7. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Dostál, slovenský jazyk takisto ako ostatné jazyky reflektuje skúsenosť, živú sk..., životnú skúsenosť národa, otec, mama sa niekedy mení na otčim, macocha. To nehovorí o tom, že každý otec bude otec bude dobrý a každý otčim bude zlý. Ale vo všeobecnosti, by takéto slová nevznikli, keby nebola tá skúsenosť, keď povieme macocha, tak vlastne každý už máme predstavu, že asi ako to bolo alebo ako to je. My si môžeme odsúhlasiť, čo chceme, ale skúsenosť je vlastne iná.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa vás, pán poslanec Dostál, spýtal, neviem, či máte deti, ale položme si takú hypotetickú otázku pre všetkých tých poslancov a poslankyne, ktorí majú deti, keby sa, nedajbože, vám niečo stalo, zomreli by ste spolu so svojím, so svojou manželkou, so svojím manželom a boli by ste vystavený pred otázku, ako ďalej to bude s vašimi deťmi. Čo by ste chceli pre vaše deti, aby ich vychovávali dvaja aktívni homosexuáli žijúci v nejakom zväzku, v nejakom aktívnom homosexuálnom spôsobe života, alebo by ste radšej chceli, aby ich mal nejaký normálny heterosexuálny pár?
A treba si uvedomiť, pán poslanec, že na Slovensku máme stovky bezdetných heterosexuálnych párov, ktoré čakajú na adopciu. Na Slovensku sú tak prísne podmienky na získanie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo adopcie, do osvojenia, že možno toto je cesta, ktorou by sme mali ísť, a ak nám ide o tie deti, a predstavme si, že na mieste týchto detí sú naše vlastné deti, tak by sme mali ísť touto cestou, zjednodušiť adoptovanie detí heterosexuálnymi pármi. To je tá správna cesta. Výchova detí, nehnevajte sa, vychovať deti v homosexuálnych pároch, to je niečo nezdravé, nevhodné, niečo, čo jednoducho by sme nemali nad tým, ak nám ide o zdravý vývoj dieťaťa, nad tým by sme nemali ani uvažovať.
No a na záver, keď ste tak obhajovali a prihovárali ste s poslancom vládnej koalície, aby neodvolávali, teda aby schválili správu ombudsmanky. Pán poslanec Dostál, ale veď, pani ombudsmanka je nominantka bývalej vládnej koalície, nie je tu za ňu, nie je tu dôvod na to, aby ste za ňu bojovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál, na tie adopcie ste tu už dostali dve odpovede, s ktorými sa stotožňujem, ale v podstate dve, dva také postrehy na vás, jeden taký, jeden pozitívny, dobre ste poukázali na to, že okrem Ústavy Slovenskej republiky by mal ombudsman dozerať aj na dodržiavanie všetkých zákonov.
A tá druhá vec ma prekvapila, že jak tu vyskakujete, že kto, každý je ako osobný, skúste si pozrieť tú svoju rozpravu, prehrať si ju a pozrite si, koľkokrát ste neboli osobný a vystupovali ste a koľkokrát ste konkrétne mená spomenuli vo svojej rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem. Viete, pán kolega, vy tuná také láskyplné bludy ste tuná natárali, to sa nedá počúvať, to je úplne čosi absurdné, ale raz, ale vy ako poslanec Národnej rady budete niesť aj nesiete zodpovednosť za to, ako zle orientujete našu mládež a mýlite mnohých ľudí ako v tejto veci, to je úplne čosi absurdné, je zjavné, že vy ste tú správu ani poriadne nevideli, nečítali, lebo požiadavku na adopciu detí, pani ombudsmanka tam uvádza, že bolo tisíc žiadostí. Vyhovelo sa 400 rodičom, ktorí si mohli adoptovať deti. To znamená že 600 heterosexuálnych párov, manželstiev stále má záujem aktívny o adopciu detí a nie je im to umožnené. A vy tu budete takéto bludy ako, prepáčte, tárať.
Alebo ešte (povedané so smiechom) čo sa pridáva, ako môžete mať dvoch-štyroch, desiatich starých otcov, no nikdy nebudete mať. Dva homosexuálne páry nikdy nebude nesplodia dieťa, to je, to je, o jakých starých otcoch rozprávate. Kontext širšej rodiny nebudú ani strýkovia, ani tety, ani nič nebude z toho, nič a to je presne tá tradícia slovenskej rodina a to je aj tá rozšírená rodina. To nie je len otec, mama deti, ale to boli aj starí rodičia, strýkovia, tety, tí, ktorí sme starší, my sme zažili ten kontext širšej rodiny.
A vy takýmito vystúpeniami a postojmi rozbíjate tuná rodinu, to nie ste len proti rodine, ale ste aj proti štátu, lebo rodina je základným systémom, základnou bunkou štátu, každého spoločenského systému. Ak my rozbijeme rodinu, narušíme, naštrbíme rodinu a nebude tu existovať normálna rodina medzi, kde budú vzťahy medzi mužom a ženou, to je otec a mama a deti, rozbíjame a ničíme aj vlastný štát.
A to by som si nikdy nedovolil ako poslanec Národnej rady, takto postupovať.

Ďakujem kolegom za reakcie. No, pán poslanec Štefan Kuffa, to, že som proti štátu, to som počúval už za Mečiara, nejako som to prežil, od mečiarovcov, prežil som za Ficovej koalície, tak pokojne to prežijem aj teraz, keď mi to hovoríte vy alebo keď mi to hovoria vaši fašistickí kolegovia.
Pán poslanec Pročko veľmi správne upozornil na to, že áno, toto tu už máme, homosexuálne páry vychovávajú deti. A ja by som nad rámec tých adopcií upozornil na to, že sú aj situácie, že vychovávajú deti, ktoré sú biologickými deťmi jedného z tých rodičov. Oni môžu žiť desať rokov, desať rokov spolu a dve ženy napríklad a biologická matka je matkou, matkou tých detí, ktoré s ňou desať rokov žijú, a teraz tá biologická matka zomrie a tá druhá k nim nemá žiadny vzťah, tak keď nežije napríklad otec, tak tie deti idú do domova, lebo, lebo ten človek, s ktorým oni desať rokov žili, nemá k nim žiadny právny vzťah. Toto je podľa mňa ešte vážnejší problém ako to, či, či adopcia, alebo neadopcia.
Musím sa ohradiť voči, voči takým tým vyjadreniam, a teda divím sa trochu, že pán poslanec Mazurek a Podmanický sa ocitli v jednom koši, kde označujú za nezdravé vychovávanie detí pármi rovnakého pohlavia. Nezdravé je vychovávanie detí rodičmi, ktorí ich nemajú radi, ktorí sa k nim zle správajú. Dobré je, keď sa rodičia alebo keď sa ľudia, ktorí ich vychovávajú, aj keď sú to otčim alebo macocha, správajú k svojim deťom dobre, keď je ten vzťah láskyplný, tak je to oveľa, oveľa lepšie, ako keď sú to biologickí rodičia, ktorí sa fakt k nim správajú zle.
A teda, pán poslanec Podmanický, pani poslankyňa Patakyová, áno, je nominantka bývalej vládnej koalície, ale my, to je váš pohľad, my sa nepozeráme na ľudí podľa toho, koho sú nominanti, ale podľa toho (ruch v sále), ako sa reálne správajú. (Zaznievanie gongu.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, pani spravodajkyňa, pani verejná ochrankyňa práv, nakoľko nie je mojím zámerom byť iba kritický k vašej správe, chcem vám teda povedať, že nie všetko, čo správa o činnosti vášho úradu obsahuje, je zlé.
Veľmi pekne ste sa v mnohých prípadoch zastali základných ľudských práv a slobôd dôchodcov či ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osôb, ktorým boli neschválené kompenzačné príspevky na základe zlého výkladu príslušnej inštitúcie. Ale to je asi tak všetko, čo by som mohol vyzdvihnúť vo vašej správe.
Je v nej veľmi veľa bodov, na ktoré poukazujete, že ide o porušovanie základných ľudských práv a slobôd určitej skupiny ľudí. Pôjdem pekne po poriadku a budem reagovať naozaj iba na veci, ktoré ma zaujali natoľko, že k tomu chcem vydať svoje stanovisko. Čas je tu dosť krátky, takže budem sa snažiť byť stručný.
Právo na vyjadrenie identity odsúdených osôb. Ak je osoba v ústave na výkon väzby za nejaký trestný čin, má si uvedomiť, že nie je na dovolenke, či nebodaj v pionierskom tábore, ale je vo výkone trestu za spáchaný trestný čin alebo trestné činy a v tomto ústave platia určité pravidlá a hygienické normy. Ak sú predpísane štandardy na dĺžku vlasov či strih brady, treba a musia sa dodržiavať. A netreba si brať príklad z amerických seriálov, kde druhý väzeň je iný ako prvý a štvrtý sa nepodobá na piateho.
Odmena za prácu týchto väzňov. Prezentujete tu ideu, že väzeň nemá možnosť výberu pracovať aspoň za minimálnu mzdu, či už bude výška minimálnej mzdy taká, alebo iná, odsúdený v tomto ústave nepracuje z vlastnej vôle, ale je mu tá práca pridelená. Pracuje tam najmä preto, aby sa tam svojimi systematickými, ako pretože sa tam svojimi systematickými krokmi dostal. Odsúdený má v prvom rade možnosť zarobiť si v tomto ústave nejaké prostriedky a splatiť tak počas výkonu svojho trestu odňatia slobody nejaké svoje dlžoby, nedoplatky, pre ktoré sa možno aj do tohto zariadenia dostal.
Prepis rodu. Navrhli ste ministerstvu zdravotníctva určité opatrenia, ktoré majú zabezpečiť a zriadiť také štandardy poskytovania zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby s možnosťou a s procesom prepisu ich rodu. To bola na mňa naozaj ťažká myšlienka. Ak sa tak stane, tak sa podľa vašej správy nerešpektuje ich právo na ľudskú dôstojnosť.
Čiže ak sa vlastne ja budem cítiť zajtra ako žena a mnou vybraná gynekologička mi odmietne zriadiť kartu, porušuje tým moje práva a ľudské slobody. Správa sa ku mne zle, neúctivo, môžem sa cítiť naozaj akože veľmi nepochopenou ženou.
Rod je podľa môjho názoru daný a určený od narodenia, nedá sa meniť ani zo dňa, ani na deň. Odkedy je ľudstvo ľudstvom, poznáme iba dva rody, a to mužský a ženský. Nič iné neexistuje. A bájky o transrodových ľuďoch, ktorí medzi nami žijú, zaváňajú šialenstvom a zvrátenosťou.
Vnútroštátne adopcie detí. Prezentujete tu, aké je dôležité osvojenie či adopcia detí samožiadateľmi. V určitom bode by som aj súhlasil, nakoľko aj samostatne žijúci otec, alebo matka by vedeli byť naozaj milujúcim a vhodným rodičom, ale aj napriek tomu si myslím, že dieťa by mala vychovávať zdravá rodina, ktorá pozostáva iba z jedného muža a z jednej ženy.
Dôchodkový vek žien. Vo vašej správe sa vyjadrujete, že podľa vašej právnej analýzy, vášho právneho názoru ročníky žien ’58 a ’59 nie sú v žiadnom prípade diskriminované. Odporúčal by som vám ísť niekedy na takúto protestnú akciu, kde tieto ženy už niekoľko rokov, dlhých rokov, protestujú a žiadajú, aby im ich práva, ktoré im boli odňaté, a možnosti odísť do skoršieho dôchodku boli priznané. Ale ak sa takto vyjadrí verejná ochrankyňa práv, je to váš názor.
Právo na bývanie a právo na vodu. Tieto práva, aj keď nie sú v Ústave Slovenskej republiky nijako ukotvené, do určitej miery sú istým právom. Podľa istých medzinárodných dokumentov a zmlúv vzniká štátu akýsi pozitívny záväzok toto právo realizovať, tak má byť v každej nelegálnej osade podľa vás vodovod alebo inak zabezpečený prístup k pitnej vode. Včera kolegovia poniektorí, nepamätám si už presne ktorí, tvrdili, že nemôže mať vodovodnú prípojku čierna stavba. S týmto názorom som úplne stotožnený.
Čo sa týka práva na bývanie, tak áno, právo bývať má každý. Ale aj právo na bývanie je podmienené určitými základnými atribútmi. To znamená, že na to bývanie si človek má zabezpečiť finančné prostriedky vlastnou prácou. Ak len čaká, že niečo dostane od štátu alebo od samosprávy zadarmo, je tento prístup veľmi, veľmi zlý.
Dúhové rodiny. Dve matky, dvaja otcovia. To je podľa mňa choré. Prezentujete ich úžasné fungovanie v našej spoločnosti. Tvrdíte, že deťom nemôžu v žiadnom prípade ublížiť milujúci rodičia, nech sú akéhokoľvek pohlavia, a rodinné prostredie, v ktorom žijú či vyrastajú. Ja som mal to šťastie, že som vyrastal v úplne normálnej rodine, mám matku, mám otca, a nedokážem si predstaviť to dieťa, ktoré musí trpieť, ktoré je vychované v takomto zväzku.
Slovenská republika nevytváraním právneho rámca pre zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia si vlastne neplní ako štát svoju povinnosť na rešpektovanie ich súkromného rodinného života. Tento pár nie je rodinou, čiže jednoducho rodinný život, o tom sa ani baviť nemusíme.
Ďalšou perličkou vo vašej správe bol Dúhový PRIDE, čiže podľa vás táto hrdosť. Tu ide podľa vás o garantovanie rovnosti a dôstojnosti pre život každého človeka v našej spoločnosti. Nikdy som sa takéhoto PRIDU nezúčastnil, a pokiaľ mi bude slúžiť zdravý rozum, ani sa nezúčastním, ale občas zahliadnem nejaké video na Youtube kanáli, kde sa títo zvrátení ľudia oblečení v kožených vestách, teplákoch, gatiach, košeliach váľajú po zemi, tancujú, jeden druhého ťahajú na lane, ako by bol pes či iné zviera, a na týchto zvrhlostiach sa jednoducho podieľajú aj obyčajné rodiny, ktoré tam prídu dokonca so svojimi deťmi, a tvrdia, že ich idú podporiť. Vôbec tomu už nerozumiem.
A na záver posledný bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, je diskriminácia a segregácia cigánskych detí v slovenskom školstve. Hovoríte o nesprávnom zaraďovaní detí do škôl a do tried určených pre deti s ľahkou mentálnou retardáciou či zriaďovanie etnicky homogénnych tried či škôl pre toto etnikum. Súhlasím. Niekedy sa pri tejto diagnostike alebo rediagnostike môže stať problém, že dieťa je nesprávne zaradené. Ale určite to nie je problém plošný. Je to skôr nejaké zlyhanie jednotlivca, či u špeciálneho nejakého pedagóga, alebo psychologičky. Určite to nie je zámerné.
Tvrdíte, že v takomto prípade a takýmto spôsobom a nezodpovedným prístupom sa týmto deťom upiera ich právo na kvalitné ukončenie základného vzdelania a následne stredoškolského vzdelania, či nebodaj vysokoškolského vzdelania. Myslím, že ste asi nerozprávali s učiteľmi, ktoré takéto deti nieže vzdelávajú, ktoré jednoducho im pôso..., pôsobia v týchto triedach ako krotitelia divej zvere niekedy. Takýto vyučovací proces by som naozaj odporúčal niekedy vidieť. Čiže podľa vás sa títo žiaci stanú len vernými kópiami svojich rodičov. Čiže budú nezamestnaní občania a poberatelia sociálnych dávok.
Ale tu vám ponúkam, nielen vám ako ombudsmanke, ale aj vládnej koalícii riešenia, ako sa tejto nezamestnanosti vyrovnať. V roku 2019 v auguste bolo na území Slovenskej republiky k obsadeniu až 4 500 miest pre ľudí bez akéhokoľvek vzdelania a 37-tisíc pracovných miest, kde stačí iba základné vzdelanie. Čiže týchto ľudí treba posúvať za prácou, a nie hľadať, že práca príde k nim. Tu treba spolupracovať s úradmi práce a s Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity a takto posúvajme ľudí naozaj do práce, a nie na úrady práce.
Ďakujem pekne.

Edo, ďakujem ti za skutočne špičkové, kultivované a fakticky zdôvodnené vystúpenie, z ktorého sa zase liberálom, ako je to už zvykom, prevracali oči, pretože pravda sa im veľmi ťažko počúva.
Ja som to už vo svojom vystúpení pred tebou tiež načrtol, taký program, ktorý sa, program, príklad, ktorý sa týka tej ľubovoľnej zmeny pohlavia, ktorú navrhuje verejná ochrankyňa práv iba na základe nejakého pocitu, nejakého dočasného poblúznenia konkrétneho človeka, a ty si spomenul napríklad to, že keď sa začneš cítiť ako žena, tak logicky budeš mať nárok na vyšetrenie u gynekológa. Taký gynekológ ťa predsa diskriminuje, keď ty máš v občianskom preukaze napísané, že si žena. Ty si predsa žiadnu operáciu podstúpiť nemusel a jednoducho, čo to je za extrémista, za bigotného fašistu, že ťa jednoducho nevezme do takejto ambulancie. A presne tieto absurdné prípady sa už dnes vo svete dejú.
V Austrálii pred dvoma rokmi vyhral ženské cyklistické preteky chlap. Chlap, ktorý si povedal, že je žena, a išiel súťažiť do ženskej ligy! Máme prípady, kedy v niektorých, dokonca v bojových športoch, zmiešaných bojových umeniach v klietkach bojuje chlap v ženských ligách. Potom víťazí. Samozrejme, že víťazí, keď muž má o 30 či 40 % svalovej hmoty viac ako žena. Veď toto nie je normálne. A potom práve my sme tí, ktorí sa tých žien zastávajú, že predsa chlapi nemajú súťažiť v ženských ligách. Veď to je choré a zvrátené. A toto sa vo svete deje. To nie sú nejaké výmysly, to nie sú nejaké hlúposti.
A potom ten príklad, ktorý si spomínal, o tom, že ako riešiť generačnú chudobu v osadách. Presne, ako si povedal. Desiatky tisíc cudzincov pracujú na Slovensku na pracovných pozíciách buď s nulovou, alebo len veľmi malou kvalifikačnou potrebou namiesto toho, aby sme robili všetko preto, aby sme týchto osadníkov dávali, aby sme týmto osadníkom dávali možnosť pracovať na týchto pozíciách a nemuseli sem voziť cudzincov. Jednoduché riešenie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, bola neuveriteľne pôsobivá suverenita, s akou ste takmer z pozície medicínskej kapacity prehlásili, že existuje len muž alebo žena. To, samozrejme, je tvrdenie, ktoré by zrejme anatomické nálezy ľudí, ktorí nie sú len muž ani nie len žena, iste vyvrátil. Ale o tých buď neviete, alebo sa nad ne povznášate.
Samozrejme, mohli by ste ako pravdu vydávať aj to, že žena bola stvorená z Adamovho rebra, a tiež to vydávať za predsa jasnú pravdu, o ktorej niet čo diskutovať. Ale teda to, ako ste... (povedané so smiechom) spláchli dokonca, všeobecne verejne známe prípady ľudí, ktorí v istom štádiu vývoja, a dokonca i na anatomickom základe, doložene sa stali osobami iného pohlavia. Teraz nebudem hovoriť len o legendárnej lyžiarke Erike Schineggerovej. Takéto prípady sa vyskytli i predtým, i potom.
Jednoducho tá suverenita týchto tvrdení je donebavolajúca, neviem, akú máte odbornosť, ale prehlásiť, že existujú len čistí muži a čisté ženy, je asi ako tak prehlásiť, že povedzme neexistujú biele tigre. Nie je ich veľa, ale existujú, tak ako existujú biele slony. Ale, samozrejme, suverén, ktorý vie o slonoch všetko, povie, že biele slony neexistujú.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Osuský povedal veľmi dobre, že je síce fajn, že vy si možno nemyslíte, že tieto transrodové osoby existujú a je to nejaká, nejaká, nejaký výmysel, ale sú relevantné vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že predsa len sú tam nejaké objektívne príčiny.
Ja by som ale chcel reagovať na to, ako vy extrémne zľahčujete a ironizujete týchto ľudí, že oni sa rozhodnú, že ja chcem na druhý deň žena, tak budem zrazu ženou a všetci to budú akceptovať. Viete, mne je týchto ľudí dosť ľúto. Žiť totiž v inom tele nie je podľa mňa niečo jednoduché a niečo ľahké pre toho človeka, pre psychiku toho človeka. Títo ľudia čelia naozaj hnusnej diskriminácii a nadávkam a šikane. A okrem toho vy ešte poviete, že to len taký ich rozmar.
Ja verím, že prejsť si zmenu rodu, zmenou pohlavia je naozaj niečo veľmi ťažké a je to dlhodobý proces. A to posledné, čo títo ľudia potrebujú, je, aby sme si o nich hovorili ako o bláznoch, ktorí si na základe nejakej záhaľky rozhodnú, že zmenia si pohlavie zo dňa na deň.
Ďakujem veľmi pekne.

Kolegovia z ĽSNS, ja som veľkým fanúšikom politickej plurality, ale politiku nenávisti medzi tú škálu politík, ktorú považujem za cennú a ktorá dokáže ten politický diskurz na Slovensku obohatiť, naozaj nepovažujem, pretože prezentovať nenávisť k homosexuálom, k transrodovým osobám, k ľuďom, ktorí sa naozaj narodili do nešťastnej situácie, do chudoby, toto nás nikam neposunie.
A keď ste sa opovážili naozaj prihovoriť k cigánskym deťom, ktoré nazývame v kultivovanej spoločnosti rómskymi deťmi, a hovoriť o tom, že tieto deti mnohokrát neprávom nie sú zaraďované medzi deti s mentálnym postihnutím, tak sa veľmi mýlite, lebo štatisticky je nemožné, aby 60 % všetkých detí, ktoré máme v špeciálnych školách, boli rómskeho pôvodu. Je to štatisticky nemožné. A je dokázané, že tieto deti, keď prišli do iného prostredia, máme mnoho prípadov, napríklad v Anglicku, boli zaradené do normálnych tried. Až 85 % detí, ktoré u nás mali kategóriu A, to znamená nejaké mentálne postihnutie, a boli takto diagnostikované, v Anglicku v školskom systéme nemali problém fungovať a boli zaradené do normálnych tried.
Takže hovorme o diskriminácii, pretože je prítomná.