72. schôdza

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja už budem len krátko. Chcem poďakovať pánovi ministrovi, lebo dosť podrobne vysvetlil, vysvetlil ten, ten, tie dôvody, pre ktoré nastala táto situácia. Ja som v tom prvom, mám tu také tri odrážky, ktorým by som sa chcel venovať a naozaj nie veľmi dlho už, lebo všetci sme už aj dosť unavení.
To prvé, čo som si tu všimol, je ten spôsob, akým sa tu narába s pojmom zlyhanie trhu. To ma veľmi zaujalo. Vníma sa to ako, ako niečo, čo nastalo teraz a je to prejavom zlyhania trhu. Zlyhanie trhu za prvé je veľmi komplikovaná záležitosť. Zlyhanie trhu svojím spôsobom ani neexistuje, pretože trh sa správa jednoducho na základe dopytu a ponuky, ale niekedy vedie k nejakým výsledkom, ktoré sa nám teda nepáčia, áno? Ale keď to bereme takto v tom klasickom ponímaní, zlyhanie trhu sú napríklad negatívne externality, znečistenie ovzdušia a tak ďalej. Zlyhanie trhu sú monopoly. To je dôležité. To, za to sa považuje zlyhanie trhu, keď máme monopolného hráča, ktorý, jednoducho máme jednu rúru, máme jednu sieť, jedno elektrický, jedno elektrické vedenie a tým pádom ten si diktuje ceny. Na toto máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý práve týmto spôsobom rieši reguláciu cien. Čiže nevymýšľajme tu niečo, však tu existuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý rieši túto situáciu.
Teraz, keď hovoríme o zlyhaní trhu, ktorý teraz nastal, že napríklad existujú nadmerné zisky niektorých výrobcov elektrickej energie napríklad. Tak áno, keď to vnímame v tom koncepte, že je to zlyhanie trhu, tak opäť akože nedá sa to riešiť za prvé okamžite, to už aj pán minister dosť dobre tu vysvetlil, veľmi dobre. Nedá sa to riešiť okamžite. A za druhé, keď to ideme riešiť, tak treba povedať aj to B. Keď to budeme riešiť, tak to nesie obrovské náklady. To riešenie nesie obrovské náklady. Či už ide o dotácie, alebo ide, ide o zastropovanie cien. To neni ako, že to sa dá jednoducho urobiť, že hop, ideme zastropovať ceny. Lebo to sú obrovské náklady potom následné, ktoré sa prejavia napríklad pri zastropovaní cien aj tým, že vznikne, že vznikne, hrozí, hrozí, že vznikne napríklad blackout. Čiže napríklad nebude elektrina vôbec. Môžme si to veľmi jednoducho overiť. Ropná kríza v 70. rokoch viedla k šóram, viedla k šóram obrovským, radom na pumpách, pretože vláda sa rozhodla stropovať ceny. Rozhodla sa stropovať ceny. A takisto sme to videli aj teraz napríklad v Maďarsku, keď sa vláda rozhodla stropovať ceny. Čiže pozor, je to obrovsky riskantná operácia. Ja nehovorím, že teraz, že ju úplne že odsudzujem. Ja nehovorím, že ten návrh o ňom sa nemáme baviť. Ale je to strašne riskantná operácia. Takže pozor dávajme na tie slová, že čo je zlyhanie trhu. A pozor na to, že aké riešenia navrhujeme a nepovieme, že aj to riešenie má jednoducho obrovské náklady a obrovské riziká.
Keď hovoríme o... ale samozrejme, že tomuto ľudia málo rozumejú, v poriadku. To, čo teraz tu najviac ľudí zaujíma, je, že tie dopady. Tie dopady toho, čo nastalo, čo nastalo z tých dôvodov, ktoré hovoril aj veľmi presne pán minister, z tých dôvodov, že zlyhali vlády predtým, zlyhala, zlyhali v tom, že napríklad odpájali jadrové elektrárne, že niektoré sú momentálne v nejakej rekonštrukcii. V súbehu, samozrejme, s tým teplým letom, v súbehu a v obrovskom súbehu s tým obrovským problémom, ktorý vznikol zo strany agresie Putina, na tak samozrejme, že, samozrejme, že ľudí zaujímajú teraz dopady, dopady toho celého. A to si myslím, že tu treba veľmi dôrazne povedať, že to nie je len otázka ministerstva hospodárstva.
Ministerstvo hospodárstva urobilo veľa krokov. Ministerstvo hospodárstva zabezpečilo aj cez manažmenty svojich podnikov to, čo vie urobiť. Viete, že sme robili napríklad prolongáciu TPS-ky a viete, že SPP nakupuje plyn. To znamená, že fungujú, fungujú tieto mechanizmy zabezpečenia si nejakého plynu odniekiaľ. Teraz SPP napríklad uzatvorila zmluva s ExxonMobile a vieme, že už sú zakontrahované niektoré tankery s, no, s tekutým LPG. To znamená, že toto sú úlohy ministerstva, ministerstva hospodárstva.
Ale tam je obrovská úloha aj ministerstva financií, o ktorej sa tu nejako veľmi nehovorí. Ja chápem tomu, že pán Matovič – a neberte to tak, že idem teraz útočiť, že som v opozícii, ale, ale ja chápem tomu, že pán Matovič veľmi rád chodí na tlačovky a hovorí o tom, že Sulík nenakúpil testy. Ale veď treba otvorene povedať, že obrovská váha zodpovednosti je na ministerstve financií, ktorý môže, ktoré môže vytvoriť napríklad nejaký dotačný nástroj, ale musí tie peniaze nájsť. Napríklad ich môže nájsť v Environmentálnom fonde, kde je 1,2 mld., ale viazaných, žiaľ teda, na štátny rozpočet, resp. na rozpočet verejnej správy a tieto peniaze by sa dali uvoľniť. Teraz vám nikto nebráni.
My sme dokonca na to tlačili, aby sa tieto peniaze začali uvoľňovať alebo aby sa vytvoril taký mechanizmus, aby to už nebolo viazané na rozpočet verejnej správy. Ale to by sa, samozrejme, dalo dosiahnuť, pokiaľ by sa nerozdávali balíčky na voľnočasové poukazy a tak ďalej a tak ďalej. Ale dobre, nechcem do toho zasahovať.
Chcem iba povedať to, že keď hovoríme o tom, že čo sa má riešiť a kedy sa má riešiť, teraz má ministerstvo financií úplne voľné ruky a môže kedykoľvek zasiahnuť. Už mu nebude žiadny pravičiar zasahovať, žiaden Sulík nenakúpil testy. Nech sa páči, ministerstvo financií môže teraz začať konať a na najbližšom rokovaní vlády môže uvoľňovať prostriedky, môže uvoľňovať aj prostriedky z Environfondu a odhocikiaľ chce, pokiaľ ich, samozrejme, zoženie. A ja pevne verím, že to teda ministerstvo financií, samozrejme, začne teraz robiť. Ak niekedy nastávali nesúlady v týchto otázkach, tak to boli práve tie nesúlady v tom, že my ako pravicová strana, ako pravičiari si uvedomujeme, čo sú náklady tých opatrení, ktoré sa urobia napríklad na nejaké zadotovanie cien, napríklad na zastropovanie a tak ďalej a tak ďalej. Ale to sme my pravičiari. Žiaľ, v tomto poslaneckom zbore veľa pravičiarov nie je. Je tu prevaha socialistov a populistov a boľševikov a fašistov. (Reakcie z pléna.)
A ešte to tretie som chcel povedať. To ma zaujalo veľmi, že aj z vystúpenia pána Fica... (reakcia predsedajúceho), áno, áno, ale však využijem to, veď, ja už pomaly končím, tak to chcem ešte povedať. (Reakcia z pléna.) Áno, ja už sa tiež veľmi ponáhľam, takže...
A tá tretia vec, ktorú som chcel ešte povedať, a to bolo z toho vystúpenia pána Roberta Fica, ktorý, ktorý stále opakuje, že čakáme opatrenia, čakáme opatrenia, ale nikdy nepovedal verejnosti, že šetrite. Nikdy nepovedal, že šetrite. Lebo proste to jemu, jemu to nevyhovuje. A toto je veľmi akože dosť taký dôležitý signál toho, práve toho populizmu, že nepovie, že šetrite. Ale áno, ja sa to nebojím povedať. Áno, plus robiť nejaké opatrenia. To, čo vie vláda, nech urobí. Nech sanuje práve tie najvážnejšie veci, ako sú tie najohrozenejšie chudobou obyvatelia. Ale treba povedať otvorene, proste musíme šetriť. Proste to inak nejde. (Reakcia z pléna.) Napríklad aj na tých 18 stupňov. Áno, napríklad ja teraz šetrím. Ja napríklad šetrím a takisto treba jednoducho šetriť. Iná možnosť nie je, jednoducho tie, tie náklady musí niesť aj obyvateľ a treba to jednoznačne povedať, takto to je. Takže áno, ja sa hlásim k tomu, že hovorím, áno, aby občania, a odporúčam a prosím občanov, aby šetrili, pretože naozaj tí, ktorí môžu šetriť, nech šetria. Tí, samozrejme, tí, ktorí nemajú z čoho šetriť, tak pre tých očakávam, že vláda prinesie nejaký mechanizmus nejakej pomoci pri raste cien elektriny a energií.
No a na záver by som chcel ešte poďakovať pánovi ministrovi, že pochválil aj prácu na, ľudí na ministerstve hospodárstva. Na ministerstve hospodárstva nenastali žiadne, žiadne čistky po nástupe ministra Sulíka, Richarda Sulíka. Nenastali tam žiadne čistky. Pracujú tam stále tí istí ľudia kompetentní. Nastali tam nejaké malé doplnenia, pokiaľ som to sledoval, nejakými, na nejaké odbory a doplnenie vlastného tímu ministra. Ale nerobme tu, prosím, nejakého, nejakého, nevymýšľajme si tu nejaké storky, že zrazu nejaký minister robí, prišiel a začal robiť nejaké, nejaké že úplne zásadné hovadiny, sprepytujem, keď tam pracuje naozaj tím profesionálov, ktorých aj ja poznám a o ktorých viem, že je to tím profesionálov. Takže aj z tohto miesta som chcel poďakovať.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako reakcia na aktuálnu situáciu spojenú s hrozbou hromadného podávania výpovedí zdravotníckych pracovníkov, odchodu zdravotníckych pracovníkov do zahraničia a na nastolený trend poklesu záujmu študentov o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť zákonom určenú minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka tak, aby bola konkurencieschopná v porovnaní s ostatnými krajinami V4.
Na základe predloženého návrhu zákona sa tiež navrhuje upraviť navyšovanie základnej zložky mzdy zdravotníckych pracovníkov za každý odpracovaný rok o 0,01-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa základná zložka mzdy priznáva.
Do počtu odpracovaných rokov zdravotníckeho pracovníka sa bude započítavať aj doba, počas ktorej zdravotnícky pracovník vykonáva zdravotnícke povolanie v zahraničí, ako aj doba čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, pričom na jedno dieťa bude možné započítať najviac tri roky a súhrnne za všetky deti najviac šesť rokov.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1200). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokujú ihneď.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná, Boris.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Ďakujem pekne.

Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Ja by som len rada povedala naše stanovisko. Tento návrh zákona vítame. Určite ho podporíme, je načase. Chcem oceniť nielen návrh zákona, ale aj vyše rok trvajúcu snahu ministerstva zdravotníctva o zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. Ešte minulý rok bola hotová analýza ministerstva financií v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, kde bolo jasne určené sedem, sedem nedostatkových zdravo... alebo najviac nedostatkových zdravotníckych povolaní na Slovensku v porovnaní s konkurenciou v okolí a bolo vypočítané, že na to, aby sme sa dostali na konkurencieschopnú úroveň so zahraničím, aby nám tieto naj, naj, najviac chýbajúce povolania neodchádzali za hranice, tak je treba na to objem finančných prostriedkov vo výške 220 až 330 mil. eur.
Veľmi dlho sme aj na výbore, aj všetkými možnými cestami tlačili na to, aby k tejto zmene prišlo. Výsledok nie je úplne rovnaký, ako je daná analýza, nakoniec však už aj prešiel nejaký čas, ale ja napriek kritike, napriek tomu, že som už v podstate v pozícii opozičnej poslankyne, ale aj v pozícii človeka, ktorému na zdravotníctve úprimne záleží, chcem povedať, že naozaj si myslím, že táto ponuka je korektná.
Najčastejšie sa hovorí o lekároch a sestrách. Ja veľmi dobre rozumiem, že vždy sa dá viacej, nakoniec sú tu avizované aj nejaké pozmeňujúce návrhy, predpokladám, že budú navyšovať nejaké požiadavky mzdové. Pokiaľ budú, v poriadku, je to na dohode s ministerstvom financií, my to môžeme všetci len uvítať. Ale podstata je taká, že prichádza teda k zvýšeniu platov a viem, že vždy by sa dalo pýtať viac, ale treba si uvedomiť, že miesto siedmich zdravotníckych povolaní tento zákon podporuje 25 zdravotníckych povolaní. Môže to niekto považovať za pozitívum. Ja musím tuto povedať osobne, ja sama by som sa držala tej analýzy, trošku mi to tam zaváňa politikou v SMER-e, že tak teda však veď urobme šťastným každého. Na druhej strane tie koeficienty jasne hovoria o tom, že tam, kde je ten nedostatok väčší, tak tam je aj ten koeficient vyšší. Takisto nie je to len o koeficientoch a každoročnom navyšovaní, ale dlhodobá požiadavka o tom, aby boli zapracované roky praxe, toto takisto v tom návrhu zákona je. Takže ťažko to nevítať.
Čo musím povedať ešte, že ma trošku mrzí, je, že zdravotným sestrám bolo na odvetvovej tripartite sľúbená v podstate, alebo ani nieže sľúbená, ale pracovalo sa na začiatku s vyššou sumou a z toho vyplýva, vyplývajú aj očakávania, ktoré boli vyššie, ako je dnešná realita. Rozumiem tomu sklamaniu. Považujem za manažérske zlyhanie, že k takémuto prišlo, aj keď rozumiem ambícii začať s čo najvyššou sumou, aby teda ten tlak na ministerstvo financií bol čo najväčší, úprimne tomu ľudsky rozumiem.
Na druhej strane chcem povedať, že keď sa pozriem či už na lekárov začínajúcich, alebo teda už atestovaných, sestry začiatočníčky alebo už teda špecialistky s dvadsaťročnou praxou, všetky tieto platy, ktoré budú po zmene zákona v roku 2023, som si porovnala s platmi v Českej republike v roku 2023, lebo teda tam je najnižšia jazyková bariéra a najväčšie riziko, že nám tí zdravotníci odídu, a niekto povie, že nominálne sme sa nedostali ani na tie platy. Áno, nominálne je to pravda. Ale pokiaľ sa, pokiaľ sa pozreme na kúpyschopnosť, teda koľko si tí ľudia za tú výplatu kúpia tovarov a služieb v danej krajine s ohľadom na cenovú úroveň, tak sme na tom lepšie ako v Českej republike. To je dobrá správa. A dokonca si myslím, že takto to urobené, že nominálne je to vlastne akoby menej, ale po prepočítaní na kúpyschopnosť je to, je to viac, je to tak nenápadne skryté, že tak, tak tajne dúfam, že nehecujeme, nehecneme Českú republiku, aby zvyšovala platy, lebo všetci vieme, že Česká republika žije z našich zdravotníkov a, samozrejme, keď my zvýšime tabuľky, tak urobia to aj oni. Ale zatiaľ to tam nepozorujem, zatiaľ to teda, predpokladám, že nepozerajú náš parlament až tak intenzívne, tak dúfam, že som im nedala tip, ale možnože to nakoniec bude aj lepšia cesta.
No, teraz úplne vážne. Tie, to zvýšenie u sestier je priemerne 450 eur, o ktorom sa hovorí, ale áno, skutočnosť je taká, že to je so všetkými možnými príplatkami, že teda nejde o napríklad sestru začiatočníčku, že je to v hrubom, áno. Tie, tie sumy sú nižšie, keď sa, hovoríme, keď hovoríme iba o tom základnom nároku. Ale, prosím vás pekne, treba si naozaj uvedomiť, že ten, ten prvý krok je dôležitý, že je dobré, že konečne prišiel, že sa naňho tlačilo vyše roka a že ten rozpočet, aj keď teda v pozícii opozičnej poslankyne by som asi mala teda vykrikovať, ale naozaj ten rozpočet je obmedzený a má nejaké dno a teda 25 povolaní pokryť nie je úplne najlacnejšia záležitosť.
Toto zvýšenie bude stáť zdravotnícky rozpočet a teda celkovo štátny rozpočet sto miliónov, ktorý, ktoré obsahuje, ktoré by vlastne sme museli dať navyše už len na základe platného automatu, ktorý existuje tak či tak bez zmeny zákona, a ďalších 232 miliónov, keď zákon zmeníme, čiže to je 332 miliónov. Toto všetko sú dobré správy. A ja chcem poprosiť z tohto miesta zdravotnícky sektor napriek tomu, že rozumiem niektorej, niektorým požiadavkám, rozumiem tomu najmä v prípade sestier, že by chceli viac aj pre ten prísľub a aj preto, že ony najviac strádali dlhé roky, napriek tomu chcem poprosiť o nejaké pochopenie.
A čo je dôležité ale ustrážiť. Môže byť tento zákon prínosom, pokiaľ sa stanú dve veci. Jedna, veľmi dôležitá, keď budeme tu mať rozpočet, je potrebné postrážiť, aby z tej sumy, čo som hovorila, 332 miliónov, to je len na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda iba na nemocnice, tak aby 40 % z tejto sumy minimálne išlo na ambulancie. Pokiaľ toto nespravíme, ja rozumiem, že minister financií ráta iba to, čo vieme cez zákon zmeniť krát teda ten koeficient a dá iba toľko peňazí. Rozumiem, že ministerstvo financií sa bude snažiť, ministerstvo zdravotníctva sa bude snažiť vyrokovať viacej, ale chcem teda upozorniť aj váženú verejnosť, že pokiaľ by neprišlo k tomu, že ministerstvo financií pustí o 40 % viacej, 40 % preto, lebo v ambulanciách nemáte príslužby, nočné a tak ďalej, čiže tých zdrojov tam nie je potrebných 100 %, tak sa stane to, že ambulantný sektor nebude mať vlastné peniaze na navyšovanie platov. Pokiaľ sa ale navýšia v nemocniciach, tak tam prejdú tí zdravotníci, čo môže, samozrejme, znamenať vážne problémy. Pokiaľ nám skolabuje alebo bude mať problémy ambulantný sektor a nezachytí tie jednoduchšie, jednoduchšie zdravotné problémy, tak nám v podstate banálne zdravotné problémy môžu zaplaviť nemocnice a tie sa potom nebudú môcť starať o tých, ktorí to potrebujú viacej.
Takže rovno na to upozorňujem, že ja chápem, že to nie je súčasťou tohto zákona, chápem, že to tu budeme mať o mesiac a ďalší mesiac, ale chcem aj vážené plénum, aj teda verejnosť upozorniť na to, aby potom tie položky v rozpočte o to viac strážili, že toto schvaľujeme. Nestačí len tých 332 mil. na ústavnú zdravotnú starostlivosť, ale treba myslieť aj na ten ambulantný sektor, pretože nakoniec keby sa to nedalo, to môže urobiť problém, problémy celému zdravotníctvu.
No a druhá vec, ktorú chcem povedať, systémové zmeny, ktoré napríklad žiada aj Lekársky odborový zväz, často sa o tom hovorí teraz vlastne, hovorí sa aj o výpovediach lekárov. Tie systémové požiadavky sú namieste. Boli, samozrejme, namieste aj pred desiatimi rokmi, škoda, že vtedy sa neozýval lekársky odborový zväz, a preto predpokladám, že chápu, že sa to asi nedá urobiť zo dňa na deň, ale je treba postrážiť, aby prišlo aj k systémovým zmenám. Platy samé osebe nič nevyriešia, keď teda dáme nejakú nálepku a potom, potom nič nerobíme. A často sa stretávam s tým, že sa hovorí, á, však tá koalícia nič nerobí a ministerstvo zdravotníctva nič nerobí, tak chcem povedať, že nie je to pravda.
Jedna požiadavka lekárov je DRG, aby sa rozbehlo, veď je teda už, už sa na tom pracuje, je prísľub, že od 1. 1. 2023 sa má rozbehnúť teda v tieňovej verzii, a pilot sa má rozbehnúť v 2024, prepáčte, pilot v 2023 a v 2024 to už má byť hotové a nabehnúť. Takisto chcú navýšiť počty lekárov a sestier, no veď o tomto je ten zákon, že teda aj s navýšením miezd. Ale okrem toho sa snažili navýšiť platy dvadsiatim piatim povolaniam, nielen teda tým siedmim, čo môže znamenať, že popri tom, keby sme vedeli urobiť aj niečo s kompetenciami, tak naozaj vieme rozdeliť tie sumy medzi tých zdravotníkov lepšie, čo, samozrejme, pomôže.
Urobili sa zmeny vo vzdelávaní, čo sa týka prístupu lekárov a zdravotníkov zo zahraničia, takisto čo sa týka atestácií; ak si pamätám, boli akceptované praxe zo zahraničia, tuto sa to ešte navyšuje v tomto návrhu zákona. Čiže nie je pravda, že sa nič neurobilo, kroky sa robia.
Takisto, nebudem to vlastne celé rozoberať, však vieme, že čo tu bolo. Čo je podstatné, z tých pripomienok, ktoré žiadajú odborári, sú štyri určite také, ktoré sú k veci. A ja som teda poprosila pána ministra, aby dal dokopy informáciu o tom, ku konkrétnym požiadavkám odborárov, čo chce robiť a aký je deadline tohto termínu. Pán Visolajský, ktorý lekárske odbory vedie, my sa teda nemáme že úplne v láske, ale vieme byť vecní, tak teda prisľúbil, že o tomto bude rokovať a že vie si potom predstaviť diskusiu aj o tom, že zníži trošku tlak na tie výpovede. A ja si myslím, že toto je cesta, a chcem to naozaj oceniť.
Čiže máme tu teraz zvyšovanie platov, máme tu prísľub od ministerstva, že v priebehu ďalšieho týždňa dostanú odborári informáciu o tom, čo ešte sa bude robiť systémovo. Máme úprimný záujem niečo, niečo meniť napriek tomu, že máme nezhody. Táto koalícia urobila veci, ktoré sa nerobili vyše desať rokov. Nie sú to maličkosti. Sú to systémové veci, ktoré nedokázali urobiť tí, ktorí to dnes kritizujú.
Tak ja chcem naozaj aj odbornú zdravotnícku verejnosť poprosiť, aby si to uvedomili a aby sa nenechali zbytočne vyhecovať a mali trošku trpezlivosti. Ja verím, že naozaj k tým zmenám príde aj vďaka tomuto návrhu zákona, ktorý vítam a teda podporujem. Len upozorňujem na riziká, ktoré nesie, pokiaľ sa neurobia iné veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorý predstavilo ministerstvo zdravotníctva, vítam. Určite vieme, v akom stave je naše zdravotníctvo, len mám pocit, že tento návrh prišiel troška neskoro, že tých 10 mesiacov, čo sa naťahovalo ministerstvo s lekárskym odborovým združením, aj samotný návrh nebude stačiť na to, aby sa stabilizovala situácia v ústavných zariadeniach.
Ten problém v zdravotníctve neni len problém v samotných platoch, ale v iných aspektoch, ktoré spomínali predstavitelia odborového združenia. To sú pracovné podmienky, to je ten systém DRG, čo som sa potešil, že by to mohlo fungovať 2023 alebo 2024. Ten systém sa už nastavuje vyše 11 rokov a je to v podstate, predstavuje tento DRG systém reálne, reálne platby za náklady za pacienta, ktorý je hospitalizovaný.
Tie požiadavky vôbec neboli nejaké extra. V podstate bolo tam spomínané zvýšenie študentov medicíny, aby sme mali viacej študentov medicíny na našich školách. Potom neni celkom vyjasnená nasledujúca optimalizácia siete nemocníc, kde sa predpokladá teraz po komunálnych voľbách, že sa budú meniť nemocnice, teda sa budú klasifikovať do tých tried 1, 2, 3, 4 a naozaj odborári vyjadrili také svoje nejasnosti, ako to bude nasledovať, keď sa nejaká nemocnica posunie do takej nižšej kategórie a nie sú zabezpečené tie priestory a vôbec personál v tých nemocniciach, ktoré budú, ktoré preberú tú širšiu zdravotnú starostlivosť.
Vítam to zvýšenie platov predovšetkým v tých nižších zdravotníckych povolaniach. Áno, to je v poriadku, to treba. Aj u tých sestier, možno čakali viac. Ale ja si myslím, že áno, sestrám treba zvýšiť, ale súčasne s tým si myslím, že by mali mať viacej kompetencií aj zodpovednosti. Nemali by sa tomu brániť, pretože lekári sú naozaj drahí, je to drahé, drahé povolanie. Ak si pozrieme, ako to je na Západe, tak zdravotné sestry vykonávajú kopec vecí, kopec zdravotníckych výkonov, ktoré robí na Slovensku lekár. Takže ak teda zvýšiť plat, tak potom, samozrejme, aj tie kompetencie a, samozrejme, aj k tomu zodpovednosť, aby to nebol, aby sme neplatili naozaj tých lekárov, ktorí sú drahí.
To samotné zvýšenie platov o to, jednu stotinu, 0,01 % násobku priemernej mzdy, to je v reáliách za každý odpracovaný rok asi 12 alebo 11 euro v hrubom, keď to teda prerátam, v čistom to predstavuje asi 7 euro za každý odpracovaný rok u zdravotníka. Čiže s desaťročnou praxou lekár so špecializáciou bude mať vyšší plat asi o 70 euro, po 20 rokoch o 140 euro. To mi zase až tak nepríde moc. Ten koeficient u lekárov so špecializáciou sa nemenil, zostal 2,3-násobok priemernej mzdy. Čiže tí lekári so špecializáciou si polepšia o 140 euro plus teda, samozrejme, každý rok narastá priemerná mzda, čiže aj ten koeficient sa bude násobiť vyššou priemernou mzdou. Aj keď neviem, na tých 400 euro, či to bude skutočne reálne v tom hrubom.
Myslím, že ten návrh celkom neoslovil týchto lekárov so špecializáciou, ak si uvedomíme, že nechýbajú nám len sestry, tých 2 200 sestier, ale okolo 1 300 lekárov, tak chýbajú nám v tých nemocniciach aj špecialisti, ktorí len čo dosiahnu atestáciu, tak oni utekajú do súkromnej praxe, do súkromných ambulancií, kde bez služieb zarábajú niekedy násobky toho, čo ten lekár so špecializáciou v nemocniciach. Čiže to zvýšenie po dvadsiatich rokoch o 140 euro, neviem, či to bude stačiť. Myslím si, že nie. Lebo zase ten badžet je síce vyšší 230 plus 100 mil. navyše, ale ja si myslím, že napríklad v tých nemocniciach, kde majú problém zaplatiť vôbec personál, majú, nemajú dostatok financií, môžu pristúpiť riaditelia nemocníc k tomu, že skrátia osobné prídavky, ktoré majú napríklad lekári, znížia im osobný príplatok o 100 euro, 200 euro a dajú im tú sumu, ktorá, ktorú musia zo zákona teda dať.
Čiže z tohto pohľadu mi to nepríde zas také motivujúce pre tých lekárov so špecializáciou.
Je dobré navýšenie pod, u tých lekárov, čo sú po škole. Tam ten koeficient teda vítam, že sa zvýšil, aby sme teda tých lekárov motivovali. No uvidíme, ako to dopadne, len prichádzame asi tak päť minút pred dvanástou s týmto návrhom a vravím, že neni to všetko len o tých peniazoch. Ako lekár pracujem a viem, ako sa tie pracovné podmienky po tom covide, pandémii zhoršili, ako poodchádzali zdravotné sestry z tých kritických oddelení, z ára, z interných oddelení a z podobných odišli do Čiech. Češi nie, nám nekonkurujú len platom, ale aj pracovnými podmienkami, možnosťami iných benefitov, majú motivačné všelijaké, možnosť ubytovania a podobne. Takže neni to len naozaj o peniazoch, ale aj o tej vôbec práci, o možnosti aj odborného rastu.
Bohužiaľ, aj keď sme hovorili o tom školstve na tom Slovensku, na Slovensku a výchova týchto lekárov v zdravot, na lekárskych fakultách, v českej, v Čechách je tá úroveň vyššia, majú omnoho teda väčšie možnosti, a preto nám polovica medikov v Brne sú Slováci, čo tam študujú. A tí Slováci sa nevrátia na Slovensko, pretože tu nebudú mať lepšie ani pracovné podmienky, ani plat .
Ja myslím, že aj pani kolegyňa Cigániková spomínala, tým že sa navýšia plat, plat zdravotných sestier v nemocničných zariadeniach, môže to spôsobiť odliv sestier z ambulancií. To je, môže byť tiež veľký problém. Dva a dva sú štyri. Tak ak tie sestry budú mať lepšie podmienky v nemocniciach, tak odídu a môže byť naozaj narušená tá ambulantná sféra.
Čo by som spomenul, tak tento návrh vítam. Dúfam, určite ho podporíme, len ten problém v zdravotníctve neni len o tých platoch a treba naozaj s tými odborármi rokovať. Myslím, že konsenzus sa niekde dá nájsť aj v tých koeficientoch. Viem, že peniaze nie sú, len keď si človek predstaví, že toto bude stáť asi 200 či 300 mil. eur, a keď dokážeme dať na zbrane dve miliardy, tak potom človek z toho nemá až taký dobrý pocit. Takže určite tento návrh je dobrý, správny, len bude sa treba dohodnúť, lebo tie výpovede k 1. októbru sú vcelku reálne. Tí lekári, neviem, či ustúpia z týchto požiadaviek. Oni čakali tie zmeny skôr, už pred rokom alebo keď tá epidémia skončila a keď ho takto predkladáme na poslednú chvíľu, tak neviem, či to bude až také úspešné.
Ďakujem.

Pán kolega Urban, úplný súhlas s vaším vystúpením až na pár vecí.
Jedna z nich sú kompetencie, o ktorých hovoríte. Tam úplný súhlas, že treba s nimi hýbať. Len chcem teda upozorniť, keďže ste lekár, že sestry by aj radi, len väčšina lekárov potom zareaguje, že keď im chceme dať nejakú prácu, ktorú ináč v skutočnosti aj robia, len sa pod to podpisuje lekár a dáva pečiatku, tak začnú tí lekári tvrdiť, že všetci umreme, lebo sestry na to nemajú vzdelanie. Tak možnože, že aj toto treba trochu vyčistiť, lebo realita je s tým posúvaním kompetencií veľmi ťažká a niekedy je aj na druhej strane ťažká.
Čo sa týka požiadaviek odborárov, spomínali ste dve veci, s ktorými ja si myslím, že nie sú úplne šťastné. Tie napríklad, čo sa týka vzdelávania, že treba viac a viac študentov. My študentov máme veľa, len nám ich veľa odíde preč. Takže treba zlepšiť podmienky, lebo vyrábame študentov a platíme študentov pre zahraničie. To, akože myslím si, že skôr to vyrieši to, že budeme zlepšovať podmienky.
Takisto tie požiadavky, čo sa týkajú optimalizácie sietí nemocníc, tak si to nechajte prejsť chuťou, že čo vlastne chcú. Tak my robíme, robíme optimalizáciu siete nemocníc, lebo máme jednu z najhustejších nemocničných sietí a máme tam málo personálu a techniky. A odborári povedia, nerobte reformu, kým nebudeme mať plné nemocnice ľudí. Až vtedy robte, keď ich budete mať plné všetky tie oddelenia. No to si trošku asi protirečí. V podstate to znamená, nerobte reformu, a s tým ja nesúhlasím.
No a posledné je, jáj, ten ročný nárast, že je to málo. No tak je to oveľa viac, ako to bolo doteraz, lebo však teraz veľmi nebol za tie, za tie roky. Tak samé osebe je to dobré a podstata je, že v porovnaní s tým zahraničím je to jednoducho porovnateľné a je to, je to krok pozitívny, na ktorom sa asi zhodujeme.
Ešte raz zopakujem, treba ustrážiť potom rozpočet, treba ustrážiť, akým spôsobom, či to bude, cez poistenca štátu pôjdu peniaze, a treba ustrážiť tie systémové opatrenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja s vami súhlasím, tie kompetencie, ale to musí stanoviť zákon. Keď niekto má kompetencie, musí mať aj teda aj tú zodpovednosť tá zdravotná sestra. U nás sú vnímané niekedy tie zdravotné sestry len ako nejaké pomocníčky toho lekára. Ale v zahraničí kopec úkonov robia zdravotné sestry. Ale nesú aj zodpovednosť, sú aj dobre zaplatené. Lebo naozaj lekár je drahý. Veď vidíme, že sú napríklad tie RZP-čky, kde chodia záchranári alebo takto, oni sú kompetentní a musia prevziať aj za, tú zodpovednosť za toho pacienta. Čiže to je skôr také nastavenie v spoločnosti. Ale ja s tým súhlasím, že by mali robiť viacej, ale aj, samozrejme, aj zodpovednosť, aj lepší plat.
Optimalizácia siete nemocníc, to je pravda, máme tých nemocníc veľa a keď vidíme, že často sú tie oddelenia, že je tam jeden lekár so špecializáciou a potom sú tam nejakí štyria lekári bez atestácie, tak ako tá odborná úroveň je naozaj slabá. Len to treba tým ľuďom vysvetliť a povedať, že keď sa jedna nemocnica zruší, že tá druhá bude na vyššej úrovni a že niekedy sa nedajú tie nemocnice len tak nafúknuť. Preto tí odborári tvrdia, že musia tam byť vypracované, teda urobené priestory, vyšetrovne, operačné sály, a teda aj ten personál zabezpečený. Keď zrušíte jednu lokálnu nemocnicu, ten, tí ľudia sa presunú do druhej, ale či tam bude naozaj tak o nich postarané všetkých a že bude bez problémov, to je problém.
Tie odpracované roky, no doteraz to nebolo riešené, ale je to tých 20 rokov a vravím, že to tých 7 alebo 8 euro za každý odpracovaný rok, tie nárasty platov boli skôr vyššie na základe toho, že rástla priemerná mzda o nejakých 50 alebo 100 euro aj, aj vyššie, takže neboli to zarátané, ale ja si nemyslím, že tých 7 euro za každý rok odpracovaný je až tak, je až tak veľa.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Využila som túto možnosť z toho dôvodu jednak, že už sme teda aj časovo pokročili, ale chcem to tak zhrnúť teda ku vám, kolegovia, ktorí ste ešte ostali v tomto ctenom pléne, nepoliticky, čisto profesne a čisto jednak z mojich predchádzajúcich skúseností a jednak z takého zdravotníckeho ponímania, tak ako to vnímajú v podstate tí zdravotníci z terénu.
Na úvod by som chcela povedať to, že možnože je mylná predstava, že príprava tohto zákona o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov je len na základe hroziacich výpovedí. Tak ako tu všetci sedíme, tak vieme, že jednak na zdravotníckom výbore, jednak na ministerstve zdravotníctva, jednak na ministerstve financií táto téma rezonuje od začiatku, ako sme prišli vlastne do politiky. Hej? Čiže tá verejnosť to vníma, že stále sa o tom rokovalo, ale nie a nie to pretaviť do podoby zákona 578. Pretože vieme veľmi dobre, že tu bol covid, bolo nejaké ohodnocovanie zdravotníckych pracovníkov počas covidovej situácie, niektorí tvrdili, že to bolo adekvátne, niektorí neadekvátne. Vyhodnotí to možno až niekedy budúcnosť, ako to teda malo byť, pretože s tým covidom vieme, že to bolo veľmi ťažké z toho titulu, že nikto sme nevedeli vlastne, čo táto situácia nám prinesie a ako, ako to vôbec dopadne.
Vrátim sa teraz k samotnej podstate zákona 578, ktorý hovorí o tom, že odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov je na základe koeficientov. Samozrejme, že všetci zdravotnícki pracovníci by si zaslúžili omnoho viac. Omnoho viac, ako majú teraz, to je samozrejmé, a omnoho viac, ako vôbec im táto novela alebo nové vlastne ustanovenie tohto zákona prináša. Pre mňa, čo je veľmi dôležité, že sa nám podarilo na základe rokovaní vôbec pretaviť roky praxe do tohto zákona a je to vlastne percentuálne znenie tej odmeny adekvátne vždy tie dva roky spätne k hrubej priemernej mzde v národnom hospodárstve. Keď hovoríme o tom, že je to necelých sedem eur alebo sedem eur, no tak od 1. 1. 2023 to bude v čistom 7,88, nie sedem euro.
Ja viem, že to sú centy a že možnože sa to zdá, že je to málo, ale pri narátavaní tých, by som povedala, samostatných čísel pri tých dvadsiatich rokoch praxe je to už aspoň, aspoň nominálna hodnota tej mzdy, ktorá je už trošku rádovo cez sto-dvesto eur, hej? Tak to je, to ja vítam, obrovský posun vôbec komunikácie so zástupcami zdravotníkov voči orgánom štátu, ako je to ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, samotná vláda, pretože ja som to mohla porovnať. Ja som to mohla porovnať so situáciou pred desiatimi rokmi, kedy sa nikto s tými zdravotníkmi ani nebavil. Jednoducho od stola direktívne sa zákon zrušil sestrám, nastalo obrovské sklamanie, najväčší odliv zdravotníckych pracovníkov v podobe sestier, pôrodných asistentiek, ktoré odchádzali zo systému, pretože si uvedomili, že ich tento štát oklamal, a to bolo to najhoršie. Pretože si uvedomme, že zdravotnícki pracovníci, keby to nemali v srdciach svojich, tak možno už polovica tu tých zdravotníckych pracovníkov nie je.
Takže ja vítam tento zákon v tom, že naozaj bol prepracovaný na základe tých jednotlivých dát. Ministerstvo zdravotníctva si urobilo tú prácu skutočne poctivo v tom, že aj s ministerstvom financií vytiahli dokonca kolektívne zmluvy z jednotlivých štátnych nemocníc, tam, kde mali dosah, samozrejme. Zobrali všetky ukazovatele a odkrylo to množstvo zaujímavých vecí, ako v súčasnosti prebieha vôbec odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov. Takisto bolo exaktne potvrdené, že najväčší nedostatok v zdravotníckej profesii v našom súčasnom zdravotníctve je profesia sestry. A tam skutočne podľa tej prioritizácie máme ísť, že má to byť skokové navýšenie, že nemá to byť navýšenie o 50 euro, ale skutočne že to má byť navýšenie také, že aby vôbec tá vonkajšia verejnosť alebo tí mladí ľudia, ktorí proste sa rozhodujú nad tým svojím povolaním, aby išli do toho zdravotníctva nielen z toho titulu, že chcú pomáhať, chcú sa venovať ošetrovateľstvu alebo celkovo zdravotníctvu, byť nablízku chorým ľuďom a byť empatickí a proste na profesionálnej úrovni riešiť si svoju aj kariéru do budúcna v zdravotníctve. Je to veľmi dôležité.
A veľmi dôležité je aj to, že v podstate tie roky praxe boli pre tie sestry a pôrodné asistentky takým tým momentom spravodlivosti. Uvedomte si, že sestry a pôrodné asistentky nikdy neboli tie, ktoré by boli až také nenásytné, že by očakávali od toho štátu, že len my a za nami potopa. Vždy sme si uvedomovali kolegialitu. Kolegialitu pre tímovú prácu. Takisto potrebujeme ku svojej práci či už zdravotníckeho asistenta, sanitára, ale aj technických pracovníkov, ktorí zabezpečujú očistu, ako upratovačky, pretože spoločne dokážeme pre toho pacienta vytvoriť tie podmienky, pretože vždy sme, teda aspoň hovorím ja sama za seba, sme chceli to, aj keď sme robili akékoľvek protesty, vždy nám záležalo na tom, kto sa o nás postará. Viete, lebo aj tí zdravotnícki pracovníci v podstate očakávajú, že po tej práci dlhoročnej, 20-, 30-, 40- a viacročnej, prichádzajú do tej nemocnice ako spotrebiteľ tej zdravotníckej starostlivosti a očakávajú, aby tam ten personál bol, aby tam bol pre nich, aby im podal tú pomocnú ruku.
A ja verím, že táto úprava platová bude začiatkom toho, aby sme sa posúvali v rámci motivácie jednak mladých ľudí, aby vôbec prišli pracovať, aby išli študovať a pracovať do tých našich zariadení, ale aj hlavne motivácia pre tých ľudí, ktorí už odpracovali desať, dvadsať rokov a viac, aby zostávali v systéme, pretože sú to veľmi cenní ľudia, naozaj veľmi cenní, a to z titulu toho, že naozaj môžu na mentorskej úrovni odovzdávať svoje zručnosti, skúsenosti z praxe svojim mladším kolegyniam a kolegom. Preto je to dôležité či už na úrovni lekára, na úrovni sestry, pôrodnej asistentky. Prepáčte, ospravedlňujem sa všetkým ostatným zdravotníckym profesiám, že nebudem ich rozvádzať do jednotlivých detailov, ale skutočne tých sestier je najviac. Je to najpočetnejšia skupina a práve preto vždy doplácali na to, že to navýšenie tak nepociťovali, lebo keď sa ten určitý badžet finančný rozrátal čo do počtu, tak vyšlo im v podstate to najmenej. A je načase, aby sa táto nespravodlivosť, ktorá tu roky bola, tak jednak začalo sa ospravedlňovať tým, že im treba navýšiť tie platy, treba im navýšiť platy do vyššej miery, pretože iba tak zastabilizujeme ten zdravotnícky systém. Je to veľmi dôležité.
Nechcem byť úplne osobná, ale nedá mi spomenúť aj to, že mala by to byť taká jednak ospravedlnenka za tú krivdu, čo sa za posledné roky udiala na tejto profesii. Jednak to, že ako jedinej profesii sa zobral zákon v roku 2012 a, bohužiaľ, to bolo na podnet možno kolegu lekára, že ďalších pomaly desať rokov sme nevedeli sa dostať ku tomu, aby sa táto nespravodlivosť napravila. Tie sestry nikdy nechceli byť tie, ktoré opúšťajú pacienta. A ja keď som v roku 2015 pri podávaní výpovede povedala, že toto je posledné podávanie výpovedi v sesterskom stave, tak to bola naozaj pravda, pretože tie sestry už samé odchádzajú. Upozorňovali sme, prosili, plakali, a neboli sme vypočuté.
Teraz začína reštart. Začína reštart, aby sa spamätala táto krajina, tento štát a aby naozaj to zdravotníctvo sa stalo prioritou. Zdravotníctvo v roku 2020 sa... proste je naozaj na tej hranici, že o päť minút dvanásť, a preto prichádza tento zákon, aby sme sa posunuli, aby sme to zobrali ako štartovaciu čiaru.
Ja pevne dúfam, že tam sa vytvorí ešte možno aj priestor na nejaké tie korekcie, aby tá spokojnosť bola väčšia, aby tá motivácia bola väčšia, aby naozaj to docenenie bolo ešte väčšie. Dúfam, že tam bude možno nejaký priestor. Ja dúfam, že aj celkovo naprieč politickým spektrom nikto z poslancov nebude politikárčiť, nebude sa vyhovárať, že nezahlasuje za tento zákon z dôvodu toho, že je to málo alebo že tam našiel nejaké pochybenie, alebo že by to teda ešte chcelo nejako prepracovať. Ja osobne si myslím, že každý jeden, ako z nás sme tu, tak podporí tento zákon, a ja vás aj prosím o tú podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa § 13 ods. 13 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Národnej rade každoročne do konca marca správu o svojej činnosti a stave ochrany oznamovateľov za predchádzajúci rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky z činnosti úradu a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
Keďže je to nový úrad, prvýkrát sme tu v Národnej rade po celom uplynutom roku, tak verím aj ja, ako povedala pani Dlugošová, že to bude napínavá rozprava a dlhá rozprava, a do rozpravy (povedané so smiechom) sa hlásim hneď po pani Dlugošovej.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Táto správa, samozrejme, bola pridelená výborom, ktoré túto správu prerokovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh ústavného zákona súvisí s pripravovanou novelizáciou volebného zákona, ktorou sa má okrem iného zaviesť voľba poštou zo zahraničia aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky a vytvoriť legislatívne predpoklady pre možnosť zosúladenia termínu konania druhého kola volieb prezidenta Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu tak, aby sa tieto voľby mohli konať v rovnakom termíne.
Naplnenie uvedených cieľov je možno dosiahnuť iba zmenou ústavných lehôt, a to konkrétne v súvislosti s navrhovaným zavedením voľby poštou prezidenta Slovenskej republiky zo zahraničia sa navrhuje predĺžiť lehota do kedy sa majú uskutočniť nové voľby v prípade, ak sa druhé kolo volieb prezidenta neuskutoční z dôvodu, že pre druhé kolo nie sú dvaja kandidáti, resp. dokedy sa má uskutočniť prvé kolo volieb, ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia. Z pôvodne ústavou zakotvených 60 dní sa navrhuje, aby sa voľby v týchto prípadoch uskutočnili najneskôr do 110 dní od ich vyhlásenia.
V súvislosti s vytvorením predpokladu na to, aby sa v budúcnosti mohlo konať druhé kolo volieb prezidenta republiky a voľby do Európskeho parlamentu v jednom termíne, sa skracuje lehota do kedy sa má uskutočniť prvé kolo volieb prezidenta pre uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Z pôvodne ústavou zakotvených 60 sa navrhuje, aby predseda Národnej rady vyhlásil voľby prezidenta tak, aby sa prvé kolo uskutočnilo najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Bez schválenia zmien, ktoré sú predmetnom predkladaného návrhu, nie je možné naplnenie spomenutých cieľov, ktoré sú zároveň podrobne rozpracované v rozsiahlej novele volebného zákona, ktorá sa plánuje predložiť na rokovanie parlamentu v najbližšom období.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu ústavného zákona. Ďakujem pekne.