72. schôdza

Pán poslanec, veľmi dobrý tvoj príhovor, respektíve tvoja vyčerpávajúca správa, tak ako to vidíš zdravotníctvo. Ja som rád, že si spomenul všeobecných lekárov, ja spomeniem okrem všeobecných lekárov aj zubných lekárov a vrátim sa hlavne k zdravotníckemu personálu, hlavne k zdravotníckym sestrám a poviem prečo.
Povedal si veľmi správne, že pokiaľ sa týka, že treba tu robiť so zdravotníckymi školami, ale keď vezmete, a to hovorím teraz to, čo poznám zo Sociálnej poisťovne, koľko zdravotných sestier za rok je, tak vyštuduje a koľko ešte ostane za tie peniaze tam, tak tento problém neni vyriešený. A čím ho neskoršie budeme riešiť, tým bude horší. Ja som povedal, to, čo sa snažia robiť Česi, že proste dávajú zelené karty a riešia to proste s Ukrajincami, riešia to s ľuďmi z východnej Európy, treba spraviť tu. A druhá vec je, ten materiál, ktorý som ja voľakedy predložil, to vychádzalo zhruba, aby sme vôbec, aby sme posilnili veci a riešili zdravotné sestry, to bolo okolo 210 miliónov.
Ja vychádzam napriek tomu, že tá situácia v zdravotníctve je taká, aká je, ale poznám veci, pretože moje dcéry podnikajú v cestovnom ruchu a vieme, koľko zdravotných sestier je zhruba dneska vonku. Vieme a za aké peniaze. Pokiaľ tie sestry naše, ktoré sú v Rakúsku, v Česku, proste nedostanú sa aspoň na tú úroveň, pán minister, budete mať problémy. Čiže ja som, keď prídete s akýmkoľvek návrhom, pokiaľ sa týka zdravotných sestier, proste riešenia tých vecí napriek tomu, že tých peňazí tam nie je, máme inú možnosť, kde je ďaleko viac peňazí, a to je pokiaľ sa týka liekov, kde treba spraviť skutočne poriadok, ale treba riešiť zdravotné, lebo tie zdravotné sestry, skutočne budeme mať s nimi problém.

Všetkým veľmi pekne ďakujem za komentáre k môjmu vystúpeniu.
Pre pani poslankyňu Kaveckú, ja som to čerpal zo zdrojov ministerstva zdravotníctva, ministerstva financií. Ja som si to nevymyslel. Takto to je, takto je to zaznamenané vo všetkých análoch, tak to tam môžeme pozrieť. To ale nevraví no nič o tom, že sestrám netreba dať viac peňazí. Však ja s tým absolútne, samozrejme, súhlasím. Myslím si, že aj v príhovore toho, čo povedal tu pán doktor Valocký je úplne jasné, že my sa musíme zamerať na to, aby sme sem dostali sestry a musíme si otvoriť iné okná v našich mysliach a dušiach, aby sme pochopili, že čo potrebujeme.
My jednoducho v krízovej situácii nemôžme riešiť to, že či je Európska únia spokojná, alebo nespokojná. To takto jednoducho nemôže ísť. Nikde to tak nefunguje. Tu teraz kolega Muňko povedal, že naše absolventky zdravotných škôl odchádzajú mimo našej vlasti a úplne kľudne tam pracujú. Však to všetci poznáme tieto témy. Prosím každého, kto tam v tom pracuje, aby si otvoril svoju myseľ, lebo bez toho sme absolútne stratení.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za poznámky.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prihlásil som sa do rozpravy s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by mal riešiť aj mzdy lekárov špecialistov a takisto aj nárokovateľnú položku miezd u všetkých zdravotníkov prihliadajúc na odpracované roky.
Účelom môjho predloženého pozmeňovacieho návrhu je zvýšiť zákonom určenú základnú mzdu aj u lekárov, ktorí získali odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a vykonávajú špecializované pracovné činnosti v príslušnom odbore, a to z 2,3- na 2,5-násobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.
Lekári špecialisti v navrhovanej úprave zákona o odmeňovaní akoby vypadli. Ten základný koeficient zostal nezmenený na tej položke 2,3-násobok. Myslím si, že tak ako nám chýbajú zdravotné sestry, chýbajú nám aj lekári po absolvovaní medicíny. Tak nám, samozrejme, chýbajú aj špecialisti, ktorí sú podľa mňa vlastne tou hlavnou odbornou kostrou nášho zdravotníctva pre výkon špecializovaných činností. A títo práve špecialisti nám chýbajú v nemocniciach. Vieme to, ako to býva, lekár sa snaží získať atestáciu, získa špecializáciu a odchádza do súkromia. Takže myslím si, že na týchto špecialistov sa zabudlo a preto navrhujeme tento koeficient zvýšiť, čo by mohlo primäť špecialistov zostať v nemocniciach.
Ďalší návrh, ktorý prikladám k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, je takisto zvýšiť základnú zložku mzdy zdravotníckeho pracovníka za každý odpracovaný rok výkonu zdravotníckeho povolania, ktorý je súhrnom dvanástich mesiacov z 0,01, teda z jednej stotiny na 0,03, tri stotiny násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Súčasne teda predkladaný návrh ráta s tým, že sa tá mzda bude zvyšovať o 0,01-násobok. My si myslíme, že to je nedostatočné. V minulej rozprave sme hovorili, že to predstavuje zvýšenie mzdy o 7 celá, o 7 euro a 88 centov za každý odpracovaný rok. Týka sa to všetkých zdravotníckych pracovníkov. Ja myslím, že 7 euro a 88 centov v čistom, áno, tak v čistom, čo si myslím, že neni až také motivujúce, keď po desiatich rokoch získa lekár 78 euro navyše za desať rokov praxe. Čiže pri tomto zvýšení tohto koeficientu na tri stotiny by došlo k navýšeniu mzdy za každý odpracovaný rok o cca 24 euro teda v čistom. Takto už je to suma vcelku zaujímavá a myslím, že by mohla byť aj motivujúca.
Prečo vlastne prekladám tento pozmeňujúci návrh? No, všetci vidíme, že máme krízu v zdravotníctve, ktorá tu ale netrvá jeden, dva roky, ale dá sa povedať, že sú to už aj desiatky rokov. A také signifikantné navýšenie miezd lekárov bolo v roku 2011 po takisto výpovediach lekárov. Ani súčasné navýšenie miezd v tom predkladanom návrhu zákona nemyslím si, že je historické, pretože štatisticky naozaj k najvyššiemu navýšeniu miezd lekárov bolo práve v roku 2013. Teraz to nepredstavuje ani 50 %, keď sa to preráta teda na tie reálne mzdy. Máme tu výpovede viac ako 2-tisíc lekárov zo 7-tisíc nemocničných lekárov a tvrdiť, že to neovplyvní zdravotnú starostlivosť, to by som netvrdil. Chýbajú nám ďalšie tisícky lekárov aj v iných profesiách, nielen v nemocniciach, ale aj praktickí lekári, stomatológovia, pochopiteľne chýbajú nám aj tisícky zdravotných sestier.
Tento návrh zákona môže stabilizovať istú časť zdravotníckych pracovníkov, ale nemyslím si, že by zásadným spôsobom zvrátil tú negatívnu bilanciu, ktorú máme teda v zdravotníckych povolaniach. Lekárske odborové združenie sa už rok snaží komunikovať s ministerstvom zdravotníctva ohľadom svojich ôsmich požiadaviek, ktoré mi prídu celkom také korektné, lebo však vieme, moríme sa tu viac ako desať rokov s DRG systémom, ktorý nestále nefunguje. Predpoklad, že bude fungovať v 2023 – 2024 ťažko povedať, pri súčasnom financovaní zdravotníctva je to iluzórne. Myslím si, že ten systém nemôže fungovať, pokiaľ budú platby za poistencov štátu také, aké sú teraz.
Po komunálnych voľbách nás čaká optimalizácia siete nemocníc, čo predstavuje stratifikáciu nemocníc a časť nemocníc príde o oddelenia, bude sa sústreďovať tá zdravotná starostlivosť do väčších nemocníc. Len tie požiadavky lekárskych odborárov sú vcelku oprávnené, keďže sa presunie tá zdravotná starostlivosť do väčších nemocníc, či je to zabezpečené personálne, materiálno-technicky, či tam je dostatok, povedzme, operačných sál, ambulancií, zdravotníckeho personálu od lekárov, ošetrovateľov až po zdravotné sestry. Takže tá požiadavka je naozaj ako myslím že adekvátna.
Takisto výuka medikov na Slovensku, veľa študentov nám odchádza študovať medicínu do Čiech, kde sú lepšie pracovné podmienky aj mzdové ohodnotenie, a títo lekári sa k nám nevracajú, nemajú na to až taký extra dôvod. Takže tieto požiadavky sú opodstatnené LOZ-u, aj keď, samozrejme, rozumiem tomu, že to neprislúcha, aby Lekárske odborové združenie všetko riešilo a komunikovalo, ale aspoň načrtlo problémy, aké sú, aké máme zdravotníctvo a treba hľadať východiská. Tie východiská sú práve na ministerstve zdravotníctva.
Vieme, že nám ušiel vlak s lekármi, ktorí pracujú vo V4. Mzdové ohodnotenie lekárov v Poľsku, v Česku aj v Maďarsku narástlo a tie pohraničné oblasti občania Slovenska, ktorí hovoria po maďarsky, nemajú problém sa zamestnať v Maďarsku, kde majú lepšie platové ohodnotenie aj lepšie pracovné podmienky, a takisto to pohraničie s Moravou, veľa zdravotníkov pracuje práve v Čechách a na Morave. Myslím si, že s tým navýšením miezd neni ten hlavný, je jeden z tých hlavných ústredných problémov, ale ten problém je komplexný, ako sme to spomínali, pracovné podmienky, možnosť vzdelávania, odborného rastu, naše nemocnice pomaly storočné. Je tam veľký naozaj dlh do rozvoja našej zdravotnej starostlivosti.
Ja si myslím, že pokiaľ by sa nám podarilo zvrátiť ten negatívny trend a zvýšiť aj to platové ohodnotenie u lekárov aj špecialistov, aj u zdravotných sestier, tá stabilizácia zdravotníckeho personálu by vyvolala aj do istej miery takú konkurenciu medzi tými zdravotníkmi. A konkurencia, zdravá konkurencia takisto môže prispieť k lepšej kvalite zdravotníckych pracovníkov a budovala by sa aj taká prestíž, že pracovať v slovenských nemocniciach univerzitných, fakultných a podobne. Priority tejto vlády bolo zdravotníctvo, ale zatiaľ ten rozpočet ministerstva zdravotníctva tomu nezodpovedá. Tak ako som spomínal, aj tie platby za poistencov štátu sú podstatne nižšie ako v Čechách a tieto problémy sa nedajú naozaj vyriešiť zo dňa na deň.
Teraz by som prečítal samotný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Urbana, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1200.
1. V čl. I bode 2 (§ 80a ods. 2) sa na konci pripájajú tieto slová: „a slová „2,3-násobok" nahrádzajú slovami „2,5-násobok"."
2. V čl. I bode 56 (§ 80b ods. 5) sa slová „0,01-násobok" nahrádzajú slovami „0,03-násobok".
Dúfam, že tento návrh podporíte. Myslím, že by mohol prispieť k stabilizácii zdravotníckeho personálu a mohol by zvrátiť aj ten nepriaznivý stav s výpoveďami lekárov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za to vystúpenie, pán kolega, a som rád, že aj vy ste podporili špecialistov v ich raste, lebo naozaj s tým sa dá iba súhlasiť. Ja som to tiež vravel, že proste to je hybný motor celého toho systému. Bez nich sa nikde nedostaneme. Takže áno, o tom sa dá dlho rozprávať. Však možno, že raz ešte bude taká šanca, že prekopeme celý ten systém a pochopíme, že ako by to malo fungovať. Rozumiem aj tomu, čo si vravel, že sme v určitom zmysle v strese a nikto nikomu nezávidí jeho pozíciu a držíme si všetci palce, aby to všetko dobre dopadlo.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovi Urbanovi sa chcem poďakovať za tento pozmeňujúci návrh zákona. Či už je to zdravotná sestra, či je to opatrovateľ, ošetrovateľka, zdravotnícky asistent, lekár, lekár špecialista alebo sanitár, alebo pracovník rýchlej zdravotnej služby všetci by si zaslúžili viac. Na tom sa myslím že zhodneme alebo zhodneme naprieč celým politickým spektrom.
To, že zdravotníctvo je jeden veľký a obrovský problém desiatky rokov neriešený systematicky, ale obchádzaný a doslova plátaný ako naše cesty II. a III. triedy. Myslím si, že každý jeden dobrý návrh zákona by mali poslanci Národnej rady podporiť najmä z dôvodov tých, ktoré spomínal aj kolega Urban.
Odliv zdravotníkov nielen z lekárskych profesií, ale najmä z profesií sestier, opatrovateliek, sanitárok, ošetrovateliek do zahraničia je enormný a ak nebudeme vedieť týmto našim naozaj vysoko odborným a špičkovým pracovníkom ponúknuť adekvátne finančné ohodnotenie, ktoré si myslím mali dostať už dávno a na ktoré majú nárok, tak nebudeme konkurencieschopní ani v tomto našom regióne v porovnaní s krajinami ako je Česká republika, Poľská republika alebo Maďarsko. Jazyková blízkosť južných, severných a západných okresov na území Slovenskej republiky nie je žiadnou výnimkou, nie je žiadnou prekážkou, aby títo zdravotníci, ale najmä lekári odišli za oveľa lepšími, lukratívnejšími a profesionálnejšími podmienkami. A zároveň na druhej strane musíme dbať a trvať na tom, aby boli dostatočne podporované stredné zdravotnícke školy, ktorých už máme na Slovensku menej ako šafránu. Čiže len tieto zdravotnícke školy produkujú, dovolím si povedať, naozaj kvalitný personál už do praxe. Takže zvýšenie koeficientu pre lekárov špecialistov je takou lastovičkou a určite ju treba podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ten problém s lekármi špecialistami ste dobre povedali, pán doktor Baláž. Špecialisti akonáhle získajú tú atestáciu, tak špekulujú o súkromnej praxi. Mnohí majú viacero úväzkov. Pracujú v nemocnici, popritom poobede pracujú ešte na svojich súkromných ambulanciách, tak si privyrábajú a strácajú aj do istej miery takú lojalitu k nemocnici. Majú kopec iných takých podružných úväzkov, a to nie je vhodné. Potom sa tí lekári viac-menej strácajú a nemocnicu využívajú akurát na to, aby im zaplatila daňové veci a tieto, čo treba a popri tom majú kopec iných takýchto aktivít, kde si privyrábajú. Myslím si, že pre nás je dobré, aby tí odborníci špecialisti zostávali v nemocniciach. To zlepšuje tú odbornú garanciu aj zdravotnú starostlivosť, ak to poznáte.
Keď zájdete do nemocnice naozaj tam niekedy je tam primár atestovaný, ešte nejakí dvaja-traja lekári a potom je tam desať lekárov bez atestácie, ktorí akurát čakajú, chcú si v rámci toho, povinnej predatestačnej náplne absolvujú všetky tie kurzy, čo treba, nemocnica im to všetko zaplatí a potom len čo získajú tú atestáciu, tak už špekulujú nad tým, že z nemocnice odídu a idú do súkromných praxí.
Takže ja myslím, tých špecialistov si treba udržať a tá motivácia, nielen ten koeficient, ale aj každý odpracovaný rok. Ale to sa týka všetkých tých zdravotníckych povolaní. Keď tam niekto robí rok, dva, päť a vidí, že mu tá mzda narastá každým rokom, tak skôr v tom pracovnom úväzku s nemocnicou zostane a neprejde niekde do inej sféry. Dokonca, však to vieme, že tí zdravotníci naozaj odchádzajú pracovať úplne mimo zdravotníctva. Čiže aj tá motivácia za každý odpracovaný rok u všetkých povolaní je, myslím, že je dosť motivujúca.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, nezvyknem ja dlho rozprávať, ale pri niektorých bodoch sa zastavím. So všetkým, čo tu bolo povedané plne súhlasím a v prípade pána doktora Baláža, pána doktora Valockého, takisto pána doktora Urbana, tým, že tu bolo jasne povedané, že problém sa desiatky rokov neriešil, tak bola povedaná dôsledok, ale aj príčina. Takže k tomu asi toľko.
Samozrejme, že s požiadavkami, ktoré má LOZ, a to hovorím už niekoľko mesiacov, plne nesúhlasíme, dokonca niektoré z nich už boli predtým riešené a myslím si, že kolegovia z LOZ-u dostali aj pomerne presný itinerár, ako sa tie požiadavky budú plniť, kedy sa budú plniť. Samozrejme, že sú veci, ktoré vieme zmeniť rýchlo, ale niektoré vyžadujú aj legislatívu, ktorá má svoje pravidlá a vyžaduje čas.
Samozrejme, že sa tu môžeme baviť o výškach, o koeficientoch a prečo nedať lekárom, ja by som bol prvý za to, aby sme dali tým lekárom viac a všetkým zdravotníckym pracovníkom, ale pokiaľ sa dobre pamätáme, tak boli riešení najprv lekári, potom to boli sestry za rôznych nepríjemných situácií, ktoré ja plne chápem, ale snažili sme sa pristúpiť k tomuto zákonu tak, aby sme vyriešili všetkých zdravotníckych pracovníkov, aby sme konečne splnili to, čo bolo podpísané v roku 2011, a to je zohľadnenie rokov praxe. Takže záväzok z roku 2011 bude splnený dnes, pokiaľ sa zákon schváli a, samozrejme, u tých lekárov za špecializáciou je to to na diskusiu, ktorá bola vedená veľmi dlho. Boli vykonané desiatky, stovky prepočtov a, samozrejme, sú otázky, prečo iba 20 rokov a tak ďalej. Tak si treba to povedať v absolútnych číslach.
Lekár, ktorý má 20 rokov praxe, sa dostane okamžite na koeficient 2,5. Prijatím zákona lekár s 20-ročnou praxou je na koeficiente 2,5, takže áno, mohli sme tie, mohli sme tie časy naťahovať, tak ako to majú v Českej republike, kde sa zvyšujú platy po dvoch až piatich rokoch až do 32 rokov praxe. My sme to chceli spraviť tak, aby sme okamžite stabilizovali všetkých lekárov, ktorí tu sú, navýšením koeficientu o 0,01 za každý rok za prvých 20 rokov. Takže je to otázka filozofického prístupu a, samozrejme, aj možnosti rozpočtu.
Po druhé k tejto otázke. Ambulantní pracovníci, ktorí teda, samozrejme, tiež vykonávajú zdravotnú starostlivosť, my to plne rešpektujeme, majú iný zdroj financovania. Nemôžme ambulantným lekárom a ich personálom zvýšiť platy zákonom, ale takisto ako to je aj v iných, pri iných zdravotníckych pracovníkov a iných poskytovateľoch, jedine navýšením peňazí v rozpočte pre ambulantný sektor. Ja plne súhlasím s tým, že Česká republika má vyššiu platbu za poistencom štátu, pritom sa to dá riešiť iným spôsobom. Platba za poistenca štátu je iba jednou z možných technikálií, ako dostať peniaze do rozpočtu. Ďalšie je percento HDP a tak ďalej a tak ďalej. Môžme sa baviť v rôznych prístupoch pri, pri konštruovaní rozpočtu, ale tie koeficienty, ktoré sú v návrhu tohto zákona, sú s porovnaní s Českou republikou vyššie, lebo sa bavíme o základnej zložke mzdy. Nesmieme zabudnúť, že sú tam ešte príplatky za víkendovú prácu, prácu nadčas a tak ďalej a tak ďalej, v noci a podobne. Musíme sa baviť o tom, že ani tá základná zložka mzdy v Českej republike nie už je nie vyššia ako u nás. Dokonca je nižšia, ale ten stav, ktorý tam je, že vlastne každý rok tam priteká v prepočte na obyvateľstvo do systému 1 miliarda viac, umožňuje, po prvé, investičné akcie, po druhé, motiváciu personálu, myslím teda po finančnej stránke. Sú aj iné motivačné faktory, a to si tu asi nemusíme rozoberať. Takže to, že sú nejaké koeficienty v zákone neznamená, že to je konečný plat toho lekára.
My musíme ten rozpočet na budúci rok zostaviť tak, aby nemocnice mali dostatok svojich finančných zdrojov na to, aby tie, aby či špecialistu alebo akýkoľvek iný zdravotnícky pracovník, ktorý ten ich manažment uzná za vhodné odmeniť aj nad tento zákonný limit a, samozrejme, padlo tu niekoľko ďalších vecí, ktoré nechcem úplne dopodrobna rozoberať. Myslím, že sa na tom zhodneme všetci, že to zdravotníctvo nie je v dobrej forme, a ja som nikdy nepovedal, pán doktor Urban, že výpovede neovplyvnia poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, ovplyvnia, pokiaľ teda budú naďalej platiť, takže o tom nikto nepochybuje, že skrátka pokiaľ bude v systéme o dvetisíc lekárov menej, tak to poskytovanie nebude fungovať tak, ako funguje teraz. To je asi jasné.
No a na záver, samozrejme, pár slov o DRG. Áno, DRG je ďalší spôsob, ako povedať, že, áno, tento výkon stojí toľko. Musí byť dobre urobený, a to je súčasťou tiež tých rokovaní s LOZ-om a oni to chápu. 1. 1. 2023 začne pilotná prevádzka a 1. 1. 2024 ostrá prevádzka. Samozrejme, základný problém je ten, že tu dlhodobo sa do zdravotníctva neinvestovalo, dlhodobo zaostávame, či vo vybavenosti nemocníc, ktorá je tiež motivačným faktorom v tom, že lekári po škole u nás neostávajú. Vyprodukujeme ročne tisíc lekárov. Tisíc. Samozrejme, to z nich je asi 30 % zahraničných študentov toho času a tie kapacity máme na tisíc ročne. Problém je v tom, že oni, ako bolo tu správne povedané, idú niekde inde a nie iba ten plat je motivačný faktor. Aj stav nemocníc, možnosť odborného rastu a tak ďalej a tak ďalej, plus ďalšie veci sa snažíme teraz meniť, ale ten niekoľko desaťročný deficit tu nevieme dobehnúť za rok.
Takže tento návrh zákona dáva základ na to, aby ten motivačný faktor platový sa, podotýkam u všetkých zdravotníckych pracovníkov, zlepšil, nie iba u lekárov alebo u sestier, ale u všetkých.
A po druhé, samozrejme, musím hľadať spôsoby, ako dostať do systému tú miliardu viac ročne, aby sme mohli ten dlh začať splácať, a to zdravotníctvo dostať tam, kde ho všetci chceme vidieť. Ale to nebude otázka ani jedného roku, 20 rokov sa nedá dobehnúť za rok, ani za dva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, chcem využiť tento priestor v záverečnom slovo a to z titulu toho, že sa pre zdravotníckych pracovníkov má schváliť ich v podstate najdôležitejší zákon, a je to zákon o poskytovateľov. Naozaj tento zákon alebo o tento zákon boli vždy zvádzané také dosť ťažké rokovania. Mnohokrát rokovania až nad rámec ľudských síl. Trošku si tu pripomeňme históriu, kedy to všetko začalo.
Áno, v roku 2019 na konci kalendárneho roka lekári začali podávať výpovede, pretože to brali ako posledný možný čin nejakého rokovania, vyjednávania o platových podmienkach lekárov. Potom prišiel na rad zákon o platoch sestier v roku 2012, ktorý bol podaný na Ústavný súd a, bohužiaľ, akurát lekárom. Čo je veľmi smutné, pretože povolania zdravotnícke by mali byť povolania, ktoré sú vykonávané v tíme. Ak môžem poprosiť kolegu, aby ma nevyrušoval. Ďakujem. Je to veľmi vážna otázka a je mi to ľúto v podstate. Je mi to ľúto, že mnohokrát aj tieto povolania medzi sebou ako keby bojovali alebo si závideli, alebo útočili na seba, a to je veľmi smutné, pretože v tých ústavných zdravotníckych zariadeniach bez tímovosti neurobíte nič. Lekár bez ostatného zdravotníckeho aj nezdravotníckeho pracovníka nevykoná svoju prácu dobre, a to je fakt, to sú holé fakty. Preto nikdy nerobme to, my zdravotnícki pracovníci, že budeme útočiť na svojich kolegov.
Stav sa stále zhoršoval, to sme ešte stále v roku 2012. Sestry nemali zákon, nemali žiadne platové garantované mzdové nároky. Pokračovali ďalšie nespokojnosti, a to hovorím o roku 2012. Je rok 2022. Čiže spred desiatich rokov. Prišli turbulentné roky takisto, kde to zúfalstvo zdravotníckych pracovníkov, zhoršujúca sa situácia v zdravotníctve nútila zdravotníkov sa mobilizovať, organizovať a riešiť nie pre seba, pre svoje platy, lebo tí, čo to chceli rieši individuálne, odišli. Odišli z tohto prostredia, z nášho Slovenska, z nášho zdravotníctva a išli za lepšími pracovnými a platobnými podmienkami do zahraničia. Či už to boli Čechy pre tých, ktorí nechceli bojovať s jazykovou bariérou, alebo tí, čo boli zdatnejší v jazyku, tak, samozrejme, Rakúsko a ostatné krajiny smerom na západ. Potom sa situácia stále nelepšila. Menili sa ministri, ministerky, ale situácia sa stále nezlepšovala. Potom prišli výpovede sestier ako čin, ktorý už chcel komplexne riešiť zdravotníctvo, pretože ten dopad toho personálu má najväčší práve na pacientov, a keď si už tí zdravotnícki pracovníci nevedia dať rady, tak naozaj to riešia aj takýmto nátlakom. To musíme všetci chápať.
V roku 2015, tiež na sklonku kalendárneho roka, začali sestry podávať výpovede a bolo ich nejako okolo 1 400, tie počty sa dynamicky menili, avšak to bolo počas vlády SMER-u, kedy to bola vládna strana, ktorá mala naozaj parlamentnú väčšinu, ktorá mohla toto všetko riešiť. Mali tam lekárov, aj majú stále kolegov, bohužiaľ, je pravda, že vtedy v parlamente nebola žiadna sestra, ktorá by aspoň sa ozvala alebo aspoň ako sestry by mohli vystúpiť pre toto ctené plénum a povedať svoje nároky, sťažnosti, svoju krivdu, ktorú pociťovali, a zároveň aj slová, ktoré by sa zastali pacienta. Prečo to teda robia? Aby si ich niekto vôbec vypočul, slušným spôsobom. Rokovania boli do rána, boli náročné, ale ten priestor sme nikdy nemali. A ja tu možno aj z nostalgie teraz hovorím tieto veci, ale mám tu morálnu povinnosť to v podstate povedať, aby ste všetci vedeli, ako to bolo. A vtedy práve, pán kolega Baláž, vaše vystúpenie bolo naozaj že na úrovni, ale vtedy ste povedali, že my riešime niečo povýšenecky až arogantne. Ja by som vám nepriala byť na tých rokovaniach, ktorých sme boli účastné. To povýšenie, arogancia, vyhrážky, kde sestry vlastne v podstate vyše 90 % zastávajú povolanie ženy. Nechcite vedieť, aké to boli praktiky. Bohužiaľ, veľmi smutné.
Sestry neuspeli, pretože v mnohých prípadoch práve lekári ich prosili, aby sa vrátili a ponúknu sa im takéto skratové riešenie vo forme individuálnych platov. Mnohé sestry vydržali vo výpovediach a posunuli sa do iného sektoru. Utrpeli naše nemocnice, z ktorých sa ešte doteraz mnohé nespamätali, pretože veľa oddelení sa pozatváralo a už sa nanovo neotvorilo. A to je holý fakt.
My teraz sme poctivo viedli všetky rokovania. Iniciovali sme rokovania, nieže len viedli. Iniciovali. Všetci zástupcovia tam boli. Naozaj sme prešli analyticky všetky dáta, ukazovatele, ako to je. A pán minister tu hovoril o príplatkoch, je to moja srdcová záležitosť, pán minister. Prepáčte, ale príplatky, neviem, či to je až také vhodné hovoriť zdravotníkom o príplatkoch, lebo sú zo Zákonníka práce a to má každé jedno povolanie, ktoré robí soboty, nedele alebo nočné. Ja viem, že ste to nemysleli zle, ale môže to v tých zdravotníkoch evokovať, že v podstate to nie je minimálny mzdový nárok. Aby sme ich neosočili tých zdravotníkov, ale by sme ich doslova neurazili, tak hovorme to, čo naozaj bolo. Máme ťažkú dobu naozaj, aj energetickú, post-covidovú, vojna na Ukrajine, je to veľmi ťažké, ale ja stále si myslím, že je to pravda, že zdravotníctvo má táto vláda na prvom mieste, pretože venovala príprave aj tohoto zákona veľa času a súhlasím so všetkými, že každý si zaslúži viac, naozaj viac.
Je vždy lepšie mať z čoho rozdávať a dávať tým ľuďom, ako teraz hasiť tú situáciu, kedy v minulosti v čase hojnosti sa nedalo, nedalo a systematicky nezvyšovalo, to je holý fakt. To môže si každý povedať čokoľvek, ale je to tak. Teraz by nám bolo omnoho lepšie, mali by sme lepšie zabezpečené stavy, nemali by sme ľudí v zahraničí a aj vyššiu motiváciu študovať. A keď hovoríme o tých zdravotníckych školách, ako prepáčte, kolegovia, ktorí ste zahlasovali aj za ten, za to názvoslovie, viete, vôbec nie je dobré meniť názvoslovie typu praktická sestra – zdravotnícky asistent. Jednej profesii sestry to ubližuje a profesii zdravotníckeho asistenta, ktorého my všetci potrebujeme, ktorého si vážime zase ako ten tímový hráč, vytvárame v podstate chaos a ani pacient nevie, kto je kto, aké má kompetencie. Neprispieva to. Malo to byť jasne zadefinované a možnože by to bolo aj tá časť motivujúca. Profesiu zdravotnícky asistent, už teraz pomlčka praktická sestra alebo naopak, veľmi potrebujeme. A povedzme si, prečo sú neni v tých našich zdravotníckych zariadeniach? Pretože naozaj až 80 % týchto absolventov ide na vysokú školu. Sú to mladí ľudia, chcú sa vzdelávať, možnože nechcú ísť rovno už do pracovaného procesu. Idú na vysokú školu, je to tak. Takže to nie je problém, že by sme nemali nárast na zdravotníckych školách, máme a dokonca sa to aj zlepšilo. Ale buďme féroví a v tom zdravotníctve dajme pacientom jasne zadefinovaných zdravotníckych pracovníkov. A to je o tom, že presne potrebujeme na toto všetko tie financie.
My sme teraz v zúfalom stave, jednak finančnom a jednak aj tými okolnosťami, ktoré sa stali. Post-covidový stav. Vieme, čo sa tu dialo. Ja ďakujem z tohto miesta všetkým zdravotníckym pracovníkom za covid, pretože vďaka ich obete sme... nemôžem už hovoriť ďalej? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
To je záverečné slovo, takže časomiera nemá opodstatnenie, môžete pokračovať, pani poslankyňa.

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Ste ma chceli vystrašiť, ale nebojte sa, teda nebudem hovoriť akože dlhšie. Ale prešli sme plynulo k tejto dobe, k tejto ťažkej dobe. Ja osobne stále zastávam názor, že zdravotnícki pracovníci si zaslúžia to finančné ohodnotenie nie za to vykonávanie tej práce fyzickej a psychickej, ktoré sú v každom jednom povolaní, ale za to, že to je obetavé povolanie. Je to obetavé povolanie, tak ako je obetavé povolanie či už policajný zbor, armáda, pretože tam mnohokrát nastavujete svoj vlastný ľudský život. A vieme, že v covide mnohí zdravotníci prišli pri výkone svojho povolania práve o to najcennejšie, čo mali, a to je život. Preto je to také dôležité, lebo v tomto povolaní nie každý vie toto povolanie vykonávať z toho dôvodu, že sú to ťažké stavy, ide tam o zdravie a životy ľudí a pozeráte sa práve tým ľuďom do očí, ktorí upierajú na vás zrak a žiadajú pomôcť. Možno že hovorím sentimentálne, emočne, ale je to tak. Preto pochopte aj tých zdravotníkov, že nie je to o tom, že robia, že proste žiadajú mnohokrát tie nároky z nejakého rozmaru, ale z toho, aby udržali svojich kolegov a kolegyne, aby neboli samé, aby neostali v nedostatočnom počte, a tým pádom by bola nebezpečná tá zdravotnícka starostlivosť. A to nikto nechceme. Nikto nechceme to, aby zdravotnícka starostlivosť bola nedostatočne poskytovaná.
Takže v tej krátkosti času som chcela zhrnúť vlastne celé, celú tvorbu tohto zákona. Dá sa naozaj vylepšovať, dá sa mnohokrát prisunúť peniaze, pokiaľ na to máme. Garantovali sme skokové navýšenie, neviem, či je to dostatočné, možno že čas ukáže, ale práve pri kategórii sestra je to skokové. Bohužiaľ, ale ten odrazový mostík je veľmi nízko nastavený. Veľmi nízko napriek tomu, že sme chceli urobiť vysoký skok. Takže v ponímaní nad, do dnešných časov to možno neukazuje také vysoké percento alebo konečný finálny výsledok. Napriek tomu, že nás je to tak málo kolegov, tak si vážim, že ste prišli kvôli tomuto zákonu, že ste si to prišli vypočuť v priamom prenose. Ešte raz vám ďakujem a určujem hlasovanie na zajtra na sedemnástu hodinu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, ide nám o doručenie inflačnej pomoci, mimoriadnej inflačnej pomoci pre dôchodcov v celkovej výške 207 miliónov eur, ktorá by bola vyplácaná v priebehu mesiaca november a október takým spôsobom, že by bola vyplatená všetkým dôchodcom, to znamená starobným dôchodcom, vdovským, vdoveckým dôchodcom, invalidným dôchodcom aj sirotským dôchodcom s tým, že tí s najnižšou výškou dôchodku by dostali 210 eur, postupne by táto suma vyklesávala až na úroveň 35 eur pre dôchodcov, ktorí majú vyšší príjem ako 900 eur mesačne, príjem je myslený z dôchodku. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1205. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1260 z 27. septembra 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory vrátane gestorského výboru prerokovali ihneď na 72. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.