72. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predkladateľka.
Ako môžem potvrdiť, naozaj tento zákon sme robili spolu, ale hlavne sú to všetky podnety, ktoré idú od matrikárov. Sú to najväčšie aplikačné problémy, s ktorými sa stretávali na tých matrikách. A jedna z tých hlavných vecí, ktoré si spomínala, je naozaj odstránenie tej byrokracie. Keď je cirkevný sobáš, tak tí snúbenci dôjdu na hocijaké miesto aj mimo svojho trvalého bydliska. Tam sa dohodnú, keď ich farár zosobáši, tak vlastne do tých piatich dní pôjdu a zoberú toto uzavretie manželstva na matriku a to je všetko.
Pri civilných sobášoch je tak, že v mieste trvalého bydliska si musíte ísť vybaviť delegačku, zaplatíte správny poplatok, ja neviem, ste mimo Bratislavy, potom dôjdete, ja neviem, že chcete byť zosobášení niekde v Bratislave na nejakej pamiatke, znova zaplatíte ďalší správny poplatok. Takže táto byrokracia zbytočná sa odstraňuje.
A zároveň meníme alebo uvádzame, že ak je sobáš v zastúpení, áno, niečo také existuje u nás, tak bude potrebné uviesť ten dôležitý dôvod. Teraz je to tak, že sa to väčšinou zneužíva, keď nejaký z Thajska, z Nigérie alebo z nejakých krajín dôjdu, prejavia záujem sa zosobášiť, uvedú tento dôvod, nastúpi nejaký splnomocnenec alebo advokát a ten advokát za vás uzavrie manželstvo. Zneužíva sa takto rôzna azylová politika alebo tieto cudzinecké predpisy.
Ďakujem.

Ja by som sa chcela len poďakovať mojim kolegom za spoluprácu, ako aj ministerstvu vnútra pri príprave tohto zákona. A zároveň matrikárom, ktorí nám dali podnet na vypracovanie tejto novely zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Veľmi stručne. Cieľom tohto návrhu zákona je zaradenie Dňa obetí pandémie COVID-19 do zoznamu pamätných dní, a to na 6. marca. V súčasnosti máme 21 pamätných dní v zákone, toto by bol 22.
Dôvodom, prečo s týmto návrhom prichádzame, je fakt, že pandémia COVID-19 mimoriadne ovplyvnili životy ľudí nielen na Slovensku ale po celom svete. A, samozrejme, najväčšiu traumu spôsobila rodinám, ktorým vzala ich blízkych. Čo sa týka počtu obetí, tak po celom svete ich rátame v miliónoch a na Slovensku podľa oficiálnych štatistík NCZI, teda Národného centra zdravotníckych informácií, sme týchto obetí mali viac ako 20-tisíc. Za každým takýmto číslom sú však konkrétne osudy ľudí a ich pozostalí sa združili do občianskeho združenia Skutočné obete. A toto občianske združenie sa už niekoľko mesiacov usiluje o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj takouto iniciatívou, teda iniciatívou na schválenie pamätného Dňa obetí pandémie COVID-19 v zákone o štátnych sviatkoch.
Práve z iniciatívy tohto občianskeho združenia vznikol nápad, aby týmto pamätným dňom na Slovensku bol 6. marec, pretože to bol deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 u nás na Slovensku. V tomto návrhu ide z môjho pohľadu o prejavenie istej empatie a ľudskosti. A myslím si, že naozaj je to najmenej, čo môžeme pozostalým po obetiach pandémie na Slovensku urobiť.
Preto vás chcem touto cestou poprosiť o podporu tohto návrhu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami. Dôvodom predloženia návrhu zákona je zvyšujúca sa cena elektrickej energie a potreba zabezpečenia kompenzácie slovenského priemyslu v súvislosti s neprimeranými nákladmi, ktoré sú spôsobené obchodovaním s CO₂ kvótami.
Legislatíva Európskej únie umožňuje členským štátom použiť až 25 % výnosov z celkových výnosov dražieb kvót na kompenzácie výrazných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú z premietnutia nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie.
Predložený návrh zákona upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót, ktoré sú príjmom environmentálneho fondu a slúžia na financovanie environmentálnej politiky, a to z pôvodných 30 % na 70 %. Navrhované zmeny zákona sú plne v súlade s pravidlami Európskej únie a konečná alokácia pre kompenzáciu prevádzok, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie, je tak vo výške 24,5 %. To je tesne pod maximálnym limitom povoleným zo strany Európskej únie. Pokiaľ bude pretrvávať nízka miera kompenzačných platieb, priemyselná výroba na Slovensku nebude ďalej efektívna ani elektrifikovaná.
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu a inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika a viazaná a s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1117. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi krátko predstaviť návrh novely o používaní elektronickej registračnej pokladnice a novelu zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ktorú predkladám spolu s kolegom Vetrákom, samozrejme, po subkoordinácii s ministerstvom financií.
Primárnym cieľom zákona, predkladaného návrhu zákona je efektívne znižovanie daňovej medzery zapojením širokej verejnosti do kontroly dodržiavania ustanovení zákona, čo bude mať vplyv na zvýšenie motivácie podnikateľov vydávať pokladničné doklady. Navrhovaným opatrením sa obyvateľstvu umožní získať finančný príspevok za úhradu dodaných tovarov a služieb určených vo všeobecne záväznom právnom predpise.
Príspevok bude možné po splnení zákonom ustanovených podmienok získať po zaregistrovaní žiadateľa v mobilnej aplikácii prevádzkovanej finančnou správou, ktorá ho po vyhodnotení splnenia týchto podmienok poukáže žiadateľovi na účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v zákonom ustanovenej lehote.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví, na aké tovary a služby možno príspevok uplatniť, spôsob označovania týchto tovarov a služieb na pokladničnom doklade, výšku príspevku, obdobie vyhotovovania dokladov, na základe ktorých si možno uplatniť nárok na príspevok, ako aj obdobie uplatňovania nároku na príspevok.
Cieľom návrhu zákona je eliminovať krátenie prijatých tržieb, a tým dosahovanie znižovania daňovej medzery. Ďakujem v tomto aj ministerstvu financií za koordináciu tohto.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, kolegynky, kolegovia, no, zámer zákona na zníženie daňovej medzery vo výbere DPH, toto je v poriadku. Samozrejme, namiesto zvyšovania sadzieb je vždy treba urobiť maximum preto, aby sme znižovali daňové medzery, takže toto je úplne v poriadku, toto rešpektujem a hlásim, že áno, jedna z najlepších ciest, ako naplniť štátnu kasu, je urobiť všetko pre to, aby sa znižovali daňové úniky, aby jednoducho neprofitovali podvodníci na tom, čo my všetci, v tomto prípade dépeháčku, zaplatíme. Čiže toto je úplne v poriadku, toto kvitujem a ja budem sa odvolávať ku ministerstvu financií, lebo jasne, proste ten návrh zákona je od nich a proste však tak to má byť, hej.
No, ale celý spôsob a postup a vôbec tá myšlienka toho zákona je jednoducho zlá. Ja teda budem sa snažiť v mojom vystúpení vysvetliť vlastne, kde sú tie problémy toho celého zákona, a teda čo by sa s tým možno dalo spraviť. Ja skúsim teda povedať, aby ľudia pochopili vlastne, že o čo ide. Čiže zákon navrhuje, aby občan mohol získať finančný príspevok za úhradu dodaných tovarov a služieb po zaregistrovaní sa v mobilnej aplikácii, ktorú bude prevádzkovať finančná správa, ktorá teda následne pošle nejaký cashback, takto to poznáme z toho bežného života, na účet občana. Najlepšie si to ešte ľudia vedia predstaviť ako Tesco kartu. To pozná asi každý. Proste máte kartu, kde si pípnete, čo ste si kúpili v tom Tescu, a to Tesco vám potom pošle proste nejaké peniažky naspäť.
No, tak ako toto patrí do súkromného sektora a je v poriadku, ak sa občan proste toto rozhodne urobiť, tak si myslím, že presne tento spôsob, aby to robil štát i keď na báze dobrovoľnosti, lebo aj tu je to také, že človek sa do toho môže a nemusí prihlásiť, tak toto, toto nepatrí vlastne do toho, čo by štát mal podľa mňa robiť. A možno začnem tým, že prečo. A začnem znova tým Tescom.
Sú ľudia, ktorí teda okej, stojí to za to, že teda tú Tesco kartu majú, ale ono to má aj ale. To Tesco presne vie, čo ste si kúpili, poznajú presne vaše spotrebiteľské správanie, vedia, kedy ste si kúpili aký tovar, ale dobre, je to Tesco. Ale ak sa pustíme do toho, že toto by mal robiť štát, i keď dnes na báze dobrovoľnosti, ale to je potom ako jeden, jedno ustanovenie v zákone, a bolo to aj v pôvodnej e-kase a bolo to aj na Ústavnom súde, kde teda štát chcel personalizovane zberať tie údaje vlastne o tom, čo si človek kupuje a toto ten zákon robí, že vy vlastne, štát bude vedieť o občanovi, ktorý sa do tohto prihlási, čo kúpil, kde kúpil, ako to kúpil. Jednoducho odovzdá človek štátu strašné množstvo informácií vrátane, samozrejme, asi nebudem to úplne citovať. Samozrejme, zákon určuje potom čo všetko, hej, meno, priezvisko, všetky tieto údaje, samozrejme, číslo účtu, aby vám to vedeli poslať. Čiže jedna rovina tohto celého je tá, že toto vytvára ten presne ten veľký štát, ktorý vie o občanovi stále viac a viac, pozná jeho spotrebiteľské návyky, pozná jeho, jeho, za čo míňa peniaze. Čiže toto je jedna vec. To je tá, ten pohľad slobody. Ale dobre, to je rozhodnutie každého človeka. Dnes je to dobrovoľné. Buď sa do toho zapojí, alebo sa do toho nezapojí.
To má ale aj druhú stranu, a to by sme mali práve v časoch ako teraz, keď sme v inflačnej kríze a už sa dostávame do stavu, že nie že nám rastú inflačné príjmy, to je to pozitívne, že môžme do rozpočtu pridať jeden a pol miliardy, ale už sa dostávame aj do stavu, keď nám začínajú a rastú tie inflačné výdavky. A to už vidíme teda na tých všetkých pomociach, ktoré treba robiť, tak tento systém, tento veľký štát tento zber údajov, samozrejme, vytvára a ja to zasa porovnám také to ministerstvo krúžkov pri tých voľnočasových poukazoch, tak tuto na finančnej správe to vytvára celú novú agendu. To sú proste, to sú servre, to sú ľudia, to je mobilná aplikácia, ktorú zákon zavádza, to sú ľudia za tým, to sú kontrolóri, ktorí budú kontrolovať, či to niekto nezneužíva. To, samozrejme, všetko ten zákon píše, tam sú dve strany o tom, ako to celé kontrolovať, aby to niekto nezneužíval. Toto proste vyrobí extrémne množstvo nákladov na strane štátu, ktoré jednoducho dnes si nemôžme dovoliť, fakt nie. Nedefinuje, nedefinuje tieto náklady zákon, ale to proste, to skutočne budú veľké čísla.
Čo je tam definované, ja to tu poviem, je, samozrejme, nejaký ten vývoj mobilnej aplikácie. Mne sa tak páči, keď sa tu rozpráva, že tej e-kase sa za 28-tisíc urobilo. Áno, nejaká záplata sa tam urobila za 28-tisíc namiesto nejakej veľkej sumy, ktorú by chcel dodávateľ, hej, ale napríklad tuná tá mobilná aplikácia v zákonu proste svojich finančných dopadov hovorí, že bude stáť jej vývoj okolo 760-tisíc euro a plus teda každý rok, samozrejme, nejaká správa. Myslím, že je tam 300-tisíc, ak si správne pamätám, plus-mínus. Takže toto sú ďalšie a ďalšie náklady, ktoré sú s týmto spojené. A jednoducho my, ja to poviem ešte zasa ešte inak. Aj na tejto schôdzi sme vlastne prekladali nejaké povinnosti, to bol myslím ten index daňovej spoľahlivosti, ktorý bude vlastne finančná správa posielať každému, každému podnikateľovi alebo teda každej, každej či už fyzickej, alebo právnickej osobe, podnikateľom a kde teda bude určovať, ako sú spoľahliví daňoví poplatníci a, samozrejme, budú na tom nejaké výhody, tak celý tento systém sa jednoducho musel odložiť, pretože finančná správa nestíha. A toto je vlastne ďalší veľký zver, ktorý znovu a znovu pridá vlastne tej finančnej správe ďalšiu a ďalšiu prácu a je teraz otázka, že ako to veľmi pomôže. A teraz, samozrejme, nie sme na úplne zelenej lúke, pretože my sme tu mali kedysi, volalo sa to bločková lotéria, začalo to v nejakom, sa mi zdá, 2013-tom. Chvíľku to spôsobilo boom, strašne veľa tých bločkov tam bolo, ale potom po čase to vlastne úplne kleslo a v podstate sa zistilo, sú k tomu také zaujímavé štatistiky, že to jednoducho nepomáha.
Za prvé to teda bolo stratové. Proste náklady na prevádzku celej tej bločkovej lotérie vysoko prevyšovali vlastne nejaké tie možné zisky vlastne z toho zistenia možno nejakých teda čierny bločkov a jednoducho, jednoducho nefungovalo to. Ja len k tomu možno poviem, že už keď teda toto bolo, to sú údaje z roku 2016. Takže zoberte si, že 40, slovom štyridsať, najaktívnejšej hráčov v tej bločkovej lotérii si vlastne zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov a potom mali, samozrejme, asi 10 % všetkých výhier, ale však okej. Ale jednoducho celá tá bločková lotéria proste nemala aleže žiadny vplyv na zlepšovanie a na znižovanie daňovej medzery. Hej ten základ, čo to malo robiť. Pár ľudí si na tom akoby pomohlo, pár ľudí sa tomu venovalo. Niektorí ľudia kľudne v robote si ťukali bločky, napríklad také predavačky, ktoré, kto si nezobral bloček, tak ho ťukali do systému, hej a tam boli potom takí frajeri, že najrýchlejší hráč dokázal za 10 sekúnd ten bloček zaregistrovať si v tej lotérii. Takže krát 8 hodín pracovná doba. Normálne, že boli ľudia, ktorí sa tomuto venovali a fakt tých 40, 40 ľudí najaktívnejších zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov. Tak nebudem už tomu venovať ďalší čas. Každopádne ukázalo sa, že tá bločková lotéria nemala význam. Podotýkam, že jej základ bol ten, že mala znižovať daňovú medzeru DPH. Nemala význam a naša ešte vtedy spoločná vláda, to ešte keď bol Edo Heger minister financií, sme to jednoducho zrušili. Dobre sa stalo. Ušetrilo to nejaké peniaze na prevádzke, prestalo to teda vyrábať stratu a proste zrušilo sa to. Dobré rozhodnutie, správne rozhodnutie, učme sa z dobrých rozhodnutí minulosti, ktoré koniec-koncov sme v tomto prípade aj urobili my. Takže to je akoby ten ďalší pohľad na vec, že toto nie veľmi pomôže.
A zároveň potom je ešte že taký ten pohľad, že tak nerobme nič. Nie, nieže nerobme nič. Dnes máme e-kasu a máme teda tie e-bločky a štát presne vie, koľko, kde a ako tých bločkov sa vydáva. To všetko, samozrejme, je dneska zachytené a ja tu niekde mám aj slová proste pána Jiřího Žežulku, proste šéfa finančnej správy, ktorý teda niekde povedal: "Finančná správa vie vďaka online evidencie tržieb presne určiť, či niektorá prevádzka vydáva, alebo nevydáva pokladničné bloky. Pokiaľ zákazník nedostane pokladničný doklad alebo dostane falošný, môže finančnú správu informovať cez aplikáciu "Over doklad"."
Čiže my dneska nie sme v bode nula. V prvom rade teda máme elektronickú evidenciu, kde teda na nejaké veľké percento by sme presne mali vedieť, hej a tam aj z nejakých štatistík a zo všetkého, teda či tá pokladňa funguje, či vydáva, alebo nevydáva, to je jedna vec. Zároveň, samozrejme, je k dispozícii aj aplikácia, ktorou finančná správa dáva možnosť každému jednému občanovi, aby si preveril, či bloček, ktorý dostal, či teda je pravý, alebo falošný a toto celé funguje. Zároveň finančná správa, samozrejme, zamestnáva ix kontrolórov, ktorí teda, ich úlohou vlastne je to celé kontrolovať, prichádzať na tie chyby, takže aj tento systém do nejakej miery funguje. A tu zasa pochválim, funguje v posledných rokoch dobre, pretože tá daňová medzera špeciálne aj pri dépeháčke sa výrazne znížila. Takže finančná správa si konečne, a to zasa to je výsledok práce proste tejto vládnej koalície, si robí tú svoju robotu dobre. Proste to, čo tam predvádzal pán Makó a všetky hentie mafie, čo tam boli predtým, to je minulosťou a je to vidieť na výsledkoch. Takže v poriadku.
Len prosím, nechajme ich pracovať. Ono sa akýkoľvek funkčný systém, a to myslím poznáte všetci, kto sme niečo niekde robili, sa dá veľmi efektívne znefunkčniť práve zadaním množstva ďalších úloh a povinností. To znamená, celý tento veľký zver, ktorý cieľ má správny, ale robí to nesprávnym spôsobom, vie, vie zasa tak zahltiť vlastne finančnú správu s tak malou pridanou hodnotou, že sa môže stať to, že tam, kde tá pridaná hodnota bola väčšia, že to tá finančná správa nebude stíhať. Takže toto je ďalšia vec, kolegynky, kolegovia, kde vyslovene zvažujme, či presne tento spôsob je, je akoby vhodný na to, čo sa chce dosiahnuť. No a poďme sa zasa posunúť.
Včera som tu pri skrátenom legislatívnom konaní rozprával o tom, že nám, samozrejme, vadí, že a zasa začnem pochvalou. Správne je to, že sa tá príjmová stránka zvýšila v rozpočte, že sa pekne presne rozpísalo odkiaľ tie financie od našich občanov, a ja im zasa poďakujem, ďakujem občania za to, že platíte dane, a teda pekne sa to rozpísalo na tej príjmovej stránke rozpočtu, ale na tej výdavkovej tam je to proste jedna čierna diera, jeden bianko šek, jedna Všeobecná pokladničná správa, jedno rozhodnutie ministra financií. Takto byť nemôže a to nám vadí. No a ten zákon zasa vlastne zavádza tuná niečo podobné. Toto je čisto rámcový zákon, o ktorom ale keď sa sa spýtate, že okrem teda nejakých nákladov na vývoj aplikácie, na údržbu aplikácie, dajú sa, samozrejme, prípadne zrátať aj nejaké personálne náklady, ale ten finančný dopad tohto zákona nevieme. Ale nevieme ho koniec-koncov ani, že koľko ľudí bude potrebovať. Vysvetlím prečo, ale ani hlavne nevieme, koľko to ten štát bude stáť, lebo tým zmyslom je to, že teda štát má vracať ľuďom nejaké peniaze na základe toho, že si teda kúpili nejaký tovar. Ale ten zákon, kolegyne, kolegovia, je len rámcový. Tentokrát ho odcitujem. On totiž vlastne len vytvára teda tú možnosť a to samotné, že na čo sa to bude aplikovať, proste bude určovať až vláda. Čiže vláda nariadením ustanoví tovary a služby, za úhradu ktorých sa bude poskytovať príspevok,
po b) spôsob jednoznačného označenia tovarov a služieb na tom pokladničnom bloku, výšku príspevku, obdobie vyhotovovania pokladničných dokladov, na základe ktorých si možno uplatniť nárok na príspevok a potom aj samotné obdobie.
Zasa, ono sa to môže javiť, že okej, ale skúsme použiť test Ficom. Toto inými slovami hovorí, že vláda môže povedať, že a mne sa páči sektor nábytkárstva a ja teda určím, že občan, ktorý si v tomto pol roku kúpi nábytok, tak jednoducho to bude tá oblasť, ktorá, a teraz sa určí, minule minister financií hovoril aj o 20 %, že sa vráti celá DPH, ja budem budem skromnejší, povedzme, že sa vráti 10 %, hej. Čiže takto vie vláda zasa len pokriviť akoby to trhové prostredie, lebo pomôže nejakému konkrétnemu sektoru, bodaj by sa rozhodla správne, ale veď hovorím, test Ficom je, že sa aj nemusí správne rozhodnúť a bude vlastne takto niečo podporovať a niečo nie.
Čiže, kolegyne, kolegovia, my dnes, keď aj tento zákon by sa schválil, tak sme zasa raz urobili len to, že sme nikomu nepomohli. Z toho zákona nie je nijak povedané, že ja neviem povedzme, či už sektor gastra, o ktorom sa tu snažíme mu pomáhať, alebo sektor energetiky, aj tam by sa dala znížiť dépeháčka, alebo sektor proste plynu, alebo čohokoľvek, hej. Proste to nevieme. Ešte zasa by to bolo možno iné, keby sme si fakt tu povedali to, čo my stále razíme. Odtiaľto peniaze a sem ich dať ľuďom, pomôcť ľuďom tým, čo potrebujú. Keby tu bolo napísané, že áno, v mimoriadnej situácii takéto niečo zavádzame a výsledkom bude, že všetci občania, ktorí teda majú energiu elektrickú, plyn alebo, ja neviem, vykurovanie, no čokoľvek, čo je vlastne teraz ten najväčší nárast, že im takto štát vráti povedzme nejakú časť DPH, okej. Dá sa povedať, zákon, ktorý pomáha tým, ktorým treba pomôcť treba, a v ideálnom prípade vždy pri takýchto veciach každá mimoriadna situácia má nejaké trvania. Treba povedať, že dokedy. Nerobme veci, ktoré nemajú, nemajú ten západ, že nemajú dôvod, kedy končia, lebo čas, kedy končia.
Takže toto, toto zasa je úplne nesprávne. Takto by sa to robiť nemalo. Zasa myslím si, že za tých dva a pol roka máme ix skúseností, kedy, zasa začnem v dobrom. Minister financií, áno, je šetrný a niekde skutočne ušetrí, ale peniaze sa využívajú efektívne, ale potom príde nejaká jadrová bomba, zasa nejaké plošné testovanie, zasa nejaké nákupy, kde sa proste potom strašne veľa peňazí minie. No a toto je presne tá príprava na zasa nejakú jadrovú zbraň, kde si potom vláda večer zasadne a určia, že toto hej, tento sektor, na takéto obdobie, v takomto množstve a, kolegynky, kolegovia, nikto z nás, kto tu sedí, nebude mať na to, ale že žiadny dosah, žiadny dosah, takže toto nie je dobré. Takto by sa to robiť nemalo.
Vidím, keď tu mám koniec zákona. Potom ďalšia vec, no tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2022. Zasa, čo to je za dátum? Ja chápem, že teda áno, dá sa to vysvetliť. Nech to platí čím skôr, aby sa čím skôr začalo robiť obstarávanie na tú aplikáciu mobilnú a ja neviem čo všetko. Ale ako ja si myslím, že robme veci aspoň ako tak dobre. Takéto zákony by normálne mali mať platnosť od 1. januára už keď, hej. Nech to má nejakú aspoň základnú štábnu kultúru. No a už keď som znovu spomenul tú mobilnú aplikáciu. Pamätáme si zopár mobilných aplikácií, ktoré vo finále nefungovali ani počas covidu. Pamätáme si aplikáciu, keď ja som tu rozprával, keď sa mala robiť covid pomoc, tie poukazy, niečo alá stravné poukážky to malo byť na ten, na covid, kde sa zasa k tomu mala vyrobiť mobilná aplikácia. Sám navrhovateľ to potom, samozrejme, sa to zrušilo, lebo to bol zasa ďalší zver nevyrobiteľný v nejakom krátkodobom horizonte a toto je rovnako. Proste tú aplikáciu nevyrobíte ani za mesiac. Za pol roka ju ani neodsúťažíte, nie ešte že by sa mala vyrobiť. Takže zas je to niečo, keby aj sme zobrali, že to pomáha ľuďom. Ono im to ale začne pomáhať možno vtedy, keď už, bodaj by to tak bolo, našťastie, už bude po možno aj inflačnej kríze alebo po energetickej kríze. Proste toto je niečo, čo je proste, je to, je to zver, ktorý sa má vyrobiť a bude stáť peniaze a nebude pomáhať.
Ďalšia taká mobilná aplikácia mala byť pri voľnočasových poukazoch. Takisto sa, kolegyne, kolegovia, už prišlo k tomu hej, už sa to posunulo. No okrem iného aj preto, že to proste nie je tak v krátkom čase zrealizovateľné, aby tá aplikácia fungovala, aby dokázala robiť to, čo sa po nej žiada. No a tu je to presne rovnaký príklad. Tá mobilná aplikácia bude drahá, jej vývoj, najprv odsúťaženie, potom jej vývoj bude trvať ďalej, čiže takto to, takto to fakt asi by nemalo byť.
No a, samozrejme, či už tú mobilnú aplikáciu, alebo to všetko okolo toho, tú kontrolu a to fakt sa stojí za to začítať sa do toho zákona. To je také množstvo úloh pre finančnú správu za ale v podstate veľmi limitovaný akože možný nejaký ten, ten dosah na tom, že to prinesie nejaké zníženie daňových únikov, že to je absolútne, absolútne neefektívne. Ja by som tu povedal zasa možno ten prípad gastra, to je taký ten vypuklý prípad, ktorý tu hovoríme často, ale hlavne, že to my hovoríme. To samotné gastro hovorí, že je na kolenách a je jedno a oni sami tiež čelia tomu, že v gastre sú najvyššie úniky, čo sa týka dépeháčky, ale aj tam sa tí podnikatelia delia na tých nepoctivých a na tých poctivých, a tým poctivým obrovsky vadí a sú na hrane toho, či budú vedieť ďalej fungovať, pretože tá výhoda toho, kto má tú chuť a odvahu podvádzať, je tých 20 %, to je fakt že obrovská výhoda a štát po jednej stránke prichádza o príjmy a príde skôr či neskôr o tých poctivých, lebo jednoducho to položia proste. Aj s energetickou krízou, veď to sme už viackrát na tejto schôdzi hovorili, nebudú schopní fungovať. Ak chceme pomáhať, zasa, znížme tú dépeháčku nie ako nejakú platbu naspäť. Proste znížme tomu sektoru alebo aj iným sektorom, tak ako som tu spomínal, možno ten plyn môže mať nižšiu dépeháčku. Proste znížme to priamo, nevyrobí to žiadnu ďalšiu byrokraciu, žiadnu ďalšiu byrokraciu, zníži to automaticky množstvo podvodov. Pretože keď sa zasa vrátim k tomu gastru, ak je 10 % DPH, tak tá motivácia podvádzať je jednoducho výrazne nižšia, pretože ten benefit, ktorý tým podvodom získate, sa výrazne znížil, ale to riziko, samozrejme, zostalo, lebo podvod je to rovnaký, či to robíte pri výnosnosti nejakej alebo pri výnosnosti podstatne menej. Riziko zostáva, furt je to daňový podvod a dá sa ísť do väzenia. Takže takýmto plošným zavedením sa práve tá daňová medzera výrazne, výrazne zníži. Áno, tu musím povedať, že ten prvý krok a tie prepočty hovoria o tom, že, že to bude, samozrejme, mať negatívny dosah na verejné financie, ale, samozrejme, žiadna z tých analýz nedokáže predikovať to zníženie množstva daňových podvodov, čo zasa vie vo finále spôsobiť to, že paradoxne, že či už ten výpadok bude nižší, alebo teda možnože, možnože paradoxne aj žiadny.
Takže ak chceme skutočne pomáhať a toto teda asi, asi je cieľom aj tohto zákona, aby sa pomáhalo ľuďom, tak robme to, kolegovia, tak, aby to dávalo zmysel, to je prvá vec, a aby to nestálo dodatočné peniaze, pretože toto celé, a tým už skončím, toto celé vlastne vo finále štátu viac zoberie na celej tej administratíve personálnych nákladoch, nákladoch na aplikáciu, nákladoch na kontrolnú činnosť a aj tam budú vznikať podvody. Ako, ako štátu dá, to znamená, že dokáže znížiť množstvo, množstvo čiernych alebo nevydaných blokov. Na to máme, kolegovia, systémy, ktoré veľmi dobre fungujú, a tu treba ešte raz pochvalu šéfovi finančnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja možno iba jednu krátku reakciu, čiastočne si to aj povedal v tom svojom prejave, že považuješ za správne, ak štát sleduje legitímny cieľ. A ja to považujem tiež za správne a, samozrejme, prichádza aj s mnohými návrhmi, ako to urobiť efektívnejšie. Ak si pamätám pri bločkovej lotérii, je to predsa len pár rokov dozadu, tam boli tí, ktorí mali z toho prospech len jednotlivci, ktorí boli vyžrebovaní, ak spomínam, tak si to spomínam. Tu môže byť každý občan, ktorý sa rozhodne splniť tieto podmienky na nejaký tovar v nejakom čase. A to je možno ďalšia vec, ktorá sa týka nastavovania nejakých limitov alebo výšok veci, ktorá je operatívna, pretože tu bude robiť vláda, to je prvá vec.
A druhá vec, ten občan to neni povinnosť, to je možnosť. A ak štát sleduje svoj legitímny záujem a cieľ znižovanie daňovej medzery, tak áno, aj toto môže byť jeden krok, ktorý tak sa môže alebo týmto krokom sa tak môže stať. Čiže, tú slobodu nikto nikomu neberie, nikto nikoho nikde neeviduje, pokiaľ ten človek sa vôbec nerozhodne niekde registrovať. A, samozrejme, bude sa to meniť v čase priestore, ako si to presne čítal, že budú to rôzne tovary a služby v určitom čase, dokonca aj uplatnenie v nejakom čase toho nároku.
A možno iba na záver, ja ďakujem terajšej finančnej správe, že áno, že ten, tá daňová medzera sa naozaj znižuje a aj ako si sám citoval, pán riaditeľ povedal o tom, že existujú aj nepravé doklady, ktoré môžu nahlásiť občania. A zdá sa, že s ním majú asi pomerne častú skúsenosť, tak podľa mňa aj toto je jeden z nástrojov, ktorý naozaj môže znížiť tú daňovú medzeru práve týmto návrhom.
Ďakujem.