrátane situácií, keď je ohrozený život alebo zdravie ženy. Úprava navrhovaná v pozmeňovacom návrhu je teda ešte reštriktívnejšia ako pôvodný návrh, v ktorom poslankyňa Záborská vyňala z čakacej lehoty prípady bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života žien. Došlo k tomu tak, že pani poslankyňa opomenula urobiť v pozmeňovacom návrhu jednu kľúčovú úpravu a zmeniť obsah k odkazu 6c, ktorý v jej pôvodnom návrhu odkazuje na celý zákon o umelom prerušení tehotenstva č. 73/1986. Toľko k tomu, že je to sociálny zákon o pomoci ženám, ktorý teda mení zákon o umelom prerušení tehotenstva, že? To všetky sociálne zákony sa takýmto spôsobom správajú.
Medzi ďalšie zmeny patrí pozmeňujúci návrh, ktorým sa má zmierniť pôvodným návrhom avizovaný zákaz reklamy na umelé prerušenie tehotenstva, teda fakticky zákaz informovania o tomto zákroku. Z pôvodného novelou navrhovaného zákazu reklamy na potrebu alebo dostupnosť umelého prerušenia tehotenstva by sa na základe pozmeňujúceho návrhu malo vyňať plnenie povinností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré im vyplýva z osobitných predpisov. Medzi tieto povinnosti patrí napríklad povinnosť poskytovateľov informovať na svojich webových sídlach o možnosti ošetrenia, dostupnosti, kvalite, bezpečnosti a cenách poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Podľa Janky Debrecéniovej zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť je návrh tejto úpravy absurdný a vnútorne si odporuje. Navrhovaná novela v spojení s pozmeňovacím návrhom na jednej strane hovorí o zákaze informovania, o dostupnosti informácií, prepáčte, o dostupnosti interrupcií, ale na druhej strane dodáva, že sa to nevzťahuje napríklad na povinnosť poskytovateľov informovať o dostupnosti zdravotnej starostlivosti, teda aj interrupcií. Takýto prístup priamo odporuje nielen zákonu o tvorbe právnych predpisov, podľa ktorého si prijímané právne predpisy nesmú vzájomne protirečiť, ale do vzťahov súvisiacich s realizáciou práva na interrupciu by vnášali aj obrovskú právnu neistotu. Ženy by sa tak fakticky nemali ako dostať ani k základným informáciám o tom, či sa v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach interrupcie vykonávajú a za akých podmienok.
Zuzana Maďarová z organizácie Aspekt dodáva, že k návrhu novely, ktorá sa vydáva za pomoc ženám, bolo do Národnej rady predložených spolu 19, spolu 23 pozmeňujú, prepáčte, 19 pozmeňujúcich návrhov. Keďže o každom pozmeňovacom návrhu sa rozhoduje samostatne a tieto návrhy, podobne ako aj samotná novela, sú neprehľadné a komplikované, poslanci a poslankyne Národnej rady nebudú do poslednej chvíle vedieť, čo a s akým výsledkom vlastne prijímajú. Aj v tejto súvislosti vyzývame poslancov a poslankyne Národnej rady, aby nehazardovali so zdravím a životmi žien a aby novelu ako celok odmietli. Možnosť voľby, Aspekt, Povstanie pokračuje, Občan, demokracia a zodpovednosť. A poslala mi to, ešte raz zopokujem, Adriana Mesochoritisová, aby som si nebrala zásluhy, lebo si myslím, že tieto dámy robia úžasnú prácu takto rýchlo a ani na to nedostávajú dotácie pani Záborská, lebo tie ste im zobrali vy.
No a teda k tomu, čo tu bolo povedané v rozprave, by som chcela pár slov. Ale potom by som prečítala ten pozmeňujúci návrh, ktorý žiadal pán Blanár, lebo teda pre istotu, aby to, aby bolo všetko v poriadku.
Začnem k pani Sulanovej, začneme jednoduchou matematikou, lebo ja už som si zvykla na vašu stranu, že možnože to bude fungovať. Počúvajte ma, teraz je to tak, že 12 týždňov má žena čas, kedy môže ísť na interrupciu, áno, to znamená 12 krát 7, dvanásť týždňov krát sedem dní každý týždeň, to je spolu 84 dní, áno. Čiže žena v normálnom, v svete bez obmedzení má 84 dní. No lenže u nás bolo, bohužiaľ, uzákonené, že dva dni z tých 84 žena nesmie ísť na interrupciu. Je jedno, ako to budete volať, že či má robiť drepy alebo rozmýšľať, ale dva dni nesmie. To znamená, 84 sa skrátilo na 82. Čo sa deje teraz? Pani Záborská predložila novelu, kde najprv chcela o 4 dní a teraz na 3, o 3 skrátiť tú lehotu 84 dní. Čiže, ak začne platiť zákon zajtra, tak včera mali ženy, na interrupciu mohli ísť 82 dní a zajtra budú môcť 81. Prosím vás pekne, 81, pani Sulanová, je podľa vás menej alebo viac ako 82. Lebo keď menej, tak potom berete tej žene čas. Ja už vám to fakt lepšie vysvetliť neviem.
No a pár vecí tu bolo povedaných. Najdôležitejšie, čo sa tu opakuje, že chcete pomôcť tým, ktoré chcú rozmýšľať. A to komu idete rozprávať, prosím vás pekne? Aké pomôcť tým, ktoré chcú, však tie, ktoré chcú rozmýšľať, však tie vás nepotrebujú, však ony chcú rozmýšľať, čiže budú, hej, však na to nepotrebujú vás. Vy nechcete po, taká čo chce rozmýšľať, nepotrebuje váš zákon. Tá má dvanásť týždňov bez problémov. Veď jej nedávate viac. Nie, nie, nie. Vy chcete tento zákon použiť na tie, ktoré nechcú robiť to, čo vy si predstavujete. Povedzte pravdu. Nie, ktoré chcú, vy chcete tento zákon našiť na ženy, ktoré nechcú, ktoré sa rozhodli, že idú na interrupcie a vám sa to nepáči. A, bum, povinnosť, čakačka, nech sa páči.
Zákaz informácií, ďalšie. Aby sa nedozvedela, kde robia interrupcie a musela chodiť niekde po Prešovskom kraji a hľadať z tých 11 zariadení tie chúďatká dve, kde to robia, lebo však možno sa im minú peniaze a čas a nestihne to. Výborne to robíte! Vy chcete pomáhať?! No to určite!
Ešte by som chcela oceniť pána poslanca Kremského, ktorý mi hovoril, že on sa teda k tomu nevyjadruje. To veľmi oceňujem túto pokoru chlapa, ale teda hlasovať za ten zákon vedel. Nevyjadruje sa, ale hlasovať a podporiť to vie. To je, to je fakt úžasné!
A čo sa týka tých urážok, to už asi nechcem ani opakovať, čo všetko tu zaznelo. Chcela by som všetkým povedať, že keď teda urážate nás, tých zlých liberálov, tak si uvedomte, že urážate 93 % spoločnosti, pretože ten istý názor, čo máme my, má podľa prieskumu 93,1 % celej spoločnosti. Pán Ševčík, môžte kývkať, koľko chcete, to je to isté ako s tou matikou 82, 81, tam je to na stole, zoberte si to, ja vám to aj pošlem, aj som to aj zverejnila. Dokonca ani voliči OĽANO to nechcú. Trinásť percent vašich to chce. Takže náš štvete. Opakujem, štvete ešte aj svojich vlastných voličov.
No a k tým rečiam typu, ako sme si vymysleli práva, no jasné. Preto nám píšu medzinárodné organizácie, lebo Cigániková si vymyslela právo žien, hej, že také neexistuje. To všetci teraz akože píšu preto, lebo ja som si to vymyslela.
Reči typu, že ženy mali právo neotehotnieť. Počúvajte, pán Čepček, ja by som vám za to s tými papiermi dokázala jednu po tej hlave dať. Ženy mali právo neotehotnieť a tí chlapi s tým akože čo? Sa tam objavili náhodou, sa tam vyskytli, budeme sa niekedy o tom baviť? Akože to má byť že čo? Že, že akože náhodou, čo náhodou, možno aj úmyselne si baba teda povie, že tento chalan sa mi páči, a teda uletí s ním a teraz trest má byť decko? To vážne? A ten chlap si pôjde o dům dál? Nie každý sa tak stará o deti, jak tuto pán predseda parlamentu. Ale mnohí tie deti opúšťajú. Tak poďme sa baviť o tých chlapoch, čo deti opúšťajú. Toto ma úplne ináč najviac vytočilo, že keď sa ženy rozhodnú otehotnieť, tak tu na príkaz Čepčeka budú rodiť. A idem čítať ten pozmeňovák. Môžte stopnúť čas, teda vlastne už sa stopol.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej, Zuzany Šebovej, Petra Cmoreja, Tomáša Lehotského, Miroslava Žiaka a Jána Benčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, tlač 665.
1. V čl. IV sa za úvodnú vetu vkladá nový 1. bod, ktorý znie:

"1. V celom texte zákona sa slová "materská dovolenka" vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami "rodičovská starostlivosť" v príslušnom gramatickom tvare."
Následné body v čl. IV sa primerane preznačia.
2. V čl. IV 4. bode, § 293fr sa doterajší text označuje ako odsek 1, za ktorý sa vkladá odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch účinných pred 1. májom 2022 používa pojem "materská dovolenka" vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým "rodičovská starostlivosť" v príslušnom gramatickom tvare."
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa Cigániková, ja mám tri faktické poznámky. A potom mám ešte jednu otázku. Prvá faktická poznámka sa týka, vy ste tam čítali to stanovisko, že je tam 19 pozmeňovákov, že to je zamotané, že nebudú poslanci vedieť vlastne, o čom hlasujú. Ale veď vy ste dali 12 z tých 19, takže, takže to je asi nejaký zámer, aby toto bolo trošku zamotané. Ale nebojte sa, ja si myslím, že sa z toho vymotáme a že každý poslanec bude vedieť, o čom hlasuje.
Potom ste hovorili o tom skrátení z tých 82 na 81 dní na to rozhodovanie. Ale áno, veď my nemáme problém to priznať, že podľa nás je dobré, že sa skracuje tá možnosť. A vlastne my chceme, lebo ja to tak interpretujem alebo ja to tak vysvetľujem, že my chceme dať možnosť tým ženám si to rozmyslieť. Proste keď si to nerozmyslí, tak dobre, tak podstúpi ten potrat podľa súčasnej legislatívy, ale ak tam jeden deň alebo dva dni môžu pomôcť, tak pre mňa to je len dobré.
A potom ste hovorili o tom prieskume, že 93,1 % ľudí teda na Slovensku nechce, nechcú, aby bolo spisovanie tých interrupcií. K tomu musím povedať dve veci. Jedna vec, každý poslanec má právo presadzovať si svoju agendu, my keď sme konzervatívni a máme svoje videnie sveta, tak budeme presadzovať veci, ktoré sme aj verejne priznávali v predvolebnej kampani. Takže tí, ktorí volili napríklad našu stranu, vedeli, že to je naša agenda. A ja som teda osobne ten prieskum nevidel, ale chcel by som teda vidieť, že ako boli naformulované tie otázky, na akej vzorke to bolo robené. Lebo nemyslím si, že to číslo je úplne správne.
A potom tá otázka, keď sme tu hovorili o tom zákone o rokovacom poriadku, tak ešte § 94 ods. 2 napríklad hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Tak sa chcem spýtať, že pani Záborská vyjadrila súhlas s vašimi pozmeňujúci návrhmi.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani predsedníčka výboru, vy ste sa znovu vrátili k tomu Poľsku, tak mi dovoľte len pár poznámok. Nič sa tak ľahko nezneužíva ako interpretácia chorôb či diagnóz. Ide o to, že to vyšetrovanie trvá obyčajne dlho, veľa vecí spadá pod lekárske tajomstvo, trvá to niekoľko dní, ale tá propaganda sa robí v podstate z jedného dňa na druhý.
My podľa správ, ktoré máme z Poľska, išlo o sepsu, čiže otravu krvi počas tehotenstva a skôr ide o neschopnosť, či nekompetentnosť lekárskych tímov liečiť infekcie počas tehotenstva. Došlo nielen v Poľsku, hej, sú rozvinuté krajiny, kde v západnej Európe, kde sa to stalo tiež, kde dochádza k úmrtiam, ktoré boli najčastejšie spôsobené neskorým riešením a nekompetenciou odborných lekárov v antibiotickej liečbe. Ani sepsa, ani septikémia alebo žiadne takéto ochorenie sa nelieči interrupciou. Lieči sa antibiotikami a táto liečba bola zanedbaná.
Ja viem, že je veľmi jednoduché takýto prípad zneužiť ako propagandu. Ja som to zažila v Írsku a v iných krajinách, kde z takýchto diagnóz sa urobila politická záležitosť a nakoniec, keď vyšetrovanie skončilo, tak už potom nikto nestiahol tie reči, ktoré sa predtým rozprávali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani Janka Bittó Cigániková, viete, nechcem sa večer rozčuľovať, tak vám odpoviem trošku tak poetickejšie. V tom tmavom outfite ste vyzerala ako bohyňa potratov. Pramene tmavých vlasov sa vám kývali v spravodlivom hneve sťa šable piráta Čierna brada.
Pani Bittó, vy ste, vy vlastne mužov nenávidíte, čo sa my muži máme starať do práv žien, do vašich materníc. No viete, bol raz dávnejšie ešte za socializmu taký poľský film, poľský film, volal sa Sexmisia. Do toho sveta bez mužov by ste zapadli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Beluský, možnosť sa nerovná povinnosť alebo povinnosť nerovná sa možnosť si rozmyslieť, či chce ísť na interrupciu. Vy nedávate možnosť, vy dávate povinnosť. To je veľký rozdiel. K tomu, že či máme súhlas, my sme nerozširovali ten zákon. Ale vyjadrovali sa v zmysle zákona o pomoci ženám, každá jedna z tých veci, viem to zdokladovať aj som to zdôvodňovala.
Pani Záborská, zneužívame propagandu, že? Celá rodina mladej Izabely zneužíva propagandu, robí to zámerne, aby vám prekazili vaše úmysly. Strašné s nimi! Ja by som len povedala k tomu, že Izabela toto písala svojej rodine, že vracala, že mala teplotu, že to hovorila opakovane zdravotnému personálu, že ich volala, že žiadala interrupciu a povedali jej, nemôžeme nič robiť, kým plodu bije srdce. No tak neviem teda, že či toto je, že nevedia sa postarať alebo skôr majú obavu urobiť niečo.
A, pán Mizík, to je tak, no vy viete, to je tá kultúra tej debaty, po ktorej pýtate, po ktorej sa tak pýtate, vy večne mi presne, to vy ste presne a vrahyňa a zlo a bohyňa potratov a neviem čo. Viete, ja si napríklad tiež myslím, že ste debil a nehovorím vám to, lebo sa to nehodí. Tak aj vy si nechajte tieto debilné komentáre.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia poslanci, želám vám všetkým príjemné dobré ráno. Priznám sa, že som mala pripravený úplne iný prejav, kratší prejav, poviem ho na konci tohto príhovoru, ale po včerajšej debate tu v pléne som sa rozhodla inak a nemôžem mlčať. Ako žena, občianka a poslankyňa sa musím postaviť proti demagógii, ktorá tu zaznela. Dokonca sme boli svedkami tanca na hrobe mladej poľskej ženy Izabely, ktorá v septembri zomrela, všetko v mene ideológie páčikov na facebooku, rozdeľovania spoločnosti, koalície tohto parlamentu. Žiaľ, musím to povedať, v mene hesla čím horšie, tým lepšie.
Keby toto nebol záverečný prejav, hneď ako by som skončila, by sa spustila lavína faktických poznámok a pripomienok, že som to ja, kto rozdeľuje spoločnosť, lebo predkladám zákon, ktorý ubližuje ženám. Nie, nie a nie. Nie som to ja, kto ubližuje ženám. Sú to tí, ktorí tu mesiace blokujú legislatívu, ktorá im má pomôcť. Však ako najväčšia tyrania žien sa tu opakuje, o jeden deň, o jeden jediný deň je dlhšia lehota na premyslenie o potrate či zákaz komerčnej reklamy na potraty. Teda nie na prístup k informáciám, ale na komerčnú reklamu, že vám to kdesi urobia rýchlo, bezbolestne, ako v kruhu rodiny. To bol citát, páni a dámy, z jednej reklamy, ktorú som pred pár dňami našla na internete.
Áno, toto sú moje hriechy, pre toto sa roztočilo koleso nenávisti, pre toto pod oknami Národnej rady demonštrovalo niekoľko žien. Áno, už vidím vlnu v laviciach, vraj zopár. Ale použijem vašu logiku, páni a dámy oponenti, koľko je na Slovensku žien? Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky 2 793 295. A koľko ich tu bolo? Možno tisíc. To je koľko? Áno, ani nie zlomok promile žien Slovenska.
Rovnako by som mohla spochybňovať čísla vášho prieskumu, ktorým sa oháňate. Keď položíte manipulatívne otázky, pred ktorými vystríhajú už študentov prvákov na sociológii, nebuďte prekvapení, že dostanete zvláštne odpovede, doslova hausnumerá a to hlavne v porovnaní s ostatnými prieskumami, ktoré ste si neobjednali. Alebo to bol zámer položiť také otázky a použiť ich v politickom boji? Však načo sa zapodievať pravdou? Taká zvláštna kategória je pravda. Načo komu ešte dnes v 21. storočí vlastne nejaká pravda je? Stačí byť vo svojej facebookovej bubline, drukovať si v kaviarňach, ako sme tej Záborskej naložili. Čo tam po pravde, po ženách, po deťoch a ich osudoch.
Vrátim sa k smutnému príbehu pani Izabely z Poľska. Áno, je pravda, že zomrela v nemocnici v 22. týždni tehotenstva. Je pravda, že jej dieťatko bolo postihnuté, čo nie je v Poľsku legálny dôvod na umelý potrat. Je ale zároveň pravda, a teraz dobre počúvajme, že poľské právo umožňuje život zachraňujúcu operáciu, ak je matka v ohrození života či zdravia. Jej dôsledkom môže byť aj smrť nenarodeného dieťaťa. Toto bolo potvrdené viacerými rozhodnutiami poľských súdov. To, čo sa v Poľsku stalo, teda nie je otázka poľskej legislatívy, ale zanedbania zdravotnej starostlivosti. A áno, je to hrozné. Ale nikoho to neoprávňuje pani Izabelu zneužívať, nikoho.
A ešte k pani Mesochoritisovej, ktorej stanovisko nám tu bolo prečítané k pozmeňovaciemu návrhu a tvrdí, že rozširujeme čakaciu lehotu aj na potraty zo zdravotných dôvodov. Len odcitujem dôvodovú správu k pozmeňovaciemu návrhu, čo, ako mi tu prítomní zamestnanci odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky potvrdia, je interpretačný kľúč k akémukoľvek právnemu textu vzhľadom na legislatívne pravidlá Národnej rady Slovenskej republiky. Citujem: "Prvou vetou sa má zachovať platná právna úprava. Má sa zvýrazniť, že navrhovaná právna úprava § 6b ods. 3 sa vzťahuje len na umelé ukončenie tehotenstva na žiadosť, t. j. tak, ako ho vymedzuje ustanovenie § 4 zákona Národnej rady, Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom ukončení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. Zároveň sa skracuje lehota z 96 hodín na 72."
A ešte odcitujem § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb.: "Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody." Toto je text, ktorý navrhujeme v zákone, ktorý práve preberáme.
Neviem, či to stačí, či už je to jasné. Obávam sa, že pre našich odporcov nebude stačiť nič menšie ako stiahnutie tohto návrhu a zavedenie potratovej tabletky a to budú nazývať pomocou ženám. Nechať ženu sa samu vytrápiť s umieraním svojho dieťaťa v jej lone, ktoré môže trvať dni. To ja považujem za psychické týranie žien. Je to proti všetkému, na čom stojí naša civilizácia.
Posledná vec, ktorú ešte spomeniem, pani predsedníčka zdravotného výboru sa cítila dotknutá slovami môjho úvodného prejavu. Neviem, kde počula slová vrah a podobne. Určite to v mojom prejave nezaznelo, ale evidentne sa našla v slovách: "Opäť sa tu objavili ľudia, ktorí tvrdia, že ľudský život v istej fáze je iba zygota."
Keď som povedala, že mentálny komunizmus je späť, je to pravda. 30 rokov po tom, čo sme si mysleli, že sme ho porazili, sa opäť ozýva nielen na uliciach, ale dostal sa aj do parlamentu. A čo k tomu dodať? Nemyslela som to ako urážku, ale ako konštatovanie faktu. Toto sa hovorilo za komunizmu a dúfali sme, že sa to už nestane, a je to tu opäť. Dokonca ešte v agresívnejšej verzii, ako bol úpadkový komunizmus 80. rokov zaznávaného 20. storočia. Nuž, vývoj nejde iba dopredu.
Nerobím si žiadne ilúzie o poslaneckej práci komunistov pred rokom 1989. Nasledujúce slová poslankyne Fabušovej však považujem za platné aj dnes: "Sama som skúmala názory žien rôznych vekových kategórií, žien nábožensky založených vo svojom volebnom obvode na navrhovanú právnu úpravu. (Jedná sa o právnu úpravu z roku 1986.) Všetky bez rozdielu uvítali možnosť slobodného rozhodovania ženy za podmienok lekárskeho tajomstva a neškodnosti zákroku. Ide o riešenie na vyššej spoločenskej a medicínskej úrovni." Tieto, vyhláška... tieto slová potvrdzujú, že ak chceme zvýšiť ochranu života pred narodením, nemôžeme sa nechať viesť žiadnou legislatívou či politickou skratkou. Náš politický zápas o ľudský život musíme viesť s ľuďmi, ženami aj mužmi, dospievajúcimi deťmi, voličmi. Tým treba pomôcť.
Vyhláška prijatá v roku 1961 obsahovala zoznam dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré bolo možné požiadať o potrat. Tieto dôvody môžu byť pre nás cenným podnetom na zamyslenie. Pretože ak dnes, pretože ak chceme presadiť väčšiu ochranu nenarodeného života, musíme odstrániť obavy, ktoré ženu vedú k úvahám o potrate. Strach z toho, že ďalšie dieťa nezvládne, že sa nemôže spoľahnúť na pomoc partnera, že vzťahy v rodine sa ešte zhoršia a dieťa bude trpieť, že nebudú stačiť peniaze, že ju okolie odsúdi alebo že nedokáže milovať dieťa, ktoré bolo počaté násilím. Odstrániť tieto obavy znamená ponúknuť riešenia od poradenstva až po dôveryhodnú politiku zodpovednej podpory matiek nielen formou dôstojných sociálnych dávok, ale aj podporou služieb pre rodiny s malými deťmi, bývanie a väčšej flexibility práce.
Milí priatelia, vrátim sa k tomu, čo som mala pripravené včera. Máme za sebou vášnivú debatu. Nielen tu v pléne, ale aj na stránkach médií, na sociálnych sieťach, v rodinách, medzi priateľmi. Bola to zvláštna debata, akosi prázdna. Chýbal jej skutočný záujem o matky a ich deti. Bolo tu viac fráz o slobode, zabránenie tyranizovania žien a podobne, ale to hlavné, čo bolo cítiť, bola ignorácia osudov iných, nezáujem, ľahostajnosť, proste prázdnota.
Nechcem už hovoriť dlho. Zaťatých oponentov nepresvedčím, ale aj tak chcem ponúknuť iný uhol pohľadu. Pomôžem si filmom, ktorý všetci poznáte. V Oscarovom filme Schindlerov zoznam sa pýta Oskar Schindler veliteľa koncentračného tábora: "Nakoľko si ceníš človeka?" A ten mu odpovedá protiotázkou: "Nakoľko si ho ceníš ty?"
Akú cenu má ľudský život? Sú to státisíce dolárov, ktoré stojí súdny proces a odvolania tých, ktorých americké súdy odsúdili na trest smrti? Sú to desaťtisíce eur, ktoré niektorí ľudia platia náhradným matkám v Indii za vynosenie dieťaťa? Sú to tisíce, ktoré zaplatí zdravotná poisťovňa za život zachraňujúcu operáciu? Alebo sú to len stovky eur, ktoré si za zdravého dospelého človeka vypýtajú novodobí otrokári na líbyjských trhoch? A možno má život človeka hodnotu dokonca len desiatok eur, za ktoré dokáže tropický tím lekárov z vysokej školy sv. Alžbety zachrániť životy detí v krajinách Ázie a Afriky.
Neexistuje cenovka, ktorú by sme mohli nalepiť na človeka, neexistuje žiadna pevná cena. Scenárista, ktorý písal filmový dialóg medzi Schindlerom a dôstojníkom SS, to vystihol tak presne, že z toho až mrazí. Ľudský život má práve takú hodnotu, akú zaň ponúkneme. Akú hodnotu má jeden ľudský život pre nás? Život matky, ktorá sa rozhoduje a ktorá je v ťažkostiach, a život dieťaťa, ktorému ide o život. Mnohé matky túžia po tom, aby mohli priviesť na svet nový život a starať sa oň. Zároveň však majú strach, že to nezvládnu, že nedokážu dieťaťu dať všetko to, čo potrebuje. Zabezpečiť mu strechu nad hlavou, teplo, lásku oboch rodičov, jedlo, plienky, oblečenie. Chceli by, ale nevedia ako. Cena, za ktorú dnes môžeme zachrániť život človeka, je nízka nie preto, že by budúce matky nepoznali jeho skutočnú hodnotu. Práve naopak, v ich očiach je dieťa tým najcennejším. Predstava, že by mu nevedeli zabezpečiť všetko, čo potrebuje, je pre ne nepredstaviteľná.
Keď človek číta príbehy žien na stránke skvelého projektu Zachráňme životy, vidí, aká dôležitá je nielen láska dvoch ľudí, ale aj ich zodpovednosť voči sebe navzájom. Vidí, aké dôležité sú vzťahy medzi deťmi a ich rodičmi a aké ťažké je pre dieťa, ak sa v krízovej situácii nemôže spoľahnúť na ich podporu. No vidí aj to, ako veľa znamená skutočné priateľstvo a pomoc. Tieto príbehy sú svedectvom o láske a odsúdení, nádejach aj zlyhaniach, o ľahkovážnosti aj odvahe. No je dôležité, aby pri ich čítaní mal človek na pamäti jedno. Tí, ktorí ženám ponúkajú potrat, nemajú o ich príbeh záujem, nezaujímajú ich dôvody, pretože nechcú riešiť príčiny. Ich riešenie by bolo totiž oveľa drahšie než približne 400 eur, ktoré stojí potrat. Často hovoria o slobode, ale v skutočnosti je to nezáujem.
Milí kolegovia, zopakujem otázku. Akú hodnotu má ľudský život pre nás, pre každého jedného z nás? Stojí pomoc hoci aj jednej jedinej žene a jej nenarodenému dieťaťu za hlasovanie za tento zákon? Mne to stojí, stojí mi za tie kýble špiny z posledných dní, týždňov a mesiacov. Aj keby to bol hoci len jeden jediný život. A vám na čom záleží?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja svoje záverečné vystúpenie začnem prečítaním dvoch paragrafov z rokovacieho poriadku Národnej rady, zo zákona o rokovacom poriadku.
§ 29: Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave. Poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu.
§ 37: Ak boli k návrhu podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o nich a to v poradí, v akom boli podané. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v správe výborov alebo v spoločnej správe výborov majú prednosť pred ostatnými návrhmi podanými v rozprave. Ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, už sa o nich nehlasuje. Ak poslanec vylúčenie spochybní, Národná rada rozhodne bez rozpravy, či sa týmito návrhmi bude zaoberať.
Navrhovateľka pani Záborská predniesla v piatok päť pozmeňujúcich návrhov a v prvých dvoch spravila konkrétne chyby. Prečítala nesprávne tri slová. Ja som ju na to upozornil včera v rozprave. Upozornil som ju na to dvakrát, že má opraviť tieto chyby, ktoré úplne evidentne urobila. Povedal som jej, ktoré konkrétne slová prečítala nesprávne. Evidentne nepredniesla pozmeňujúce návrhy v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady. Rovnakú chybu urobili minulý týždeň poslanec Šíbl, poslankyňa Halgašová a podľa tvrdenia pána podpredsedu Blanára, ktorý teraz predsedá, aj Janka Cigániková. Oni všetci traja prečítali svoje pozmeňujúce návrhy ešte raz. Pani poslankyňa Záborská ich neprečítala napriek tomu, že som ju na to opakovane vyzýval. Pani poslankyňa Záborská nedala svoje pozmeňujúce návrhy do súladu s rokovacím poriadkom Slovenskej republiky, so zákonom o rokovacom, o rokovaní Národnej rady. Urobila to svojvoľne, bola na to upozornená.
O pozmeňujúcich návrhoch sa hlasuje v poradí, ako boli predložené. Ak sa bude hlasovať najprv o zle predložených pozmeňujúcich návrhoch poslankyne Záborskej, o väčšine našich pozmeňujúcich návrhoch sa už nemôže hlasovať, nakoľko meníme tie isté paragrafy, ktoré chce zmeniť aj pani poslankyňa Záborská, a takže sa pozmeňujúce návrhy navzájom vylučujú. Preto prepáčte, ale my trváme na tom, aby sa dodržal zákon o rokovacom poriadku.
Nás je tu 19 liberálov strany SaS, ktorí tu vzdorujeme drvivej prevahe ultrakonzervatívcov – Kresťanskej únii schovanej pod značkou OĽANO, bunkám KDH schovanými pod, u iných koaličných partnerov a partii dezolátov. Nás 19 tu bráni práva 93 percent občanov tohto štátu. Tak nám to vyšlo v prieskume. Nás 19 poslancov SaS tu bráni práva väčšiny poslancov, väčšiny voličov strany OĽANO.
Tomáš Valášek a Marek Šefčík si tu včera vymieňali odkazy od voličov.
"My ženy sme ľudské bytosti, nie bábiky, s ktorými si môžete robiť, čo chcete." Lucia z Komárna.
"Volila som ZA ĽUDÍ, Valášek by mal vrátiť mandát." Gertrúda z rodnej obce Mareka Šefčíka.
No aj voliči OĽANO majú niekoľko odkazov: "Volil som vás, aby ste bojovali s korupciou, nie, aby ste obmedzovali naše práva, oklamali ste nás. Nehanbíte sa, že ste takto zneužili našu dôveru?"
A vy chcete ešte aj ohýbať aj rokovací poriadok, len aby ste si presadili svoje. Dobre, tvrdíte, že nie je to úplne až tak myslené, ako to je v tom zákone, však každý urobí nejakú tú chybičku, keď číta tie pozmeňujúce návrhy. Poslancovi Šíblovi ste tu vyčítali bodky, čiarky, úvodzovky. On tu, chudák, tri hodiny potom čítal ešte aj každú jednu úvodzovku. Dobre, ak sa zhodne ctené plénum Národnej rady, že to, čo je napísané tu, je hlúposť – a ja som s tým ochotný súhlasiť, naozaj to doslovné čítanie je až vtipné –, tak to zmeňme, ale teraz platí tento zákon. A v tomto zákone je napísané, že majú byť prečítané doslovne.
My chceme, aby sa hlasovalo o našich pozmeňujúcich návrhoch. Ja chcem vidieť Mareka Šefčíka, ako hlasuje o tom, či ženy, ktoré si chcú privyrobiť na materskej, dostanú slušnú materskú, alebo nedostanú slušnú materskú. Ja chcem vidieť, ako konzervatívni poslanci hlasujú o tom, či každé živonarodené dieťa má dostať príspevok pri narodení, alebo nie. Ja chcem vidieť, ako ctené plénum hlasuje o tom, či ani žena, ktorá bola znásilnená alebo ktorá ostala tehotná v dôsledku trestného činu, či ani tá nemôže ísť na tú medikamentóznu, na ten medikamentózny potrat. Chcem vidieť, či naozaj budete nútiť ženy aj v tomto období chodiť na potrat do nemocníc, plné covidových pacientov.
Vy sa toho môžte veľmi jednoducho zbaviť, keď na poslaneckom grémiu zlomíte tento rokovací poriadok cez koleno a budeme napriek tomu, že to neni v súlade s rokovacím poriadkom, hlasovať ako o prvých o dvoch pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyni Záborskej. Nič jej nebránilo, aby sa tu postavila a prečítala ich ešte raz. Ja neplánujem dať hlasovať o týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch. Ak ma k tomu donútite cez poslanecké grémium, bude to v rozpore so zákonom.
Ďakujem.