72. schôdza

Ďakujem.
Kolega Jozef Pročko, vo svojej rozprave si povedal veľa pravdivých slov. Mrzí ma ale, že na jednej strane si sa snažil niekoľkokrát vstúpiť do svedomia nás veriacich a odsúdiť konanie veriacich, ale ani jedenkrát som nepočul, že by si odsúdil odporné útoky plné nenávisti, vyhrážok o progresívnych liberálov. Práve od tých, ktorí sa najviac dožadujú tolerancie. Ja som tolerantný k inakosti a aj budem. Neodsudzujem ľudí, ale konanie áno, a v tom budem pokračovať naďalej. LGBTI, LGBTI+ komunite sa ale zastrašiť nedám a svoje názory rozprávať budem. Ja sa ale na ich úroveň neznížim a nikdy im nadávať nebudem, tak ako to robia oni mne, ale aj ďalším konzervatívnym. Majú nás za to najväčšie zlo a ich konanie sa dá prirovnať k tým, ktorých si často spomenul.
Ďakujem.

Taraba, pápež povedal, že je za registrované partnerstvo.
Gyimesi dostal vyhrážky, no ako ja som povedal, že nerozdeľujem ľudí na liberálov, homosexuálov, ale na dobrých a zlých a všade sa tí zlí nájdu, čo sa vyhrážajú.
Kuffa, mne je ľúto, že sa vám vyhrážajú, opakujem, všade sú zlí aj dobrí.
Gýmeši, Gýmeši (Gyimesi, pozn. red.), vieš, Ďuro, kto ťa tu netoleruje? Povedz mi. A opakujem, aj keď tebe sa vyhrážali tí ľudia, to je, to je to, to je to zlo v spoločnosti, ktoré všade je.
Kočiš, vy sa vyviňujete z pekla, do ktorého vediete svojich voličov. Kočiš, aj u vás na Facebooku každý jeden príčetný človek na Slovensku vidí, čo tam robíte, Kočiš. Šírite nenávisť aj vy. Vy tu, vy tu rozprávate o tom, že my tancujeme na hroboch, prepánaboha, vy ste tak zneužili túto tému a tak sa vyviňujete, Kočiš, z tejto témy, že to nie je možné. Ja vás, Kočiš, nepovažujem za konzervatívca. Ja vás, Kočiš, považujem za fašistu a extrémistu.
Kuffa, u blížnych svojich, u blížnych svojich, viete, to je tak, blížny je každý, len nesmieme tých blížnych mlátiť na poli, prípadne starenku prefackať. Viete, to je také, že tí blížni by mali byť naši naozaj blížni. A ja vás nepovažujem za, za človeka, ktorý by chcel ubližovať tým LGBT ľuďom, len to vy keď poviete naozaj niečo, tak to je jak, ako už ste tu počuli, jak keby ste bol z 12. storočia.
Kuriak, ja som to povedal, zlí sú aj na jednej, aj na druhej strane. Povedal som to. Ja nehovorím, ja nehovorím, ja nehovorím o tom, že, že v LGBT sa nájdu tiež všetci, že sú všetci skvelí, ale opakujem ešte raz, tolerujme, tolerujme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Marek, chcem ti poďakovať za ten tvoj príspevok k tým zlým človekom, to, čo si tak z toho svojho papieru prečítal, no tak to som bol označený ja za toho zlého človeka. A v podstate pochopil som tak, že si to odsúdil toho kolegu za to jeho vyhlásenie a de facto, neodsúdil si to? To tak potom som to zle asi pochopil ja, ale dobre. Ale ty si tu tak v závere tuná také biblické okienko tu otvoril, Židia a samaritáni sa nemali v láske. No do istej miery hej, ale toho milosrdného samaritána, ktorého si spomínal, kde zbojníci prepadli pocestného a samaritán bol ten, išiel kňaz, prekročil toho človeka v priekope, išiel levita, levita to bola extra trieda ako židovská, tiež ho prekročil a išiel samaritán, ktorí boli druhotriedni, tak boli považovaní. Hej, v tej spoločnosti, vo vtedajšej Palestíne. A práve samaritán bol ten, ktorý sa oňho postaral, zaplatil hostinskému a povedal, že keď bude ťa to stáť viac, ja pôjdem naspäť, to je cesta z Jeruzalema do Jericha alebo naopak, hej, z Jericha do Jeruzalema. Tam sa to stalo. Dnes je tam pravoslávny chrám, kostol, kláštor Svätého Juraja a niekto to tak hovorí, že kláštor Svätého samaritána. Samaritáni boli ľudia, ktorí boli, v podstate to bolo obyvateľstvo Perzie a židovstva, ktoré v podstate v oblasti, ktoré bolo vyľudnené za čias kráľa Nabuchodonozora, keď ľudia, Židia boli zobratí do babylonského zajatia, aby to nezostalo prázdne a vyľudnené, tak kráľ Nabuchodonozor tam poslal tých svojich ľudí a oni v podstate to obyvateľstvo židovské a pohanské sa zmiešalo. Preto boli také zápasy a boje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Parlament je odrazom spoločnosti. Tak ako si, pán kolega, povedal. A v našej spoločnosti je dnes nutnosťou, aby sme začali komunikovať viac slušne, viac tolerantne, snažili sa viac chápať súvislosti a empaticky odhadnúť, kedy je nutné vyjadriť sa a kedy je lepšie mlčať.
Spomenul si aj pápeža Františka. Aj my by sme mali pristupovať ku všetkým, opakujem, ku všetkým ľuďom s láskou a hlavne my v tejto sále.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, poslanec Kuffa, pochopil si to správne. Tak som to myslel, že sa mi nepáči, keď niekto či už z jednej strany, alebo z druhej strany hneď odsúdi človeka ako takého, že ty si zlý a ty si taký a taký, neodsúdil som kolegu, ale to, čo povedal. Takže to len na upresnenie. A čo sa týka toho biblického okienka, tak ja som to len naznačil, ale myslím, že sme sa pochopili, že Kristus vtedy hovoril, že každý je môj blížny. Chcel naznačiť, že každý. Aj samaritán, aj Žid, hocikto.
Pani kolegyňa Šofranko, ďakujem za faktickú poznámku a povzbudenie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, páni, v prvom rade by som chcel vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám obetí, ich priateľom, známym, všetkým, ktorých sa táto strata, nesmierna strata, dotkla či už osobne, alebo sprostredkovane a chcel by som vyjadriť tak symbolicky aj úprimnú sústrasť celej našej spoločnosti, ktorá v týchto dvoch ľuďoch stratila príslušníkov menšiny, ktorú mala chrániť a voči ktorej má dlh a voči ktorej má dlh nielen ako jedinej, takže spoločnosť má obrovský dlh vo vzťahu ku každej jednej menšine, ktorá u nás žije. Či už sú to osoby so zdravotným postihnutím, či už sú to príslušníci LGBTI+ komunity, či už sú to cudzinci, či už sú to Rómovia, jednoducho každý, kto je nejakým spôsobom iný, nemá problém sa za svoj život stretnúť s mnohými prejavmi, ktoré by sme vedeli označiť za netolerantné a nenávistné. Je mi ľúto, že sa naša spoločnosť nachádza v tomto stave. Je mi ľúto, že my politici veľakrát svojimi necitlivo zvolenými slovami, ktoré používame ako zbrane v politickom súboji, prispievame k tomuto stavu. Naozaj ma to mrzí a chcem aj ja svojím osobným príkladom a možno aj prostredníctvom kultivovanosti tohto príspevku sa pokúsiť prispieť k tomu, aby sme raz žili v inom svete, aby sme žili vo svete, kde budeme vedieť spolu hovoriť, kde budeme vedieť byť jeden k druhému ľudský, kde budeme vedieť chápať inakosť ako niečo, čo môže celú spoločnosť obohatiť a nie ako niečo, pred čím sa treba brániť, ako niečo, čo nás ohrozuje, ale ako niečo, z čoho môžeme čerpať, prostredníctvom čoho môžme ako celá spoločnosť ísť niekam ďalej, posunúť sa na vyššiu úroveň schopnosti spolunažívať. Desí ma, že neviem ani len pri takejto téme a pri tejto príležitosti zachovať slušný tón, veľmi ma desí a som z toho naozaj nervózny, že mnohí kolegovia ešte ani pri tejto príležitosti nevedeli nechať stranou politikárčenie, nevedeli nechať svoje obvyklé evergreeny a rozdeľovanie spoločnosti bokom, nevedeli prekonať svoju osobnú malosť. Je mi to naozaj veľmi ľúto. Aj touto cestou by som sa chcel ospravedlniť za všetky urážky a nenávistné prejavy, ktoré v tejto rozprave od mnohých kolegov odzneli vo vzťahu ku ktorémukoľvek príslušníkovi ktorejkoľvek menšiny.
Musím jednoznačne uviesť, že aj ja som za svoj život ako príslušník menšiny zažil rôzne prejavy, či už to odsudzovanie, či už to bolo nazeranie zvrchu, či už to bolo možno aj šikanovanie, alebo diskriminácia na základe zdravotného postihnutia, ale môžem vám povedať, že takéto skúsenosti by ste mať nechceli, môžem vám povedať, že príjemné pocity to neboli a môžem vám povedať, že tieto moje skúsenosti sú pre mňa veľmi silným mementom a veľmi silným nejakým bodom, nejakým majákom, nejakým, nejakou červenou vlajkou, red flagom hovoriacim o tom, ako sa ja v živote nechcem k iným ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom odlišní a iní, správať.
A na záver mi dovoľte vyjadriť takú moju osobnú túžbu. Chcem iný svet. Chcem, aby sme sa nejako neuspokojili s tým, že prijmeme uznesenie, aby sme si nepovedali, že to stačí a že ďalej netreba nič robiť a veď sme si porozprávali a tak nejak je to fajn. Chcem, aby sme vedeli počúvať, aby sme vedeli prijímať odlišnosť bez odsudzovania, bez ohľadu na jej druh, chcem viac ľudskosti. Dúfam, že sa tam raz dostaneme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec Drdul. Ako si poukázal na viac vecí, mňa zaujali z toho dve veci. Jedna vec je, že tá netolerancia sa, samozrejme, netýka iba jednej skupiny ľudí, tá netolerancia a barvou sme podobní a niekedy, niekedy je to nevšímavosť, ľahostajnosť, ale niekedy má také vyhrotené podoby, ktoré sme v najextrémnejšej podobe zažili minulý týždeň a dvoch ľudí to stálo život. A bez toho, aby sme teda bagatelizovali tie iné formy, tak je asi dôležité aj rozlišovať, je dôležité rozlišovať, čo je politický súboj, politická kritika a čo už je šírenie, šírenie nenávisti, neznášanlivosti a netolerancia v takých rozmeroch, že na ňu je potrebné reagovať, je potrebné reagovať aj politicky.
Druhá vec, ktorá ma zaujala, je, že jedna vec je, že budeme vyjadrovať sústrasť, budeme deklarovať, že odsudzujeme nenávisť, budeme sa zastávať tolerancie, ale dôležité je to, aby sme vytvárali aj podmienky pre normálne fungovanie ľudí, v tomto prípade ľudí s LGBTI komunity tak, aby mali pocit, že sú akceptovaní väčšinou, že sú akceptovaní väčšinou, že sú akceptovaní spoločnosťou, že sú akceptovaní ako normálna súčasť spoločnosti, ktorú ten zvyšok spoločnosti prijíma. Možno nie všetci, lebo nejaký nenávistníci tu budú vždy, ale spoločnosť ako taká a štát ako taký.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Drdul, mnohým nám to je ľúto. Je pravdou, že naša krajina je plná nenávisti, zloby a hejtu a aj my to zažívame na vlastnej koži. Nikdy nezabudnem na to, keď som prišla k lekárke a tá mi povedala, že ma nevyšetrí a vôbec mi nebude venovať svoju pozornosť, pretože som z hnutia OĽANO. Takže tú zlobu zažívame všetci a práve túto špirálu zla potrebujeme zastaviť. Zmena však musí nastať u každého jedného z nás a súhlasím s tebou, Dominik, že aj ja chcem iný svet.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tak ja začnem tiež s tým, s čím skončila kolegyňa, že aj ja chcem ten zmier, tiež chcem žiť v inej spoločnosti. Väčšina z nás, čo sme tuná, máme deti alebo už aj vnúčatá možno v takom veku, že už to začínajú vnímať a cítia to. Možno sa to, je to také zvláštne, ale rozhodol som sa to povedať, že stále tu hovoríme o zbytočnej strate dvoch mladých životov, ale je to zbytočná strata troch mladých životov. A práve o to ide, že existuje tuná skupina ľudí, ktorá sa nejakým spôsobom možno niekde radikalizuje, a tá nám nejako uniká, aj keď dnes som sa dozvedel z médií, že Vojenské spravodajstvo sledovalo aj túto skupinu ľudí, a tu je, myslím si, že priestor na to, aby sme možno dokázali predchádzať týmto tragédiám, ktoré možno vzniknú preto, že možno rodičia zlyhali, školstvo zlyhalo alebo, ja neviem, kto zlyhal a aj týmto smerom sa musíme do budúcnosti obzerať. A my ako poslanci Národnej rady musíme aj tomuto venovať priestor, aby sa tieto zbytočné životy nestrácali aj na tej strane, ktorí tie životy berú.
Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za vaše poznámky. Ondrej, možno som sa nevyjadril dostatočne jasne a možno sa mi to stalo pod stresom, ktorý stále mám, ale, samozrejme, som sa nechcel žiadnym spôsobom vyhlásiť za obeť dvojnásobnej úkladnej vraždy, ani som žiadnym spôsobom nechcel bagatelizovať obeť týchto dvoch mladých ľudí, pardon. Žiadnym spôsobom som nechcel svoje strádanie v živote, ospravedlňujem sa, žiadnym spôsobom nechcel svoje strádanie v živote pripodobňovať k tejto obrovskej strate. Je mi to ľúto a ak to tak vyznelo, budem sa nabudúce snažiť to zlepšiť a, kolegovia, nemám čo k tomu viac dodať. Iba to, že tak poďme na tom, prosím, pracovať spoločne a začnime tým, že sa budeme správať medzi sebou k sebe aspoň v medziach základnej ľudskej slušnosti a nebudeme si upierať základnú ľudskú dôstojnosť, ktorú má každá jedna ľudská bytosť od svojej podstaty. Ďakujem.