55. schôdza

Pán poslanec Šíbl bude reagovať s faktickou poznámkou, na faktické poznámky. Nech sa páči.

Pán poslanec Muňko, ten generálny prokurátor, samozrejme, to bolo len také prirovnanie. Chcel som tým naznačiť, že naozaj predseda novovytvoreného centrálneho úradu bude menovaný vládou na päť rokov, čiže nebude volený a bude prakticky neodvolateľný počas toho obdobia alebo len veľmi ťažko odvolateľný. Takže sú tam isté paralely so súčasnou pozíciou generálneho prokurátora. Len toľko.

Pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy, takže po jeho vystúpení dám potom možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Možno v krátkosti k tomu, čo pán poslanec Šíbl povedal. Sú to, samozrejme, veci, ktoré nám, ktorí v tej diskusii sme dlhšie, sú už známe. Sú to v princípe veci, ktoré píše pani Kalinová, ktorá je momentálne na ministerstve životného prostredia.
Pani Kalinová predstavuje v zásade extrémistu v týchto záležitostiach a nie ako názor väčšiny verejnosti sa nezhoduje s týmito názormi. Pán poslanec nám poslal, pán poslanec, koľko? Stošesťdesiat otázok. K týmto dostal ich všetky zodpovedané. Aj tie veci, ktoré dostal zodpovedané, napriek tomu dnes tu vytiahol, ale však v poriadku, je to jeho, je to jeho právo. Možno len k niektorým veciam, aby to bolo jasné.
Čo sa týka odvolaniu voči záväznému stanovisku. Tak áno, je tam vytvorená analógia k dnešnému, tzv. § 25, kde sa kontroluje zákonnosť pri územnoplánovacej dokumentácii, čiže nezavádzame nič akoby nové alebo svetoborné. Takýto inštitút funguje aj dnes, kde okresné úrady v sídle kraje dávajú stanovisko k zákonnému postupu orgánov samosprávy v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Čiže to nie je akoby nič nové, je to analógia k súčasnému stavu a napriek tomu to nie je finále. A to je jedna z dohôd so samosprávami, kde samosprávy aj po dohode s ministerstvom spravodlivosti a s napríklad Generálnou prokuratúrou súhlasili s tým, že je tam, je tam inštitút správnej žaloby. To nadväzuje na reformu súdnictva, ktorá prebieha, a s tým, že je tam istá legisvakancia. Takže pri nábehu alebo pri účinnosti tohto zákona ten inštitút správnej žaloby, tak ako ho poznáme možno z Rakúska alebo z niektorých iných štátov, aj z Českej republiky, by mal byť vysoko funkčný a rýchli.
Navyše ešte, pán poslanec, k tomu, čo ste hovorili, v zmysle teda posledných teda debát, tá správna žaloba by mala mať automaticky odkladný účinok, aby tam nedošlo vlastne k zmareniu toho. Takže to si myslím, že vytvára dostatočný priestor pre samosprávy, aby aj keď ich záväzné stanovisko alebo aby si to záväzné stanovisko v súlade s územným plánom mohli veľmi dôsledne a veľmi konzekventne vymáhať.
Čo sa týka toho metropolitného územného plánu, je to požiadavka primárne Bratislavy ako magistrátu Bratislavského. Ako by na štandardizáciu procesov, ktoré prebiehajú aj v iných veľkých mestách, či je to Viedeň, je to Praha, je to Brno, ktoré majú takéto metropolitné územné plány.
Ja som tú požiadavku neakceptoval v plnej miere aj vďaka tomu, že ona najmä v prípade Bratislavy sa do veľkej, do značnej miery sa prekrýva s územným plánom regiónu, ktorý vydával vyšší územný celok, čiže aj v dôsledku tohto je to v zákone, je to v zákone uvádzané ako možnosť, nie je to povinnosť. To znamená, keď sa magistrát, mesto a to je jedno či Košice, alebo Bratislava dohodnú s VÚC-kou, že si uzavrú dohodu o tom, že vytvoria takýto metropolitný územný plán, tak to môžu urobiť, aj sa zároveň musia dohodnúť, na aké územie sa má vzťahovať a potom ten centrálny alebo teda ten stavebný úrad vlastne vyhláškou alebo nejakou vyhláškou v zásade ustanoví rozsah toho územného plánu. Ale je to podmienené tým, že to musí prejsť zastupiteľstvami jednak na úrovni hlavného mesta, prípadne na úrovni Košíc a musí to prejsť aj zastupiteľstvom VÚC-ky. A ešte to musia odsúhlasiť aj tie, tie malé obce, ktorých sa to týka. Takže to je, to je že veľmi-veľmi komplikovaný inštitút.
Na druhú stranu isto sami uznáte, že keď v okrajových častiach alebo v tých tzv. satelitných obciach dochádza k takej výstavbe, a tak k masívnej výstavbe, že to má, že to má, samozrejme, vplyv na ďalší rozvoj mesta a mestských častí primárne v Bratislave. Ono to má dopad na infraštruktúru, občiansku vybavenosť, sociálne, školy a tak ďalej. Čiže, samozrejme, tým zámerom, ktorému ja rozumiem do istej miery, len hovorím, že musí tam byť dohoda. To sa nedá direktívne prikázať, je, že pokiaľ postavíte v okrajových častiach sídlisko, tak potom zároveň musíte povedať, že kam tí ľudia budú chodiť do nemocnice, kde bude, kde bude škola a kde budú ďalšie ako súvisiaca infraštruktúra a nedá sa ich jednoducho len odkázať na infraštruktúru hlavného mesta, že však choďte tam a nejak si poraďte, lebo ono to, samozrejme, vytvára také tie, tie jednoúčelové nocľahárne a spôsobuje to veľké problémy. Čiže ešte raz. To nie je povinnosť, nemusia to urobiť. Je to možnosť, keď chcú a dohodnú sa na tom, tak to môžu urobiť. Majú tam preto odrazový mostík.
Čo sa týka pamiatkových úradov. Pamiatkové úrady prioritne nie sú, by som povedal, naša téma. Je to vyústenie pomerne dlhodobého sporu, pani poslankyňa, ktorý je v rámci ministerstva kultúry, a teda podľa mojich informácií ten trvá niekoľko rokov alebo niekoľko už desať rokov pomaly. Čiže ja, pre mňa, samozrejme, je záväzným partnerom ministerstvo kultúry a nie ich podriadená organizácia. Takže ja som to viackrát skonštatoval. Akonáhle bude akýkoľvek, akákoľvek dohoda medzi ministerstvom kultúry a medzi pamiatkovým úradom, tak ja v zásade nemám problém ani s jednou, ani s druhou variantou. Rozumiem aj jednej aj druhej variante, som na obidve nachystaný. Ale, samozrejme, rešpektujem líniu ministerstva kultúry, ktorý v rámci medzirezortného pripomienkového konania takýto postup navrhli, ako je teraz v zákone napísaný. A on bol akceptovaným všetkými ostatnými účastníkmi v rámci medzirezortného pripomienkové konania, tak prešiel aj všetkými ďalšími následnými procesmi, hej.
Čiže, čiže mne neprináleží celkom zasahovať do tohto vnútorného sporu, aj keď som si, aj keď som si vedomý, že tam takéto niečo existuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda, ďakujem, že ste vystúpil ešte v tejto rozprave. Čiže, aby som si to naozaj ujasnil a aby som dostal relevantnú odpoveď. Čiže naozaj ten metropolitný plán neuvádzate ako podmienku, ale zásadne iba ako možnosť? (Reakcia z pléna.) Dobre v poriadku, ďakujem pekne.
Pokiaľ bude takáto možnosť uvedená v tomto zákone, tak naozaj podľa môjho ozaj skromného názoru, keď to bude závisieť od dohody vyššieho územného celku, magistrátu mesta Bratislavy alebo magistrátu mesta Košice a ešte aj príslušných obcí, ktoré budú spadať pod nejaký mikroregión, tak ani Bratislava, ani Košice v živote nebudú mať metropolitný plán. Lebo hovorím, tam je toľko (rečník si odkašlal), pardon, tam je toľko premenných jednotiek a toľko komplikácií, ak každé jedno to rozhodnutie bude musieť prejsť parlamentom v rámci magistrátu, parlamentom vyššieho územného celku a samotných ešte obcí, ktoré patria pod tento mikroregión, tak ja si myslím, že naozaj tento metropolitný plán nebude realitou. Ale súhlasím, že, tak ako vznikajú malé doslova satelitné mestečká, najmä pri Bratislave, či sa bavíme teraz o Rovinke, alebo Dunajskej Lužnej, pri Košiciach - Myslava, Sokoľ, jednoducho je tam masová výstavba. A súhlasím s tým, že ak sa stavá takéto doslova do písmena nie sídlisko, ale ide väčšinou o výstavbu rodinných domov, tak naozaj je dôležité a potrebné dbať na to, aby títo občania mali dostupnosť všetkých možných, všetkej možnej občianskej vybavenosti. Čiže bavíme sa o nejakej poliklinike, bavíme sa o škôlke, o rozšírení kapacity škôl. Čiže jedna vec je bezhlavo nejakú výstavbu doporučiť alebo nejakú výstavbu umožniť, ale zároveň sa potom už dopredu vyhýbať problémom, ktoré takáto výstavba spôsobuje. A na takéto problémy vlastne samospráva nie je pripravená.