78. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1303.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán (rečník si odkašľal) predsedajúci, pardon.
Máme tuná pred sebou návrh zákona, ktorý sa týka novelizácie alebo zmien vo vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. K tomuto zákonu by som sa chcel vyjadriť ako správca bytového domu, čiže tento návrh zákona rieši niekoľko problémov, tak označil by som také dva druhy alebo okruhy problémov, ktoré tento zákon rieši, aj keď v podstate niektorí správcovia bytov, ktorí sa tejto problematike venujú dlhodobo, už tieto problémy majú vyriešené buď nejakým samotným uznesením alebo interným predpisom rady spoločenstva vlastníkov bytov. Čiže tento zákon upravuje vedenie účtov pre jednotlivé domy. Ide hlavne o spôsob vedenia účtov domu v banke za náš alebo za mnohé spoločenstvá vlastníkov bytov, s ktorými spolupracujem a s ktorými pravidelne komunikujeme, tak tieto účty v bankách máme, máme ich dávno, čiže ide len o to, ako sa dané spoločenstvo vlastníkov bytov k problematike postaví, či už má to uvedenie spoločných financií v účte, alebo to má v jednoduchom účtovníctve, čiže príjmový podklad, doklad, ale hovorím, keď to bude zakomponované v zákone, nemám s tým najmenší problém, vítam to.
Mení sa tam podľa tohto návrhu spôsob, čiže pri zmene predsedu spoločenstva vlastníkov bytov alebo podpredsedu alebo štatutárneho orgánu zostáva účet, nemusíme meniť účet alebo nemení sa účet, mení sa iba "vlastník účtu" alebo disponent tohto účtu, čiže v tomto nevidím tiež žiaden problém.
Čo sa týka elektronického hlasovania, z malého mesta, z akého som ja, čiže toto je podľa mňa taký nerealizovateľný stav alebo viac-menej je to taká utópia, pretože vždy keď sme mali bytovú alebo domovú schôdzu aj v čase pandémie, vždy sme sa bez problémov zišli v spoločných priestoroch a nebol s tým problém. Chápem, že sú väčšie mestá, ako je Stropkov, kde je počet vlastníkov v jednom bytovom dome nie na jednotlivcov, ako sa to meria u nás, ale sú to desiatky, možno až stovky. Takže v tomto naozaj vítam, že môže to byť niekde veľký problém, niekde to nie je žiaden problém, ale keď to bude v zákone zakomponované, nemám s tým naozaj nejakú extra výhradu.
Navrhuje sa v tomto zákone umožniť hlasovať vlastne týmto elektronickým hlasovaním všetkým vlastníkom bytov, no a to hlasovanie bude rovnocenné s hlasovaním na mieste, čiže hovorím, ak to bude v zákone zakomponované, nie je s tým žiaden problém.
Čo sa týka novelizácie, ktorá spočíva v zákaze fajčenia, ako ste, pán kolega, spomínali vo svojej rozprave, tak za seba môžem povedať, že tento problém sme ako správcovia bytov v malých bytových spoločenstvách vyriešili jednoduchým uznesením alebo nariadením, alebo jednoducho prijatím takej vnútornej smernice, čiže človek alebo spoločník, alebo jednoducho podielnik, ktorý tieto pravidlá porušuje, tak jednoducho určila sa tam nejaká striktná pokuta a tá je vymáhaná spôsobom takým, že v prípade, ak potrebuje dokladovať, či už na úrad práce, alebo na nejakú inú inštitúciu, doklad ohľadne doplatku alebo nedoplatkov na bytovom fonde, tak jednoducho až po uhradení aj takejto pokuty sa to jednoducho všetko potvrdzuje. Čiže hovorím, dá sa to vyriešiť aj bez úpravy zákona alebo v dajakom striktnom zákonnom znení, ale keď to tam bude, nebude to žiaden problém. Bude to riešiť mnoho, mnoho problémov hlavne vo väčších bytových spoločenstvách.
Čo sa týka vašej časti rozpravy ohľadne stavby alebo nadstavby v bytovom dome, tak áno, máte pravdu, pri záujemcovi, ktorý chce stavať napríklad podkrovné byty alebo samostatné nové poschodie, tak bola vždy potrebná účasť alebo súhlasné stanovisko dvoch tretín vlastníkov všetkých bytov a čo sa týka úplne toho horného poschodia, kde sa mala robiť tá nadstavba alebo, nie rekonštrukcia, musíme sa baviť o nadstavbe, tam vznikal väčšinový problém, pretože naozaj v zákone nebolo nikdy správne definované, že čo je to. Niekto si to vysvetľoval, že celé poschodie sa musí vyjadriť, niekto si to vysvetľoval, že stačí časť poschodia, ktorá, ktorú rozdeľuje schodisko. Čiže tieto problémy sú, sú a budú stále uvedené. Čiže ak sa do tohto zákona naozaj zakomponuje striktný číselný údaj, to znamená dve tretiny zúčastnených osôb, a to znamená, že s danou rekonštrukčnou časťou sa bude týkať iba nájomníka alebo vlastníka bytu, ktorý bezprostredne su-se-dí, to znamená, že oporný múr alebo vnútorná priečka sa dotýka daného rekonštruovaného bodu, čiže s týmto naozaj môžem súhlasiť.
Čo sa týka opravy striech, ktoré spoločenstvá bytových domov mohli takýmto spôsobom využiť, ak dovolili, či už developerovi alebo záujemcovi o výstavbu podkrovného bytu, tak jednoducho vyhli sa zbytočným úverom, nezaťaženiam a ak bola naozaj vôľa a kde je väčšinou vôľa, tam je aj cesta, tak či už menší alebo väčší bytový dom si jednoducho prilepšil alebo prišiel k úplne novej streche. Niekde kde tú strechu mali, tak ju zrekonštruovali, vymenili, kde ju nemali, tak sa urobila klasická, klasická áčková alebo sedlová strecha, hlavne keď sa bavíme o tých starých panelákoch, ktoré boli robené ešte v 80. rokoch. Takže tento zákon by tento problém nieže sčasti, ale úplne riešil.
A čo sa týka tých susedských vzťahov alebo susedských sporov, to by sa dalo naozaj vyriešiť, ak bude vôľa prijať alebo posunúť tento zákon do druhého čítania, pretože obmedzí sa tam naozaj ten matematický počet priamych účastníkov toho konania pri akejkoľvek rekonštrukcii.
A potom ste tu spomínali vo svojej rozprave užívanie spoločných bytových alebo nebytových priestorov. Hovorím, to je taký neriešiteľný problém a myslím si, že nikdy sa to nepodarí vyriešiť ani žiadnym zákonom, pretože ak sú tie susedské vzťahy narušené v tých bytových domoch, tak ani zákon tomu nepomôže. No ale hovorím, vítam každú takúto iniciatívu. Nám ako správcom, ktorí problémy "nemáme", sčasti to situáciu uľahčuje, pretože máme to corpus delicti jednoducho v rukách a ukotvené v zákone, ale tí, ktorí tie problémy naozaj majú dlhodobo, tak im to bude len na prospech veci, čiže ja tento návrh zákona vítam a určite ho podporím, môžem povedať sám za seba, aby prešiel do druhého čítania a môžme ho potom vyprecizovať alebo nejakým iným spôsobom sa k tomu ešte pobaviť.
Takže veľmi pekne ďakujem za predložený návrh zákona a budem sa tešiť na ďalšiu spoluprácu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ešte by som rád reagoval, ale možno trošku obšírnejšie na pána poslanca Kočiša. K tým účtom, tak my sme tie paragrafy preto začali upravovať a preto sme došli k tomu, že to nedáva zmysel, lebo mali sme ešte teda taký ďalší podnet, ktorý mi pripadal rozumný, že napísať do zákona exaktne, že môžte peniaze z fondu opráv, že môžte peniaze bytového domu mať na viacerých bankových účtoch. Terajšie znenie je také, že si to jeden vykladá tak, druhý tak. Ministerstvo financií teda, žiaľbohu, trvá, že to má byť iba na jednom účte. My sme išli s tým, že tak keď si niekto sporí na to, aby si urobil väčšiu rekonštrukciu domu, tak, samozrejme, že má bežný účet, lebo tak však potrebuje niečo hradiť, ale pokiaľ si roky sporia, ide to do desať tisícov a napríklad máme obdobie, kedy sú vyššie úrokové sadzby, to, čo sa nám možno blíži, tak pre mňa by bolo logické, aby som časť tých prostriedkov, ktoré viem, že nemám na bežnú prevádzku, tak dal radšej na termínový účet, čo v podstate keď máte v zákone napísané, že to môže byť iba jeden účet, tak to neni možné. Takže my sme tam chceli napísať, že to, že to má byť na viacej účtov, no s tým ministerstvo financií nesúhlasilo. No ale ak by to prešlo do druhého čítania, tak to ešte stále môžme, môžme zmeniť, môžme to tam ešte stále pridať. A ja teda, ak by to prešlo do druhého čítania, tak asi by som sa snažil, lebo už som hovoril, že ma teda oslovilo viacero správcov, tak asi by som sa, asi by som potom zorganizoval možno nejaké stretnutie tuto niekde na výbore a pozval tie spoločnosti a tých, no teda všetkých tých, čo ma zavolali, aj vás, páni poslanci, ktorých to zaujíma, a aby sme sa prípadne spoločne dohodli, že čo v tom zákone by ešte bolo dobré vylepšiť.
No tak ja pevne teda dúfam, že sa tento zákon nestane obeťou nejakých prekáračiek, že kolegovia si uvedomujú, že sú tu na to, aby schvaľovali zmeny pre ľudí, dobré zákony, a teda pevne dúfam, že nechcú počúvať od svojich voličov, že teda za čo berú ten plat, keď potopia zákon bez toho, aby dokázali povedať k tomu nejaké výhrady. No a teda pevne dúfam, že aj pán predsedajúci bude tolerantnejší ako predchádzajúci predsedajúci a, Peter, ešte si neurčil dátum hlasovania, tak ja by som ťa chcel poprosiť, aby si to dal na utorok, aby som ešte teda prípadne mohol politicky rokovať o podpore tohto zákona. Neviem, či ma, Peťo, počúvaš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, súhlasím, že pri väčších bytových spoločenstvách alebo pri správcovskej spoločnosti, ktorá zastupuje v bytovom dome, poviem príklad, sto bytových jednotiek, áno, pripúšťam, malo by možno zmysel mať dva účty. Jeden klasický bežný účet, z ktorého sa uhrádzajú všetky výdavky, to znamená všetky energie, hypotekárny nejaký úver a všetko, čo súvisí s užívaním bytu, to znamená voči dodávateľom energií a kadečomu inému, poistka za bytový dom a možno ten druhý by mohol byť, tak ako ste spomenuli vo svojej rozprave, nejaký účet, ktorý by bol termínovaný, ktorý by zhodnocoval tie finančné prostriedky, ale to sa stále bavíme iba o väčších bytových spoločenstvách, čiže pre maličké bytové spoločenstvá, z ktorého ja vychádzam, hovorím, ktoré sú 12, 16, 18, 22-bytové, toto nemá žiaden význam ani žiadnu logiku. Pretože tieto maličké bytové spoločenstvá sú radi alebo rady, že vychádzajú z mesiaca na mesiac a že vlastne kumulujeme toľko finančných prostriedkov, aby sme uhradili to, čo vlastne nám z pozície správcu bytového domu vychádza a čo vlastne zákon ukladá a doslova aj umožňuje, aby sme nejakým spôsobom tie peniaze zhodnocovali.
Chcem sa len spýtať. Nehovorí náhodou terajší zákon o správe spoločenstva vlastníkov bytov o tom, že spoločenstvo vlastníkov bytov ako subjekt nesmie vytvárať zisk? To znamená, že nejakým spôsobom "nesmie" tieto finančné prostriedky ukladať na sporiaci alebo termínovaný účet, pretože viem, že niekoľko správcov bytových domov takýto problém malo. Uložilo časť finančných prostriedkov na termínovaný účet alebo nejaký sporiaci účet, časť vlastníkov bytov to na bytovej schôdzi napadla a jednoducho správca bytového spoločenstva, hoci šlo o smiešne peniaze, bavíme sa o niekoľko sto eur za dva, tri roky, kedy vlastne nakumuloval alebo troška zvýšil finančnú hodnotu tohto majetku bytového domu a vlastne vtedy ho napadli a podali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Myslím, že nie je to napísané exaktne v zákone, ale keď som sa teda na ministerstve pýtal, že, alebo teda keď sme sa bavili o tých účtoch, tak mi povedali, že nemajú v podstate za tie roky, čo tam sú, a ten pán je tam, myslím, že dobrých dvadsať rokov, že nemajú k tomuto že žiadne nejaké pripomienky, resp. že sa touto problematikou doteraz nejako nezaoberali, takže myslím si, že tým pádom sa nemohli zaoberať ani týmto problémom, že či to môže byť termínovaný účet alebo nie.

Hlasovanie navrhujem pri najbližšom hlasovaní. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. V tomto prípade ide iba o zosúladenie platnej legislatívy, nakoniec, nakoľko presne rovnaké ustanovenie bolo prijaté do zákona o III. pilieri a podľa dohody, ktorá tu bola, tak rovnaké ustanovenie malo byť pozmeňujúcim návrhom prijaté aj do zákona o II. pilieri, teda do zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Nakoniec sa to nestalo. Ja by som povedal, že len pre ješitnosť pána ministra Krajniaka, to bola tuná ten, to bol tuná ten, s prepáčením, že bordel okolo zdaňovania dôchodkových úspor.
Chcel by som vysvetliť, že o čo ide. Oranžová obálka a ja neviem, či, že či to všetci poznáte alebo nie, tak je to koncept, ktorý je starý už niekoľko desiatok rokov, také, funguje to v Holandsku, funguje to vo Švédsku, vo Švédsku to funguje teda viac ako 20 rokov a volá sa to podľa oranžovej obálky, v ktorej chodí táto informácia budúcemu dôchodcovi, a je to vlastne informácia o tom, že aký dôchodok môžete očakávať, keď pôjdete do dôchodku. Táto informácia má byť komplexná, má byť zrozumiteľná. Komplexná znamená, že keď máte viacej dôchodkových pilierov, tak to má byť spoločne za všetky tie dôchodkové piliere a mala by byť podaná, lebo to je dôležité, aby bola podaná tak, aby to ten človek pochopil, hej? Lebo vy keď dáte bežnému človeku len sumár čísel, tak, samozrejme, ľudia, ktorí sa číslam veľmi nevenujú, tak majú možno problém pochopiť, že čo sa im snažíte povedať. A to je ten základ, že akým spôsobom im to ukazujete, im to prezentujete.
Oranžovú obálku sa tu snažíme, alebo teda snahy o zavedenie oranžovej obálky sú už roky rokúce. Neviem, či sa aj pán minister, pán exminister Richter prihlási, aj za jeho ministrovania boli tieto snahy. Žiaľbohu, zatiaľ to dospelo len k tomu, že každý pilier jednotlivo, teda aj druhý, aj tretí posielajú nejakú informáciu. Nie je to súhrnná informácia, to znamená, že ten človek, ten budúci dôchodca nemá možnosť alebo nevie si vyhodnotiť, že teda tak či bude mať spolu dobrý dôchodok alebo nebude mať dobrý dôchodok a je to informácia štylizovaná spôsobom, akým, aké, spôsobom, aký určilo ministerstvo. Jednoducho na ministerstve si nejaký úradník povedal, že takto by sa mi to páčilo, aby to bolo usporiadané a takýmto spôsobom to posielajte. No tí úradníci nemajú ani nijakú inú možnosť, len asi všetci chápete, že takto od stola niekto, kto na to nemá výskum, niekto, kto si to nevie overiť s tými ľuďmi, že ako to vnímajú, tak takto je ťažko dosahovať tie, tie najlepšie riešenia.
A to, o čo sa tuto ja snažím, alebo čo sme prijali do toho III. piliera, aby sme umožnili takéto oranžové obálky robiť súkromný sektor. To znamená, že keď ja si poviem, že chcem, aby informácie o mojom dôchodkovom sporení, aby tá DSS-ka a DDS-ka, kde už to máme, aby dávali nejakému technologickému startupu alebo nejakej, alebo mojej banke, tak aby to tá druhopilierová a treťopilierová spoločnosť bola povinná urobiť. Ešte raz zdôrazňujem, je to len na mojom osobnom rozhodnutí. To znamená, že ja nejdem dávať dáta všetkých ľudí, ktorí, bez ich opýtania, len dať tú možnosť, aby keď ja poviem, že chcem, aby moje dáta išli do tej aplikácie, tak aby to bola tá spoločnosť povinná, povinná to urobiť.
Žiaľbohu, druhopilierové a treťopilierové spoločnosti to nechcú robiť bez toho, aby mali tú povinnosť v zákone, lebo ochrana dát a neviem čo všetko, ale teda ani to neni pre nich zásadný problém a teda tie treťopilierové spoločnosti, tak sme im to tam dali do tej novely, no tak nad tým pokrčili ramenom, no dobre, tak keď nám zákon povie, tak to robiť budeme. No a teraz nám to chýba v tom II. pilieri, takže tam by som to, tam to touto novelou chceme dať. Keď sa toto bude diať, tak tie jednotlivé technologické startupy budú môcť medzi sebou súťažiť aj tým, že akým spôsobom tie dáta prezentujú tomu budúcemu dôchodcovi. Kto to prezentuje najlepšie. Ja napríklad, keď bude táto možnosť, tak ja zrejme ten súhlas udelím každej jednej aplikácii, ktorá, ktorá to bude ponúkať, lebo ja sa teda ako nebojím o svoje dáta, že niekto sa dozvie, koľko mám nasporené v II. pilieri, to mi je úprimne jedno, či to niekto vie, alebo či to niekto nevie, ale budem so záujmom sledovať, že akým spôsobom mi tú predikciu, tie jednotlivé aplikácie, mi tie jednotlivé aplikácie ukazujú. No a týmto spôsobom ak vznikne takáto konkurencia v súkromnom sektore, tak môže to pomôcť aj štátu, ktorý má ambíciu zaviesť oranžovú obálku, lebo už bude vedieť, že na čo tí ľudia reagujú najlepšie. Takže toto je, toto je celé za tým.
Ešte chcem teda upozorniť, že ak by toto začalo fungovať, tak ono to má aj ambíciu ušetriť štátu desiatky miliónov eur, lebo súčasná snaha je, aby oranžovú obálku poskytovala Sociálna poisťovňa, čo si, teda podľa mňa nie je úplne ideálna predstava, reálne to bude znamenať, že ten systém, že či už bude robiť, robený z interných zdrojov, tak aj tie, ani tie platy nie sú, nie sú zadarmo, tých IT-čkárov, takže prevádza a vybudovanie toho, alebo tá prevádzka z toho môže stáť veľké peniaze, ktoré by sme teoreticky vedeli ušetriť, ak by sa našlo súkromné riešenie, ktoré by bolo dostatočne robustné, tak sa možno môžme rozhodnúť, že urobíme nejakú, nejaké výberové konanie na prevádzkovateľa tej oranžovej obálky, ktorý to dostane na desať rokov, a nech to desať rokov prevádzkuje a každých desať rokov to budeme vyhodnocovať. No takže má to aj teda potenciál ušetriť peniaze a ešte, čo je teda pre mňa dôležité, je, že v týchto súkromných oranžových obálkach aj odpadne riziko konfliktu záujmov, ktorý tam je a je veľmi veľký, lebo Sociálna poisťovňa ak to bude mať robiť, tak ona vlastne bude mať ukazovať, že ten dôchodkový systém, teda ten I. pilier nie je veľmi udržateľný a pokiaľ máte 20 alebo 30, tak by ste si mali sporiť čo najviac, lebo inak, lebo tie vaše dôchodky nebudú dobré. Teda keď dáte niekomu zákonnú povinnosť, aby vlastne ne, dával informáciu, ktorá ak je pravdivá, tak má znieť, že moc dobre sa vám nedarí, tak ja sa obávam, že toto môže byť v budúcnosti zneužívané, môže to byť predmetom politického boja a dopracujeme sa tam, kam nechceme. Takže chcem vás teda poprosiť, aby ste túto maximálne pozitívnu zmenu, zmenu prijali, posunuli do druhého čítania, aby ste neboli malicherní, lebo takéto niečo už malo byť urobené pradávno.
Ďakujem pekne a tiež by som teda poprosil spravodajcu, aby dal hlasovanie ideálne na utorok.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý bol uvedený pod tlačou 1319. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1377 zo 14. novembra 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a na gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Áno, hlasovanie navrhujem na budúci týždeň na utorok, na prvé hlasovanie.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým zavádzam niekoľko menších zmien, ktorých spoločným menovateľom je zjednodušenie a zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti výroby a predaja potravín. Konkrétne ide o tieto zmeny.
Spresňuje sa právna úprava bezodplatného prevodu tak, aby bolo nepochybné, že povinnosť sa týka výlučne prevádzkarní, prevádzkovateľa s predajnou plochou väčšou ako 400 m² a potravín, ktoré sú umiestnené na trhu v tejto prevádzkarni. Vypúšťa sa povinnosť pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov monitorovať inú formu na vyjadrenie alebo prezentáciu označenia výživovej hodnoty potravín a správu o tom zasielať ministerstvu, keďže táto povinnosť nevyplýva prevádzkovateľom z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 a je to tým pádom worldplating. Vypúšťajú sa niektoré povinnosti vo vzťahu k skladovaniu a k preprave potravín, tieto vnútroštátne povinnosti sú dnes nastavené odlišne alebo duplicitne ako priamo aplikovateľné právo Európskej únie v oblasti potravín.
Navrhuje sa ohlasovanie povinnosti v rámci zabezpečenia ochrany bezpečnosti štátu podľa § 24 ods. 1 až ods. 3 stanoviť len pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú prvovýrobu. Čiže nebude sa vzťahovať na spracovateľov surovín alebo na maloobchodných predajcov. Zavádza sa nová skutková podstata správneho deliktu nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona, čiže práve povinnosť, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku má povinnosť oznámiť inú formu vyjadrenia výživovej hodnoty potravín.
Zavádza sa nový inštitút upustenia od uloženia pokuty, stanovujú sa dve podmienky pre možnosť využitia tohto inštitútu a znižujú sa horné hranice pokút za priestupky na úseku úradných kontrol potravín z 2-tisíc a 4-tisíc eur pri opakovanom porušení povinnosti na tisíc a 2-tisíc eur pri opakovanom porušení povinnosti.
Predložený návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Kolegovia, kolegyne, toľko k predloženému návrhu zákona a vopred ďakujem za jeho podporu.