55. schôdza

Pán kolega Šíbl, prečo znevažujete tento zákon? Prečo vždy hľadáte niečo, ako sa nedá? Prečo hádžete, hádžete developerov, podnikateľov do jedného vreca? Je to nejaká vaša dogma alebo niečo? Ja poznám aj veľa slušných podnikateľov. Absolvovali ste niekedy proces stavebného konania? Viete, koľko tam je vôbec dní, koľko to mesiacov, takmer rokov trvá každá jedna stavba rodinného domu, každá rekonštrukcia či bytového domu? Ja som ich zažil niekoľko desiatok. A môžem vám o tom rozprávať veľa, veľa príbehov. O akej analýze, o akej chýbajúcej analýze tu hovoríte, keď tento zákon prešiel stovkami stretnutí. Vy ste, ja neviem, mám pocit, že ste fakt opozičný poslanec. A nemám ten pocit len ja, ale už aj opozícia a podľa toho, koľko tu máte svojich kolegov, to tiež o niečom vraví.
A ďalej, čierne stavby. Čo niekto lepšie predložil, ako je v tomto zákone? Aký ste dali vy návrh, aby sme sa tých čiernych stavieb, či už v minulosti, alebo v budúcnosti, zlepšili. Nedali ste žiadny. Viete veľmi dobre, že tento zákon je hlavne o tom, že skracujeme stavebné konanie a stavebné... dĺžku stavebných konaní približne z 300 dní, ktorý je u nás priemer hádam najväčší v Európskej únii, na 50, že znižujeme počet procesov z 85 na 13. A vy stále, stále si budete húsť len tú svoju pesničku.
Viete, čo je problém? Že vy to jednoducho nechcete. Že vy ste nikdy nič nepredložili, čo by skrátilo tieto stavebné konania. Tento stavebný zákon pomôže všetkým, ale len vy jediný ste asi ten, kto mu, kto ho nepochopil a komu nepomôže.
A ten váš posledný návrh na vrátenie na dopracovanie, tak to je najväčší výsmech asi toho vášho vystúpenia. Zákon, ktorý bol hádam najpodrobnejšie prerokovaný za posledné dva roky zo všetkých zákonov, ktoré tu boli, vy dávate návrh na dopracovanie. Tak vy ste naozaj smiešny, nehnevajte sa.

Ďakujem pekne za vystúpenie. No tak, pán kolega, zrazu vám chýba analýza a chýba vám zapracovanie pripomienok. No hlavné vec, že vy ste dali pozmeňovák pri národných parkoch 12 minút pred hlasovaním. Tak toto ako u vás, u vás to bol perfektný postup, tuto nás kritizujete. Ani ste nevedel odpovedať na základné a jednoduché otázky týkajúce sa plochy a štruktúry vlastníctva ochranných pásiem.
No evidentne asi máte osobný záujem na ponechaní dnešnej právnej úpravy. Chcem sa vás opýtať, pre koho pracujete, lebo občania to určite nie sú! Takú spŕšku klamstiev a nekompetentnosti ste tu ešte nepredviedol nikto. Súčasný viac ako 40-krát novelizovaný stavebný zákon bol prijatý v roku 1976. A obdobie, v ktorom bol prijatý, je v jeho úprave reflektované dodnes. Nie je potom prekvapivé, že sa po jeho zmene volá už dlhší čas, však zástupcovia profesijných organizácií sa postavili na stranu vlády, na stranu podpredsedu vlády Holého, oni samotní povedali, že je potrebné zmeniť tento zákon, lebo je absolútne už nereflektujúci na súčasné obdobie. A to je zle, že sa má pomôcť ľuďom? A vy tu ešte vystúpite potom a poviete, že sa má stiahnuť táto právna úprava?!
A pozdravujem autora ešte vášho tohto vystúpenia, asi evidentne pracuje na ministerstve životného prostredia, asi vieme, asi kto to je.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, nič ste neostali dlžný výroku nepriateľ - úhlavný nepriateľ - koaličný partner. Miesto toho, aby ste diskutovali v zákulisí pri príprave zákonov, tak hrubo napádate koaličného partnera, pričom na koaličnej rade je jasná dohoda, že teda tento zákon podporujeme, budeme ho dopracovať, budeme s ním pracovať. Prečo to robíte? Ja sa neviem zbaviť pocitu, že je to len v záujme miliónov, ktoré vám idú na aj vaše občianske združenia.
Pán kolega, povedať v jednej vete, že v zmysle existujúceho zákonu, ktorý vlastne chcete zachovať, môžme stavať čierne stavby húfne teraz, vlastne ktoré budeme neskôr v zmysle nového zákonu legalizovať, tak to je taký nezmysel, že to do neba volá. Keby sme ten zákon dneska taký dobrý mali, tak tie čierne stavby asi dneska stavať nemôžeme. A garantujem vám, že podľa novej legislatívy určite čierne stavby legalizované nebudú na rozdiel od tejto, ktorú máme dnes.
Pán kolega, posledné, čo vám chcem povedať, a to spojí našu, naše životy na dlhú budúcnosť, že dneska o jedenástej, alebo o ktorej budeme hlasovať o americkej zmluve, ja si pozriem, ako budete hlasovať o tom, že či tu tie základne majú byť, nemajú byť. Dobre viete, že prítomnosť vojsk, však koniec koncov keď tu tí Rusi boli, videli sme, v akom stave nám nechali tú krajinu, nám znečisťuje ovzdušie stíhačkami, všelijakými ropnými látkami zem, som veľmi, veľmi zvedavý, ako dneska budete hlasovať. A vedzte, že dávam verejný sľub, že v prípade, že budete za, ja vám to pri každom vašom envirovystúpení pripomeniem, ako ste hlasovali.
Naozaj som veľmi zvedavý, lebo tak účelový, ako viete byť vy, tak takého tu len tak nenájdete.

Vážení kolegovia, ďakujem za vaše cenné faktické poznámky. Ja vychádzam z toho, ako dnes vyzerá naša krajina pri súčasnom stavebnom zákone, a určite, určite dáte mi za pravdu, že nevyzerá práve najlepšie z hľadiska výstavby. Spomeniem len logistické centrá na Záhorí v blízkosti Malaciek, centrá popri trase Pezinok - Senec či zdevastované územia výstavbou, developerskou výstavbou v oblasti našich národných parkov, či už sú to Vysoké Tatry a podhorie Vysokých Tatier, alebo je to oblasť Donovalov a Gemerskej doliny.
No, samozrejme, určite som nemal na mysli vo svojom vystúpení, že by som obhajoval súčasný stavebný zákon, ale myslím, že máme veľmi elegantné riešenia, ako sa s tým vysporiadať, môžme napr. vytiahnuť zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe, ktoré boli pripravené v roku 2019, ktoré sú k dispozícii, riešili zrýchlenie procesov, ale pritom zachovávali rovnováhu medzi verejným a súkromným záujmom. Týmto zákonom, tak ako je navrhovaný, by naozaj došlo k vychýleniu tejto rovnováhy v prospech najbohatšej vrstvy investorov a developerov, a ak ich za niečo nemám rád, tak za to, ako zdevastovali mnohé časti našej krásnej krajiny počas celého môjho života, a verím, že to vidíte aj vy, že nie je to celkom v poriadku s tou našou krajinou.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcel som začať pozitívne, teda tým, že by som ocenil ako prístup pána podpredsedu vlády, ktorý sa aktívne zapája a vystupuje, vystupuje v rozprave, naozaj pri takýchto návrhoch zákonoch je to veľmi žiaduci prístup, a teda určite lepší, ako keď niektorí predkladatelia, či už z radov členov vlády, alebo, alebo poslancov, a si to nechajú iba na záverečné slovo, alebo teda prípadne sa vôbec, vôbec nevyjadria, a myslím si, že toto je téma, o ktorej treba hovoriť. No ale nebudem tak úplne pozitívny, lebo by som chcel aj teda s istým počudovaním zareagovať na, na tie až osobné reakcie, ktoré tu zazneli, na vystúpenie kolegu pána poslanca Šíbla. Nemusíme zni... nemusíme znižovať, a to nie je smerom na pána podpredsedu vlády, to je smerom na kolegov poslancov, nemusíme s ním vo všetkom, vo všetkom súhlasiť, ale tá debata by sa mala niesť vo vecnej rovine, nie v rovine osobných útokov, obviňovania z ekoterorizmu alebo z toho, že mu niekto napísal príspevok na ministerstve životného prostredia. Je úplne legitímne, ak sa na túto problematiku pozerá aj z hľadiska verejného záujmu, aj z hľadiska ochrany, ochrany prírody, a teda neodpustím si jednu reakciu na to, čo povedal pán poslanec Borguľa o devastačných účinkoch prítomnosti cudzích vojsk na životné prostredie.
No tak keď si tak porovnáme, že aké účinky mala na životné prostredie Spolkovej republiky Nemecko prítomnosť amerických vojsk a aké mala aj povedzme na Československo a našu, našu prírodu prítomnosť sovietskych vojsk, a tak dávať to do jednej roviny je zjavne neprimerané.
A teraz už, ale tak k samotnému návrhu, ktorý naozaj prešiel rozsiahlou diskusiou, prešiel dvoma pripomienkovými konaniami a napriek tomu ešte niektoré, niektoré veci ostávajú otvorené a sú, sú diskutované, sú tam, sú tam otázky aj je to úplne v poriadku, lebo však je to, je to komplexná právna úprava. Je to, je to zásadná zmena aj v územnom plánovaní, aj, aj v stavebnom konaní a je úplne v poriadku, že na to existujú rôzne, rôzne názory.
Asi ten, tá zásadná zmena sa týka posunu stavebných úradov z teda, zo samospráv a z preneseného výkonu štátnej správy na, na špeciálnu štátnu správu. Tam, tam by som, by som teda len poznamenal, že hoci ja som zástancom decentralizácie, ja som zástancom posilňovania samosprávy, táto otázka, alebo teda táto téma, táto oblasť je určite vec, ktorá nemá iba pozitíva, ale, ale má aj, má aj negatíva, ktoré aj boli teda spomínané už, už niekto včera v diskusii spomenul nedostatočné financovanie preneseného výkonu štátnej správy v tejto oblasti na, na samosprávu. Tam ja som aj teda interpeloval pána ministra dopravy, a teda upozornil som, že napr. bratislavské Staré mesto dostáva na výkon stavebného úradu zhruba 60-tisíc, a tie reálne náklady sú zhruba 10-násobné, čiže, samozrejme, že nie vo všetkých obciach je to takto, ale, ale to nedofinancovanie je pomerne, pomerne významné.
Otázka, ktorá mi v tejto súvislosti napadla, teda keď pán poslanec Šíbl hovoril o tom, že sa tisícka stavebných úradov nahradí ôsmimi, že ako to bude, ako to bude personálne zabezpečené, lebo, lebo tí odborníci dnes sú teda po celom, po celom území v rôznych obciach a mestách, a, a teda predpokladá sa, teda neviem, ale teda má to určite aj, aj praktický rozmer, ale to len tak, len tak mimochodom, že toto je tiež ďalšia vec, ktorá si bude vyžadovať riešenie, no ale chcel by som sa venovať tomu, čo je priamo riešené v návrhu zákona.
Pán poslanec Šíbl sa na to pozrel z pohľadu, povedal by som, ochranára. Pán poslanec Raši hovoril pohľad ZMOS-u a ja teda mne blízky pohľad aj mimovládnych organizácií, takže možno to bude v mojom príspevku rezonovať a sedem vecí sa dotknem. Niektoré tu už zazneli, tak nebudem ich podrobne, podrobne rozoberať, len by som ich, len by som ich spomenul.
Jedna je otázka transparentnosti konania a práv účastníkov konania. Áno, jednotný informačný systém, ktorý, ktorý bude prístupný všetkým a odvšadiaľ, môže byť vnímaný ako, ako pozitívum. Na druhej strane to, že je niečo na internete neznamená, že sa to musí dostať k ľuďom, ktorých sa to reálne, reálne týka. To je povedzme aj v súčasnosti, keď je viac účastníkov konania a konanie sa, informácia v konaní sa vyhlási na úradnej tabuli a aj na webe v dnešnej dobe príslušného úradu, ale to neznamená, že sa to reálne, reálne dostane, dostane aj k tým, k tým ľuďom, a teda vnímam ako vec, o ktorej možno ešte, ešte bude dobre hovoriť, že ako urobiť ten proces, čo, čo najtransparentnejšie, aby sa reálne tí ľudia, ktorí sú účastníkmi konania, dozvedeli, že také konanie vôbec prebieha.
Registrujem tie výhrady, ktoré sa týkajú, týkajú vymedzenia účastníkov konania napr. pri, pri líniových stavbách, ale, ale povedzme aj toho, že do ktorej fázy má byť účastník konania účastníkom konania, lebo na jednej strane je teda pozitívum, že sa to zrýchli a že, že účastník konania, teda nie samotný stavebník, ale povedzme vlastník susedného pozemku bude, bude v tej fáze v jednej, kde sa rozhoduje o tých podstatných náležitostiach, a teda nie je to rozdelené medzi, medzi územné a stavebné, územné a stavebné konanie. Na druhej strane je pravda, že ak je tam možnosť zmeny projektu, ktorá, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní, tak je, je potrebné, aby aj vo všetkých, vo všetkých konaniach, ktoré môžu mať dopad na vlastníkov alebo povedzme na, na ochranu životného prostredia, boli účastníci konania všetci tí, ktorí sú tým procesom dotknutí.
Druhú vec, ktorú by som spomenul, je to, čo je, to, čo je prezentované ako jedna z hlavných predností, teda rýchlosť konania, že tá neprimeraná dĺžka, dĺžka konaní sa skráti. Tu tiež by som, tiež by som ako vyjadril jemnú skepsu, že samotné zadefinovanie, zadefinovanie lehôt nemusí znamenať, že reálne sa ten proces, proces urýchlil, lehoty máte už aj dnes v zákone len, len sa nedodržiavajú.
Aj tá fikcia súhlasu, že ak sa nevyjadrí orgán, tak sa to považuje, považuje za súhlas, môže byť, môže byť problém z hľadiska ochrany, ochrany verejného záujmu.
A, samozrejme, že tu v debate vzniká taký dojem, že tie samosprávy nie sú dostatočne profesionálne, že je tam veľká korupcia, že je tam, že tam presakujú nejaké osobné záujmy, čo, áno, v niektorých prípadoch to tak je, v iných prípadoch to tak nie je. Aj teda na, na samosprávach na, na stavebných úradoch nech pracujú profesionáli, korupcia, politické tlaky môžu byť v štátnej správe rovnako silné ako, ako, ako v samospráve, čiže samé osebe by som si to nijako neidealizoval.
Tretia vec, a o tom tu bola reč aj včera, aj dnes, čiastočne sa to týka, týka územných plánov aj vyššieho, vyššej sily, tak tam je dôležité, aby, aby obciam ostali súčasné kompetencie a neboli nijako, nijako oslabené, a teda, samozrejme, ten už viackrát spomínaný problém malých obcí, ktoré zatiaľ nemajú, nemajú územné plány, a teda ak by mal tento systém fungovať normálne, tak je potrebné, aby, aby mali územné plány, a, samozrejme, že tam potom podobne ako pri, pri konaniach je problém s vtiahnutím verejnosti do tvorby, do tvorby územných plánov, aby teda verejnosť mala možnosť podieľať sa, ale tak to je primárne úloha obcí.
Štvrtá vec, zaznelo to tu už viackrát, takže nebudem veľmi podrobne o tom hovoriť, tie pamiatkové úrady ako špecializované stavebné úrady, registrujem ten problém, rovnako registrujem, že pán podpredseda vlády ho registruje, a, a teda vnímam to tak, že je to primárne problém toho, ako si to bude chcieť nastaviť ministerstvo kultúry, do ktorého gescie Pamiatkový úrad patrí, ale teda myslím si, že je aj našou zodpovednosťou, nielen zodpovednosťou ministerstva kultúry, aby sme reflektovali ten, ten stav, a to, že v súčasnej dobe pamiatkové úrady, tak ako sú personálne vybavené, aké majú kapacity, nie je reálne, aby vykonávali úlohy stavebných úradov, a ak by to mali robiť, tak by, tak by museli byť teda veľmi zásadne posilnené ich kapacity. A toto je jedna z vecí, ktorá, myslím si, že v druhom čítaní nás čaká.
Piata vec, dodatočná legalizácia čiernych stavieb, tam sa asi teda zhodneme, že, že prísnejší postup je namieste, ale opäť ide aj o problém už tu spomínaných, marginalizovaných rómskych, rómskych osád, kde, kde to môže spôsobiť problém, a k tomu si tiež myslím, máme, by sme si mali sadnúť, aby, aby to nespôsobovalo akékoľvek, alebo ak teda nejaké problémy to môže spôsobovať, ale aby, aby miesto toho, aby sme sa snažili ten problém vyriešiť tým, že sa vysporiada vlastníctvo k pozemkom, a teda domy, kde ľudia reálne bývajú a bývajú tam ľudia, ktorí nemajú tri ďalšie domy, ale je to pre nich jediné obydlie, aby tým neboli postihnuté.
Šiesta otvorená vec je, je ešte chýbajúci zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v novom. Opäť to teda nie je primárne, primárne zodpovednosť pána podpredsedu vlády, ale zase, ak ten systém má fungovať, tak je potrebné, aby, aby tým zákonom sa Národná rada zaoberala a schválila ho v nie veľmi vzdialenej, vzdialenej budúcnosti. (Ruch v sále.)
A posledná, siedma vec je, je úloha projektantov. Tam opäť na to existujú rôzne názory a myslím si, že je dôležité si vyjasniť, aby úloha projektantov nebola (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), že nahrádza, nahrádza ich činnosť rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, teda, teda stavebného úradu, ale že je to, že je to iba nejaká príprava, ale že tá zodpovednosť za posúdenie verejných záujmov, ktoré sú premietnuté do stanovísk, stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, zodpovednosť za verejný záujem a za to, aby sa do, do územného rozhodnutia, alebo teda do rozhodnutia premietol verejný záujem v tých jednotlivých oblastiach, naďalej zostáva na úrade.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán Dostál, som rád, že ste zvýraznili to, že ak dneska je niečo zverejnené na obecnej tabuli, neznamená to tiež nejakú extra informovanosť občanov, to znamená ten rozdiel medzi tým, že niečo dostanú ľudia do elektronických schránok, a tam majú sledovať poštu, alebo teda oznamy, a to, že je to zverejnené dnes na obecnej tabuli, až taký veľký rozdiel nepredstavuje, proste kto chce sledovať, to sleduje, kto to ani dnes nesleduje, to sledovať nebude.
No ale druhá vec, ktorá tiež je dosť podstatné zdôrazniť, že, že naozaj neexistuje taká priama úmera, že by sa dalo dnes skonštatovať, že ten, kto má povinnosť vydať nejaké rozhodnutie, tak oko je to dnes, že treba kladné rozhodnutie k niečomu, tak ten systém lepšie chráni oproti korupcii ako to, že sa bude považovať nevydanie súhlasu, že by bolo tiež alebo otváralo väčšiu, väčšiu bránu korupcie, tak ako viem, že vy ste nepovedali, dnes to tu zaznelo, ale medzi, v podstate v éteri to tak znie, že či to je možné aj tak to vnímať. (Ruch v sále.) Ja si myslím, že aj jeden, aj druhý prístup nie je imúnny voči korupcii, a práve preto je lepšie si zvoliť ten, ktorý urýchli to stavebné konanie na Slovensku, pretože v každom prípade Slovensko potrebuje zrýchliť stavebné konania, pretože aj ten nedostatok bytov, stavebného procesu, ktorý tu je, vyvoláva tlak na nárast tých cien.
No a druhá vec, ktorá je ešte, to, že sa ide zriadiť len špecializovaná, teda štátna správa na vydávanie tých stavebných povolení alebo ich posudzovanie, len dokazuje to, že čoraz viac sa treba zaoberať tým, do akej miery tá decentralizovanosť na Slovensku prináša v praktickom živote potom prínos a význam. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.)

Ďakujem, Ondrej, za tvoje vystúpenie k vystúpeniu kolegu Jara Šíbla. Rôznosť názorov nás musí posúvať ku konsenzu, ktorý zabezpečí rovnováhu návrhu zákona, a nie ku osobným invektívam. Je pozitívne, že máme rôzne pohľady. Na kvalite nového stavebného zákona nám veľmi záleží, preto budeme hľadať kompromis so zapracovaním pozmeňujúcich návrhov, ktoré budeme diskutovať aj s navrhovateľom zákona pánom podpredsedom vlády Štefanom Holým. (Ruch v sále.)
Máme stanovený cieľ skrátiť stavebné konania, bojovať proti čiernym stavbám, ale zároveň chrániť aj životné prostredie.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) Pán kolega Dostál, ja rovnako ako vy v tomto zákone naozaj oceňujem to, že základným predpokladom tohto zákona, prijatie tohto zákona je ozaj skrátenie všetkých konaní, pretože tie sú naozaj siahodlhé, a niekedy a v niektorých prípadoch naozaj až nekonečné, takže v tomto prípade je to veľké pozitívum a veľké plus.
Čo sa týka takej vašej poznámky, kde ste poznamenal, že sa bude rušiť nejakých tisíc stavebných úradov. Áno, súhlasím, ale vznikne viac ako... viac, viac kompetentnejších úradov, čiže bude ich osem krajských stavebných úradov, kde bude viac ako 800 zamestnancov. Čiže si myslím, že títo zamestnanci, keď to bude kvalitne logisticky prepojené, teraz máme vymoženosti v rámci technickej siete priam až neuveriteľné, takže aj v rámci občana, aj občianskeho konania všetky tieto veci budú transparentnejšie, rýchlejšie a v tomto prípade to bude oveľa zmysluplnejšie, skráti sa stavebné konanie, jednoducho táto služba príde viacej k občanovi, čiže v tomto naozaj veľmi pekne ďakujem aj celému ministerstvu, pretože sa naozaj k tejto problematike postavilo zodpovedne. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.)
A boj proti čiernym stavbám, to je taký boj naozaj na dlhé trate, trvá tuná už desiatky rokov, ale pevne verím, že aj s týmto neduhom, ktorý túto našu spoločnosť trápi, sa jedného krásneho dňa vysporiadame. Sú tam teraz ešte zakomponované nejaké lehoty na dodatočnú legalizáciu týchto čiernych stavieb. Áno, prejde nejakých pár rokov, začne sa to legalizovať.
No a čo sa týka do budúcnosti, ak čierne stavby nebudú vznikať, či sa to týka miestnych pamiatkových rezervácií, kde takým neduhom bolo najmä mesto Bratislava, mesto Nitra, tak pevne verím, že ani tieto pamiatkové rezervácie nebudú týmto stavebným boomom ohrozené, a to sa podobne týka všetkých organizačných zložiek, ktoré pod tento sektor spadajú, takže ďakujem pekne.

Ďakujem za reakcie. Pani poslankyňa Pleštinská, áno, je potrebné hľadať v tejto veci kompromis, lebo existujú rôzne legitímne (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) verejné aj, aj súkromné záujmy, ktoré je potrebné dať tým procesom do rovnováhy, a preto ešte raz hovorím, že je dôležité aby sme o tom debatovali vecne a neútočili na seba osobne. Ak to robí opozícia, no tak nech to robí, ale teda aspoň v rámci koalície by sme si mali zachovať nejakú úroveň.
Pán poslanec Taraba, ten priestor pre korupciu pri konaní a nekonaní, áno, existuje aj pri jednom, aj pri druhom. Ale povedal by som, že ak, ak mám konať na základe korupcie, tak je to trošku komplikovanejšie, ak mi stačí, ako keď mi stačí nekonať, lebo keď aktívne konám, tak zanechám po sebe nejakú stopu, napríklad odôvodním rozhodnutie zjavne... alebo stanovisko zjavne nesprávnymi argumentami, ktoré, ktoré nesedia, čo sa dá preukázať, no ale keď proste nekonám, nestihol som, niečo som, nejakú lehotu som prešvihol, to môže mať rôzne dôvody. Môže to byť naozaj aj z objektívnych dôvodov dané. Čiže, čiže áno, tam ten priestor sa čiastočne zväčšuje.
Pán poslanec Kočiš, no tak rozdiel je teda ale že tisíc úradov a osem úradov (ruch v sále) z hľadiska dostupnosti, fyzickej dostupnosti, samozrejme, že ak sa, ak sa bude vybavovať vec elektronicky, tak je to jedno. To by mohol byť, byť aj jeden úrad. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ale teda je tam aj problém fyzickej dostupnosti, lebo musíme počítať s tým, že existujú na Slovensku aj ľudia, ktorí, ktorí nekomunikujú elektronicky ešte stále napriek, napriek všetkému, a teda musíme brať ohľad aj na nich.

Pán podpredseda, iba kvôli naplneniu formálnych požiadaviek. Chcem požiadať o možnosť na poradu klubu na minimálne 15 minút, pretože potom po takejto porade budeme môcť v rámci dvoch minút prezentovať stanovisko poslaneckého klubu tesne pred hlasovaním, takže žiadame, aby to bola 15-minútová prestávka na poradu klubov.