72. schôdza

Ešte raz príjemné popoludnie. Vážený pán poslanec, rast cien energie, nárast cien komodít elektriny a plynu má zásadné negatívne vplyvy na hospodárstvo Slovenskej republiky. Výrazný je vplyv na priemysel, ale vysoké ceny energie sa premietajú aj do cien potravín, výrobkov či služieb, čo pociťujú najmä občania a hlavne sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.
Prvý zásadný a dôležitý krok sa udial včera na zasadnutí vlády, keď vláda Slovenskej republiky schválila návrh novely zákona o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Potrebu novelizovať tieto zákony vyvolala aktuálna vážna kríza na veľkoobchodných trhoch s elektrinou. Tento návrh umožňuje prijať ochranné opatrenia aj netrhového charakteru, ktoré zamedzia aplikácii veľkoobchodných cien na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny na vymedzenom území, obzvlášť v situácii, ak sa na domácom trhu dokáže vyrobiť elektrina za výrazné nižšie výrobné náklady.
Cieľom návrhu zákona sú aj legislatívne úpravy potrebné na to, aby ministerstvo hospodárstva mohlo vydať všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti Slovenskej republiky a všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok plynu pre domácnosti v Slovenskej republike z dôvodu zabránenia negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľoch elektriny, a to odberateľov v domácnostiach.
Energetické opatrenia o stave núdze a všeobecnom hospodárskom záujme sú preventívne. Treba zdôrazniť, že ide o krajné opatrenia. Doteraz bolo možné vyhlásiť všeobecný hospodársky záujem na základe len technických porúch, teraz to bude možné aj v súvislosti s enormným nárastom cien energie, aby sme boli schopní zabezpečiť energiu v určitom objeme za určitú cenu. Rovnako aj navrhované druhé opatrenie, núdzový stav, sa vyhlasuje až v kritickej situácii.
Ďalšou prioritou ministerstva hospodárstva bude hľadanie riešení s cieľom minimalizovať vplyv vysokých cien tepla na koncových odberateľoch v domácnostiach. Vysoké ceny energie sú riešené aj na úrovni Európskej únie; Európska komisia 14. septembra 2022 zverejnila návrh nariadenia o núdzových opatreniach na adresovanie vysokých cien energie, ktoré sú svojím zameraním výnimočné, cielené a časovo limitované. Návrh je zložený zo štyroch samostatných elementov, ktoré majú spoločne prispieť k zníženiu vplyvu vysokých cien energie na domácnosti a podniky hlavne prostredníctvom získania dodatočných finančných zdrojov, ktoré majú byť následne využité na kompenzácie a iné formy podpory. V súčasnosti o uvedenom návrhu prebiehajú intenzívne diskusie, v konečnej podobe by mal byť prijatý dňa 30. septembra na rokovaní mimoriadnej Rady ministrov pre energetiku v Bruseli.
Ministerstvo v súčasnosti pripravuje aj schémy štátnej pomoci na kompenzácie zvýšených nákladov podnikov v súvislosti s vysokými cenami energie; rozsah schém bude závisieť od výšky dostupných finančných prostriedkov. Základné parametre podpory určuje jednoznačným spôsobom dočasný krízový rámec Európskej komisie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine. Ten rozlišuje podporu podnikov s obmedzenými vplyvmi vysokých cien energie, ktoré je možné podporiť do výšky 2 mil. eur, a energeticky náročné podniky, ktorým je možné vykryť časť straty až do výšky 25, resp. 50 mil. eur v závislosti od sektora, v ktorom vykonávajú svoje činnosti. Zároveň ministerstvo v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou pokračuje v informačných kampaniach o znižovaní spotreby elektriny, plynu a tepla a v spolupráci s ďalšími ministerstvami sa pripravujú opatrenia, ktoré zabezpečia zníženie spotrebiču, spotreby tepla v štátnej správe alebo spotreby plynu v prípade vyhlásenia núdzového stavu.
Toľko základná odpoveď.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, tak verím, že tentokrát už tá odpoveď bude dostačujúcejšia, neviem to momentálne posúdiť, ale prečítam ju s vaším dovolením.
Uisťujem vás, že nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa intenzívne pripravuje. Je však potrebné zdôrazniť, že v rámci prípravy zákona bolo potrebné zohľadniť novú stavebnú legislatívu, aj preto došlo k posunom termínov. V prípade spájania povoľovacích procesov, ktorých integrovanie nová stavebná legislatíva predpokladá, však bude potrebné prepojiť tri povoľovacie procesy: posudzovania vplyvov na životné prostredie, integrované povoľovanie podľa zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania a stavebné povolenie. Novela zákona o IPKZ sa preto pripravuje paralelne s novým zákonom o EIA.
Zároveň podotýkam, že pri reforme EIA spolupracujú aj jednotlivé odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú personálne poddimenzované. Napriek všetkému zákon o EIA plánujeme predložiť na jeseň 2022. Pri prehodnocovaní limitov stanovujúcich potrebu vykonania procesu EIA sa zároveň vyhodnocuje aktuálna situácia energetickej krízy a možnosti jej riešenia.

Ďakujem veľmi pekne. Táto odpoveď bola trochu presnejšia, nič menej teda v podstate bola už medializovaná v tomto, v tomto duchu. Napriek tomu sa teda pozastavujem nad tým, že by mala byť energetická kríza nejakým dôvodom omeškania procesov, takisto tá stavebná legislatíva bola už schválená pred niekoľkými mesiacmi, takže tam už sa dalo ďalej pracovať.
Žiaľ teda, nebudete mi vedieť odpovedať na doplňujúce otázky, ale tak iba budem lakonicky konštatovať, že ministerstvo životného prostredia veľmi často a veľmi pravidelne a takmer až chronicky pravidelne mešká s rôznymi normami, so zavádzaním ISOH-u, s vyhláškami, ktoré sú veľmi dôležité a nadväzujúce na nové zákony, a deje sa to tak často, že mám dojem, že slovenské vlakové spoje meškajú oveľa menej ako práca ministerstva životného prostredia na týchto dôležitých normách.
Ďakujem vám za odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ešte si pred samotnou odpoveďou na túto konkrétnu otázku dovolím povedať, že pre nás bolo veľmi dôležité dotiahnuť vlastne tú centralizovanú výzvu do takého štádia, aby kreatívne centrá mohli vzniknúť, boli zazmluvnené, aby jednoducho tie eurofondy, ktoré boli vyčlenené na tento účel, mali svoj zmysel a svoje uplatnenie. Nebolo to celkom jednoduché, ten stav čerpania tých eurofondov nebol dobrý a s jeho následkami sa potýkame vlastne doteraz.
Keď sa ideme rozprávať teda, aké opatrenia sme prijali už v tejto chvíli a aké plánujeme do budúcnosti, tak do veľkej miery sa týkajú organizačných zmien aj personálneho vlastne posilnenia kapacít na jednotlivých odboroch a oddeleniach.
Takže teraz taký stručný len náhľad do tých konkrétnych personálnych zmien, ktoré sme už urobili a ešte plánujeme urobiť. V minulosti boli projekty zabezpečované dvomi internými zamestnancami sprostredkovateľského orgánu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V súčasnosti funguje samostatné oddelenie implementácie centralizovanej výzvy, ktorého agendou je výlučne implementácia projektov kreatívnych centier, a boli vytvorené pre tento účel štyri pracovné miesta. Zároveň pre potreby urýchlenia schvaľovania zmenových konaní a žiadostí o platbu naviazaných na stavebné práce boli zazmluvnení iba pre potreby tohto oddelenia ďalší štyria externí zamestnanci.
A čo sa týka kontroly verejného obstarávania, tie boli v minulosti realizované dvomi internými zamestnancami a siedmimi externými zamestnancami. Tento model sa momentálne mení, počet ľudí stúpne na deväť s tým, že ten pomer je zatiaľ v tejto chvíli päť interných zamestnancov, dvaja posilnia náš tím čoskoro s tým, že dve miesta sú ešte pripravené pre tých, ktorých očakávame v budúcnosti. Takže naozaj nám veľmi záleží, aby tie procesy sa zrýchlili, a na to potrebujeme ale aj personálne, aj finančné zabezpečenie. Ja som veľmi rada, že sa nám to podarilo naštartovať.

Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď aj za váš záujem riešiť túto problematiku a v tejto súvislosti sa chcem spýtať, či by ste neuvažovali – samozrejme, v spolupráci s MIRRI a ministerstvom financií – o zálohových platbách ako jedného z nástroja riešenia včasných úhrad faktúr, ktoré sú najmä pri stavebných prácach týchto kreatívnych centier.
Ďakujem.

O tomto probléme viem aj o tejto vlastne požiadavke viem a budem veľmi rada, keď sa o nej porozprávame. Viem, že sa týka viacero žiadateľov, takže aj tu z tohto miesta vás pozývam na stretnutie k nám na ministerstve kultúry, naozaj aby sa nám podarilo tie peniaze zmysluplne vyčerpať na ten účel, na ktorý boli určené.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, dovoľte mi oceniť váš aktívny záujem o Informačný systém odpadového hospodárstva. Elektronická evidencia odpadov bude spustená k 1. 1. 2023, treba však počítať s tým, že nová vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti, ktorá sa pripravuje a zároveň transponuje európske smernice a aktualizuje viacero oblastí vrátane elektronizácie evidencie odpadov, nadobudne účinnosť k 1. 1. 2024. Tento dátum je preto záväzný aj pre aktiváciu dotknutých častí systému ISOH pre tretie strany.
Pozitívnym efektom je umožnenie tretím stranám integrovať svoje systémy do ISOH v dostatočnom predstihu počas roku 2023 podľa integračných rozhraní, ktoré bude definovať práve spomínaná nová vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti.

Ďakujem za odpoveď. Tiež bola presnejšia ako tá prvá, len opäť budem len konštatovať, že pevne verím, že už sa niekoľkokrát odkladaný termín ISOH-u podarí splniť. Ten posledný, ktorý bol avizovaný, bol, že od 1. júla bude plnohodnotne spustený, a opäť nebol, tak držím palce ministrovi životného prostredia, že ďalší odkladaný termín už naozaj dodrží.
Ďakujem vám.

Ďakujem veľmi pekne.
Podľa Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky ´21 až ´25 je v Slovenskej republike kapacita skládok dostatočná a nie je potrebné budovanie nových skládok. Ich rozširovanie však nie je týmto dotknuté. V Slovenskej republike máme tri triedy skládok, a to na skládky na interný odpad, skládky na nebezpečný odpad a skládky na ostatný odpad. Na skládky na nie nebezpečný odpad sú ukladané aj priemyselné odpady, ktorých zhodnotenie, napríklad aj energetické, môže byť problematické. Ministerstvo životného prostredia sa však snaží už prijatými a zavedenými opatreniami, ako aj plánovanými opatreniami zamerať sa na odklonenie najmä komunálnych odpadov od skládkovania, napríklad reforma stavebného odpadu, zavedenie triedeného zberu kuchynského odpadu, zavedenie zálohovania, zlepšovanie triedeného zberu odpadov spadajúcich pod rozšírenú zodpovednosť výrobcu a tak ďalej.
Uisťujem vás, že ministerstvo životného prostredia neblokuje a ani nijakým spôsobom nezakazuje budovanie nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, avšak európske štrukturálne a investičné fondy nevytvárajú predpoklady pre finančnú podporu takýchto zariadení. Preferujeme využitie existujúcich zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, predovšetkým cementární, najmä vo vzťahu k nerecyklovateľnému komunálnemu odpadu. Cementárne oproti iným zariadeniam na energetické zhodnotenie odpadov majú výrazný benefit vo využití vznikajúceho popola pri spaľovaní odpadov, ktorý sa stáva pevnou súčasťou zloženia cementu.

Ďakujem za odpoveď. Opäť len do záznamu.
Keby tu bol pán minister, určite by som mu položil otázku, že akým spôsobom by chcelo, chce ministerstvo životného prostredia riešiť negatívne externality spôsobené tým, že chce odkladať odpad do cementární, ktoré sú iba na západnom Slovensku a jedna je na východnom Slovensku, a tým pádom tu hrozí prevoz na stovky kilometrov odpadu, teda prevoz odpadu na stovky kilometrov odpadu. A takisto by som chcel sa ho spýtať na nejaké exaktnejšie dáta a predpoklady, že prečo sa domnieva ministerstvo životného prostredia, že tieto kapacity budú postačovať, pretože existuje niekoľko exaktných, niekoľko štúdií a niekoľko dokonca verejne medializovaných vyjadrení expertov, ktorí tvrdia presný opak, ktorí tvrdia presný opak, že tieto kapacity nebudú stačiť. Toto by som rád dal ako doplňujúcu otázku, ale, samozrejme, nie pre vás.