72. schôdza

Ďakujem. Ja len chcem povedať plénu, že teda tí, čo prišli na kandidátke fašistov, mali vždy problém s rozoznávaním obetí a útočníka, a chcem informovať parlament, aby nezabudol, že zasadá zdravotnícky výbor k platom zdravotníkom o jednej.

Ďakujem pekne. Kolegom z finančného výboru pripomínam, že máme zasadnutie dnes o 12.00 h. To znamená ihneď po skončení rokovania pléna.

Ďakujem. Chcem pripomenúť poslancom, ktorí sú v hospodárskom výbore, že zasadáme dnes o trinástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. A po prestávke, po minúte, budeme pokračovať ďalej v prijímaní Fínska a Švédska do NATO.

(Krátka prestávka.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
79.
(Zaznievanie gongu.) V rokovaní v rozprave máme teraz pána poslanca Stančíka. Pán poslanec Stančík! (Krátka pauza.) Pán poslanec Kéry. (Krátka pauza.) Prepadáva. Pán poslanec Krúpa. Prepadáva. Pán poslanec Šudík. (Reakcie z pléna.) Dobre, pre... neni tu. Pán poslanec Stančík. Ďalej prepadol. Pán poslanec Kéry, prepadol. Pán poslanec Krúpa. (Reakcia z pléne.) Kéry, Kéry, Kéry je späť. Dobre.
Tak pán poslanec Kéry. Skoro sme to odrokovali. (Povedané so smiechom.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Pán minister, aj keď máme niekedy vzdialené názory, kľudne si môžete sadnúť vedľa mňa, verím, že dokážete počúvať moje vystúpenie aj z miesta po mojej ľavej ruke.
Dámy a páni, na úvod chcem povedať, že som sa nechcel zapojiť do diskusie, pretože som trošku hlasovo indisponovaný, ale nedá mi ako predsedovi zahraničného výboru, aby som sa nevyjadril k takej dôležitej téme, ako je vstup Švédka a Fínska do Severoatlantickej aliancie.
Ja môžem povedať, že náš pán predseda Robert Fico povedal veľmi komplexný príhovor. A povedal veľmi na rovinu, že strana SMER – sociálna demokracia nebude dávať nohu medzi dvere. Nevidíme dôvod, prečo by sme mali demokratickým štátom, ako je Švédsko a Fínsko, brániť ich slobodnému rozhodnutiu stať sa súčasťou v Severoatlantickej aliancii. Ale ja dodávam, pán minister, že naozaj na Slovensku stúpajú prívrženci ľudí, ktorí chcú vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie i Európskej únie, a my naozaj riskujeme stratu politickej desiatky. Ale jednoducho nikdy sme nekritizovali naše členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii ani sme nevyzývali k tomu, aby sme vystúpili z týchto dôležitých inštitúcií. Vy ste vo svojej úvodnej reči povedal, citujem, že štát má viacero funkcií. Jedna z nich je aj teritoriálna celistvosť, teda integrita. Ja súhlasím, ale dodávam jedným dychom, pán minister, ale môžete smelo povedať, že vláda Slovenskej republiky, ktorá má na starosti aj iné funkcie, ako je územná celistvosť, že si dobre robí úlohu, čo sa týka sociálneho štátu alebo ochrany právneho štátu? Ja si myslím, že nie, ale to by som odbočoval od témy.
Ďalej ste povedali, budem vás citovať, že najlepšie rozhodnutie, čo sme mohli urobiť, bol vstup do Severoatlantickej aliancie. Dámy a páni, ja si myslím, že Slovensko má oveľa viacej míľnikov, za ktoré môžeme byť oveľa viacej hrdí, a ten najdôležitejší je 1. január 1993, kedy vznikla samostatná Slovenská republika. Ďalej sú to dva významné dokumenty, ktoré prijala vtedajšia Slovenská národná rada v roku 1992, či už deklaráciu, alebo aj Ústavu Slovenskej republiky. Rovnako dôležité a možnože oveľa dôležitejšie, nie možno, ale určite dôležitejšie, je náš odkaz na Slovenské národné povstanie alebo na cyrilo-metodskú tradíciu.
Je zaujímavé, že keď sme vstupovali do Európskej únie, tak sa tak uskutočnilo na základe platného referenda, ale takéto referendum absentovalo pri vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancii. A viete prečo? Lebo v roku 1999, bolo to presne 24. marca, začalo bombardovane bývalej Juhoslávie, územia dnešného Srbska, bombardérmi Severoatlantickej aliancie. Pripomínam, bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Jeden z mojich predrečníkov hovoril o tom, že čo to bombardovanie znamenalo. Zahynulo 2 500 civilistov vrátane 89 detí, viac ako tisíc vojakov a policajtov. Zranenia utrpelo ďalších 12 500 ľudí. Letecké útoky nevyriešili problémy Kosova, nepomohli nastoliť mier a rešpektovanie zákonov. Naopak, vyvolali etnické čistky, obrovské porušovanie ľudských práv a medzinárodných noriem a tiež nové napätie, povedal ešte v roku 2009 vtedajší srbský premiér Cvetković. Aj preto sa vtedajší vládni politici rozhodli ustúpiť od referenda, pretože v slovenskom obyvateľstve postupne začala klesať podpora vstupu do Severoatlantickej aliancie. A vrchol všetkého bolo, že toto bombardovanie si niekto dokázal nájsť tú odvahu a nazvať ho, že to bolo humanitárne bom-bar-do-va-nie. Takýto oxymoron naozaj musel vymyslieť génius.
Druhá vec, na čo budem reagovať, je vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že Švédsko sa vzdáva svojej 200-ročnej neutrality. No musím povedať, že keby tu bol Olaf Palme, vynikajúci švédsky politik, tak by asi nebol nadšený z tohto rozhodnutia, ale to je presný obraz dnešnej doby. Aj v Európskej únii, aj v Severoatlantickej aliancii sme sa začali správať stádovito. Absolútne bez toho, že by sme sa niekedy zamysleli, či je to pre nás výhodné alebo nie, tak prijímame so sklonenou hlavou takéto rozhodnutia.
Pán poslanec Osuský hovoril aj o napadnutí Sovietskeho zväzu, ktoré napadlo Fínsko v roku 1939. Áno, treba mať historickú pamäť. Dámy a páni, ale keby som mal reprodukovať a správať sa podľa toho, tak si musím predsa pamätať aj to, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny na Slovensku. A my na to nezabúdame, na tých 120 vypálených obcí, na tie masakre a vyvražďovania civilného obyvateľstva v Tokajíku, v Kališti, v Kľaku, v Nemeckej, v Kremničke, ale to neznamená, že dnes budem pociťovať nenávisť voči Nemcom. Veď oni predsa nemohli za to, čo urobil Hitler. A my máme s Nemcami naozaj veľmi dobré a nadštandardné vzťahy. Aj preto si nemyslím, že Fíni by mali mať podľa návodu pána poslanca Osuského krvavé oči voči dnešnej Ruskej federácii za to, čo urobil Stalin. Takisto nie sú zodpovední za to, čo sa udialo. Navyše paralela v roku 1968, keď nás napadli spojenecké vojská Varšavskej zmluvy, tak sám prezident Vladimír Putin sa v Prahe za toto Českej a, samozrejme, aj Slovenskej republike ospravedlnil.
Nemôžem nezareagovať ani na pána poslanca Šefčíka, ktorý vyplakával nad tým, že čo sme všetko urobili po tom, čo poslanci vládnej koalície hlasovali za zmluvu so Spojenými štátmi. Nuž, pán poslanec, vy ste sa po prijatí tuná objímali, skákali ste, veselili ste sa a potom ste boli prekvapení niekedy z veľmi prehnanej reakcie obyvateľov. Ja som vždy povedal, že prosím vás, rodinných príslušníkov neťahajme, pretože mnohí mali záujem a vyhrážali sa najbližším rodinným príslušníkom. Ja som to odmietol. Na druhej strane, pán poslanec Šefčík, to, že ste hlasovali za túto zmluvu, to bude navždy zapísané vo vašom politickom curriculum vitae. Toho sa jednoducho nezbavíte a pôjde to s vami celý politický život.
Pán podpredseda Národnej rady Grendel hovoril o tom, že každý si musí položiť otázku, čo robil 24. februára a aký bol jeho postoj.

Ja poviem sám za seba, že v tom čase som bol na ceste do Prahy. Večer som okrem iného navštívil futbalový zápas Slávia Praha – Fenerbahce Istanbul a od rána mi zvonili telefóny od novinárov, ktorí sa ma pýtali, že čo hovorím na tú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Samozrejme, že som to odmietol a povedal som, že ide o hrubé porušenie medzinárodného práva. Ale na druhej strane a to neberiem, neberte ako ospravedlnenie tejto vojny, táto vojna je neospravedlniteľná, ale prečo sme si zatvárali v Európskej únii oči pred tým, čo sa dialo v rokoch 2014 až v rokoch 2022 na Ukrajine, ako sa nepekne chovala tá radikálna časť ukrajinských občanov voči rusky hovoriacej menšine na Ukrajine? Ako by zareagovali Európska únia, keby sme maďarskej alebo nejakej inej menšine na Slovensku zakázali používať ich jazyk napr. na školách? A to sa na Ukrajine udialo a dialo. A to nie sú výmysly, že tam zahynulo veľmi veľa nevinných civilistov vrátane detí v Luhansku a Donecku. Takže, prosím vás, ak hovoríme o vojenskej agresii, tak musíme brať do úvahy aj to, čo sa udialo pred tým. My sme neodsúdili to, že na Ukrajine stavajú pomníky Stepanovi Banderovi, regulárnemu fašistovi. Prečo sa Európska únia, prečo si zatvára oči pred týmto?
Na záver chcem povedať, tak ako povedal pán predseda Robert Fico, predseda našej politickej strany, nebudeme dávať nohu do dverí a ja naozaj nevidím, prečo by sme mali brániť Švédsku a Fínsku vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. A na druhej strane chcem jedným dychom dodať, že to nie je všeliek, pán minister, na riešenie súčasných globálnych problémov.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Áno, to bombardovanie Srbska a bývalej Juhoslávie, to je biľag, ktorý visí ako na nás. Ani nebolo to, neboli to vojská NATO, ktoré bombardovali bývalú Juhosláviu, ale presne to bolo, boli to Američania, Francúzsko a Angličania. Boli to tí, ktorí tam spúšťali humanitárne bomby. Spomínam si na hovorcu americkej armády, bol to poručík, ktorý sa vyjadroval k tejto vojne, ktorá tam bola. Tam zomierali nevinní ľudia, nevinné obyvateľstvo. Áno, boli to aj nemocnice, ktoré, ktoré tam padli, rozbité mosty, infraštruktúra totálne na cucky rozmlátená. Bol som v tej povojnovej krajine, viem to. Veľakrát sme nemohli prejsť cez mosty, museli sme sa ďaleko vracať. Rýchlik, ktorý išiel z Beogradu do Skopje, americký stíhač, pilot namieril rovno. To jak keby išiel rýchlik, to si tak predstavte z Košíc do Bratislavy, odpálil raketu na ten rýchlik plný civilných obyvateľov, cestujúcich, netrafil, zrobil otočku a druhým zásahom to odpálil. Tak toto, toto bol ten obraz. Mandát OSN na to nemali. Viete, najprv vyvraždili tam týchto ľudí, tieto, toto obyvateľstvo a potom si veľkoryso požiadali dodatočne mandát OSN a to humanitárne bombardovanie, Marián, ja ti to, Maroš, pripomeniem a otvorené nebo, to hovoril bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý aj teraz sa hrdo hlási k tomu, že znova by povolil ako tieto prelety. Toto civilné obyvateľstvo, ktoré tam bolo takto proste decimované.
Švédsko, Fínsko, že sa teraz nasilu pchá do NATO, myslím si, že je to totálne nevhodná situácia, ktorá tu momentálne je a len to zvyšuje napätie medzi Ruskou federáciou a člen, členskými krajinami NATO.