78. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Tiež chcem za klub vyjadriť naše stanovisko. Ako obvykle, pri tomto chaotickom vládnutí bol som doslova v poslednej minúte zavolaný premiérom do traktu predsedu Národnej rady, kde mi teda nejak bolo oznámené, že Igor Matovič, minister financií, podá demisiu a teda, že je na ceste k prezidentke a keďže vždy sme mali snahu podporiť demokratickú vládu, tak na poslednú chvíľu sme na klube boli pripravení vyjsť v ústrety. A potom sa stalo niečo, čo je vyslovene, že nehorázne. Ja neviem, či sa to stalo za posledných tridsať rokov v slovenskej politike. Minister financií prišiel k prezidentke, podpísal demisiu a potom to vytrhol jej pracovníkovi z rúk a teda, že on si to rozmyslel. (Smiech v sále.) Ja si myslím, že, ja si myslím, že nič lepšie, naozaj nič lepšie nedokumentuje to chaotické vládnutie, ktoré tu zažívame, a obzvlášť po našom odchode, lebo ako sa ukazuje, my sme ešte vo vláde boli ako taký filter, ale od začiatku septembra toto je čistý chaos a Igor Matovič to naozaj dnes triumfálne zaklincoval a výsledok je, že poslanecký klub SaS bude jednotne hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán predseda, ja vás chcem poprosiť, keby ste nás informovali, aká je predstava o zajtrajšom rokovaní. Ďakujem pekne.

Pán predseda, poprosím potvrdiť, či zajtra bude, alebo nebude hlasovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Nie, zajtra sa nehlasuje. Tak sme sa dohodli. Dohodli sme sa, že piatky a pondelky sa nehlasuje.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Chcel som to len potvrdiť. Rokuje sa bez hlasovania.

Pán predsedajúci, vieme nejaký program na pondelok, či budú aj iné body, alebo to bude prepadávať, či vieme nejaké informácie, ako to bude v pondelok prebiehať. Po technickej stránke, aby som vedel povedať kolegom, ktorí tu nie sú.

Ja by som sa chcel spýtať, že body, ktoré nebude súhlas, prepadnú na ďalšiu schôdzu, alebo aký je postup?

Dámy a páni, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obchodovanie s emisnými kvótami je u nás rovnako ako v celej EÚ základným nástrojom na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov, a to rovnako v priemysle ako v energetike a tiež v leteckej doprave. Je to trhový nástroj, kde sa časť kvót prideľuje bezodplatne a časť si musia účastníci systému kupovať. Cieľom návrhu zákona je prispôsobiť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov pre štvrté obchodovateľné obdobie, to je obdobie rokov 2021 až 2030. Konkrétne musíme prispôsobiť náš zákon zmenám, ktoré boli prijaté v európskych vykonávacích a delegovaným aktoch a to v rokoch 2019 až ´20.
Ako vidíte, zákon tu mal byť už dávno, ja som sa o to v skutku usiloval, ale bránili tomu rôzne okolnosti, nedorozumenia aj rôzne výklady toho, ako by sa mali emisné kvóty využívať. V tejto chvíli tu máme dokument, ktorý nemá ešte nič, to chcem upozorniť prípadných kritikov, s pripravovanými zmenami v systéme obchodovania s emisnými kvótami v rámci balíka Fit for 55. V návrhu zákona sú odzrkadlené predovšetkým technicko-administratívne zmeny, ktoré, už ako som zmienil, vyplývajú z legislatívy EÚ ako aj rôzne menšie vylepšenia, ktoré vyplývajú z doterajšej praxe.
Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené panie poslankyne a poslanci, verím, že vládny návrh schválite.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1737 z 20. októbra 2022 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1235, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 637 z 24. novembra 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti dňa 28. novembra 2022 neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 24. novembra 2022 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie číslo 266 zo dňa 29. novembra 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne. Tento zákon o obchodovaní s emisnými kvótami je v pléne Národnej rade momentálne v druhom čítaní v troch podobách. Sú na stole, máme dva poslanecké návrhy novely tohto zákona a medzitým, ako sa posúvali tieto naše poslanecké návrhy, prišiel na rad aj vládny návrh, ktorý máme v druhom čítaní, ktorý reaguje na transpozíciu rôznych európskych nariadení a je rozsiahlejšou novelou. Vzhľadom na túto situáciu som pripravila pozmeňovací návrh k tomuto vládnemu návrhu, ktorý je prekopírovaný môj poslanec alebo môjho pána poslanca Viskupiča návrh s tým rozdielom, že v našom pôvodnom poslaneckom návrhu máme, aby sa celá čiastka 70 % aplikovala naspäť do, pre producentov emisií a aby som trošku vyšla v ústrety aj informáciám alebo resp. diskusiám, kde vzišlo, že teda je to pomerne veľká zmena vzhľadom na štátny rozpočet, tak po dohode sme čiastočne ustúpili s tým, že ten nábeh bude čiastočný, to znamená, že v prvom roku by išlo o sumu 50 %, ale s tými istými pravidlami, že budú výzvy do konca roka a že sa vlastne odoberie kompetencia ministerstvu životného prostredia a ministerstvu financií zmeniť a znižovať toto percento. Čiže bude ten nábeh postupný a s tým, že ten ďalší bude až od ďalšieho roka, čiže tých ďalších 70 % účinnosť, účinnosť bude až od roku 2024. Toto je upravené následne teda v prechodnom ustanovení.
Vieme, že emisie sú jedným z vážnych dôvodov urýchľovania zmeny klímy. Je dôležité, aby sme so zmenou klímy bojovali na úrovni aj miestnom, regionálnom, na území národnom, ale faktom je, že aj Európska únia sa dohodla v ostatných dňoch, je to informácia možno spred týždňa, dvoch, že sa dohodla na výraznom sprísnení a rozšírení obchodovania s emisiami ako hlavného nástroja na ochranu klímy a s tým, že kvóty sa majú sťahovať aj na vykurovanie budov a cestnú či námornú dopravu a spotrebiteľom má zmierniť dôsledky novozriadený klimatický fond. O tomto klimatickom fonde, ktorý by sa mal na tieto nové zdroje emisií vzťahovať, zatiaľ veľa informácií nemáme, v súčasnosti klimatický fond je zriadený na ministerstve pôdohospodárstva pre dopady pre poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo, ale faktom je, že peniaze, ktoré prichádzajú z obchodovania s emisnými kvótami momentálne na Slovensku sa sústreďujú na Environmentálnom fonde, kde z dôvodu toho, že tie prostriedky sa nečerpali v takých výškach ako ukladá aj smernica Európskej únie, tak sa tam na účte všeobecnej pokladnici vlastne nakumulovalo obrovské množstvo prostriedkov vyše jednej miliardy, ktorá nepomáha tomu, na čo bolo toto obchodovanie zriadené, ale pomáha vylepšovať bilanciu štátneho rozpočtu.
Aj v situácii, kedy dochádza naozaj k prejavom, intenzívnym prejavom zmeny klímy, je dôležité, aby sme už napĺňanie Štátnej pokladnice z týchto prostriedkov ukončili a nové zdroje, ktoré budú prichádzať na Environmentálny fond, tak podľa tých pravidiel, ktoré sú v súčasnosti nastavené, aby naozaj sa tie prostriedky, ktoré prídu, použili na zmierňovanie emisií, teda to znamená tej mitigácie, ale aj na adaptáciu v tých pravidlách, ako sú v súčasnosti nastavené, tie v rámci zákona o Environmentálnom fonde momentálne nemeníme. Je možné, že tá diskusia príde aj v súvislosti s tým, čo som povedala v úvode, že Európska únia uvažuje, že teda tieto kvóty sa budú vzťahovať, tieto kvóty sa budú vzťahovať aj na emisie z vykurovania budov, cestnú či námornú dopravu. Toľko také moje sprievodné slovo.
A teraz dovoľte, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1235.
1. V čl. I sa za 37. bod sa vkladajú nový 38. až 41. bod, ktoré znejú:
"38. V § 18 odsek 7 znie:
"(7) Výška použiteľného ročného výnosu z dražieb kvót na účely podľa odseku 4 je 70 %."
39. V § 18 sa vypúšťa odsek 8.
Doterajšie odseky 9 až 16 sa označujú ako odseky 8 až 15.
40. V § 18 odsek 10 znie:
"(10) Environmentálny fond zverejňuje do 31. decembra kalendárneho roka výzvy na poskytovanie finančných prostriedkov na účely podľa odseku 4 v sume zodpovedajúcej sume použiteľného výnosu z dražieb kvót v príslušnom kalendárnom roku. Suma podľa prvej vety sa môže zvýšiť najviac o nevyčerpanú sumu za predchádzajúce kalendárne roky."
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.
V § 18 ods. 15 sa slová "odseku 14" nahrádzajú slovami "odseku 13"."
Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za 53. bod sa vkladá nový 54. bod, ktorý znie:
"54. V § 26 ods. 1 písm. q) sa slová "ods. 11" nahrádzajú slovami "ods. 10".".
Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za 54. bod sa vkladá nový 55. bod, ktorý znie:
"55. V § 26 ods. 1 písm. s) sa slová "ods. 16" nahrádzajú slovami "ods. 15"."
Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za 77. bod vkladá nový 78. bod, ktorý znie:
"78. Za § 38b sa vkladá § 38c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠38c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Výška použiteľného ročného výnosu z dražieb kvót na účely podľa § 18 ods. 4 je do 31. decembra 2023 50 %. Ustanovenie § 18 ods. 7 sa do 31. decembra 2023 nepoužije."."
Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne. Skončila som čítanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

Ďakujem.
Nechcem predlžovať túto našu anabázu o tomto zákone, diskutujeme rok a možno aj viac. Naozaj ja nemám žiadnu výhradu v zásade, ak nájdeme porozumenie, tak je možné ísť aj touto cestou. Jediným problémom je, ktorý pani poslankyňa pomenovala, že výťažky z obchodovania s EPS tvoria aktíva, ktorými Slovenská republika vylepšuje svoju bilanciu štátneho účtu. Môžme povedať, že tiež by sa zišlo a možno tieto peniaze využívať napríklad viac na ochranu životného prostredia, na to boli primárne určené, na ochranu občanov, ktorí trpia dôsledkami zlého znečisteného prostredia.
Špeciálne Slovenská republika je pred súdom Európskej únie žalovaná za to, že nechráni svojich občanov pred prachovými časticami PN 2,5, ktoré mnohé dni a teraz práve tie dni nadchádzajú, z kúrení, to znamená tzv. nízkych zdrojov doslova dusia v niektorých dolinách, keď je inverzia, obyvateľov.
Je fakt, že poviete, že veď si to sami spôsobujú. Nie je celý problém taký jednoduchý. Do veľkej miery to spôsobuje proste chudoba v týchto regiónoch. A tam by štát mohol zasiahnúť. Pomáha s energiami tým, čo majú elektrické kúrenie, plynové kúrenie. Tých, čo kúria iba v kachličkách drevom, na tých sa v tejto chvíli nemyslí. Robím všetko preto, aby aspoň zásobovanie drevom bolo také, aby nezvyšovali sa enormne ceny. Tento rok som ale, žiaľ, neuspel a obmedzenia vývozu dreva do zahraničia sa mi nepodarilo presadiť. V každom prípade zákon o obchodovaní s emisnými kvótami dlžíme sebe a dlžíme ho tomuto novému obchodovému obdobiu, kde sme povinní upraviť chybné alebo nedokonalé časti nášho národného zákona a prispôsobiť ich rozhodnutiam, ktoré padli v Bruseli. Je to pre prospech nášho výberu, aj pre prospech celého trhu s emisnými kvótami.
Takže ešte raz ďakujem za iniciatívu a ja sa chcem poradiť aj s predsedom, ktorého tu vidím, predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý iste mi dá ďalšie informácie. Z môjho pohľadu ministerstva, nie je výhrada proti prijatiu takéhoto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ide o vládny návrh zákona o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným cieľom zákona je zabezpečenie a udržanie dobrej kvality ovzdušia, zavedenie politík a opatrení z Národného programu znižovania emisií do roku 2030 a tiež priemet politík z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do právnej úpravy. Čiže ten prvý dokument Národný program znižovania emisií ešte formovaný minulou vládou a minulým ministrom, zdôrazňujem túto kontinuitu, pretože ovzdušie máme len jedno a dýchame ho všetci spoločne.
Tento, tieto zmeny sú doplnené z týchto dvoch dokumentov. To znamená, z PVV vlády a z Národného programu znižovania emisií do roku 2030 sú doplnené o skúsenosti získané doterajšou aplikačnou praxou platného zákona. Právna úprava návrhu zákona sleduje preto tri hlavné línie:
Za prvé. Chceme zlepšovať kvalitu ovzdušia, a to napríklad ustanovením prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia a ustanovením nástrojov na jej dodržiavanie.
Za druhé. Chceme dosiahnuť zníženie celkových emisií, a to napríklad ustanovením národných záväzkov znižovania emisií a prijatím politík a opatrení na ich dodržanie.
A treťou líniou je obmedzovanie emisií pri zdroji, tam zákon zavádza emisné požiadavky pre stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia a tiež ustanovenie požiadaviek na kvalitu vybraných výrobkov, ako sú palivá alebo regulované výrobky.
Návrh zákona spolu so svojimi vykonávacími predpismi rieši transpozíciu jedenástich smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Netreba zdôrazňovať, že oneskorenie pochádza ešte z minulého desaťročia a nakopiť jedenásť smerníc bez toho, že by sme reflektovali v národnej legislatíve, je, myslím, unikátne. Samozrejme, návrh zákona, kde komu prekáža, ale pre nás všetkých, myslím tým povedzme niektoré znečisťujúce veľké podniky, ale pre nás všetkých by mal byť na prvom mieste občan, ktorý nás sem poslal nie preto, aby sme chránili znečisťovateľov, ale zdravie verejnosti.
Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a poslanci, verím, že tento zákon podporíte.