65. schôdza

Prepáčte, ja tak nadviažem ako na to.
Pán kolega, teda do tej spotrebnej dane, keď sa by premietli ako tie peniaze z tej ruskej ropy, no tak keď kolegu ako predtým budem tak parafrázovať voľne, tak tam nám nebude vadiť, že odrazu nejaká krvavá ruská ropa ide do spotrebnej dane? Ja si myslím, že ropa je len ropa a nejaké krvavá ropa, to by som to nenazýval.
Ale napadlo ma v tej súvislosti, a to hlavne s vami ako SaS-mi, ste sa tuná tak zasadzovali za legalizáciu marihuany a drog a podobne, a súvisí to s voľnočasovými aktivitami aj s predloženým návrhom zákona, ktorý tuná je. To nie je, pán kolega Marián Viskupič, len v tom, že či to dáme do spotrebnej dane alebo deťom na tie poukazy, jednoznačne dať tým deťom. A ja ti poviem, že kde je ešte a kde vidím ako proste, kde štát ušetrí peniaze. Ušetrí na prevencii. Naše deti, keď sa budú venovať vo voľnočasovým, voľne vo voľnom čase voľnočasovým aktivitám, nebudú mať priestor na drogy, na alkohol a na deviantné správanie. My nepotrebujeme tu potom vynakladať obrovské prostriedky na resocializáciu a liečbu ako týchto ľudí. Nad tým sa, pán kolega, skús zamyslieť.
A na jednej strane vyplakávaš tuná, že potom tie peniaze, či budú, či nebudú, nevieme, že či o rok, toho roku 150 miliónov, na budúci rok 300 miliónov, ja som počul 280 miliónov, ale dobre, hej, však tu už milióny lietajú hore-dole. Ale to nie sú zanedbateľné peniaze. Pre deti, Marián, my vždy musíme nájsť peniaze aj potom, či už to bude z ruskej ropy, či to bude zo Slovnaftu, alebo zo štátneho rozpočtu, pretože to je investícia, ktorá sa nám skrze výchovu a vzdelávanie vráti späť. Ale vášmu ministrovi školstva má na tom záležať a nie odignorovať ministra financií, tak ako to bolo tu odprezentované.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Andrej Stančík, takto. Možno si nezachytil, na spotrebnej dani vyberáme radovo raz toľko, ako povedzme dva roky dozadu, spotrebná daň plus DPH. Čiže štát má výrazne najvyššiu, výrazne navýšené príjmy a práve to som chcel povedať, že i keď je veľmi ťažko predikovať vlastne, koľko to z tej, z toho diskontu navyše bude, tak aj tak, už keď sme sa do tohto pustili, tak by to malo v nejakej miere, samozrejme, skončiť u ľudí. Čiže áno, veľmi ťažko sa to a aj nehovorím, že potom možno má byť že trvalé zníženie, má byť, samozrejme, úmerné, lebo aj táto daň je dočasná, to neviem, či povedal pán minister, ale je to tak, však áno. Takže nejak to akoby úmerne nastaviť, hej? To, to sa dá a je z čoho v zmysle toho, že my tu vlastne po jednej stránke sme, hovoríme, ja to strašne nerád počúvam, zlá firma dovolila si mať zisk. No majú zisk, proste majú, ale zároveň no potom je tu aleže fuj zlý štát, lebo ten štát má na tom raz taký zisk, ako dva roky dozadu, hej? To je to, že, že keď teda považujeme za správne nejak ponížiť teda nejaký nadzisk niekoho, hej, nebudem presne konkrétne menovať, a pridať ho vlastne k už teraz k nadzisku štátu a teda potom to možno nejak prerozdeliť, však áno, tak je určite lepšie vlastne ľuďom nezobrať, lebo nie je to isté zobrať ľuďom, niečo minúť pri administratíve a niečo ľuďom vrátiť. Vždy je najefektívnejšie zobrať ľuďom čo najmenej, najnižšia miera prerozdelenia, pretože ľudia dokážu sami najefektívnejšie vlastne narábať so svojimi peniazmi, lebo sa úprimne na nich, s prepáčením, namakali, aby ich zarobili. Takže v tomto vlastne je to, že ak sa zníži, ak sa zníži spotrebná daň, ľudia budú benefitovať a tým, že jazdí takmer každý a zároveň je to aj motorom celej ekonomiky, tak to vie relatívne hodne pomôcť. Takto nejak.
Ďakujem.

Vážení (reakcie z pléna), to je tak dôležitá vec, že ja na to potrebujem aspoň trištvrte hodinu. Nie, dobre, pán poslanec, žartujem.
Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, cieľom tohto skráteného legislatívneho konania je vyriešiť problém vzniknutý na Slovensku už dávno, ale prehĺbený tým, že máme na Slovensku niekoľko desiatok tisíc Ukrajiniek s malými deťmi, z ktorých mnohé by aj chceli a boli ochotné pracovať, ale nemajú kam dať deti, pretože samozrejme vieme, že na Slovensku je dlhodobo malý počet alebo nedostatok miest pre deti v jasliach a v škôlkach. Preto sme sa rozhodli tento problém vyriešiť v skrátenom konaní zriadením detských skupín, ale aby to bolo fér voči občanom Slovenskej republiky, tak samozrejme, že túto možnosť, takéto zriadenie detských skupín do štyroch detí umožňujeme aj pre občanov Slovenskej republiky. Toto je podstata tohto návrhu a preto by som vás chcel poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený potrebou na, reagovať na hromadný prílev cudzincov na územie Slovenska spôsobený ozbrojeným konfliktom na Ukrajine a potrebou ochrany základných ľudských práv a slobôd. Navrhujem preto súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 65. schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, oslovte, prosím, otvorte, prosím, rozpravu.

Počujete ma? Aha. Pán predsedajúci, hlasovala som za tlač 1016, číslo hlasovania 177, vykázalo ma, že som nehlasovala. Odporúčam vymeniť tieto hlasovacie prístroje.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem pripomenúť členom školského výboru, že hneď teraz pokračujeme v prerušenom výbore z rána, čiže hneď po skončení na školskom výbore. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade ďakujem, že ste posunuli tento návrh cez, alebo teda do skráteného legislatívneho konania takto do prvého čítania. Myslím, že veľa vecí bolo povedaných už v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak aj zvyčajne potom sa tá, tá debata trošku opakuje, ale treba si pripomenúť základy.
Slovensko sa za 12 rokov vlády SMER-u a HLAS-u, alebo Petra Pellegriniho a Roberta Fica, stal doslova protirodinný štát. Títo ľudia urobili zo Slovenska krajinu, ktorá je dnes dvadsiata siedma z dvadsiatich siedmich znevýhodnených rodín s deťmi v porovnaní s rodinami z pohľadu rizika chudoby. Čiže na Slovensku je o 80 % vyššie riziko chudoby pri rodinách s deťmi ako pri rodinách bez detí. Čo je teda nádherná vizitka budovania sociálneho vraj štátu Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Jednoducho kradli jak po nebohom, miliardy na správnych účtoch, ale rodinám dali presne tú dieru z koláča, o ktorej tu hovoril takto včera Robert Fico, ktorý v podstate je strojca tejto protirodinnej politiky dvanástich rokov vlád SMER-u a HLAS-u, alebo teda týchto zlodejov, čo nám tu vládli.
Máme unikátnu príležitosť túto chybu napraviť. Áno, dotlačili nás alebo dokopala nás k tomu situácia s extrémnym rastom cien s covidom, ale najmä s vojnou na Ukrajine, extrémnym nárastom cien energií, a v tejto dobe, tá doba je doslova tehotná na to, aby sme podali ruku rodinám. Lebo zároveň platí podľa európskeho štatistického úradu, nieže teraz sme si vymysleli na ministerstve financií, že slovenské rodiny vo všeobecnosti sú vystavené najväčšiemu riziku chudoby. Na Slovensku podľa oficiálnych štatistík každé šieste dieťa žije v rodine pod hranicou chudoby. 37 % slovenských rodín je vystavených riziku chudoby. 34 % rodín s jedným živiteľom, pardon, 37 s jedným živiteľom, alebo teda z neúplných rodín, je vystavených riziku chudoby, 34 % rodín, ktoré majú tri a viac detí, sú vystavené riziku chudoby. Toto je výsledok, toto je neskrivené zrkadlo budovania sociálneho štátu Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Ešte raz hovorím, kradli alebo ukradli všetko, čo nebolo prikované, zadlžili a všetko nechali de facto na úkor rodín s deťmi.
Keď si zoberieme vývoj miezd za posledných osem rokov, kedy vládol aj Fico, aj s Pellegrinim, tak mzdy narástli o 51 %, ale daňové zaťaženie týchto rodín narástlo o 108 %. Čiže nechali, aby výrazne sa zvyšoval rozdiel medzi rýchlosťou zdaňovania rodín a medzi tým, ako prichádzali peniaze do rodín. Ten rozdiel posunuli samosprávam, to teraz hovorím o daňovom bonuse, a iba na tomto rozdiele za osem rokov jednu miliardu eur, ktorá mala byť v rodinných rozpočtoch, presunuli do rozpočtov samospráv. Nevyčítam samosprávam, samozrejme, tak boli nastavené podmienky, ale tam bolo vidieť, na čom predošlým vládnym garnitúram záležalo, vedeli, že dve tretiny z tých ich starostov a primátorov sú ich, takže dobre, radšej dáme do kasičky primátorovi, starostovi, jako by sme dali zaslúžene do kasičky rodín. Výsledok? Úbožiaci sú slovenské rodiny v porovnaní s, rodiny s deťmi v porovnaní s rodinami bez detí.
Možno si v tejto dobe teda niekto dáva otázku: dobre, a ako pomôžeme tým ostatným? Snažíme sa pomáhať aj tým ostatným, a ideme do radu. Prví, komu sme podali pomocnú ruku, boli dôchodci, kde v priebehu mesiaca január, február, marec mali vyplatených mimoriadnych 240 miliónov eur mimo valorizácie, mimo bežných dôchodkov, áno, čestne treba priznať, 860-tisíc dôchodcov, len tí, ktorí sa preočkovali treťou dávkou. Áno, tí, ktorí sa nezaočkovali, túto pomoc nedostali.
Na druhej strane, pri jednorazovej pomoci za 130 miliónov eur, ktorú sme schválili na minulej vláde a predminulej vláde, alebo teda na poslednej a tej predošlej, tak z toho ide pomoc viacerým skupinám ľudí, ktorí, ktorí pomoc potrebujú. Na druhej strane, opakujem sa, najviac postihnutí a ohrození chudobou sú na Slovensku rodiny s deťmi a je to výsledok vládnutia Roberta Fica, Petra Pellegriniho alebo strán SMER a HLAS.
Túto chybu treba napraviť, kedy inokedy, ak nie dnes, preto predkladáme návrh, ktorý dramatickým spôsobom zvyšuje prídavky na deti o 93 %, z 25,88 na 50 eur výhľadovo od 1. januára, ktorý dramatickým spôsobom zvyšuje daňové bonusy, ktoré dnes sú vo výške 23,57 eur pri deťoch do šesť rokov, 43,60 eur pri deťoch do 15 rokov a nad 15 rokov do skončenia vysokej školy denného štúdia štyridsať, opačne, 47,14 pri deťoch do šesť rokov, čiže dvojnásobný bonus, a 23 eur a 56 centov, 57 centov pri deťoch nad 15 rokov do skončenia vysokoškolského štúdia. Z týchto súm od 23 do 47 zvyšujeme daňový bonus na 50, alternatívne 100, a popri tom, popri tejto pomoci, časť tejto pomoci chceme poskytnúť, by som povedal, veľmi opatrným a bohumilým spôsobom, opatrným z pohľadu možno nezodpovedných rodín, kde by, ak by sme smerovali tú pomoc vo finančnom vyjadrení, tak by tie peniaze mohli skončiť rôzne, tak ich smerujeme do tzv. služieb deťom alebo financovania voľnočasových aktivít, kde chceme, aby tie peniaze nedostávala rodina priamo v hotovosti, ale aby boli použité cez, alebo používané cez virtuálny účet, z ktorého sa budú platiť služby, ktoré budú priamo deťom smerované.
Ak to niekto chce silou-mocou oddeľovať, že toto vlastne, nejaké krúžkovné, nesúvisí s pomocou rodinám, ale súvisí; páni a dámy, ale tie rodiny, ktoré si dnes tie krúžky platia, tak logicky, keď im dáte peniaze na tie krúžky, tak je to priama pomoc. Tie rodiny, ktoré vieme, že tú pomoc potrebujú, ale z objektívnych dôvodov sa ako zákonodarci rozhodnete, že časť z toho by sme mali chrániť pred možno niekedy nezodpovedným správaním sa rodičov, tak je to úplne legitímne, že sa ako zákonodarci rozhodnete, alebo ako vláda že sa spoločne rozhodneme, že časť z toho pôjde bezpečným spôsobom na krúžky, aby to nemohlo byť zneužité, transformované na cigarety, alkohol alebo akékoľvek iné neduhy a aby tá pomoc naozaj smerovala priamo k tomu dieťaťu.
Takže je to, myslím, rozumný mix opatrení, dokopy v hodnote viac ako 100 miliónov eur mesačne budeme od 1. januára pomáhať takto rodinám. Už aj na ten druhý polrok tá pomoc je viac ako 100 miliónov eur cez zvýšenie aj rodinného prídavku, aj daňového bonusu. Služby deťom sa zapínajú až budúci rok, takže to tam, táto časť tam nie je. Ale naozaj od januára môžme si povedať a všetci mať dušu na mieste v tom, že minimálne po finančnej stránke sme rodinám zabezpečili na Slovensku prorodinný štát. Jasné, že rodina sa cíti, cíti dobre v krajine, v ktorej žije nielen vtedy, keď má dosť peňazí, ale keď aj celkovo to prostredie je nadstavené prorodinne, ale to sú už potom druhé úlohy, ktoré poďme spolu plniť, a pozývam vás k tomu. Ale absolútny základ istoty pre rodinu nie je to, že či budem mať teraz hneď, či budem mať jasličky, ale že či budem mať za čo si kúpiť základné potreby pre fungovanie rodiny.
Takže áno, týmto návrhom neriešime tie, tie dodatočné nadstavbové znaky, charakteristiky prorodinného štátu. Hovorím ešte raz, poďme do toho, poďme to riešiť, ale snažíme sa vybudovať základ, aby tie rodiny mali to, čo SMER sľuboval pred voľbami, nie týmito, ale možno dvoje voľby dozadu, že ľudia si zaslúžia istoty. A v tomto prípade chcem povedať, áno, rodiny si zaslúžia istotu, zaslúžia si istoty, a spoločne hlasovaním o tomto návrhu alebo týmto rozhodnutím tú základnú istotu rodinám dáme, a poďme spoločne potom budovať tie ďalšie znaky prorodinného štátu. Áno, tí ľudia, pre ktorých rodina nič neznamená, pre ktorých to je doslova cudzí pojem, sa mi vysmievali, keď som hovoril o tom, že áno, snívam o prorodinnom štáte, kde je to maličkosť, ale je to takých, taká charakterová črta, aby ste teda možno, aby sme tak spolu rozmýšľali, že ako ten prorodinný štát vybudovať, tú maličkosť. Ale naozaj nevidím najmenší dôvod, aby my sme ako štát nemohli povedať, že keď už teda tá reštaurácia má dvadsať strán menu pre dospelých a niekde na devätnástej strane je že detské menu, kde je napísané, že hranolky, kuracie nugetky a palacinky, a tam ste skončili s detským menu, tak ja toto nepovažujem za prorodinný znak alebo charakter štátu.
Nevidím najmenší dôvod, aby sme sa ako zákonodarci nemohli rozhodnúť, že nie, vymažte si odtiaľ to detské menu s tromi položkami, keď tam máte tých hlavných jedál pre dospelých a pre rodičov možno stopäťdesiat. Vymažte si tie tri, tri jedlá odtiaľ, a keď tá rodina s deťmi do tej reštaurácie príde a to decko si povie, že on chce mať to isté čo tata, tak mu ho dáte, lebo je to vaša povinnosť. Z každého jedného jedla, z ktorého sa dá urobiť polovičná porcia, nech to dieťa má pocit, že je tam kráľom v tej reštaurácii, alebo princeznou. Za polovičnú cenu automaticky. A netvárme sa teraz, že trh všetko vyrieši. Ultraliberálny prístup zo začiatku 18. storočia. Nie. Aj ten štát musí pri niektorých veciach trošku, trošku smerovať a nadstavovať tie charakteristiky politiky, ktoré chce, aby sme spoločne tu robili. Prečo nemôžeme my ako zákonodarci sa rozhodnúť, že keď prídu deti niekam, do akejkoľvek kultúrnej inštitúcie, či to je divadlo, či to je galéria, či to je múzeum, čokoľvek, čo sa rozhodne, dobre, nech má automaticky polovičnú cenu, keď tam prídu dospelí, nech majú plnú, ale keď tam príde rodina, nech deti sú automaticky zadarmo. Motivujme poskytovateľov služieb k tomu, aby zvýhodňovali rodiny. A keď nestačí motivácia, dajme im to zákonom. My tu nie sme nato, aby sme boli, s prepáčením, predposratí pred tým, aby sme povedali z tohto miesta reštauráciám, že z každého jedného jedla dáte to polovičné menu tým deťom, nebudú ony chudobní príbuzní, lebo takýmito znakmi postupne, možno ich môže byť desať, pätnásť, dvadsať, vytvoríme atmosféru v štáte, že naozaj na Slovensku je rodina kráľom. Naozaj deti sú vítané. A nie sú na príťaž.
Áno, možno je to boj trošku ideologický, ale nehanbime sa za to, že bojujeme za rodiny predsa. Nehanbime sa za to, že bojujeme za to tradičné ponímanie rodiny a naozaj chránime si rodinu ako, tak ako tu bola tisícky, milióny rokov postavená. Pri tých moderných alebo pri, a keď budeme stavať budúcnosť tohto štátu na tých moderných rodinách, tento štát neprežije. Úplne prirodzene zanikne, lebo jednoducho je nefunkčný z pohľadu udržania sa do budúcna.
Takže nebojme sa, toto je základ, a poďme budovať ďalej zo Slovenska prorodinný štát. Hovorím, pozývam vás k tomu všetkých, ktorí tu ste, a som veľmi rád za podporu aj od opozičných poslancov, lebo tu sme si v skutočnosti obliekli dresy, kto tu kope za rodiny a kto tu kope proti rodinám. O ničom inom tie hlasovania nie sú. Môže si tu Fico a iné, iní vykrikovať čokoľvek a rôzne svoje bludy a navrhovať teraz, že keď bude 1 500 eur pre každú domácnosť, tak potom oni to podporia. Prečo to robí Fico? Iba preto, lebo jemu bude veľmi nepríjemné, ak tento návrh zákona prejde, lebo to bude ten obrovský rozdiel, kde sa ukáže, za koho kopal on, za oligarchov, zbohatlíkov a svoje vlastné účty, a za koho budú kopať tí, ktorí tento návrh zákona schvália. O ničom inom to nie je. Keď tu príde a bude tu vystupovať nejaká opica s frekvenciou slov dvadsať za sekundu a bude sa tu dušovať a vymýšľať výhovorky, ale v skutočnosti nezahlasuje za tie rodiny, tak stále to bude na konci len a len o tom, či hlasuje za rodiny, alebo kope v politike za rodiny, alebo kope v politike za svoje vlastné záujmy a nechal sa kúpiť nejakým Ficom, ktorý, ktorému mimoriadne záleží, aby tento návrh neprešiel. Lebo ak prejde, nebude silnejšie a rovnejšie zrkadlo, ktoré bude konfrontovať tú jeho politiku, čo tu on robil zo Slovenska, a kto na to doplatil a že na to doplácali v prvom rade rodiny s deťmi.
Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte. Zároveň keď možno v tej, k tej kritizovanej časti služieb deťom, keď sa vyjadrím, hlavný kritik minister školstva, človek, ktorý pred viac ako mesiacom dal príkaz štátnym zamestnancom na legislatíve ministerstva školstva, že nesmú spolupracovať na tvorbe tohto zákona s druhými štátnymi zamestnancami, legislatívcami na ministerstve financií. Hanba! Neuveriteľná hanba ministra školstva a strany SaS, ktorá ho v tomto ešte kryje, lebo si môžu vypýtať podklady k tomu, že sedem stretnutí k tomu, mňa kritizujú, že som na žiadnom nebol, ani na jedno ma nevolal a on nebol ani na jednom. Včera na výbore sme sa o tom rozprávali. Ale hlavná vec, zakázal štátnym zamestnancom na ministerstve školstva, aby spolupracovali na tomto návrhu zákona a úplne diametrálne odlišný prístup od Natálie Milanovej ako ministerky kultúry, kde aj samotní legislatívci, ľudia na ministerstve financií, hovoria, že tip-top spolupráca, všetko v zákone ošetrené a bez problémov od januára môžu byť poskytované krúžky v oblasti kultúry. Ale je dosť možné, že trucovitý Branko bude robiť všetko pre to, aby do konca decembra alebo do konca tohto roku sabotoval tento návrh zákona. A na konci deti síce od januára budú mať nabité krúžky, že finančná správa, my si všetku robotu odmakáme, ale trucovitý Branko nezabezpečí krúžky alebo nezabezpečí poskytovateľov, register poskytovateľov, či v športe, alebo v vzdelávaní. A na konci na to budú doplácať rodičia. Metá sa, výhovorky, všetko, zrazu on objavil vyššie platy učiteľov, hoci ani jeden jedinýkrát na rokovaní vlády alebo na rokovaní koaličnej rady tento rok nepredniesol požiadavku za vyššie platy učiteľov.
Všimnite si aj, čo sa týka strany SaS. Teraz? Pri takomto balíku? Nebolo úplne legitímne povedať, ľahneme si na koľajnice a vetujeme tento váš návrh pomoci rodinám, keď nebudú vyššie platy učiteľov? Všimli ste si niečo takéto? Ja som si to nevšimol. Ale všimol som si: ľahneme si na koľajnice, keď zdaníte tých zbohatlíkov, keď im zoberiete 280 miliónov eur cez regulovaný odvod subjektov... (Reakcia z pléna: "To je lož!") To neni lož a nevykrikuj! A slušne sa správaj! Dobre?! (Reakcia z pléna: "Tykáme si?")
Čiže ani raz neprišli, že by si, že by povedali, že si ľahnú na koľajnice za tých učiteľov, za vyššie mzdy učiteľov. A my by sme im to splnili, ak by im na tom záležalo. Ale len rétorické cvičenia Branka na tlačovke jednej, Branka na tlačovke druhej, a zrazu on objavil učiteľov.
Ešte raz. Ani raz na jednej koaličnej rade za tento rok, ani raz na jednej vláde otvorená otázka učiteľov. Mali sme štrnásť rokovaní so SaS-kou o pomoci ľuďom. Ani na jednom rokovaní niečo o učiteľoch. Ale sabotujú a odmietajú vyššie zdanenie hazardu, ktorý rozbíja rodiny, a sú si schopní a ochotní za to ľahnúť na koľajnice. Sabotujú a odmietajú a vetujú vyššie zdanenie alkoholu, lebo teda o jedno euro by vzrástla cena tvrdého alkoholu, sedmičky, za to sú si ochotní ľahnúť na koľaje! A za tých učiteľov nie. Ja sa potom pýtam, načo to divadlo? Na čo to je dobré? Keď mi naozaj záleží na tých platoch učiteľov, tak po prvé, prídem na koaličnú radu a tam to navrhnem. Ani raz! Prídem na vládu, tam to navrhnem. Ani raz! Keď je takáto príležitosť, teda keď už chcem trucovať a zle robiť, tak teda si ľahnem na koľaje za tých učiteľov. Ani raz! Ale za alkohol, za hazard, za zbohatlíkov pri firmách z regulovaných alebo pri dani z regulovaných subjektov s mimoriadnymi ziskami tri milióny eur, jasné, tam si ľahneme na koľaje. (Reakcia z pléna.) To už neviem.
Takže tu je vidieť a tu sa vykresľuje, kde má kto priority, čo v skutočnosti považuje za rodinu, čo v skutočnosti považuje za ľudí ochotných alebo teda hodných ochrany aj vetom. Čiže výrobcov alkoholu, nechcem rozoberať ďalej prepojenia osobné, dobre. Každý to vie. Čiže výrobcov alkoholu, za tých si ľahneme na koľaje, za poskytovateľov hazardu, za tých si ľahneme na koľaje, za extrémne bohaté firmy, ktoré nemajú dokonalú konkurenciu so ziskom viac ako 3 milióny eur, za tých si ľahneme na koľaje, hovorím o strane SaS, o našich koaličných partneroch. A teraz ešte vyzerá, že ľahneme si na koľaje, lebo však by sme zobrali 300 miliónov Slovnaftu. Jéj, to je strašná vec, lebo však teda poctivo teda podnikajú, ja nehovorím, že nepodnikajú, ale naozaj ten zisk dodatočný pribudol nezaslúžene. Ale učitelia tam nie sú.
A preto ma mrzí, že sa tu idete vyvršovať na tých deťoch, idete si ich brať za rukojemníkov, kritizovať, že niečo neni napísané v tom zákone, keď jednoducho vy ste nespolupracovali. Si porovnajte, čo tam má kultúra a čo tam má školstvo. Vy ste sa na tie deti jednoducho vykašľali, beriete si ich za rukojemníkov a tvárite sa, ako vám na nich záleží. Mimoriadne ma to vyrušuje. Na druhej strane sme v skutočnosti, ako som povedal na začiatok, sme si vlastne obliekli dresy. Vidíme komu na kom záleží, komu záleží na rodinách, komu záleží na politikárčení a divadle, komu v skutočnosti záleží na tých učiteľoch, alebo komu záleží na zbohatlíkoch, výrobcoch alkoholu, poskytovateľoch hazardu, od ktorých som predložil návrhy na krytie týchto návrhov. A všetko jedno rad radom strana SaS odsabotovala, odvetovala a chráni bohatých ľudí. Stali ste sa advokátmi bohatých, mňa to mimoriadne mrzí, a stali ste sa bojovníkmi proti rodinám, proti pomoci rodinám, a to ma mrzí ešte päťkrát viac. Je to vaša cesta.
A môžte kritizovať koľkokoľvek, že my sme sa spikli s nejakými fašistami. Vy sa pozrite, že keď už teda niekoho nazývate z nejakej strany fašistami, že koľkí hlasujú s vami proti pomoci rodinám. Je ich dvakrát viac. A ja som vďačný za tých, ktorí pomáhajú rodinám, a nie tých, ktorí bojujú s vami proti rodinám a proti alebo za tých zbohatlíkov, ktorých vy chránite.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 65. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predseda, alebo teda pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán premiér, pán vicepremiér, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som rozmýšľal, či bude vhodnejšie a lepšie vystúpiť v prvom, alebo v druhom čítaní. Ale obávam sa, že nakoniec to je asi jedno, i keď možno po tom prvom čítaní sa bude dať diskutovať o niektorých veciach, ktoré by sa teoreticky mohli doplniť alebo zmeniť v tom návrhu ako takom. Možno som trošku naivný, ale prečo nie. No rád by som možno zareagoval aj na niektoré veci, ktoré pán podpredseda vlády a minister financií vo svojom úvodnom vystúpení jednoducho pomenoval, pretože to bol diapazón ďaleko viacej nad rámec toho, čo je len v zákone. Do istej miery som to očakával, ale predsa len, ak dovolíte, možno dve-tri poznámky.
Po prvé, prorodinná politika. Ona bola vlastná aj predchádzajúcej vláde. Ja s ním absolútne súhlasím, že viac štátu v tomto prípade znamená viac prorodinnej politiky. Súhlasím, že nemôže každý jeden občan bez ohľadu na to, do akej situácie sa dostane, si vyriešiť všetky svoje životné problémy a vtedy je potrebné, aby vstúpil do toho štát a riešil, pomáhal. Absolútne v tomto prípade súhlasím. Len, pán minister, čo sa týka prorodinnej politiky, to je ďaleko širší diapazón ako len rodinné prídavky a prípadne bonus a, ja neviem, krúžky. To je ďaleko, ďaleko širší.
V čase, keď som bol ešte ministrom práce, sme urobili spolu s Podnikateľskou alianciou Slovenska jeden veľký prieskum vonku, u zahraničných, alebo u Slovákov, ktorí pracovali v zahraničí. Tie otázky smerovali k tomu, za akých okolností ste pripravení sa vrátiť domov a odovzdávať doma tie skúsenosti, pretože ste potrební ako odborníci. Nie, neboli to financie ako hlavný artikel, ktorý pomenovali, ktorý som ja osobne predpokladal, že bude prvý, naopak. Bol to celý ten komplex sociálnych vecí. Predškolské zariadenie od jaslí a škôlky, samozrejmá vec, že potom byt ako taký pre mladú rodinu, ktorý je nevyhnutný a, samozrejme, primeraná práca.
Tým chcem naznačiť, že ten problém je ďaleko, ďaleko širší. A on takýmto spôsobom je definovaný nielen u Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, ale ktorí sú aj tu doma. To znamená, že ťažko sa vysvetľuje veľmi veľa rodičom, ktorí nedostali deti napríklad do škôlky kvôli kapacitným problémom, že prečo to tak je, no a odrazu prišli z Ukrajiny migranti a všetky normy hygieny sa porušili a urobilo sa všetko pre to, aby sa aj tieto deti mohli dostať do tých predškolských zariadení. Ja nie som proti tomu, ja to podporujem. Ale nevieme to vysvetliť tým rodičom, ktorých deti sa pred tým nedostali, a brali sme tie normy a podmienky všetky ako absolútne jednoducho nemeniteľné. To znamená, že aj toto je potrebné si v istej miere zhodnotiť.
No a tá miera chudoby. Pán minister, za posledné dva roky miera chudoby na Slovensku narástla o 6 %. 40-tisíc domácností sa dostalo pod hranicu tej miery chudoby. Ja viem, boli k tomu aj adekvátne podmienky, pandémia, dneska zdražovanie, ale to hodnotenie toho predchádzajúceho obdobia, my sme v tom čase boli niekde v strede. I keď môj názor na hodnotenie tej hranice chudoby je trošku iný, pretože podľa toho najhoršie životné podmienky sú na severe – Švédsko, Fínsko, Nórsko. Tak to totiž vychádza, s čím ja absolútne nesúhlasím. To znamená, tie štatistické veci sú trošku iného razenia, ale toto je dôležité jednoducho pomenovať, že ten diapazón tej, tých hraníc chudoby jednoducho je tu. A možno treba povedať, že každý jeden občan Slovenskej republiky, každý ôsmy občan Slovenskej republiky je, bohužiaľ, tam, no a to, čo málokto chce počuť, každý tretí dôchodca je, bohužiaľ, tam. Každý tretí dôchodca je tam, a toto tu nevidím celkom z hľadiska návrhu riešenia aj tieto sociálne kategórie a stále nechápem, prečo tí dôchodcovia sú úplne mimo, pretože ak hodnotíme to, že sme im, alebo že ste im dali niečo na motiváciu v súvislosti s očkovaním, to nemá nič, žiaden súvis s tým, čo je momentálne teraz. Jednoducho teraz a tu je potrebné riešiť všetky dopady, ktoré sa týkajú tých sociálnych skupín.
No a k tomu jemnému citovému vydieraniu, ktoré tu zaznelo od pána ministra v úvodnom slove, treba povedať jednu vec. Skôr sa zamyslite nad tým, že prečo ste nepresvedčil ani vlastných. Pretože my opozícia sme tu možno na niečo iné. Ale vy ste sa dali dohromady, isté zoskupenia politické, a povedali ste si, že toto je nejaký kompromis, volá sa programové vyhlásenie vlády, na tom sa zhodneme a takto ďalej ideme. Mne to tak trošku pripomína manželstvo. Aj dvaja mladí, keď idú spolu do nejakého ďalšieho života, pred tým oltárom povedia aj v dobrom, aj v zlom. A toto isté je aj čo sa týka koalície, no tak keď sú tie zlé časy tu, treba si to buď vykomunikovať a nájsť nejaký prostriedok ako ďalej, no alebo odísť od toho. Aj rozvod je súčasť života na Slovensku, i keď samozrejmá vec, že nikto ho asi nevníma, ale niekedy aj pre tie deti, ktoré sú v takomto zložitom manželstve, je to možno lepšie. Toľko by som rád reagoval.
No, môj predseda Robert Fico vo svojom vystúpení podal návrh v súvislosti s uznesením a zároveň sme skonštatovali, že toto uznesenie nebolo prijaté. To znamená, áno, to naše hlasovanie bude asi aj v prvom čítaní jasné, čo sa týka druhého čítania, tak jak som povedal, veľmi radi si vyčkáme, či nejaké zmeny pozitívne nastanú, a potom sa rozhodneme.
Ale tu treba povedať jednu vec. Je máj, lásky čas, ale za päť mesiacov sme neboli, alebo vy ste neboli schopní sa dohodnúť. Dohodnúť na riešení. Pretože kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Opakujem slová, ktoré povedal predkladateľ tohto návrhu zákona, súhlasím s tým, len stačí sa pozrieť do okolitého sveta, najbližšie krajiny, ja môžem niektoré presne zacitovať, ako promptne a rýchlo reagovali. Sú tu krajiny susediace, ktoré už tzv. tretiu etapu kompenzácií ponúkajú. A to je napriek tomu, že v tých prvých dvoch etapách to boli veľmi značné finančné prostriedky. Jednoducho objektívne hodnotia situáciu a konajú. Poďme napríklad na Čechov sa pozrieť. Zvýšili dôchodky v priemere o 33 eur k 1. januáru, to je v čase, keď sme my išli o tých 6 a pol eura, 1,3 %, ďalej teraz v júli idú na ďalšie zvýšenie o 42 eur, no a do konca roka majú rozplánované a čakajú ešte 27 eur. To je 108 eur. 108 eur navýšenie stabilného dôchodku, nie nejaké jednorazové kompenzácie. Opakujem stabilného. A nerád pripomínam, ale tí Česi majú, alebo mali aj doteraz v priemere dôchodok vyšší ako na Slovensku.
Ďalej to, čo urobili pozitívne, a to, čo by som chcel povedať, a ja som to aj pre verejnosť veľmi, veľmi zavčasu hovoril, keď sa dostávali otázky: a čo by ste robil vy alebo čo by si robil ty. Dva kroky sú absolútne nevyhnutné. A tie nás počkajú. Riešiť životné minimum, áno, objektívne treba povedať, zo životného minima sa odvíjajú skutočne desiatky ďalších dotácií, príplatkov, ktoré automaticky sú naviazané na výšku toho životného minima, ony ten problém v značnej miere jednoducho riešia a riešia ho trvalo, nie ako jednorazové kompenzácie.
No a druhá vec, ktorá je potrebná, a možnože v kontexte predloženého návrhu dôchodkovej reformy, ktorý pôjde na budúcu schôdzu do druhého čítania, je sa potrebné zamyslieť nad valorizáciou. A to v dvoch rovinách. Prvá rovina je obsahová, ale tá druhá, ďaleko jednoduchšia, je časová. My nemôžeme z hľadiska situácie, ktorá tu aj teraz je, a skúseností naďalej zvyšovať dôchodky k 1. januáru, ale odporúčam k 1. júlu, aby pol roka bol vždy zohľadnený aj ten konkrétny rok, ktorý prebieha. Áno, a ten druhý pol roka, pol roka ten predchádzajúci. Keby to bolo napríklad teraz v tomto roku, tak riešilo by nám to veľmi veľa problémov, pretože to, že bude valorizácia od 1. januára budúceho roku ďaleko, ďaleko vyššia, však dneska je to cez 12 % dôchodcovskej inflácie, neviem, koľko to bude do konca roka, no ale opakujem ešte raz, oni potrebujú prostriedky teraz a hneď, a v tomto prípade by ich úplne štandardne a legálne dostali prostredníctvom dôchodku. Takže prvý veľký problém, ktorý vidím, je absolútne pozdná reakcia na kompenzácii na stav, ktorý tu je, v porovnaní s okolitými krajinami, minimálne V4, absolútne spíme. Chvalabohu, že tu teraz niečo je, no a k tomu niečomu možno dve poznámky.
Ten návrh, ktorý tu je, rieši dva problémy. A to je otázka nejakej jednorazovej kompenzácie a druhý problém je trvalá, možno systémové riešenie viacerých dávok. Tie jednorazové kompenzácie by mali riešiť tú operatívu, ten najväčší problém, ktorý tu v súčasnosti je, no a tie trvalé, ony nevychádzajú len z tejto situácie, v konečnej miere viaceré ste mali aj v programovom vyhlásení vlády. Sú to úplne logické veci, v ktorých je treba pokračovať, lebo keď aj za nás sa viaceré prorodinné opatrenia prijímali, príspevky dvíhali, úplne všetky sa jednoducho nepokryli. Áno, a dnes je treba sa pozrieť aj na tie detské príspevky, možno bonus. A ja sa v tomto prípade nevyhýbam ani tým krúžkom, i keď si kladiem otázku, že či by to v tejto situácii mala byť jedna z priorít. Na to odpoveď nemám, že áno. Toľko možno k tomu, k tomu, tej prvej časti.
Každopádne hodnotím tie jednorazové ako veľmi nízke, ja som to pomenoval na svojom statuse ako omrvinky a viem prečo, z akých dôvodov. Sto eur, a vlastne u niektorých to ani sto eur vôbec nie je, zďaleka nemôže riešiť všetky, viac náklady na energie, ktoré tu sú, a už nehovorím o samotných dopadoch, ktoré súvisia so zvyšovaním ceny tovarov. Je mi veľmi nepríjemné, keď vidím starého človeka v obchode s potravinami, ako dva razy otáča to euro, či si ešte rohlík alebo dva kúpi, alebo či už na to jednoducho nemá. To je veľmi, veľmi zlá vizitka, že sme sa dostali až do takejto, do takejto situácie, a preto si myslím, že dôchodcovia nemali byť v tomto prípade vynechaní z celej tej operácie a celých tých kompenzácií, nehovoriac o tom, zopakujem to, čo som povedal, každý tretí dôchodca je pod hranicou chudoby. Myslím, že to hovorí za všetko.
No a teraz čo sa týka tých, tých trvalých riešení. Možno keby predkladateľ zvážil a urobil také rozhodnutie, že samostatne budeme riešiť jednorazové a samostatne trvalé, čo má úplnú svoju logiku, úplne inak by sa na to možno aj celá značná časť opozície pozerala, pretože jednorazové by sme absolútne nepodporili, pretože je to málo, nedostatočne, nerieši to problém ako taký, nehovoriac už o pokrytí všetkých sociálnych skupín, ale o tých trvalých sa dá hovoriť. Dá hovoriť, možnože by som povedal, čo sú priority pre nás, pre niekoho iného, ale každopádne to je riešenie, ktoré rodinám celkom iste pomáha, a preto by bolo dobré sa o ňom baviť a jednoducho o ňom hovoriť.
Náš najväčší problém v tomto prípade je, že jednou rukou berie a druhou rukou dáva. Prečo berie práve samosprávam? Ja mám ten dojem, že táto vláda si samosprávy absolútne neváži. Od čias vzniku pandémie, tej nešťastnej vojny na Ukrajine, vždy to bola prvá samospráva, ktorá reagovala, štát spal. Keď Vilo Zahorčák, primátor v Michalovciach, urobil všetky potrebné kroky a v podstate stabilizoval tú počiatočnú situáciu v nábehu tých emigrantov, no vtedy prišiel štát a povedal, povedali mu, ty už choď nabok, my to preberieme a my to ďalej budeme riešiť. Objednáme si firmu, ktorá bude variť, objednáme ďalšiu firmu, no úplne choré, zlé. Práve preto si myslím, a nehovoriac o tom, že doteraz je veľmi veľa obcí a miest, ktoré nemajú vyrovnané veci ešte ani za pandémiu, ani za očkovanie a náklady s tým súvisiace. A to vôbec nehovorím teraz o tomto roku.
Áno, stojíme v plnej miere za samosprávami a to nie preto, že tam máme našich ľudí, ktorí kandidovali za nás, veď je tam veľmi veľa aj iných, to je v tomto prípade pre nás absolútne nepodstatné. Nie je možné v tomto prípade, lebo tých istých ľudí, ktorých motivujeme, že dostanú nejaké tie prídavky, príspevky alebo motiváciu, oberieme na tom, že tá obec im dá menej služieb, že sa tam nebude svietiť, že sa zvýši možno kriminalita a jednoducho ďalšie veci, ktoré sú nevyhnutné. Tie samosprávy nechcú nič, nad nič papalášske, ony potrebujú prostriedky na to, aby vedeli zabezpečovať služby, ktoré obec ako taká zabezpečovať má.
Tu treba povedať jednu vec, pán minister hovorí, že však my im nič neberieme. No problém je v tom, že vy im nedávate to, čo im zo zákona prináleží. Môžte to pomenovať, ako chcete, ony to majú rozpočtované, tie prostriedky, ktoré zo zákona majú dostať, a v tejto chvíli sú úplne niekde inde, ony ich nemajú jednoducho čím nahradiť, nehovorím o malých obciach, kde sú traja, štyria, piati živnostníci, tam je to nemysliteľné. Otázka ako: čo budú robiť? Koľkí padnú, ja neviem, do situácie, že na nich uvalí banka riešenie, cez ktoré vlastne nebudú môcť ďalej, ďalej ani podnikať. Takže toto by som chcel v maximálnej miere ako ponúknuť.
Viete, tie kritiky a to hašterenie medzi predstaviteľmi SaS a hlavne OĽANO ja hodnotiť nechcem, je to hanba. Je to hanba, že v rámci jednej koalícii sa nevedia dohodnúť. Bol tu spomínaný aj pán minister Gröhling a ja mám tie jeho výroky všetky, ktoré sú tu. Viete, ak človek, ktorý teoreticky má zodpovednosť a na to miesto ho menoval príslušný premiér, vtedy pán Matovič, keď tam nastupoval, no tak by sa asi trošku viac mal počúvať. Alebo potom to treba riešiť a jednoducho dať tam človeka iného, ktorý bude chápať veci, veci jednoducho inak, ale to je hanbou, čo je tu pomenované. To, že chce riešiť platy učiteľov, dobre, ako však zhodou okolností aj v rodine mám učiteľov, takže viem asi, o čom hovorí, len že si nedokázali tieto základné veci medzi sebou vykomunikovať, to je pre mňa veľmi, veľmi prekvapujúce, a treba povedať ešte raz, je to hanba, hanba na celú Slovenskú republiku, ale hlavne hanba na vládu a koalíciu, ktorá takýmto spôsobom medzi sebou komunikuje. Veď to je úplne sprosté vydieranie vo viacerých veciach, ktoré, ktoré je vlastne akýmsi dohadovacím konaním, aby dospeli k nejakému spoločnému názoru, a to jednoducho, to jednoducho by nemalo byť a samozrejmá vec, že je to absolútne neprístupné.
Ďalšia vec, ktorá je posledný týždeň a zmena viacerých, by som povedal, návrhov a riešení pána Matoviča ako predkladateľa, pretože to sa menilo podľa, ja neviem, nemám žiadne analýzy, ktoré by súviseli s tým, že z niečoho konkrétneho vychádza, nerokoval so sociálnymi partnermi a napriek tomu zmeny, ja neviem, možno počúval nejaké rádio alebo niečo podobné a cez to reagoval na viaceré veci, lebo vieme, že o desať eur bol pôvodne návrh na, na tie krúžky vyšší, on ho dal menej, potom ostatné upravoval nejakým ďalším spôsobom. A ja by bol veľmi rád, keby pán minister vo svojom vystúpení pomenoval, na základe čoho došiel k tomu. Ak nám to vysvetlí, tak možno pochopíme a budeme tieto otázky vedieť, vedieť jednoducho zhodnotiť a brať.
Nikdy som neuvažoval o daňovom bonuse do výšky zaplatenej dane. No pán minister uvažoval, mám viaceré vyjadrenia z predchádzajúceho obdobia, keď to takto pomenovali, pomenované bolo. To, že sa to zmenilo, je dobré, každopádne je to dobré, ale znova si kladiem otázku, prečo treba čakať až na nejakú kritiku od niekoho a potom jednoducho na to reagovať, Ja sa veľmi vzácne teraz zhodnem s viacerými pripomienkami, ktoré k tomuto návrhu predložili aj moji predchodcovia na rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, a to bez ohľadu na to, či sú to ľudia z pravice, alebo z ľavice. Súhlasím vo veľa veciach aj s Jozefom Mihálom a aj s premiérkou Radičovou, pretože aj tá vyšla odtiaľ, z tohto rezortu ako takého. Tie veci, ktoré pomenovávajú, pomenovávajú skutočne správne a aj oni sa zhodli na tom, že prvá priorita, ktorá by sa mala v tejto situácii riešiť, je životné minimum a, samozrejme, veď z toho ide absolútne potom, sa odvíjajú veľa, veľa, desiatky, by som povedal, príjmových zdrojov, ktoré sa týkajú rôznych príspevkov vzhľadom na sociálnu situáciu, prípadne zdravotný stav.
Viete, štrajková pohotovosť samospráv, neviem, ja už mám svoje roky za sebou aj tu relatívne som veľmi dlho, ja si nepamätám, kedy samospráva vstúpila do štrajku, do pohotovosti. A dokázali sa zjednotiť s nimi, teda so ZMOS-om aj únia miest, aj vyššie územné, vyššie územné celky. Keď tu čítam vyjadrenia bratranca pána ministra, župana Trnavského samosprávneho kraja pána Viskupiča, no neviem, či patria do jednej rodiny, lebo to je niekde úplne inde. Samozrejmá vec, ja chápem, že župan si obhajuje svoje veci, za ktoré nesie zodpovednosť, no ale my to sa nemôžme takto deliť, že tu štát a tu samospráva, na ktorej nám v tomto prípade nezáleží. To musí byť súhra. Akákoľvek moc sa odvíja od niečoho, a tá moc má svoje parametre na komunálnej úrovni, to znamená obce a mestá, na krajskej úrovni, dvadsať rokov za chvíľku budeme hodnotiť a budeme sa baviť o tom, či sú, alebo nie sú potrebné napríklad VÚC-ky, alebo či splnili tie očakávania, ktoré tu máme. No ale tu zo strany vlády je absolútne, by som povedal, ako, ako nezáujem s nimi na takýchto podstatných veciach, veciach jednoducho hovoriť.
Toľko som si dovolil k tým, k tomu návrhu, možno ku konkrétnym veciam, ktoré sú tam, a aj stavbe bonusu a obsahu tých ďalších vecí, možno v druhom čítaní, ale v tom prvom čítaní je veľmi dôležité povedať jednu vec, že nebola náhoda, že spojili jednorazové a trvalé riešenia, pretože celkom prirodzene sa obával predkladateľ, že tá prvá časť by samostatne neprešla, no a čo je absolútne v tomto prípade zlé, je otázka, od koho chce na to zobrať prostriedky. Je tu nadvýber daní o jednu miliardu, prečo sa o tom nebavíme? Robert Fico pomenoval ďalšie návrhy riešenia, a to sú banky, ktoré zarábajú momentálne tak ako nikdy predtým, a to tak vždy, bohužiaľ, bolo, že banky v čase akýchsi vojnových konfliktov na tom boli relatívne, relatívne najlepšie. Prečo nesiahneme tam? Áno, nech sa baví aj, aj Slovnaft, aj ďalší, my podporíme, aj keď sa budú v tomto prípade podieľať na tom firmy, ktoré na vojne zarábajú, a ono ich je dosť, aby, aby to riešili týmto spôsobom, ale spravila sa voľba tá najjednoduchšia. Zoberieme samosprávam, tam to bude najmenej bolieť. No nie, tam to bude najviac bolieť, a nás všetkých, lebo plus-mínus tam, kde žijeme, sme trošku odkázaní na to, čo samospráva obcí alebo miest dokáže presadiť a na to sú prirodzene potrebné aj rozpočtované prostriedky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Skôr ako začnem reagovať na pána Richtera, pán poslanec Kuffa Štefan, ja myslím, že by ti zle padlo, keby takto ako ty si ignoroval s ministrom financií prejav bývalého ministra práce a sociálnych vecí, by ti to zle padlo, som mal o tebe vyššiu mienku, si sa dal zneužiť na to, aby bývalý premiér absolútne ignoroval tento prejav. Je mi z toho ľúto.
A teraz, dobre, pardon, ospravedlňujem sa, ale naozaj to som nevedel prežiť toto. A chcem povedať k tomu, že áno, ja som už hovoril predtým v skrátenom čítaní, že prídavky na deti sú extrémne dôležitou vecou. Áno, sú extrémne dôležitou, prorodinná politika musí existovať a musí byť správna. Som naozaj všetkými za to, samozrejme, tak ako to spomenul aj minister financií, aj ja som to spomenul predtým, ten environment okolo toho je, bez toho to prakticky vôbec nemôže existovať. Na čo by som chcel v krátkosti reagovať, je to, že tu sa vytvára dojem, ako keby SMER pre prorodinnú politiku vôbec nikdy nič nerobil. Však ja som si to včera prešiel a len poviem pár vecí. Zvýšenie materskej na 100 % čistého príjmu umožnilo mamičkám aj otcom naraz poberať túto dávku. Zvýšil sa rodičovský príspevok o 150 euro, zaviedli sa obedy zadarmo, príspevok na školské potreby pre prvákov, zabezpečilo sa, aby v prípade deflácie neklesli dávky pre rodiny s deťmi a zdravotne znevýhodnenými a tak ďalej a tak ďalej, mohli by sme ešte v tomto naozaj pokračovať.
Takže áno, záverom chcem povedať, áno, je naozaj dôležité ďalej budovať prorodinnú politiku, v tomto oceňujem toto, tento návrh, to musím povedať veľmi otvorene, problém je, ako to spomenul aj môj predrečník, že kde nájsť presne tie zdroje.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kuriak, nech sa páči, s faktickou.