72. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
4.10.2022 o 18:40 hod.
Mgr.
Radovan Marcinčin
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v posledných desaťročiach sme svedkami postupného demografického prepadu a z toho vyplývajúceho neudržateľného priebežného financovania dôchodkov. Predchádzajúce vlády tento problém riešili, povedal by som, individualisticky zavedením II. a III. piliera, čím prehĺbili nedostatok finančných prostriedkov pre priebežné financovanie a podporili myšlienku, nech sa stará každý o seba sám. Pokračovaním tohto prístupu bolo postupné zvyšovanie dôchodkového veku alebo v realite skracovanie doby vyplácania dôchodku. Rodičovský dôchodok, aj keď vychádza z priebežného financovania a z myšlienky postarať sa o seba sám, je lepší v tom, že môže pomôcť zabrániť dôchodcovskej osamelosti a opustenosti, môže pomôcť dať život novej generácii, našej skutočnej budúcnosti, lebo kde niet detí, niet ani budúcnosti. Preto vyzdvihujem aj tento prodemografický rozmer návrhu.
Pronatálny efekt rodičovského dôchodku dúfajme, že sa prejaví v horizonte možno 20 – 30 rokov. Pretože často od mladých počúvame, že oni sa už dôchodku nedožijú, lebo ho nebude mať kto platiť. Takto pripomíname, že to, či ho bude mať kto platiť, alebo nie, záleží práve od nich. Obávam sa ale, že v spoločnosti, kde dieťa je záťaž, nepriateľ, pred ktorým sa chránime, na ktorého používame antikoncepciu, ktorý vyžaduje obetu matky, otca, kde nehovoríme o láske a jej raste v rodine. Kde mať sa lepšie znamená mať viac majetku, pohodlia, väčšie novšie auto, exotickejšiu dovolenku, kde všetko chceme mať hneď tu a teraz. Je to pekné gesto, možno symbol preferencií štátu, ale problém to ani z dlhodobého hľadiska nevyrieši. Tento pozostatok socialistického materializmu „mám, teda som" alebo „som úspešný, teda som", by sme mali odprevadiť na smetisko dejín, kam patrí. Nikto nebol spokojnejší, šťastnejší, nežil lepší život len preto, že viac zarobil, že bol dlhšie v práci, že spoznal viac krajín, že si viac užil. Spokojnosť, šťastie, dobrý život nám vedia dať iba vzťahy manželské, rodičovské, súrodenecké, priateľské, skutočné vzťahy.
Vytriezvenie z naháňania sa za statkami nepríde hneď budúci rok od 1. januára 23 alebo od posunutej účinnosti, ani o 10 rokov, ale isto príde. Kým na tejto zmene budeme pracovať alebo skúsenosťou ako spoločnosť ju objavíme, mohli by sme zmeniť nazeranie na dôchodkový odvod. Mali by sme sa zamýšľať aj zmenou zdrojov financovania dôchodkov. Stroje, roboty, umelá inteligencia nás už od vynálezu parného stroja výrazne oberajú o prácu. Kým sme používali iba techniku, ktorá uľahčovala a zväčšovali výnosy ľudskej práce, bol dopad na financovanie dôchodkov pozitívny. Keď ale nastúpili automaty, zvýšili produktivitu fabriky, ale nezvýšili odvody na dôchodky.
Možno by sme si mohli zobrať príklad z mne prvého známeho dôchodkového zabezpečenia, ktoré mali rímski vojaci. Za službu v armáde dostali kus poľa. Na základe analógie môžeme povedať, že neprispievali do dôchodkového systému a dostali štátny dôchodok. K tomu sme sa už v realite priblížili aj my, keď 15 až 20 % výplaty dôchodkov je hradených zo štátneho rozpočtu. Berieme to ale ako nechcené riešenie problému chýbajúcich platiteľov. Štát je donútený doplatiť. Je pravda, že v čase zavádzania dôchodkového zabezpečenia aj 15 pracujúcich financovalo dôchodok jednému dôchodcovi. Momentálne sme blízko troch pracujúcich, keď sa ale pozrieme na výkonnosť našej ekonomiky po vojne a rast HDP alebo HDP na obyvateľa, zistíme, že stále menší kus koláča sa dostáva dôchodcom. Lebo napriek stále väčšiemu počtu dôchodcov a menšiemu počtu zamestnancov nám HDP rastie.
Človek vymyslel stroje, umelú inteligenciu, aby zvýšil produktivitu práce. Ale nie preto, aby sa ovocie investovalo iba do ďalšej práce, do inovácií, uložilo do bánk. Pôvodne bolo cieľom zlepšenie života.
Zavedieme dôchodkový odvod z práce? Veď každý pracujúci platí dôchodkové zabezpečenie. Zavedieme dôchodkový odvod z hodnôt vyprodukovanými automatmi? Zavedieme dôchodkový odvod z práce robotov? Alebo len prestaneme nazerať na dôchodcov optikou výkonu a uvedomíme si, že v prvom rade je človek a jeden z troch grošov sa má vracať rodičom.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
18:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:25
Jozef LukáčVystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 18:25 hod.
PhDr.
Jozef Lukáč
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, chcem ti poďakovať za to, že si to zobrala na seba, tento siahodlhý pozmeňovací návrh predniesla v pléne. Zároveň chcem poďakovať všetkým, ktorí ho paragrafovo pripravili. A zjavne je to kvalitný návrh, keďže pseudosociálny expert SaS sa musel ozvať k tomuto.
Rozpracované
18:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:25
Petra HajšelováVystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 18:25 hod.
JUDr.
Petra Hajšelová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja sa teda dotknem ešte, ďakujem ti, Peťo Vons, za tvoju faktickú poznámku. Áno, pre mňa je veľmi dôležitý ten generálny pardon zo strany Sociálnej poisťovne. Často sa nám stáva, že, áno, ľudia majú, alebo fyzické alebo právnické osoby majú podlžnosti na Sociálnej poisťovni. Niekedy je to z objektívnych dôvodov a častokrát to príslušenstvo, tie penále sú oveľa vyššie ako samotná istina, a preto je pre mňa veľmi dôležité, aby sme im dali možnosť do toho určitého času si vysporiadať istinu a tým pádom im bude odpustené penále, čiže príslušenstvo danej pohľadávky. A toto je pre mňa veľmi dôležité. Ďakujem.
Rozpracované
18:25
Vystúpenie v rozprave 18:25
Erik TomášCelá táto tzv. dôchodková reforma, lebo ja ju teda za dôchodkovú reformu vôbec nepovažujem, vychádza z porušenia predvolebného sľubu, z porušenia alebo popretie vlastného hlasovania a popretia vlastného postoja hnutím SME RODINA v čase, keď ešte hnutie SME RODINA pôsobilo v opozícii. A súčasťou tohto hnutia je aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Totiž hnutie SME RODINA ešte v opozícii hlasovalo spolu s vtedajšou vládnou koalíciou za zavedenie dôchodkového stropu. Dôchodkový strop sme vtedy s pomocou hnutia SME RODINA stanovili na vek 64 rokov pre mužov aj pre ženy s tým, že pre ženy – matky sa ten dôchodkový strop znižoval v závislosti od počtu detí. Za toto, opakujem, hlasovala, hlasovalo celé hnutia SME RODINA vrátane súčasného ministra práce Krajniaka, pána Milana Krajniaka. A teraz táto zmena vlastne definitívne ruší dôchodkový strop. Čiže minister Krajniak a celé hnutie SME RODINA hlasujú za niečo, čo v minulosti sami presadili. To je fakt.
Pán minister počas tej dlhej doby prijímania tejto novely zákona tvrdil, že ponúkne adekvátnu náhradu, že teda nepodviedol voličov, respektíve neporušil predvolebný sľub a že ponúkne adekvátnu náhradu za dôchodkový strop. Tou adekvátnou náhradou má byť tzv. individuálny dôchodkový strop, čo má znamenať, že človek, keď sa to tak jednoducho povie, keď odpracuje 40 rokov, tak mu vznikne nárok na dôchodok. A taký bežný človek, keď to počuje, tak si povie, však fajn, tak keď od osemnástich rokov pracujem, v päťdesiatosmičke idem do dôchodku, však super. Je to v podstate nejaká adekvátna náhrada. Ale nie je. Nie je. Je to ďalší podfuk. Pretože ten tzv. individuálny dôchodkový strop nie je ničím iným, len ďalším druhom predčasného dôchodku. To znamená, že ak ten človek odpracuje 40 rokov, ale v tom momente nedosiahne aktuálny dôchodkový vek stanovený po novom na základe strednej dĺžky dožitia, tak sa mu bude dôchodok krátiť. Jednoducho dostane nižší dôchodok, konkrétne o 0,3 % za každých začatých 30 dní. Tak to je. Čiže opakujem. Zrušili dôchodkový strop v rozpore s tým, za čo hlasovali ešte v opozícii a adekvátnou náhradou má byť tento podfuk v podobe iného druhu predčasného dôchodku. Takto to je. Takto to je. Klamete a blafujete.
Druhá vec, ktorá nám prekáža a nielen nám, ale aj odbornej verejnosti na tejto tzv. reforme, je, že sa upravuje vzorec výpočtu dôchodkov a páni poslanci zo SME RODINA tvrdili, že to nie je pravda a budú sa krátiť budúce dôchodky. Jednoducho sa budú. Pretože zmeníte výpočet alebo vzorec výpočtu dôchodkov tak, že krátite tzv. aktuálnu dôchodkovú hodnotu, to je tá ADH-čka, zo 100 na 95 %. Nechcem vás všetkých tým zaťažovať, ale to bude znamenať, že ľudia, tí, ktorí už pôjdu do dôchodku po tejto dôchodkovej reforme, tzv. reforme, za tú istú plácu a za ten istý čas odpracovaný ako ľudia, ktorí idú do dôchodku teraz, dostanú nižší dôchodok. Nižší dôchodok. Respektíve ich dôchodky nebudú rásť takým istým tempom ako v súčasnosti, ale môžeme hovoriť presne o krátení budúcich dôchodkov. Takto to je. Takto to je. Takže toto je ďalší problém, prečo máme problém vlastne s touto novelou.
No a tretia vec, to je tá tak najviac diskutovaná, je tzv. rodičovský bonus. Rodičovský bonus viem, že trápil aj súčasnú koalíciu a nakoniec došlo k úprave tých odvodov na 1,5 %, ale v každom prípade treba povedať, že už pri 2,5 % bolo vyrátané, že by si to zo Sociálnej poisťovne len na prvý rok, len za prvý rok by si to vyžiadalo 550 mil. eur. Nechcem sa mýliť, do 600 mil. eur. Teraz je to asi nižšie číslo, keďže ten odvod je nižší, ale tiež som počúval odborníkov z plánu obnovy, pána Šeba, že ďalšími rokmi sa bude táto suma zvyšovať. A táto tzv. dôchodková reforma si dáva za cieľ a motiváciu udržateľnosť dôchodkového systému, no ale toto je v príkrom rozpore. Toto je v príkrom rozpore s tým, aký cieľ, aký cieľ si dala. Až sa ponúka také vysvetlenie, že budúci dôchodcovia zo svojich krátených dôchodkov sa majú poskladať na rodičovský bonus. Problém je v tom, že nie každý rodič má, respektíve nie každý dôchodca má dieťa. Nie každý dôchodca má dieťa. Sú seniori, ktorí buď deti nemajú, alebo sú seniori, ktorých deti pracujú v zahraničí, alebo sú seniori, ktorých deti sú zdravotne ťažko postihnuté. Tých sa ten rodičovský bonus vôbec nedotkne. Ale budú sa skladať, budú sa skladať presne na ten rodičovský bonus iným. Viete, čo je ešte zaujímavé? Že deti, ktoré takto prispejú svojim rodičom tými odvodmi, tak im sa budú dôchodky vyrátavať ako keby odvody neplatili. A teda na ich dôchodky tých detí sa budú tiež skladať všetci ostatní aj tí, ktorí napríklad deti nemajú. Preto považujeme ten dôchodkový, resp. rodičovský bonus za diskriminačný práve pre spomínané skupiny seniorov, ktoré sme uviedli.
Ja si myslím, že férovejším riešením by bolo v ťažkej situácii dôchodcov poskytnúť im ten trinásty skutočný a spravodlivý dôchodok vo výške priemerného dôchodku, ktorý je v súčasnosti za mesiac august, myslím, 515 eur, 516, a v takom prípade by každý dôchodca bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deti, dostal sumu vo výške 515 eur, tak si to rozdeľte na tých 12 mesiacov, čo by asi určite tých dôchodcov potešilo. A mrzí ma, mrzí ma, že takýto návrh zákona strana HLAS – sociálna demokracia predložila na tejto aktuálnej schôdzi, ale vládna koalícia ho zmietla zo stola, vôbec sa o tom nechcela baviť. A chcem pripomenúť, že 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku bol schválený zákonom tiež ešte v minulom volebnom období a tiež hlasmi hnutia SME RODINA, a napokon, keď hnutie SME RODINA prišlo do vlády, tak tá vláda a vládna koalícia ten 13. dôchodok zmenila, zrušila, zmenila na sociálnu dávku, na oveľa nižšiu. Však to už všetci vieme.
Takže toto sú dôvody, pre ktoré ani my poslanci za stranu HLAS – sociálna demokracia nemôžeme podporiť túto tzv. dôchodkovú reformu. Bolo tu už správne povedané, že odmieta tieto zmeny aj Jednota dôchodcov Slovenska, tak nechápem, pre koho sa potom tie zmeny robia. Odmietajú to aj viaceré ekonomické autority a len vy, vy okyptená vládna koalícia, si to idete takto pretlačiť a schváliť. Je úplne evidentné, prečo je to predložené a je úplne evidentné, s koho pomocou to schválite. Schválite to, keďže proti je celá opozícia, aj teraz aktuálna opozícia, aj SaS, môžete to schváliť len so svojím novým koaličným partnerom a to teda stranou s pracovným názvom tarabovci, čiže s tromi ľuďmi okolo pána Tarabu. Takto to bude. Takto to zajtra dopadne. Len s týmito tromi ľuďmi.
A pán Taraba môže vykrikovať do celého sveta, že nepodporuje túto vládnu koalíciu, ale toto už bude ixtý zákon na tejto schôdzi, kedy len vďaka hlasom pána poslanca Tarabu prejde, prejde vládny zákon, navyše takto nespravodlivý voči budúcim dôchodcom, voči dôchodcom, ktorí nemajú deti, respektíve zdravotne ťažko postihnuté deti a, samozrejme, aj voči všetkým dôchodcom, keďže sa tu ruší dôchodkový strop, a tým pádom aj vy svojimi hlasmi zariadite, aby dôchodcovia odchádzali do dôchodku priamo z fabrík. Priamo ich budete v sedemdesiatich rokoch raz brať z tých liniek umierajúcich a neužijú si svoj, svoju jeseň života. Nechápem tejto ironické úsmevy asi tri a pol človeka, ktorí tu sedia z OĽANO, ale takto to je. Ani ste sa len nepozreli na tú novelu. Ani ste sa len nepozreli, ale budete hlasovať, lebo je vám to jedno.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, ďakujem veľmi pekne. Ja už som o tejto tzv. dôchodkovej reforme veľakrát hovoril a bolo tu už aj povedané, že pred alebo medzitým ako bola predstavená a medzi týmto finále, keď to tak nazvem, uplynul veľký čas. Tiež sme čakali, či sa niečo podstatné zmení. Ale nezmenilo sa v podstate oproti pôvodnému návrhu nič. Až, samozrejme, na to zníženie odvodov pri rodičovskom bonuse. Budeme hovoriť len krátko a stručne. Ale predsa len dovoľte nejakú krátku chronológiu.
Celá táto tzv. dôchodková reforma, lebo ja ju teda za dôchodkovú reformu vôbec nepovažujem, vychádza z porušenia predvolebného sľubu, z porušenia alebo popretie vlastného hlasovania a popretia vlastného postoja hnutím SME RODINA v čase, keď ešte hnutie SME RODINA pôsobilo v opozícii. A súčasťou tohto hnutia je aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Totiž hnutie SME RODINA ešte v opozícii hlasovalo spolu s vtedajšou vládnou koalíciou za zavedenie dôchodkového stropu. Dôchodkový strop sme vtedy s pomocou hnutia SME RODINA stanovili na vek 64 rokov pre mužov aj pre ženy s tým, že pre ženy – matky sa ten dôchodkový strop znižoval v závislosti od počtu detí. Za toto, opakujem, hlasovala, hlasovalo celé hnutia SME RODINA vrátane súčasného ministra práce Krajniaka, pána Milana Krajniaka. A teraz táto zmena vlastne definitívne ruší dôchodkový strop. Čiže minister Krajniak a celé hnutie SME RODINA hlasujú za niečo, čo v minulosti sami presadili. To je fakt.
Pán minister počas tej dlhej doby prijímania tejto novely zákona tvrdil, že ponúkne adekvátnu náhradu, že teda nepodviedol voličov, respektíve neporušil predvolebný sľub a že ponúkne adekvátnu náhradu za dôchodkový strop. Tou adekvátnou náhradou má byť tzv. individuálny dôchodkový strop, čo má znamenať, že človek, keď sa to tak jednoducho povie, keď odpracuje 40 rokov, tak mu vznikne nárok na dôchodok. A taký bežný človek, keď to počuje, tak si povie, však fajn, tak keď od osemnástich rokov pracujem, v päťdesiatosmičke idem do dôchodku, však super. Je to v podstate nejaká adekvátna náhrada. Ale nie je. Nie je. Je to ďalší podfuk. Pretože ten tzv. individuálny dôchodkový strop nie je ničím iným, len ďalším druhom predčasného dôchodku. To znamená, že ak ten človek odpracuje 40 rokov, ale v tom momente nedosiahne aktuálny dôchodkový vek stanovený po novom na základe strednej dĺžky dožitia, tak sa mu bude dôchodok krátiť. Jednoducho dostane nižší dôchodok, konkrétne o 0,3 % za každých začatých 30 dní. Tak to je. Čiže opakujem. Zrušili dôchodkový strop v rozpore s tým, za čo hlasovali ešte v opozícii a adekvátnou náhradou má byť tento podfuk v podobe iného druhu predčasného dôchodku. Takto to je. Takto to je. Klamete a blafujete.
Druhá vec, ktorá nám prekáža a nielen nám, ale aj odbornej verejnosti na tejto tzv. reforme, je, že sa upravuje vzorec výpočtu dôchodkov a páni poslanci zo SME RODINA tvrdili, že to nie je pravda a budú sa krátiť budúce dôchodky. Jednoducho sa budú. Pretože zmeníte výpočet alebo vzorec výpočtu dôchodkov tak, že krátite tzv. aktuálnu dôchodkovú hodnotu, to je tá ADH-čka, zo 100 na 95 %. Nechcem vás všetkých tým zaťažovať, ale to bude znamenať, že ľudia, tí, ktorí už pôjdu do dôchodku po tejto dôchodkovej reforme, tzv. reforme, za tú istú plácu a za ten istý čas odpracovaný ako ľudia, ktorí idú do dôchodku teraz, dostanú nižší dôchodok. Nižší dôchodok. Respektíve ich dôchodky nebudú rásť takým istým tempom ako v súčasnosti, ale môžeme hovoriť presne o krátení budúcich dôchodkov. Takto to je. Takto to je. Takže toto je ďalší problém, prečo máme problém vlastne s touto novelou.
No a tretia vec, to je tá tak najviac diskutovaná, je tzv. rodičovský bonus. Rodičovský bonus viem, že trápil aj súčasnú koalíciu a nakoniec došlo k úprave tých odvodov na 1,5 %, ale v každom prípade treba povedať, že už pri 2,5 % bolo vyrátané, že by si to zo Sociálnej poisťovne len na prvý rok, len za prvý rok by si to vyžiadalo 550 mil. eur. Nechcem sa mýliť, do 600 mil. eur. Teraz je to asi nižšie číslo, keďže ten odvod je nižší, ale tiež som počúval odborníkov z plánu obnovy, pána Šeba, že ďalšími rokmi sa bude táto suma zvyšovať. A táto tzv. dôchodková reforma si dáva za cieľ a motiváciu udržateľnosť dôchodkového systému, no ale toto je v príkrom rozpore. Toto je v príkrom rozpore s tým, aký cieľ, aký cieľ si dala. Až sa ponúka také vysvetlenie, že budúci dôchodcovia zo svojich krátených dôchodkov sa majú poskladať na rodičovský bonus. Problém je v tom, že nie každý rodič má, respektíve nie každý dôchodca má dieťa. Nie každý dôchodca má dieťa. Sú seniori, ktorí buď deti nemajú, alebo sú seniori, ktorých deti pracujú v zahraničí, alebo sú seniori, ktorých deti sú zdravotne ťažko postihnuté. Tých sa ten rodičovský bonus vôbec nedotkne. Ale budú sa skladať, budú sa skladať presne na ten rodičovský bonus iným. Viete, čo je ešte zaujímavé? Že deti, ktoré takto prispejú svojim rodičom tými odvodmi, tak im sa budú dôchodky vyrátavať ako keby odvody neplatili. A teda na ich dôchodky tých detí sa budú tiež skladať všetci ostatní aj tí, ktorí napríklad deti nemajú. Preto považujeme ten dôchodkový, resp. rodičovský bonus za diskriminačný práve pre spomínané skupiny seniorov, ktoré sme uviedli.
Ja si myslím, že férovejším riešením by bolo v ťažkej situácii dôchodcov poskytnúť im ten trinásty skutočný a spravodlivý dôchodok vo výške priemerného dôchodku, ktorý je v súčasnosti za mesiac august, myslím, 515 eur, 516, a v takom prípade by každý dôchodca bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deti, dostal sumu vo výške 515 eur, tak si to rozdeľte na tých 12 mesiacov, čo by asi určite tých dôchodcov potešilo. A mrzí ma, mrzí ma, že takýto návrh zákona strana HLAS – sociálna demokracia predložila na tejto aktuálnej schôdzi, ale vládna koalícia ho zmietla zo stola, vôbec sa o tom nechcela baviť. A chcem pripomenúť, že 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku bol schválený zákonom tiež ešte v minulom volebnom období a tiež hlasmi hnutia SME RODINA, a napokon, keď hnutie SME RODINA prišlo do vlády, tak tá vláda a vládna koalícia ten 13. dôchodok zmenila, zrušila, zmenila na sociálnu dávku, na oveľa nižšiu. Však to už všetci vieme.
Takže toto sú dôvody, pre ktoré ani my poslanci za stranu HLAS – sociálna demokracia nemôžeme podporiť túto tzv. dôchodkovú reformu. Bolo tu už správne povedané, že odmieta tieto zmeny aj Jednota dôchodcov Slovenska, tak nechápem, pre koho sa potom tie zmeny robia. Odmietajú to aj viaceré ekonomické autority a len vy, vy okyptená vládna koalícia, si to idete takto pretlačiť a schváliť. Je úplne evidentné, prečo je to predložené a je úplne evidentné, s koho pomocou to schválite. Schválite to, keďže proti je celá opozícia, aj teraz aktuálna opozícia, aj SaS, môžete to schváliť len so svojím novým koaličným partnerom a to teda stranou s pracovným názvom tarabovci, čiže s tromi ľuďmi okolo pána Tarabu. Takto to bude. Takto to zajtra dopadne. Len s týmito tromi ľuďmi.
A pán Taraba môže vykrikovať do celého sveta, že nepodporuje túto vládnu koalíciu, ale toto už bude ixtý zákon na tejto schôdzi, kedy len vďaka hlasom pána poslanca Tarabu prejde, prejde vládny zákon, navyše takto nespravodlivý voči budúcim dôchodcom, voči dôchodcom, ktorí nemajú deti, respektíve zdravotne ťažko postihnuté deti a, samozrejme, aj voči všetkým dôchodcom, keďže sa tu ruší dôchodkový strop, a tým pádom aj vy svojimi hlasmi zariadite, aby dôchodcovia odchádzali do dôchodku priamo z fabrík. Priamo ich budete v sedemdesiatich rokoch raz brať z tých liniek umierajúcich a neužijú si svoj, svoju jeseň života. Nechápem tejto ironické úsmevy asi tri a pol človeka, ktorí tu sedia z OĽANO, ale takto to je. Ani ste sa len nepozreli na tú novelu. Ani ste sa len nepozreli, ale budete hlasovať, lebo je vám to jedno.
Rozpracované
18:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:40
Peter CmorejVystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 18:40 hod.
Mgr. Ing.
Peter Cmorej
Videokanál poslanca
No nebyť tých posledných viet, tak by som povedal, že historický okamih, že som, že som súhlasil so všetkým, čo ste, pán Tomáš, hovorili, ale tak. A ešte dve posledné vety to trošku pokazili. Ale áno, je úplne evidentné, že toto prejde s hlasmi novej koalície spolu s tarabovcami a opäť sa obrátim na vás, pani poslankyňa Žitňanská, vy ste hovorili, že vraj nebudete v koalícii, ktorá bude visieť na šnúrke od gatí nejakých fašistov, alebo tak to nejako bolo. A teraz zrejme budete hlasovať za zákon, ktorý ešte poškodí zdravotne postihnutých, ktorí, na ktorých vy teda tak myslíte, no. Tak bohužiaľ.
Rozpracované
18:40
Pán predsedajúci, potom mi dajte len minútu, keď na polovicu. (Povedané so smiechoch.) Neviem fakt na ktorú, ale dobre. Pozrite sa, všetko bolo povedané a je to tak. Jednoducho tento zákon prejde len vďaka novému koaličnému partnerovi pánovi Tarabovi a spol. Takto to je. A myslím si, že tak zásadné zmeny by nemali, by nemali prechádzať o jeden, o dva hlasy. A pri všetkej úcte, vidím, že pán Cmorej tu nie je moc obľúbený medzi vami, ale pani Žitňanská, takto to je. Vy ste a pán Šeliga tvrdili, že nebudete visieť na šnúrkach od gatí ľudí, ktorí vzišli z ĽSNS. Takto to hovoril pán Šeliga a vy reprezentujete traja poslanci práve ZA ĽUDÍ, stranu ZA ĽUDÍ a vy len s týmito poslancami toto presadíte. A myslím si, že, hovorím, takéto zmeny by sa mali presadzovať úplne iným spôsobom, ale ak vládna koalícia chce takéto zmeny, ktoré si neželá ani Jednota dôchodcov Slovenska, dokonca tu poslanci za OĽANO vykrikujú: To sú super zmeny! No však choďte sa porozprávať s Jednotou dôchodcov Slovenska, aké super zmeny pre nich, pre nich schvaľujete. Nech sa páči. Nevnímate realitu, páni, nevnímate realitu.
Rozpracované
18:40
Vystúpenie v rozprave 18:40
Radovan MarcinčinPronatálny efekt rodičovského dôchodku dúfajme, že sa prejaví v horizonte možno 20 – 30 rokov. Pretože často od mladých počúvame, že oni sa už dôchodku nedožijú, lebo ho nebude mať kto platiť. Takto pripomíname, že to, či ho bude mať kto platiť, alebo nie, záleží práve od nich. Obávam sa ale, že v spoločnosti, kde dieťa je záťaž, nepriateľ, pred ktorým sa chránime, na ktorého používame antikoncepciu, ktorý vyžaduje obetu matky, otca, kde nehovoríme o láske a jej raste v rodine. Kde mať sa lepšie znamená mať viac majetku, pohodlia, väčšie novšie auto, exotickejšiu dovolenku, kde všetko chceme mať hneď tu a teraz. Je to pekné gesto, možno symbol preferencií štátu, ale problém to ani z dlhodobého hľadiska nevyrieši. Tento pozostatok socialistického materializmu „mám, teda som" alebo „som úspešný, teda som", by sme mali odprevadiť na smetisko dejín, kam patrí. Nikto nebol spokojnejší, šťastnejší, nežil lepší život len preto, že viac zarobil, že bol dlhšie v práci, že spoznal viac krajín, že si viac užil. Spokojnosť, šťastie, dobrý život nám vedia dať iba vzťahy manželské, rodičovské, súrodenecké, priateľské, skutočné vzťahy.
Vytriezvenie z naháňania sa za statkami nepríde hneď budúci rok od 1. januára 23 alebo od posunutej účinnosti, ani o 10 rokov, ale isto príde. Kým na tejto zmene budeme pracovať alebo skúsenosťou ako spoločnosť ju objavíme, mohli by sme zmeniť nazeranie na dôchodkový odvod. Mali by sme sa zamýšľať aj zmenou zdrojov financovania dôchodkov. Stroje, roboty, umelá inteligencia nás už od vynálezu parného stroja výrazne oberajú o prácu. Kým sme používali iba techniku, ktorá uľahčovala a zväčšovali výnosy ľudskej práce, bol dopad na financovanie dôchodkov pozitívny. Keď ale nastúpili automaty, zvýšili produktivitu fabriky, ale nezvýšili odvody na dôchodky.
Možno by sme si mohli zobrať príklad z mne prvého známeho dôchodkového zabezpečenia, ktoré mali rímski vojaci. Za službu v armáde dostali kus poľa. Na základe analógie môžeme povedať, že neprispievali do dôchodkového systému a dostali štátny dôchodok. K tomu sme sa už v realite priblížili aj my, keď 15 až 20 % výplaty dôchodkov je hradených zo štátneho rozpočtu. Berieme to ale ako nechcené riešenie problému chýbajúcich platiteľov. Štát je donútený doplatiť. Je pravda, že v čase zavádzania dôchodkového zabezpečenia aj 15 pracujúcich financovalo dôchodok jednému dôchodcovi. Momentálne sme blízko troch pracujúcich, keď sa ale pozrieme na výkonnosť našej ekonomiky po vojne a rast HDP alebo HDP na obyvateľa, zistíme, že stále menší kus koláča sa dostáva dôchodcom. Lebo napriek stále väčšiemu počtu dôchodcov a menšiemu počtu zamestnancov nám HDP rastie.
Človek vymyslel stroje, umelú inteligenciu, aby zvýšil produktivitu práce. Ale nie preto, aby sa ovocie investovalo iba do ďalšej práce, do inovácií, uložilo do bánk. Pôvodne bolo cieľom zlepšenie života.
Zavedieme dôchodkový odvod z práce? Veď každý pracujúci platí dôchodkové zabezpečenie. Zavedieme dôchodkový odvod z hodnôt vyprodukovanými automatmi? Zavedieme dôchodkový odvod z práce robotov? Alebo len prestaneme nazerať na dôchodcov optikou výkonu a uvedomíme si, že v prvom rade je človek a jeden z troch grošov sa má vracať rodičom.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
4.10.2022 o 18:40 hod.
Mgr.
Radovan Marcinčin
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v posledných desaťročiach sme svedkami postupného demografického prepadu a z toho vyplývajúceho neudržateľného priebežného financovania dôchodkov. Predchádzajúce vlády tento problém riešili, povedal by som, individualisticky zavedením II. a III. piliera, čím prehĺbili nedostatok finančných prostriedkov pre priebežné financovanie a podporili myšlienku, nech sa stará každý o seba sám. Pokračovaním tohto prístupu bolo postupné zvyšovanie dôchodkového veku alebo v realite skracovanie doby vyplácania dôchodku. Rodičovský dôchodok, aj keď vychádza z priebežného financovania a z myšlienky postarať sa o seba sám, je lepší v tom, že môže pomôcť zabrániť dôchodcovskej osamelosti a opustenosti, môže pomôcť dať život novej generácii, našej skutočnej budúcnosti, lebo kde niet detí, niet ani budúcnosti. Preto vyzdvihujem aj tento prodemografický rozmer návrhu.
Pronatálny efekt rodičovského dôchodku dúfajme, že sa prejaví v horizonte možno 20 – 30 rokov. Pretože často od mladých počúvame, že oni sa už dôchodku nedožijú, lebo ho nebude mať kto platiť. Takto pripomíname, že to, či ho bude mať kto platiť, alebo nie, záleží práve od nich. Obávam sa ale, že v spoločnosti, kde dieťa je záťaž, nepriateľ, pred ktorým sa chránime, na ktorého používame antikoncepciu, ktorý vyžaduje obetu matky, otca, kde nehovoríme o láske a jej raste v rodine. Kde mať sa lepšie znamená mať viac majetku, pohodlia, väčšie novšie auto, exotickejšiu dovolenku, kde všetko chceme mať hneď tu a teraz. Je to pekné gesto, možno symbol preferencií štátu, ale problém to ani z dlhodobého hľadiska nevyrieši. Tento pozostatok socialistického materializmu „mám, teda som" alebo „som úspešný, teda som", by sme mali odprevadiť na smetisko dejín, kam patrí. Nikto nebol spokojnejší, šťastnejší, nežil lepší život len preto, že viac zarobil, že bol dlhšie v práci, že spoznal viac krajín, že si viac užil. Spokojnosť, šťastie, dobrý život nám vedia dať iba vzťahy manželské, rodičovské, súrodenecké, priateľské, skutočné vzťahy.
Vytriezvenie z naháňania sa za statkami nepríde hneď budúci rok od 1. januára 23 alebo od posunutej účinnosti, ani o 10 rokov, ale isto príde. Kým na tejto zmene budeme pracovať alebo skúsenosťou ako spoločnosť ju objavíme, mohli by sme zmeniť nazeranie na dôchodkový odvod. Mali by sme sa zamýšľať aj zmenou zdrojov financovania dôchodkov. Stroje, roboty, umelá inteligencia nás už od vynálezu parného stroja výrazne oberajú o prácu. Kým sme používali iba techniku, ktorá uľahčovala a zväčšovali výnosy ľudskej práce, bol dopad na financovanie dôchodkov pozitívny. Keď ale nastúpili automaty, zvýšili produktivitu fabriky, ale nezvýšili odvody na dôchodky.
Možno by sme si mohli zobrať príklad z mne prvého známeho dôchodkového zabezpečenia, ktoré mali rímski vojaci. Za službu v armáde dostali kus poľa. Na základe analógie môžeme povedať, že neprispievali do dôchodkového systému a dostali štátny dôchodok. K tomu sme sa už v realite priblížili aj my, keď 15 až 20 % výplaty dôchodkov je hradených zo štátneho rozpočtu. Berieme to ale ako nechcené riešenie problému chýbajúcich platiteľov. Štát je donútený doplatiť. Je pravda, že v čase zavádzania dôchodkového zabezpečenia aj 15 pracujúcich financovalo dôchodok jednému dôchodcovi. Momentálne sme blízko troch pracujúcich, keď sa ale pozrieme na výkonnosť našej ekonomiky po vojne a rast HDP alebo HDP na obyvateľa, zistíme, že stále menší kus koláča sa dostáva dôchodcom. Lebo napriek stále väčšiemu počtu dôchodcov a menšiemu počtu zamestnancov nám HDP rastie.
Človek vymyslel stroje, umelú inteligenciu, aby zvýšil produktivitu práce. Ale nie preto, aby sa ovocie investovalo iba do ďalšej práce, do inovácií, uložilo do bánk. Pôvodne bolo cieľom zlepšenie života.
Zavedieme dôchodkový odvod z práce? Veď každý pracujúci platí dôchodkové zabezpečenie. Zavedieme dôchodkový odvod z hodnôt vyprodukovanými automatmi? Zavedieme dôchodkový odvod z práce robotov? Alebo len prestaneme nazerať na dôchodcov optikou výkonu a uvedomíme si, že v prvom rade je človek a jeden z troch grošov sa má vracať rodičom.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
18:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:55
Peter CmorejRovnako, Rado, to je milé, že ty síce veríš, že rodičovský bonus bude mať, bude mať pronatálne, teda pronatálne efekty. To je naozaj veľmi milé, ale tie sa teda aj keby boli, tak by sa teda objavili v našom dôchodkovom systéme najbližšie za nejakých 20 rokov, kedy by tie deti začali, začali prichádzať na pracovný trh a začali by odvádzať, odvádzať nejaké, nejaké odvody, ale už to nepomôže tebe a nepomôže to ani terajším dôchodcom.
A teda ešte ti chcem pripomenúť, že oproti tvojej viere, že to bude mať pronatálne efekty, sú štúdie, ktoré hovoria, že to nebude mať pronatálne efekty a naopak, práve mladé rodiny nechcú mať deti, lebo, lebo čím viacej musia platiť do dôchodkového systému, tak tým viacej ich to, tým majú menej v peňaženke a tým je ten, je tá ich vôľa mať deti nižšia. A toto hovoria, toto hovorí veda, toto hovoria výskumy. Ale jasné, ja rozumiem, že vy máte svoju vieru a niečo ako veda, to sú tí tmári, tým veriť netreba.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.10.2022 o 18:55 hod.
Mgr. Ing.
Peter Cmorej
Videokanál poslanca
No ja som sa už obával, že dneska nebudú roboty. A, Rado, dal si to, tak aj dneska boli roboty. Takže budeme sa pri financovaní dôchodkov spoliehať na to, že zdaníme roboty. Ako prvý na svete. A jasné, všetci budú platiť tú daň u nás, nie niekde inde. A to je náš, to je naša stratégia na to, ako za, ako teda platiť budúce dôchodky. Tak, tak to nám, tak to teda všetkým dôchodcom gratulujem. No budem, budete radi, keď ešte za pár rokov vám budeme mať z čoho tie dôchodky vyplácať.
Rovnako, Rado, to je milé, že ty síce veríš, že rodičovský bonus bude mať, bude mať pronatálne, teda pronatálne efekty. To je naozaj veľmi milé, ale tie sa teda aj keby boli, tak by sa teda objavili v našom dôchodkovom systéme najbližšie za nejakých 20 rokov, kedy by tie deti začali, začali prichádzať na pracovný trh a začali by odvádzať, odvádzať nejaké, nejaké odvody, ale už to nepomôže tebe a nepomôže to ani terajším dôchodcom.
A teda ešte ti chcem pripomenúť, že oproti tvojej viere, že to bude mať pronatálne efekty, sú štúdie, ktoré hovoria, že to nebude mať pronatálne efekty a naopak, práve mladé rodiny nechcú mať deti, lebo, lebo čím viacej musia platiť do dôchodkového systému, tak tým viacej ich to, tým majú menej v peňaženke a tým je ten, je tá ich vôľa mať deti nižšia. A toto hovoria, toto hovorí veda, toto hovoria výskumy. Ale jasné, ja rozumiem, že vy máte svoju vieru a niečo ako veda, to sú tí tmári, tým veriť netreba.
Rozpracované
18:55
Vystúpenie v rozprave 18:55
Milan KrajniakČiže čo, čiže, pán predseda, aby som správne pochopil, že aký je teraz proces?
Rozpracované
8:55
Dámy a páni, dôchodkový systém na Slovensku je totálne nespravodlivý. Nerieši krivdy minulosti, diskriminuje súčasných dôchodcov v prospech budúcich...
Dámy a páni, dôchodkový systém na Slovensku je totálne nespravodlivý. Nerieši krivdy minulosti, diskriminuje súčasných dôchodcov v prospech budúcich dôchodcov, ale napriek tomu je finančne neudržateľný. Mnou predložená reforma I. piliera všetky tieto problémy rieši a navyše rodičovský bonus úplne mení doterajšiu liberálnu paradigmu dôchodkového systému ako takého.
Bismarckov dôchodkový systém, podľa ktorého štát prevzal úplnú zodpovednosť za človeka v starobe, ktorý funguje na celom svete vrátane Slovenska už viac ako sto rokov, totiž rozbíja súdržnosť rodiny a spôsobuje demografický pokles. Ak totiž zodpovednosť za človeka v starobe má výlučne štát, potom z ekonomického hľadiska dobre vychované deti nie sú pre človeka v produktívnom veku investíciou do budúcnosti na starobu, kde sa dobre vychované deti o svojich rodičov postarajú. Ak má zodpovednosť za starostlivosť o človeka na dôchodku štát a všetci v spoločnosti to takto vnímajú, potom sú z ekonomického hľadiska deti pre človeka v produktívnom veku zbytočným nákladom. Z čisto ekonomického hľadiska sú deti zbytočnou stratou peňazí a voľného času.
Na Slovensku podľa prepočtov, ktoré sme robili zhruba pred tromi rokmi, výchova dieťaťa stojí rodičov do 20. roku života 50- až 70-tisíc eur jedno dieťa. Ak by rodič, rodičia toto dieťa nemali, týchto 50- až 70-tisíc eur by mohli použiť vo vlastný prospech.
Tieto moje tvrdenia, žiaľ, nie sú iba mojimi úvahami, ale sú podopreté tvrdými faktami.
Fakt č. 1. V každom štáte po zavedení Bismarckovho dôchodkového systému - on bol zavedený asi pred 150 rokmi necelými prvýkrát v Nemecku - došlo o jednu generáciu neskôr k radikálnemu demografickému poklesu. Československo a Slovensko sú veľmi dobrým príkladom toho, ako zavádzanie Bismarckovho systému pôsobilo na demografiu na našom území, pretože práve na území Slovenska a na území Československa bol dôchodkový systém zavádzaný postupne v etapách a vieme historicky zrekonštruovať, čo to v danej skupine obyvateľstva urobilo s demografickým vývojom o nasledujúcu generáciu.
Ako prvý bol dôchodkový systém na Slovensku zavedený ešte v 18. storočí pre baníkov v okolí Banskej Štiavnice. V tom čase na Slovensku bol priemerný počet detí na jednu rodinu približne osem. Bolo to bežné všade. A iba v prostredí baníkov v Banskej Štiavnici, kde bol ako prvý zavedený dôchodkový systém na Slovensku, o generáciu neskôr bol zaznamenaný demografický pokles, to znamená, že počet detí klesol približne na polovicu.
Neskôr bol zavedený dôchodkový systém pre štátnych zamestnancov v Československu. O generáciu neskôr došlo u týchto ľudí k výraznému demografickému poklesu. Potom bol zavádzaný postupne v celej spoločnosti. Naposledy bol zavedený dôchodkový systém aj pre samostatne zarábajúcich roľníkov, ktorí nevstúpili do družstva na Orave v 70. rokoch. Aj u týchto ľudí akonáhle bol zavedený tento typ dôchodkového systému, došlo k zhruba polovičnému demografickému poklesu. Alebo teda demografický, demografický, populačný rast, počet detí sa zmenšil na polovicu. Čiže toto je prvý fakt. Takto pôsobí takto nastavený demograficky, dôchodkový systém.
Po druhé. Súčasný dôchodkový systém veľmi silným spôsobom diskriminuje na dôchodku matky s deťmi. Súčasný ekonomický systém je totiž nastavený tak a tak funguje na Slovensku, že podľa posledných prepočtov, a toto je dôležité, tento fakt č. 2, príjem matky ešte šesť rokov po narodení prvého dieťaťa je o 55 % nižší, než by mala, keby toto dieťa, toto prvé dieťa nemala. Nie je to len kvôli tomu, že dajme tomu jej kolegyňa, ktorá pôsobí v rovnakej pozícii, obe sú dajme tomu účtovníčky v rovnakom veku, vykonávajú rovnakú prácu, boli rovnako ohodnotené, za tých šesť rokov urobí nejaký kariérny postup. Je to aj kvôli tomu, samozrejme, že takáto mamička v zvýšenej miere aj po tom, čo nastúpi do zamestnania, má pokles príjmu z toho, že dieťa je občas choré, občas s ním treba ísť na nejakú preventívnu prehliadku, čokoľvek ďalšie. A tento fakt, že mamička má takýto pokles príjmov v porovnaní so svojou rovesníčkou, ktorá dieťa nemá, spôsobuje, že matky sú na Slovensku trestané za lásku, s ktorou vychovávali svoje deti, na dôchodku.
Znova podľa prepočtov, ktoré sme robili zhruba pred dvomi rokmi, by som vás chcel informovať, že pri nástupe na dôchodok, teraz hovorím o budúcich dôchodcoch, o takých mamičkách, ktorých sa to teraz týka alebo v budúcom, v ďalších rokoch bude týkať. Mamička s jedným dieťaťom v porovnaní so svojou kolegyňou, ktorá pracovala na rovnakej pozícii, vykonávala tú istú prácu, ale nemala dieťa, je to 47 eur mesačne, táto diskriminácia, 564 eur ročne. Mamička s dvomi deťmi na dôchodku pri nástupe na dôchodok mínus 80 mesačne, 960 eur ročne. Deväťsto šesťdesiat eur ročne. Uvedomme si, že vlastne najvyšší 13. dôchodok, ktorý aktuálne vyplácame, je tristo eur. Diskriminácia mamičky s dvomi deťmi na dôchodku je 960 eur ročne. Mamička s tromi deťmi ročne 2 200 eur, mamička so štyrmi deťmi na dôchodku diskriminácia 2 952 eur na dôchodku ročne.
V čom je táto nespravodlivosť a diskriminácia matiek do neba volajúca? Pretože v našom systéme dôchodkovom deti financujú, pracujúce deti financujú dôchodok súčasných dôchodcov. Solidárne všetky. Bez ohľadu na to, či súčasní dôchodcovia majú deti, nemajú deti, či sa rozhodli nemať deti, či nemohli mať deti, či došlo k nejakej nehode, solidárne financujú dôchodky všetkých, a tak je to správne! Tak je to správne, že sme v tom solidárni. Čo ale nie je správne, je to, že ten, kto prišiel o príjmy a výrazné príjmy počas svojho života, je navyše ešte za to, že vychoval pracujúce deti, ktoré financujú dôchodkový systém, brutálne diskriminovaný. Toto nie je fér. To je obrovský dlh z minulosti, ktorý sa rodičovským bonusom aspoň čiastočne, čiastočne a vysvetlím, prečo je to potom čiastočne, snažíme riešiť.
Táto diskriminácia je veľmi reálna, popísaná, štatisticky dokázaná, ale nikto z kritikov rodičovského bonusu sa ju nesnaží nijako riešiť. To ponechávame faktom. Ponechávame faktom, že státisíce a státisíce matiek na dôchodku sú diskriminované. Nám sa už podarilo aj vďaka vám, poslancom Národnej rady, odstrániť jednu diskrimináciu matiek pri nástupe na dôchodok, to boli tie ročníky 57 až 64, 65, za čo som vám vďačný, ale myslím si, že treba niečo urobiť, to bolo, do 100-tisíc žien sa to týkalo. Toto sa týka vysokých státisícov žien na dôchodku.
Teraz by som chcel urobiť to porovnanie, ako som povedal. Predstavme si mamičku na dôchodku, ktorá má dve deti, ktoré pracujú za priemernú mzdu. Priemerná mzda bola minulý rok 1 133 eur. V takom prípade tieto dve deti by mamičke prostredníctvom rodičovského bonusu bez toho, aby sa im akokoľvek zvýšili odvody alebo dane, prispeli plus 408 eur. Ale diskriminácia tejto mamičky je 960 eur. Čiže de facto zavedením rodičovského bonusu iba čiastočne, výrazne, ale nie úplne, zmenšujeme diskrimináciu matiek na dôchodku.
Táto reforma, ktorú predkladám, je navyše dlhodobo udržateľná. Nikomu sa dôchodky neznížia, každému budú stúpať, ale je faktom neskrývaným a deklarovaným vopred, že rodičom s deťmi budú dôchodky stúpať viac ako tým, ktorí deti nemajú alebo ktorých deti nepracujú. To je verejne pomenovaný fakt, takto je tá reforma urobená, napísaná. Toto nezamlčiavam, toto je takto. Čiže rodičom s deťmi pomôže tento návrh dôchodkovej reformy najviac. Podstatné pre mňa je, že nikomu ďalšiemu neuškodí. Aj všetkým ostatným budú dôchodky stúpať, akurát v nižšej miere a v nižšom pomere ako rodičom s deťmi na dôchodku.
Pán poslanec Richter správne povedal, že táto reforma pomôže 80 % dôchodcov a 20 % dôchodcov neuškodí. Námietky, ktoré vznášajú kritici môjho návrhu dôchodkovej reformy, stoja väčšinou na vode a nie na faktoch. Tie základné fakty v čom spočíva tá diskriminácia a neférovosť súčasného dôchodkového systému a k čomu vedie, som pomenoval na úvod.
Liberálni ekonómovia a analytici, progresívni analytici tvrdia, že rodičovský bonus zhoršuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Samotný rodičovský bonus, nie moja reforma. Teraz hovorím o rodičovskom bonuse. To je pre mňa vyznamenanie, že to hovoria. To totiž znamená a je to dôkaz proti tvrdeniam pána poslanca Tomáša, vážim si, že ste si prišli vypočuť aj záverečné slovo, aj keď už nebudete mať možnosť reakcie, ktorý tvrdil, že vlastne sa tie dôchodky znižujú. Nie. Rodičovský bonus navyšuje od budúceho roka o 200 až 250 mil. objem peňazí, ktoré sú v dôchodkovom systéme. Ak navyšuje rodičovský bonus 200 až 250 mil. do dôchodkového systému, nemôže súčasne platiť, že znižujeme dôchodky. Nejde to dokopy. Akurát platí to, čo potvrdzujem, že rodičom s deťmi zvyšujeme viac ako rodičom na dôchodku bez detí. A považujem to za fér.
Naspäť k liberálnym kritikom. Liberálni kritici zabúdajú povedať ešte jeden fakt, že, samozrejme, rodičovský bonus sú peniaze navyše. To znamená, keby bol presadený sám osebe, zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ale moja reforma ako celok zlepšuje udržateľnosť verejných financií v najbližších 50 rokoch o 3 % HDP. A keď liberálni kritici kritizujú, že by som mal "zarezať do živého" viacej a šetriť v horizonte 50 rokov finančné prostriedky štátu a riešiť udržateľnosť verejných financií, tak sa chcem opýtať, náš rezort pripravil reformu, ktorá šetrí alebo rieši dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 3 % HDP. Ktorý rezort alebo ktorá reforma z ktoréhokoľvek iného rezortu urobila aspoň kúsoček. Tí, čo ma kritizujú, prečo nekritizujú zdravotníctvo. A v zdravotníctve nemáme výpadky vo verejných financiách? Farmafirmy sa nám tam nenabaľujú? To neni nič proti zdravotníctvu, iba sa snažím poukázať na to, veď tu máme veľké žrúty peňazí v iných rezortoch. Tam sa reformy nemusia robiť?
Progresívni a liberálni kritici môjho návrhu reformy však zamlčiavajú, a to ja nenechám bez povšimnutia, jeden zásadný fakt. Automatickým vstupom do II. piliera, ktorý presadzujú súčasne v tejto reforme dôchodkového systému, spôsobujú z hľadiska dlhodobého, dlhodobej udržateľnosti verejných financií rovnaký výpadok, ako je rodičovský bonus. Keď porovnávame iba dva kúsky z tej dôchodkovej reformy, automatický vstup a rodičovský bonus, výpadky sú rovnaké. Ale rodičovský bonus kritizujú, lebo vraj zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a automatický vstup presadzujú, lebo je to vraj fajn. Tam už neriešime dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tam tí obhajcovia dlhodobej udržateľnosti, tam im stačí ten fakt, že no, ale to je v poriadku, to oni považujú za dobrú vec. A ja žiadam iba reciprocitu a vyváženosť. Porovnajme si navrhované dobré veci, spočítajme si, koľko stoja. A žiadam aj liberálnych a progresívnych kritikov môjho návrhu dôchodkovej reformy, nech si urobia poctivo domáce úlohy, tak ako som si ich urobil ja a nech teda nájdu úspory vo verejných financiách. Ja som ich našiel alebo zrealizoval prostredníctvom tohto návrhu v celkovej výške 3 % HDP. A čo navrhujú oni? Okrem teda toho, že máme znížiť dôchodky, lebo to teda ja neakceptujem.
Navyše liberálni a progresívni kritici môjho návrhu dôchodkovej reformy sa snažia neustále zamlčať jeden podstatný fakt. A keď tu pán poslanec Richter včera uvažoval nad tým, že pred tými 9 rokmi, keď sa zvažovalo ako ďalej v dôchodkovom systéme, že či náhodou neurobili chybu, tak si myslím, že ju urobili. Urobili ju konkrétne v tom, že to nastavenie II. piliera v súčasnom dôchodkovom systéme je také, že budúci rok viac ako 1,1 mld., to je každoročné, ale budúci rok to bude viac ako 1,1 mld., odíde zo súčasných peňazí, ktoré odvádzajú pracujúce deti na Slovensku do II. piliera na budúce dôchodky. Viete, ako bola robená reforma II. piliera, keď sa to vtedy pred vyše 20 alebo pred 20 rokmi začínalo? Tam sa hovorilo, že, samozrejme, že bude treba peniaze na vykrytie II. piliera. Povedalo sa, že na to sa minú peniaze z privatizácie. Aj sa minuli peniaze z privatizácie SPP a po dvoch rokoch, po troch, keď sa minuli, čo sa dialo? Akosi sa zamlčalo súčasným dôchodcom, vážení dôchodcovia, budete mať nižšie dôchodky preto, aby v budúcnosti mali vyššie dôchodky ľudia z II. piliera. Toto akosi tým súčasným dôchodcom nikto nehovorí, že sú obetovaní II. pilierom. A to konkrétne tak, že ak by neboli povinné odvody do II. piliera, tak každý dôchodca s priemerným dôchodkom by mal o 50 eur vyšší dôchodok. Len tak. A keď sa pýtame, prečo v Českej republike majú vyššie dôchodky ako my, to je presne pre to. Lebo oni pred 10 rokmi opravili ten II. pilier tak, aby nežral až toľko peňazí. Prepáčte za ten výraz, ale tak to je. Ale o tom nikto nehovorí. To sa akosi zamlčiava.
A to, čo mi je zvlášť nechutné zo strany niektorých liberálnych a progresívnych kritikov tohto dôchodkového systému, je, tohto návrhu reformy je, že zamlčiavajú ďalší podstatný fakt, ktorý v tejto rozprave odznel veľakrát.
Vážení občania, z 1,7 mil. ľudí, ktorí sú v II. pilieri, s istotou vieme povedať, že ak sa veci budú vyvíjať tak, ako ich dnes vieme predvídať, polovica z týchto ľudí bude mať oveľa horšie dôchodky, ako keby zostali v I. pilieri. A to nikoho netrápi. A ja sa domnievam, že to nikoho netrápi preto, lebo tí liberálni a progresívni analytici a kritici s nadštandardnými príjmami, áno, ľudia s príjmom vyšším ako priemerná mzda, tí budú mať z II. piliera lepšie dôchodky ako ľudia z I. piliera. A čo tie státisíce a státisíce ľudí, ktorí si už ani nepamätajú, že sú v II. pilieri, a budú mať o polovicu nižšie dôchodky kvôli tomu. Tí akosi nikoho nezaujímajú.
Viem, že sa to ťažko počúva a vždy som za to hejtovaný a kritizovaný, keď to pripomeniem. Ale ja som povinný sa starať o každého budúceho dôchodcu, nielen o tých, ktorí nadštandardne zarábajú a II. pilier je pre nich výhodný. Ja sa musím starať aj o dôchodky, ktoré o 5, 10 rokov, 15, 20 rokov dostanú tí ľudia, ktorí nemajú vyššie príjmy, ako je priemerná mzda. Aj takí u nás žijú, dokonca takých je väčšina. A na nich sa zabúda, o nich sa nehovorí. Ani sa nehovorí o tom, že aký vývoj na kapitálových trhoch môžme v najbližších rokoch očakávať. To bude limonádka? To budú pripisované rasty a historické stúpania indexov. A ako to vieme na základe vývoja v posledných rokoch? Je naozaj najvýhodnejšie pre všetkých sporiteľov čo najviac ich nahádzať do akcií? To je veľká otázka. Veľká otázka na odbornú diskusiu.
Považujem za úplne zvrátené, že matky, ktoré vychovali deti, ktoré na Slovensku pracujú, financujú solidárne, a tak je to správne, dôchodkový systém pre všetkých, aj pre tých, ktoré deti nemajú. Tak je to správne, je to solidárne. Ale súčasne nielenže za to dostávajú diskrimináciu pri dôchodkoch, ale ešte navyše, keďže tie deti majú pravdepodobnosť, že budú mať výrazne vyššie príjmy ako minimálna mzda, ako priemerná mzda, z ktorých sa im potom budú počítať dôchodky, je veľmi malá. Oni teda na II. pilieri nezarobia. A namiesto toho, aby sme mali v sebe aspoň toľko slušnosti, že aspoň čiastočne im skompenzujeme túto diskrimináciu, toto vôbec neriešime, necháme to tak. Nikdy neprestanem na toto poukazovať a nikdy sa nevzdám toho, aby sme matky, ktoré vychovali deti, ktoré pracujú na Slovensku, aspoň čiastočne odškodnili za tú diskrimináciu, ktorej už desaťročia na Slovensku čelia.
Rodičovský bonus výrazne pomáha 80 % dôchodcom. Presnejšie približne 820-tisícom. Niektorí namietajú, že tých zvyšných 25, 20 % dôchodcov starobných nebude mať rodičovský bonus. Tomuto argumentu aj rozumiem, ale priznám sa, že aj sa mi nezmestí do hlavy, keď môžem pomôcť 80 % dôchodcov k zvýšeným dôchodkom a 20 % dôchodcom musím pomôcť inak, znamená to, že to neurobím? V štáte takmer neexistujú rozhodnutia, ktoré by sme ako politici dokázali urobiť, ktoré by pomohli 100 % občanov. Také rozhodnutia takmer neexistujú. Vždy je to tak, že sa snažíme nejakej skupine ľudí, nejakému čo najvyššiemu percentu pomôcť a iným neublížiť. Ako príklad by som uviedol napríklad zrušenie doplatkov na lieky pre deti do šesť rokov. To znamená od nula do päť rokov. To je iba 20 % všetkých nezaopatrených detí na Slovensku. Ale urobili sme to a možno o tri roky budeme vedieť urobiť aj to, že to budú deti do sedem rokov. Proste postupne robíme tie kroky, ktoré ľuďom pomáhajú aj s vedomím, že nepomôžeme naraz úplne všetkým, keď to môžme urobiť, tak to urobme, keď môžme niečo urobiť, tak pomôžme.
Predstavte si situáciu, že myslím, minulý týždeň vláda prijala nariadenia, kde sa rozhodneme pomôcť poľnohospodárom, ktorí mali problém so suchom tento rok. Bude argumentom proti tomu, aby sme im pomohli to, že dajme tomu aj akvaparky mali problém. Veď pomôžme aj akvaparkom, ale to neznamená, že kým nepomôžeme akvaparkom, nepomôžeme ani poľnohospodárom.
Na záver by som sa chcel vyjadriť k otázke, ktorú považujem za veľmi citlivú a relevantnú. Máme v spoločnosti niekoľko desiatok tisíc ľudí s ŤZP, medzi nimi niekoľko desiatok tisíc detí. Argumentom, ktorý je vznášaný voči rodičovskému bonusu, je, že takéto dieťa väčšinou, máme aj ľudí s ŤZP, ktorí pracujú, a tým pádom odvádzajú odvody, ale takéto dieťa, je veľa takých, ktorí nemôžu odvádzať odvody, to znamená, nevedeli by ich rodičia dostávať rodičovský bonus sprostredkovane od týchto svojich detí. Vždy som na túto námietku reagoval s tým, že toto si uvedomujem, ale nie všetky problémy, ktoré v spoločnosti máme, sa dajú riešiť v rámci dôchodkového systému a hovoril som o tom, že týmto ľuďom štát musí pomôcť a musí pomôcť inými prostriedkami a nie prostredníctvom dôchodkového systému.
Chcel by som teraz urobiť taký malý finančný odpočet, že som sa na to nevykašľal, ale myslel som to vážne, keď som to hovoril. V roku 2019 Slovenská republika vyplatila na kompenzácie, všetky kompenzácie osôb s ŤZP 396 mil. eur. Sú to také tri kategórie - príspevok na asistenciu, opatrováky a všetky ostatné kompenzačné príspevky. Skúste si tipnúť, koľko vyplatí Slovenská republika v roku 2023, na základe tých zmien a valorizácie a ďalších vecí, ktoré sme už urobili, a navýšením, samozrejme, 564 mil. eur. To znamená nárast od roku 2019 do roku 2023 od 168 mil. eur. Takýto nárast nebol v žiadnom segmente obyvateľstva, v žiadnom segmente pomoci, ktorý štát nejakej skupine obyvateľstva pomáha. 168 mil. eur pre 85-tisíc ľudí s ŤZP, to sú najmä poberatelia opatrovákov a príspevku na asistenciu. To znamená navýšenie, porovnanie roka 2019 a 2023, 1 976 eur v priemere na jedného človeka s ŤZP. Navýšenie, to čo štát dáva na pomoc ľuďom s ŤZP, na jedného človeka, hovorím o ročnom samozrejme, 1976 eur. Teraz si to porovnajme s dôchodcami.
Priemerný dôchodok bol v roku 2019, na konci roka približne 470 eur. Dnes je približne čosi menej ako 520 eur, započítajme aj januárovú valorizáciu, 580 eur. To je rozdiel 110 eur. Ročne je to 1 320 eur. Aby sme si predstavili, že takýto dôchodca by dostal ešte aj rodičovský bonus a dajme tomu, že má dve deti, ktoré zarábajú približne priemernú mzdu, tak by to bolo plus 400 eur v tomto roku. Dostávame sa na sumu 1 720 eur, navýšenie príspevku takémuto dôchodcovi. Ešte stále je to o 250 eur nižšie navýšenie na pomoc dôchodcovi v porovnaní s osobou, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie. To znamená výrazne viac pomáhame osobám s ŤZP.
Navyše ešte som veľmi rád, že do druhého čítania prešiel návrh pani poslankyne Žitňanskej, ktorý vlastne dorovnáva opatrováky pre ľudí, ktorí doteraz poberali tú nižšiu sumu opatrovateľského príspevku, ak by som započítal iba časť tejto sumy, tak ako je doteraz napísaná, tak by to bolo plus ďalších 500 eur zvýšenie ročné pomoci na jedného človeka, ktorý potrebuje pomoc od štátu.
Na záver by som povedal už iba posledný argument v prospech rodičovského bonusu. Aj rodiny, ktoré majú dieťa s ŤZP, majú častokrát dieťa, deti, ktoré pracujú, ktoré nie sú ŤZP. Má zmysel vyliať s vaničkou aj dieťa a nezaviesť rodičovský bonus, dajme tomu, matke s tromi deťmi, z ktorých jedno je ŤZP, to znamená nebude môcť poberať rodičovský bonus, ak to dieťa nepracuje? Ale súčasne jej vezmeme aj rodičovský bonus na dve deti, ktoré pracujú? To je naozaj to, čo by mamička, ktorá má dieťa s ŤZP, od nás chcela? Ja si myslím, že veľkej väčšine rodín, ktoré majú aj dieťa s ŤZP, pomôže aj rodičovský bonus.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, v rozprave včera jeden z pánov poslancov, konkrétne pán poslanec Richter, povedal jednu vec, ktorá ma zaujala, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť. On povedal, že možno je chybou, že dlhy budúcnosti chceme riešiť, ale zabúdame na dlhy minulosti.
Dámy a páni, dôchodkový systém na Slovensku je totálne nespravodlivý. Nerieši krivdy minulosti, diskriminuje súčasných dôchodcov v prospech budúcich dôchodcov, ale napriek tomu je finančne neudržateľný. Mnou predložená reforma I. piliera všetky tieto problémy rieši a navyše rodičovský bonus úplne mení doterajšiu liberálnu paradigmu dôchodkového systému ako takého.
Bismarckov dôchodkový systém, podľa ktorého štát prevzal úplnú zodpovednosť za človeka v starobe, ktorý funguje na celom svete vrátane Slovenska už viac ako sto rokov, totiž rozbíja súdržnosť rodiny a spôsobuje demografický pokles. Ak totiž zodpovednosť za človeka v starobe má výlučne štát, potom z ekonomického hľadiska dobre vychované deti nie sú pre človeka v produktívnom veku investíciou do budúcnosti na starobu, kde sa dobre vychované deti o svojich rodičov postarajú. Ak má zodpovednosť za starostlivosť o človeka na dôchodku štát a všetci v spoločnosti to takto vnímajú, potom sú z ekonomického hľadiska deti pre človeka v produktívnom veku zbytočným nákladom. Z čisto ekonomického hľadiska sú deti zbytočnou stratou peňazí a voľného času.
Na Slovensku podľa prepočtov, ktoré sme robili zhruba pred tromi rokmi, výchova dieťaťa stojí rodičov do 20. roku života 50- až 70-tisíc eur jedno dieťa. Ak by rodič, rodičia toto dieťa nemali, týchto 50- až 70-tisíc eur by mohli použiť vo vlastný prospech.
Tieto moje tvrdenia, žiaľ, nie sú iba mojimi úvahami, ale sú podopreté tvrdými faktami.
Fakt č. 1. V každom štáte po zavedení Bismarckovho dôchodkového systému - on bol zavedený asi pred 150 rokmi necelými prvýkrát v Nemecku - došlo o jednu generáciu neskôr k radikálnemu demografickému poklesu. Československo a Slovensko sú veľmi dobrým príkladom toho, ako zavádzanie Bismarckovho systému pôsobilo na demografiu na našom území, pretože práve na území Slovenska a na území Československa bol dôchodkový systém zavádzaný postupne v etapách a vieme historicky zrekonštruovať, čo to v danej skupine obyvateľstva urobilo s demografickým vývojom o nasledujúcu generáciu.
Ako prvý bol dôchodkový systém na Slovensku zavedený ešte v 18. storočí pre baníkov v okolí Banskej Štiavnice. V tom čase na Slovensku bol priemerný počet detí na jednu rodinu približne osem. Bolo to bežné všade. A iba v prostredí baníkov v Banskej Štiavnici, kde bol ako prvý zavedený dôchodkový systém na Slovensku, o generáciu neskôr bol zaznamenaný demografický pokles, to znamená, že počet detí klesol približne na polovicu.
Neskôr bol zavedený dôchodkový systém pre štátnych zamestnancov v Československu. O generáciu neskôr došlo u týchto ľudí k výraznému demografickému poklesu. Potom bol zavádzaný postupne v celej spoločnosti. Naposledy bol zavedený dôchodkový systém aj pre samostatne zarábajúcich roľníkov, ktorí nevstúpili do družstva na Orave v 70. rokoch. Aj u týchto ľudí akonáhle bol zavedený tento typ dôchodkového systému, došlo k zhruba polovičnému demografickému poklesu. Alebo teda demografický, demografický, populačný rast, počet detí sa zmenšil na polovicu. Čiže toto je prvý fakt. Takto pôsobí takto nastavený demograficky, dôchodkový systém.
Po druhé. Súčasný dôchodkový systém veľmi silným spôsobom diskriminuje na dôchodku matky s deťmi. Súčasný ekonomický systém je totiž nastavený tak a tak funguje na Slovensku, že podľa posledných prepočtov, a toto je dôležité, tento fakt č. 2, príjem matky ešte šesť rokov po narodení prvého dieťaťa je o 55 % nižší, než by mala, keby toto dieťa, toto prvé dieťa nemala. Nie je to len kvôli tomu, že dajme tomu jej kolegyňa, ktorá pôsobí v rovnakej pozícii, obe sú dajme tomu účtovníčky v rovnakom veku, vykonávajú rovnakú prácu, boli rovnako ohodnotené, za tých šesť rokov urobí nejaký kariérny postup. Je to aj kvôli tomu, samozrejme, že takáto mamička v zvýšenej miere aj po tom, čo nastúpi do zamestnania, má pokles príjmu z toho, že dieťa je občas choré, občas s ním treba ísť na nejakú preventívnu prehliadku, čokoľvek ďalšie. A tento fakt, že mamička má takýto pokles príjmov v porovnaní so svojou rovesníčkou, ktorá dieťa nemá, spôsobuje, že matky sú na Slovensku trestané za lásku, s ktorou vychovávali svoje deti, na dôchodku.
Znova podľa prepočtov, ktoré sme robili zhruba pred dvomi rokmi, by som vás chcel informovať, že pri nástupe na dôchodok, teraz hovorím o budúcich dôchodcoch, o takých mamičkách, ktorých sa to teraz týka alebo v budúcom, v ďalších rokoch bude týkať. Mamička s jedným dieťaťom v porovnaní so svojou kolegyňou, ktorá pracovala na rovnakej pozícii, vykonávala tú istú prácu, ale nemala dieťa, je to 47 eur mesačne, táto diskriminácia, 564 eur ročne. Mamička s dvomi deťmi na dôchodku pri nástupe na dôchodok mínus 80 mesačne, 960 eur ročne. Deväťsto šesťdesiat eur ročne. Uvedomme si, že vlastne najvyšší 13. dôchodok, ktorý aktuálne vyplácame, je tristo eur. Diskriminácia mamičky s dvomi deťmi na dôchodku je 960 eur ročne. Mamička s tromi deťmi ročne 2 200 eur, mamička so štyrmi deťmi na dôchodku diskriminácia 2 952 eur na dôchodku ročne.
V čom je táto nespravodlivosť a diskriminácia matiek do neba volajúca? Pretože v našom systéme dôchodkovom deti financujú, pracujúce deti financujú dôchodok súčasných dôchodcov. Solidárne všetky. Bez ohľadu na to, či súčasní dôchodcovia majú deti, nemajú deti, či sa rozhodli nemať deti, či nemohli mať deti, či došlo k nejakej nehode, solidárne financujú dôchodky všetkých, a tak je to správne! Tak je to správne, že sme v tom solidárni. Čo ale nie je správne, je to, že ten, kto prišiel o príjmy a výrazné príjmy počas svojho života, je navyše ešte za to, že vychoval pracujúce deti, ktoré financujú dôchodkový systém, brutálne diskriminovaný. Toto nie je fér. To je obrovský dlh z minulosti, ktorý sa rodičovským bonusom aspoň čiastočne, čiastočne a vysvetlím, prečo je to potom čiastočne, snažíme riešiť.
Táto diskriminácia je veľmi reálna, popísaná, štatisticky dokázaná, ale nikto z kritikov rodičovského bonusu sa ju nesnaží nijako riešiť. To ponechávame faktom. Ponechávame faktom, že státisíce a státisíce matiek na dôchodku sú diskriminované. Nám sa už podarilo aj vďaka vám, poslancom Národnej rady, odstrániť jednu diskrimináciu matiek pri nástupe na dôchodok, to boli tie ročníky 57 až 64, 65, za čo som vám vďačný, ale myslím si, že treba niečo urobiť, to bolo, do 100-tisíc žien sa to týkalo. Toto sa týka vysokých státisícov žien na dôchodku.
Teraz by som chcel urobiť to porovnanie, ako som povedal. Predstavme si mamičku na dôchodku, ktorá má dve deti, ktoré pracujú za priemernú mzdu. Priemerná mzda bola minulý rok 1 133 eur. V takom prípade tieto dve deti by mamičke prostredníctvom rodičovského bonusu bez toho, aby sa im akokoľvek zvýšili odvody alebo dane, prispeli plus 408 eur. Ale diskriminácia tejto mamičky je 960 eur. Čiže de facto zavedením rodičovského bonusu iba čiastočne, výrazne, ale nie úplne, zmenšujeme diskrimináciu matiek na dôchodku.
Táto reforma, ktorú predkladám, je navyše dlhodobo udržateľná. Nikomu sa dôchodky neznížia, každému budú stúpať, ale je faktom neskrývaným a deklarovaným vopred, že rodičom s deťmi budú dôchodky stúpať viac ako tým, ktorí deti nemajú alebo ktorých deti nepracujú. To je verejne pomenovaný fakt, takto je tá reforma urobená, napísaná. Toto nezamlčiavam, toto je takto. Čiže rodičom s deťmi pomôže tento návrh dôchodkovej reformy najviac. Podstatné pre mňa je, že nikomu ďalšiemu neuškodí. Aj všetkým ostatným budú dôchodky stúpať, akurát v nižšej miere a v nižšom pomere ako rodičom s deťmi na dôchodku.
Pán poslanec Richter správne povedal, že táto reforma pomôže 80 % dôchodcov a 20 % dôchodcov neuškodí. Námietky, ktoré vznášajú kritici môjho návrhu dôchodkovej reformy, stoja väčšinou na vode a nie na faktoch. Tie základné fakty v čom spočíva tá diskriminácia a neférovosť súčasného dôchodkového systému a k čomu vedie, som pomenoval na úvod.
Liberálni ekonómovia a analytici, progresívni analytici tvrdia, že rodičovský bonus zhoršuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Samotný rodičovský bonus, nie moja reforma. Teraz hovorím o rodičovskom bonuse. To je pre mňa vyznamenanie, že to hovoria. To totiž znamená a je to dôkaz proti tvrdeniam pána poslanca Tomáša, vážim si, že ste si prišli vypočuť aj záverečné slovo, aj keď už nebudete mať možnosť reakcie, ktorý tvrdil, že vlastne sa tie dôchodky znižujú. Nie. Rodičovský bonus navyšuje od budúceho roka o 200 až 250 mil. objem peňazí, ktoré sú v dôchodkovom systéme. Ak navyšuje rodičovský bonus 200 až 250 mil. do dôchodkového systému, nemôže súčasne platiť, že znižujeme dôchodky. Nejde to dokopy. Akurát platí to, čo potvrdzujem, že rodičom s deťmi zvyšujeme viac ako rodičom na dôchodku bez detí. A považujem to za fér.
Naspäť k liberálnym kritikom. Liberálni kritici zabúdajú povedať ešte jeden fakt, že, samozrejme, rodičovský bonus sú peniaze navyše. To znamená, keby bol presadený sám osebe, zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ale moja reforma ako celok zlepšuje udržateľnosť verejných financií v najbližších 50 rokoch o 3 % HDP. A keď liberálni kritici kritizujú, že by som mal "zarezať do živého" viacej a šetriť v horizonte 50 rokov finančné prostriedky štátu a riešiť udržateľnosť verejných financií, tak sa chcem opýtať, náš rezort pripravil reformu, ktorá šetrí alebo rieši dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 3 % HDP. Ktorý rezort alebo ktorá reforma z ktoréhokoľvek iného rezortu urobila aspoň kúsoček. Tí, čo ma kritizujú, prečo nekritizujú zdravotníctvo. A v zdravotníctve nemáme výpadky vo verejných financiách? Farmafirmy sa nám tam nenabaľujú? To neni nič proti zdravotníctvu, iba sa snažím poukázať na to, veď tu máme veľké žrúty peňazí v iných rezortoch. Tam sa reformy nemusia robiť?
Progresívni a liberálni kritici môjho návrhu reformy však zamlčiavajú, a to ja nenechám bez povšimnutia, jeden zásadný fakt. Automatickým vstupom do II. piliera, ktorý presadzujú súčasne v tejto reforme dôchodkového systému, spôsobujú z hľadiska dlhodobého, dlhodobej udržateľnosti verejných financií rovnaký výpadok, ako je rodičovský bonus. Keď porovnávame iba dva kúsky z tej dôchodkovej reformy, automatický vstup a rodičovský bonus, výpadky sú rovnaké. Ale rodičovský bonus kritizujú, lebo vraj zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a automatický vstup presadzujú, lebo je to vraj fajn. Tam už neriešime dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tam tí obhajcovia dlhodobej udržateľnosti, tam im stačí ten fakt, že no, ale to je v poriadku, to oni považujú za dobrú vec. A ja žiadam iba reciprocitu a vyváženosť. Porovnajme si navrhované dobré veci, spočítajme si, koľko stoja. A žiadam aj liberálnych a progresívnych kritikov môjho návrhu dôchodkovej reformy, nech si urobia poctivo domáce úlohy, tak ako som si ich urobil ja a nech teda nájdu úspory vo verejných financiách. Ja som ich našiel alebo zrealizoval prostredníctvom tohto návrhu v celkovej výške 3 % HDP. A čo navrhujú oni? Okrem teda toho, že máme znížiť dôchodky, lebo to teda ja neakceptujem.
Navyše liberálni a progresívni kritici môjho návrhu dôchodkovej reformy sa snažia neustále zamlčať jeden podstatný fakt. A keď tu pán poslanec Richter včera uvažoval nad tým, že pred tými 9 rokmi, keď sa zvažovalo ako ďalej v dôchodkovom systéme, že či náhodou neurobili chybu, tak si myslím, že ju urobili. Urobili ju konkrétne v tom, že to nastavenie II. piliera v súčasnom dôchodkovom systéme je také, že budúci rok viac ako 1,1 mld., to je každoročné, ale budúci rok to bude viac ako 1,1 mld., odíde zo súčasných peňazí, ktoré odvádzajú pracujúce deti na Slovensku do II. piliera na budúce dôchodky. Viete, ako bola robená reforma II. piliera, keď sa to vtedy pred vyše 20 alebo pred 20 rokmi začínalo? Tam sa hovorilo, že, samozrejme, že bude treba peniaze na vykrytie II. piliera. Povedalo sa, že na to sa minú peniaze z privatizácie. Aj sa minuli peniaze z privatizácie SPP a po dvoch rokoch, po troch, keď sa minuli, čo sa dialo? Akosi sa zamlčalo súčasným dôchodcom, vážení dôchodcovia, budete mať nižšie dôchodky preto, aby v budúcnosti mali vyššie dôchodky ľudia z II. piliera. Toto akosi tým súčasným dôchodcom nikto nehovorí, že sú obetovaní II. pilierom. A to konkrétne tak, že ak by neboli povinné odvody do II. piliera, tak každý dôchodca s priemerným dôchodkom by mal o 50 eur vyšší dôchodok. Len tak. A keď sa pýtame, prečo v Českej republike majú vyššie dôchodky ako my, to je presne pre to. Lebo oni pred 10 rokmi opravili ten II. pilier tak, aby nežral až toľko peňazí. Prepáčte za ten výraz, ale tak to je. Ale o tom nikto nehovorí. To sa akosi zamlčiava.
A to, čo mi je zvlášť nechutné zo strany niektorých liberálnych a progresívnych kritikov tohto dôchodkového systému, je, tohto návrhu reformy je, že zamlčiavajú ďalší podstatný fakt, ktorý v tejto rozprave odznel veľakrát.
Vážení občania, z 1,7 mil. ľudí, ktorí sú v II. pilieri, s istotou vieme povedať, že ak sa veci budú vyvíjať tak, ako ich dnes vieme predvídať, polovica z týchto ľudí bude mať oveľa horšie dôchodky, ako keby zostali v I. pilieri. A to nikoho netrápi. A ja sa domnievam, že to nikoho netrápi preto, lebo tí liberálni a progresívni analytici a kritici s nadštandardnými príjmami, áno, ľudia s príjmom vyšším ako priemerná mzda, tí budú mať z II. piliera lepšie dôchodky ako ľudia z I. piliera. A čo tie státisíce a státisíce ľudí, ktorí si už ani nepamätajú, že sú v II. pilieri, a budú mať o polovicu nižšie dôchodky kvôli tomu. Tí akosi nikoho nezaujímajú.
Viem, že sa to ťažko počúva a vždy som za to hejtovaný a kritizovaný, keď to pripomeniem. Ale ja som povinný sa starať o každého budúceho dôchodcu, nielen o tých, ktorí nadštandardne zarábajú a II. pilier je pre nich výhodný. Ja sa musím starať aj o dôchodky, ktoré o 5, 10 rokov, 15, 20 rokov dostanú tí ľudia, ktorí nemajú vyššie príjmy, ako je priemerná mzda. Aj takí u nás žijú, dokonca takých je väčšina. A na nich sa zabúda, o nich sa nehovorí. Ani sa nehovorí o tom, že aký vývoj na kapitálových trhoch môžme v najbližších rokoch očakávať. To bude limonádka? To budú pripisované rasty a historické stúpania indexov. A ako to vieme na základe vývoja v posledných rokoch? Je naozaj najvýhodnejšie pre všetkých sporiteľov čo najviac ich nahádzať do akcií? To je veľká otázka. Veľká otázka na odbornú diskusiu.
Považujem za úplne zvrátené, že matky, ktoré vychovali deti, ktoré na Slovensku pracujú, financujú solidárne, a tak je to správne, dôchodkový systém pre všetkých, aj pre tých, ktoré deti nemajú. Tak je to správne, je to solidárne. Ale súčasne nielenže za to dostávajú diskrimináciu pri dôchodkoch, ale ešte navyše, keďže tie deti majú pravdepodobnosť, že budú mať výrazne vyššie príjmy ako minimálna mzda, ako priemerná mzda, z ktorých sa im potom budú počítať dôchodky, je veľmi malá. Oni teda na II. pilieri nezarobia. A namiesto toho, aby sme mali v sebe aspoň toľko slušnosti, že aspoň čiastočne im skompenzujeme túto diskrimináciu, toto vôbec neriešime, necháme to tak. Nikdy neprestanem na toto poukazovať a nikdy sa nevzdám toho, aby sme matky, ktoré vychovali deti, ktoré pracujú na Slovensku, aspoň čiastočne odškodnili za tú diskrimináciu, ktorej už desaťročia na Slovensku čelia.
Rodičovský bonus výrazne pomáha 80 % dôchodcom. Presnejšie približne 820-tisícom. Niektorí namietajú, že tých zvyšných 25, 20 % dôchodcov starobných nebude mať rodičovský bonus. Tomuto argumentu aj rozumiem, ale priznám sa, že aj sa mi nezmestí do hlavy, keď môžem pomôcť 80 % dôchodcov k zvýšeným dôchodkom a 20 % dôchodcom musím pomôcť inak, znamená to, že to neurobím? V štáte takmer neexistujú rozhodnutia, ktoré by sme ako politici dokázali urobiť, ktoré by pomohli 100 % občanov. Také rozhodnutia takmer neexistujú. Vždy je to tak, že sa snažíme nejakej skupine ľudí, nejakému čo najvyššiemu percentu pomôcť a iným neublížiť. Ako príklad by som uviedol napríklad zrušenie doplatkov na lieky pre deti do šesť rokov. To znamená od nula do päť rokov. To je iba 20 % všetkých nezaopatrených detí na Slovensku. Ale urobili sme to a možno o tri roky budeme vedieť urobiť aj to, že to budú deti do sedem rokov. Proste postupne robíme tie kroky, ktoré ľuďom pomáhajú aj s vedomím, že nepomôžeme naraz úplne všetkým, keď to môžme urobiť, tak to urobme, keď môžme niečo urobiť, tak pomôžme.
Predstavte si situáciu, že myslím, minulý týždeň vláda prijala nariadenia, kde sa rozhodneme pomôcť poľnohospodárom, ktorí mali problém so suchom tento rok. Bude argumentom proti tomu, aby sme im pomohli to, že dajme tomu aj akvaparky mali problém. Veď pomôžme aj akvaparkom, ale to neznamená, že kým nepomôžeme akvaparkom, nepomôžeme ani poľnohospodárom.
Na záver by som sa chcel vyjadriť k otázke, ktorú považujem za veľmi citlivú a relevantnú. Máme v spoločnosti niekoľko desiatok tisíc ľudí s ŤZP, medzi nimi niekoľko desiatok tisíc detí. Argumentom, ktorý je vznášaný voči rodičovskému bonusu, je, že takéto dieťa väčšinou, máme aj ľudí s ŤZP, ktorí pracujú, a tým pádom odvádzajú odvody, ale takéto dieťa, je veľa takých, ktorí nemôžu odvádzať odvody, to znamená, nevedeli by ich rodičia dostávať rodičovský bonus sprostredkovane od týchto svojich detí. Vždy som na túto námietku reagoval s tým, že toto si uvedomujem, ale nie všetky problémy, ktoré v spoločnosti máme, sa dajú riešiť v rámci dôchodkového systému a hovoril som o tom, že týmto ľuďom štát musí pomôcť a musí pomôcť inými prostriedkami a nie prostredníctvom dôchodkového systému.
Chcel by som teraz urobiť taký malý finančný odpočet, že som sa na to nevykašľal, ale myslel som to vážne, keď som to hovoril. V roku 2019 Slovenská republika vyplatila na kompenzácie, všetky kompenzácie osôb s ŤZP 396 mil. eur. Sú to také tri kategórie - príspevok na asistenciu, opatrováky a všetky ostatné kompenzačné príspevky. Skúste si tipnúť, koľko vyplatí Slovenská republika v roku 2023, na základe tých zmien a valorizácie a ďalších vecí, ktoré sme už urobili, a navýšením, samozrejme, 564 mil. eur. To znamená nárast od roku 2019 do roku 2023 od 168 mil. eur. Takýto nárast nebol v žiadnom segmente obyvateľstva, v žiadnom segmente pomoci, ktorý štát nejakej skupine obyvateľstva pomáha. 168 mil. eur pre 85-tisíc ľudí s ŤZP, to sú najmä poberatelia opatrovákov a príspevku na asistenciu. To znamená navýšenie, porovnanie roka 2019 a 2023, 1 976 eur v priemere na jedného človeka s ŤZP. Navýšenie, to čo štát dáva na pomoc ľuďom s ŤZP, na jedného človeka, hovorím o ročnom samozrejme, 1976 eur. Teraz si to porovnajme s dôchodcami.
Priemerný dôchodok bol v roku 2019, na konci roka približne 470 eur. Dnes je približne čosi menej ako 520 eur, započítajme aj januárovú valorizáciu, 580 eur. To je rozdiel 110 eur. Ročne je to 1 320 eur. Aby sme si predstavili, že takýto dôchodca by dostal ešte aj rodičovský bonus a dajme tomu, že má dve deti, ktoré zarábajú približne priemernú mzdu, tak by to bolo plus 400 eur v tomto roku. Dostávame sa na sumu 1 720 eur, navýšenie príspevku takémuto dôchodcovi. Ešte stále je to o 250 eur nižšie navýšenie na pomoc dôchodcovi v porovnaní s osobou, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie. To znamená výrazne viac pomáhame osobám s ŤZP.
Navyše ešte som veľmi rád, že do druhého čítania prešiel návrh pani poslankyne Žitňanskej, ktorý vlastne dorovnáva opatrováky pre ľudí, ktorí doteraz poberali tú nižšiu sumu opatrovateľského príspevku, ak by som započítal iba časť tejto sumy, tak ako je doteraz napísaná, tak by to bolo plus ďalších 500 eur zvýšenie ročné pomoci na jedného človeka, ktorý potrebuje pomoc od štátu.
Na záver by som povedal už iba posledný argument v prospech rodičovského bonusu. Aj rodiny, ktoré majú dieťa s ŤZP, majú častokrát dieťa, deti, ktoré pracujú, ktoré nie sú ŤZP. Má zmysel vyliať s vaničkou aj dieťa a nezaviesť rodičovský bonus, dajme tomu, matke s tromi deťmi, z ktorých jedno je ŤZP, to znamená nebude môcť poberať rodičovský bonus, ak to dieťa nepracuje? Ale súčasne jej vezmeme aj rodičovský bonus na dve deti, ktoré pracujú? To je naozaj to, čo by mamička, ktorá má dieťa s ŤZP, od nás chcela? Ja si myslím, že veľkej väčšine rodín, ktoré majú aj dieťa s ŤZP, pomôže aj rodičovský bonus.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
9:25
Zdôrazňujem, že označovanie týchto výrobkov grafickým symbolom je výlučne na báze dobrovoľnosti. A tento návrh vyšiel na podnet jednak Úradu priemyselného vlastníctva a jednak na podnet aj samotných držiteľov označení zemepisného označenia a označenia pôvodu, aby boli ich výrobky ľahšie identifikované na trhu, pretože, pretože navrhované grafické symboly pre tieto nepoľnohospodárske výrobky prirodzene len dopĺňa systém symbolov používaných v rámci politiky, kvality na úrovni Európskej únii pre označenia pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vína, aromatizovaných vinných výrobkov a tak ďalej, ktoré sú chránené výlučne na úrovni Európskej únie prostredníctvom nariadení Európskej únie, pri ktorých je používanie týchto grafických symbolov štandardom.
Čiže ja by som sa vám chcela vopred poďakovať za podporu a pevne verím, že tento zákon bude schválený.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je zaviesť grafické symboly pre zapísané označenia pôvodu a zapísané zemepisné označenia pre tzv. nepotravinárske výrobky, ktoré získali ochranu prostredníctvom práva a priemyselného vlastníctva, konkrétne prostredníctvom označenia pôvodu alebo zemepisného označenia. Ide teda o výrobky, ktoré nie sú poľnohospodárskymi výrobkami, potravinami, vínami, aromatizovanými vinnými výrobkami a liehovinami, ktoré bývajú obvykle označované aj ako remeselné alebo priemyselné výrobky. Označenie pôvodu alebo zemepisné označenie je možné získať len pre výnimočné výrobky, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť sú dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi. Remeselné výrobky alebo teda výrobky tradičnej slovenskej kultúry, ktoré sú späté s územím Slovenska alebo jednotlivými slovenskými regiónmi, sú súčasťou národného bohatstva a propagujú národné kultúrne dedičstvo. V registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sú zapísané napríklad také remeselné výrobky so zemepisným označením alebo označením pôvodu, ako je piešťanské bahno, kyjatické hračky, detvianska výšivka alebo modranská majolika a pre lepšie poznanie tejto kategórie výrobkov so zapísaným označením pôvodu alebo zapísaným zemepisným označením, ľahšiu identifikáciu týchto výrobkov na trhu a uľahčenie orientácie spotrebiteľa, sa pre danú kategóriu výrobkov navrhuje v tomto zákone aj zavedenie grafických symbolov pre tieto označenia pôvodu, ktoré v zákone č. 469/2003 absentujú.
Zdôrazňujem, že označovanie týchto výrobkov grafickým symbolom je výlučne na báze dobrovoľnosti. A tento návrh vyšiel na podnet jednak Úradu priemyselného vlastníctva a jednak na podnet aj samotných držiteľov označení zemepisného označenia a označenia pôvodu, aby boli ich výrobky ľahšie identifikované na trhu, pretože, pretože navrhované grafické symboly pre tieto nepoľnohospodárske výrobky prirodzene len dopĺňa systém symbolov používaných v rámci politiky, kvality na úrovni Európskej únii pre označenia pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov, potravín, vína, aromatizovaných vinných výrobkov a tak ďalej, ktoré sú chránené výlučne na úrovni Európskej únie prostredníctvom nariadení Európskej únie, pri ktorých je používanie týchto grafických symbolov štandardom.
Čiže ja by som sa vám chcela vopred poďakovať za podporu a pevne verím, že tento zákon bude schválený.
Ďakujem.
Rozpracované