72. schôdza

Presne tak, Filip, tak ako si to povedal, našou prioritou má chrániť život, zdravie a majetok našich občanov. A to, že ochranári napádajú, že 300 eur je nízka škoda alebo že to je proste nič, mnohí obyvatelia vidieka práve z takého peniazu musia mesačne žiť. Tristo eur je strašne veľa, a ten medveď keď zabije jalovicu, strhne ovce a podobne, tieto problémy, ktoré tu na Slovensku máme, tak značne sú poškodení títo majitelia. A takto bagatelizovať túto vec, že 300 eur, že či mám, alebo nemám. Možno mnohí Bratislavčania si ani neuvedomujete, aký ten život na vidieku je veľakrát ťažký a komplikovaný.
Ale tak ako to Filip Kuffa povedal v podstate v rámci tej rozpravy, tak v podstate tým ukazovateľom premnoženia medveďa je práve to, koľko ľudí bolo napadnutých medveďom. Toho roku bolo to extrémne veľa. Môžme budúci rok len očakávať, že tých... ak neprijmeme opatrenia, že tých napadnutí medveďom ľudí bude oveľa väčšia, vzrastie a môže vzrásť až raz toľko. A tuná boli upozorňovaní aj orgány, aj životné prostredie na skutočnosť takú, že ten medveď naozaj sa dostal na hranicu neúnosnosti. A aj určili aj v podstate aj ten čas, aj rok a povedali, že nieže teraz, že ten medveď či napadne, že je len otázka času, kedy a kde. A, žiaľ, tuná, tak ako to bolo spomenuté, aj tie napadnutia medveďom hnedým na Slovensku vyústili do úmrtia, do smrti.
Myslím si, že aj to napadnutie medveďom, keď vás medveď napadne a keď máte trvalo poškodené zdravie, vylúpnuté oko a podobne, je to veľká tragédia.

Nedá mi ešte nespomenúť, keď sme sa bavili o tých škodách vlkom, hej, keď nám to bolo možno tak vyčítané zo strany tých chovateľov, a ja som povedal, áno, je tu takýto návrh zákona. Podnet bol síce medveď a útoky, ktoré sú tu pomaly na mesačnej báze a... ale tento návrh rieši aj iné chránené druhy živočíchov. A to, čo sa z nás ochranári smiali, že my tu ideme teraz nejako že povoľovať zabíjanie vlkov a zabíjanie bobrov, tak ja hovorím, bobor napríklad už dávno nemal byť chránený a vlk sa nikdy ani nemal stať chráneným.

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predseda, na prvý pohľad tento zmysluplný návrh má z môjho pohľadu minimálne dva také závažnejšie nedostatky.
V prvom rade ide o jeho rozpor s právom Európskej únie. Táto právna úprava, tak ako ju navrhuje pán poslanec Kuffa, je v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známej aj ako smernica o biotopoch, a to konkrétne s ustanovením čl. 16 tejto smernice. Čiže poslanecký návrh sa zaoberá dvomi problémami. Tým prvým je otázka potreby alebo nutnosti posudzovania tých tzv. alternatívnych riešení pri povoľovaní výnimiek z podmienok druhovej ochrany.
Spomínaná smernica nám explicitne ukladá povinnosť tieto alternatívne riešenia posudzovať, čiže to posudzovanie je nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie o tej výnimke z podmienok druhovej ochrany a prípadne pre povolenie tejto výnimky. Odkedy je Slovenská republika členským štátom Európskej únie, myslím, že nemusím tu pripomínať, páni poslanci, že všetky právne predpisy Európskej únie sú pre nás záväzné, a nielen tie, ktoré sa nám páčia. Čiže aj keď sa nám to možno nepáči, nevieme sa s tým ináč vysporiadať. Tento čl. 16 smernice bol transponovaný práve do tohoto spomínaného § 40 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Čiže ak by sme chceli upustiť od posudzovania alternatívnych riešení, museli by sme ísť cestou zmeny príslušnej smernice, čo, samozrejme, vieme všetci že je pomerne komplikovaný a dlhotrvajúci proces. A myslím si, že v tomto konkrétnom prípade, ktorý pán poslanec Kuffa chce svojím návrhom riešiť, že máme aj, dá sa povedať, jednoduchšie riešenia toto problému.
Druhým problémom, na ktorý upozorňuje, je zadefinovanie závažnej škody v sume nad 300 euro. Dalo by sa diskutovať, samozrejme, odborne o tom, že či 300, a prečo nie 250 alebo 600 euro, alebo nejaká iná suma, ale podstatné je, že tá závažná škoda sa určuje pri rozhodovaní orgánu štátnej správy len v tomto jedinom prípade, a to znamená pri posudzovaní a prípadnom udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany, čiže pri tom § 40. Kým tu spletá sa dokopy otázka náhrady škody, ktorá je spôsobená chránenými živočíchmi, tzv. určenými živočíchmi, medzi ktoré patrí napríklad aj vlk, medveď, bobor a niektoré ďalšie druhy, toto je riešené v tom istom zákone, ale v iných paragrafoch, sú to § 97 až § 102 a podrobnosti sú následne upravené vo vykonávacom predpise, čiže vo vyhláške. Čiže samotnú náhradu škody, aj keby sme túto závažnú škodu do zákona v § 40 explicitne zadefinovali, tak samotný proces náhrady škody to nijako neovplyvní. Čiže môžme, môžme o tom, samozrejme, ďalej diskutovať, ale ak má niekto, napríklad pán poslanec, dojem, že rozhodnutia orgánov štátnej správy, napríklad ministerstva životného prostredia pri udeľovaní výnimiek podľa § 40 sú nejako nedostatočné alebo sú nejako limitované súčasnou právnou úpravou, ja nezdieľam tento názor.
Keďže sme sa dozvedeli, že teda primárnym dôvodom podania tohto poslaneckého návrhu bolo riešenie situácia... riešenie situácie s medveďom hnedým na Slovensku, pripomínam len, že zaoberali sme sa problematikou medveďa hnedého aj na mimoriadnom výbore pre pôdohospodárstva a životného prostredie, a môžem konštatovať, že nakoniec sme dospeli k zhode aspoň to, že uznesenie, ktoré sme prijali, boli všetci členovia prítomní výboru schopní zaňho zahlasovať. A ja si myslím, že tak ako sme boli schopní nájsť zhodu pri formulácii uznesenia, že budeme vedieť nájsť zhodu aj pri jeho realizácii.
Naše odborné názory sa možno do určitej miery rozchádzajú. Osobne zastávam názor, že naozaj pri posilnení toho existujúceho zásahového tímu pre medveďa hnedého v gescii ministerstva životného prostredia a plus pri dôslednom naplnení všetkých tých bodov nášho uznesenia z výboru, že vieme tú situáciu výrazne zlepšiť. Nie je pravda, že by sa problémové medvede neriešili. Riešia sa veľmi, veľmi operatívne, ale súčasne je pravda, že je v tejto oblasti ešte veľa čo zlepšovať.
Pokiaľ ide o ten holandský parlament a operatívne riešenie škôd spôsobenými vlkmi, ja by som len pripomenul ten rozdiel medzi nami a holandským... Holandskom. U nás našťastie, aj keď v rôznych obdobiach, v rôznych počtoch, vlky sú dlhodobo súčasťou našej fauny a, samozrejme, tá spoločnosť aj ten život v tých oblastiach, kde sa vlky vyskytujú, je na to istým spôsobom adaptovaný, takže môžme sa naozaj ďalej vyprávať o tom, ako, ako to spolužitie s vlkmi, tak aby sa tie hospodárske škody minimalizovali, ako to ďalej zlepšovať, kdežto v Holandsku boli vlky vyhubená už minimálne pred 150-200 rokmi, čiže tam vlastne vlk prichádza do územia, kde nejaká adaptácia, či už, či už tej úrovni ochrany tých hospodárskych zvierat, alebo celkovo obyvateľstva krajiny, je prakticky na nulovej úrovni, ten istý problém, keď vlky obsadzujú opätovne po stáročiach iné krajiny, kde boli dlhodobo vyhubené, a, samozrejme, že tá miera konfliktu aj tá miera pozornosti je potom patrične vyššia.
Naopak, keby sme išli smerom na východ alebo na juhovýchod od našich hraníc, tak môžem vám povedať, že napríklad také Rumunsko má oveľa väčšiu populáciu vlkov, oveľa väčšiu početnosť voľne sa pasúcich zvierat, najmä teda ide o ovce priamo v areálu súvislého výskytu vlka, a nejaké výraznejšie problémy tam nie sú, lebo tá historická kontinuita toho spolužitia medzi človekom pastierom a vlkom a ochranou tých stád nebola nikdy narušená, tak ako u nás, alebo úplne narušená ako, ako vyhubením vlka ako v západnej Európe. A preto tam majú veľmi osvedčená po stáročia, osvedčené spôsoby ako si tie stáda veľmi efektívne chrániť. Rád vám o tom povyprávam, nechcem, nechcem zdržiavať tento parlament, takže možno, možno na výbore alebo, alebo v kuloároch.
Takže ak má pán predkladateľ konkrétne poznatky, že niekde niečo nefunguje, myslím si, že vieme to riešiť v rámci existujúcej legislatívy, vieme to riešiť pri napĺňaní uznesenia k problematike medveďa hnedého nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a nemyslím si, že to cestou navrhovaných zmien v § 40, je to najjednoduchšie a najsprávnejšie riešenie.
A opätovne zdôrazním to, čo som povedal na začiatku, že ak by sme sa rozhodli ísť touto cestou, určite by sme najprv museli dosiahnuť zmenu spomínanej smernice Európskej únie.
Ďakujem.

Pán kolega Šíbl, len ja som tuná zopakoval názor ministra životného prostredia, ktorý tu bol odprezentovaný na mimoriadnej schôdzi, a jedným z bodov tej schôdze bol teda, že nerieši problematiku medveďa. On to povedal, že jeho brzdí § 40. My sme na základe jeho výzvy prišli s touto iniciatívnou návrhu novely, podali sme ministerstvu pomocnú roku. Ak sú nejaké iné kroky, prečo to 2,5 roka ministerstvo životného prostredia neriešilo?
A ja súhlasím s tým, nech sa otvorí smernica o biotopoch, a zmeňme ju, zmeňme, napríklad prehoďme medveďa z prílohy IV do prílohy V, nech sa zníži, hej, ten jeho status. Myslím si, že dneska na Slovensku, na území Slovenskej republiky už je tu totálne neopodstatnené, aby tam bol stále zaradený. Pýtali ste sa, že či mám dojem, že rozhodnutia orgánov štátnej správy sú nedostatočné, čo sa týka § 40 a udeľovania tých výnimiek z druhovej ochrany. My to teraz momentálne vzťahujeme iba na živočíchy. No neudeľujú žiadne výnimky. Pár tých jedincov medveďa, ktorých eliminoval zásahový tím, hej, čo sa tam s tým hrajú, to proste nerieši problém vidieka a problémy škôd, ktoré tuná medveď spôsobuje. A keď ste povedali, že poďme sa o tom baviť, tak to posuňte do druhého čítania. Výšku škody, sám ste povedali, že to neni problém potom ju stanoviť, že či bude taká, alebo onaká, je tam momentálne dneska stanovená.
Čo sa týka tej formulácie, áno, ja som povedal, že tú druhú časť tej vety, ktorú vyhadzujeme, tú by som tam vrátil naspäť, nech to je teda zabezpečený stav živočícha v svojom prirodzenom areáli. Ale hovorím, keď tam bude to, že neexistuje iná technicky a ekonomicky prijateľná alternatíva, my tu zostaneme proste na Slovensku zacyklení, vždy tu budú tie škody zo strany chránených živočíchov - ako vydra, ako bobor, ako medveď, ako vlk. Tie ostatné už tam nerobia až také škody, čo patria do tej skupiny.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som si ťa vypočul a ja sa chcem opýtať jednu vec, keď si povedal si, že my nemôžeme nejakým spôsobom rozporovať prijatie transpozície smernice Európskeho parlamentu, a zároveň jedným dychom si povedal, že existuje aj nejaký jednoduchší problém riešenia tohto problému.
Ja sedím v Národnej rade šiesty rok, šiesty rok, každý polrok alebo rok sa bavíme o medveďovi hnedom, a už šiesty rok sa nič neudialo. To znamená, že nevidím žiadnu zmenu. Nie som involvovaný v tejto problematike, len rozprávam sa s ľuďmi, ktorí žijú na Slovensku, ktorým medveď buď spôsobil škody, alebo možno prípadne čítame, že niekoho zabil alebo zranil, ale stále šesť rokov sa nič nedeje a mňa ľudia na ulici, resp. známi, ktorí majú chaty v oblasti, kde pôsobí medveď alebo kde proste medveď sa nachádza, hovoria, že už nemôžu od... vychádzať von. Prevádzkovatelia, ktorí žijú z cestovného ruchu, hovoria, že sa im znižujú počty návštevníkov, takže šesť rokov, čo tu ja som, možno ten problém je dlhodobejší, sa nič nedeje.
Tak poďme s tým niečo robiť, aby sa proste tá situácia zlepšila.
Ďakujem.

No ja takto kolegu si dovolím doplniť. Ten jednoduchší spôsob, Filip Kuffa to tu predviedol, ako riešiť to... toho medveďa hnedého, a to je v podstate tá zmena § 40, aby aj minister Budaj mohol v danej veci konať.
Naša strana ŽIVOT bude presadzovať ochranu našich občanov pred medveďom hnedým. My nebudeme uprednostňovať medveďa hnedého pred našimi občanmi. Tak ako tu bolo spomenuté, tiež sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa boja chodiť do lesa. A už máme lokality také a však sú aj rekreačné chaty, ale však aj vidiek je v podstate takto zasahovaný a tí ľudia to vedia. A keď v noci večer poznajú takéto lokality, na jednu lokalitu vám vyjde 30 medveďov? Podľa vás je to ako normálne? Aké je to potom to sčítanie aj Karlovej univerzity v Prahe?
No podľa môjho názoru tie vstupné informácie mali príliš zastaralé a ten výstupný materiál, ktorý tuná podsúvajú a dávajú, je nepresný a nepravdivý.
Jednoznačne obyvatelia Slovenskej republiky si žiadajú a domáhajú sa toho, aby boli chránení pred medveďom hnedým. Stretnúť sa s vlkom alebo vydrou, resp. bobrom je iné, ako sa stretnúť s medveďom. Tie strety s medveďom sú častokrát, aj keď nekončia stále ako smrťou, ale sú veľmi, veľmi sú ťažké, veľmi bolestivé. Tie zranenia, ktoré nastávajú, nehovoriac aj o tej psychickej traume, ktorú títo ľudia prežívajú. Ochranári to potom zľahčujú tak, veď medveď stál len cyklistke labou na ruke a nič jej nezrobil. No skúste prežiť vy takýto stres, takúto traumu.
S tými, s tým medveďom hnedým jednoducho je treba robiť poriadok. Naši občania Slovenskej republiky majú prednosť pred medveďom.

Ďakujem. Ja by som najprv reagoval na pána kolegu, že za šesť rokov sa nič neudialo. Tvrdím, že tak ako v minulosti, aj v súčasnosti dá sa problém s medveďmi riešiť v rámci existujúcej legislatívy. Tu by som len upozornil na ten rozdiel, že kým bežný užívateľ, ktorý by chcel medveďa odstreliť, potrebuje výnimku, ten tzv. zásahový tím robí v inom režime, čiže on výnimku nepotrebuje, on ju má prakticky paušálne. Čiže ktorýkoľvek medveď, ktorý je odborníkmi, zdôrazňujem, odborníkmi, ktorí sú členovia tohoto zásahového tímu, označený ako tzv. problémový medveď, môže byť eliminovaný, hej, či už odstrelením, alebo nejakou inou formou z tej populácie. Čiže naozaj treba len zvýšiť intenzitu ich činnosti.
A tá podstata sporu nie je v tom, že či regulovať medvede, alebo neregulovať, ale je v tom, že či ich regulovať plošne, to znamená uplatniť na nich ten tzv. princíp kolektívnej viny, alebo eliminovať len tie jedince, ktoré naozaj sa nejakým spôsobom previnili voči tomu dobrému spolunažívaniu s človekom.
Pokiaľ ide o udeľovanie tých výnimiek, ja by som len pripomenul, že len pomerne v nedávnom období boli udelené dve výnimky veľmi veľkého rozsahu, a určite o tom viete, páni kolegovia, ktorí sa o to zaujímate. Jedna bola na možnosť riešiť kormorány, či už plašením, alebo vo výnimočných prípadoch aj odstrelom, táto územ... výnimka platí na mnohých revíroch rybárskych. A žiadal si o ňu priamo Slovenský rybársky zväz.
A takisto nedávno bola udelená výnimka na reguláciu škorcov, ktoré spôsobujú škody na vinohradoch.
Čiže nie je to tak, že by s danou legislatívou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcem apelovať ešte na poslancov z OĽANA, lebo oni tam majú v podstate k tomu také pripomienky, a tak sa mi zdá, ako keby to nechceli teda posunúť do druhého čítania. Máte čas na rozmýšľanie do najbližšieho hlasovania, ktoré bude v utorok, máte dovtedy čas si to premyslieť, máte čas diskutovať s ochranármi, s ktorými... v rámci klubu máte.
Boli tu spomenuté nejaké alternatívne výnimky, že ich chceme vylúčiť, ale predsa naša formulácia zákona nevylučuje to, že ministerstvo môže určiť alternatívne výnimky. Proste to len vypadne, to ako podmienka, aby to nebolo proste neustále podmienené, lebo tu zostaneme zacyklení v tom, že vždy to môžem riešiť proste všelijako možne, len nie tak, jak treba.
Úloha pre ministerstvo, nech príde s vlastným návrhom zákona. Ja si myslím, že v pléne sa nikto nenájde, kto by chcel bojovať proti ľuďom žijúcim na vidieku, ktorý chcel bojovať za to, aby sa tu chránil život a zdravie. Ja si to osobne neviem predstaviť, že by to niekto nepodporil. Lenže ministerstvo za dva a pol roka proste so žiadnym takýmto návrhom neprišlo.
Keď ste hovorili ešte tých vlkov v Holandsku, ste to tak spomínali. Viete, ja som tu len formuloval to porovnanie chovateľov, ktorí sa pozerajú na to, že ako to funguje v tých iných európskych krajinách a ako to funguje u nás. Áno, my vieme spolu žiť aj s vlkom, aj s medveďom, ale nie, keď nám prerastie cez hlavu. A toto sa dneska už, bohužiaľ, stalo. Zásahový tím má paušálnu výnimku. Síce paušálnu výnimku má, ale, bohužiaľ, sú neschopní, neschopní sú predchádzať škodám. Neschopní sú predchádzať ublíženiu na zdraví. Neschopní sú predchádzať to, aby došlo k usmrteniu človeka.
A keď sa tu bavíme o tom počte a minister Budaj to povedal, že treba vysiah... výrazne zasiahnuť do populácie, že treba zmenu § 40, tak ešte raz opakujem, máte čas. Odkomunikujte si to aj s ministrom, že ako to potom myslel na tej schôdzi, keď to tu tak prezentoval.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi v krátkosti, ide o zmenu ústavy presne v tom istom v podstate bode, ako sme nedávno schválili v návrhu SME RODINA Borisovi Kollárovi. Predkladáme to z dôvodu, že sa dá očakávať, že ten návrh zákona, ústavného zákona, ktorý plénum posunulo do druhého čítania, sa môže stať objektom nejakého veta v rámci koalície a tým pádom aj napriek tomu, že prešlo do druhého kola, tak jednoducho bude stiahnuté.
Z tohto dôvodu si myslím, že ľudia by mali mať právo nebyť obeťou nejakej koaličnej politickej hry, a preto mením návrh zákona, teda meníme ústavu v návrhu, aby mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zanikol uplynutím skrátením volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto znenie je potrebné vlastne doplniť do našej ústavy na základe rozhodnutia Ústavného súdu v predmetnej veci.
Ďakujem pekne. Zbytok poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku by som rád vystúpil k prvému čítaniu a uviedol spravodajskú informáciu. Tento návrh ústavného zákona spĺňa z formálneho hľadiska všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, a určil lehotu, aby, ak bude schválený, bol prerokovaný do 32 dní od jeho prerokovania a schválenia v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel tohto návrhu zákona.
Ako spravodajstva... ako spravodajca uvádzam túto informáciu a prosím vás, pán predseda, aby ste... predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Ďakujem pekne.