75. schôdza

19.10.2022 - 10.11.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

10.11.2022 o 10:10 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Pán poslanec Galek, no plne vás chápem. Ako bývalý štátny tajomník musíte obhajovať aj neobhájiteľné, avšak prečo ste nepovedali niečo k tomu komentu súvisiaceho s pomocou pri pohonných látkach? Nič ste neurobili, pán poslanec. Ako štátny tajomník čo ste urobili, že tu máme takúto vysokú cenu pohonných látok? A máme tu rekord pri otvorení najdlhšieho skráteného legislatívneho konania. Tam ste boli ticho.
Pán kolega Taraba, nech sa páči, máte všetci priestor prichádzať s nejakými návrhmi uznesení, nie je žiadny problém.
Pánovi Dostálovi už nie je dôvod vôbec čo povedať, pretože on je najväčší odborník na riešenie mieru na Ukrajine. Bože, ochraňuj Slovensko a Európsku úniu, keby sme mali takých vyjednávačov, ako pána Dostála.
Pán Baránik, no hlúposť je, že Európska únia je založená ako mierový projekt? Tak nehnevajte sa, ako to už netreba žiaden komentár. Ja som to vôbec nepovedal tak, ako ste to vy prekrútili, ale hlúposť určite to nie je, pretože, chvalabohu, že Európska únia vznikla na mierových základoch a mala by aj na tom pracovať, aby ďalej ten mier udržiavala. Pretože ak nakoniec z toho všetkého, čo sa tu deje, skonštatujeme, že kvôli len tomu, že Ukrajina nemohla byť neutrálna, máme rozbitú Európsku úniu, máme rozbité vzťahy s Ruskou federáciou, so všetkými, a naša životná úroveň bude klesať a Európska únia bude vôbec existenčne ohrozená, keď začnú veľké sociálne nepokoje, ktoré budú spôsobené práve tým, že to krajiny nezvládnu.
No a, pán Šefčík, ja som citoval z analýzy, ktorú spracoval Parlamentný inštitút. To sú všetko dáta, ktoré sú, nech sa páči, prečítajte si to.
A na objektivitu uvádzam, pán Galek, áno, je tam uvedené aj tých 61 eur. Áno, je to tam, Ja som to hovoril, že je tam časť, ktorá hovorí o tomto, ale sú tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.11.2022 o 9:40 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

9:40

Karel Hirman
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda parlamentu pán Blanár, nie je to téma novely zákona, ktorý tu predkladám, ale keďže ste ju otvorili, musím sa k tomu vyjadriť. Je, myslím, všeobecne známe z môjho cévečka, že od roku 1988 som osobne strávil na východ od našich hraníc, teda od mojich štúdií v Moskve, veľmi podstatnú časť svojej kariéry. Budem osobný. Mám tam veľmi veľa priateľov, rodinu, ten vývoj sledujem nie cez internet, sledujem to osobne. Osobne sa ma dotýka aj ako občana Slovenskej republiky. A teraz aj ako ministra tejto vlády.
V pondelok som bol zatiaľ naposledy v Užhorode na podnikateľskom fóre, ktoré bolo, ale je súčasťou medzivládnej komisie medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Neviem, kto z vás, koľkokrát bol vôbec na Ukrajine alebo povedzme v Užhorode, ktorý je skutočne rovno na hranici so Slovenskou republikou, 100 kilometrov od Košíc. V Užhorode sa nestrieľa, v Užhorode majú elektrinu, ale ak prídete na oblastnú administráciu, teda krajský úrad, všade sú vojaci, vrecia a obranné palebné postavenie pri vchodu do budovy. Toto je realita Ukrajiny, toto je realita, ktorá je na našich hraniciach.
Ukrajina nenapadla Ruskú federáciu, ani meter štvorcový z územia Ruskej federácie nebol obsadený Ukrajinskou armádou. Je to presne naopak. Vojna tam nezačala 24. februára tohto roku masívnym útokom o piatej hodine stredoeurópskeho času ruskou armádou. (Zaznenie gongu.) Vojna začala vo februári 2014... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, o súdnej mape môžete aj vedľa. Teraz máme tu iný bod.

Hirman, Karel, minister hospodárstva SR
... keď došlo k anexii Krymu. Odvtedy je tam vojna, viem o čom hovorím, keďže som bol člen tímu poradcu Európskej komisie, ktorí pôsobili priamo na Úrade vlády Ukrajiny, priamo pri premiérovi Hrojsmanovi tri roky. Zúčastňovali sme sa rokovaní ukrajinskej vlády, rokovaní parlamentu, kde som obhajoval alebo teda bol zúčastnený aj tvorbe legislatívy ukrajinskej a prežívali a videli sme presne, čo sa deje v tej krajine. Osobne a nielen v Kyjeve.
To, čo sa stalo od roku, od februára 2014, to, čo urobila elita v Moskve Putinova, je nielen ohrozením územnej integrity alebo útok na územnú integritu, bezpečnosť a elementárne ľudské práva a ukrajinských ľudí, ktorí sú bombardovaní vo vlastných domovoch. Ale je to útok aj na našu bezpečnosť, na to, čo naša Európa, spoločná Európa po druhej svetovej vojne sa mala poučiť z toho, že násilné zmeny hraníc, zneužívanie menšinových politík vedie ku katastrofám, ktoré postihli náš kontinent a nielen nás kontinent v 20. storočí.
Jeden z mojich obľúbených alebo najobľúbenejších politikov, lebo mám rád aj históriu okrem energetiky, je Winston Churchill. Ten po podpise Mníchovskej dohody, keď Neil Chamberlain prišiel do Londýna a slávnostne mával, že za... zachoval mier v Európe tým, že podpísal Hitlerovi rozbitie Československa našej vlasti, obsadenie Sudet a následne južného Slovenska Maďarskom po Viedenskej arbitráži. Ten mu, ten vyhlásil, Británia, Francúzsko, lebo to bolo urobené spoločne s francúzskym premiérom Daladierom. Británia, Francúzsko mali na výber medzi vojnou a hanbou. Zvolili si hanbu a budú mať vojnu. Ak by sme my teraz v tomto čase presadzovali tzv. mier na Ukrajine, budeme postupovať presne v stopách Neila Chamberlaina. Ukrajinci sa chcú brániť. Ukrajinci sú naši susedia. Ukrajinci sa hrdinsky bránia. Ukrajinci postupujú. Ukrajinci momentálne alebo jasne pokračujú vo svojej ofenzíve. Bránia svoje domovy, bránia svoje firmy, bránia svoju vlasť. Výzva na mier znamená inými slovami, aby sa vzdali. A táto výz... tieto výzvy prichádzajú práve v čase, keď víťazia.
Ja osobne som vždycky rád na strane víťazov. A nielen víťazov, ktorí hája svoju vlasť, svoju hrdosť, svoju štátnosť. Ak by Ukrajinci prehrali, tak to postihne celú Európu a v prvom rade nás, bezprostrednú susednú krajinu. Opakujem, stačí sa ísť pozrieť do Užhorodu, kde sa nestrieľa a napriek tomu vidíte, ako tá krajina žije vo vojne a čo to znamená.
Teraz v podstate k návrhu zákona. Ešte dodatok, naším susedom je Ukrajina, máme mať, hovoríme o priorite dobrých susedských vzťahov s našimi krajinami-susedmi. Ak budeme mať postoj, ktorý nie je v súlade so záujmom nášho suseda, elementárnym záujmom nášho suseda vyjadrený drvivou väčšinou ukrajinského obyvateľstva, a, samozrejme, vlády Ukrajiny a prezidenta a proste štátnych orgánov. Stávame sa, či chceme, či nechceme nepriateľským štátom pre Ukrajinu.
Teraz konkrétne k energetike. To, čo ste spomínali, nedá mi nespomenúť, že opäť, Winston Churchill, štatistika je presné sčítanie nepresných čísel. Tie opatrenia, ktoré sa robia v Európskej únii, sú primárne robené pre domácnosti, a to aj ste uviedli ten zoznam tých krajín. Tu je jeden podstatný detail, že my máme regulované ceny pre domácnosti do konca roka. A ak sa pozriete na údaje európskych týchto zdrojov, tam sme uvedení, že nič sme neurobili pre domácnosti.
A a na druhej strane sa pozrite, aké sú cenové úrovne v jednotlivých krajinách a Slovensko patrí medzi najlacnejšie krajiny v Európskej únii pre domácnosti v cenách energií. To je proste, ten presne dokladovanie o tom, čo som povedal o tom aforizme Winstona Churchilla k štatistikám.
Neoponujem, že sa dalo robiť viac a je možné urobiť viac. Určite a aj preto, ja odkedy som sa stal ministrom pred necelými dvoma mesiacmi, sa snažím to robiť každý deň. A toto je mojím cieľom a toto je mojou misiou.
Takže na záver, veľmi oceňujem, ešte raz vecnú, veľmi živú diskusiu vo výboroch. Veľmi si vážim a oceňujem doterajšiu podporu k návrhu tejto novely, ktorá bola vyslovená aj v skrátenom legislatívnom konaní, aj v prvom čítaní všetkými klubmi v Národnej rade, vlastne prakticky všetkými poslancami, ktorí boli v pléne. Lebo tento návrh zákona tejto novely je pre nás všetkých, pre túto krajinu pre, teda pre podnikateľský sektor. Nie je to politický návrh zákona, je to vecný, odborný a užitočný pre celú túto krajinu.
Takže ešte raz vás poprosím o podporu v záverečnom hlasovaní. Veľmi pekne ďakujem všetkých poslaneckým klubom, všetkým poslancom, ktorí doteraz tu vyslovili tú podporu. Lebo boli všetci a pevne verím, že aj v záverečnom hlasovaní to tak bude.
Ďakujem za pozornosť, prejem vám príjemný deň a všetko dobré. Mier a pokoj! (Potlesk.)
Skryt prepis

10.11.2022 o 9:40 hod.

Karel Hirman

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:55

Roman Mikulec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení páni, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaná právna úprava nadväzuje na ostatnú novelu volebného zákona, ktorá vytvorila legislatívny priestor. Pardon. Na špeciálnu úpravu hlasovania pre prípad pandémie. Riešením podľa predloženého návrhu zákona je doručovanie špeciálnych prenosných volebných schránok voličom, ktorí by sa museli z dôvodu hrozby šírenia ochorenia covid-19 zdržiavať v izolácii.
Na zabezpečenie celého procesu sa navrhuje vytvoriť 79 špeciálnych volebných okrskov, pričom územným obvodom špeciálneho volebného okrsku má byť okres. Za účelom zabezpečenia špeciálneho spôsobu hlasovania v referende a na zisťovanie výsledkov špeciálneho spôsobu hlasovania sa navrhuje zriadiť špeciálna okrsková volebná komisia.
Návrhom zákona sa upravuje komplexný proces špeciálneho spôsobu hlasovania vo všetkých jeho štádiách zohľadňujúc špecifiká oproti hlasovaniu bežným spôsobom podľa volebného zákona. Výslovne zákonom ustanovenou podmienkou na uplatnenie špeciálneho spôsobu hlasovania je, že k 30. novembru 2022 bude Úradom verejného zdravotníctva osobám pozitívnym na ochorenie covid-19 alebo osobám, ktoré s nimi prišli do úzkeho kontaktu, nariadená izolácia alebo karanténa. Ak sa karanténne opatrenia uplatňovať nebudú, neuplatní sa ani postup podľa navrhovaného zákona. Postup podľa tohto návrhu zákona sa uplatní len v referende vyhlásenom na základe petície občanov prijatej 24. augusta 2022.
Ministerstvo vnútra načasovalo predloženie tohoto návrhu zákona tak, aby zákon mohol byť schválený a uverejnený v Zbierke zákonov ešte pred vyhlásením referenda, ktoré by malo sa konať v úvode roka 2023.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.11.2022 o 9:55 hod.

Ing.

Roman Mikulec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:55

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o špeciálnom spôsobe hlasovania v referende vyhlásenom na základe petícií občanov prijatej 24. augusta 2022, tlač 1283, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1838 z 9. novembra 2022 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 626 z 9. novembra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením číslo 177 z 10. novembra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
Hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 178 dňa 10. novembra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.11.2022 o 9:55 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:10

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Hlasovanie o tomto bode bude o jedenástej.
Skryt prepis

10.11.2022 o 10:10 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:10

Viliam Karas
Skontrolovaný text
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, materiál k predloženému návrhu máte k dispozícii, včera sme ho, som ho predstavoval v prvom čítaní, čiže čakám na prípadné pripomienky a návrhy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

10.11.2022 o 10:10 hod.

Viliam Karas

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:10

Lukáš Kyselica
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona na ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský, a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor o návrhu zákona nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil ako spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.
Skryt prepis

10.11.2022 o 10:10 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:10

Lukáš Kyselica
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže ďakujem za odbornú debatu, ktorá sa tu včera viedla, troška sa to niekedy zvrtlo aj do neodbornej, ale to už asi k tomu patrí. Máme tu nejaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa nejakým spôsobom vyprecizovali. Jednak sú to pripomienky OLAP-u, čo sú také legislatívno-technické, na ktoré upozornil OLAP, aj napriek tomu, že sa nerobilo to stanovisko a sú tam dve vecné zmeny v jednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý má päť bodov, takže body 1, 3 a 4 sú opravou legislatívno-technických nedostatkov a body 2 a 5 pozmeňujúceho návrhu predstavujú vecné zmeny.
Bod 2. V rámci reformy súdnej mapy sa pri zriadení mestských súdov v Bratislave zaviedla možnosť, aby sa mohli prerozdeľovať medzi sudcov vznikajúcich mestských súdov spisy staršie ako sedem rokov. Vlastne vznikla tu diskusia so sudcami bratislavských súdov a aj taká požiadavka, aby sa mohli prerozdeľovať tie veci staršie ako päť rokov, takže toto je podstatou tohto bodu. Docieli sa tak vhodnejšia distribúcia reštančných vecí medzi sudcov vznikajúcich mestských súdov.
A čo sa týka bodu 5 vecnej zmeny, tak jedným z cieľov vládneho návrhu zákona je aj riešiť nie úplne vhodnú situáciu v personálnom obsadení zriaďovaných správnych súdov. Na základe diskusie vzišla požiadavka, aby sa dala šanca aj pre hosťujúcich sudcov, resp. aby sa umožnilo aj im uchádzať sa o funkciu sudcov na správnom súde. Hosťujúci sudca je v podstate sudcom okresného súdu. Sudcovia okresných súdov majú už teraz vytvorenú možnosť uchádzať sa o funkciu sudcu na správnych súdoch preložením po absolvovaní previerok sudcovskej spôsobilosti. Podľa § 11a ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich hosťujúci sudca môže byť preložený na iný súd až po tom, čo si odrobí štyri roky ako hosťujúci sudca. Pozmeňujúci návrh v tejto súvislosti robí len to, že v prípade tých hosťujúcich sudcoch, sudcov umožňuje ich preloženie aj pred uplynutím spomínanej doby tých štyroch rokov. Samozrejme, previerky sudcovskej spôsobilosti zostávajú u nich zachované pri predkladaní na, pri prekladaní na správne súdy. Ide však o dočasnú úpravu, ktorá sa použije len u tých hosťujúcich súdov, sudcoch, ktorí požiadajú na preloženie na správny súd do 28. 2. 2023. Ak sa umožňuje sudcovi okresnému, okresného súdu, ktorý je tam sudcom dajme tomu dva-tri mesiace, nechať sa preložiť na správny súd, tak zrejme niet dôvodu neumožniť hosťujúcemu sudcovi, ktorý vykonáva funkciu možno dva-tri roky.
A okrem toho tento bod reaguje aj na platné znenie § 14 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého preloženie sudcu je možné až po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu, okrem prípadu, že sú tam dané vážne osobné dôvody na preloženie aj pred uplynutím tejto doby. V snahe čo najviac zreálniť personálne obsadenie správnych súdov sa navrhuje v bode 5 dočasne, tiež do 28. 2. 2023, neaplikovať toto obmedzenie preloženia sudcu pri obsadzovaní voľných miest sudcov správnych súdov.
Takže prečítam teraz ten prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Milana Vetráka a Lukáša Kyselicu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
1. V čl. VII body 1 až 6 sa za slová "prílohe č. 1" vkladajú slová " v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr".
2. V čl. VIII sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V § 18n ods. 12 sa číslo "2015" nahrádza číslom "2017"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. IX bod 2 v § 51b ods. 4 druhej vete sa za slovo "funkcie" vkladá slovo "len".
4. V čl. IX bod 3 v § 101f písm. b) sa slová "písmena b)" nahrádzajú slovami "písmena a)".
5. V čl. XII bod 5 v § 3 ods. 8 druhej vete sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "bez splnenia podmienky uplynutia ustanoveného času odo dňa vymenovania do funkcie sudcu2) a v prípade hosťujúceho sudcu aj bez splnenia podmienky výkonu funkcie hosťujúceho sudcu po určený čas.3)" a na konci bodu 5 sa pripájajú tieto slová:
"Poznámky pod čiarkou k odkazom 2 a 3 znejú:
"2) § 14 ods. 5 zákona č. 385/2020 Z. z. (správne č. 385/2000 Z. z., pozn. red.) o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 152/2017 Z. z.
3) § 11a ods. 4 zákona č. 385/2020 Z. z. (správne č. 385/2000 Z. z., pozn. red.) v znení zákona č. 282/2019 Z. z."."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
To je jeden ten pozmeňovák.
A druhý viac-menej tu bude viacej verzií. Týka sa to tých sudcovských previerok, čo tu boli včera rozoberané, takže pani Kolíková bude mať jeden návrh. Tu je tiež taký druhý kompromisnejší a uvidíme, nechám to na diskusiu.
Takže navrhuje sa skrátiť doba dočasného pridelenia na maximálne jeden rok v období troch rokov, pretože pôvodne navrhovaná doba dvoch rokov je neúmerne dlhá s ohľadom na dočasný charakter tohto inštitútu. A čo sa týka druhej novelizačnej časti, tak cieľom pozmeňujúceho návrhu je zabezpečiť funkčnosť správnych súdov a súčasne i to, že súdnictvo na správnych súdoch budú vykonávať sudcovia, ktorí spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti. V záujme plynulého výkonu správneho súdnictva sa navrhuje, aby sudcovia, o ktorých prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti tvorí agenda správneho súdnictva a ktorí požiadajú o preloženie na správny súd do 28. februára 2023, boli preložení na správny súd bez predchádzajúceho preverenia splnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti. U týchto sudcov však Súdna rada preverí naplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti dodatočne, po ich preložení. Tým sa zabezpečí riadne fungovanie správnych súdov, ako aj to, že správne súdnictvo budú vykonávať sudcovia podrobení testu osobnej integrity pre výkon funkcie sudcu, tzv. test sudcovskej spôsobilosti.
Takže prečítam teraz ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
1. V čl. VI, v novelizačnom bode 2., v § 12 ods. 3 sa slová "dva roky" nahrádzajú slovami "jeden rok".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
2. V čl. XII, v novelizačnom bode 5., v § 8 ods. 3 prvej vete sa za slová "sudcovskej spôsobilosti" pripájajú slová "pred jeho preložením na správny súd" a na konci odseku sa pripája veta: "U sudcu preloženého na správny súd podľa prvej vety vykoná Súdna rada Slovenskej republiky dohľad nad splnením predpokladov sudcovskej spôsobilosti do troch mesiacoch od preloženia na správny súd."
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.11.2022 o 10:10 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:10

Boris Susko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k reforme súdnej mapy bolo toho už naozaj povedané v rámci legislatívneho procesu veľmi veľa, tak z hľadiska procesného, ako aj z hľadiska vecného. Len na pripomenutie, z procesného hľadiska je naozaj zaujímavý legislatívny proces prijímania tejto reformy, kedy samotní sudcovia kritizovali, že s nimi nebola v dostatočnej miere táto reforma komunikovaná napriek tomu, že to vyžadujú aj medzinárodné štandardy, najmä Európska komisia pre efektívnu justíciu, ktorá jednoznačne hovorí, že takáto forma reformy musí byť komunikovaná so sudcami a mala by si získať podporu sudcovského stavu na to, aby mohla byť naozaj efektívne, efektívne implementovaná, k čomu teda v celom tom procese nedošlo.
Ďalej z hľadiska teda toho procesného aj väčšinový nesúhlas odbornej verejnosti s návrhom reformy súdnej mapy ako takej, nehovoriac o tom už, že neprijatie zákonov o mestských súdoch, ktoré boli predložené ako vládne návrhy zákona do pléna Národnej rady a boli neodhlasované, a následne teda pri porušení všetkých pravidiel legislatívneho procesu bola táto úprava zriadenia mestských súdov vsunutá do tohto zákona, o ktorom teraz, o ktorej novelizácii teraz rokujeme, napriek tomu, že tieto, ako som povedal, neboli schválené a podľa zákona o rokovacom poriadku bolo potrebné dodržať šesťmesačnú lehotu na ich opätovné prerokovanie. Na čo sme upozorňovali už vtedy, avšak napriek tomu tieto boli opätovne schválené. V tejto súvislosti musím povedať, že mi prišlo až komické vystúpenie pána poslanca Dostála včera ráno k skrátenému legislatívnemu konaniu, kde kritizoval, čo má byť alebo nemá byť predmetom skráteného legislatívneho konania po tom, čo predviedla táto koalícia pri prijímaní tejto reformy, keď, ako som povedal, obišla celý legislatívny proces podľa zákona o rokovacom poriadku, kde, ako som povedal, ak nebol prijatý zákon v riadnom procese v pléne Národnej rady v druhom a resp. v treťom čítaní, tak je ho možné opätovne predložiť až po 6 mesiacoch, na čo teda táto vládna koalícia, pani ministerka, obišla celé toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku tým, že vsunula túto istú úpravu, ktorá neprešla v samostatných zákonoch do iného zákona, do zákona, o ktorom dnes rokujeme a takýmto spôsobom boli tieto mestské súdy schválené, podľa môjho názoru, ako som upozorňoval aj vtedy a opakujem to aj teraz v rozpore s legislatívnymi pravidlami, resp. v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
Z vecného hľadiska, ako som spomenul, nesúhlas širokej odbornej verejnosti je možné dokumentovať aj na samotnej legislatívnej komisii pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, kde pri prerokovaní v tejto komisii v zásade všetci členovia tejto komisie boli proti prijatiu súdnej reformy v takom tvare a v takej forme, ako bola predložená, ako nakoniec aj bola schválená v pléne Národnej rady.
No a dnes, dnes tu máme dôsledky tohto spackaného procesu v priamom prenose, kedy musíme odkladať účinnosť tejto reformy, pretože v praxi by aplikácia tejto úpravy od 1. 1. 2023 znamenala v zásade zrútenie celého systému, čo v konečnom dôsledku by znamenalo nie zefektívnenie a zrýchlenie prístupu k súdu ako základného princípu a aj základného cieľa tejto celej reformy, ale naopak by znamenala predĺženie súdnych konaní a sťaženie prístupu občanov k súdu, čo je základné aj ústavné právo.
Včera v rozprave vo faktických poznámkach tu tak ako pán poslanec Lehotský, tak aj pán poslanec Baránik rozprávali o tom, že ako treba zabezpečiť, ako je tento návrh novely zákona zlý, lebo treba zabezpečiť rýchlosť konania a efektívnosť konania, no ale práve ak by sme ponechali zákon účinný od 1. 1. 2003 v takom stave, ako je, tak by znamenal v konečnom dôsledku pravý opak ako zrýchlenie súdnych konaní.
Na koniec môžme to dokumentovať aj na indikatívnom prieskume ministra spravodlivosti, ktorý bol, ktorý pán minister spravodlivosti, keď nastúpil do funkcie, zrealizoval v septembri roku 2022, kde v tomto prieskume sa pýtal pán minister jednotlivých sudcov, ako vnímajú pripravenosť súdov na túto reformu, osobitne vo vzťahu k zriadeniu správnych súdov. Tohto prieskumu sa zúčastnilo 453 sudcov, resp. sudkýň, teda viac ako tretina celého sudcovského stavu. Na otázku či je legislatívna úprava implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, z týchto 453 sudcov 381, to je 84 %, odpovedalo že nie. Na otázku či je personálna pripravenosť implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, odpovedalo 413 sudcov že je, čo je 91 %. Na otázku či je materiálno-technická pripravenosť implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, odpovedalo 415 sudcov nie, čo je 92 % všetkých týchto sudcov, ktorí sa zúčastnili tohto prieskumu a na otázku, aký bude mať súdna mapa a správne súdy vplyv na prístup k spravodlivosti odpovedalo 73 %, to znamená 330 sudcov, že negatívny.
A podľa, teda na otázku podľa ich názorov ako prispeje, resp. či prispeje vznik správnych súdov k skvalitneniu a zrýchleniu ich rozhodovacej činnosti, odpovedalo že nie 395 sudcov, čo je 87 %. No a úplne na záver pokiaľ sa bavíme najmä o dôvodoch na túto legislatívnu úpravu, ktorá má posunúť účinnosť z 1. 1. 2023 na 1. júna 2023, kedy sa pán minister pýtal sudcov, či plánujú požiadať do konca roku 2022 súdnu radu o preloženie na novozriadený správny súd, odpovedalo až 433 sudcov, to znamená 95,6 % že nie.
Čiže aj z tohto možno vidieť, že tá pripravenosť súdov a sudcov na túto reformu, najmä pokiaľ ide o zriadenie správnych súdov, je absolútne nedostatočná, a preto oprávnenosť tohto návrhu zákona na odloženie účinnosti je úplne, úplne v poriadku a ja musím povedať za stranu SMER - sociálna demokracia, že tento návrh zákona podporíme.
Samozrejme, s tým súvisia aj ďalšie opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, ktoré tu boli toľko kritizované počas včerajšieho dňa, ktoré by mali personálne zabezpečiť obsadenosť týchto správnych súdov a my si myslíme, že sú v poriadku, pretože, ako sa aj hovorí v dôvodovej správe, máme 10-tisíc spisov, ktoré majú prejsť na tieto správne súdy a pri súčasnom personálnom obsadení alebo pri tom ako vyzerá, že bude personálna obsadenosť na správnych súdoch, je toto absolútne, absolútne nerealizovateľné a to, čo hovorila včera pani ministerka, že však dá sa to riešiť aj tak, že niektoré z nich ostanú na existujúcich súdoch a niektoré prejdú na tie nové správne súdy, no tak to by ešte len vznikol chaos a to by naozaj zabezpečilo zrýchlenie, "zrýchlenie" súdnych konaní a prístup k súdu, ja si myslím, že to by bol absolútny chaos a predĺžili by sa súdne konania nieže o dni a týždne, ale o mesiace, o celé mesiace. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne legitímna požiadavka.
Ja som na výbore aj apeloval, resp. som interpeloval pána ministra s tým, že či nie je možné zvážiť aj úpravu, ako je v Čechách, český model, že by na krajskej úrovni zostali správne kolégiá, tak ako sú dnes a, samozrejme, odvolacím orgánom by bol Najvyšší správny súd, ktorý je už zriadený tak, ako to funguje v Čechách, avšak pán minister z hľadiska toho, že reforma je už nejakým spôsobom rozbehnutá, tak s týmto nevyjadril súhlas, čo chápem, ale z hľadiska toho, aby naozaj sme zabezpečili funkčnosť týchto správnych súdov, tak určite, určite je potrebný takýto odklad účinnosti a najmä zabezpečenie personálneho obsadenia, ale aj materiálno-technického vybavenia a ďalšie súvislosti, ktoré s tým sú spojené tak, aby tá agenda mohla plynule prejsť na jednotlivé správne súdy a aby sa tieto konania nezdržiavali.
Vzhľadom k tomu, že máme otvorený tento zákon, tak sa nám tu otvára priestor aj na niektoré ďalšie úpravy, k čomu predložím aj pozmeňujúce návrhy a to vo vzťahu k mestským súdom v Bratislave a k riešeniu poručenskej agendy, tak ako je nastavená v tomto zákone. Treba povedať, že z hľadiska mestských súdov v Bratislave problém doterajších alebo súčasných okresných súdov v Bratislave nie je ich nedostatočná špecializácia, ale dlhodobé poddimenzovanie najmä pokiaľ ide o Okresný súd Bratislava I, pričom zriadenie mestských súdov v Bratislave v aktuálne schválenej podobe túto situáciu nijakým spôsobom nerieši a bez personálneho doplnenia povedie k tomu, že z pohľadu rýchlosti konania sa dnes neakceptovateľný stav najmä na Okresnom súde Bratislava I v priebehu rádovo niekoľkých mesiacov prenesie na mestské súdy, osobitne na Mestský súd Bratislava I a Mestský súd Bratislava IV. Navyše, keďže v Bratislave zostáva zachovaných 5 okresných prokuratúr, v prípade Mestského súdu Bratislava I tiež reálne hrozí, že prokuratúra nedokáže zabezpečiť účasť prokurátorov príslušnej okresnej prokuratúry na všetkých nariadených hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutiach, čo v konečnom dôsledku povedie k zbytočným prieťahom v konaniach. A so zreteľom teda na uvedené považujeme náklady a úsilie, ktoré budú musieť byť vynaložené v súvislosti so zriadením mestských súdov v Bratislave, za bezprecedentné mrhanie materiálnymi a personálnymi kapacitami, ktoré nepovedie k reálnemu naplneniu cieľov reformy, a to je zefektívnenie a zrýchlenie konaní.
Pokiaľ si zoberieme dôvodovú správu k návrhu zákona, tak v dôvodovej správe sa takisto hovorí, že organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu, situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií. Schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov, pričom oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu. Čiže to sú dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som predložil svoj alebo aby som teda mal dôvod predložiť svoj pozmeňovací návrh č. 1, ktorý rieši návrat späť k systému okresných súdov v Bratislave. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý takisto predložím, ktorý je aj súčasťou návrhu č. 1, a predkladám ho alternatívne pre prípad, že by môj pozmeňujúci návrh č. 1 nebol schválený, je riešenie poručenskej agendy.
V súčasnom znení po schválení tejto reformy súdnej mapy došlo k stanoveniu kauzálnej príslušnosti pre tri krajské súdy v poručenskej agende a to Krajský súd Žilina, Krajský súd Trnava a Krajský súd v Prešove, pričom Krajský súd v Žiline má byť odvolacím súdom v týchto veciach pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici a Trenčíne, Krajský súd v Trnave pre obvody Krajského súdu v Bratislave a v Nitre a Krajský súd v Prešove pre obvody Krajského súdu v Košiciach. Domnievam sa, že práve je potrebné prehodnotiť túto kauzálnu príslušnosť v poručenskej agende, teda v agende, ktorej sa týka riešenia sporov o maloleté deti a to vo vzťahu k týmto krajským súdom najmä vzhľadom na to, že účastníkmi týchto konaní sú často sociálne odkázané osoby, kde takýto, takéto stanovenie kauzálnej príslušnosti len pre tri krajské súdy na území Slovenska dramaticky zvýši trovy konania, zvýši dostupnosť, resp. nedostupnosť súdu pre tieto osoby a bude problematické z hľadiska aplikácie a z hľadiska zvyšovania nákladov pre občanov. Preto si myslím, že je potrebné prehodnotiť aj túto otázku a vrátiť sa späť k tomu, že túto agendu poručenskú budú vykonávať naďalej všetky krajské súdy.
Čiže toľko úvodom a k odôvodneniu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov, pred tým ešte ako prečítam tieto pozmeňujúce návrhy, by som opätovne chcel upozorniť aj pána spravodajcu, že predkladám dva pozmeňujúce návrhy, kde v tom prvom pozmeňujúcom návrhu je úprava mestských súdov a takisto poručenskej agendy, ktorý sa vylučuje s tou úpravou toho druhého pozmeňujúceho návrhu, čiže ak by prešiel v hlasovaní ten prvý návrh, tak ako ho predkladám, potom o tom druhom návrhu by sa už nehlasovalo. Ak by nebol schválený ten prvý návrh, tak potom nie je problém s konfliktom a môže sa hlasovať o tom druhom pozmeňovacom návrhu.
Takže, pán predsedajúci, budem teraz čítať prvý pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. § 15 ods. 2 znie: "Konanie v prvom stupni v obvode Okresného súdu Bratislava I vykonáva Okresný súd Bratislava I, ak tento zákon neustanovuje inak."
2. V § 16 ods. 1 písm. a) znie:
"a) v obvode Krajského súdu v Bratislave
1. Okresný súd Bratislava I pre územný obvod okresu Bratislava I, územný obvod okresu Malacky, územný obvod okresu Pezinok a územný obvod okresu Senec,
2. Okresný súd Bratislava II pre územný obvod okresu Bratislava II,
3. Okresný súd Bratislava III pre územný obvod okresu Bratislava III,
4. Okresný súd Bratislava IV pre územný obvod okresu Bratislava IV,
5. Okresný súd Bratislava V pre územný obvod okresu Bratislava V,"
3. V § 16 ods. 2 písm. a), v § 521 ods. 2 a v § 562 ods. 2 sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
2. V čl. III sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
"1. V § 22 písm. a) a v § 26 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
2. V § 23 písm. a), v § 28 písm. a) a v § 29 sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava V".
3. V § 24 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava IV" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava III".
4. V § 27 sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava II".
5. V § 33 sa slová "Mestský súd Bratislava IV" nahrádzajú slovami " Okresný súd Bratislava III"."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
3. V čl. IV sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 3 sa vypúšťajú ods. 3, 4, 5 a 7.
Doterajšie odseky sa primerane preznačia.
2. V § 124 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava II" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
3. V § 27í ods. 3 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I"."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
4. V čl. VIII sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
"1. V § 2 odseky 1 až 4 znejú:
"(1) Sídlom Okresného súdu Bratislava I je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava I.
(2) Sídlom Okresného súdu Bratislava II je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava II.
(3). Sídlom Okresného súdu Bratislava III je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava III.
(4) Sídlom Okresného súdu Bratislava IV je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava IV."
2. V § 2 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Sídlom Okresného súdu Bratislava 5 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava V."
Doterajšie odseky 5 až 36 sa označujú ako odseky 6 až 37.
3. V § 3 ods. 2 písm. a) znie:
"a) Okresný súd Bratislava I,"
4. V § 3 ods. 2 sa za písm. a) vkladajú nové písm. b) až e), ktoré znejú:
"b) Okresný súd Bratislava II,
c) Okresný súd Bratislava III,
d) Okresný súd Bratislava IV,
e) Okresný súd Bratislava V."
Doterajšie písm. b) a c) sa označujú ako písm. f) a g).
5. § 18n sa vrátane nadpisu vypúšťa."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
5. V čl. X sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 196a ods. 1 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
6. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI, ktorý znie:
"Čl. VI
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č.382/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 267/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 108/2022 Z. z. a zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 68a písm. b) sa slová "Mestský súd Bratislava" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
7. Za čl. X sa vkladajú nové čl. XI až XIV, ktoré znejú:
"Čl. XI
Zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii z Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 3 sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Čl. XII
Zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody, alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 10 ods. 1 v druhej vete sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Čl. XIII
Zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 12 ods. 1 v druhej vete sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Čl. XIV
Zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V bode 36 ods. 1 sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
8. Za čl. XI sa vkladá čl. XII, ktorý znie:
"Čl. XII
Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešeniach sporov týkajúcich sa zdanenia v znení zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 30 ods. 1 sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava II"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Takže, pán predsedajúci, prečítal som prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka kauzálnej príslušnosti v poručenskej agende krajských súdov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a odvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. XIV sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 3 ods. 3 a 4 sa vypúšťa slovo "miestne".
2. V § 3 sa vypúšťajú ods. 5 a 7
Doterajší ods. 6 sa preznačí ako ods. 5."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.11.2022 o 10:10 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Susko, využívate alebo zneužívate návrh, ktorý je odôvodnený tým, že ideme posunúť účinnosť z reformy súdnej mapy na to, aby ste začali s demontážou súdnej mapy, ale úplnou a nejak ma to prekvapovalo, však vy ste sa od začiatku k reforme súdnej mapy stavali negatívne, odmietali ste ju, takže je logické, že využívate aj túto príležitosť na to, aby ste išli teda výrazne nad rámec toho, čo prináša vládny návrh zákona.
Povedali ste, že mestské súdy boli zriadené za cenu porušenia zákona o rokovacom poriadku. Nie je to pravda. Zákon o rokovacom poriadku hovorí iba to, že ak nebol schválený návrh zákona, nový návrh zákona v tej istej veci nie je možné podať skôr ako o šesť mesiacov. Zákon o rokovacom poriadku nehovorí nič o tom, že by nebolo možné podávať pozmeňujúce návrhy v tej istej veci, ako bol nejaký návrh zákona. A ak ste už na to zabudli, tak v tom predchádzajúcom volebnom období na jeho začiatku boli zrušené daňové licencie a udialo sa to tak, že najprv to navrhli poslanci z klubu SaS, samozrejme, ešte vtedajšia vládna koalícia to odmietla, potom to navrhli poslanci z klubu SNS a neuplynulo šesť mesiacov, upozornil som na to, stiahli to a na ďalšej schôdzi to dali ako pozmeňovák. Úplne ten istý zákon dali ako pozmeňovák a bol schválený aj hlasmi poslancov SMER-u - sociálnej demokracie.
Skryt prepis

10.11.2022 o 10:40 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video