55. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne tu ani nevidím, tak asi iba vážení kolegovia dnes, ctená snemovňa, chcel by som uviesť návrh zákona, ktorý v posledných dňoch vzbudil veľkú pozornosť aj na slovenskej mediálnej scéne. Žiaľ, veľmi veľa tých informácií, ktoré sa objavili, boli dezinformácie, k tomu sa asi ešte vrátim, a preto chcem povedať pár konkrétnych vecí, faktov a reálnych informácií o tejto zmene, ktorú navrhujem.
Novela živnostenského zákona podľa môjho návrhu by mala priniesť zavedenie novej viazanej živnosti, ktorá sa bude nazývať právne poradenstvo. Toto právne poradenstvo vlastne bude umožňovať poskytovanie poradenstva v špeciálne, taxatívne vymedzených oblastiach a pre taxatívne vymedzené činnosti, to je poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, vykonávanie právneho poradenstva v oblasti tvorby práva, konzultačnú činnosť v oblasti tvorby práva a poskytovanie ďalších foriem právneho poradenstva.
Teraz sa vrátim preto k tomu, prečo hovorím o dezinformáciách. Objavilo sa tu veľmi veľa správ o tom, ako ideme v podstate umožňovať akúkoľvek právnu činnosť, akékoľvek právne služby pre právnikov, ktorí nie sú členmi advokátskej komory. Chcem veľmi jasne povedať, že to nie je pravda. Tento návrh naďalej ponecháva možnosť zastupovať klientov v konaniach len advokátom. Čiže ide o sporovú alebo nesporovú agendu, to je veľký rozdiel, a samozrejme, že pred súdom a v sporovej agende bude aj naďalej klienta môcť zastupovať iba advokát. Takisto takýto právny poradca, takto, nová viazaná živnosť mu neumožní autorizovať zmluvy o prevode nehnuteľností. Vlastne zámerom tohto návrhu je umožniť otvorenie trhu pre limitovaný počet právnikov, samozrejme s právnickým vzdelaním druhého stupňa, v oblastiach, ktoré sú jednoduchšie a ktoré aj v súčasnosti veľmi často nevykonávajú advokáti.
Kto ich teda potom vykonáva? Keďže pre mnohých občanov a pre mnohé, najmä malé firmy sú služby advokátov príliš drahé, tak sa zvyčajne obracajú na bežných právnikov, ktorí ich poskytujú na základe konzultačných služieb, na základe toho, že si založia firmu, ktorá poskytuje takéto konzultačné služby, veľmi veľa takýchto služieb poskytujú napríklad realitní makléri, takisto realitné agentúry a povedzme si úplne otvorene, že veľmi veľká časť takýchto právnických služieb a právnického poradenstva, že ju poskytuje jeden veľký a veľmi silný dodávateľ, ktorý sa volá Google. Ľudia si sťahujú rôzne zmluvy z internetu, upravujú si ich, chodia za susedmi alebo za niekým, kto má aspoň nejaké trošku právne vedomie, a takto teda sa snažia zabezpečiť si nejakú takúto zmluvu. Samozrejme, a dôvodom tohto celého sú obavy z toho, že by sa im vlastne takéto právnické služby advokáta predražili.
Tieto obavy nie sú úplne neodôvodnené. Keď si predstavíme človeka, ktorý dajme tomu chce predať auto v hodnote päťtisíc eur a išiel by za advokátom, aby mu pripravil takúto kúpno-predajnú zmluvu, tak za to zaplatí zhruba 300 eur. A jednoducho ten advokát ani nemôže ísť nižšie s touto cenou, jedine ak by to urobil načierno, čo, samozrejme, nepredpokladám. A samozrejme, že takáto služba advokáta by sa takémuto človeku predražila. V prípade, že by to bol napríklad byt za 150-tisíc eur niekde v Bratislave alebo domček niekde pri Žiline, tak tam služby advokáta alebo nárok na odmenu podľa vyhlášky začína niekde na 700 eurách, čo, samozrejme, pre mnohých ľudí je veľmi vysoká suma.
Súčasná úprava poskytovania právnych služieb výlučne cez advokátov nepomáha občanom. Nepomáha ekonomike, nepomáha podnikateľskému prostrediu, ale vlastne obmedzuje vstup na trh a veľmi výrazne ho reguluje. Vieme, že takéto, takýto stav bol v minulosti trošku iný. Existovali tu komerční právnici, ktorí poskytovali takéto služby, ale pred časom prišla úprava zákona, ktorou sa vlastne táto profesia komerčných právnikov, môžem povedať, že zrušila a ich komora sa zlúčila s advokátskou komorou a vlastne odvtedy je možné, že takéto služby poskytuje alebo je dovolené, že ich poskytujú výlučne advokáti.
Ja som si dal urobiť štúdiu Parlamentného inštitútu, ako toto vyzerá, takáto úprava, v iných krajinách Európskej únie, môžem vám ju kľudne poskytnúť, dá sa aj stiahnuť na ich stránke, a z nej vyplýva, že v Európskej únii je v podstate niekoľko alebo dve základné skupiny krajín, možno tri. V jednej skupine je, sú tieto služby veľmi liberálne postavené. To znamená, že právnické služby môžu poskytovať nielen advokáti, ale aj bežní právnici a niektoré dokonca aj ľudia bez právnického vzdelania, napríklad takéto krajiny sú Fínsko, Švédsko. Potom je skupina, kde je to do určitej miery uvoľnené, poviem vám napríklad príklad Španielska, to je veľká krajina, známa, a tam poskytovateľmi právnických služieb sú absolventi právnických fakúlt a sociálnych odborov, graduado sociales, ak som to dobre prečítal. Takýto absolvent sa môže stať právnym poradcom pre sociálne zabezpečenie, právne konzultácie a rady a zároveň je oprávnený na konania vo veciach súdnych procesov v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Čiže dokonca môže sa podieľať na súdnych procesoch.
Holandsko. Ďalšia zaujímavá krajina. Holandsko má pri poskytovaní právnych služieb neregulovaný trh v oblastiach, ktoré nespadajú do oblasti zastupovania pred súdom, napríklad správne a pracovné právo. Mohol by som povedať viacero takýchto krajín, nebudem zdržovať a možno len zhrniem, že ten právny stav, ktorý je na Slovensku, je veľmi podobný právnemu stavu v Nemecku a v Rakúsku, čiže predpokladám, že to vychádza z neho, a je to v podstate tradičný stav v týchto nemecky hovoriacich krajinách, kde právnické služby sú vyhradené výlučne advokátom, na druhej strane takýchto komôr je zvyčajne viac a nie je iba jedna, to znamená, že aj tá regulácia je v podstate určitým spôsobom rozložená na viacero subjektov a advokát si môže vybrať, ktorej komory sa stane členom.
Možno ešte spomeniem to, že ľudia aj po prijatí tohto návrhu zákona si budú môcť vybrať, či tieto konzultácie, vypracovanie zmlúv, právne podklady na úrady a podobne si dajú vypracovať advokátom alebo právnym poradcom.
To im, samozrejme, nikto nebude brániť a ak niekto chce mať väčší pocit istoty, že si to dá vypracovať u advokáta, samozrejme, je to jeho rozhodnutie a nikto mu v tom nebude brániť a tak je to aj dobré. Je to možno podobné, keď dám taký príklad, ako sú prekladateľské agentúry, ktokoľvek z nás si môže dať urobiť preklad v prekladateľskej agentúre, sú ich na trhu desiatky. Dokonca aj veľa živnostníkov je na trhu, ale samozrejme, že nie každý z nich má pečiatku na úradného prekladateľa, na určité úradné listiny je nutná, nutné mať takúto pečiatku, keď ich chcete mať preložené a, samozrejme, keď niekto chce mať väčšiu istotu, že takýto preklad je spoľahlivý a je dokonalý, tak môže si ho dať urobiť takémuto súdnemu prekladateľovi. Čiže, čiže veľmi podobný, veľmi podobná situácia, si myslím, že by bola aj v takejto, tejto oblasti, keď tento návrh zákona by sa podarilo presadiť.
Možno ešte také zhrnutie na záver: Tento návrh zákona by mal priniesť zefektívnenie situácie na trhu poskytovania právneho poradenstva. Ide o to, že máme na výber medzi reguláciou, vysokou reguláciou, ktorá je vlastne skutočnosťou dnes, a určitým uvoľnením trhu a slobodnejším prístupom k právnickému poradenstvu, ktoré navrhujem. Tým, že sa zvýši konkurencia na trhu a podporí sa slobodné, slobodné podnikanie, tak predpokladám, že sa zvýši prístup občanov a malých firiem k právnemu poradenstvu a takisto sa vytvorí určitý tlak na advokátov, aby svoje služby poskytovali kvalitnejšie, aby svoje služby poskytovali aj lacnejšie, a takisto predpokladám, že sa do určitej miery obmedzia bariéry pre vstup do advokátskej komory a pre vstup vlastne na trh týchto advokátskych služieb. Ničím sa neobmedzujú kompetencie advokátov, v sporoch a konaniach pred súdmi budú naďalej jedinými, kto môže takéto služby vykonávať, čím, samozrejme, je aj ďalej chránená dostupnosť alebo kvalita súdneho procesu, pretože Slovenská advokátska komora by sa mala starať o to, aby takíto advokáti boli dobre pripravení, aby poskytovali kvalitné služby.
Takže ďakujem za váš záujem, že ste ma vypočuli, a chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
18:35
Vystúpenie 18:35
Zita PleštinskáNa verejné hlasovanie o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích...
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Z 100 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za Janu Berincovú hlasovalo za 96 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa hlasovania 3 poslanci,
– za Martina Mikluša hlasovalo za 97 poslancov, 1 hlasoval proti, 2 sa zdržali hlasovania,
– za Mareka Šveca 2 hlasovali za, 20 hlasovali proti, zdržalo sa hlasovania 78 poslancov,
– Martin Vavro, 26 hlasov za, 16 hlasovalo proti, zdržalo sa hlasovania 58.
Na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolení Martin Mikluš a Jana Berincová.
Keďže nebol zvolený potrebný počet členov rady, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupuje... postupujú všetci navrhnutí kandidáti okrem tých, ktorí boli dnes, teda všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.
Overovatelia poverujú svojho člena Zitu Pleštinskú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán presedajúci. Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, ktoré sa konalo 2. februára 2022.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Z 100 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
– za Janu Berincovú hlasovalo za 96 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa hlasovania 3 poslanci,
– za Martina Mikluša hlasovalo za 97 poslancov, 1 hlasoval proti, 2 sa zdržali hlasovania,
– za Mareka Šveca 2 hlasovali za, 20 hlasovali proti, zdržalo sa hlasovania 78 poslancov,
– Martin Vavro, 26 hlasov za, 16 hlasovalo proti, zdržalo sa hlasovania 58.
Na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolení Martin Mikluš a Jana Berincová.
Keďže nebol zvolený potrebný počet členov rady, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupuje... postupujú všetci navrhnutí kandidáti okrem tých, ktorí boli dnes, teda všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.
Overovatelia poverujú svojho člena Zitu Pleštinskú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rozpracované
9:02
Ako som už v úvodnom slove povedal,...
Ako som už v úvodnom slove povedal, ide o pomerne stručnú novelu, ktorá obsahuje dva body. Prvý z tých bodov sa týka možnosti poverenia výboru pre európske záležitosti tým, aby sa zaoberal nielen stanoviskami k návrhom právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a k návrhom iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ale aj stanoviskami k ďalším záležitostiam Európskej únie, resp. aby vykonával pôsobnosť Národnej rady v tejto oblasti.
V zmysle čl. 2 ods. 1 ústavného zákona Národná rada môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie. A čl. 2 ods. 2 ústavného zákona potom konštatuje, že Národná rada môže poveriť, môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa ods. 1 jej výbor. To sa stalo prostredníctvom ustanovenia § 58a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ktorý konštatuje, že výbor pre európske záležitosti, ktorý je tým povereným výborom, prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písm. a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie, a posudzuje návrh, súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk. Čiže to, na čo vytvára ústavný zákon priestor, je realizované prostredníctvom zákona o rokovacom poriadku.
Zároveň zákon o rokovacom poriadku v nasledujúcom odseku, § 58a ods. 4, stanovuje, že Národná rada si môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa ods. 3, ktorý som pred chvíľou citoval, písm. a) až c). To znamená, že ak sa tak Národná rada v konkrétnom prípade rozhodne, nerozhoduje o uvedených stanoviskách výbor, ale priamo plénum Národnej rady. Okrem schvaľovania stanovísk k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov EÚ, sa však Národná rada podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona zaoberá, môže schvaľovať stanoviská aj k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada buď vláda, alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady. Vo vzťahu k stanoviskám Slovenskej republiky k ďalším záležitostiam Európskej únie však ústavný zákon nepredpokladá, že by Národná rada mohla zákonom poveriť výkonom tejto pôsobnosti príslušný výbor.
Predkladatelia návrhu novely sa domnievajú, že takáto úprava nie je celkom logická, pretože ústavný zákon zveruje Národnej rade možnosť poveriť výbor pre európske záležitosti, resp. niektorý z výborov výkonom pôsobnosti v podstatnej veci a v tak dôležitej veci, ako je prijímanie stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, a na druhej strane tak Národná rada nemá možnosť zákonom urobiť vo vzťahu k prijímaniu stanovísk Slovenskej republiky k ďalším záležitostiam Európskej únie. Ak bude návrh ústavného zákona schválený vrátane bodu 1, tak sa tým vlastne vytvorí priestor pre to, aby tak Národná rada mohla urobiť. Nedôjde priamo k povereniu výboru týmto ústavným zákonom, ale vytvorí sa priestor, aby pri najbližšej novelizácii zákona o rokovacom poriadku Národnej rady bola takáto zmena premietnutá aj do zákona o rokovacom poriadku.
Zvažovali sme, že súčasne s týmto návrhom novely ústavného zákona dáme aj návrh novely rokovacieho poriadku, ale nie je to nevyhnutné, lebo predpokladám, že v blízkej budúcnosti sa zákon o rokovacom poriadku bude otvárať, a teda táto zmena nemusí byť premietnutá do rokovacieho poriadku ihneď. Je to iba vytvorenie priestoru, aby sa takéto niečo mohlo v budúcnosti realizovať, a netreba iba kvôli tejto jednej úprave otvárať rokovací poriadok. Takže nepredkladáme súčasne s návrhom novely ústavného zákona aj novelu rokovacieho poriadku.
Druhým bodom, ktorý je možno politický a asi aj právne zaujímavejší, je znenie § alebo čl. 2 ods. 4 ústavného zákona, ktorý navrhujeme upraviť tak, aby bol jednoznačný a jasný jeho účel a aby tento účel zodpovedal zámeru ústavodarcu pri schvaľovaní návrhu ústavného zákona v roku 2004. Tu by som sa vrátil teda do roku 2004, aby sme si vyjasnili, akým spôsobom bolo zamýšľané toto ustanovenie, z akých dôvodov bolo alebo sa stalo súčasťou, súčasťou ústavného zákona. Čiže budem citovať z návrhu ústavného zákona v roku 2004, tak ako bol skupinou poslancov predložený ten návrh do parlamentu. Článok 2 ods. 4 v tom návrhu znel: "Ak Národná rada Slovenskej republiky schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do troch týždňov od jeho predloženia alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska predložený vládou a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko Slovenskej republiky, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska, ktoré predložila vláda Slovenskej republiky."
Čo bolo zámerom takto navrhovaného textu ústavného zákona? Dôvodová správa k návrhu ústavného zákona to pomerne jednoznačne vysvetľuje. Citujem: "Záväznosť schváleného stanoviska Slovenskej republiky je navrhnutá tak, aby bola rešpektovaná autorita parlamentu a zároveň, aby mala vláda dostatok priestoru na vyjednávanie.
S týmto cieľom sa navrhuje model, ktorý zabezpečí funkčnosť a efektívnosť spolupráce parlamentu a vlády. Preto sa navrhuje, aby v prípade, ak Národná rada schváli návrh stanoviska vlády, bol člen vlády schváleným stanoviskom viazaný. V prípade, ak sa Národná rada do troch týždňov od doručenia nevyjadrí k návrhu stanoviska, člen vlády bude viazaný návrhom stanoviska, ktoré schválila vláda, návrhom stanoviska, ktoré schválila vláda. Tento postup umožňuje, aby sa parlament alebo príslušný výbor zaoberal len otázkami, ktoré považuje za dôležité a svojím nekonaním neblokoval vládu v rokovaniach. Rovnako bude člen vlády viazaný návrhom stanoviska schváleným vládou aj v prípade, ak Národná rada neschváli návrh, avšak neprijme v danej veci iné stanovisko Slovenskej republiky. Ide o snahu prinútiť Národnú radu vyjadrovať so stanoviskom vlády konštruktívny nesúhlas."
Bol to trochu dlhý citát, ale jasne ukazuje, čo bolo zámerom navrhovaného ústavného zákona a navrhovaného ustanovenia. A tým zámerom bolo umožniť parlamentu schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky, ktoré sú aj odlišné od stanoviska predloženého vládou. Ale v prípade, že by sa Národná rada v stanovenej lehote, ktorá bola stanovená na, navrhovaná na tri týždne, potom to bolo v priebehu legislatívneho procesu zmenené na dva týždne, ak by Národná rada v tejto lehote v tej veci nekonala a nevyjad... teda buď sa nevyjadrila k návrhu vlády vôbec, alebo návrh vlády síce odmietla, ale neschválila iné stanovisko, tak pre ten prípad sa navrhovalo, aby toto nekonanie parlamentu malo následok, že Slovenská republika bude mať stanovisko, lebo je nelogické, aby nemala stanovisko, ale navrhovalo sa riešenie, že tým stanoviskom bude to stanovisko, ktoré schválila vláda a ku ktorému sa Národná rada nevyjadrila.
V priebehu legislatívneho procesu v druhom čítaní došlo k zmene navrhovaného znenia druhej vety spomínaného čl. 2 ods. 4. a stalo sa tak v druhom čítaní schválením pozmeňujúceho návrhu č. 5 zo spoločnej správy výborov, ktorým sa znenie druhej vety v čl. 2 ods. 4 zmenilo na nasledovné, ktoré v súčasnosti platí, a opäť zacitujem: „Ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky.“
A dôležité je aj to, akým spôsobom je táto zmena odôvodnená a môžeme si to porovnať s tým, čo je uvedené v dôvodovej správe. Citujem z odôvodnenia tohto bodu pozmeňujúceho návrhu č. 5 zo spoločnej správy: „Lehotu na schválenie stanoviska sa navrhuje skrátiť na dva týždne a následne sa navrhuje spresniť druhú vetu v čl. 2 ods. 4.“ Čiže odôvodnenie hovorí v podstate iba o lehote a o akomsi spresnení, nevysvetľuje, že by sa mala zmeniť filozofia tohto ustanovenia. Čiže tento úmysel je zrejmý, iný úmysel tej zmeny textu druhej vety čl. 2 ods. 4 nie je z toho odôvodnenia odčítateľný, ale to, ako to bolo schválené, môže vyvolávať pochybnosť, či sa to znenie druhej vety týka iba návrhov stanovísk Slovenskej republiky predložených parlamentu vládou, alebo aj tých návrhov stanovísk v zmysle čl. 2 ods. 3, ktoré sa týkajú ďalších záležitostí Európskej únie a o ktoré môže požiadať aj najmenej pätina poslancov Národnej rady. V druhej vete čl. 2 ods. 4 sa teda nespomína explicitne, na rozdiel od toho návrhu, že má ísť o návrh stanoviska predložený vládou, tak z čisto gramatického hľadiska výkladu tohto ustanovenia by mohlo vyplynúť, že ide aj o návrhy stanovísk Slovenskej republiky predložených najmenej pätinou poslancov Národnej rady. Ak by sme však takto čisto gramaticky vysvetľovali text tohto ustanovenia, bolo by to podľa názoru predkladateľov v zjavnom rozpore so zmyslom tohto ustanovenia, ako aj s jeho systematickým a logickým výkladom. Skúsim vysvetliť.
Zmyslom čl. 2 ods. 4 ústavného zákona je umožniť parlamentu vysloviť konštruktívny nesúhlas s návrhom stanoviska vlády. To znamená, že Národná rada môže schváliť stanovisko Slovenskej republiky navrhnuté vládou, to je jedna možnosť, potom to stanovisko je záväzné, alebo môže schváliť iné, odlišné stanovisko, v tom prípade to iné, odlišné stanovisko schválené Národnou radou je záväzné pre Slovenskú republiku aj pre vládu Slovenskej republiky. A potom je tu tretia možnosť, že Národná rada vo veci nekoná, resp. v lehote dvoch týždňov sa nevyjadrí, alebo sa vyjadrí len tým, že návrh stanoviska predložený vládou neschváli, ale neschváli ani žiadne iné stanovisko. Otázka je, že či má byť člen vlády viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky, ktorý predložila vláda, a to je z toho, aj z toho, ako to bolo odôvodnené, zjavné. Ale takémuto účelu predmetného ustanovenia nezodpovedá možnosť, aby rovnaké dôsledky malo aj neschválenie návrhu stanoviska predloženého najmenej pätinou poslancov Národnej rady.
Opäť zacitujem z ústavného zákona, čl. 1 ods. 1: „Vláda Slovenskej republiky alebo poverený člen vlády predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, a informuje ju o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a Európskej únii.“
Prvá veta čl. 2 ods. 4 ústavného zákona hovorí o viazanosti člena vlády schváleným stanoviskom pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
V druhej vete čl. 2 ods. 4 sa hovorí o viazanosti člena vlády navrhnutým stanoviskom v prípade, že Národná rada v lehote dvoch týždňov neschváli iné stanovisko, pričom je zrejmé, že táto záväznosť sa týka postupu člena vlády na pôde orgánov Európskej únie, nie nejakej všeobecnej viazanosti. Ak budeme systematicky vykladať toto, tieto ustanovenia, tak z nich vyplýva, že ak Národná rada nezaujme v predmetnej veci iné stanovisko, je člen vlády viazaný stanoviskom navrhnutým vládou, lebo to je schválené vládou. Výklad, že by člen vlády mal byť na pôde orgánov Európskej únie viazaný stanoviskom, ktoré navrhla pätina poslancov Národnej rady, pričom toto stanovisko Národná rada neschválila, iba sa k nemu nevyjadrila v priebehu dvoch týždňov, takýto výklad je podľa môjho názoru veľmi ťažko udržateľným. Zo systematiky ústavného zákona vyplýva, že rozhodovať o stanoviskách Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii môžu teda buď parlament, alebo vláda. Parlament tým, že schváli buď vládou navrhnuté, alebo vlastné, odlišné stanovisko, alebo tým, že vo veci neprijme žiadne stanovisko, a tým pádom sa záväzným stane stanovisko navrhnuté vládou.
A okrem zmyslu ustanovenia nejakého systematického výkladu môžme použiť aj logický výklad. Aj tento logický výklad odporuje názoru, ktorý tu zaznieva aj na pôde Národnej rady, že by sa po uplynutí dvoch týždňov malo stať pre člena vlády záväzným parlamentom neschválené stanovisko navrhnuté pätinou poslancov Národnej rady. Nemá to žiadnu legitimitu ani logiku, aby sa pre člena vlády stalo len uplynutím dvojtýždňovej lehoty automaticky záväzným stanovisko navrhnuté skupinou 30 poslancov bez toho, aby toto stanovisko bolo schválené Národnou radou. Opäť ten rozdiel, stanovisko navrhnuté vládou je schválené vládou, stanovisko navrhnuté 30 poslancami nie je schválené žiadnym orgánom. Parlament sa k navrhnutému stanovisku nemusí vyjadriť z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu, že v priebehu dvoch týždňov, o ktorých hovorí ústavný zákon, sa neuskutoční schôdza Národnej rady, napríklad sú prázdniny, alebo Národná rada sa síce zíde, ale nie je uznášaniaschopná, alebo sa Národná rada nie je schopná v danej veci zhodnúť na žiadnom stanovisku. Aj vzhľadom na to, čo som už povedal, je, naopak, logické, aby v takejto situácii, keď Národná rada nevyjadrí možnosť alebo nevyužije možnosť konštruktívneho vyjadrenia nesúhlasu s návrhom stanoviska, s ktorým prišla vláda, bol pre člena vlády záväzným vládou schválený a parlamentu predložený návrh stanoviska, keďže žiadne stanovisko nebolo v Národnej rade schválené.
Uplatniť logiku, takúto logiku aj na návrh stanoviska predložený skupinou 30 poslancov je absurdné a nedáva to žiadny zmysel. Môže totiž nastať situácia, že jedna skupina 30 poslancov v rovnakej veci týkajúcej sa Európskej únie predloží jedno stanovisko, druhá skupina 30 poslancov v rovnakej veci predloží iné stanovisko, dokonca opačné stanovisko, Národná rada sa nevyjadrí k ani jednému z týchto stanovísk, uplynú dva týždne a ak by mal platiť ten výklad, že je záväzné po uplynutí dvoch týždňov automaticky aj to stanovisko, ktoré navrhla skupina 30 poslancov, tak by sme tu v jednej chvíli mali dve odlišné, dokonca dve protichodné stanoviská Slovenskej republiky k tej istej veci. Lebo to, takáto možnosť vyplýva z výkladu, že by malo byť záväzné aj stanovisko navrhnuté 30 poslancami, ak sa k nemu Národná rada nevyjadrí v priebehu dvoch týždňov. Neviem, neviem, kto by toto dokázal obhájiť, že takýmto spôsobom takáto situácia môže nastať. V prípade, ak uplatňujeme ten výklad, že po uplynutí dvoch týždňov sa stane záväzným iba stanovisko vlády, tak takáto situácia nemôže nastať, ak teda nepredpokladáme, že vláda predloží k tej istej veci dve odlišné, až protichodné stanoviská, čo teda je pri uznávaní elementárnej racionálnosti konania štátnych orgánov a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia, nepredstaviteľné. Situácia, že dve 30-členné skupiny poslancov Národnej rady predložia odlišné stanoviská, sa môže stať úplne normálne.
To, čo navrhujeme v novele, je odstrániť pochybnosti o výklade druhej vety čl. 2 ods. 4 a zaviesť takú formuláciu, aby čisto, aj čisto gramatický výklad tohto ustanovenia zodpovedal jeho zmyslu, ako aj jeho systematickému a logickému výkladu, o ktorom som sa vo svojom vystúpení snažil hovoriť. Schválenie návrhu sa nijako nedotkne ústavným zákonom v súčasnosti garantovanej možnosti pätiny poslancov požiadať parlament o zaujatie stanoviska aj k ďalším záležitostiam Európskej únie, ako to stanovuje čl. 2 ods. 3, ten v tejto veci ostane nedotknutý. Zmena nastane iba v tom, že ak Národná rada takéto stanovisko neschváli alebo k nemu nezaujme, nezaujme stanovisko, nestane sa automaticky záväzným pre členov vlády, ale ak si Národná rada osvojí ten návrh stanoviska predložený skupinou 30 poslancov, schváli ho, tak sa aj toto stanovisko stane záväzným pre člena vlády.
Myslím si, že je dôležité, aby rôzne formy výkladu toho istého ustanovenia ústavného zákona alebo zákona boli v zhode a aby nedochádzalo k pochybnostiam, akým spôsobom je potrebné znenie ústavného zákona v tak dôležitej veci, ako je vzťah Slovenskej republiky k Európskej únii a spolupráca zákonodarného orgánu a najvyššieho exekutívneho orgánu, teda vlády, v záležitostiach Európskej únie vykladať. Ak bude náš návrh schválený, tak ten rozpor alebo tá pochybnosť, ktorá tam dnes existuje, nebude existovať a bude ten výklad po všetkých stránkach jasný.
Preto si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.
Ďakujem, pán predseda. Vážení páni poslanci, pani poslankyne tu zatiaľ nie sú, ako konštatoval pán predseda, dovoľte, aby som bližšie odôvodnil návrh novely ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňami Annou Zemanovou a Vladimírou Marcinkovou a pánom poslancom Petrom Osuským.
Ako som už v úvodnom slove povedal, ide o pomerne stručnú novelu, ktorá obsahuje dva body. Prvý z tých bodov sa týka možnosti poverenia výboru pre európske záležitosti tým, aby sa zaoberal nielen stanoviskami k návrhom právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a k návrhom iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ale aj stanoviskami k ďalším záležitostiam Európskej únie, resp. aby vykonával pôsobnosť Národnej rady v tejto oblasti.
V zmysle čl. 2 ods. 1 ústavného zákona Národná rada môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie. A čl. 2 ods. 2 ústavného zákona potom konštatuje, že Národná rada môže poveriť, môže zákonom poveriť výkonom pôsobnosti podľa ods. 1 jej výbor. To sa stalo prostredníctvom ustanovenia § 58a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ktorý konštatuje, že výbor pre európske záležitosti, ktorý je tým povereným výborom, prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písm. a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie, a posudzuje návrh, súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk. Čiže to, na čo vytvára ústavný zákon priestor, je realizované prostredníctvom zákona o rokovacom poriadku.
Zároveň zákon o rokovacom poriadku v nasledujúcom odseku, § 58a ods. 4, stanovuje, že Národná rada si môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa ods. 3, ktorý som pred chvíľou citoval, písm. a) až c). To znamená, že ak sa tak Národná rada v konkrétnom prípade rozhodne, nerozhoduje o uvedených stanoviskách výbor, ale priamo plénum Národnej rady. Okrem schvaľovania stanovísk k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov EÚ, sa však Národná rada podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona zaoberá, môže schvaľovať stanoviská aj k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada buď vláda, alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady. Vo vzťahu k stanoviskám Slovenskej republiky k ďalším záležitostiam Európskej únie však ústavný zákon nepredpokladá, že by Národná rada mohla zákonom poveriť výkonom tejto pôsobnosti príslušný výbor.
Predkladatelia návrhu novely sa domnievajú, že takáto úprava nie je celkom logická, pretože ústavný zákon zveruje Národnej rade možnosť poveriť výbor pre európske záležitosti, resp. niektorý z výborov výkonom pôsobnosti v podstatnej veci a v tak dôležitej veci, ako je prijímanie stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, a na druhej strane tak Národná rada nemá možnosť zákonom urobiť vo vzťahu k prijímaniu stanovísk Slovenskej republiky k ďalším záležitostiam Európskej únie. Ak bude návrh ústavného zákona schválený vrátane bodu 1, tak sa tým vlastne vytvorí priestor pre to, aby tak Národná rada mohla urobiť. Nedôjde priamo k povereniu výboru týmto ústavným zákonom, ale vytvorí sa priestor, aby pri najbližšej novelizácii zákona o rokovacom poriadku Národnej rady bola takáto zmena premietnutá aj do zákona o rokovacom poriadku.
Zvažovali sme, že súčasne s týmto návrhom novely ústavného zákona dáme aj návrh novely rokovacieho poriadku, ale nie je to nevyhnutné, lebo predpokladám, že v blízkej budúcnosti sa zákon o rokovacom poriadku bude otvárať, a teda táto zmena nemusí byť premietnutá do rokovacieho poriadku ihneď. Je to iba vytvorenie priestoru, aby sa takéto niečo mohlo v budúcnosti realizovať, a netreba iba kvôli tejto jednej úprave otvárať rokovací poriadok. Takže nepredkladáme súčasne s návrhom novely ústavného zákona aj novelu rokovacieho poriadku.
Druhým bodom, ktorý je možno politický a asi aj právne zaujímavejší, je znenie § alebo čl. 2 ods. 4 ústavného zákona, ktorý navrhujeme upraviť tak, aby bol jednoznačný a jasný jeho účel a aby tento účel zodpovedal zámeru ústavodarcu pri schvaľovaní návrhu ústavného zákona v roku 2004. Tu by som sa vrátil teda do roku 2004, aby sme si vyjasnili, akým spôsobom bolo zamýšľané toto ustanovenie, z akých dôvodov bolo alebo sa stalo súčasťou, súčasťou ústavného zákona. Čiže budem citovať z návrhu ústavného zákona v roku 2004, tak ako bol skupinou poslancov predložený ten návrh do parlamentu. Článok 2 ods. 4 v tom návrhu znel: "Ak Národná rada Slovenskej republiky schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do troch týždňov od jeho predloženia alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska predložený vládou a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko Slovenskej republiky, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska, ktoré predložila vláda Slovenskej republiky."
Čo bolo zámerom takto navrhovaného textu ústavného zákona? Dôvodová správa k návrhu ústavného zákona to pomerne jednoznačne vysvetľuje. Citujem: "Záväznosť schváleného stanoviska Slovenskej republiky je navrhnutá tak, aby bola rešpektovaná autorita parlamentu a zároveň, aby mala vláda dostatok priestoru na vyjednávanie.
S týmto cieľom sa navrhuje model, ktorý zabezpečí funkčnosť a efektívnosť spolupráce parlamentu a vlády. Preto sa navrhuje, aby v prípade, ak Národná rada schváli návrh stanoviska vlády, bol člen vlády schváleným stanoviskom viazaný. V prípade, ak sa Národná rada do troch týždňov od doručenia nevyjadrí k návrhu stanoviska, člen vlády bude viazaný návrhom stanoviska, ktoré schválila vláda, návrhom stanoviska, ktoré schválila vláda. Tento postup umožňuje, aby sa parlament alebo príslušný výbor zaoberal len otázkami, ktoré považuje za dôležité a svojím nekonaním neblokoval vládu v rokovaniach. Rovnako bude člen vlády viazaný návrhom stanoviska schváleným vládou aj v prípade, ak Národná rada neschváli návrh, avšak neprijme v danej veci iné stanovisko Slovenskej republiky. Ide o snahu prinútiť Národnú radu vyjadrovať so stanoviskom vlády konštruktívny nesúhlas."
Bol to trochu dlhý citát, ale jasne ukazuje, čo bolo zámerom navrhovaného ústavného zákona a navrhovaného ustanovenia. A tým zámerom bolo umožniť parlamentu schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky, ktoré sú aj odlišné od stanoviska predloženého vládou. Ale v prípade, že by sa Národná rada v stanovenej lehote, ktorá bola stanovená na, navrhovaná na tri týždne, potom to bolo v priebehu legislatívneho procesu zmenené na dva týždne, ak by Národná rada v tejto lehote v tej veci nekonala a nevyjad... teda buď sa nevyjadrila k návrhu vlády vôbec, alebo návrh vlády síce odmietla, ale neschválila iné stanovisko, tak pre ten prípad sa navrhovalo, aby toto nekonanie parlamentu malo následok, že Slovenská republika bude mať stanovisko, lebo je nelogické, aby nemala stanovisko, ale navrhovalo sa riešenie, že tým stanoviskom bude to stanovisko, ktoré schválila vláda a ku ktorému sa Národná rada nevyjadrila.
V priebehu legislatívneho procesu v druhom čítaní došlo k zmene navrhovaného znenia druhej vety spomínaného čl. 2 ods. 4. a stalo sa tak v druhom čítaní schválením pozmeňujúceho návrhu č. 5 zo spoločnej správy výborov, ktorým sa znenie druhej vety v čl. 2 ods. 4 zmenilo na nasledovné, ktoré v súčasnosti platí, a opäť zacitujem: „Ak sa Národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky.“
A dôležité je aj to, akým spôsobom je táto zmena odôvodnená a môžeme si to porovnať s tým, čo je uvedené v dôvodovej správe. Citujem z odôvodnenia tohto bodu pozmeňujúceho návrhu č. 5 zo spoločnej správy: „Lehotu na schválenie stanoviska sa navrhuje skrátiť na dva týždne a následne sa navrhuje spresniť druhú vetu v čl. 2 ods. 4.“ Čiže odôvodnenie hovorí v podstate iba o lehote a o akomsi spresnení, nevysvetľuje, že by sa mala zmeniť filozofia tohto ustanovenia. Čiže tento úmysel je zrejmý, iný úmysel tej zmeny textu druhej vety čl. 2 ods. 4 nie je z toho odôvodnenia odčítateľný, ale to, ako to bolo schválené, môže vyvolávať pochybnosť, či sa to znenie druhej vety týka iba návrhov stanovísk Slovenskej republiky predložených parlamentu vládou, alebo aj tých návrhov stanovísk v zmysle čl. 2 ods. 3, ktoré sa týkajú ďalších záležitostí Európskej únie a o ktoré môže požiadať aj najmenej pätina poslancov Národnej rady. V druhej vete čl. 2 ods. 4 sa teda nespomína explicitne, na rozdiel od toho návrhu, že má ísť o návrh stanoviska predložený vládou, tak z čisto gramatického hľadiska výkladu tohto ustanovenia by mohlo vyplynúť, že ide aj o návrhy stanovísk Slovenskej republiky predložených najmenej pätinou poslancov Národnej rady. Ak by sme však takto čisto gramaticky vysvetľovali text tohto ustanovenia, bolo by to podľa názoru predkladateľov v zjavnom rozpore so zmyslom tohto ustanovenia, ako aj s jeho systematickým a logickým výkladom. Skúsim vysvetliť.
Zmyslom čl. 2 ods. 4 ústavného zákona je umožniť parlamentu vysloviť konštruktívny nesúhlas s návrhom stanoviska vlády. To znamená, že Národná rada môže schváliť stanovisko Slovenskej republiky navrhnuté vládou, to je jedna možnosť, potom to stanovisko je záväzné, alebo môže schváliť iné, odlišné stanovisko, v tom prípade to iné, odlišné stanovisko schválené Národnou radou je záväzné pre Slovenskú republiku aj pre vládu Slovenskej republiky. A potom je tu tretia možnosť, že Národná rada vo veci nekoná, resp. v lehote dvoch týždňov sa nevyjadrí, alebo sa vyjadrí len tým, že návrh stanoviska predložený vládou neschváli, ale neschváli ani žiadne iné stanovisko. Otázka je, že či má byť člen vlády viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky, ktorý predložila vláda, a to je z toho, aj z toho, ako to bolo odôvodnené, zjavné. Ale takémuto účelu predmetného ustanovenia nezodpovedá možnosť, aby rovnaké dôsledky malo aj neschválenie návrhu stanoviska predloženého najmenej pätinou poslancov Národnej rady.
Opäť zacitujem z ústavného zákona, čl. 1 ods. 1: „Vláda Slovenskej republiky alebo poverený člen vlády predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, a informuje ju o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a Európskej únii.“
Prvá veta čl. 2 ods. 4 ústavného zákona hovorí o viazanosti člena vlády schváleným stanoviskom pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
V druhej vete čl. 2 ods. 4 sa hovorí o viazanosti člena vlády navrhnutým stanoviskom v prípade, že Národná rada v lehote dvoch týždňov neschváli iné stanovisko, pričom je zrejmé, že táto záväznosť sa týka postupu člena vlády na pôde orgánov Európskej únie, nie nejakej všeobecnej viazanosti. Ak budeme systematicky vykladať toto, tieto ustanovenia, tak z nich vyplýva, že ak Národná rada nezaujme v predmetnej veci iné stanovisko, je člen vlády viazaný stanoviskom navrhnutým vládou, lebo to je schválené vládou. Výklad, že by člen vlády mal byť na pôde orgánov Európskej únie viazaný stanoviskom, ktoré navrhla pätina poslancov Národnej rady, pričom toto stanovisko Národná rada neschválila, iba sa k nemu nevyjadrila v priebehu dvoch týždňov, takýto výklad je podľa môjho názoru veľmi ťažko udržateľným. Zo systematiky ústavného zákona vyplýva, že rozhodovať o stanoviskách Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii môžu teda buď parlament, alebo vláda. Parlament tým, že schváli buď vládou navrhnuté, alebo vlastné, odlišné stanovisko, alebo tým, že vo veci neprijme žiadne stanovisko, a tým pádom sa záväzným stane stanovisko navrhnuté vládou.
A okrem zmyslu ustanovenia nejakého systematického výkladu môžme použiť aj logický výklad. Aj tento logický výklad odporuje názoru, ktorý tu zaznieva aj na pôde Národnej rady, že by sa po uplynutí dvoch týždňov malo stať pre člena vlády záväzným parlamentom neschválené stanovisko navrhnuté pätinou poslancov Národnej rady. Nemá to žiadnu legitimitu ani logiku, aby sa pre člena vlády stalo len uplynutím dvojtýždňovej lehoty automaticky záväzným stanovisko navrhnuté skupinou 30 poslancov bez toho, aby toto stanovisko bolo schválené Národnou radou. Opäť ten rozdiel, stanovisko navrhnuté vládou je schválené vládou, stanovisko navrhnuté 30 poslancami nie je schválené žiadnym orgánom. Parlament sa k navrhnutému stanovisku nemusí vyjadriť z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu, že v priebehu dvoch týždňov, o ktorých hovorí ústavný zákon, sa neuskutoční schôdza Národnej rady, napríklad sú prázdniny, alebo Národná rada sa síce zíde, ale nie je uznášaniaschopná, alebo sa Národná rada nie je schopná v danej veci zhodnúť na žiadnom stanovisku. Aj vzhľadom na to, čo som už povedal, je, naopak, logické, aby v takejto situácii, keď Národná rada nevyjadrí možnosť alebo nevyužije možnosť konštruktívneho vyjadrenia nesúhlasu s návrhom stanoviska, s ktorým prišla vláda, bol pre člena vlády záväzným vládou schválený a parlamentu predložený návrh stanoviska, keďže žiadne stanovisko nebolo v Národnej rade schválené.
Uplatniť logiku, takúto logiku aj na návrh stanoviska predložený skupinou 30 poslancov je absurdné a nedáva to žiadny zmysel. Môže totiž nastať situácia, že jedna skupina 30 poslancov v rovnakej veci týkajúcej sa Európskej únie predloží jedno stanovisko, druhá skupina 30 poslancov v rovnakej veci predloží iné stanovisko, dokonca opačné stanovisko, Národná rada sa nevyjadrí k ani jednému z týchto stanovísk, uplynú dva týždne a ak by mal platiť ten výklad, že je záväzné po uplynutí dvoch týždňov automaticky aj to stanovisko, ktoré navrhla skupina 30 poslancov, tak by sme tu v jednej chvíli mali dve odlišné, dokonca dve protichodné stanoviská Slovenskej republiky k tej istej veci. Lebo to, takáto možnosť vyplýva z výkladu, že by malo byť záväzné aj stanovisko navrhnuté 30 poslancami, ak sa k nemu Národná rada nevyjadrí v priebehu dvoch týždňov. Neviem, neviem, kto by toto dokázal obhájiť, že takýmto spôsobom takáto situácia môže nastať. V prípade, ak uplatňujeme ten výklad, že po uplynutí dvoch týždňov sa stane záväzným iba stanovisko vlády, tak takáto situácia nemôže nastať, ak teda nepredpokladáme, že vláda predloží k tej istej veci dve odlišné, až protichodné stanoviská, čo teda je pri uznávaní elementárnej racionálnosti konania štátnych orgánov a ľuďoch, ktorí v nich pôsobia, nepredstaviteľné. Situácia, že dve 30-členné skupiny poslancov Národnej rady predložia odlišné stanoviská, sa môže stať úplne normálne.
To, čo navrhujeme v novele, je odstrániť pochybnosti o výklade druhej vety čl. 2 ods. 4 a zaviesť takú formuláciu, aby čisto, aj čisto gramatický výklad tohto ustanovenia zodpovedal jeho zmyslu, ako aj jeho systematickému a logickému výkladu, o ktorom som sa vo svojom vystúpení snažil hovoriť. Schválenie návrhu sa nijako nedotkne ústavným zákonom v súčasnosti garantovanej možnosti pätiny poslancov požiadať parlament o zaujatie stanoviska aj k ďalším záležitostiam Európskej únie, ako to stanovuje čl. 2 ods. 3, ten v tejto veci ostane nedotknutý. Zmena nastane iba v tom, že ak Národná rada takéto stanovisko neschváli alebo k nemu nezaujme, nezaujme stanovisko, nestane sa automaticky záväzným pre členov vlády, ale ak si Národná rada osvojí ten návrh stanoviska predložený skupinou 30 poslancov, schváli ho, tak sa aj toto stanovisko stane záväzným pre člena vlády.
Myslím si, že je dôležité, aby rôzne formy výkladu toho istého ustanovenia ústavného zákona alebo zákona boli v zhode a aby nedochádzalo k pochybnostiam, akým spôsobom je potrebné znenie ústavného zákona v tak dôležitej veci, ako je vzťah Slovenskej republiky k Európskej únii a spolupráca zákonodarného orgánu a najvyššieho exekutívneho orgánu, teda vlády, v záležitostiach Európskej únie vykladať. Ak bude náš návrh schválený, tak ten rozpor alebo tá pochybnosť, ktorá tam dnes existuje, nebude existovať a bude ten výklad po všetkých stránkach jasný.
Preto si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.
Rozpracované
9:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:25
Boris SuskoPán poslanec Dostál, začnem takou vašou rétorikou, ktorú ste použili pri inom zákone, že z ktorého roku je tento zákon, z roku 2004. Zaujímavé, že doteraz vám to nevadilo a reagujete na to práve teraz, keď je táto bezprecedentná legalizácia zaužívanej praxe spočívajúcej v ignorovaní prerokovania návrhu viac ako 30 poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únii niekoľkokrát...
Pán poslanec Dostál, začnem takou vašou rétorikou, ktorú ste použili pri inom zákone, že z ktorého roku je tento zákon, z roku 2004. Zaujímavé, že doteraz vám to nevadilo a reagujete na to práve teraz, keď je táto bezprecedentná legalizácia zaužívanej praxe spočívajúcej v ignorovaní prerokovania návrhu viac ako 30 poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únii niekoľkokrát v pléne realizovaná. V zásade si myslím, že je to bezprecedentnou reakciou na opakovanú kritiku vlády a koaličnej väčšiny na zlyhania pri príprave a schválení realizácie Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na predloženie návrhu skupiny poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k uskutočňovaniu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v nedávnom období.
Závažnosť a dosahy európskych politík v oblasti priemyslu, energetiky či environmentálnej oblasti, migrácie, ochrany vonkajších hraníc a tak ďalej a z nich vyplývajúce opatrenia môžu byť veľkou príležitosťou pre Slovensko, zároveň však môžu skrývať rôzne potenciálne riziká. Uvedená situácia si vyžaduje posilňovanie participácie Národnej rady Slovenskej republiky na schvaľovaní stanovísk Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a nie naopak, znižovanie úrovne jej participácie, tak ako to navrhujete vy, len na to, čo predloží vláda. Z tohto dôvodu nemôžme podporiť takýto návrh, samozrejme, a považujeme ho za čisto účelový a pokus o legalizáciu zaužívanej praxe ignorovania prerokovania návrhu viac ako 30 poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k záležitostiam Európskej únie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.2.2022 o 9:25 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, začnem takou vašou rétorikou, ktorú ste použili pri inom zákone, že z ktorého roku je tento zákon, z roku 2004. Zaujímavé, že doteraz vám to nevadilo a reagujete na to práve teraz, keď je táto bezprecedentná legalizácia zaužívanej praxe spočívajúcej v ignorovaní prerokovania návrhu viac ako 30 poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únii niekoľkokrát v pléne realizovaná. V zásade si myslím, že je to bezprecedentnou reakciou na opakovanú kritiku vlády a koaličnej väčšiny na zlyhania pri príprave a schválení realizácie Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na predloženie návrhu skupiny poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k uskutočňovaniu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v nedávnom období.
Závažnosť a dosahy európskych politík v oblasti priemyslu, energetiky či environmentálnej oblasti, migrácie, ochrany vonkajších hraníc a tak ďalej a z nich vyplývajúce opatrenia môžu byť veľkou príležitosťou pre Slovensko, zároveň však môžu skrývať rôzne potenciálne riziká. Uvedená situácia si vyžaduje posilňovanie participácie Národnej rady Slovenskej republiky na schvaľovaní stanovísk Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a nie naopak, znižovanie úrovne jej participácie, tak ako to navrhujete vy, len na to, čo predloží vláda. Z tohto dôvodu nemôžme podporiť takýto návrh, samozrejme, a považujeme ho za čisto účelový a pokus o legalizáciu zaužívanej praxe ignorovania prerokovania návrhu viac ako 30 poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k záležitostiam Európskej únie.
Ďakujem.
Rozpracované
9:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:27
Ondrej DostálMňa preto mrzí, že sa program schôdze vyvíjal včera tak, že ste sa nestihli prihlásiť do rozpravy, lebo ja by som si veľmi rád vypočul vašu odpoveď na to, čo som uviedol vo vystúpení, čo je nakoniec uvedené aj v dôvodovej správe, akým spôsobom je udržateľný výklad, že by pre Slovenskú republiku a členov vlády na pôde Európskej únie mali byť záväzné stanoviská, ktoré navrhne skupina 30 poslancov, len z dôvodu, že sa k nim Národná rada napríklad v priebehu dvoch týždňov nestihne vyjadriť, a ako je to udržateľné, keby dve skupiny poslancov Národnej rady po 30 poslancov navrhli dve protikladné stanoviská v tom istom čase, v tej istej veci, uplynuli by dva týždne a pre vládu by mali byť záväzné, v duchu toho, čo vy hovoríte, dve stanoviská, ktoré sú navzájom protikladné. Je to absurdné, takýto výklad je neudržateľný. To, čo my chceme spraviť, je vrátiť tomu pôvodný zmysel, aby to bolo jednoznačné aj z hľadiska gramatického výkladu zákona.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.2.2022 o 9:27 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Susko, ono to už tak chodí, že je v zákone nejaké ustanovenie, ktoré si nikto nevšíma, až potom, keď sa príde na to, že niekto ho zneužíva alebo nie je to ustanovenie jasné a vyvoláva pochybnosti, ako sa má vysvetľovať, tak potom príde iniciatíva na to, aby sa to ustanovenie upravilo. V tomto prípade tým podnetom je bezprecedentné, povedal by som, že trolovanie zo strany opozície, ktorá sa pokúša o výklad, ktorý odporuje zmyslu toho ustanovenia, ktorý odporuje systematike celého ústavného zákona, vzťahu medzi Národnou radou a vládou a ktoré z hľadiska logického výkladu je neudržateľné.
Mňa preto mrzí, že sa program schôdze vyvíjal včera tak, že ste sa nestihli prihlásiť do rozpravy, lebo ja by som si veľmi rád vypočul vašu odpoveď na to, čo som uviedol vo vystúpení, čo je nakoniec uvedené aj v dôvodovej správe, akým spôsobom je udržateľný výklad, že by pre Slovenskú republiku a členov vlády na pôde Európskej únie mali byť záväzné stanoviská, ktoré navrhne skupina 30 poslancov, len z dôvodu, že sa k nim Národná rada napríklad v priebehu dvoch týždňov nestihne vyjadriť, a ako je to udržateľné, keby dve skupiny poslancov Národnej rady po 30 poslancov navrhli dve protikladné stanoviská v tom istom čase, v tej istej veci, uplynuli by dva týždne a pre vládu by mali byť záväzné, v duchu toho, čo vy hovoríte, dve stanoviská, ktoré sú navzájom protikladné. Je to absurdné, takýto výklad je neudržateľný. To, čo my chceme spraviť, je vrátiť tomu pôvodný zmysel, aby to bolo jednoznačné aj z hľadiska gramatického výkladu zákona.
Rozpracované
9:29
Ja len krátko. Na to, aká je to jednoduchá úprava, čo sa týka textu, tak je to relatívne komplikovaná vec a ukazuje sa aj pri tom, čo povedal pán poslanec Susko, že na to nebude mať rovnaký názor. No faktom je a som rád, že to Ondrej spolu s ďalšími predkladajú, že to bolo potrebné upraviť, pretože aplikačná prax ukazovala úplne neudržateľné alebo naznačovala neudržateľné výklady, takže je dobré, že sa takouto vážnou...
Ja len krátko. Na to, aká je to jednoduchá úprava, čo sa týka textu, tak je to relatívne komplikovaná vec a ukazuje sa aj pri tom, čo povedal pán poslanec Susko, že na to nebude mať rovnaký názor. No faktom je a som rád, že to Ondrej spolu s ďalšími predkladajú, že to bolo potrebné upraviť, pretože aplikačná prax ukazovala úplne neudržateľné alebo naznačovala neudržateľné výklady, takže je dobré, že sa takouto vážnou témou zaoberáme. A zároveň chcem povedať, že hlasovanie o tomto bode bude dnes o jedenástej.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Ja len krátko. Na to, aká je to jednoduchá úprava, čo sa týka textu, tak je to relatívne komplikovaná vec a ukazuje sa aj pri tom, čo povedal pán poslanec Susko, že na to nebude mať rovnaký názor. No faktom je a som rád, že to Ondrej spolu s ďalšími predkladajú, že to bolo potrebné upraviť, pretože aplikačná prax ukazovala úplne neudržateľné alebo naznačovala neudržateľné výklady, takže je dobré, že sa takouto vážnou témou zaoberáme. A zároveň chcem povedať, že hlasovanie o tomto bode bude dnes o jedenástej.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:31
Vážené kolegyne tu ani nevidím, tak asi iba vážení kolegovia dnes, ctená snemovňa, chcel by som uviesť návrh zákona, ktorý v posledných dňoch vzbudil veľkú pozornosť aj na slovenskej mediálnej scéne. Žiaľ, veľmi veľa tých informácií, ktoré sa objavili, boli dezinformácie, k tomu sa asi ešte vrátim, a preto chcem povedať pár konkrétnych vecí, faktov a reálnych informácií o tejto zmene, ktorú navrhujem.
Vážené kolegyne tu ani nevidím, tak asi iba vážení kolegovia dnes, ctená snemovňa, chcel by som uviesť návrh zákona, ktorý v posledných dňoch vzbudil veľkú pozornosť aj na slovenskej mediálnej scéne. Žiaľ, veľmi veľa tých informácií, ktoré sa objavili, boli dezinformácie, k tomu sa asi ešte vrátim, a preto chcem povedať pár konkrétnych vecí, faktov a reálnych informácií o tejto zmene, ktorú navrhujem.
Novela živnostenského zákona podľa môjho návrhu by mala priniesť zavedenie novej viazanej živnosti, ktorá sa bude nazývať právne poradenstvo. Toto právne poradenstvo vlastne bude umožňovať poskytovanie poradenstva v špeciálne, taxatívne vymedzených oblastiach a pre taxatívne vymedzené činnosti, to je poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, vykonávanie právneho poradenstva v oblasti tvorby práva, konzultačnú činnosť v oblasti tvorby práva a poskytovanie ďalších foriem právneho poradenstva.
Teraz sa vrátim preto k tomu, prečo hovorím o dezinformáciách. Objavilo sa tu veľmi veľa správ o tom, ako ideme v podstate umožňovať akúkoľvek právnu činnosť, akékoľvek právne služby pre právnikov, ktorí nie sú členmi advokátskej komory. Chcem veľmi jasne povedať, že to nie je pravda. Tento návrh naďalej ponecháva možnosť zastupovať klientov v konaniach len advokátom. Čiže ide o sporovú alebo nesporovú agendu, to je veľký rozdiel, a samozrejme, že pred súdom a v sporovej agende bude aj naďalej klienta môcť zastupovať iba advokát. Takisto takýto právny poradca, takto, nová viazaná živnosť mu neumožní autorizovať zmluvy o prevode nehnuteľností. Vlastne zámerom tohto návrhu je umožniť otvorenie trhu pre limitovaný počet právnikov, samozrejme s právnickým vzdelaním druhého stupňa, v oblastiach, ktoré sú jednoduchšie a ktoré aj v súčasnosti veľmi často nevykonávajú advokáti.
Kto ich teda potom vykonáva? Keďže pre mnohých občanov a pre mnohé, najmä malé firmy sú služby advokátov príliš drahé, tak sa zvyčajne obracajú na bežných právnikov, ktorí ich poskytujú na základe konzultačných služieb, na základe toho, že si založia firmu, ktorá poskytuje takéto konzultačné služby, veľmi veľa takýchto služieb poskytujú napríklad realitní makléri, takisto realitné agentúry a povedzme si úplne otvorene, že veľmi veľká časť takýchto právnických služieb a právnického poradenstva, že ju poskytuje jeden veľký a veľmi silný dodávateľ, ktorý sa volá Google. Ľudia si sťahujú rôzne zmluvy z internetu, upravujú si ich, chodia za susedmi alebo za niekým, kto má aspoň nejaké trošku právne vedomie, a takto teda sa snažia zabezpečiť si nejakú takúto zmluvu. Samozrejme, a dôvodom tohto celého sú obavy z toho, že by sa im vlastne takéto právnické služby advokáta predražili.
Tieto obavy nie sú úplne neodôvodnené. Keď si predstavíme človeka, ktorý dajme tomu chce predať auto v hodnote päťtisíc eur a išiel by za advokátom, aby mu pripravil takúto kúpno-predajnú zmluvu, tak za to zaplatí zhruba 300 eur. A jednoducho ten advokát ani nemôže ísť nižšie s touto cenou, jedine ak by to urobil načierno, čo, samozrejme, nepredpokladám. A samozrejme, že takáto služba advokáta by sa takémuto človeku predražila. V prípade, že by to bol napríklad byt za 150-tisíc eur niekde v Bratislave alebo domček niekde pri Žiline, tak tam služby advokáta alebo nárok na odmenu podľa vyhlášky začína niekde na 700 eurách, čo, samozrejme, pre mnohých ľudí je veľmi vysoká suma.
Súčasná úprava poskytovania právnych služieb výlučne cez advokátov nepomáha občanom. Nepomáha ekonomike, nepomáha podnikateľskému prostrediu, ale vlastne obmedzuje vstup na trh a veľmi výrazne ho reguluje. Vieme, že takéto, takýto stav bol v minulosti trošku iný. Existovali tu komerční právnici, ktorí poskytovali takéto služby, ale pred časom prišla úprava zákona, ktorou sa vlastne táto profesia komerčných právnikov, môžem povedať, že zrušila a ich komora sa zlúčila s advokátskou komorou a vlastne odvtedy je možné, že takéto služby poskytuje alebo je dovolené, že ich poskytujú výlučne advokáti.
Ja som si dal urobiť štúdiu Parlamentného inštitútu, ako toto vyzerá, takáto úprava, v iných krajinách Európskej únie, môžem vám ju kľudne poskytnúť, dá sa aj stiahnuť na ich stránke, a z nej vyplýva, že v Európskej únii je v podstate niekoľko alebo dve základné skupiny krajín, možno tri. V jednej skupine je, sú tieto služby veľmi liberálne postavené. To znamená, že právnické služby môžu poskytovať nielen advokáti, ale aj bežní právnici a niektoré dokonca aj ľudia bez právnického vzdelania, napríklad takéto krajiny sú Fínsko, Švédsko. Potom je skupina, kde je to do určitej miery uvoľnené, poviem vám napríklad príklad Španielska, to je veľká krajina, známa, a tam poskytovateľmi právnických služieb sú absolventi právnických fakúlt a sociálnych odborov, graduado sociales, ak som to dobre prečítal. Takýto absolvent sa môže stať právnym poradcom pre sociálne zabezpečenie, právne konzultácie a rady a zároveň je oprávnený na konania vo veciach súdnych procesov v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Čiže dokonca môže sa podieľať na súdnych procesoch.
Holandsko. Ďalšia zaujímavá krajina. Holandsko má pri poskytovaní právnych služieb neregulovaný trh v oblastiach, ktoré nespadajú do oblasti zastupovania pred súdom, napríklad správne a pracovné právo. Mohol by som povedať viacero takýchto krajín, nebudem zdržovať a možno len zhrniem, že ten právny stav, ktorý je na Slovensku, je veľmi podobný právnemu stavu v Nemecku a v Rakúsku, čiže predpokladám, že to vychádza z neho, a je to v podstate tradičný stav v týchto nemecky hovoriacich krajinách, kde právnické služby sú vyhradené výlučne advokátom, na druhej strane takýchto komôr je zvyčajne viac a nie je iba jedna, to znamená, že aj tá regulácia je v podstate určitým spôsobom rozložená na viacero subjektov a advokát si môže vybrať, ktorej komory sa stane členom.
Možno ešte spomeniem to, že ľudia aj po prijatí tohto návrhu zákona si budú môcť vybrať, či tieto konzultácie, vypracovanie zmlúv, právne podklady na úrady a podobne si dajú vypracovať advokátom alebo právnym poradcom.
To im, samozrejme, nikto nebude brániť a ak niekto chce mať väčší pocit istoty, že si to dá vypracovať u advokáta, samozrejme, je to jeho rozhodnutie a nikto mu v tom nebude brániť a tak je to aj dobré. Je to možno podobné, keď dám taký príklad, ako sú prekladateľské agentúry, ktokoľvek z nás si môže dať urobiť preklad v prekladateľskej agentúre, sú ich na trhu desiatky. Dokonca aj veľa živnostníkov je na trhu, ale samozrejme, že nie každý z nich má pečiatku na úradného prekladateľa, na určité úradné listiny je nutná, nutné mať takúto pečiatku, keď ich chcete mať preložené a, samozrejme, keď niekto chce mať väčšiu istotu, že takýto preklad je spoľahlivý a je dokonalý, tak môže si ho dať urobiť takémuto súdnemu prekladateľovi. Čiže, čiže veľmi podobný, veľmi podobná situácia, si myslím, že by bola aj v takejto, tejto oblasti, keď tento návrh zákona by sa podarilo presadiť.
Možno ešte také zhrnutie na záver: Tento návrh zákona by mal priniesť zefektívnenie situácie na trhu poskytovania právneho poradenstva. Ide o to, že máme na výber medzi reguláciou, vysokou reguláciou, ktorá je vlastne skutočnosťou dnes, a určitým uvoľnením trhu a slobodnejším prístupom k právnickému poradenstvu, ktoré navrhujem. Tým, že sa zvýši konkurencia na trhu a podporí sa slobodné, slobodné podnikanie, tak predpokladám, že sa zvýši prístup občanov a malých firiem k právnemu poradenstvu a takisto sa vytvorí určitý tlak na advokátov, aby svoje služby poskytovali kvalitnejšie, aby svoje služby poskytovali aj lacnejšie, a takisto predpokladám, že sa do určitej miery obmedzia bariéry pre vstup do advokátskej komory a pre vstup vlastne na trh týchto advokátskych služieb. Ničím sa neobmedzujú kompetencie advokátov, v sporoch a konaniach pred súdmi budú naďalej jedinými, kto môže takéto služby vykonávať, čím, samozrejme, je aj ďalej chránená dostupnosť alebo kvalita súdneho procesu, pretože Slovenská advokátska komora by sa mala starať o to, aby takíto advokáti boli dobre pripravení, aby poskytovali kvalitné služby.
Takže ďakujem za váš záujem, že ste ma vypočuli, a chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne tu ani nevidím, tak asi iba vážení kolegovia dnes, ctená snemovňa, chcel by som uviesť návrh zákona, ktorý v posledných dňoch vzbudil veľkú pozornosť aj na slovenskej mediálnej scéne. Žiaľ, veľmi veľa tých informácií, ktoré sa objavili, boli dezinformácie, k tomu sa asi ešte vrátim, a preto chcem povedať pár konkrétnych vecí, faktov a reálnych informácií o tejto zmene, ktorú navrhujem.
Novela živnostenského zákona podľa môjho návrhu by mala priniesť zavedenie novej viazanej živnosti, ktorá sa bude nazývať právne poradenstvo. Toto právne poradenstvo vlastne bude umožňovať poskytovanie poradenstva v špeciálne, taxatívne vymedzených oblastiach a pre taxatívne vymedzené činnosti, to je poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, vykonávanie právneho poradenstva v oblasti tvorby práva, konzultačnú činnosť v oblasti tvorby práva a poskytovanie ďalších foriem právneho poradenstva.
Teraz sa vrátim preto k tomu, prečo hovorím o dezinformáciách. Objavilo sa tu veľmi veľa správ o tom, ako ideme v podstate umožňovať akúkoľvek právnu činnosť, akékoľvek právne služby pre právnikov, ktorí nie sú členmi advokátskej komory. Chcem veľmi jasne povedať, že to nie je pravda. Tento návrh naďalej ponecháva možnosť zastupovať klientov v konaniach len advokátom. Čiže ide o sporovú alebo nesporovú agendu, to je veľký rozdiel, a samozrejme, že pred súdom a v sporovej agende bude aj naďalej klienta môcť zastupovať iba advokát. Takisto takýto právny poradca, takto, nová viazaná živnosť mu neumožní autorizovať zmluvy o prevode nehnuteľností. Vlastne zámerom tohto návrhu je umožniť otvorenie trhu pre limitovaný počet právnikov, samozrejme s právnickým vzdelaním druhého stupňa, v oblastiach, ktoré sú jednoduchšie a ktoré aj v súčasnosti veľmi často nevykonávajú advokáti.
Kto ich teda potom vykonáva? Keďže pre mnohých občanov a pre mnohé, najmä malé firmy sú služby advokátov príliš drahé, tak sa zvyčajne obracajú na bežných právnikov, ktorí ich poskytujú na základe konzultačných služieb, na základe toho, že si založia firmu, ktorá poskytuje takéto konzultačné služby, veľmi veľa takýchto služieb poskytujú napríklad realitní makléri, takisto realitné agentúry a povedzme si úplne otvorene, že veľmi veľká časť takýchto právnických služieb a právnického poradenstva, že ju poskytuje jeden veľký a veľmi silný dodávateľ, ktorý sa volá Google. Ľudia si sťahujú rôzne zmluvy z internetu, upravujú si ich, chodia za susedmi alebo za niekým, kto má aspoň nejaké trošku právne vedomie, a takto teda sa snažia zabezpečiť si nejakú takúto zmluvu. Samozrejme, a dôvodom tohto celého sú obavy z toho, že by sa im vlastne takéto právnické služby advokáta predražili.
Tieto obavy nie sú úplne neodôvodnené. Keď si predstavíme človeka, ktorý dajme tomu chce predať auto v hodnote päťtisíc eur a išiel by za advokátom, aby mu pripravil takúto kúpno-predajnú zmluvu, tak za to zaplatí zhruba 300 eur. A jednoducho ten advokát ani nemôže ísť nižšie s touto cenou, jedine ak by to urobil načierno, čo, samozrejme, nepredpokladám. A samozrejme, že takáto služba advokáta by sa takémuto človeku predražila. V prípade, že by to bol napríklad byt za 150-tisíc eur niekde v Bratislave alebo domček niekde pri Žiline, tak tam služby advokáta alebo nárok na odmenu podľa vyhlášky začína niekde na 700 eurách, čo, samozrejme, pre mnohých ľudí je veľmi vysoká suma.
Súčasná úprava poskytovania právnych služieb výlučne cez advokátov nepomáha občanom. Nepomáha ekonomike, nepomáha podnikateľskému prostrediu, ale vlastne obmedzuje vstup na trh a veľmi výrazne ho reguluje. Vieme, že takéto, takýto stav bol v minulosti trošku iný. Existovali tu komerční právnici, ktorí poskytovali takéto služby, ale pred časom prišla úprava zákona, ktorou sa vlastne táto profesia komerčných právnikov, môžem povedať, že zrušila a ich komora sa zlúčila s advokátskou komorou a vlastne odvtedy je možné, že takéto služby poskytuje alebo je dovolené, že ich poskytujú výlučne advokáti.
Ja som si dal urobiť štúdiu Parlamentného inštitútu, ako toto vyzerá, takáto úprava, v iných krajinách Európskej únie, môžem vám ju kľudne poskytnúť, dá sa aj stiahnuť na ich stránke, a z nej vyplýva, že v Európskej únii je v podstate niekoľko alebo dve základné skupiny krajín, možno tri. V jednej skupine je, sú tieto služby veľmi liberálne postavené. To znamená, že právnické služby môžu poskytovať nielen advokáti, ale aj bežní právnici a niektoré dokonca aj ľudia bez právnického vzdelania, napríklad takéto krajiny sú Fínsko, Švédsko. Potom je skupina, kde je to do určitej miery uvoľnené, poviem vám napríklad príklad Španielska, to je veľká krajina, známa, a tam poskytovateľmi právnických služieb sú absolventi právnických fakúlt a sociálnych odborov, graduado sociales, ak som to dobre prečítal. Takýto absolvent sa môže stať právnym poradcom pre sociálne zabezpečenie, právne konzultácie a rady a zároveň je oprávnený na konania vo veciach súdnych procesov v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Čiže dokonca môže sa podieľať na súdnych procesoch.
Holandsko. Ďalšia zaujímavá krajina. Holandsko má pri poskytovaní právnych služieb neregulovaný trh v oblastiach, ktoré nespadajú do oblasti zastupovania pred súdom, napríklad správne a pracovné právo. Mohol by som povedať viacero takýchto krajín, nebudem zdržovať a možno len zhrniem, že ten právny stav, ktorý je na Slovensku, je veľmi podobný právnemu stavu v Nemecku a v Rakúsku, čiže predpokladám, že to vychádza z neho, a je to v podstate tradičný stav v týchto nemecky hovoriacich krajinách, kde právnické služby sú vyhradené výlučne advokátom, na druhej strane takýchto komôr je zvyčajne viac a nie je iba jedna, to znamená, že aj tá regulácia je v podstate určitým spôsobom rozložená na viacero subjektov a advokát si môže vybrať, ktorej komory sa stane členom.
Možno ešte spomeniem to, že ľudia aj po prijatí tohto návrhu zákona si budú môcť vybrať, či tieto konzultácie, vypracovanie zmlúv, právne podklady na úrady a podobne si dajú vypracovať advokátom alebo právnym poradcom.
To im, samozrejme, nikto nebude brániť a ak niekto chce mať väčší pocit istoty, že si to dá vypracovať u advokáta, samozrejme, je to jeho rozhodnutie a nikto mu v tom nebude brániť a tak je to aj dobré. Je to možno podobné, keď dám taký príklad, ako sú prekladateľské agentúry, ktokoľvek z nás si môže dať urobiť preklad v prekladateľskej agentúre, sú ich na trhu desiatky. Dokonca aj veľa živnostníkov je na trhu, ale samozrejme, že nie každý z nich má pečiatku na úradného prekladateľa, na určité úradné listiny je nutná, nutné mať takúto pečiatku, keď ich chcete mať preložené a, samozrejme, keď niekto chce mať väčšiu istotu, že takýto preklad je spoľahlivý a je dokonalý, tak môže si ho dať urobiť takémuto súdnemu prekladateľovi. Čiže, čiže veľmi podobný, veľmi podobná situácia, si myslím, že by bola aj v takejto, tejto oblasti, keď tento návrh zákona by sa podarilo presadiť.
Možno ešte také zhrnutie na záver: Tento návrh zákona by mal priniesť zefektívnenie situácie na trhu poskytovania právneho poradenstva. Ide o to, že máme na výber medzi reguláciou, vysokou reguláciou, ktorá je vlastne skutočnosťou dnes, a určitým uvoľnením trhu a slobodnejším prístupom k právnickému poradenstvu, ktoré navrhujem. Tým, že sa zvýši konkurencia na trhu a podporí sa slobodné, slobodné podnikanie, tak predpokladám, že sa zvýši prístup občanov a malých firiem k právnemu poradenstvu a takisto sa vytvorí určitý tlak na advokátov, aby svoje služby poskytovali kvalitnejšie, aby svoje služby poskytovali aj lacnejšie, a takisto predpokladám, že sa do určitej miery obmedzia bariéry pre vstup do advokátskej komory a pre vstup vlastne na trh týchto advokátskych služieb. Ničím sa neobmedzujú kompetencie advokátov, v sporoch a konaniach pred súdmi budú naďalej jedinými, kto môže takéto služby vykonávať, čím, samozrejme, je aj ďalej chránená dostupnosť alebo kvalita súdneho procesu, pretože Slovenská advokátska komora by sa mala starať o to, aby takíto advokáti boli dobre pripravení, aby poskytovali kvalitné služby.
Takže ďakujem za váš záujem, že ste ma vypočuli, a chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Rozpracované
9:43
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali...
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.
Rozpracované
9:43
Ďakujem veľmi pekne. Ja len, ak sa prihlásil pán predseda, kľudne mu prenechám, pretože ja iba s procedurálnym návrhom chcem vystúpiť.
Rozpracované
9:45
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte v zmysle čl. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, ktorý hovorí v ods. 1, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu vo veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomuto orgánu svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi alebo...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte v zmysle čl. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, ktorý hovorí v ods. 1, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu vo veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomuto orgánu svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi alebo pred hlasovaním o tejto veci. Vzhľadom k tomu, že som členom Slovenskej advokátskej komory, tak oznamujem môj potenciálny osobný záujem na prerokovanej veci.
A teraz teda k prejednávanému návrhu zákona. Na úvod by som sa chcel opýtať pána predkladateľa, že s kým v zásade, kým prejdem teda ku konkrétnym argumentom odborným, s kým v zásade prerokovával tento návrh zákona, resp. aký, aká lobistická skupina si objednala tento návrh zákona, pretože všetci odborníci z právnej aplikačnej praxe, či už sú to poskytovanie právnych služieb, justície, resp. prokuratúry, sú proti takémuto návrhu zákona, resp. proti takémuto zavádzaniu duálneho, paralelného systému poskytovateľov právnych služieb.
Nehovorím to len tak, opieram sa o spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov justičných inštitúcií k poslaneckému návrhu na vznik živnosti pre poskytovanie právnych služieb, kde sa stretli na spoločnom rokovaní 27. januára 2022 zástupcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry a Slovenskej advokátskej komory, kde títo zástupcovia za tieto organizácie prijali toto spoločné vyhlásenie, ja si dovolím ho teraz zacitovať: "Zásadne nesúhlasíme s tým, aby bol popri advokácii vytvorený paralelný systém poskytovateľov právnych služieb formou živnosti. Ide o krok proti zabezpečeniu kvality a etiky pri poskytovaní právnych služieb občanom. Navrhovanú zmenu považujeme za nedôvodnú a odmietame ju ako celok."
Podpísaný je za Najvyšší súd Slovenskej republiky predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky a predseda Slovenskej advokátskej komory. Myslím si, že je to dostatočne reprezentatívna vzorka zástupcov právnických profesií na to, aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že či prijatie takejto zmeny je účelné a je dôvodné, resp. má priniesť pre občanov Slovenskej republiky z hľadiska kvality poskytovaných právnych služieb, či má priniesť pozitíva alebo negatíva. Domnievam sa, že táto zmena okrem toho, že zabezpečí nejakú konkurenciu na trhu, čo je jediná v zásade pozitívna vec tohto návrhu, všetky ostatné veci, ktoré s tým súvisia, majú negatívny charakter.
A teraz sa skúsim venovať tým argumentom odborným, ktoré si myslím, že sú práve negatívneho charakteru, ktoré buď budú ako dôsledok, by boli teda ako dôsledok takto prijatej právnej úpravy. Štát pokiaľ môže dôjsť k určitým škodám na právach občanov, resp. jednotlivcov, tak zvyčajne vyžaduje splnenie aj určitých ďalších predpokladov, ako je samotné vzdelanie. Upustenie od týchto požiadaviek, resp. predpokladov majú potom za následok zníženie kvality, resp. určitú degradáciu, v tomto prípade právneho poriadku. Môžme si to prirovnať napr. k oblasti medicíny, kde takisto lekári majú ukončené lekárske vzdelanie, ale nemôže lekár s ukončeným lekárskym vzdelaním vykonávať nejaké ťažké operácie alebo iné úkony, potrebuje na to prejsť nejakým atestačným procesom. Obdobne je to teda aj pri poskytovaní právnych služieb. To, že niekto ukončil právnické vzdelanie, ešte nehovorí o tom, že môže poskytovať kvalifikovane právne služby, najmä také právne služby, ktoré pán predkladateľ citoval.
Je pravdou, čo povedal, že v určitom čase na Slovensku existoval systém, duálny systém dvoch komôr advokátov, a to komerčných právnikov, komory komerčných právnikov a komory advokátov, avšak tento systém sa neosvedčil a práve preto boli tieto komory zlúčené do jednej komory so zabezpečením vyššej kvality či už preskúmavania spôsobilosti na výkon advokátskej činnosti, resp. právnických, poskytovania právnických služieb. Takisto, pokiaľ si zoberieme odporúčania Benátskej komisie, ktoré boli prijaté v minulom roku, tak Benátska komisia neodporúča vznik paralelných komôr na poskytovanie právnych služieb.
No a teraz poďme teda k tým konkrétnym dôvodom, že prečo si myslím, že je to tak. Tento systém vytvára alebo by vytvoril určitý systém bez akéhokoľvek rešpektovania etických pravidiel poskytovania právneho poradenstva a bez dohľadu najmä. To, že tieto právne služby v súčasnosti môžu poskytovať len advokáti, je zabezpečené aj tým, že okrem toho, že sú nejakým náročnejším spôsobom preskúšavaní na to, či sú spôsobilí poskytovať právne služby, tak ešte sú povinní dodržiavať aj etický kódex, ktorý vyplýva priamo zo zákona o advokácii, a sú podriadení dohľadu Slovenskej advokátskej komory nad výkonom poskytovania právnych služieb. Pri poskytovaní právnych služieb z hľadiska živnosti takéto niečo neexistuje, teda ak by boli poskytované tieto právne služby, živnostníci, resp. aj spoločnosti s ručením obmedzeným alebo iné na základe teda takejto živnosti by nemali žiadnu povinnosť dodržiavať etický kódex poskytovania právnych služieb, resp. by neboli podriadení žiadnemu dohľadu žiadneho orgánu nad svojou činnosťou, a to žiadnemu dohľadu. Treba si uvedomiť, že advokáti podliehajú disciplinárnej zodpovednosti z hľadiska advokátskej komory a následne aj možnosti potom preskúmavania ďalšími súdnymi orgánmi, čo teda pri poskytovaní týchto právnych služieb v rámci činnosti nebude. To znamená, že bude tu nižšia miera kvality, resp. poskytovania, kvalifikovaného poskytovania týchto právnych služieb.
Čiže absentuje podriadenosť etickým pravidlám, dohľadu, disciplinárneho konania, no a v neposlednom rade absencia hmotnej zodpovednosti za poskytovanie právnych služieb. Advokáti, či už poskytujúci tieto služby na základe individuálnej licencie, alebo ako spoločnosti s ručením obmedzeným, sú povinne, musia byť povinne poistení za spôsobenie škody tretím osobám. Pri živnosti, aj viazanej živnosti, takáto povinnosť odpadá, to znamená, aj občan je menej chránený, pritom ak mu takýto poskytovateľ právnych služieb spôsobí nejakú škodu, kde si ju bude musieť od tohoto živnostníka komplikovane uplatňovať na súde, a pokiaľ takýto živnostník nebude mať dostatočný majetok na pokrytie škody, tak to bude vyvolávať, samozrejme, v aplikačnej praxi problémy. Advokáti majú toto vyriešené povinným poistením zodpovednosti za spôsobenú škodu.
Ďalej je tu rozpor, resp. ide tu v zásade o legalizáciu súčasného trestného činu tzv. pokútnictva alebo teda neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona, kedy tu je výslovne napísané, že takéto konanie alebo takéto poskytovanie právnych služieb bez príslušnej advokátskej licencie je neoprávneným podnikaním. Čiže tento návrh zákona ako keby zavádzal legalizáciu takéhoto neoprávneného podnikania tým, že umožní živnostníkom tieto služby poskytovať, samozrejme, s tými ďalšími atribútmi, ktoré som už povedal.
Pokiaľ ide o samotných advokátov, tak posledným argumentom, aha, pardon, ešte pred tým.
Ďalším argumentom, ktorý vyplýva zo zákona o advokácii, je povinnosť mlčanlivosti a ochrana profesijného tajomstva. Advokáti sú pri výkone svojho povolania povinní chrániť súkromie a chrániť tajomstvo informácií, ktoré, s ktorými prichádzajú do styku pri poskytovaní právnych služieb. Samozrejme, sú tam výnimky z hľadiska odhaľovania korupcie alebo nelegálnych, teda príjmov z nelegálnej trestnej činnosti, ale to sú vo vzťahu ku konkrétnym štátnym orgánom, ale vo všeobecnosti majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Opäť, pokiaľ ide o, by išlo o poskytovanie právnych služieb na základe živnosti, takéto niečo, takáto povinnosť by sa na takéto osoby nevzťahovala.
Ďalej, z hľadiska ochrany osôb pri poskytovaní alebo ktorým sa poskytujú právne služby, advokáti sú viazaní zákazom konfliktu záujmov. To znamená, nemôžu zastupovať viaceré osoby, ktoré stoja v opačnom postavení pri nejakých právnych úkonoch. Teda sú povinní odmietnuť poskytovanie takýchto právnych služieb. Toto opätovne pri poskytovaní ako živnosť takúto povinnosť nemajú. To znamená, môžu prichádzať do konfliktu záujmov bez toho, aby im z toho vyplývali nejaké, nejaké kontrolné mechanizmy.
No a z tohoto všetkého vyplýva nakoniec aj diskriminácia vôbec advokátov vo vzťahu k poskytovaniu právnych služieb, pretože advokáti, či už ako fyzické osoby podnikatelia, alebo ako eseročky, musia spĺňať všetky tieto podmienky, ktoré som povedal, čo živnostník nemusí spĺňať. Čiže pri poskytovaní tých istých právnych služieb sa tu vytvára jedna skupina, ktorá bude mať nejaké povinnosti, či už disciplinárnu zodpovednosť, či už hmotnú zodpovednosť z hľadiska povinného poistenia, či už dodržiavanie etického kódexu a ďalších, a iné osoby nebudú mať túto povinnosť. Odhliadnuc od toho ešte, že pokiaľ advokát poskytuje svoje právne služby ako prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, tak je tam obmedzenie, že takýto advokát musí byť zároveň spoločník aj konateľ, resp. keď je spoločník, musí byť aj konateľ a keď je konateľ, musí byť aj spoločník. To je prvé obmedzenie.
A druhé obmedzenie je, že takáto osoba nemôže, alebo, teda pardon, takáto právnická osoba, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, nemôže poskytovať iné služby ako právne služby. To je ďalšie obmedzenie, ktoré tu sú, ktoré zase živnostník, či už poskytujúci, či už teda poskytujúci tieto služby ako SZČO, alebo ako spoločnosť s ručením obmedzeným, alebo iná spoločnosť by nemala.
Ďalším obmedzením pri poskytovaní advokátskych služieb je zákaz závislej činnosti. Advokáti nesmú byť v závislej činnosti s inými právnickými alebo fyzickými osobami. Čiže to je ďalšie obmedzenie, ktoré vytvára určitú diskrimináciu. Čo však je podstatné, je podstatné to, že ide tu o poskytovanie právnych služieb občanom. Občanom, ktorým i takéto právne služby môžu pri nekvalifikovanom poskytovaní spôsobiť nejakú škodu. A práve preto bol zavedený systém, systém komory advokátskej, systém nejakého osobitného preskúšania, osobitné licencie, aby sa zabezpečila vyššia miera ochrany občanov a fyzických osôb pred možnosťou spôsobenia škody, resp. poskytovaním nekvalitných právnych služieb.
A tu sa navrhuje právna úprava, ktorá má ísť presne opačným smerom, a to si myslím, že nie je v poriadku a že by sme tento návrh nemali podporiť.
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte v zmysle čl. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, ktorý hovorí v ods. 1, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu vo veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomuto orgánu svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi alebo pred hlasovaním o tejto veci. Vzhľadom k tomu, že som členom Slovenskej advokátskej komory, tak oznamujem môj potenciálny osobný záujem na prerokovanej veci.
A teraz teda k prejednávanému návrhu zákona. Na úvod by som sa chcel opýtať pána predkladateľa, že s kým v zásade, kým prejdem teda ku konkrétnym argumentom odborným, s kým v zásade prerokovával tento návrh zákona, resp. aký, aká lobistická skupina si objednala tento návrh zákona, pretože všetci odborníci z právnej aplikačnej praxe, či už sú to poskytovanie právnych služieb, justície, resp. prokuratúry, sú proti takémuto návrhu zákona, resp. proti takémuto zavádzaniu duálneho, paralelného systému poskytovateľov právnych služieb.
Nehovorím to len tak, opieram sa o spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov justičných inštitúcií k poslaneckému návrhu na vznik živnosti pre poskytovanie právnych služieb, kde sa stretli na spoločnom rokovaní 27. januára 2022 zástupcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry a Slovenskej advokátskej komory, kde títo zástupcovia za tieto organizácie prijali toto spoločné vyhlásenie, ja si dovolím ho teraz zacitovať: "Zásadne nesúhlasíme s tým, aby bol popri advokácii vytvorený paralelný systém poskytovateľov právnych služieb formou živnosti. Ide o krok proti zabezpečeniu kvality a etiky pri poskytovaní právnych služieb občanom. Navrhovanú zmenu považujeme za nedôvodnú a odmietame ju ako celok."
Podpísaný je za Najvyšší súd Slovenskej republiky predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky a predseda Slovenskej advokátskej komory. Myslím si, že je to dostatočne reprezentatívna vzorka zástupcov právnických profesií na to, aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že či prijatie takejto zmeny je účelné a je dôvodné, resp. má priniesť pre občanov Slovenskej republiky z hľadiska kvality poskytovaných právnych služieb, či má priniesť pozitíva alebo negatíva. Domnievam sa, že táto zmena okrem toho, že zabezpečí nejakú konkurenciu na trhu, čo je jediná v zásade pozitívna vec tohto návrhu, všetky ostatné veci, ktoré s tým súvisia, majú negatívny charakter.
A teraz sa skúsim venovať tým argumentom odborným, ktoré si myslím, že sú práve negatívneho charakteru, ktoré buď budú ako dôsledok, by boli teda ako dôsledok takto prijatej právnej úpravy. Štát pokiaľ môže dôjsť k určitým škodám na právach občanov, resp. jednotlivcov, tak zvyčajne vyžaduje splnenie aj určitých ďalších predpokladov, ako je samotné vzdelanie. Upustenie od týchto požiadaviek, resp. predpokladov majú potom za následok zníženie kvality, resp. určitú degradáciu, v tomto prípade právneho poriadku. Môžme si to prirovnať napr. k oblasti medicíny, kde takisto lekári majú ukončené lekárske vzdelanie, ale nemôže lekár s ukončeným lekárskym vzdelaním vykonávať nejaké ťažké operácie alebo iné úkony, potrebuje na to prejsť nejakým atestačným procesom. Obdobne je to teda aj pri poskytovaní právnych služieb. To, že niekto ukončil právnické vzdelanie, ešte nehovorí o tom, že môže poskytovať kvalifikovane právne služby, najmä také právne služby, ktoré pán predkladateľ citoval.
Je pravdou, čo povedal, že v určitom čase na Slovensku existoval systém, duálny systém dvoch komôr advokátov, a to komerčných právnikov, komory komerčných právnikov a komory advokátov, avšak tento systém sa neosvedčil a práve preto boli tieto komory zlúčené do jednej komory so zabezpečením vyššej kvality či už preskúmavania spôsobilosti na výkon advokátskej činnosti, resp. právnických, poskytovania právnických služieb. Takisto, pokiaľ si zoberieme odporúčania Benátskej komisie, ktoré boli prijaté v minulom roku, tak Benátska komisia neodporúča vznik paralelných komôr na poskytovanie právnych služieb.
No a teraz poďme teda k tým konkrétnym dôvodom, že prečo si myslím, že je to tak. Tento systém vytvára alebo by vytvoril určitý systém bez akéhokoľvek rešpektovania etických pravidiel poskytovania právneho poradenstva a bez dohľadu najmä. To, že tieto právne služby v súčasnosti môžu poskytovať len advokáti, je zabezpečené aj tým, že okrem toho, že sú nejakým náročnejším spôsobom preskúšavaní na to, či sú spôsobilí poskytovať právne služby, tak ešte sú povinní dodržiavať aj etický kódex, ktorý vyplýva priamo zo zákona o advokácii, a sú podriadení dohľadu Slovenskej advokátskej komory nad výkonom poskytovania právnych služieb. Pri poskytovaní právnych služieb z hľadiska živnosti takéto niečo neexistuje, teda ak by boli poskytované tieto právne služby, živnostníci, resp. aj spoločnosti s ručením obmedzeným alebo iné na základe teda takejto živnosti by nemali žiadnu povinnosť dodržiavať etický kódex poskytovania právnych služieb, resp. by neboli podriadení žiadnemu dohľadu žiadneho orgánu nad svojou činnosťou, a to žiadnemu dohľadu. Treba si uvedomiť, že advokáti podliehajú disciplinárnej zodpovednosti z hľadiska advokátskej komory a následne aj možnosti potom preskúmavania ďalšími súdnymi orgánmi, čo teda pri poskytovaní týchto právnych služieb v rámci činnosti nebude. To znamená, že bude tu nižšia miera kvality, resp. poskytovania, kvalifikovaného poskytovania týchto právnych služieb.
Čiže absentuje podriadenosť etickým pravidlám, dohľadu, disciplinárneho konania, no a v neposlednom rade absencia hmotnej zodpovednosti za poskytovanie právnych služieb. Advokáti, či už poskytujúci tieto služby na základe individuálnej licencie, alebo ako spoločnosti s ručením obmedzeným, sú povinne, musia byť povinne poistení za spôsobenie škody tretím osobám. Pri živnosti, aj viazanej živnosti, takáto povinnosť odpadá, to znamená, aj občan je menej chránený, pritom ak mu takýto poskytovateľ právnych služieb spôsobí nejakú škodu, kde si ju bude musieť od tohoto živnostníka komplikovane uplatňovať na súde, a pokiaľ takýto živnostník nebude mať dostatočný majetok na pokrytie škody, tak to bude vyvolávať, samozrejme, v aplikačnej praxi problémy. Advokáti majú toto vyriešené povinným poistením zodpovednosti za spôsobenú škodu.
Ďalej je tu rozpor, resp. ide tu v zásade o legalizáciu súčasného trestného činu tzv. pokútnictva alebo teda neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona, kedy tu je výslovne napísané, že takéto konanie alebo takéto poskytovanie právnych služieb bez príslušnej advokátskej licencie je neoprávneným podnikaním. Čiže tento návrh zákona ako keby zavádzal legalizáciu takéhoto neoprávneného podnikania tým, že umožní živnostníkom tieto služby poskytovať, samozrejme, s tými ďalšími atribútmi, ktoré som už povedal.
Pokiaľ ide o samotných advokátov, tak posledným argumentom, aha, pardon, ešte pred tým.
Ďalším argumentom, ktorý vyplýva zo zákona o advokácii, je povinnosť mlčanlivosti a ochrana profesijného tajomstva. Advokáti sú pri výkone svojho povolania povinní chrániť súkromie a chrániť tajomstvo informácií, ktoré, s ktorými prichádzajú do styku pri poskytovaní právnych služieb. Samozrejme, sú tam výnimky z hľadiska odhaľovania korupcie alebo nelegálnych, teda príjmov z nelegálnej trestnej činnosti, ale to sú vo vzťahu ku konkrétnym štátnym orgánom, ale vo všeobecnosti majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Opäť, pokiaľ ide o, by išlo o poskytovanie právnych služieb na základe živnosti, takéto niečo, takáto povinnosť by sa na takéto osoby nevzťahovala.
Ďalej, z hľadiska ochrany osôb pri poskytovaní alebo ktorým sa poskytujú právne služby, advokáti sú viazaní zákazom konfliktu záujmov. To znamená, nemôžu zastupovať viaceré osoby, ktoré stoja v opačnom postavení pri nejakých právnych úkonoch. Teda sú povinní odmietnuť poskytovanie takýchto právnych služieb. Toto opätovne pri poskytovaní ako živnosť takúto povinnosť nemajú. To znamená, môžu prichádzať do konfliktu záujmov bez toho, aby im z toho vyplývali nejaké, nejaké kontrolné mechanizmy.
No a z tohoto všetkého vyplýva nakoniec aj diskriminácia vôbec advokátov vo vzťahu k poskytovaniu právnych služieb, pretože advokáti, či už ako fyzické osoby podnikatelia, alebo ako eseročky, musia spĺňať všetky tieto podmienky, ktoré som povedal, čo živnostník nemusí spĺňať. Čiže pri poskytovaní tých istých právnych služieb sa tu vytvára jedna skupina, ktorá bude mať nejaké povinnosti, či už disciplinárnu zodpovednosť, či už hmotnú zodpovednosť z hľadiska povinného poistenia, či už dodržiavanie etického kódexu a ďalších, a iné osoby nebudú mať túto povinnosť. Odhliadnuc od toho ešte, že pokiaľ advokát poskytuje svoje právne služby ako prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, tak je tam obmedzenie, že takýto advokát musí byť zároveň spoločník aj konateľ, resp. keď je spoločník, musí byť aj konateľ a keď je konateľ, musí byť aj spoločník. To je prvé obmedzenie.
A druhé obmedzenie je, že takáto osoba nemôže, alebo, teda pardon, takáto právnická osoba, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, nemôže poskytovať iné služby ako právne služby. To je ďalšie obmedzenie, ktoré tu sú, ktoré zase živnostník, či už poskytujúci, či už teda poskytujúci tieto služby ako SZČO, alebo ako spoločnosť s ručením obmedzeným, alebo iná spoločnosť by nemala.
Ďalším obmedzením pri poskytovaní advokátskych služieb je zákaz závislej činnosti. Advokáti nesmú byť v závislej činnosti s inými právnickými alebo fyzickými osobami. Čiže to je ďalšie obmedzenie, ktoré vytvára určitú diskrimináciu. Čo však je podstatné, je podstatné to, že ide tu o poskytovanie právnych služieb občanom. Občanom, ktorým i takéto právne služby môžu pri nekvalifikovanom poskytovaní spôsobiť nejakú škodu. A práve preto bol zavedený systém, systém komory advokátskej, systém nejakého osobitného preskúšania, osobitné licencie, aby sa zabezpečila vyššia miera ochrany občanov a fyzických osôb pred možnosťou spôsobenia škody, resp. poskytovaním nekvalitných právnych služieb.
A tu sa navrhuje právna úprava, ktorá má ísť presne opačným smerom, a to si myslím, že nie je v poriadku a že by sme tento návrh nemali podporiť.
Ďakujem pekne za slovo.
Rozpracované
9:45
Myslím si, že je nám tu všetkým v tejto sále jasné, že tento návrh nemá veľké vyhliadky na to, aby úspešne zavŕšil celý legislatívny proces aj vzhľadom teda na spôsob jeho predloženia. Ale teda chcel by som sa vyjadriť, že si myslím, že otvára vcelku legitímnu otázku o tom, že ktoré z právnych služieb, napríklad z tých, ktoré sú pomenované v návrhu zákona, je naozaj nevyhnutné, aby vykonávali len advokáti.
Ja berem všetku tú argumentáciu, ktorú ste povedali, ktorú hovorí advokátska komora, len teda rôzne typy právnych služieb majú, alebo majú rôzne dosahy. Napríklad je tam menované, že poradenstvo v oblasti tvorby práva, konzultačná činnosť v oblasti tvorby práva. Sú toto napríklad oblasti, kde je nevyhnutné, aby poskytovateľ služby bol advokát? Keď nejaký právnik, ktorý nie je advokátom, radí napríklad poslancovi pri tvorbe zákonov, dopúšťa sa trestného činu pokútnictva?
Zaujímal by ma názor pána Suska na túto vec.
Podobne ako pán poslanec Susko, by som aj ja chcel v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámiť svoj možný osobný záujem na prerokúvanej veci a veci, o ktorej budeme hlasovať, pretože mám právnické vzdelanie a prípadne niekedy v budúcnosti, keď skončím výkon poslaneckého mandátu, tak by som sa teoreticky mohol stať právnym poradcom, ak by bola schválená takáto úprava. Na druhej strane nevylučujem, že možno by som mal záujem stať sa advokátom, a teda mohol by som mať aj úplne opačný osobný záujem, tak sa skúsim na to pozrieť skôr vecne ako teda z hľadiska osobného záujmu.
Myslím si, že je nám tu všetkým v tejto sále jasné, že tento návrh nemá veľké vyhliadky na to, aby úspešne zavŕšil celý legislatívny proces aj vzhľadom teda na spôsob jeho predloženia. Ale teda chcel by som sa vyjadriť, že si myslím, že otvára vcelku legitímnu otázku o tom, že ktoré z právnych služieb, napríklad z tých, ktoré sú pomenované v návrhu zákona, je naozaj nevyhnutné, aby vykonávali len advokáti.
Ja berem všetku tú argumentáciu, ktorú ste povedali, ktorú hovorí advokátska komora, len teda rôzne typy právnych služieb majú, alebo majú rôzne dosahy. Napríklad je tam menované, že poradenstvo v oblasti tvorby práva, konzultačná činnosť v oblasti tvorby práva. Sú toto napríklad oblasti, kde je nevyhnutné, aby poskytovateľ služby bol advokát? Keď nejaký právnik, ktorý nie je advokátom, radí napríklad poslancovi pri tvorbe zákonov, dopúšťa sa trestného činu pokútnictva?
Zaujímal by ma názor pána Suska na túto vec.
Rozpracované