55. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Čo sa týka, čo sa týka kŕmenia zvierat, hlavne ošípaných, surovinami alebo prebytkami, alebo potravinami, ktoré ostanú v domácnosti, to je to tzv. mokré kŕmenie, ktoré u nás v podstate už ani neexistuje, čo mi je tiež ľúto. Je tam aj problém s európskou legislatívou, to vieme, pri skenovaní takýchto, nazvime ich odpadov, je to hrubé slovo, ale odpadov potravinových, ale práve pri tom pridomovom predaji je tam šanca tieto, tieto doma, doma neskonzumované potraviny skŕmiť, pretože tam asi nikto nebude kontrolovať, čím to prasa je kŕmené, aj keď hovorím, tá efektivita dnes, ktorá, na ktorú sa kladie hlavne dôraz pri chove, chove zvierat, asi bude trošku nižšia, pokiaľ to nie je správne zorganizované, a zase možno aj z hľadiska ekonomického to bude asi efektívnejšie pri takomto malom predaji.
Čo sa týka, čo sa týka rastlinných, predaja rastlinných komodít, my máme, máme vyhlášky na predaj konečnému spotrebiteľovi. Tam, si myslím, že toto je celkom dobre obsiahnuté, čiže tie rastliny dajú sa predávať. A ten predaj z dvora, ten predaj, pridomový predaj je vlastne, strašne málo sa odlišuje od toho, čo je dnes bežný predaj mäsa a mäsových výrobkov, lebo je tam povinná veterinárna kontrola, takže predpokladám, že tá vyhláška to ešte nejako upresní, upresní.
A, ale hovorím, toto, čo hovorí pán Fecko, má pravdu, treba ozaj s tými potravinami narábať šetrne, a pokiaľ sa niečo dá, tak asi je lepšie doma nechať skonzumovať ten obed, ktorý ostane, a vieme, že je zdravotne nezávadný, tomu prasiatku, ako ho dávať niekde do kompostov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Fecko, veľmi pekne ďakujem za normálny, ľudský a jednoduchý príspevok k tejto debate a k tomuto predkladanému návrhu zákona.
Súhlasím s tým, aj čo povedal kolega Jaro Karahuta, že ak je potravina vhodná na ľudskú spotrebu a nedojedením obeda alebo večere sa táto potravina znehodnocuje a nejaká európska smernica a podobné bludy podľa môjho názoru už túto potravinu zakazujú nejakým zvláštnym spôsobom ponúknuť do nejakej živočíšnej výroby na to, aby to bola, táto potravina bola skŕmená, je podľa mňa bohapustým plytvaním tým, čo slovenský ľud dokáže svojimi rukami na týchto poliach našich a mnohých iných inštitúciách dorobiť.
Čiže mnohé inštitúcie, ako sú školské jedálne alebo domovy sociálnych služieb, jednoducho chcú túto smernicu, alebo doslova tento blud, keď ho chcú obísť, tak to robia jednoduchým spôsobom, tieto zvyškové potraviny skladujú do špeciálnej nádoby, stačí, že navrch napíšu materiál triedy III alebo triedy C nevhodný pre ľudskú spotrebu, majú zmluvu podpísanú s nejakým chovateľom nejakých, nejakých zvierat, väčšinou je to nejaký pán, ktorý má nejakú chovateľskú stanicu psov, a táto, táto vlastne, táto vlastne zmes, ktorá vzniká vlastne týmito obedovými nejakými zvyškami, tak je potom nejakým normálnym a rozumným spôsobom skŕmená či už nejakým gazdom, ktorý naozaj tie ošípané má, alebo naozaj niekto, kto má nejakú chovateľskú stanicu psov, takže toto je naozaj rozumné, potravinami by sa plytvať nemalo a v žiadnom prípade nie sme takí bohatí, aby sme mohli kupovať drahé veci.
Čo sa týka potravín po minimálnej, minimálnom dátume spotreby, tak tieto potraviny, najmä keď si vezmeme príklad či už z okolitých krajín v strednej Európe, ale najmä je to v krajinách západnej Európy, tieto potraviny sa desiatky rokov predávajú lacnejšie, oveľa lacnejšie, ak sú po tomto dátume minimálnej spotreby, od, je tam, myslím, od 60 do 90 dní, a tieto krajiny dokážu už s týmito potravinami dobre manipulovať.

Ďakujem pekne. Ja by som bola veľmi rada, ak by sme vlastne tento inštitút pridomového hospodárstva si vyriešili za okrúhlym stolom, pretože jasné, ako hovorí aj kolega Karahuta, tieto zvyšky sa dajú využívať pre hosp... v rámci pridomového hospodárstva, ale v prípade, že vlastne tieto hospodárske zvieratá a produkty z nich sú konzumované v rámci domácností, priateľov a darovania, nie je problém a tým pádom nie je potrebné vlastne to, to upravovať priamo v zákone o potravinách, pretože zákon o potravinách a celá európska legislatíva sa vzťahuje len pri uvádzaní potravín na trh. Problém je, ak tieto potraviny z pridomového hospodárstva sú uvádzané na trh. To znamená, že v tomto prípade ten, aj ten pridomový hospodár, to hospodárenie musí spĺňať požiadavky akejkoľvek – aj európskej, aj národnej – legislatívy. Čiže z môjho pohľadu, možnože to čítam zle, je to zavedenie ďalšej povinnosti. A ja sa pýtam, prečo má byť zavedenie ďalšej povinnosti, pretože pre nich, pre pridomového hospodára platia všetky ostatné povinnosti vyplývajúce z potravinovej legislatívy.
A preto si myslím, že vlastne tento zákon by mal ísť tým pádom na notifikáciu, preto budem rada, ak tento problém si spoločne vydiskutujeme a dospejeme k nejakému rozumnému záveru.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja vítam každý jeden návrh zákona, ktorý prispeje k tomu, aby sa menej plytvalo potravinami, a tu aj na tomto mieste chcem povedať, že je to aj o výchove a zmene myslenia aj v domácnostiach, ale aj, aj to, ako sa správajú firmy, ktoré tieto potraviny vyrábajú, dodávajú. Takže čo sa týka plytvania potravín, tak neviem, či mám úplne aktuálny údaj, ale na Slovensku sa vyhadzuje viac ako 160 kg potravín na obyvateľa ročne, čo je veľmi veľké číslo. A údajne Slováci míňajú až, teda čo minú za potraviny, tak až 50 % z tých peňazí – v úvodzovkách – skončí v koši. Takže každý jeden krok, každý jeden zákon, ktorý prispeje k tomu, aby tie potraviny nekončili v koši, ale zasýtili niekoho, vítam a budem hlasovať za.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. A keďže tu už bolo viac-menej všetko povedané v rozpravách, tak len budem reagovať na to, že naozaj vítam tento návrh. Skutočne je namieste a načase, aby takýto návrh prišiel. Plytvať s potravinami sa nemá, definitívne, ako pán kolega ešte povedal k tejto veci, 30-40 % je to na Slovensku, 50 % je to plytvanie v Európe, tejto tematike som sa venoval. Čiže v podstate toto zabezpečuje, že takéto plytvanie až veľké nebude. A trošku mám obavy jedine z bezpečnosti týchto potravín, ale tam je tá obmedzená doba, do ktorej sa to môže akože darovať, tieto potraviny. A to je jediná moja, ako taká, taká otázka, ale to ešte môžme vyšperkovať.
A ešte ja by som chcel dodať k pánovi poslancovi Feckovi, čo hovoril, naozaj je treba prekopať tie pokuty, pretože to rozmedzie je veľmi veľké a tam je naozaj potom vytvorený priestor pre korupciu. Len toľko by som chcel dodať veľmi krátko.
Veľmi pekne vám ďakujem a podporujem tento návrh zákona.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Súhlasím s vystúpením pána poslanca Fecka, čo sa týka toho, ako naložiť s tými potravinami, ktoré doma ostanú. Ja na rozdiel od neho som za komunistov žil len 13 rokov, ale doma sme ešte aj po páde komunizmu chovali, dokonca až donedávna, možno posledných 5 rokov sa doma už nechová nič, zvieratá, všetko, čo doma ostalo, sme tým zvieratám, domácim, väčšinou sviniam dali. A väčšina tých starých gazdov, ktorí sú aj teraz, je im úplne ukradnutá hocijaká smernica Európskej únie alebo aké tu budú nariadenia, či budú môcť - nebudú môcť, aké sú pokuty. To, čo im doma ostane, tým zvieratám to aj dajú. Je to zdravý sedliacky rozum. Je to oveľa lepšie, ako keby to mali dávať niekde do kompostu, s tým absolútne súhlasím.
Akurát to isté, ako povedali viacerí predrečníci, tie pokuty, vždy keď vidím nejaké pokuty, tak sa mi rozsvieti také červené svetielko. Ja si myslím, že mali by sme ľuďom vysvetľovať, vzdelávať a vo veľa prípadoch sa aj od nich poučiť radšej, ako ich hneď nejako sankcionovať, a myslím si, že tá horná hranica tých pokút je dosť vysoká, aj ten rozsah sa mi nezdá. Neviem, kto o tom bude rozhodovať, či je niekto v dnešnej dobe schopný brať úplatok za to, aby nedostal 700 eur, ale dostal napríklad len 100, či si nedovolí, to už je na ňom. Ale aj tak si myslím, že tá horná hranica je zbytočne vysoká.
Druhá vec je, toto nezníži úplatky celkovo ako v spoločnosti, tieto pokuty, nech ich upravíme, ako chceme. My sme tak naučení, a ja si myslím, ešte nejaké dve-tri generácie to potrvá, kým to, tento neduh stadeto odíde, a nezabráni tomu. Ale takýmto spôsobom, že budeme to my preventívne riešiť, ako som povedal, tu má väčší význam, ako nejaké sankcionovanie ľudí.
Ďakujem.

Iba jednou vetou. Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyne a páni kolegovia, že sme spoločne uzavreli, že tento, táto novela má zmysel a bude podporená. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vaše príspevky, ktoré vo všeobecnosti potvrdzujú, že prichádzame s novelou, ktorá je naozaj potrebná, a je všeobecný konsenzus, že ju môžme prijať v parlamente.
Dovolím si však reagovať na niektoré výhrady, ktoré, ktoré zazneli, hlavne od pána poslanca Stredáka.
Treba povedať, že tie drakonicky vysokové... vysoké, miliónové pokuty sa minuli účinkom. Vieme, že bolo uložených 38, jedna bola zaplatená zrejme len omylom, takže je, je načase, aby sme tie pokuty znížili. Ja sa nebránim diskusii o rozpätí pri prvom a opakovanom porušení. Ten, to rozpätie od 100 do 5-tisíc euro pri, pri prvom porušení, samozrejme, závisí nielen od závažnosti toho porušenia, ale treba povedať, že treba prihliadnuť aj na to, že, že koho tá pokuta zabolí, lebo povedzme stoeurová pokuta v nejakej malej predajni, nejakej večierky alebo niekde na vidieku je už dostatočne výchovný nástroj. Pri takej veľkej prevádzke ako hyper Tesca stoeurová pokuta nie je až taký silný výchovný nástroj, takže keď aj budeme viesť diskusiu o tom rozpätí, tak by som bol rád, ak by sa, ak by, ak by ste zohľadnili aj tento aspekt.
Samozrejme, že Štátna veterinárna a potravinová správa vydá metodiku, ako by mali postupovať tí kontrolóri pri ukladaní pokút, a, samozrejme, sa budeme snažiť v maximálne možnej miere zjednotiť postup jednotlivých kontrolórov, aby sme tam nemali veľký rozptyl, ako sa to stávalo v minulosti, čo, samozrejme, máte pravdu, vedie k možnej korupcii.
Ohľadne pridomového hospodárstva, my sme túto novelu zamerali na produkty živočíšnej výroby a z chovu, z toho dôvodu, že toto máme odladené aj so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, pokiaľ by sme mali hovoriť o rastlinnej výrobe, museli by sme do toho zapojiť aj expertov z ÚKSUP-u, Ústredného kontrolného skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, takže ja by som skôr hovoril alebo navrhoval, že riešme to povedzme v ďalšom, v ďalšej novelizácii. Rovnako tá diskusia o tom, že či treba notifikovať, alebo netreba notifikovať, je legislatívnotechnická otázka. Len upozorňujem na to, že ak by sme išli do zložitého procesu notifikácie, tak celý proces schválenia aj v tejto novele odsunieme o šesť mesiacov.
Som rád, že všetci ste sa vo vystúpeniach zhodli na tom, že predaj potravín po dobe minimálnej trvanlivosti je, je, je správnym krokom. Ja si myslím, že aj tá dohoda, ktorá bola ako kompromisná doho... dosiahnutá medzi hlavne ministerstvom sociálnych vecí a, a predajcami potravín a charitatívnymi spoločnosťami, je to dobré riešenie. Ja by som tiež privítal, kebyže povedzme rezort sociálnych vecí nájde viac zdrojov na podporu infraštruktúry charitatívnych spoločností, aby sa ich absorpčná spoločnosť redistribúcie takýchto potravín zvýšila, ale to nie je v kompetencii nášho ministerstva.
Čo sa týka samotnej kontroly, ak sa teda môžem vrátiť k tomu pridomovému hospodárstvu, tej produkcie, my budeme kontrolovať konečnú kvalitu produktov. Čiže my nebudeme riešiť nejaké tie kŕmne postupy, my budeme jednoducho riešiť nezávadnosť tej produkcie, to je pre nás dôležité. Ten, ten komerčný predaj po tých 45 dňoch, uvidíme, v akom rozsahu to bude fungovať, ale ešte raz, tým hlavným zámerom je znížiť potravinový odpad, ktorý, ako ste viacerí správne uviedli, je na Slovensku veľmi veľký.
A ja si myslím, že táto diskusia je aktuálna predovšetkým dnes, keď sa nám zvyšujú ceny potravín pod vplyvom cien, rastúcich cien energií aj vstupov, teda komodít, že ak dneska niektoré štatistiky hovoria, že, že štvrtina, v niektorých prípadoch až tretina potravín sa vlastne vyhodí. Ak by sme vedeli nášho spotrebiteľa primäť k tomu, aby bol racionálnejší pri nakupovaní potravín a znížil to nakupovanie, tak tá úspora by možno, že viac ako by vykompenzovala aj ten nárast potravín, ktorý tento rok zrejme zaznamenáme. To znamená, že ak by to bolo povedzme len, ja neviem, tých 20 %, že sa tých potravín minimálne vyhodí v každom zo sledovaných regiónov, a kebyže jednoducho to plytvanie potravinami znižujeme len o polovicu, tak jednoducho je to 10 % finančná úspora pre, pre spotrebiteľov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti k tomu, čo bolo povedané. Tu sú v podstate, v podstate jedná sa o také tri, tri zásadné okruhy, ktoré rieši tento zákon, predĺženie doby minimálnej trvanlivosti, zrušenie povinného, povinnosti uvádzať 50 % výrobkov v letákoch a pridomový predaj.
Ešte predtým, jak k týmto bodom prejdem, ja chcel by som poďakovať všetkým diskutujúcim za diskusiu, pretože konečne aj v tomto parlamente bola diskusia slušná, vecná, odborná, nebola politická, neboli žiadne urážky. Ja som veľmi rád, že keď sa dostaneme k týmto témam, ako sú tie chlebové, potraviny, že dokážeme diskutovať a nehráme tu žiadnu politickú hru, pretože, tak ako stále hovorím, nemáme koaličný a opozičný rohlík, máme iba rohlík.
Čo sa týka predĺženia doby minimálnej trvanlivosti, v tomto smere, keď sa začínalo s touto debatou, ja som mal veľa výhrad. My sme, my sme komunikovali medzi sebou v rámci ministerstva. Ja som rád, že nakoniec to došlo do takého štádia, takže sú tam výrobky, voči ktorým ja osobne výhrady nemám ako, ako potravinár, hygienik. A keď si to, keď niekto má výhrady a sa bojí, že tie potraviny nebudú bezpečné, tak si potom spomeňme na vlastné kuchyne, a prvé, čo urobí gazdiná alebo manželka, alebo kto kupuje potraviny, tak špagety vysype do takej vysokej nádoby, kde žiadna doba trvanlivosti nie je. Cukor sa vysype, soľ sa vysype, ryža sa vysype a nikto nevie, že kedy to bolo vyrobené.
To je zaujímavé, že máme dva metre. Na jednej strane meter jeden, kde, kde sa bojíme možno niekedy zbytočne komunikujeme tieto veci, aj keď osobne aj u nás doma sa pravidelne doby spotreby kontrolujú, na druhej strane veci, ktoré donesieme domov, zrazu nám nevadia. Toto je realita, takže ja si myslím, že tu, tu problém nie je, a takéto, takéto mediálne výstupy, ako boli aj včera, že vraj výrobcovia budú ukrátení a neviem čo, ja si myslím, že toto neférové zavádzanie verejnosti, pretože zodpovednosť je na strane obchodníka, nie na strane výrobcu. On musí si zistiť, či ten výrobok je zdravý a bezpečný, alebo nie je.
Čo, čo sa týka zrušenia 50 % povinnosti, ono to marketingovo bolo pekné, keď to bolo. Opýtam sa, štatisticky za tri roky, čo to máme, čo sa udialo, lebo už môžeme to vyhodnotiť, a prakticky sa neudialo nič. A ja by som oveľa viac privítal aktivitu obchodných systémov nezávisle od toho, či sú slovenské, alebo zahraničné, ktoré som postrehol v Čechách. Nehovorím, že je to všade, ale videl som, keď som chodil veľa po Čechách, v Čechách, že na dverách predajne bolo napísané, že tu predávame 65 % českých výrobkov. Toto je najlepší marketing, ktorý môže byť, že sám obchodník láka zákazníkov na zastúpenie výrobkov, a si myslím, že bude to aj účinnejšie, keď na tom letáku bude napísané, tak ako to je navrhnuté, že koľko, aký je podiel výrobkov v tomto obchodnom systéme.
Čo sa týka pridomového predaja, je nám jasné, že, že Európske normy nám neumožňujú predávať potravino... kŕmiť potravinovým odpadom. Je to, je to z hľadiska bezpečnosti dosť pochopiteľné, pretože máme veľké koncentrácie zvierat. Tie potraviny sa nevedeli zabezpečiť, aby boli prepravované tak, aby neboli zdravotné, bezpečné aj pre, pre zvieratá. Ale na druhej strane to, čo aj povedal pán minister, že v tom pridomovom predaji asi ťažko príde veterinár kontrolovať, čím kto kŕmi zvieratá, pretože to ani si neviem predstaviť, že by ostal nejaký jogurt alebo neviem jaký výrobok, alebo obed, aby sa nedal prasiatkam, keď ho má doma. Jednoducho ho dá. Pre toto, čo povedala pani kolegyňa Halgašová, s tým súhlasím, potravina má byť bezpečná. Čiže pre mňa je dôležitý ten konečný efekt, keď ten veterinár dá pečiatku na ten výrobok, že je bezpečný. To je dôležité. Hej? A, a že by tam bola nejaká kontrola policajná, ktorá kontroluje toho gazdu, že čím kŕmi, to ani, prakticky si to neviem predstaviť. Možno dať to na papier, ale prakticky si to asi neviem predstaviť. A je to predaj do jednej tony, takže to je v podstate desať prasiat do mesiaca.
Ja ešte chcem k tomu potravinovému odpadu, lebo tie štatistiky sú rôzne. Ty si hovoril 163, to je teraz oficiálne číslo, niekde sa hovorí o 110, 112, 115, ale podstata je tá, že ten odpad nám nevzniká tak, že, že si doma vážime, a kto viac odpadu vyhodí, ten je lepší. Tak to nefunguje, pretože doma, odpad z domácností je možno 50 %. Tých druhých 50 %, 40-60, ale aj je tá druhá polovica nám tvoria reštaurácie, ale tvoria nám to markety, markety nám tvoria. Ja som teraz našiel nejakú štatistiku, v roku 2015 to bolo 15 mil. kg, dnes to je možno 20 mil. kg.
Ale vysoký podiel a hlavne zeleninového odpadu je neštandardná zelenina, neštandardné ovocie. To je tiež vysoké percento, ktoré vďaka nejakým normám zase a vďaka tomu, že ľudia sa naučili len pekném, farebné a vyblýskané kupovať, nám končí často v bioplynkách. A kto bol v takej veľkej, neďaleko máme veľkého pestovateľa zeleniny, tak tam to končí, v bioplynkách končí. Neštandardná mrkva, neštandardný petržlen a neviem čo a ten, to je vysoký podiel odpadu, ktorý nám tvorí na Slovensko. A tam asi tiež by stálo na zamyslenie v rámci tej komunikácie s pestovateľmi, možno urobiť niečo, aby ten odpad, aby tie ovocie a hlavne ovocie, zelenina neskončili, nekončili v odpadoch.
A čo sa týka tých domácností. Ja... Aj toto, čo hovoril pán Stredák, áno, máme vysoký podiel marketov. Dnes je možno už 90 %. Ale prvé Tesco bolo otvorené v roku 1999. To nie pred sto rokmi, v roku 1999 a my sme umožnili za, za 15 rokov v podstate vybudovať takúto koncentráciu týchto sietí, že dnes sme závislí na tom, čo oni predajú, alebo nie, pretože dnes keby, keby niekto prijal rozhodnutie, a nech nemá to kompetenciu aj pán minister, že zatvorí tie všetky zahraničné siete, tak potom si povieme ten bod, tú variantu B, kde sa tie potraviny budú predávať.
Čiže ja si myslím, že môžme, môžme hľad... môžme nadávať a ja sa nezastávam teraz sietí, pretože máme obrovskú sieť COOP JEDNOTA, hej, ktorá je slovenská a ktorá predáva najviac slovenských potravín, lenže mali by sme asi, asi uvažovať alebo zamyslieť aspoň nad tým, nad tým plánom B, že keď nechceme byť závislí na tých zahraničných, tak kde tie potraviny vôbec budeme predávať, pretože nezávislý maloobchod, čím väčšie mesto, tým toho nezávislého maloobchodu je menej, a tá naša závislosť stúpa. A myslím, že stúpne čím budú drahšie potraviny, tak tým tá závislosť bude väčšia, pretože tým viac sa bude potravín hľadať v zahraničí, ktoré sú lacnejšie.
Takže z mojej strany za tento zákon, áno, podporujem, podporujem ho určite, na výbore sa budeme pýtať k tomu pridomovému predaju, tam, pokiaľ by bolo možné, aj, aj tú vyhlášku, ktorá bude, ktorá bude nasledovať po tomto zákone, keby bol aspoň základný koncept tejto vyhlášky predstavený členom výboru, lebo toto asi bude pre nás dôležité z hľadiska bezpečnosti potravín, a ja osobne za tento zákon zahlasujem.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ako, pán kolega, ako si správne povedal, tak tie špagety, keď sa vysypú do tej nádoby, tak tá zodpovedná, tá osoba je ten človek, ktorý si vysype do tej nádoby. Čiže v domácnosti si za to zodpovedám ja.
Ja mám jediný problém s tým, ja, samozrejme, ten zákon podporím, je to dobrý zákon, len treba vyšperkovať ešte určité detaily a nie sú mi úplne jasné.
Pokiaľ ako retailer zodpovedám za darované potraviny po dátume minimálnej spotreby, tak ako čo mám si urobiť, mikrotesty na tie potraviny, alebo, alebo ako zistím, že tie potraviny sú v poriadku? Lebo ja som teda zodpovedný ako retailer, keby som bol retailer, tak som zodpovedný ako retailer, ako ten maloobchodný, ako ten predajca, ktorý tie potraviny daruje.
Čiže len toto treba vyšperkovať, hovorím, to nie je kritika, len mali by sme sa na to pozrieť takisto ako meto... vypracovaná metodika ŠVPS, ktorá sa bude vypracovávať na tie pokuty, tiež ja, napríklad môj návrh je na meter štvorcový. To je tiež riešenie, ako to, ako to urobiť a nesankcionovať napríklad maličké mini potraviny s 30 m2 a 5-tisíceurovou pokutou, ako keby sme sankcionovali veľké, veľký reťazec s niekoľko desiatkami metrov štvorcových. Čiže tam ten rozdiel by sa mohol akože prejaviť.
Veľmi pekne vám ďakujem za rozpravu.