88. schôdza

Ale dnes zrazu ľudia v traume hľadajú riešenia na svoje bolesti, na svoje, svoje traumy, ktoré objektívne prežívajú, a zrazu aj nejakého zakomplexovaného, o ktorého by ste si inokedy neopreli bicykel, zrazu ho počúvate, lebo jednoducho je schopný povedať za sekundu štyri slová, a zrazu mu niektorí ľudia uveria, lebo štyri slová on povie za sekundu. To asi bude pravda. Niekedy mám strach o neho, že či by sme mu nemali dať preventívne nejaký srdc... strojček na srdce, lebo teda nech tu nemáme človeka, čo nám tu zinfarktuje pri boji za právo a spravodlivosť, ale v skutočnosti je obyčajné také... taký fašistický brojler napichaný s anabolikami, aby vyzeral teda silný, ale v skutočnosti, v skutočnosti, keď tu cibuľu odbalíte, je to nič, je to také klbko komplexov menejcennosti, ktoré určite to bili, keď to bolo niekde v škôlke (smiech v sále), nehrali sa s tým na pieskovisku, s kýblikom mu dávali po hlave a on teraz tie svoje traumy si tak... takýmto spôsobom lieči na nás všetkých. Ono akože, ono by to bolo aj smiešne, ak by to nebolo smutné a ak by sme zároveň nevedeli, že čo nám z tohto hrozí.
Áno, takéto obludy v pohode si k sebe prilepí Róbert Fico, Peter Pellegrini, ktorí objektívne vedia, čo tu páchali. Vedia, že za tých 12 rokov rozkradli 30 mld. eur. 30 mld. eur je 30-tisíc miliónov eur. To je približne 5,5 tisíca na každého jedného občana Slovenskej republiky, či sa teda narodil v posledný deň vlády Petra Pellegriniho, alebo zomrel v posledný deň Petra Pellegriniho alebo Róberta Fica. Jednoducho 5,5-tisíc eur ukradli v priemere každému jednému z nás. Ale smutné na tom je, že tu máme možno milión, milión a pól ľudí, ktorí im za to zatlieskajú (rečník zatlieskal rukami), že si povedia, že im to dobre vlastne robí, lebo to dobre vyzerá, lebo ten Pellegrini vždy má zapnutý ten gombík predsa, vždy tuto má niečo biele (rečník rukou ukazuje na hornú časť saka), nejakú vreckovku, tu má vždycky štátny znak, evokuje to, že mu vlastne na tom Slovensku záleží, popritom sa ešte zasmeje a dve jamôčky sa mu na líčkach urobia. No a predstavte si, že ste taká šesťdesiatnička, ktorú muž bil, ožran, medzičasom už umrel, nikdy si ju nevážil, nikdy jej nekúpil kvetinu a ona pozrie na toho Pellegriniho, že vlastne to je ten prototyp mužnosti. My ostatní, čo vieme, čo vieme, vieme, čo vieme, ale nemusíme to rozvíjať ďalej. Každopádne ale, bohužiaľ, áno, tie päťdesiatničky-šesťdesiatničky, ktoré sa nikdy nejakej lásky ani sprostredkovane od toho vlastného muža nejako nedožili, tak zrazu vzhliadajú k takejto skorumpovanej oblude, ktorá tu nerobila 12 rokov s Ficom nič iné, len rozkrádala naše verejné financie, a zrazu sa spoliehajú na to, že toto je vlastne nádej pre Slovensko.
Ale potom vy si otvoríte demokratické médium, si myslíte, nejaký Denník N, ja nazývam Denník N ako ako skratka „Denník Nenávisť“, lebo nemám pocit, že by šírili niečo iné ako nenávisť voči kresťanom, voči ľuďom, ktorí nie sú LGBTI pozitívni, ktorí náhodou si dovolia povedať, že tá Amerika zlyhala pri tom útoku na Irak a podobne. Jednoducho naozaj čistá zase progresívna propaganda. A zrazu si otvoríte toto médium a oni vám v Denníku N hovoria pomaly o Petrovi Pellegrinimu, že to je vlastne ten najväčší slovenský demokrat, to je nádej tej slovenskej demokracie. A ako som povedal, otec priamo predsedu Progresívneho Slovenska Šimečka povie, že rozdiel k prístupe ku korupcii medzi Pellegrinim a Matovičom je de facto žiadny. To je ten istý človek, a to teraz, trošku mi to nepasuje pri Sulíkovi, ale pred 3-4 rokmi, piatymi možno rokmi ten istý Šimečka hovoril, že stačilo jedna veta od Fica, že povedal, že chcel by, aby Slovensko bolo v jadre Európskej únie, a tento blázon bol schopný napísať normálne článok o tom, že Sulík je pre Slovensko nebezpečnejší ako Fico. Potom áno, za dva roky zomrela Jána a Martin... Ján a Martina a tým pádom už mu to tak asi nešlo, tak rýchlo alebo jednoducho z huby a z pera, ale akože naozaj obludár, človek, ktorý obdivuje obludy, robí im alibi, manipuluje s davom a má obrovskú zodpovednosť ako šéf redakčnej rady za Denník N, naozaj za... demokratické malo by to byť médium, tak tento človek, tak neuveriteľne manipuluje s davom a tak legitimizuje absolútne zlo menom Peter Pellegrini alebo HLAS, lebo to je to isté. To je tá istá strana, tá istá mafia. Ešte v postate, keď som si to tak preberal, tak zobrali tých najkorumpovanejších zo SMER-u, oddelili ich, premaľovali ich s ružovou na HLAS a tvária sa zrazu, že oni jak Marka z Gurunu včera tu pristáli a oni nás idú tu zachrániť a vlastne budú zachraňovať na Slovensku demokraciu.
A viete, čo ma najviac potom pri tom ešte doráža? Tá predposratosť akože demokratických politických strán. Tuto o skorumpovanej SaS-ke nemá zmysel hovoriť. Tí v pohode hovoria, že s mafiou z HLAS-u pôjdu bez najmenších problémov.
Pán Benčík, ten si radšej tuto skloní hlavu a tvári sa, že to nepočuje, lebo však on tu bojoval proti fašistom, voči mafii, ale teraz že jeho chlebodarca mu hovorí, že, ktorý mu dovoľuje stláčať správne tlačítka, že, hovorí, že v pohode on s tým, s tou mafiou pôjde. Pánovi Benčíkovi to už nevadí. On si možno alibisticky prinajlepšom povie, že on už neplánuje do politiky kandidovať, ale že bude legitimizovať obludnú stranu, ktorá rozbila tri protikorupčné vlády, ktorá rozbila túto koalíciu počas tohto ťažkého obdobia pre Slovensko, ktorá tým pádom vystavila Slovensko extrémnemu riziku, že na konci fašisti, voči ktorým tu celý život bojuje, nám tu budú vládnuť, že tu Mazurek bude ministrom školstva a podobne (reakcia z pléna), tak teraz legitimizuje, lebo však je vlastne je súčasťou tej bandy, a treba držať hubu a krok a potichučku takto šúchať nožičkami, lebo však teda patrí sa.
Nie, pán Benčík, patrí sa ozvať. Patrí sa povedať, že, Richard Sulík, si sluha oligarchov! Hanbím sa za svojho kolegu Kazdu, ktorý tu predloží pokútne pozmeňujúci návrh a ukradne ľuďom tejto krajiny 60 mil. eur. A vy ste za to hlasovali. Nás, našich poslancov ste na to nahovorili. A nie tým, že ste povedali, tuto dáme oligarchom jedným hlasovaním 60 mil. každý jeden rok, ale pokútne falošne ste povedali, to idú len o malé technické zmeny. Áno, malé technické zmeny pre vagabundov, ktorým slúžite, pre oligarchov, ktorým slúžite. A ukázalo sa teraz pri hlasovaní o zdanení Slovnaftu.
Čí záujem ste strážili aj vy, pán Benčík? Sorry, hej, ste tu sám s tej SaS-ky, teraz to musíte zlíznuť. Čí záujem ste strážili, sa vás pýtam, pri tom jednom hlasovaní? Hlasovali ste áno s vašou partiou, s ktorou ste povalili vládu, s ktorou ste rozbili túto koalíciu, s ktorou ste vydali Slovensko do rúk naozaj osudu 30. septembra. Vy ste zabezpečili predčasné voľby. Hoci ste sľubovali vernosť za hrob tejto koalícii, keď ste do nej vstupovali. Vy ste podpisovali osobne koaličnú zmluvu. Vy ste sa podpisovali pod programové vyhlásenie vlády a ste za neho hlasovali. Vy ste sľubovali, potom ako ste odišli z koalície, že v žiadnom prípade nepodporíte návrh na odvolanie predsedu vlády alebo vlády, a potom ste to na chrapúňa urobili. Bez problémov, na Bugára, na Prochádzku, akokoľvek si to nazvete, ja tomu hovorím na chrapúňa. Kde máte to svedomie sa takto zahrávať s osudom Slovenska? 30. septembra reálne hrozí, že sa na Slovensku zmení režim.
Preto predkladáme návrh, aby, keď teda má prísť k zmene režimu, po ktorom asi teda túžite, keď všetko preto robíte, aby prišlo o tom rozhodnúť čo najviac ľudí. Na Slovensku má volebné právo 4,4 mil. ľudí. 4,4 mil. ľudí, ak by tento štát fungoval, ak by ľudia mali pocit, že politici len nezneužijú ich hlas na to, aby ich následne mohli čo najviac okradnúť, tak by zrejme z tých 4,4 mil. možno aj 4 mil. chodili voliť. Lenže nám v minulých voľbách neprišlo voliť 1,5 mil. ľudí, účasť 65,8 %. Vo voľbách 2016 neprišlo voliť 1,8 mil. ľudí, účasť 59 %. Mali sme účasti, kedy nám neprišlo voliť 2 mil. ľudí, účasť 55 %, a ja som dnes presvedčený, že po tej trojročnej masívnej kampani či Fica, Pellegriniho, Mazureka, Sulíka, Danka a áno, aj Majerského, čudujte sa , on, teraz si potrite jeho facebook, sa čuduje, že čo tam jeho dávam do takejto spoločnosti. No preto, lebo tam patrí. Áno, aj pán predseda KDH Majerský proti tejto vláde tri roky bojuje. Si pozrite jeho statusy a postoje KDH, kedy podržal túto vládu. Ja som myslel, že aspoň, aspoň raz pri tom, pri tých 200 eurách na dieťa, že budú mať aspoň pocit nejakých výčitiek svedomia a povedia si, že však teda oni tu 30 rokov sa skrývali za rodiny s deťmi, 30 rokov hovorili, ako prejav konzervativizmu je pomoc rodinám a je naozaj nastavenie prorodinných politík v štáte, takže aspoň vtedy sa im to svedomie zobudí a že vtedy, keď tých 200 eur na dieťa tu schválime, tak povedia, že, ľutujeme, že sme neboli pri tom hlasovaní, lebo 30 rokov sme rodinám sľubovali modré z neba a hovno sme im, s prepáčením, dali a našťastie z toho OĽANO to tým rodinám za nás dali. Tak vtedy som od nich očakával, že kádeháci aspoň zatlieskajú (rečník zatlieskal rukami), že pán predseda KDH si zvolí... zvolá tlačovku a povie, že ďakujeme, že ste splnili to, čo my sme tým rodinám len sľubovali. A aj vtedy pomaly najväčší bojovníci z opozície, mimoparlamentnej opozície, si predstavte, boli vrcholoví politici Kresťansko-demokratického hnutia. Čo je na tom kresťanské? Čo je na tom prorodinné? Čo je na tom konzervatívne, bojovať proti tomu, keď štát pomáha rodinám, keď sa im snaží ustlať na ružiach, keď sa snaží urobiť zo Slovenska najprorodinnejší štát z pohľadu finančnej podpory v celej Európskej únie? Každý poctivý kresťanský politik aj mimo parlamentu by v ten deň napísal oslavné ódy na svoje sociálne siete alebo možno tlačovú správu, alebo dobre, keby to nedokázal, tak by aspoň mlčal. Len predseda KDH a ľudia jemu podobní vo vedení tejto strany dokázali búšiť do tejto vlády kvôli tomu, že pomáhala, že si dovolila pomáhať rodinám. Podľa mňa to bola najväčšia hanba Kresťansko-demokratického hnutia za posledné desiatky rokov, lebo aspoň v tom čase kebyže mlčia, tak by urobili pre slovenské rodiny s deťmi omnoho viac ako počas 30 rokov v politike, keď pre ne neurobili absolútne nič.
Čiže áno, po vytvorení alebo permanentnom huckaní proti vláde, zároveň s vedomím všetkých možných kríz, ktoré sme tu spoločne prežívali, naozaj s nepriateľskou opozíciou, s nepriateľskými médiami, s oligarchami v pozadí politických strán, s oligarchami v pozadí kľúčových médií sa rútime do záhuby. Áno, možno aj z tohto pohľadu ten návrh na 500 eur má také šokujúce parametre. Áno, chceme, aby ľudia o tom hovorili, aby sa rozprávali o 500 eurách, a cez tých 500 eur sa zamýšľali nad tým, čo nám spoločne reálne, reálne 30. septembra hrozí, že reálne nám tu hrozí zmena režimu, kedy skorumpovaný Fico bude prosiť Putina, aby nám... aby mu po voľbách dal tie výsostné práva nad Slovenskom, aby urobil z neho kvázi Kadyrova v Čečensku, kde bude môcť vládnuť svojou tvrdou rukou bez vlády zákona len na základe svojho rozhodnutia. Ľudia z fašistických strán,
ktorí sú, bohužiaľ, v tomto parlamente budú Ficovi v tomto úmysle len a len tlieskať. Je to ich snaha, je to ich sen, vždy spochybňovali demokraciu, vždy spochybňovali právo voliť, chceli len, aby vládla tvrdá ruka. Ak im to Fico v svojom strachu z basy za pomoci zbabelca Pellegriniho umožní, im sa len splní sen. Zároveň si pozrite, čo robí Danko. Môžte ho podceňovať, že to je dilinko, nie, nie, nie, zbrojí. Má Tarabu pri sebe, nalepí si Národnú koalíciu, na konci v pohode môžu mať 7-8 %.
Na druhej strane spomínal som tu Majerského, vidíte, čo spravil s Kresťanskou úniou. Ja som Kresťanskú úniu náš... našeho trojročného partnera vôbec neoslovoval na spoluprácu, lebo som si myslel, že je správne, aby Kresťanská únia išla s Kresťansko-demokratickým hnutím, aby boli silnejší, aby sa dostali do parlamentu, aby hlas plus-mínus 120-tisíc voličov KDH opätovne tretíkrát neprepadol.
A pozrite sa, čo tí ľudia dokázali, nie sú schopní trpieť tým, čím by práve kresťanskí politici mali trpieť, a to je pokorou. Oni trpia pýchou možno najviac zo všetkých politikov na slovenskej politickej scéne, oni nie sú schopní prijať ani takú ponuku, že jedno z desiatich tuším...? Jedno z desiatich miest dať tej Kresťanskej únii. Nie sú schopní urobiť gesto, dobre, dajte si na tých 15 miest, koho vy uznáte za vhodné. Snažia sa teraz uraziť na to, lebo ich Kresťanskú únia si dovolila cez facebookové statusy niečím osloviť, že ich vyzvali k tomu, že už ba sa patrilo po tých mesiacoch oslovovania im dať aj nejakú serióznu odpoveď, či s nimi teda počítajú, alebo nie. Bohužiaľ, áno, dnes sme pred realitou, že Kresťanskodemokratické hnutie sa tretíkrát v septembri nedostane do parlamentu, a to mi verte, ako tu stojím. To je opätovne vyhodených 100-120-tisíc hlasov demokratických kresťansky cítiacich, kresťanskodemokraticky cítiacich voličov. Nie je najmenší dôvod si myslieť, že zrazu im to teraz vyjde. Prečo? Lebo predseda KDH je o dve hlavy vyšší, ako je predošlý predseda KDH? Ale je rovnako nudný ako je predpredošlý predseda KDH. Jednoducho KDH v parlamente nebude, a preto chcem povedať demokraticky cítiacim ľuďom a ľuďom, ktorým na Slovensku záleží, a chcem zobudiť aj tých novinárov, ktorí sa tvárili roky, že im na Slovensku záleží, ktorých tuto pri srdiečku pri srdiečku pichlo keď zabili Jána a Martinu, aby sa spamätali, aby prestali s legitimizáciou absolútneho zla, ktoré sa len premenovalo na HLAS.
Pellegrini 19 rokov robil verné pop... poslíka, mopslíka, pucfleka, pusipajtáša Robertovi Ficovi, páchal s ním každý jeden podvod. O každom jednom podvode vedel, z každého jedného podvodu, z ktorého mal osoh Fico a jeho sponzori, mal osoh Pellegrini a jeho sponzori. Po 12 rokoch vo vláde rozkradli 30 mld. eur a robiť z tohto človeka zrazu jadro budúcej demokratickej nádeje je legitimizovanie zla. A skúste sa, páni, teda novinári, v tých demokratických v médiách logicky zamyslieť nad tým, čo to môže robiť s bývalým voličom SMER-u.
V roku 2012 SMER získal sám 44 % voličov, 44 % voličov. To bolo vtedy, keď prvýkrát Sulík poslúchol Kočnera a Haščáka, aby povalil vládu, tak vtedy povalil Radičovej vládu, dôsledok bol takýto, 44 % ľudí volilo SMER. Ale v roku 2020 z tých 44 % zostalo len 18, rozdiel 26 percentuálnych bodov. Kde sa tí voliči stratili, čo volili OĽANO? Figu borovú. Tí ľudia zostali sklamaní, zostali doma, ruky od toho preč, uverili Ficovi tie sľuby, či, to už je jedno, že či o odškodnení okradnutých v nebankovkách, o diaľnici do Košíc, o tom jeho sociálnom cítení, hocijaké sľuby, jednoducho niečomu uverili, ale v 2020 už neprišli. Aj ich mnohých tá vražda Jána a Martiny vypla a zostali doma a neprišli voliť. Zároveň si tak možno uvedomovali, že asi sme mali počúvať tie hlasy v tých demokratických médiách tých demokratických novinárov, ktorí nám hovorili, že bacha, to Fi... ten Fico je zlo, ten SMER je zlo.
My sme ich nepočúvali, asi mali pravdu, kašlem na to, tentokrát ho nejdem voliť. A tak dostali, dostali 18 % hlasov aj z toho si vyrobili možno 3-4 % na poslednú chvíľu, keď tu schvaľovali 3 dni pred voľbami zrazu 13. dôchodky, ktoré predtým 10 rokov na bilbordoch len sľubovali. Čiže zo 44 % padli na 18, ale tých 26 % je obrovská masa. Možno pol milióna ľudí, ktorí ten SMER neprišli voliť. Boli sklamaní. A zrazu títo ľudia, čuduj sa svete, počúvajú od otca, otca šéfa Progresívneho Slovenska Martina M. Šimečku, šéfa redakčnej rady denníka N, počúvajú všetky bláboly a všetky chválospevy na našeho Peťula Pellegriniho, na tú nádej slovenskej demokracie. Počúvajú a čítajú tie drísty o tom, jako vzťah Pellegriniho a Matoviča ku korupcii je de facto ten istý, ako to je v podstate konanie dobra, keď niekto v tých voľbách bude voliť predsa ten náš HLAS, ktorý pôjde s tými našimi LGBTI aktivistami z Progresívneho Slovenska, ku ktorému sa pridá ten stabilný koaličný partner, ktorý v živote nepovalí žiadnu vládu s SaS, a vytvoria konečne tú vytúženú progresívno-liberálnu, dostatočne prozápadnú a proamerickú vládu a konečne tu budeme ma ružiach ustlaté.
Aké sú potom dôsledky takéhoto konania v mysli toho bývalého voliča SMER-u? Čiže on v roku 2012 volí ten SMER, lebo vidí, že tuto tam nejaký prepnutý Sulík povalil vládu, ale dobre, však mu zato tlieskal, lebo však povalil tých zlých, ide voliť, potom zistí, že vlastne tí jeho de facto dajú zabiť Jána a Martinu, lebo to je dôsledok ich politiky, potom si povie, nejdem voliť, lebo to je mafia, čo nám tu vlastne vládla, a ja som sa mýlil, čiže zostáva doma, nevolí demokratické strany, ale nevolí ani SMER a zrazu tí demokrati v médiách nerobia tri roky nič iné, len hovoria, že ten premaľovaný SMER na ružovo s menom HLAS, s Peťulkom Pellegrinim s dvomi jamôčkami, je vlastne ten dobrák, čo to so Slovenskom tak dobre demokraticky cíti, myslí, a je to vlastne náš človek.
Jaké mešuge musí mať z toho ten bývalý volič SMER-u, ktorý v tých 2020 neprišiel voliť, lebo jednoducho uveril tým novinárom, že ten SMER je mafia. Zrazu oni nepozerajú na to, že to je nejaký Fico a nejaký Pellegrini. Oni pozerajú na to, že to sú naši chlapci, však oni 12 rokov im vládli, 20 rokoch ich volili, oni volili jeden SMER, volili dvojičku, volili Fica a Pellegriniho. To sú ich chlapci. A momentálne iba teda dobre, tak sa rozhodujú, že či im je viacej sympatické konanie, ničnerobenie Pellegriniho alebo prepnuté tri tlačovky denne od, od Fica a podľa toho sa rozhodujú, že čo im je viacej sympatické.
Ale zrazu z tých dvoch chlapcov všetky demokratické médiá, predsedovia demokratických politických strán zrazu hovoria, že oni by vlastne s tým Pellegrinim po voľbách v pohode išli, lebo že to tak asi je správne pre Slovensko, dobré, demokratické. Čo to robí s tým presvedčeným, bývalým presvedčeným voličom SMER-u, ktorý sklamaný zostal v roku 2020 doma? Nič, urobí to, presne to, čo chce mafia. Legitimizuje späť mafiu v jeho hlave a hovorí, vlastne ty si neurobil chybu, keď si v roku 2012 a ’16 tú mafiu volil, lebo to sú dobrí, to je náš, to je Peťulo, to je náš, to je SMER. Oni teraz sa volajú len HLAS, ty si nerobil chybu, to sú naši, lebo to je Robko a Peťko, ty, keď teraz tu tie demokratické médiá zrazu hovoria, že Peťko je dobrý, tak vlastne aj ten Robko je dobrý, však to sú partia, to sú dvaja chlapci, ktorí spolu vždy ťahali, chodili po tých mítingoch, kupovali si tetušky za ružičku a pusinku, a tým pádom keď tie demokratické médiá, že ten Peťulo, hovoria, že je dobrý, tak predsa aj ten Robo je dobrý asi. A mne ten Robo je viacej sympatický teraz, lebo on tak rázne, on buchne po stole a ten Peťulo je taký lenivý a ja si tam toho Roba, si teda dám.
Čiže čo na konci robia títo Šimečkovci a podobní blázni tou legitimizáciou HLAS-u, Pellegriniho, legitimizujú de facto aj ten SMER, legitimizujú aj toho Fica. A potom sa čudujú, že nám to tu bobtná a zrazu pozerajú na prieskumy, že hops, tuto mafia 1, mafia 2, fašisti, bum, dokopy ústavná väčšina. Áno, pred touto budúcnosťou dnes stojíme, toto je osud, ktorý si my môžme 30. septembra zvoliť, že nám tu na konci bude vládnuť to absolútne zlo, ktoré sme si nevedeli ani len predstaviť. A ak tu niekto naivný v tejto miestnosti alebo na Slovensku, alebo v tých redakciách si myslí, že potom sa podarí niekedy to zlo ešte od moci odstaviť, tak prosím vás, vymeňte si pampersky. Zbytočné mokré sny máte. To zlo sa tak zabetónuje pri moci, že v živote ho od moci už neodstavíme. A bude tu peklo, aké si ani len neviete predstaviť. Nechcem, aby Slovensko tieto časy zažili, zažilo. Nechcem, aby tu bol minister vnútra Mazurek a mini... pardon, minister školstva Mazurek a nejaký vrah Černákov či tréner Černákových vrahov ministrom vnútra. Nechcem takéto Slovensko.
Mám Slovensko rád, úprimne ho mám rád, mám rád ľudí, ktorí chcú na Slovensku normálne žiť. Ale my pred takouto budúcnosťou dnes stojíme. Ten Peťulko tuto premaľovaný mafián zo SMER-u dnes nie je schopný vylúčiť fašistov, že s nimi nepôjde v žiadnom prípade do vlády. Pozerá si teraz na preferencie, vidí, že sa u to prelieva niekam k Ficovi, tak včera zase dá videjko, nič to nie je, ja som nikde niky nepovedal, že ja by som s nejakým PS-kom a so SaS-kou išiel vládnuť. Jasné, že pôjde, čo u povedia jeho pasáci oligarchovia, to Peťulko urobí. Keď povedia Peťulkovi, pekne pôjde s Robkom pôjde s Robkom, keď povedia Peťulkovi, pribaľ si tam dve tony fašistov, pribalí si dve tony fašistov a bude nám vládnuť takto, lebo jednoducho nie je svojprávny.
Vie, čo napáchal, a oligarchovia, ktorým slúžil, ktorého dnes jedného Výboha drží v Dubaji už tretí, rok len aby sa neukázal v blízkosti Slovenska, aby ho tu nezatkli, tak, tak vie presne, čo pre tohoto človeka robil. Vie, koľko miliárd spoločne rozkradli z našeho spoločného, a vie, že tým pádom je jeho majetkom. Peťulko je Výbohova prostitútka, nič viac. A Výboh je Peťulkov pasák, nič viac. Hovorme si pravdu, aká je. Ak si tu niekto myslí, že Peťko Pellegrini je svojprávny politik, ktorému záleží na Slovensku, ktorý sa sám môže rozhodnúť so svojimi straníkmi, že čo urobí po voľbách, s kým pôjde a s kým nepôjde, tak sa, prosím vás, zobuďme z toho sna. Je otrokom oligarchov, je súčasťou mafie. Dnes desiatky ich vlastných ľudí o tom svedčia, ako sa stretali na 10. či koľkom poschodí v hoteli Hilton u Širokého, kde chodili priamo policajní prezidenti s vyšetrovacími spismi, kde nahliadali do vyšetrovacích spisov, kde im hovorili čo, kde, aké sú slabé miesta. Následne z tých vyšetrovacích spisov zverejňovali informácie, rozhodovali o tom, ktoré sa zametie pod koberec a ktoré nie, kde predávali rozsudky a cez svoju Jankovskú tie, tie poplatky vyberali.
A urobili zo svojej poslankyne, ona bola poslankyňa, keď vy ste ju nezažili väčšina z vás, Jankovská tu sedela, prepáčte, pani... Vorobelová, tuším niekde tam sa mi zdá, že tam som ju vídaval tu, nepla... neprajem (povedané so smiechom) vám taký osud, dobre. Ani si nemyslím, že ste, že ste taká skorumpovaná žena, ale ona tam niekde sedávala. Normálne ona tu bola, že poslankyňa Národnej rady, ona bola medzi tými 150 vyvolenými ľuďmi, ktorí mohli rozhodovať o osude Slovenska, a oni, tí vagabundi, oni vedeli, že ona predáva tie rozsudky, a oni ju nechali, oni vedeli, že ona je závislá na tých kabelkách, že má doma šatník, jak vy nemáte doma dom, a že tam mala na spodných radoch črievičky, na vrchných kabelôčky, a podľa toho, teda že ktorá kabelôčka sa páčila a ktorá bola drahšia a ktorú nemala v tom šatníku, podľa toho rozhodovala a vybavovala potom s kamarátkami na súdoch, že komu majú dať za pravdu sudcovia na súde a komu teda spravodlivo majú povedať, že teda ten spor prehral.
Toto nám tu títo ľudia urobili zo Slovenska a my toto budeme zažívať nie že v ružovom, ale na desiatu, keď sa títo ľudia vrátia k moci. A preto mi je tak strašne ľúto tej zaslepenosti, tej predposratosti médií a aj demokratických politických strán, kde miesto toho, aby buchli po stole a povedali, naozaj pomenovali zlo zlom, sa tu snažia líškať nejakému Peťkovi Pellegrinimu, ako keby bol on svojprávny. Kde sú neni schopní povedať, že jednoducho s mafiou v žiadnom prípade nepôjdeme, a dnes mi je to ľúto, že sme, v podstate jediné politické hnutie je hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, ktoré vie jednoznačne povedať, že nepôjdeme, a sakra, s tou mafiou po voľbách nepôjdeme. Mňa to mrzí, že aj náš dlhoročný súpútnik Edo Heger dnes je v strane s ľuďmi, kde síce on sa postaví tlačovú konferenciu kľúčovú, keď vzniká nejaká politická strana, aj keď v tomto prípade štvrtým premenovaním, to dajme bokom, ale príde tam a najsilnejšia informácia zaznela, vylučujeme Petra Pellegriniho, lebo... lebo, lebo, lebo vylučujeme Petra Pellegriniho, vylučujeme HLAS, s HLAS-om nepôjdeme. Týždeň neuplynul - a jeho minister zahraničných vecí, člen predsedníctva sa nechá počuť - necítim potrebu vylučovať HLAS z okruhu normálnych politických strán, veď spĺňa to základné minimum z pohľadu, pri pohľade na demokratické strany. Kukáte, či dobre počujete?
Potom si prečítate rozhovor s ďalším členom predsedníctva, nejaký Karol Hirman, medzičasom minister hospodárstva - HLAS považujem za demokratickú stranu, nevidím dôvod, aby ju Demokrati vylučovali. Teraz pozerám, že či mI šibe, či som teda pozeral zlú tlačovku, alebo teda či tam bol skutočný predseda tej politickej strany, alebo tam bol iba hovorca, ktorého slová nemajú váhu. Potom sa opýtame verejne teda, že teda ako to vlastne teda je.
Potom si pozriem reportáž na Markíze, kde istý pán Miroslav Kollár, ináč to je človek, podľa mňa, ktorý by sa mal zapísať so zlatou kriedou v dejinách slovenskej politiky, lebo s podporou 0,02 % získať polovičku mandátov vo vláde, to sa len tak hocikomu nepodarí a myslím si, že aj do budúcna nasledujúcich pár miliónov rokov nepodarí. Ale istý pán Kollár potom v tej reportáži, keď sa ho redaktorka jednoznačne opýta, tak prosím vás, ako to je, tak váš pán premiér predseda strany hovorí, že vylučuje akékoľvek spojenectvo s HLAS-om po voľbách, hovorí, že to bolo prijaté cez uznesenie snemu, alebo teda najvyššieho orgánu strany, a vy o tom, na to čo hovoríte? Vylučujete? Ja budem robiť všetko preto, aby sme s HLAS-om nemuseli ísť. No to neznie ako vylúčenie. No to mi je ľúto. Normálne pozeráte ešte raz, ja som si to pustil trikrát. Pozerám, tak počkať ešte raz. Vznikne tu strana, ktorá si povie, že základný pilier je, nepôjdeme s mafiou, nepôjdeme s HLAS-om. Za týždeň kľúčoví ľudia to spochybnia, opätovne predseda strany povie, nepôjdeme s mafiou, nepôjdeme s HLAS-om, potvrdí to ešte aj minister obrany, a čuduj sa svete, kľúčoví ľudia v predsedníctve povedia, no že budú robiť všetko preto, aby to tak nebolo, ale keď to redaktorka pochopila trošku inak, no tak to im je ľúto a popritom sa debilne usmievajú. A pochopíte, že aj v tejto, bohužiaľ, strane, o ktorej sme si mysleli, že nám bude veľmi blízka, sú ľudia charakteru Béla Bugár a Radoslav Procházka, ktorí takto mihnutím alebo lusknutím prsta po voľbách predajú názor svojich voličov a zaprú to, čo sľúbili pred voľbami, a bez problémov zvolajú si snem a demokraticky rozhodnú na tom sneme, že predsa s tou mafiou by patrilo sa ísť.
Ale čo ma na tom najviac zaráža, je, hovorím, jak som to nazval, som to taká tá predposratosť, taká tá malosť týchto politikov a týchto politických strán a aj tých redaktorov v tých demokratických, akože demokratických médiách, že oni v tom strachu, že si už uvedomujú, že kam to Slovensko dotiahli po tých troch, troch rokoch tej propagandy, že kde súkali, súkali len a len nenávisť proti vláde, dnes si zrazu uvedomujú, že aj ten Pellegrini by im bol dobrý, a v tej panike legitimizujú toho Pellegriniho, hoci vedia o tom, že to je to isté skorumpované zlo jako, jako Fico, jako ten zbytok SMER-u, ktorý zostal v SMER-e, a si neuvedomujú, že týmto vlastne len nabíjajú tomu zlu, a na konci sa ani zďaleka nestane to, že by ten Peťulko sa pridal k tomu PS-ku a k tej SaS-ke, lebo SaS-ka sa do parlamentu nedostane a PS-ko vyfučí ako balónik na cirkusoch.
Čiže na konci to jednoducho matematicky nevyjde a hlavne majitelia Peťka Pellegriniho, pasáci Peťka Pellegriniho povedia, nie, ty pekne pôjdeš s Robkom. S Robkom si nám verne 12 rokov slúžil, s Robkom si verne 12 rokov okrádal voličov, s Robkom si to veľmi dobre tých 12 rokov na ľudí hral, s Robkom, ak by nebola vražda Jána, Martiny, by ste vládli na Slovensku pomaly na veky, ale my už nedopustíme takúto chybu a pekne ty mi pôjdeš s Robkom, pribalíme vám tam dve tony fašistov a pekne tuto v ústavnej väčšine vy nám na Slovensku ukážete, ako sa vládne. A nás toto, páni, po voľbách čaká. My keď sa nespamätáme a máme necelých... Alebo šesť mesiacov to vychádza? Povedzme si, že šesť mesiacov, 180 dní. My keď sa nespamätáme, keď sa nespamätajú tí, ktorým záleží na Slovensku a sú schopní si to prepočítať v hlave, že čo reálne, kam sa rútime, a nezačneme naozaj rozmýšľať nad tým, ako zabezpečiť, aby hlasy neprepadli, tak SaS-ka nebude v parlamente, budú mať svoje 4,5 %, KDH bude mať svoje štyri a to budú radi, Demokrati, si myslím osobne, že to môžu mať v pohode nahnuté, a na konci to absolútne zlo menom SMER, HLAS, REPUBLIKA budú mať bez najmenších problémov ústavnú väčšinu.
A my sa teraz musíme len rozhodnúť, že či tomuto chceme zabrániť, alebo nechceme. Ja môžem byť čiastočne spokojný s tým, že sa mi podarilo prepašovať do ústavy zmenu alebo ochranu volebného systému, že nestačí im už po voľbách získať len obyčajnú väčšinu na to, aby zmenili volebný systém po vzore Maďarska, ale budú musieť mať na to ústavnú väčšinu. Ale keď tu vidíme, ako, s prepáčením, debilne sa správajú, sebecky ľudia, ktorí by sa mali spájať, ktorí mali tu a vždy majú pred voľbami plné úste... ústa spájania sa, a keď vidíme, že reálne títo ľudia sú schopní spôsobiť to, že po voľbách nám obrovské množstvo hlasov prepadne, tak ani tá ochrana volebného systému v ústave nám nakoniec vôbec nemusí pomôcť. Úplne reálne sa môže stať, že títo ľudia, o ktorých som hovoril, SMER, HLAS, REPUBLIKA, budú mať nie ústavnú väčšinu, ale viac jak 100 hlasov v tomto pléne. A to peklo, ktoré nás potom spoločne čaká, a to zabetónovanie sa pri moci na desiatky rokov, lebo stačí takto zmeniť volebný systém, kde zmena volebného systému 71 mandátov pomerne ako dnes a 79, čo okres, to mandát, ich zabetónuje na veky pri moci.
Tento týždeň alebo budúci týždeň idem do okresu Poltár, máme tam debatu bez cenzúry. A pozrite si, ako tento okres volil pred 100 rokmi, ako volil pred päťdesiatimi rokmi, tridsiatimi, dvadsiatimi a ako bude voliť za 50, za 100 a za 300 rokov. Ak dosiahnu túto zmenu systému, a k tomu im môžu naozaj najviac dopomôcť permanentná nenávisť tých médií, hlúpe správanie sa demokratov, ale teraz nemyslím tých Demokratov, ale všetkých, ktorí hovoria len o tom, ako sa treba spájať, ale v skutočnosti každý jeden sa hrabe len na svojom piesočku, že na konci sa môže stať, že áno, takéto zoskupenie ľudí ak bude kandidovať, reprezentanti týchto strán, HLAS, SMER, Republika, ĽSNS, Harabin, Národná koalícia, SNS a podobne mali v podstate okruh týchto voličov takýchto strán podobného mentálneho zmýšľania v tom Poltári, v okrese Poltár dve tretiny hlasov pred sto rokmi, pred päťdesiatimi rokmi, majú teraz, budú mať za 50 rokov, budú mať za 100 rokov. A na tomto je tá finta, že keď raz my dopustíme, že títo ľudia, ktorí to so Slovenskom nemyslia dobre, ktorí chcú zo Slovenska urobiť guberniu Ruska, keď raz sa k tej moci dostanú, zmenia volebný systém tak, že tí demokratickí poslanci v tejto sále už budú na veky za štatistov.
Čiže voľby 30. septembra sú naozaj kľúčové voľby a úlohou každého, komu na Slovensku záleží, by malo byť urobiť všetko preto, aby sme ľudí zobudili, aby sme sa im snažili vysvetliť, že tie traumy, ktoré sme zažívali, neboli z nášho rozhodnutia, ale že zažíval ich celý demokratický svet, že tak ako na Slovensku zomierali ľudia a zomierali ľudia aj v Brazílii a mnohonásobne aj po prepočte na počet obyvateľov viac. Takisto zomierali či v Číne, v Rusku, v Nemecku, v ktorejkoľvek inej krajine, kde ten COVID prišiel. Opatrenia, ktoré sme mali, sme mali plus-mínus tie isté, ktoré mali ostatní, ostatné krajiny, možno v niektorých viac, možno v niektorých menej.
Ak by nám tu vládol po minulých voľbách alebo v tomto období, ak by nám tu vládol Pellegrini s Ficom, robili by tie isté opatrenia, len jeden veľký rozdiel by bol, že my by sme neboli tak podlo nízki, že by sme robili kampaň proti opatreniam. Určite by sme si nikto z nás nezvolávali vtedy mítingy na námestiach a neburcovali by sme starých ľudí, aby si dali pri nebezpečnom smrteľnom víruse rúška dole. Snažili by sme sa minimalizovať škody pre ekonomiku, a nie maximalizovať tým, že budeme vyzývať ľudí, aby nedodržiavali opatrenia. Zrejme áno, Fico by si asi spravil veľmi rýchly krátky proces s nejakým možno s Dankom, ak by sa mu snažil robiť Sulíka vo vláde. Asi by ho po prvom mítingu, ak by išiel na nejaký opozičný míting, vyhodil z koalície a bol by pokoj. Áno, ja som sa snažil veriť a stále dúfať, že Sulík rozum dostane, ale, bohužiaľ, toto sa nedostavilo.
Čiže je našou úlohou ľuďom vysvetľovať, či trauma covidu a veci súvisiace, že to bolo nie z nášho rozhodnutia, ale z vyššej moci, že sme sa s covidom trápili omnoho viacej či ekonomicky, alebo deti v školách a podobne. No trápili sme sa, lebo jednoducho mali sme obrovský protivietor. Žiadna krajina v Európskej únii nemala opozíciu, ktorá by burcovala proti opatreniam. Žiadna krajina nemala opozíciu, ktorá by burcovala proti opatreniam presne v rozpore s odporúčaniami medicínskych odborníkov. My sme takúto opozíciu mali a nemali sme ju preto, že by bol Fico s Pellegrinim presvedčený antivaxer alebo presvedčený anticovidovec. Nie, prečítali si prieskumy, povedali si, toto je cesta, kade my sa vieme nabaliť s percentami, kde vieme získať svojich podporovateľov, a takýmto spôsobom sa môžme možno skôr vrátiť k moci. Čiže mali sme v opozícii podliakov, ktorým nezáležalo na životoch alebo ochrane životov a zdraví ľudí, ale záležalo im počas najväčšej zdravotníckej krízy len na svojom vlastnom prospechu.
Musíme vysvetľovať a nebáť sa hovoriť pravdu aj o médiách. Hovorme ľuďom, že nie je správne slepo veriť médiám, čo, samozrejme, mnohí novinári a redaktori by chceli. Mnohí by chceli, aby silou-mocou ľudia len verili a hltali nadpisy, články a ich newsfiltre a komentáre bez toho, aby pri tom rozmýšľali. Lenže, bohužiaľ, dnes, mojím odhadom, 80 % novinárov a majiteľov týchto médií s ľuďmi manipuluje a nesnaží ša im... nesnaží sa im v žiadnom prípade posúvať pravdu. Tvária sa ako majitelia pravdy, a nie ako hľadači pravdy alebo sprostredkovatelia pravdy. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
A tým pádom treba hovoriť ľuďom pravdu o médiách, netreba sa médií báť, netreba mať pred nimi rešpekt a majme rešpekt len... len pred redaktormi a novinármi, ktorí majú rešpekt alebo úctu k pravde. Nebojme sa pomenovať novinárov, ktorí sa správajú, áno, ako prestitútky v rukách svojich majiteľov alebo šéfredaktorov, ktorí robia len to, čo si majitelia oligarchovia prajú.
Naozaj pre mňa a ja som to hovoril aj doobeda, je obludné čítať v médiách, ktoré patria do tzv. News Media Holding, čo inak znamená, alebo teda aj vlastne v plnej miere vlastní Penta alebo Haščák, keď si prečítate články o tom, titulkové nadpisy: „Pozrite sa, čo si obliekla jedna z najkrajších poslankýň slovenského parlamentu.“ A vy si kúpite to médium, alebo teda to Plus JEDEN DEŇ, otvoríte to a tam Janka Penta Cigániková. Akože naozaj to je, klamať pri takýchto veciach ešte, povedzme si, že dá sa, dobre, ale potom automaticky, keď si prečítate nejaké články jako nejakej Janka Penta Cigánikovej záleží na slovenskom zdravotníctve, jako ona vlastne chce dobre pacientom, ale my, čo zase ju poznáme, čo ju poznáme z výborov, čo ju poznáme z rokovaní na ministerstve zdravotníctva, čo poznáme jej ťahy, čo poznáme, tu čo vlastne predkladala, ako čokoľvek, čo tá ženská urobila, bolo vždy len v prospech Penty, v prospech Penty, Jaroslava Hasčáka, v prospech Penty, pardon, alebo zdravotnej poisťovne Dôvera. Jednoducho títo ľudia sa nehanbia slúžiť človeku, ktorý ukradol 440 mil. zo slovenského zdravotníctva, ktoré boli určené na liečbu chorých ľudí. Na liečbu chorých ľudí. Cez poisťovňu Dôvera spravil sa fiktívne zlúčenie poistného kmeňa. Keď neviete, čo je poistný kmeň, to ste vy, každý jeden poistenec v poisťovni je tzv. poistný kmeň, sa to nazýva. Prišlo k zlúčeniu dvoch poistných kmeňov Apollo a Dôvera, kde sa hovorilo, že za Apollom stojí priamo, priamo SMER alebo pán... cez pána Širokého, potom poisťovňa Dôvera, zlúčili dokopy, celý projekt chystal istý pán Tomáš Drucker z tej Dobrej voľby, čiže dobre si zvolili nejakého takéhoto manažéra, ktorý vedel urobiť čáry-máry.
Vybavili si zmenu zákona, tak aby teda sa dalo spraviť, že pri zlúčení poistného kmeňu prejde, prejde k jeho preceneniu. Precenil sa poistný kmeň. Z toho vyšlo, že joj, Dôvera touto operáciou zarobila 440 mil. eur. Čuduj sa svete, akurát v tom písmenku chýbalo, že, že zarobila, ešte ani zdaniť nemusí. A tým pádom 440 mil. si, čo je skoro 0,5 mld. eur, si Haščák vytuneloval na účet na Cyprus. Áno, my sme si tam pred voľbami viacerí, myslím, že aj Mišo Šipoš, Edo Heger, Marek Krajčí, viacerí sme urobili pred tou schránkou, kde sídli Penta, Penta na Cypre, kde to vytunelovali, alebo do tej schránky formálne, kde to vytunelovali, sme si urobili tlačovú konferenciu. Ale videli sme, ako, ako tento zločin, ako mafia s menom Penta alebo Jaroslav Haščák majú zapustené korene na ministerstve zdravotníctva. Všade v organizáciách, kde naozaj sa rozhodovalo o tom, čo sa pre Pentu urobí alebo neurobí.
Doslova môžem o Marekovi Krajčímu povedať, že vlastným telom bránil tomu, aby, aby, aby bránil rozmáhaniu sa finančnej skupiny Penta, Jaroslavovi Haščákovi ďalej v zdravotníctve na úkor Všeobecnej zdravotnej poisťovne alebo na úkor verejného záujmu na úkor pacientov. Bohužiaľ, prišiel tam pán minister Lengvarský, o ktorom si teda myslím, že viacej takisto slúžil Pente, ako slúžil verejnému záujmu, a tým, že si pustil tak strašne blízko k telu Janka Penta Cigánikovú, tak ani sa nemusíme čudovať.
Bohužiaľ, ten boj s mafiou, ktorá tu 12 rokov systematicky zapúšťala korene počas vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ale nielen počas týchto vlád. Mňa to mrzí, že to musím povedať, že aj počas vlády Ivety Radičovej, aj počas vlád Mikuláša Dzurindu, lebo počas jeho vlád sa udial spis Gorila a tie obludnosti, ktoré sú zdokumentované v spise Gorila. Jednoducho tú mafiu, ktorá tu 30 rokov systematicky viac alebo menej zapúšťala korene, treba odstaviť tie korene a chápadla postupne uťať. Ale na to potrebujeme aj čas.
Objektívne, bohužiaľ, či vláda Matoviča, alebo Hegerova sme získali tri roky. Dobre, do volieb do bude tri a pol, tri aj trištvrte roka. Ale v čase, kedy sme prežívali obrovské krízy, z ktorých každá jedna by bola príliš ťažké a veľké bremeno pre ktorúkoľvek vládu, ktorá by predtým vládla. Keď to porovnávam s obdobím absolútneho pokoja z pohľadu kríz, obdobie tretej Ficovej vlády, tak v podstate zažili len jednu jedinú krízu a to bola vražda Jána a Martiny. Žiadna ekonomická kríza, absolútne roky hojna z pohľadu verejných financií a štátneho rozpočtu, kde sa peniaze doslova prúdom liali, a nemuseli vôbec financovať žiadnu ochranu zdravia počas covidu, nemuseli financovať miliardy eur pre zamestnávateľov na kurzarbeity, aby neprepustili ľudí alebo nemuseli prepúšťať, prepúšťať ľudí z práce, nemuseli financovať žiadne testovanie, žiadne očkovacie látky, nemuseli financovať dotácie cien energií, aby ľuďom neurvalo dekel, ak by dostali normálne, alebo teda tie bežné účty za energie, ak by, ak by sme nespustili dotácie zo strany štátu. Jednoducho sa im naozaj veľmi dobre vtedy žilo. Napriek tomu počas tých rokov hojna zadlžovali prudko štát, neznižovali štátny dlh. Každým rokom narastalo ďalšie a ďalšie miliardy eur. A bez hanby tieto peniaze vo veľkom kradli.
Ja som veľmi hrdý na náš všetkých, že ja som veľmi hrdý na nás všetkých, že sme popri týchto ťažkých skúškach, ktoré sme spoločne tri roky prežívali a naďalej prežívame, lebo vojna na Ukrajine neskončila, že sme boli schopní urobiť a aj spustiť zásadné reformy, ktoré Slovensko za 30 rokov nezažilo. Fico s Pellegrinim za 12 rokov neurobili jednu jedinú reformu.
Zoberme si len zdravotníctvo. Jedinú reformu, čo v zdravotníctve spravili, bolo to, že Pellegrini si sadol do bagra a išiel si robiť fotečky o tom, jako búra Rázsochy. Potom mal druhú reformu v zdravotníctve. A, pardon, aby som mu nekrivdil, vyzval študentov, ktorí predtým si robili srandu zo stavu slovenských nemocníc, že aby mu posielali fotky plesní zo slovenských nemocníc. Tak mu urobili taký pekný album, jak si pamätáte, niekedy sa robili také rodinné albumy, tak náš premiér, vtedy to bol, urobil si krásny album, kde boli fotky plesní zo slovenských nemocníc. To bolo celé. To boli dve reformy Petra Pellegriniho, nádeje slovenskej demokracie v slovenskom zdravotníctve. Dve reformy. Fotky plesní alebo album plesní v slovenských nemocniciach a fotky o tom, jako on búra nemocnicu Rázsochy.
Čiže som veľmi rád, že na rozdiel od vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho za dvanásť rokov, kedy neboli schopní urobiť jednu jedinú reformu, nikde, či v zdravotníctve, v školstve, v obrane, nikde, sme spustili mnoho reforiem, že sme získali v Európskej únii balík, veľmi slušný balík financií na riešenie problémov a reforiem, ktorý sa nazýva Plán obnovy a odolnosti alebo zjednodušene, alebo skrátene sa mu hovorí plán obnovy, kde áno, ešte ja si svojho času teda pamätám, ako v júli 2020 som trávil dni a noci v Bruseli, kde sme sa snažili vyrokovať čo najlepšie podmienky pre Slovensko. A bol som hrdý na to, že sme vyrokovali balík viac ako jednej mld. eur na výstavbu nových nemocníc, lebo nie zbierky fotiek plesní, nie fotky o tom, jako búram jedinú rozostavanú nemocnicu, ale reálne peniaze na výstavbu nových nemocníc môžme nazývať reformou alebo krokom, ktorý zdravotníctvu pomôže. (Rečník si odkašlal.)
Čiže som hrdý, že sme popri tých ťažkých traumách a riešení tých ťažkých trauiem... traumy a kríz spustili reformy, ktoré nemajú obdoby. A som hrdý z pohľadu prístupu štátu k rodinám s deťmi, že sme presadili 200 eur na dieťa. A vidím tu Martina Čepčeka, Martin mi to odpustí, áno, ja som rád, môžu si ľudia myslieť, že ten magor v správnej chvíli zahlasoval za správny zákon, 200 eur na dieťa aj s pomocou Martina Čepčeka dnes máme.
Môžme si myslieť, vtedy sa ukázalo, sa tak oddeľovalo zrno od pliev v rámci ĽSNS, akokoľvek môžme im v pohode povedať fašisti. Ich voličom by som fašisti nehovoril, ale títo tu na to pečiatku majú. Oni sa rozdelili formálne na... ĽSNS zostalo, a to Ficove krídlo, kde vlastne Ficovi sponzori sa dohodli s Mazurekom, s Uhríkom, Sujom a spol., to sa nazýva REPUBLIKA. Títo to financujú, Ficovi sponzori, a hrajú sa na to, že to nejaká samostatná iná strana. V skutočnosti je to, je to iba pobočka fašistov, kde si povedali, že skúsme to aj nejako inak, lebo takto my si vlastne vytvoríme toho koaličného partnera do budúcich volieb. A tam sa krásne ukázalo, že naozaj sú otrokmi alebo sú takými tými poskokmi, prostitútkami pasákov Roberta Fica a Petra Pellegriniho, lebo vtedy, keď sa išlo hlasovať o rodinách s deťmi, o pomoci rodinám s deťmi, tak vtedy, ak by mali Boha pri sebe, a sa tu skrývali za kríž a za Boha, za národ, hovorili o tom, jako záleží, ako je rodina základná bunka spoločnosti, ako štát má podporovať rodiny s deťmi, a zrazu mali tú najzásadnejšiu možnosť hlasovať o pomoci rodinám s deťmi, tak vtedy som bol fakt zvedavý, či sa potvrdí to, že vlastne tá REPUBLIKA sú naozaj len takí akože poskoci Fica a Ficových sponzorov, alebo teda si budú držať to, čo aj predtým tvrdili, a za ten kríž teda ukážu, že sa falošne neskrývali.
A vtedy sa to krásne oddelilo, zrno od pliev rámci fašistov, že ktorí to teda mysleli vážne s pomocou rodinám s deťmi a ktorí si vlastne to robili len alebo používali ako nejaký marketingový trik. Vtedy akože bolo nádherne vidieť, že posolstvá tých odišlých fašistov z Republiky boli ako cez kopirák od Roberta Fica a Petra Pellegriniho, čiže od tých ľudí, ktorí vlastnia stranu SMER a HLAS a ktorí vlastnia takisto aj, aj Republiku. A ĽSNS, ktoré zostalo tak trochu bokom na ocot, držalo líniu podpory rodinám s deťmi. A ukázali, že teda keď sa už tie roky za ten kríž skrývali, že asi to možno aj v prístupe k rodinám s deťmi mysleli vážne.
Čiže áno, ja som to vtedy síce pomenoval tak, že niektorých sa to mohlo z tých demokratických poslancov dotknúť, ale keď si vtedy porovnám naozaj že hlasovanie v rámci fašistov, som povedal, tam sa ukázalo, že komu na rodinách s deťmi záleží a komu nie. Ale keď si porovnám hlasovanie, dobre, Martina Čepčeka napríklad s poslancami za SaS, tak Martin Čepček podporil 200 eur a poslanci SaS podporili, čo, 60 mil. pre kamarátov Richarda Sulíka, a nie jednorazovo, každý jeden rok, pokútne na poslednú chvíľu v júni ešte pred prázdninami a tváriť sa a oblbnúť nás ostatných, že to ide o nejaké technické zmeny, takže toto je prístup a krásny rozdiel v politike, ako kto vníma solidaritu, ako kto vníma rodinnú politiku, lebo teda, páni z SaS, prorodinná politika je politika pre možno 10, 12, preháňam, nech nežerem, 15 ľudí na Slovensku, podporovať rodiny týchto pätnásť najbohatších rodín na Slovensku a ľudia, tí ktorí sme podporili tých 200 eur na dieťa, sme podporili milióny ľudí, milióny ľudí. Priamy dopad, ktorý, ľudí, ktorí čerpajú či vyššie prídavky, alebo vyššie... vyšší daňový bonus je dve celé... 2 470-tisíc detí a ich rodičov, 2 470-tisíc detí a ich rodičov, 47 %, myslím, že by to malo byť z celkovej slovenskej populácie. Keďže vieme o tom, že babičky, deduškovia zvyčajne, keď rodinám ich deťom nevychádza, tak aj z toho mála dávajú svojim deťom, deťom a vnúčatám, tak vieme, že ten dopad je, samozrejme, širší, lebo keď raz dáme rodinám s deťmi a majú, naozaj zrazu namiesto 45 eur majú 200 eur na dieťa mesačne, tak je to v tom rodinnom rozpočte cítiť a už výrazne menej potom musí zrejme pomáhať aj babička s deduškom, ktorí teda nechcú, aby ich deti a vnúčatá trpeli.
Takže to som chcel povedať, že som na nás všetkých v koalícii hrdý, aj keď sa nám kvôli pomoci rodinám rozpadla vláda a SaS kvôli pomoci rodinám povalila túto vládu a dohodli sa vlastne alebo spôsobili predčasné voľby. Nemáme sa za čo hanbiť. Tých 200 eur na dieťa už nikto tým rodinám nezoberie. Žiaden populista, žiaden mafián ani fašista v strachu, že by náhodou mohol stratiť moc, neurobí to, že siahne rodinám s deťmi na 200 eur, ktoré sme im dali. Budú sa snažiť hocičo iné, ale toto bude tá posledná miestnosť, do ktorej budú, sami sebe si zakážu vstúpiť. A toto je presne dôvod, prečo ich to tak strašne serie, lebo keď raz my sme zaparkovali 1,2 mld. eur navyše ročne pre rodiny s deťmi, a oni vedia, že to bude tajomná komnata, do ktorej vstúpiť nemôžu, tak vedia, že to rozkradnúť už nemôžu. Vedia, že keď 1,2 mld. by zostalo v štátnom rozpočte, aby ten Mazurek bol tým (povedané so smiechom) ministrom školstva, tak by ráno sa budil, by mal také zaschnuté sliny, lebo jemu by sa snívalo o tom, jako tú miliardu rozkradnúť. Vymýšľali by, tuto ten tréner Černákových vrahov menom Suja, ktorý predal 111 stavebných strojov za jedno euro s Kotlebom (reakcia z pléna), 102, som sa pomýlil, ma opravil. Čiže 102, si predstavte, stavebných strojov. To je jedno, že niektorý mal desať, pätnásť, tridsať rokov. (Reakcia z pléna) Ale 102 stavebných strojov svojmu kamarátovi bez akéhokoľvek výberového konania za jedno euro. Tak si predstavte, že takýto bezcharakter, čo by robil, ak by vedel, že v štátnej pokladnici je 1,2 mld., ktorú Matovič so svojimi spolusúdruhmi alebo akokoľvek sa nazveme (povedané so smiechom), spolupracovníkmi, sa mu, nestihol dať tým rodinám s deťmi, čo by takýto bezcharakter fašistický, čo by urobil s tou 1,2 mld., si predstavte, keď on sa pri starých strojoch stavebných, pri 102 starých strojoch ulakomil a na hulváta predal, to boli stovky ton železa. Samozrejme, že len v tom zbere to malo miliónkrát väčšiu hodnotu. Miliónkrát väčšiu hodnotu, lebo jednoducho iba na železo, kebyže tam predáte, tak jednoducho tú hodnotu tam máte, že čo by takíto bezcharakterní ľudia, ktorí bezcharakterne trénovali Černákových vrahov strieľať, ktorí bezcharakterne, keď sa dostali k moci, k pečiatke, tak predali 102 stavebných strojov za jedno jediné euro kamarátovi, čo by takíto ľudia robili s 1,2 mld. vo verejných financiách. (Reakcia z pléna.) Rozdal by určite všetkým, všetkým chudobným ľuďom by on rozdal, lebo on je spravodlivý. (Rečník zmeneným hlasom napodobňuje poslanca Suju. Reakcia z pléna.) A všetci by sme mu to verili. (Povedané so smiechom.) Úbožiaci by tunelovali jak po nebohom a za chvíľku by tie peniaze neboli.
A preto sú nervózni, preto nehlasovali za pomoc rodinám, títo fašisti, lebo vedeli, že keď to zaparkujeme raz k deťom, áno, aj ich voličov, že v živote, v živote to tým rodinám aj svojich voličov nebudú vedieť zobrať. Vedia a vedeli vtedy pri tom hlasovaní, že zbytočne im budú sliny v noci tiecť z papule o tom, jako by rozkradli, keď to tam raz v tej štátnej pokladnici nebude.
A ja som preto na nás hrdý, lebo urobili sme najzásadnejší krok pre pomoc rodinám. Zo Slovenska, ktorý za Fica a Pellegriniho sa stalo absolútnym lúzrom v prorodinnej politike v rámci celej Európskej únie. Absolútny lúzer. S lupou by ste hľadali krajinu, ktorá by dávala menej, ako 45 eur, čo títo ľudia dávali rodinný prídavok a daňový bonus na dieťa mesačne. Fico, Pellegrini teraz hovorím, títo nevládli. (Rečník mávol rukou smerom doľava). S lupou by ste hľadali a márne by ste hľadali, lebo by ste nenašli. A my sme z úplného lúzra Európy, urobili Slovensko špičku Európy z pohľadu finančnej podpory rodín s deťmi.
Včera sme mali stretnutie v Námestove, spontánne možno traja-štyria ľudia sa mi ozvali, že čo im to robí v štátnom rozpočte. Ozval sa týpek, že má päť detí, zrazu má tisícku v rozpočte navyše. Ozval sa ďalší človek, ktorý hovoril, samozrejme, že mal, teda bol to bol živnostník, ktorý teda vie, že musí mať ročné zúčtovanie, ale presne mal vypočítané, že dostane navyše 7-tisíc eur za ten rok pri ročnom zúčtovaní. A to bolo, to bolo úžasné počúvať. Čiže tí ľudia si to uvedomujú. Áno, samozrejme, niektorí si uvedomia len tie prídavky na deti, ktoré im prídu priamo zo Sociálnej poisťovne, samostatne im to cinkne na účte v iný termín ako výplata, nesplýva im to s výplatou, ale nepodceňujme ľudí. Ľudia, aj veľká masa ľudí vie o tom, že zrazu v čistom, čo dostávajú z roboty, je toho nejako viac. Pozrú si na výplatnú pásku a vidia, že tam je nejaký ten daňový bonus. Nepodceňujme ľudí, že ľudia nevedia počítať, že si zrátať daňový bonus 140 eur, 60 eur, prídavok na dieťa a zrazu majú z toho tých 200.
Nepodceňujme ľudí, hovorím to tretíkrát a hovorím vám to ako výzvu. Rozprávajme sa s ľuďmi, stretajme sa s ľuďmi, vysvetľujme im, ako fungujú verejné financie. Možno, niekedy áno. Ako sa vypočítava tých 200 eur? Kedy majú na to nárok? Lebo tí ľudia postupne cítia každým jedným dňom, že my sme napriek tomu, že sme tu mali strašne ťažkú dobu, strašne ťažké časy, strašne veľké krízy, napriek tomu sme dokázali extrémnym spôsobom pomôcť rodinám s deťmi, a nielen rodinám s deťmi.
Nemáme sa za čo hanbiť aj pri pomoci dôchodcom. Za minulý rok sme dali dôchodcom toľko ako Fico s Pellegrinim za desať rokov. Mimo dôchodkov. Prepáčte, technická. (Rečník sa napil vody.) Čiže keď Fico s Pellegrinim dávali mimo dôchodcov, mimo dôchodkov rodinám s deťmi v priemere 75 mil. eur, my sme za minulý rok, my všetci, čo to podporili, áno, boli možno pri niektorých rozhodnutiach aj opoziční poslanci, sme, ale teda najmä koaliční a najmä poslanci nášho hnutia, sme dôchodcom dali 750 mil. eur, 750 mil. eur za rok 2022. Fico s Pellegrinim ročne 75. Sedemstopäťdesiat deleno 75, desaťkrát viac. Jasné, samozrejme, pri tej propagande, ktorú vedie Fico s Pellegrinim a ostatnými, ako teda nepomáhame dôchodcom, to splýva a pomaly my sa hanbíme povedať, že my sme tým dôchodcom naozaj pomohli. My sa hanbíme pomenovať pravdu, my sa hanbíme pomenovať, že my sme pomohli dôchodcom desaťkrát viac, jako pomáhali hentí skorumpovaní zlodeji.
Nebojme sa, prosím vás, toho. Prihovárajme sa aj dôchodcom. Neberme to automaticky, že dôchodci sú stratení, lebo dôchodci všetci teraz uveria Ficovi, Pellegrinimu a nejak ich oblbnú na tých MDŽ mítingoch, a tým pádom nemá zmysel sa prihovárať starším ľuďom, lebo jednoducho tí všetci budú voliť mafiu. Nie, nebudú. Verte tomu, že keď sa im budeme prihovárať, aj títo ľudia majú svoje deti, majú svoje vnúčatá, a keď im tú problematiku vysvetlíme komplexne, keď im povieme, že čo nám reálne hrozí, akým spôsobom tu vládli tí zlodeji tých 12 rokov, keď mali moc vládnuť bez akýchkoľvek kríz, tak pochopia aj tí starší ľudia, že nám treba pomôcť, takže prosím vás, nevzdávajme to aj so staršími ľuďmi a snažme sa robiť kampaň aj medzi nimi. Nemyslím kampaň oblbovaciu, kampaň vysvetľovaciu, kampaň pozývaciu, kde naozaj každá ruka, každá noha, každý hlas bude dobrý.
Opäť pomedzi to sa dostávam k téme môjho vystúpenia a to je 500 eur za voľby a možno by sa aj patrilo k tomu, k tomu dostať, aj celkom slušný počet mám faktických, ale ešte sa mi to zdá málo, takže dám si métu 30. Keď tam bude 30, tak skončím svoje vystúpenie. (Reakcia z pléna.) A dvakrát sa neviete prihlásiť? To je smola. Musíte zavolať svojich kolegov do roboty, aby to nejako odsýpalo. Takže tých, a 15, výborne, sa mi páči. Takže tých 500 eur za voľby, aby som sa dostal k pointe, naozaj si myslím, že keď nebudeme robiť nič a budeme sa snažiť nejako tak strihať meter, že však teda 180, potom 170, potom už 120 a potom možno 30 a za chvíľku sú voľby a medzitým si dáme nejakú dovolenku s rodinou, niektorí sa v záhradke povenujeme a vykašleme sa na, na osud Slovenska, tak sa môžme zobudiť 1. októbra do veľmi mrazivého rána. (Reakcia z pléna.)
My môžme o demokraciu na Slovensku prísť jedným dňom volieb. Tridsiateho septembra a je koniec. Tridsiateho septembra a takto sa nám z večera do rána zmení režim. (Rečník urobí názorné gesto rukou.) Samozrejme, nedá sa vypnúť demokracia jedným tlačítkom, ale to rozhodnutie už bude nevratné. Ak raz ľudia ako mafia, SMER, HLAS s pomocou mafie z Republiky získajú ústavnú väčšinu, je koniec ľudia. Nemá zmysel v tejto krajine žiť. Toto bude peklo, peklo na zemi, ale nie pre skorumpovaných politikov, pre zločincov, vrahov, trénerov nejakých Černákových vrahov a podobne. Toto bude peklo pre človeka, ktorý chce poctivý štát, ktorý chce normálny život, ktorý chce, aby podnikatelia platili dane, aby štát z toho normálnym spôsobom fungoval, ktorý chce, aby v politike fungovali ľudia, ktorí sa nechajú zvoliť, ale potom aj ľuďom naozaj reálne slúžia, ktorý chce, aby pravdu na súde neposudzovali podľa toho, kto donesie drahšiu kabelku nejakej štátnej tajomníčke Jankovskej. Pre týchto ľudí bude koniec. Slovensko nám vytrhnú z náručia Európskej únie, vydajú nás na cestu smerom do Ruska, urobia z nás ruský protektorát a Putin to urobí veľmi rád. A Fico s nejakými fašistami od Mazureka desaťkrát radšej. Oni po tom túžia, lebo vedia, že v normálnej demokratickej súťaži v čase, kedy krajina alebo spoločnosť nezažíva traumy, ako my tu zažívame tri roky, nemajú šancu. Zostanú z nich exoti. Dobre, možno niekedy získajú svojich 6, 7, 8 %, ale tam to končí.
Ale dnes my zažívame mimoriadnu situáciu. Máme tu bývalého premiéra jedného, bývalého premiéra druhého, jeden sa volá Fico a druhý sa volá Pellegrini, ktorí majú živočíšny strach zo skutkov, ktoré spáchali. A len preto, že sa boja, aby oni so svojimi ľuďmi neskončili na dlhé roky v base, sú ochotní sa spojiť s akýmkoľvek zlom, len aby sa im to náhodou nestalo. Čiže zrazu s Mazurekom, Sujom a podobnými ľuďmi, o ktorých by ste si inokedy bicykel neopreli, sa budú spájať akože sociálni demokrati, ale nie preto, že tam bude zhoda hodnôt nejakých v tých všeobjímajúcich v súlade s verejným záujmom nejakej možno idey sociálnej demokracie, ale preto, lebo to bude strach z kriminálu Fica, Pellegriniho, Výboha, Brhela, Širokého, Krajmera a viete... všetkých ostatných. Ani sa mi ich nechce menovať. Čiže títo ľudia urobia všetko pre to, aby sa nie že k moci dostali, aby získali ústavnú väčšinu, ale pozrime sa sebakriticky na stranu toho demokratického tábora.
Koľko lídrov demokratických politických strán alebo koľko vedení demokratických politických strán je dnes schopných prekročiť svoj tieň? Spomínal som pred hodinou pána Milana Majerského, ktorý dokonale, lebo ukázal celému Slovensku, ako on teda dokáže, ako mu záleží na Slovensku, ako dokáže podať tú kresťanskú pomocnú ruku, ako on dokáže kresťansky odpustiť ľuďom z Kresťanskej únie. Miesto toho, aby urobil gesto, miesto toho, aby títo ľudia ukázali, že im v rozhodujúcej chvíli na Slovensku záleží, že im nezáleží len na tých trápnych troch percentách, aby mali štátny príspevok, ale že im naozaj úprimne záleží na boji za zachovanie demokracie, a miesto toho, aby podali tú pomocnú ruku, aby povedali, čo sme si, to sme si, Anka Záborská, Rišo Vašečka, poďme spolu, potiahnime, sme kresťania, tak sa to patrí, tak miesto toho trápne výhovorky. Trápne pohŕdanie. Tri tony pýchy tu sálali z vystúpenia a stanoviska predsedu Kresťanskodemokratického hnutia aj z hnutia samotného. A mňa to úprimne mrzí, lebo viem, že pre mňa to je ako keby déja vu. Pred štyrmi rokmi KDH malo predsedu, ktorý vyšiel de facto z nášho hnutia. Bol to Alojz Hlina. Prvú vec, čo považoval za správne urobiť, urobiť, uzavreť pakt o neútočení, či ako to nazýval, s absolútnym svojím politickým protivníkom, s Progresívnym Slovenskom, s uletenými bláznami, progresívnymi liberálmi, ľavičiarmi a neviem, čo ešte jako, kde by som ich vedel dať, ultra... ultraatlantistami a proamerikanistami alebo čokoľvek, jednoducho extrém, extrém, extrém. Na druhej strane, tak Lojzo Hlina ako vtedajší predseda KDH považoval za takticky najsprávnejšie, aby na začiatok volebnej kampane, ešte pred tým, jak všetci ostatní niečo začali robiť, aby on uzavrel pevný pakt o neútočení so svojím hlavným ideologickým nepriateľom. Miesto toho, aby v kampani sa vyhraňoval, aby hovoril, prepáčte mi, hentie koniny, kedy chlap bude hovoriť o sebe, že je žena, žena o sebe, že je chlap a podobne, my naozaj nechceme, my sme tu kresťanská demokracia a hentie koniny si nechajte nieže v Bruseli, ale za Atlantikom, tak miesto toho on s nimi uzavrel pakt. Ako to mohlo dopadnúť? No presne tak, ako to dopadlo, 4,65 %. Ale namyslený, bil sa do hrude ako orangutan, jaký on je stratég a jako to teda vlastne vymyslel, jak všetci voliči KDH teraz budú z toho na mäkko, jako sa budú potiť po večeroch iba pri myšlienke, jak sa teda pobratali s tými progresívcami, ktorí tu chcú adopcie detí homosexuálov a ostatné kraviny. Ja som mu v tej situácii podával ruku. Dal som, povedal som (povedané so smiechom), v pohode, videl som, že idú, idú naozaj že tie hlasy prepadnú, hovorím, poďme spolu do koalície, rozdeľme si kandidátku pol na pol, nemal som strach, že by sme nespravili 5 %, aj keď nám agentúry hovorili, že budeme mať, niektoré, že ani 5 % neurobíme, alebo budeme mať 5,6. Ponúkal som mu, pome si rozdeliť kandidátku pol na pol. Naši všetci poslanci, ja na samý koniec kandidátky, vy, nech sa páči, prvé miesto, nie, ale na druhé miesto si dajte Lojza Hlinu ako predsedu KDH, nech máte teda rovno politika na druhom mieste, urobíme to gesto, keď chcete byť napredu, O. K., buďte napredu, my to prežijeme. Budete mať svoj vlastný program. Keď prídeme do parlamentu, budete mať svoj vlastný poslanecký klub. Nechceme od vás žiadne záväzky. Chceme jediný záväzok, že nepôjdete s Ficom.
A neboli to schopní spraviť. Namiesto toho, aby z toho piedestálu svojej bohorovnosti alebo pocitu bohorovnosti zostúpili aspoň o dva stupienky nižšie a tomu pospolitému ľudu podali ruku možno prostredníctvom nás. Okydávali, že čo si to my dovoľujeme im štátotvornej a jedinej kresťanskej strane na Slovensku dávať tu nejaké ponuky. Predsa oni sú tu od toho, aby dávali ponuky. Namyslenosť, pýcha, hrdosť, neschopnosť prekročiť tieň - a výsledok bol aký? 4,65 %, ktoré prepadlo v tých voľbách. Keďže bola účasť 2,9 mil. a 5 % z toho, pomôžte mi, je koľko? 145. 145-tisíc, no nech to bolo 130-tisíc hlasov, 125-tisíc hlasov demokratických voličov alebo voličov KDH, ktorej, ktorých hlas prepadol, lebo jednoducho niekto nedokázal prekročiť tieň.
Dobre, na druhej strane hviezdy nám priali. Mali sme vlnu, ľudia nám verili, neboli tie všetky možné traumy a tým pádom v tých voľbách aj keď prepadla kopa hlasov, či prepadlo 4,65 % voličov KDH alebo hlasov pre KDH, či prepadlo 6,96 % pre Progresívne Slovensko - SPOLU, či prepadlo 2 % pre MOST - HÍD a 2,9 % pre SMK, napriek tomu sme to dali a dokázali sme vyskladať ústavnú väčšinu. Lenže teraz tá situácia taká nie je. Tie traumy, ktoré ľudia zažili, a ja som to cítil, a cítil som to v Michalovciach, cítil som to v Námestove a pôjdeme rad radom, po celom Slovensku. Tí ľudia sú zranení. Mnohí z nich, ktorí aj nás voliť boli, ale prišiel covid, jednoducho to nezvládli. Mnohí z nich, bohužiaľ, aj z tých ľudí, ktorí nás volili, uverili tým bludom. Prepáčte, uverili tým bludom o tom, že v tých vakcínach sú tie nanočipy a my ich chceme nejako čipovať a takto ich potom nejako diaľkovo po večeroch asi s počítačom ovládať. Bohužiaľ, tí ľudia tomu uverili.
Včera aj v tom Námestove takíto ľudia boli, takíto ľudia sa tam vyjadrovali a stále aj po tých dvoch rokoch, aj keď sa nám to nezdá normálne, stále, naďalej to v tých hlavách majú a myslia si, že sme ich nejakým spôsobom s tými vakcínami podviedli, lebo jednoducho tam boli čipy, a stále si oni myslia, že oni sa teda pred tými čipmi ochránili a všetci tí ostatné 3 mil. ľudí, čo sa zaočkovali, tak tých už... tým už nič nepomôže, lebo vlastne už sú na diaľkové ovládanie. Bohužiaľ, takíto ľudia sú. Bohužiaľ, takíto ľudia sú aj medzi ľuďmi, ktorí nás volili.
Ďalšia kopa ľudí uverila tomu, že chceme ich vtiahnuť do vojny a chceme prikázať ľuďom, aby boli alebo slovenským junákom, aby boli mobilizovaní, aby išli bojovať na Ukrajinu, aby vlastne bojovali boj, ktorý za svoj nepovažujú. Čiže tie traumy tu sú, sú veľmi, veľmi veľké. Vidíme, že skorumpovaná obluda menom Robert Fico dostal krídla, chutí mu to. Denne súka možno dve-tri tlačovky. Vymýšľa si ako bludy jedna radosť, ale tí ľudia mu to veria takisto jako Hitlerovi v tých 30. rokoch minulého storočia. Akékoľvek klamstvo, jednoducho zatlieskajú mu a má za sebou sfanatizovaný miliónový dav. To je realita. Za tejto reality, za tejto situácie si myslieť, že nejaké šťastie sa na nás obráti alebo sa na nás usmeje a nejako sa vyhneme ústavnej väčšine SMER-u, HLAS-u a fašistov z Republiky, tak je veľmi naivné, preto musíme urobiť, samozrejme, maximum my. Musíme pozvať čo najviac ľudí, aby prišlo k voľbám, a hlavne by v tom demokratickom tábore si všetci mali vstúpiť do svedomia, či je normálne riskovať, že však možno nám to vydá a možno nie. Možno 5 % urobíme a možno nie. A keď nebude 5 %, tak aspoň budú 3 alebo budú 4 a budeme mať nejaký štátny príspevok.
Páni z KDH, pán Milan Majerský, tu teraz nejde 30. septembra o to, či bude mať KDH štátny príspevok, alebo nebude. Tu ide o to, či zachováme Slovensko ako súčasť Európskej únie, či zachováme Slovensko ako súčasť demokratického sveta, alebo dopustíme na základe aj takejto ješitnosti alebo malomyseľnosti, alebo neviem, jako to mám nazvať, alebo pýchy predstaviteľov KDH, že my o demokraciu na Slovensku prídeme a príde na Slovensku k zmene režimu. Tak som hovoril aj predtým, ono, samozrejme, to nie je o tom, že voľby a 1. októbra je, je zmena režimu. Ale ten proces by bol nezvratný. Viete, že napríklad, brexit, áno potreboval také externé, externé tlaky, externé vplyvy a napríklad brexit osobne považujem, aj mnohí ľudia ho považujú za dôsledok vojny v Iraku, lebo síce vtedy tam Američania pod falošnou zámienkou, že idú bojovať proti krajine, ktorá má zbrane hromadného ničenia, čo sa ukázalo ako lož, tak vtrhli do tejto krajiny. Vytvorilo to priestor na to, aby vznikol Islamský štát. Islamský štát svojou rozpínavosťou, svojou agresívnou politikou vražednou vytlačil milióny ľudí do, do role utečencov, tým pádom začal zlyhavať susedný štát Sýria a utečenci zo Sýrie a podobne nakoniec zaplavili Európu, vystrašili ľudí v Británii. Dostatok, že to bola posledná kvapka, na základe ktorej sa prelomili, prelomili misky váh v prospech brexitu. Ale vieme, že ten rozhodujúci moment bol moment, kedy vtedajší premiér Cameron povedal, že urobíme to referendum o brexite. Urobil to jedno rozhodnutie, ku ktorému cesta následne trvala, myslím, že dva roky, kým k tomu referendu prišlo, ale už to bola cesta, z ktorej sa nedalo cuknúť späť. Už to rozhodnutie musel dokonať, a takto isto bude to rozhodnutie 30. septembra, ktoré môžu urobiť ľudia na Slovensku.
Bez najmenších problémov sa môže stať, že strany, ktoré som spomínal, že strany, ktoré boli súčasťou vládnej mafie 12 rokov, SMER, HLAS s pomocou fašistov z Republiky, ktorých financuje tá istá oligarchia, ktorá financuje SMER a HLAS, čiže tí istí zbohatlíci, že bez najmenších problémov títo ľudia získajú ústavnú väčšinu. A v priebehu roka, možno roka a pol my o demokraciu definitívne prídeme, vystúpime z Európskej únie a vydáme s úplne iným smerom. O tomto budú tie voľby. A keď chceme tomu zabrániť alebo keď chceme, aby takéto rozhodnutie urobilo čo najviac ľudí, skôr poviem teda tú druhú časť, teda, že aby takéto rozhodnutie, pri takomto rozhodnutí bolo čo najviac ľudí, preto navrhujeme odmenu 500 euro pre každého, kto príde voliť. Je to možno šokujúce pre niekoho, pre niekoho možno bláznivý nápad, pre niekoho volebná korupcia, akákoľvek iná výhovorka, ktorú si vymyslí. Podľa môjho názoru je to nástroj k tomu, aby sme naozaj reálne o svoju vlastnú krajinu zabojovali.
Ja si osobne myslím, že snahou každého jedného politika, ktorému na Slovensku záleží, ktorému záleží na svojej vlastnej krajine, by malo byť, aby zabezpečil čo najväčšiu volebnú účasť vo voľbách, ktoré prídu, ktorýchkoľvek, ale dupľom vo voľbách, ktoré sú rozhodujúce pre krajinu. A osobne si myslím, že Slovensko nezažilo dôležitejšie voľby ako tie, ktoré spolu zažijeme 30. septembra. Predčasný termín viac už nebude. Jún už neschválime. 30. september to istí. Myslím si, a som naozaj hlboko presvedčený, že tento termín alebo tieto voľby budú tie najdôležitejšie v histórii samostatného Slovenska a možno aj od revolúcie v novembri 1989.
Ešte nikdy tu nebola tak vybičovaná atmosféra. Ešte nikdy nemalo, nemali dezoláti tak na ružiach ustlaté. Ešte nikdy nemali, nemala tak mafia na ružiach ustlaté. Ešte nikdy nemala mafia takú obrovskú chuť vládnuť s fašistami. Ešte nikdy nemala mafia tak obrovský strach pred spravodlivosťou, ktorá by sa dostavila, ak by si moc neukradli späť do svojich rúk. Všetky tieto parametre dokopy popri tom, že vidíme veľmi hlúpy prístup mnohých politických strán, ktoré chcú riskovať, že či sa dostanú, nedostanú, z toho demokratického spektra, všetky tieto parametre dnes svedčia o tom, že 30. septembra môžme definitívne sa vydať na cestu k tyranii. Na cestu k diktatúre. Na cestu k totalite, proti ktorej sme tu pred 33 rokmi na námestiach štrngali. Bude to totalita iná. Nebudú do komunisti, nebude to vláda jednej strany. Nebudeme mať v ústave napísané, že je dovolená len jedna strana, len podmienky volebné výkonu volebného práva budú také, že v skutočnosti len jedna skupina strán dokáže si získať väčšinu v parlamente.
Príklad máme hneď za našimi južnými hranicami. Stačila zmena volebného systému, a do toho volebného systému, keď dáte správnu skladbu politických strán, môžte robiť vo voľbách, čo len chcete, nemáte šancu získať z... väčšinou väčšinu v samotnom pléne Národnej rady. A toto sa nám môže stať. Ak si nasimulujete výsledky volieb, ak by sme, ak by sa tu zaviedlo po ústavnej väčšine, ktorú by títo, tieto strany získali, ak by sa tu zaviedla, zaviedol zmiešaný volebný systém 71 pomerne a 79 jednomandátové volebné obvody, čo okres, to jeden poslanec. A dáte si dve zoskupenia strán. Na jednej strane mafia SMER, HLAS plus REPUBLIKA, ĽSNS, NÁRODNÁ KOALÍCIA, Harabin, Danko so s SNS a podobne. Čiže toto jedno DNA politických strán.
A na druhej strane si dáte tie demokratické politické strany a nasimulujete si voľby za predošlé roky, ktoré prebiehali či v roku 2000, môžte si, najlepšie to bude vidieť na tých 2016, kde, hovorím, že nebola vypätá atmosféra ani z jednej, ani z druhej strany, tak budete vidieť, že s obyčajnou polovičkou hlasov dokáže to zoskupenie strán získať dramatickú ústavnú väčšinu. Dramatickú hovorím, že niekde až okolo 110 až 120 hlasov zo 150. A stačí takáto zmena volebného systému. Zmena volebného systému, ktorá zároveň platí v u našeho suseda v Maďarsku. Čiže zmena volebného systému, kde z Bruselu nikto voči tomu neprotestoval a nemoh... nemohli by sme voči tomu čokoľvek urobiť. (Reakcia z pléna.) Potom mi to povieš. A tým pádom tá, tá hrozba, že by sme na konci, že by sa tu mafia s fašistami zabarikádovala, a nie na roky, ale na desiatky rokov je extrémna a mali by sme sa začať tak aj správať z druhej strany. Naozaj hrozba, že stratíme demokraciu na Slovensku je extrémna, tak ukážme, že nám na Slovensku záleží.
Náš prínos do toho, aby sme takéto rozhodnutie urobili s čo najväčším, by som povedal, že vedomím, svedomím, a čo najviac ľudí na Slovensku, je práve tento návrh o 500 eurách - odmena za voľby. Nemyslíme ho ako volebnú korupciu, kde by sme splnili literu Trestného zákona, ktorý jednoznačne definuje, že volebná korupcia je, keď niekomu sľúbite odmenu za to, aby volil určitým spôsobom. Čiže nie my. Odmenou za voľby nehovoríme, že ľudia majú voliť konkrétnu politickú stranu. Nehovoríme ani, že majú voliť skupinu nejakých konkrétnych politických strán.

Ja som si myslel, že tu nie je pán predsedajúci, že si to nevšimne. Prepáčte, pán predsedajúci.
Tak to poviem inak. Tak si povie, kašľať na to, nebudem, nebudem už voliť, lebo všetci sú rovnako skorumpovaní, jedna banda, a tak ako hovorila moja babka, dedko, politika je panské huncútstvo. Takýchto ľudí medzi tými dvomi mil. je možno milión. Kto z vás vie, že čo sú to, akého zmýšľania sú títo ľudia.
Ja som sa s viacerými z vás rozprával a bol som prekvapený z toho, čo si vlastne o nevoličoch myslíte. Keď to zosumarizujem, tak to bolo také, že to je nebezpečné, nevoličov lákať k voľbám. To nevieš, ako bude hlasovať. To sa môže úplne vymknúť spod kontroly. Ďalší že, vieš čo, to sú takí, to sú ľudia, čo nechodia voliť, to ani politike nerozumie, to je lepšie, že nech nechodí voliť. To je, to je nebezpečné. Vieš, to, to nejakého, potrebuješ nejakého ožrana zo šenku, aby ti prišiel voliť? Radšej nech zostane v tom šenku, lebo to je nebezpečné, že keď takýto človek príde voliť. A mňa toto úprimne mrzí, lebo si myslím, že áno, bude tam kopa možno aj takýchto ľudí, ale bude tam obrovská kopa ľudí, ktolí... ktorí len majú na politiku vyššie nároky, ktorí chcú vidieť, že keď im politik niečo sľúbi, tak, tak jako v obyčajom živote, tak sa to patrí splniť. Keď im niekto povie, že si nikdy nesadne do opozičnej ľavice ako opozičný poslanec - ako Robert Fico, tak chce vidieť, že tak to bude platiť, lebo považuje toho človeka za chlapa, a zrazu vidí, že nechcem povedať teda že baba, ale že tlčhuba, tu zrazu sedí v opozičnej ľavici a vôbec si neváži svoje vlastné slová. Keď vidí, že sľúbi, že bude diaľnica do Košíc do roku 2010, tak predsa bude diaľnica do Košíc do roku 2010 - a zase Fico a nič, zase neplatí. Keď vidí, že má niekto moc ako premiér, a potom sa trošku pripije a povie, ak by som ja tú moc mal, také harakiri tu spácham, pozerá, to neviem, či si to pamätáte, to bolo svojho času teda Peťko Pellegrini, keď bol premiérom, podotýkam, kedy tú moc mal, po prvé ani nechápal, čo je harakiri, ale však teraz nechápal ani tuším Montmartre a Notre-Dame si pomýlil, takže asi on to má dosť v hlavičke pomýlené, ale normálny človek si pozrie, že počkať, ako sa môže premiér robiť úplne neschopný alebo nemožný konať. Alebo potom si to vysvetlí, že aha, toto je tak, že vlastne on tú moc nemá, lebo on je vlastne iba takou tou prostitútkou toho pasáka, ktorý stojí nad ním, toho oligarchu, ktorý ho ovláda, a vlastne Pellegrini si trošku vypije a rovno prizná, že vlastne on tú moc nemá, a preto vlastne on nič nemôže robiť, lebo mu oligarchovia, ktorí ho vlastnia, ktorí ho pasú, tak tí mu nedovolia konať.
Čiže ja osobne nepodceňujem ľudí, ktorí nechodia voliť, a myslím si, že dobrá polovička z týchto ľudí sú ľudia práveže príliš na politiku nároční. Nie, že politike nerozumejú, ale nemajú radi zradu. Očakávajú od politika, že keď niečo sľúbi, tak to reálne aj splní a nehrá sa s ním nejakú hru na slepú babu, ako sa napríklad hral Béla Bugár a Radoslav Procházka. Čiže máme zodpovednosť v svojich vlastných rukách... Mám tam tých 30 faktických či stále nič? (Krátka pauza. Rečník sa zadíval na informačnú tabuľu a napil sa vody z pohára. Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
Istý pán, čo svojho času sa vyhováral pred Najvyšším súdom, že on predsa nemohol napísať ten fašistický koment alebo status na Facebook, tak bol taký, taký strašne, strašne bol odvážny, že nevedel, ako by sa vyhol tej base, tak povedal, že on nevie robiť s počítačom. Tak tento istý pán sa tu pred chvíľkou ozval, robil, vydával také zvuky, neviem ktoré zviera vám to pripomína, ale hovoril, že iá, iá. Mne to pripadá, že to robí somár, ale on je učiteľ, tak on nám to možno niekedy vysvetlí. Ale teraz zvládol pravdu tak, že odchádza do bufetu, tá si tam nejakého frťana a bude spokojný. (Krátka pauza.)
Takže máme obrovskú zodpovednosť v rukách, našich rukách, že či zabojujeme o tie dva mil. ľudí, možno 2,5 mil. ľudí, ktorí 30. septembra, keď nič neurobíme, zostanú doma. Ja viem, že sa medzi politikmi aj v politickej brandži a medzi, medzi poradcami politickými hovorí, že 100-krát ľahšie preberieš voliča konkurenčnej strane, ako presvedčíš nevoliča. Áno, zrejme je to pravda. Zrejme je to veľmi náročné, presvedčiť nevoliča, aby prišiel voliť, ale zároveň si povedzme, že tá päťstovka môže robiť určité divy. Áno, môžu byť ľudia, ktorí povedia a ešte pôjdu voliť a povedia oni, určite tam nejdú voliť kvôli tým 500 eurám, a mne to nebude vadiť. Nevadilo mi to ani pri tých deduškoch a babičkách, ktoré išli sa očkovať, a ani jeden sa pomaly nepriznal, že sa očkuje kvôli tým 300 eurám, ale výsledok sa počítal. Podľa prieskumu sa malo zaočkovať 500-tisíc ľudí treťou dávkou a zaočkovalo sa 860-tisíc.
Čiže 360-tisíc ľudí zrejme prišlo kvôli tomu, tej finančnej motivácii a ja to tým ľuďom vôbec nebudem vyčítať, lebo ďalší moment a ďalšie zdôvodnenie prichádza na rad, že tí ľudia si to zaslúžia, 30 rokov tu milióny ľudí robili otrokov pre tento štát. Robili otrokov pre pár vyvolených kamarátov Riška Sulíka, kamarátov Robka Fica, Peťka Pellegriniho, pre pár oligarchov, ktorí si túto krajinu sprivatizovali, 30 rokov tu pár vyvolených má biznis na úkor miliónov ľudí. Tým miliónom ľudí je dovolených chodiť do roboty, platiť dane, platiť odvody a odtiaľ potiaľ tej nejakej slobody, ktorú sme si pred 33 rokmi spoločne vydobyli. Ale len pár vyvoleným bolo dovolené, aby si sprivatizovali zlaté sliepky tohto štátu. Len pár vyvolených sa dostalo k majetkom na úrovni kráľov. K majetkom za stovky miliónov, za miliardy eur. Len pár vyvolených sa tu správa dlhé roky ako pijavice na našich verejných financiách a ja si naozaj úprimne myslím, že po 30 rokoch by sa patrilo skloniť klobúk a zaďakovať aj tým miliónom ľudí, ktorí tento štát či už svojho času vybudovali, alebo ho za tých 30 rokov na svojich zodratých rukách alebo ohnutých chrbtoch niesli. Čiže dať ľuďom po 30 rokoch rot... rok... výročie... 30. výročia vzniku štátu, takéto ďakovné alebo akokoľvek by sme to nazvali, odmenu za to, že to zvládli, že spoločne sme ten štát tvorili, takýto pocit, že sme si aspoň v tento deň všetci rovní, lebo aj bohatý, aj, aj chudobný by dostal rovnako, si myslím, že je správne.
Čiže nemusíme silou-mocou na to pozerať, že odmena len za voľby. Nemusíme na to pozerať, že to je splnenie tých sľubov Fica, Pellegriniho, keď tu sľubovali, že poďme rozdávať z helikoptéry. Nemusíme na to pozerať, že to je pomoc v inflácii, môžme úplne bez problémov na to pozrieť, že to je spravodlivý vďak alebo prejav vďaky voči ľuďom, ktorí tento štát 30 ruko... rokov budovali, že to je snaha o akú-takú spravodlivosť, aspoň symbolickú spravodlivosť pri rozdelení toho majetku toho štátu. Naozaj neplatí to klamstvo, ktoré vám tu sa snažia podsunúť do hláv niektorí ľudia, ktorí to dobre so Slovenskom nemyslia, že Slovensko na to nemá. Nie, Slovensko na to má. Minulý týždeň sme schválili prvú časť, to špeciálne zdanenie a už len tým, že nekradneme, dokážeme na túto investíciu zarobiť. Nehovorím o tom, aby sme takýmto spôsobom motivovali ľudí do každých ďalších volieb, ktoré prídu. Ale traumy, ktoré sme spoločne zažili za posledné roky, boli tak mimoriadne a riziká toho, že stratí sa nám pomedzi prsty 30. septembra ťažko vybojovaná demokracia, sú tak veľké, že som naozaj úprimne presvedčený, že musíme urobiť aj mimoriadny krok. Slovenské porekadlo hovorí, že na hrubú dieru hrubá záplata, a v tomto prípade to platí doslovne. Áno, traumy, krízy, propaganda, mimoriadna motivácia zlodejov, aby sa nedostali do basy a podobne, extrémna chuť fašistov sa dostať k moci, spôsobili obrovskú dieru, by som povedal, v dôvere ľudí v tento štát. Tá obrovská diera môže spôsobiť extrémne nízku účasť vo voľbách s nedoziernymi následkami, ktoré si možno nikto z nás ani len dnes nechce pripustiť.
Ja vás tu dnes straším už dokopy možno tri hodiny. A budem vás strašiť minimálne do piatej, nech tie faktické potom zbehnú po piatej alebo po hlasovaní. A robím to preto, aby sme si uvedomili, ktorá bije. Slovensko naozaj zažíva obdobie päť minút pred dvanástou. My sa buď zobudíme a zabojujeme kampaň našich životov a pokúsime sa získať milióny ľudí na našu palubu, alebo my o túto krajinu stratíme.
V krajine, kde bude vládnuť mafia v spolupráci s fašistami a kde by mali ústavnú väčšinu, za seba, priznám sa, ani by som nemal asi chuť žiť, lebo to bude čierna diera, ktorou sme boli na konci 90. rokov, čierna diera, z ktorej ľudia budú hromadne utekať, a mladí ľudia tu zostávať nebudú. Možno áno, všetci neutečú, samozrejme, a za 20-30 rokov to môže byť taký skanzen Európy, kde zostanú žiť len tí starší ľudia, ale čo bude mať nohy, tak to bude utekať. Žiť v krajine, kde vládne mafia, ktorá má na rukách krv Jána a Martiny, to hovorím iba ako dôkaz toho, že naozaj že kam až boli schopní títo ľudia vo svojej bohorovnosti alebo pocite bohorovnosti zájsť, kde vládne takáto mafia v spolupráci s fašistami a kde majú takíto ľudia ústavnú väčšinu, kde si zmenia volebný systém a v podstate môžu sa demokratické strany aj rozkrájať, nemajú šancu ich od moci odstaviť, v takej krajine sa naozaj žiť dať nebude.
Chcem z tohto miesta najmä vyzvať mladých ľudí, mladých ľudí, ktorí možno tentokrát pôjdu len prvýkrát voliť, ktorí možno si povedali, že už viackrát nepôjdu voliť, lebo minule boli prvýkrát voliť, a snívajú o tom, že z tejto krajiny odídu. Nie! Poďme spoločne zabojovať za Slovensko, poďme ukázať, že nám na ňom záleží, že nenecháme len tak plynúť čas a možno nejako to dopadne, a keď vyhrajú tí zlí, však potom v tých ďalších voľbách vyhrajú dobrí. Nie, nevyhrajú dobrí. Ak teraz zlo pustíme k moci, zlo nikdy v živote nás späť už nevráti, nedovolí, aby sme ich akýmkoľvek spôsobom už odstavili.
Zažili, čo to znamená stráviť týždeň, mesiac, niektorí z nich rok, rok a pol vo vyšetrovacej väzbe. Zažili, čo to znamená, keď na nich dopadne spravodlivosť, zažili, čo to znamená stáť kvázi holý pred sudcom a vedieť, že ten rozsudok bude spravodlivý a že si ho nemá šancu kúpiť. Toho sa oni strašne boja, lebo vedia, že zločiny, ktoré spáchali, majú 20-ročnú premlčanosť. To znamená, že oni sú v riziku ešte strašne dlhé roky. Preto sa tak urputne potrebujú dostať k moci. Preto pre to všetko robia, lebo vedia, že potrebujú ten čas, ktorý uplynie, kým sa im ich zločiny premlčia, potrebujú mať ako-tak tú moc v ruke, alebo v rukách, aby znova fungovali orgány spravodlivosti tak ako predtým.
Stojí tu pred vami človek, ktorému bos nitrianskeho podsvetia Norbert Bödör dal namontovať GPS modul na auto, aby odsledoval, čo robím, s kým sa stretám, na ktoré stretnutia kam za kým chodím. Píše o tom Marek Vagovič vo svojej knihe Padreho klan, kde tie informácie čerpá priamo z vyšetrovacích spisov a z verejne dostupných informácií, ktoré zaznievali na súdoch medzičasom, keď títo ľudia boli odsudzovaní.
Hovorím vám, nie je to dobrý pocit, s tým pocitom som žil aj vtedy, keď som len tušil, že niečo také sa deje, ale dnes sa dozvedať, že človek, ktorý bol najmocnejší de facto v štáte, a to bol šéf nitrianskeho podsvetia Norbert Bödör, ktorému de facto sprivatizoval, alebo v jeho prospech sprivatizoval políciu alebo Národnú kriminálnu agentúru Robert Fico s Petrom Pellegrinim, a že tento človek priamo išiel po mne. Tento človek priamo na mňa si kupoval svedkov, ktorí potom aj, pamätáte si jedného, ktorý akože voči mne svedčil. Tento človek mi dal namontovať GPS sledovací modul na moje auto tu priamo v poslaneckej garáži (povedané so smiechom), tak nie je to dobrý pocit. Nechcem, aby takýto pocit zažil ktokoľvek z vás aj keď stojíte na úplne inom politickom brehu. Lebo ak takto sa správa štát k poslancom, ako sa potom správal štát k obyčajným ľuďom?
To nebol právny štát, to nebol štát, v ktorom vládlo právo a spravodlivosť. To bol štát, kde rozhodovali peniaze, záujmy extrémne bohatých ľudí, ktorí prikazovali Ficovi a Pellegrinimu, čo majú konať, v prospech koho majú konať, aké verejné zákazky komu majú dohodiť, a dnes, keď som začínal dnes hovoriť o tom Šimečkovi, otcovi šéfa Progresívneho Slovenska, nepriamo tým hovorím, čo nás čaká, keď tu niekto si zvolí Progresívne Slovensko, tak keď tento človek hovorí, že rozdiel v prístupe ku korupcii medzi Pellegrinim a Matovičom de facto nie je žiadny, to povedal otec syna, pardon, otec šéfa Progresívneho Slovenska Martin M. Šimečka v sobotu niekde v rozhovore a je to šéf redakčnej rady Denníka N, čiže nielen taký ožran niekde zo šenku, tak chcel by som povedať napríklad, že ako to presne fungovalo.
O Pelegrinnim svedčia dvaja ľudia, že zobral úplatok 150-tisíc v tej známej škatule od šampanského Cristal, s mäkkým i sa to píše, a títo dvaja ľudia svedčia o ňom nezávisle, že zobral úplatok 150-tisíc eur, a tento úplatok teda mal byť vyplatený cez istého pána Výboha, ktorého Pellegrini drží v takej nejakej izolácii v Dubaji, aby neprišiel svedčiť na Slovensko, lebo teda vlastne svedčiť by mal v tejto veci, a teda je priamym svedkom, ale keďže sa bojí to... tej výpovede, tak zrejme by asi pri tej výpovedi musel potvrdiť, že takéto niečo je, tak Pellegrini mu asi sľubuje, že zostaň v Dubaji, kým opäť chytíme moc do rúk, a potom sa budeš môcť vrátiť.
Ale chcel som k inému. Chcel som k tej korupcii, a teda ten rozdiel tých dvoch svetov. Pellegrini vtedy podľa týchto dvoch svedkov zobral úplatok 150-tisíc eur, nato aby schválil alebo presadil projekt virtuálnej registračnej pokladne, to znamená, že keď je niekto príliš malinký podnikateľ a robí strašne málinko bločkov, tak môže cez mobil aplikáciu, že si to vlastne kvázi nablokuje ten účet a je to tá virtuálna registračná pokladňa. Pellegrini zobral úplatok 150-tisíc eur a postupne si objednal tento, musím povedať, doslova že trápny softvér za 15,4 mil. eur. 15,4 mil. eur! Keď dobre počítam, tak to je nejakých 470 mil. korún, naozaj, že šupa. Neuveriteľná suma, čo tento človek zaplatil za naozaj trápny softvér. Potom tí pani, keď sa zmenila vláda, tí páni prišli, ktorí to naprogramovali, prišli, že oni by teda tuto chceli takú zmluvu na údržbu toho softvéra za 2 mil. eur ročne. Za údržbu, teda, že budú udržiavať v chode ten, tú, ten softvér virtuálnej registračnej pokladne. Tak sa chalani na informa... alebo informatici na Finančnej správe, čo patrila pod ministerstvo spravodlivosti, keď som bol ministrom spravodlivosti, nahnevali a povedali si, že my s takýmito - pardon, ministerstva financií - a my s takýmto biznisom súhlasiť nebudeme (povedané so smiechom), nebudeme ho podporovať a my to naprogramujeme sami. A ten istý softvér, za ktorý Pellegrini kvôli tomu, že zobral úplatok, zaplatil 15,4 mil. eur, my sme naprogramovali za 28-tisíc eur. Keď to chce niekto vypočítať, 15,4 mil. deleno 28-tisíc je 550-krát lacnejšie.
Čiže to isté sme naprogramovali za 550-krát lacnejšie, alebo mohli by sme mať 550 takých iných softvérov za tú istú sumu, čo zaplatil Pellegrini, len to je ten rozdiel. My sme nezobrali za to úplatok.
Pellegrini zobral úplatok, a tým pádom mu bolo jedno, koľko bude krvácať štátny rozpočet, a za niečo, čo malo hodnotu 28-tisíc zaplatil v mene nás všetkých aj svojich voličov 15,4 mil. eur.
Áno, takto fungoval ten štát. Takto títo zlodeji rozkrádali Slovenskú republiku a reálne hrozí, že 30. septembra sa títo ľudia vrátia späť k moci. Ťažko sa hovorí, keď máte o tom istom hovoriť tri hodiny, ale myslím si, že ešte tú polhodinku dám.
Takže si to zosumarizujeme. Zažili sme spolu ťažké traumy, teraz nehovorím o tom, o tých ľuďoch, ktorí tu sme, spolu 5,4 mil. ľudí, ktorí tu na Slovensku spolu žijeme. Dostali sme sa k moci preto, lebo ľudia už mali toho plné zuby. Videli zlodejiny, ktoré tu Fico s Pellegrinim páchali, videli, že ich ľudia neváhajú vraždiť nevinných ľudí len preto, lebo novinár, drzý novinár si dovolil písať pravdu a odhaľovať ich zločiny. Systém, ktorý stvorili, dovolil istému Marianovi Kočnerovi, aby si povedal, že on stojí nad životmi a on už dosiahol úroveň boha. Vlastní vedľajší byt vedľa samotného premiéra, robí biznisy, všade si vie vybaviť, aby mu vratky DPH bežali, aby podvody sa neodhaľovali, lebo on je priateľ Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Dosiahol taký pocit bohorovnosti, že si povedal, že toho drzého novinára dám odstreliť, lebo jednoducho mne, bohovi na zemi, tu predsa nikto nebude znepríjemňovať život. Objednal si na to nejakú prostitútku Zsuzsovú, s ktorou si istý pán Danko vypisoval oplzlé esemesky a s ktorou sa potom stretal, nebudem riešiť (povedané so smiechom), čo robili, ale tak v tomto prípade si dovolím nesúhlasiť s ľudovou múdrosťou, že proti gustu žiadny dišputát. (Povedané so smiechom.) Ako klesnúť hentak hlboko, tak myslím si, myslím si, že dosť to svedčí o úrovni Andreja Danka, ale tak to už, to už je jeho problém. Ale ani bozkávať výložky - v podstate dospelý človek nerobí. Takže ľudia mali toho plné zuby, s nádejou, s dôverou nám zverili moc, plus-mínus tri roky dozadu, tri roky a jeden mesiac a my sme dostali zároveň do rúk obrovský dar, obrovskú dôveru ľudí a na chrbát naložené najťažšie krízy, aké táto republika od svojho vzniku, a niekedy až teda od tej 1. svetovej vojny zažívala.
Opakujem to už ixtýkrát, ale ten covid, to nebola len taká chrípôčka, to bola strašne ťažká zdravotná kríza s ekonomickými dopadmi, zomrelo nám 20-tisíc ľudí, ľudia reálne bojovali o život. Zdravotníci reálne bojovali o životy chorých ľudí v nemocniciach. Ľudia tŕpli o životy svojich príbuzných a státisíce ľudí to mali, mali na vlásku a na konci to nemuseli dať. Zároveň nám hrozili extrémne ekonomické dopady, a ak by sme išli podľa návodu a podľa toho, ako zvládali krízy Fico s Pellegrinim v roku 2008, 2009 a 2010, tak by nám vyrástla nezamestnanosť na viac ako dvojnásobok jako vtedy, keď sme mali tú ekonomickú krízu, a mohli sme sa rozhodnúť, že ľuďom nebudeme de facto vôbec pomáhať.
Áno, takto to riešil Fico s Pellegrinim. Ľuďom nepomáhali a oklamali ľudí jednou jedinou pomocou počas vlastne veľkej ekonomickej krízy v roku 2009, a to bolo trápnym šrotovný... šrotovným (povedané so smiechom) za 60 mil. eur. Si predstavte, že jediná pomoc, čo Fico s Pellegrinim vtedy počas prvej vlády Roberta Fica ľuďom dali, vtedy ešte mali vo vláde aj Mečiara, aj Slotu, jediná pomoc bolo šrotovné za 60 mil. eur. My sme len počas covidu na pomoc ekonomike ľuďom, priama pomoc ľuďom, priama pomoc živnostníkom, preplácania kurzarbeitov, aby ľudí neprepúšťali z práce, preplácanie zdravotnej starostlivosti, o ľudí, teda v riziku, či, alebo teda naozaj aj reálne s covidom, dokopy dali 10 mld. eur. 10 mld. eur my - Fico s Pellegrinim 60 mil. eur na šrotovné. Ak by to bola miliarda, tak to je 10 %, ak by to bolo 100 mil. je to 1 %. Oni dali 0,6 % z toho, čo sme dali my počas covidu.
Keď si dá niekto otázku, ako je to možné, prečo nepomáhali viacej ekonomike a prečo dovolili, aby o viac ako 100-tisíc ľudí narástol počet nezamestnaných a podobne, no preto, lebo ak by tú pomoc dali ľuďom, by nemohli kradnúť. Čiže radšej oblbli ľudí s jedným šrotovným, 60 mil. eur, ostatné peniažky mali k dispozícii a kradli jak po nebohom. A to je opäť ten ďalší obrovský rozdiel medzi tým, že keď sme do správy dostali krajinu v čase krízy my a v čase krízy, keď ju mali oni, čiže oni v čase krízy - a veľkej krízy, kedy sme mali väčší ekonomický prepad, jako sme mali teraz - ekonomike a ľuďom pomohli 60 mil., my 10-tisíc mil. počas, počas covidu.
Následne nám vládli, dobre, bola tam, teda to malé extempore Radičovej vlády, ktorú povalil mistr povalač Suchý... Suchý... Sulík... (Reakcia z pléna.) Šulík či jak? Šulin? (Povedané so smiechom.) Že... (Krátka pauza.)
A následne prišli roky hojna, od roku 2012 až do roku 2020, kedy nám vládli v podstate teda dve vlády Roberta Fica - druhá, tretia alebo prvá vláda Petra Pellegriniho, a to bolo osem rokov, naozaj kde nebola absolútne žiadna kríza, kebyže to porovnávam aj s tým biblickým obdobím siedmich hojných rokov, tak povedzme si, že dobre, to bolo to obdobie tých ôsmich hojných rokov, osem rokov žiadne krízy, naozaj akože prudko rastúce príjmy do štátneho rozpočtu, do okruhu verejných financií, a tí ľudia za celý tento čas zvýšili daňový bonus a rodinné prídavky v priemere za celé toto obdobie o 21 centov ročne. Daňový bonus a rodinné prídavky tuším o 23 centov ročne. Dokopy kumulatívne za tých osem rokov zvýšili pomoc na jedno dieťa zo strany štátu, za celé toto obdobie tých ôsmich rokov z... o tuším o 3,48 eura, čiže povedzme že 3,50 eura, nech nežeriem, o štyri eurá. Čiže za osem rokov pridali na jedno dieťa v rodine štyri eura, ale zároveň mali obrovský, doslova, že nie, že ropovod, ale peniazovod otvorený do štátneho rozpočtu, kde ich zasypávali peniaze, ktoré prichádzali z daní, z odvodov zamestnancov, živnostníkov, podnikateľov, lebo žiadna kríza, stále ekonomika rástla a dobre rástla v rámci EÚ. Takisto dobrý ekonomický rast, naozaj veľmi, veľmi dobré, hojné, hojné roky.
Oni miesto toho, aby tie hojné roky využili na to, že teda buď sa podelia s rodinami s deťmi, alebo sa podelia s inými ľuďmi, ktorí pracujú pre štát, alebo niečo podobné, alebo budú splácať dlhy, ktoré predtým narobili, oni dlhy vytvárali naďalej o miliardy eur každý jeden rok a rodinám kumulatívne za tých osem rokov pridali necelé štyri eurá podpory.
My popri všetkých krízach, ktoré sme zažívali, popri covide, Ukrajine, inflácii energetickej kríze, utečeneckej kríze a podobne, sme popri všetkých týchto krízach si povedali, že nieže za osem rokov o štyri eurá, ale my sme z roka na rok zvýšili podporu o 145 eur, 145 eur deleno styri eurá, kebyže počítame, tak to máme... Čo to je? Tridsať... 34-násobok, 35-, neviem, neviem, to je jedno teraz, skoro 40-násobok, nech 35. Čiže 35-krát viac sme pridali z roka na rok, jako oni pridali za osem rokov.
Keď sme to počítali, že pri tom tempe, ako zvyšovali títo skorumpovaní ľudia Fico a Pellegrini, ako zvyšovali rodinné prídavky a daňový bonus rodinám s deťmi, tak by tie deti sa museli dožiť 380 rokov v tom Ficovom a Pellegriniho sľubovanom sociálnom štáte. Si predstavte tie 380-ročné deti, no Matuzalem mal tuším 950 rokov, takže toto by boli už... celkom by sa podľa mňa tak fyzicky podobali tie deti, asi by mali dosť slušné brady, možno by niektorí boli už aj ležiaci, niektorí už možno na vozíčku. Ale predstavme si, že teda teoreticky stále by žili tie 380-ročné deti, Ficove a Pellegriniho deti, a Fico s Pellegrinim by stále tu museli vlastne vládnuť, aby oni tým svojím tempom ako pridávali rodinám s deťmi, aby to teda postupne vyšplhali z tých 45 eur tými 20-centami, aby sa vyšplhali hore na tých 200 eur. Stačilo nekradnúť, stačilo splniť to, čo sme ľuďom sľubovali dlhé roky, že keď raz sa k moci dostaneme, tak nebudeme kradnúť jak po nebohom, smeráci alebo hlasáci, akokoľvek si teraz povedia. A zrazu aj počas tých najväčších kríz sme dokázali nájsť 1,2 mld. eur, ale nielen raz, na každý jeden rok, aby sme dokázali extrémnym spôsobom zvýšiť podporu pre rodiny s deťmi. A to je ďalší dôkaz toho, že... a dôkaz toho rozdielu, ktorý, alebo ukážka rozdielu, ako spravovali štát oni v čase hojna, bez akýchkoľvek kríz, s obrovským rastom daňových, odvodových príjmov, na rodiny s deťmi absolútne kašlali, samozrejme, ale tvárili sa, jako im strašne na nich záleží, ale skutek utek. Boli až tri roky také, kde nezvyšovali podporu voči rodinám s deťmi vôbec. Si predstavte, že v priemere síce to bolo o 20 centov, ale tri roky boli také, že nezvýšili o ani jeden jediný cent. To boli niekde roky okolo 2014-’15-’16. Ani o jeden jediný cent.
Si predstavte, že jak to boli obludné bezcharaktery, keď im prichádzali miliardy eur každý rok navyše do štátneho rozpočtu, do rozpočtu Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, normálne ich zasypávali prachy a oni sa nedokázali s tými rodinami s deťmi podeliť ani o jeden jediný cent navyše. A nieže jeden rok, ale tri roky ani o jeden jediný cent navyše. A zároveň v tých istých rokoch páchali tie zločiny, o ktorých dnes desiatky ich vlastných ľudí, ich vlastných nominantov svedčia. Čiže rodinám nula eur, nula centov navyše, sami sebe stámilióny eur, čo cucali, cucali, cucali každý jeden mesiac, a za rok v priemere 2,5 mld. eur, čo títo ľudia boli schopní okradnúť slovenské rodiny s deťmi. Ale áno, aj tých dôchodcov, ktorí im v dobre viere stále veria.
A toto je ten veľký rozdiel medzi nami a nimi. Medzi ľuďmi, ktorí považujú politiku za službu ľuďom, a medzi mafiou, ktorá niektorá aktívne kradne vo veľkom a má z toho svoj prospech. A niektorí sem prídu a len preto, aby teda mali 5-tisíceurový plat, stláčajú gombíčky, držia chrbát vagabundom, ktorí vo veľkom takýmto štýlom rozkrádali.
Ja som si myslel, že medzi nimi, že sa nájde viacero takých, že v ktorých sa to svedomie nejako zobudí, lebo boli niektorí takí, keď si pozriete tak napríklad, moc to nebolo ani medializované, ale mňa to celkom prekvapilo, Fico mal na úrade vlády také, neviem jak sa volal, pán Šipoš tuším, Roman Šipoš, tak. Mal takú pravú roku, ktorý tam vždy pri ňom verne na všetkých tých stretnutiach bol. Tento človek na druhý deň, alebo v deň, keď sa dozvedel alebo bola zverejnená informácia o vražde Jána a Martiny, povedal, že nie, pod toto sa nepodpisujem, a hoci dotedy dlhé roky, možno 15 rokov verne Ficovi slúžil, zo dňa na deň tu obludu skorumpovanú opustil. Jednoducho povedal si, že pod toto sa už nebudem podpisovať, a tým pádom takýmto štýlom sa od neho dištancoval, aj keď už nikdy nenapraví to, že v podstate slúžil človeku, ktorý vo veľkom ten štát rozkrádal, ale povedal si, ďalej to už robiť nebudem. Jednoducho tuto je rubikon, ktorý odmietam prekročiť, a ak by som ďalej slúžil mafii, tak sa podpíšem pod tú vraždu Jána a Martiny.
Takýchto ľudí bolo ešte ďalších pár. Niektorí z nich sú dnes kajúcnici a svedčia a zobudilo sa v nich svedomie. U niektorých možno zo strachu pred svojou vlastnou basou a pred spravodlivosťou, ktorá by na nich doľahla, ale to už neriešme. Dôležité je, že dnes rozpletajú celú tú pavučinu a svedčia o tom, aký obludný štát to tu za Fica a Pellegriniho bol.
Keď svojho času Andrej Kiska povedal, že Slovensko je mafiánsky štát, bral som to, že trošku to príliš dokresľuje, lebo to, čo spravil Andrej Kiska, úprimne si myslím, že to bol podvod, a sa do dotýkalo to, že teraz to niekto rieši, a myslel si, zato že je prezident, že to asi nikto riešiť nebude. A bral som to tak, že uráža vlastne ľudí, ktorí na Slovensku žijú a že oni, mafiánky štát znamená, že všetci jak keby sa s tým stotožňujú, ale, ale myslím si spätne, že bol to, bolo to správne vyjadrenie, lebo keď zoberem, že štát z pohľadu štátnej moci, tak to naozaj bol mafiánsky štát, lebo Fico prvé, čo urobil po voľbách v roku 2016, vydal, normálne sprivatizoval Národnú kriminálnu agentúru v prospech šéfa nitrianskej mafie. V prospech hrubokrkej mafie, ktorá je schopná a bola schopná urobiť čokoľvek. Čiže bol to zrejme mafiánsky štát a v takomto štáte sme spoločne žili.
Ale chcel som povedať to, že som očakával, možnože aj niektorí ľudia, ktorí tu verne dlhé roky slúžili SMER-u, tak že sa zobudia a začnú pomenovávať tie hriechy, ktoré, ktorých boli svedkami. Ale pochopil som, že takýchto ľudí by sme tu márne hľadali, že márne tu budeme hľadať ľudí, pre ktorých svedomie má väčšiu hodnotu jak ten 5-tisíceurový plat, pre ktorých svedomie, svedomie má väčšiu hodnotu jako ten ich strach pred tým, že by možno niekto na ulici zrazu na nich krivo pozeral, že ich svedomie má väčšiu hodnotu ako strach z toho, že sa im Fico s Pellegrinim, alebo s tými mafiánmi, pre ktorých slúžili, že by sa im nejakým spôsobom, im alebo ich rodinám, pomstil.
Tým pádom sa títo ľudia pod to podpisujú a mňa to mrzí, lebo mal som pocit, že niektorí ľudia aj medzi poslancami SMER-u ako by si neboli vedomí toho, obludnosti alebo rozmerov toho zla, ktorému slúžia. Ale tým, že sa za tie roky ani raz neboli schopní prejaviť, že neboli schopní položiť svoj poslanecký mandát, možno urobiť jedno vyhlásenie alebo len fakt ticho odísť, tak dnes viem, že sú to kolaboranti, sú to spolupáchatelia, ktorí jednoducho buď to svedomie nemajú, alebo nemajú dosť odvahy na to, aby takýto krok urobili.
Zároveň, aby som vlial do toho trošku, by som povedal, optimizmu, tak síce na jednej strane, áno, reálne nám hrozí to, čo som tu už dnes 10-15-20-krát z rôznej strany popísal, a to je návrat hrubokrkej mafii v spolupráci s fašistami k moci a reálne až získanie ústavnej väčšine týchto ľudí vo voľbách. Na druhej strane ten až živočíšny strach Roberta Fica, ktorý sa prejavuje v tej mimoriadnej angažovanosti a snahe pomaly dôchodcu, ktorý teda... mimoriadne až taký, by som povedal, takej motorovej myši, že sa snaží akože stále niečo robiť a bojovať, a upozorňovať. To je jedno, teda že či už výmysly-nevýmysly, samozrejme, že klame od ráno do večera. Ale že ten obrovský strach a tá motivácia, ktorá sa prejavuje do takéhoto konania, svedčí o tom, že ak sa nám podarí uchrániť Slovensko pred návratom mafie, ten domček z karát mafiánskeho štátu, ktorí tu oni vybudovali, lebo nemyslíme si, že my sme ho už rozobrali do šrófikov, to sú stále tisícky ľudí, ktorých oni majú v systéme nasadených, tak ten domček z karát sa definitívne rozsype. Neviem si predstaviť, že by tu Fico sa hral ešte ďalšie štyri roky na motorovú myš a bojoval by z opozície za to, aby teda nejakým spôsobom sa dostal k moci.
Ak nám sa podarí teraz uchrániť Slovensko pred návratom tejto skorumpovanej mafie k moci za pomoci fašistov, verím, že definitívne Slovensko od mafie, tejto politickej mafie očistíme. Čiže to bolo možno také to zrnko optimizmu, ktoré som vám tak trošku chcel vliať do duše, že je to síce zúfalé, to, čo nás čaká, a bude to, bude to veľmi ťažké, a bude to veľmi ťažký boj, ale pevne verím, že keď ho spolu vyhráme, tak, tak zabránime tomu, aby, alebo dokonáme vlastne tú očistu slovenskej spoločnosti od vplyvu mafie, ktorú, ktorej štát Robert Fico s Petrom Pellegrinim bez hanby vydal. Technická pauza, prepáčte. (Krátka pauza. Rečník sa napil vody z pohára.)
Chcel som sa prihovoriť Romane, jak išla okolo, najmä som jej chcel dať otázku, že či si je vedomá a čomu ide slúžiť, ale keďže medzičasom opustila túto miestnosť, tak už sa jej prihovárať nebudem, ale teda chcel som zosumarizovať, mám posledných osem minút, je mi to veľmi ľúto. Chcel som zosumarizovať dôvody predloženia tohto návrhu a hlavne teda to, že čo nás k tomu vedie, aby sme sa snažili možno aj takýmto šokujúcim spôsobom otvoriť otázku dôležitosti volieb, ktoré nás spoločne 30. septembra čakajú.
Takže máme za sebou extrémne ťažké krízy, zranenú spoločnosť, proti sebe mafiu v politických tričkách, ktorá sa obáva o svoj pobyt na slobode, desiatky mimoriadne vplyvných ľudí, ktorí rozkrádali Slovenskú republiku v súčinnosti s touto politickou mafiou a vedia, čo všetko spáchali. A vedia, že ak to nezastavia, ak spravodlivosti cestu nezahatajú, tak v tom prípade reálne môžu skončiť niekde v base.
Zároveň máme proti sebe desiatky médií, kľúčových médií. Romana, nebal nám toho Milana. Desiatky kľúčových médií... Ja som teraz myslel, politicky aby ťa nebalila, aby si sa nedal na zlé cestičky ako ona. (Reakcie z pléna.) Jaj, tak. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Jedine tak to beriem. Dobre. Čiže máme proti sebe desiatky médií, ktoré sú priamo v područí oligarchov. Za najnebezpečnejšieho z týchto oligarchov považujem Jaroslava Haščáka, ktorý cez svoj News and Media Holding ovláda desiatky naozaj veľmi čítaných kľúčových slovenských médií, ktorý ukázal za posledné roky, že sa neštíti absolútne ničoho a je schopný manipulovať s čímkoľvek. Vymýšľa si čokoľvek, doslova na objednávku písať v prospech mafie zo SMER-u, HLAS-u, skorumpovanej SaS alebo Republiky. A je schopný na objednávku písať proti, alebo dať písať svojim redaktorom proti nášmu hnutiu alebo proti jednotlivým politickým predstaviteľom z nášho hnutia. Čiže máme proti sebe mimoriadne motivovanú mafiu, ktorá stojí za politickými stranami, ktoré roky rozkrádali štát, máme proti sebe mimoriadne motivovanú mafiu, ktorá niektorá bola aj medzičasom okúsila pocit väzby, ako istý Haščák, ktorý vlastní kľúčové médiá, ktoré vytvárajú verejnú mienku alebo formujú verejnú mienku. Máme proti sebe mimoriadne motivovaných skorumpovaných ľudí ako Peter Pellegrini a Robert Fico, ktorí vedia, ako rozkrádali tento štát, a vedia, čo spáchali, a vedia, že premlčacia doba ich zločinov je 20 rokov, takže potrebujú čím skôr sa vrátiť k moci. Máme proti sebe mimoriadne motivovaných fašistov z Republiky, ktorí slúžia tým istým oligarchom, ktorí vlastnia a ovládajú SMER a HLAS, ktorí túžia po tom, aby získali podiel na moci a mohli spravovať tak štát jako tréner Černákových vrahov Suja, kedy rozpredal 102 stavebných strojov vo vlastníctve Banskobystrického samosprávneho kraja za jedno jediné euro v prospech svojho kamaráta bez akejkoľvek súťaže. Čiže máme proti sebe strašne veľa ľudí, ktorí chcú Slovensku ublížiť, chcú sa dostať k moci, chcú zabezpečiť svoj vlastný prospech, prospech oligarchov, ktorým dlhé roky slúžia.
Zároveň máme na druhej strane ľudí, ktorí, 4,4 mil. ľudí, z ktorých zvyčajne skoro 2 mil. ľudí nechodia voliť. A za súčasnej situácie po všetkých tých traumách, krízach, ktoré sme spoločne s týmito ľuďmi prežívali, a na státisíce ľudí tie krízy veľmi zásadným spôsobom doľahli, tak máme naozaj reálnu hrozbu, že 2,5 mil. ľudí nepríde k voľbám voliť a rozhodne, necelé dva milióny ľudí rozhodnú o ďalšom osude Slovenska.
Za situácie, keď nebudeme ľudí burcovať k voľbám, keď neurobíme aj nemožné pre to, aby ľudia prišli voliť, sa obávam, že tie voľby dopadnú katastrofou pre Slovensko, reálne príde k zmene režimu a strany ako SMER, HLAS a REPUBLIKA na základe objednávky oligarchov, ktoré pasú predstaviteľov týchto politických strán, sa dajú dokopy a budú mať ústavnú väčšinu v tomto pléne. Nechcem sa toho dožiť, preto som tu dnes sa snažil tri hodiny k vám, tri hodiny k vám prehovárať sprava, zľava, spredu, zozadu, aby som nejakým spôsobom vo vás vyburcoval záujem o to, aby sme spoločne o osud Slovenska zabojovali. Bohužiaľ, pri kolegoch z SaS očakávať schopnosť bojovať za záujmy krajiny, to som už vzdal. Povalili tri protikorupčné vlády, či to bola Radičovej vláda, Matovičovej... Matovičova alebo Hegerova, a budú to robiť do vtedy, dokedy im ľudia dajú šancu vo voľbách.
Čiže chcel by som aj demokraticky cítiacich ľudí, ktorí to myslia so Slovenskom dobre, poprosiť, presný opak toho, čo som prosil vždy posledných 30 sekúnd toho najcennejšieho času vždy pred voľbami, dnes by som ich chcel poprosiť, aby ten hlas zbytočne nehádzali mafii, aby nevolili sluhov mafie, ktorí vždy na objednávku každú protikorupčnú demokratickú vládu, ktorej sú súčasťou, povalia. Hlas daný SaS je hlas daný de facto mafii v týchto voľbách, poďme naozaj spočítať sily, poďme sústrediť pozornosť na, na pár strán, ktorým ten hlas dáme, a, samozrejme, od týchto predstaviteľov vyžadujme, že keď im raz ten demokrat hlas vo voľbách dá, že ten hlas neskončí nakoniec v HLAS-e, že ten hlas neskončí nakoniec v náručí mafie. A keď tu vidím pána Miroslava Kollára, by som sa ho z tohto miesta chcel prihovoriť, že bolo by fakt na mieste, aby nespochybňoval slová svojho vlastného predsedu a uznesenie, ktoré bolo prijaté na sneme Demokratov o tom, že strana Demokrati nepôjde v žiadnom prípade po voľbách s HLAS-om, lebo to, čo ste predviedli vy pri odpovedi pani Kajtárovej, kde ste si robili z nej srandu o tom, jak vy sa budete snažiť, aby ste neišli s HLAS-om, a kde sa vás explicitne opýtala, že či teda viete vylúčiť, že pôjde... nepôjdete s HLAS-om, tak ste je povedali, že vám je to ľúto, a hrali ste, presne som za vami tam videl charakter Bélu Bugára alebo Radoslava Procházku, ktorí bez najmenšieho problému po voľbách hlasy svojich demokratických voličov predá alebo dá k dispozícii v prospech mafie.
A HLAS je mafia. Je taká istá mafia ako SMER. Je to tá istá obluda, ktorá tu dvanásť rokov rozkrádala túto krajinu a ktorá je zodpovedná za smrť Jána a Martiny.
Takže bol by som veľmi rád, aby aj tie nové strany, ktoré vznikajú, a v tomto prípade Demokrati, aby si držali svoje slovo, aby jednoznačne vylúčili, že s mafiou po voľbách v žiadnom prípade nepôjdu, že to nebude o tom, že po voľbách zrazu si povedia, no, tak musí zasadnúť náš demokratický snem a my demokrati ako demokraticky rozhodneme a odporúčam, aby sme hlasovali radšej tajne, lebo to je vlastne najviac demokratické, hops, vyšlo z toho, že máme ísť s mafiou, joj, tak nám je to ľúto, ale my sme predsa demokrati, my teda s tou mafiou sa obetujeme a s tou mafiu pôjdeme. Naozaj ľudia si zaslúžia počuť od politikov, že áno je áno, nie je nie, a bol by som veľmi rád, aby na strane, na tej správnej strane brehu, na tom demokratickom brehu, ktorý sme sa snažili vždy bojovať proti mafii, korupcii, ktorú tu Fico a Pellegrini páchali, aby sme sa zomkli, aby sme jednoznačne vedeli vylúčiť akúkoľvek spoluprácu s mafiou zo SMER-u, z HLAS-u, samozrejme, s fašistami z Republiky a spol... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, či prerušíme teraz prejav, alebo... Lebo je sedemnásta hodina, máme o čom hlasovať, čiže... (Reakcie z pléna.)

Hodinu budeme hlasovať, takže potom ja by som do tej 19.00 hod. dokončil svoj prejav? (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.)
Dobre, ja si myslím, že ešte potom vám poviem dve-tri vety, aby ste mali chuť na tie faktické poznámky, a potom to už ukončím, dobre?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja na základe dohody troch poslaneckých klubov chcem navrhnúť, aby sme niektoré tlače preložili na ďalšiu riadnu schôdzu, na májovú schôdzu, a to tlače 1186, to je môj poslanecký návrh k stavebnej legislatíve, potom dve, dva návrhy z oblasti životného prostredia, emisné kvóty a poplatky za znečisťovanie ovzdušia, to sú 1235 a 1040.
A nakoniec ešte tlač aj 1391, to sú turistické trasy.
Je to, sú to kluby: SaS, OĽANO a SME RODINA.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Žiadam, aby sa tlač 1467, to je školský zákon, prerokovala zajtra, to je v stredu 29. 3. po hlasovaní o 17.00 hodine.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si požiadať o otvorenie rozpravy.

Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že som podal v rozprave pozmeňujúci návrh, dovoľujem si požiadať vyňať bod 1 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ja sa vás chcem predsa len spýtať, že ako bude prebiehať ďalšie rokovanie, nakoľko keby pán predkladateľ Matovič už nepovedal ani slovo, tak je tam 14 faktických, traja písomne prihlásení, to nie je šanca, aby dneska skončilo, ešte bude ústna rozprava. Dneska sme mali 10 termínovaných bodov, ktoré neprešli, zajtra máme ďalších päť termínovaných bodov plus aj vystúpenie pani, teda návštevy z Ukrajiny, tak len, aby sme vedeli, že ako budeme pokračovať.

Takže keďže sa situácia trošku zmenila, že dnes rokujeme o tomto bode až do... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Šaková (správne „Saková, pozn. red.), poprosím.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
... prerokovania a myslel som si, že vám teda zopakujem dôvody tohto návrhu zajtra pri pokračovaní, ale keďže zajtra už nebude a do zajtra sa mi zase dneska nechce naťahovať tú rozpravu, tak by som to potreboval zopakovať, aby teda áno, tí, čo tu neboli, aby pochopili dôležitosť tohto návrhu, ktorý predkladám, ako budem tentokrát stručnejší, jako, jak som bol poobede, neviem, či mi to vyjde, tak do tej siedmej, do ôsmej by som to mohol zvládnuť, ale však každopádne si myslím, že opakovanie je matka múdrosti a mnohým z vás to pomôže, najmä tým, ktorí nie a nie to pochopiť. Takže... (Ruch v sále. Krátka pauza. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Pán predseda, aj vy by ste to mali počúvať ináč, lebo pred chvíľkou som pozeral taký nejaký prieskum, ktorý hovoril o tom, že tento návrh najviac pomôže strane SME RODINA, tak ja si myslím, že by to bolo dobré si prečítať aj ten prieskum, aj to zdôvodnenie (povedané so smiechom), aj vytýčiť si dôvody... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
My tam máme pozmeňovák jeden, že by mohli dostať až tisíc euro tí, ktorí budú hlasovať za SME RODINA.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Je to veľmi, veľmi zaujímavé (povedané so smiechom), ale myslím si, že v podstate aj bez tohoto pozmeňováku akože ten prieskum vám vychádza, veľmi pozitívne vo váš prospech akože a nikomu viac nepomôže ako SME RODINA, takže ja by som zvážil podporu tohto návrhu a takže dovolím si tie dôvody zopakovať stručne, jasne.
Slovensko 30. septembra bude zažívať určite historické chvíle, budú to najdôležitejšie voľby od roku 1989, ani nie od vzniku Slovenskej republiky, ale od revolúcie, ktorú sme zažili v 89. roku, lebo vtedy prišlo k zmene režimu, a v tomto prípade naozaj objektívne, bez srandy sa obávam, že môže prísť opäť k zmene režimu a viacerí z nás a milióny ľudí na Slovensku môžu pochopiť dôležitosť tej chvíle až nadránom 1. októbra a už bude neskoro.
Sme parlamentná demokracia a v parlamentnej demokracii rozhodujú ľudia vo voľbách, áno, raz za štyri roky prídu a rozhodnú a udajú chod dejín pre tú danú krajinu pre nasledujúce štyri roky, alebo keď majú predčasné voľby, tak je to trošku kratšie. A v tomto prípade o tomto budú voľby. Ľudia prídu, rozhodnú a čo leží, beží, môžme lamentovať potom koľkokoľvek, ak sa nám nebudú páčiť výsledky 1. októbra, a môžme si potom hrýzť nechty koľkokoľvek a čudovať sa alebo banovať nad tým, že sme nepodporili nejaký návrh Matoviča na 500 eur za účasť vo voľbách, lebo už bude jednoducho neskoro. Ale možno to dopadne tak naschvál, keď si všímate, tak ja nehovorím, že čo je neskoro a čo je zlé, lebo v tom prípade asi by to bola volebná korupcia, ak by som hovoril teda, že cieľom tohto návrhu je zabrániť, aby mafia sa dostala k moci. Nie cieľom tohto návrhu je, aby sme to rozhodnutie o tom, že či sa mafia dostane k moci alebo či zabránime, aby sa mafia dostala k moci spolu s fašistami, aby sme o tomto veľmi dôležitom rozhodnutí pre budúcnosť Slovenska rozhodli v čo najväčšom počte a aby nás prišlo čo najviac, tých 4,4 mil. ľudí, ktorí chodia voliť.
Za posledné roky alebo v podstate v tomto tisícročí Slovensko ani raz nedosiahlo situáciu, že by k voľbám prišlo viac ako tri mil. ľudí zo 4,4 mil. ľudí, ktorí majú volebné právo. V posledných voľbách, kedy sa nám podarila vybičovať volebná účasť najvyššie za posledných 20 rokov, tak prišlo k voľbám 2,9 mil. ľudí, ale stále 1,5 mil. alebo jeden a pol milióna ľudí zostali doma. Či už kachličkovali, či boli v záhradke, či jednoducho sa snažili na to ani nemyslieť a prežívali voľby ako nejakú traumu, akékoľvek dôvody mali, každopádne neprišli voliť a tým pádom ich hlas sa nezapočítal alebo, inak povedané, de facto sa rozdelil medzi tých, ktorí, ktorí sa cez voľby dostali do parlamentu, lebo zas myslieť si, že keď neprídem voliť, tak vlastne ja som sa vôbec nepodieľal na tom výsledku, tak je to mylné, de facto ten svoj hlas ako kebyže sa tak obrazne rozkrája medzi všetkých tých ostatných, ktorí cez tie voľby prešli a vlastne, keď vyhrá napríklad mafia, tak áno, získala 40 % hlasov, tak 40 % hlasu toho človeka, ktorý voliť neprišiel, obrazne išiel v prospech tej mafie. Čiže ten človek síce formálne sa zrieka toho práva, myslí si, že nemá s tým rozhodnutím nič spoločné, ale v skutočnosti, samozrejme, stále spoločné má, lebo neprišiel vyjadriť tú vôľu.
Po troch rokoch ťažkých tráum, ktoré ako spoločnosť máme za sebou, či to je covid, vojna na Ukrajine, inflácia, extrémny nárast cien energií, utečenecká kríza, čokoľvek, jednoducho to, čo spoločne za posledné tri roky zažívame, tak sa podpísalo na, na, nechcem povedať, psychickom zdraví, ale na takom psychickom rozpoložení našej spoločnosti. Vládne blbá nálada. Nielen na Slovensku, ale všade, v Európe vládne veľmi blbá nálada, aj naozaj zaryté dlhoročné demokracie, stáročné demokracie dnes sa stretajú s problémom, že 80 % ľudí si v tých krajinách myslí, že krajina sa nevyvíja správnym smerom, čo za normálnej situácie býva plus-mínus možno 50 % ľudí správnym a nesprávnym. Vzhľadom na tie traumy, ktoré aj tieto ostatné demokraticky rozvinuté krajiny zažívali, dnes až 80 % ľudí ako kebyže prestáva dôverovať štátu a myslí si, že štát sa vyvíja zlým smerom. A to tieto krajiny nemajú bývalých premiérov, ktorí dnes sú u nich v opozícii a ktorí sa strachujú o svoj pobyt na slobode. Tieto krajiny nemajú bývalých premiérov ako máme my Fica, Pellegriniho, ktorí za 12 rokov pobytu v politike rozkradli 30 mld. eur, že okradli každého jedného občana Slovenskej republiky o päť tisíc... 5 500 eur. Čiže nemajú tieto krajiny v opozícii ľudí, ktorí majú až živočíšny strach o svoj pobyt na slobode.
Dnes som si pred chvíľkou, ani som nevedel, že počas môjho predošlého vystúpenia poobede padla klec nad nejakým Kaliňákom a Brhelom. Obžaloba už je trošku ďalej a dostáva sa mimo ihriska istého pána Žilinku, ktorý rád píše tie tri-šesť-trojky a týchto vagabundov chráni. Čiže jednoducho áno, na ďalších vašich ľudí padla klec a kľúčových ľudí. Robert Kaliňák a nejaký Jozef Brhel, tunelár, ktorý vo veľkom rozkrádal štát a doplácal do 20-tisíc eur, si predstavte, jak to mali vymyslené. Najali si verných ľudí, schopných to manažérov, a keďže tí prichádzali zo súkromného biznisu a mali tam platy 10-15-20-tisíc, tak Kaliňák automaticky všetkých púšťal alebo posielal za Brhelom, že tam ti Jožko doplatí. Za to bolo treba takú maličkosť, Jožkovi Brhelovi dohadzovať kšefty za desiatky a stovky miliónov eur a Jožko Brhel potom, jasné, že mal z čoho doplácať. Vyrovnávať platy, vratky.
Kaliňák potom povie, že však to bolo vlastne také poďakovné za službu štátu. Čiže áno. Oligarcha, ktorý mal biznis zo štátu na priamo zadané zákazky, jednoducho tuneloval štát vo veľkom, tuneloval naše spoločné, tak on, vlastne on mal doplácať nejaké ďakovné ľuďom, ktorí pracovali pre štát za nižšie platy? Aké ďakovné? Čo on mal, čo on bol štát? Áno, oni si mysleli, že Brhel je štát. Kaliňák si myslel, že je štát. Výboh si myslel, že je štát, Široký si myslel, že je štát. Fico, Pellegrini a všetci títo lumpi, ktorí tu vo veľkom rozkrádali našu republiku. Som povedal to slovo republiku (povedané so smiechom), jak je to obludné, že títo ľudia si dajú názov REPUBLIKA, niečo vznešené a v skutočnosti tu držia stranu mafii, ktorá vo veľkom tú republiku porciovala v prospech oligarchov. Jako je to obludné! Že sa nehanbia. Ale nie že by hlasovali za podporu rodinám, nie že by hlasovali za zdanenie oligarchov, aby tie peniaze skončili pri alebo v peňaženkách tých ľudí, ktorí pôjdu voliť, to nie. Keď treba hlasovať, hlasujú za oligarchov, a keď treba držať bandu s mafiou, tak držia bandu s mafiou. Keď treba hlasovať proti vydaniu Fica, aby o ňom rozhodol nezávislý súd, hlasujú za mafiána Fica, lebo tak je to správne.
Každopádne Slovensko sa nachádza v blbej nálade, keď nič neurobíme a nepoužijeme terapiu šokom, tak to nazvem (povedané so smiechom), 500 eur, čiže keď takúto terapiu šokom nepoužijeme a nezobudíme ľudí, aby mali záujem o túto republiku, o túto krajinu, o túto akciovú spoločnosť s menom Slovenská republika, ktorej každý jeden je rovnakým dielom akcionárom, tak my o tú krajinu prídeme, my sa 1. októbra zobudíme, zistíme, že mafia SMER a HLAS dokopy s fašistami z Republiky majú ústavnú väčšinu a je vymalováno, páni, konec, konec, nikto to nevráti späť. Lusknutím prsta zmenia volebný systém, ktorému sme zabránili, aby teda ho mohli meniť len tak obyčajnou väčšinou, ale lusknutím prsta ústavnou väčšinou si zmenia volebný systém a sme skončili. Neviem, či vás to tu bude baviť potom bojovať za nejakú demokraciu. Mňa to baviť nebude. To je vybavené. A toto sa môže stať. My tu, ktorí si hovoríme, že sme srdce Európy, tak tomuto srdcu Európy sa tento infarkt 1. októbra môže prihodiť. My sa zobudíme, zistíme, že my sme o tú krajinu prišli, a preto prichádzame s návrhom na 500 eur pre každého, kto príde voliť, lebo keď teda máme rozhodnúť o tom, že či ideme spáchať samovraždu politickú pre túto krajinu, a my v jej mene, tak nech príde rozhodnúť čo najviac ľudí. Nech z tých 4,4 mil. ľudí príde voliť štyri mil., a dobre, už nech to dopadne tak alebo onak, ale budeme vedieť, že sme prišli skoro do nohy. Ale hrať túto perverznú hru, čo tu hrá Fico s Pellegrinim, s fašistami z Republiky a podobne, že sa snažia silou mocou minimalizovať počet ľudí, ktorí príde voliť, túto hru ja s nimi hrať nebudem.
Čiže keď tu budú šesť mesiacov oni sa snažiť frustrovať ľudí, odradiť ľudí, znechutiť ľudí, uhranúť ľudí, len aby neprišli voliť, aby si našli čokoľvek iné, len aby neprišli voliť, lebo sa budú spoliehať, že keď príde tá banda pár desaťtisíc ľudí, s ktorými tu krajinu rozkrádali, ich členovia a ich rodinní známi a podobní, ktorí sa za nich mali dobre, lebo jednoducho sa podieľali na tom, jak tieto pijavice cucali životodarnú tekutinu z našej spoločnosti, a keď oni budú bojovať za to, len aby títo prišli rozhodnúť voľby a ostatní aby zostali doma, tak my budeme bojovať za presný opak.
My budeme robiť kampaň v prospech tých nerozhodnutých voličov alebo nieže nerozhodnutých voličov, tých nevoličov. Ľudí, ktorí možno 20 rokov, možno 30 rokov nikdy neboli voliť, ktorí možno dnes majú 50 a v živote neboli voliť a budeme robiť kampaň, aby títo ľudia prišli zachrániť tento štát, lebo im budeme vysvetľovať, ako ste ho spravovali vy, páni z mafie z HLAS-u a SMER-u, a ako sme ho v ťažkých chvíľach spravovali my. Lebo kým vy ste v čase hojna, tam sa rehoce Vážny, kebyže aspoň drží hubu. Človek, ktorý tu podpísal zlodejskú zmluvu na mýto, kde celému Slovensku sľúbil, že za jedno euro, za jedno euro celý mýtny systém prejde do vlastníctva Slovenskej republiky. Vagabund, 700 mil. eur ukradol. 700 mil. eur len na jednej tejto veci. 700 mil. eur. A nehanbí sa. Celé Slovensko oklamal. Dávno tam mal byť niekde v ZOO zavretý s opicami. On tu ešte si bude robiť srandu, keď ho spomeniem, že sa ty nehanbíš, choď si hentam vypiť radšej. (Reakcia z pléna.) A čo keď ju využívam? Oklamal si celé Slovensko... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nedebatujte. Pán poslanec Matovič vystupuje, pán poslanec Vážny, môžete reagovať faktickou poznámkou. Určite príde rad aj na vás.
Nech sa páči.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Ozval sa tu ďalší človek, ktorý ako veľmi dobre spravoval dobre tento štát. Dnes má takto okrúhlu pečiatku, jako jeho pusipajtáš na Žilinskej župe kúpil jedno cétečko za cenu dvoch. Predstavte si, koľko ľudí mohlo byť CT vyšetrených? Pri koľkých ľuďoch mohol byť zistený nádor alebo naozaj vážne ochorenie, keby kúpil za cenu dvoch dve cétečká, nie? Za tých koľko, šesť, sedem, osem, deväť, neviem, koľko rokov odvtedy uplynulo, koľko ľudí vážene chorých mohlo to cétečko v tej žilinskej nemocnici vyšetriť? Len tu bol taký teda župan Žilinského samosprávneho kraja, ktorému až tak veľmi záležalo na verejnom záujme, že spravili zlodejskú zmluvu. A človek, ktorý dnes tu podpísal, ktorému, ja som presvedčený, že on to prikázal (povedané so smiechom), tak, chudák, dnes je v lochu a tam trpí za to, že niekto chcel mať hody bohatšie kráľov. Kúpiť jedno cétečko za cenu dvoch, hanbil by som sa jako pes, do parlamentu by som chodil zo Žiliny kanálom. On chodí normálne. On sa tvári, že všetko v porádku. Akože koža na tvári. Plechový ksicht.
Títo ľudu tu vo veľkom rozkrádali štát. Za dvanásť rokov 30 mld. eur ukradnúť, to už je teda výkon. Mesačne 200 mil. Dvesto mil. deleno 30 dní, denne sedem mil. eur. Sedem mil. eur, na staré peniaze denne 200 mil. korún. Denne 200 mil. korún. Nieže deň, nieže týždeň, ale nie rok, nie štyri roky, jedno volebné obdobie - dvanásť rokov, tri volebné obdobia. Dvanásť rokov každý deň 200 mil. korún. A ideme, ideme, ideme, ideme, ideme.
Toto bolo ich spravovanie štátu. Toto bolo ich sledovanie verejného záujmu. Toto bolo ich sociálna demokracia. Sociálna demokracia pre bohatých. Toto je sociálne cítenie s bohatými. Rodinám s deťmi za tri roky počas druhej Ficovej vlády nedali, nepridali jedno jediné euro. Nepridali jeden jediný cent. Tri roky nechali rodiny s deťmi, aby mali presne tú istú podporu. Prídavky na deti a daňový bonus, to isté. Ani o jedno jediné euro, jeden jediný cent nezvýšili rodinám. A oni sa dnes derú k moci. Oni dnes majú akože Boha pri sebe, takého nejakého komunistického z Kuby, že oni vlastne to myslia dobre so Slovenskom. Oni hovoria, že, ľudia, vráťte nás späť, lebo tu potrebujeme poriadok, my to tu nepotrebujeme chaos.
Áno, pre nich je chaos, že zrazu tu platí spravodlivosť, že na Kaliňáka padla klec, že na Brhela padla klec. Áno, to je pre nich chaos, lebo zrazu nemajú nejakého Norberta Bödöra, šéfa nitrianskej mafie, za šéfa Národnej kriminálnej agentúry, ktorému povedia, Norko, počúvaj, toto by si mohol vybaviť, lebo však teda vieš, jak ruka ruku myje, však nebudeme a nepôjdeme po vlastných ľuďoch.
Tak áno, pre nich je to chaos. Pre Fica je to chaos. Viete si predstaviť ten stres, v akom ten človek žije? Ja ho v podstate sledujem a celkom pozerám, že nejako fyzicky nejako nedolieha zatiaľ ten stres, že keď slopal pred tromi rokmi, tak ten alkohol sa viacej nejako na ňom prejavoval. Teraz ten stres až tak na ňom nevnímam. Ale možno je to iba v spojitosti s tým, že si myslí, že má slinu, že je na vlne a on to dá. Ale on to nedá, lebo my zapneme na... tak obrátky, že tým ľuďom vysvetlíme, o čo tu ide, že mafia sa chce vrátiť k moci, ktorá ich vo veľkom okrádala, a že my spoločne s tými miliónmi ľudí, ktorí inak nechodia voliť, tej mafie zabránimi, aby... zabránime k tomu, aby sa vrátila späť k moci.
Len oni neváhajú. Predstavte si, že, že niekto z vás by sa narodil v srdci, v srdci odboja proti fašistom, v Banskej Bystrici, ktokoľvek z vás. Narodíš sa v Banskej Bystrici ako normálne, že prvýkrát si to userie do plienky, a už ste antifašista, lebo ste sa narodili v Banskej Bystrici, presvedčený bojovník proti fašizmu, lebo to je tradícia. Teraz hovorím o Peťkovi Pellegrinim, nie? Patrí sa, aby bol antifašista. Nie? A on dnes, on dnes vôbec nie je schopný vylúčiť, že pôjdu s fašistami z Republiky. A prečo by ich vylučoval? Jeho pán mu to nedovolí. Jeho oligarchovia, ktorí ho vlastnia, pre ktorých robí herca, vybrali si ho, aha, má, má jamôčky, vie súvisle hovoriť, dobre vyzerá. Dobre, fajn, oblečieme ho do obleku, bude nás to stáť pár korún. Jemu dáme nejaké to všimné, pár miliónikov za rok to spraví, chlapec za nás... pre nás zahrá pre tie babičky to, čo potrebujeme zahrať, bude ich volič, fajn, a my budeme mať v rukách moc. My sa nemusíme ani ukázať a ťaháme s maňuškami z pozadia. A tento človek dnes si ani len netrúfne povedať, že vylúči fašistov z Republiky z budúcej koalície, z budúcej vlády! No prečo to netrúfne si povedať? Lebo neni so... svojprávny. Ako antifašista z Banskej Bystrice by mal povedať vo dne, v noci bez ohľadu na to, kedy ho kto zobudí, že jasné, s fašistami nikdy. Ale jemu majitelia, jeho pasáci mu to nedovolia, aby povedal, že s fašistami nepôjde, lebo nie je svojprávny, lebo jednoducho s nimi začal robiť biznis. Ulakomil sa. Začal rozkrádať, dnes máme svedkov, ktorí hovoria o jeho korupcii, a tým pádom je ich, ako sa z toho dostane. Majú ho nahratého, majú ho 150-krát nahratého. Vlastnia ho, držia ho za guličky a nemá šancu spraviť nič. Títo ľudia za to, aby ochránili svoj pobyt na slobode, bez najmenších problémov sa spriahnu s fašistami z Republiky, bez najmenších problémov. A toto je reálne riziko, ktoré nám hrozí.
A s prepáčením, sorry, že použijem to slovo, a na druhej strane my akože demokrati sme debilní, lebo si pozrite, čo včera spravil Majerský z KDH. Či v sobotu. On si trúfne v tejto situácii, keď ide o každý jeden hlas, o každý jedno percento, tak on si trúfne povedať, že no, my tuto nie nejakú Záborskú, nejakého Vašečku, lebo neprišli a neliezli tam po štvornožky a neprišli sa prosiť. A trúfli si napísať, že oni by chceli tak možno jedno miesto z 10 na tej kandidátke. O čo ide tým ľuďom v tom KDH, mi povedzte? Ide týmto ľuďom o krajinu? Ide týmto ľuďom o kresťanov na Slovensku? Ide týmto ľuďom o verejný záujem? O konzervatizmus? O to, aby túto krajinu chránili? Ide im o vlastný prospech. Ľudia, ktorí by mali trpieť pokorou a najviac by mali trpieť pokorou, trpia pýchou. A to je presne pravý opak pokory. Pokoriť svojho partnera, v tomto prípade Kresťanskú úniu, a urobiť z nich pusipajtášov, o ktorých nestoja, lebo však oni to tentokrát dajú, je mimoriadne nezodpovedné voči tejto krajine! A títo ľudia si myslia, že si teda zaslúžia šancu? Prepáčte, že ukazujem týmto, týmto smerom (povedané so smiechom, rečník výrazne gestikuluje pravou rukou), ale ukazujem obrazne tým smerom, demokratickým smerom. Títo ľudia z KDH si dnes myslia, toto vedenie KDH zodpovedné - v úvodzovkách - si dnes myslí, že si zaslúži šancu od voličov? Od kresťanských demokratov? A dokedy im ju majú dávať? Koľkokrát im ju majú dávať? Dali im ju v roku 2016. Premrhali ju, 4,9 %. Dali im ju v roku 2020. Premrhali ju, 4,65 %. Koľko budú mať teraz po takomto výkone? V čom je teda tá ponuka dnešná KDH lepšia, keď nie sú schopní urobiť ten krok v ústrety najbližšej strane, v tomto prípade Kresťanskej únii, a neni schopní podať partnerskú ruku? Áno, mrzelo by ma, že neišli by s nami, z Kresťanskej únie, ale bolo by to v prospech dobrej veci. Išli by s tými, s ktorými by najbližšie mali spolupracovať, s Kresťanskodemokratickým hnutím, lebo de facto vznikli tým, že sa iba rozdelili. Ja som im úprimne držal palce, nech to dajú dokopy, nech dajú ten parlament.
Jedinú vec by som od nich čakal, že povedia, áno, s mafiou z HLAS-u nepôjdeme. Nebol náhodou toto ten kľúčový dôvod, že Kresťanská únia od nich chcela, aby vylúčili HLAS, aby vopred férovo povedali, že ich pomoc, ich hlasy z Kresťanskej únie, KDH nezneužije na to, že po voľbách ich takto dá na tácke do postele mafie, Ficovi, Pellegrinimu a ostatným? Ja sa obávam, že skôr áno. Videli sme to v komunálnych voľbách, s kým títo ľudia boli schopní do tých volieb ísť, a bez najmenších problémov sa takto spriahli s mafiou.
Bohužiaľ, ja som aj s KDH zažil, či, pardon, v Trnave zažil KDH, keď som mal záujem o jeden pozemok dávno, dávno, dávno, a zrazu som sa dozvedel, že oni ho idú predať vlastnému. Stačilo, že ten vlastný už medzičasom nie je poslancom za KDH, ale to že bol v predošlom volebnom, no tak, holt, no bol. Však každý má právo, nie? A nakoniec predali ten pozemok o 10 mil. korún lacnejšie svojmu vlastnému človeku. Svojmu vlastnému spolustraníkovi poslancovi za KDH v Mestskom zastupiteľstve v Trnave. A ja som sa vtedy nasral a som si povedal nie, nie, nie, takto to nenechám, páni. Tak som napísal verejný list do všetkých stránok v rámci Trnavy a povedal som, takýto podvod ste urobili, vedeli ste o tom, že mám záujem o ten pozemok a posielam vám na účet mesta o 10 mil. korún viac. A teraz, pán primátor, ukážte, či to podpíšete, alebo nie, či podpíšete zlodejskú zmluvu, že okradnete svoje vlastné mesto a predáte ten pozemok svojmu vlastnému človeku o 10 mil. korún lacnejšie. Čo si myslíte, čo urobil? Bez hanby podpísal. Bez hanby podpísal predaj svojmu vlastnému o 10 mil. korún a mne vrátili peniaze, že ale však nemajú titul, prečo by ich prijali. Bohužiaľ, toto DNA v tej strane je. A ja som si myslel, že sa pridajú na dobrú stranu. Vieme, čo tu stváral istý pán Kresák svojho času primátor... Kresák? Kresák. ... svojho času primátor v Bratislave, tiež kádehák.
Teraz mohli ukázať, že im na tom Slovensku záleží. A tak symbolicky poviem, zmyť ten, to, ten dedičný hriech. Tak ako pri krste. Mohli mať teraz krst. Mohli si podať ruku, odpustiť si. Ukázať, že prvá vlastnosť je pokora, keď už som teda kresťanský politik, druhá odpustenie, tretia, že si priznám tú chybu, a poprosím aj voličov o odpustenie toho dedičného hriechu, že keď sa podieľali na tých zločinoch v minulosti. A oni nedokázali ani prvé, ani druhé, ani tretie. A ukázali, že sú len hrdí ľudia, namyslení ľudia, ktorí trpia tým pocitom bohorovnosti a myslia si, že majú jediný patent na kresťanskú politiku na Slovensku.
Ale my všetci môžme na to doplatiť. Možno sa nám to zdá teraz, že a čo, nenásobí, nedelí, či nejaké KDH sa dostane, alebo nedostane. Nie, nie, nie. Tie 4 % demokratických voličov alebo hlasov demokratických voličov, ktoré sa do parlamentu nedostanú, lebo viac KDH nebude mať, môže byť tých rozhodujúci jazýček na váhach. A potom kto bude brať na zodpovednosť to vedenie KDH? Kto bude brať na zodpovednosť pána Majerského, dnešného predsedu? Ten cítil potrebu sa, sa vyhraňovať voči Kresťanskej únii, verejne komunikovať, lebo dnes je to populárne, že oni necítili od Kresťanskej únie, že by sa nejako vyhranili jej, že by povedali, sa nejako odosobnili alebo neviem jak to... teraz mi ušlo to slovíčko, od Igora Matoviča, lebo oni teda hlboko nesúhlasia s politikou Igora Matoviča.
Ja som to spomínal už predtým, možno dneska už aj dvakrát, neviem, poviem tretí. Ja som od KDH pritom, jak sme schválili a naplnili ich program o 200 eurách na dieťa, očakával oslavné ódy. Ja som myslel, že budú robiť varty zvrchovanosti na každom kopci, ktorý na Slovensku zbadajú, že budú hovoriť, že konečne, že síce my sme to 30 rokov ako kádeháci ľuďom sľubovali, rodinám s deťmi sľubovali, ale tak dobre, tak tí naši bratia či z Kresťanskej únie, alebo z Obyčajných ľudí to naplnili, to, čo my sme tu bohapusto sľubovali. Oni miesto toho začali na nás útočiť, že my tým ubližujeme Slovensku, že ideme podporovať rodiny. Ľudia úplne odtrhnutí od reality a vlastne s kresťanstvom dnes de facto tým pádom asi nemajú nič spoločné, lebo bojovať proti podpore rodinám, základnej naozaj bunke v spoločnosti, a v kresťanstve a v konzervativizme naozaj nie je nič dôležitejšie, ako chrániť rodiny a ustlať rodine, aby, aby chcela prijať a mohla prijať ďalšie dieťa, tak ja si neviem predstaviť väčšiu zvrhlosť od kresťanského politika.
A, bohužiaľ, títo ľudia dnes tu rozhodujú o osude Slovenska. A oni si povedali, že ich pýcha, ich namyslenosť, ich nadutosť, ich povýšenectvo je viac jako verejný záujem. Odmietli podanú ruku od Kresťanskej únie a myslia si a budú klamať ľudí, že teraz to dajú, už tretíkrát sa im do podarí a teraz na tretíkrát im to už vyjde.
Len zároveň my vieme, že budeme robiť mimoriadnu kampaň na vysokú volebnú účasť, že budeme burcovať milióny ľudí, ktorí zvyčajne voliť nechodia, aby voliť prišli. A to je presný protivietor práve proti takýmto stranám, ktoré majú pevné voličké... voličské jadro, ktoré majú disciplinovaných voličov, ale je ich málo, tých voličov. A mne to je ľúto, ale keď za normálnej volebnej účasti KDH má šancu mať 4 %, tak koľko bude mať, keď bude volebná účasť 80 %? Odkiaľ im prídu tí záchrancovia? Kto ich príde zachrániť, aby tretíkrát sa dostali do parlamentu? A ešte raz hovorím (povedané so smiechom), mne to bude ľúto, že ten demokratický hlas, že tuto nebude sedieť osem kádehákov a že nebudeme bojovať proti mafii, že nebudeme tu spolu držať tú hrádzu, aby sa to znova, tá moc nepreliala a aby znova sa mafia tentokrát s pomocou fašistov dostala k moci. Mne to bude úprimne ľúto. A toto sú chyby, ktoré ale my si nemôžeme dovoliť.
Rovnako sa obávam, že rovnakú chybu urobí strana Aliancia, ktorá zastupuje maďarskú komunitu na Slovensku. Že môžme mať argumentov koľkokoľvek, oni jednoducho dnes majú pocit, že tentokrát im to vyjde, že už sa zlúčili a už tentokrát to vyjde. A keď nevyjde, tak nevyjde. No tak teda nevyjde. Oni sa snažili. Ale my si naozaj môžme dovoliť takéto riziko, že možno nám to vyjde? My musíme ísť na istotu. Ja nechcem žiť s pocitom, že si prsty zožeriem v deň volieb, že sa budem báť o to, že či nám zostane demokratické Slovensko, alebo sa vydáme naozaj cestou diktatúry, alebo totality, alebo neviem, ako by sme to nazvali. Ale reálne keď si zobe... keď si pozrieme na ľudí, ako tréner Černákových vrahov Suja, Mazurek, Fico, Pellegrini a všetky, celá tá skorumpovaná banda, ktorá tu dvanásť rokov tú republiku rozkrádala, čo môže od tých ľudí dobré prísť na Slovensko? Čo keď títo ľudia budú mať ústavnú väčšinu? Čo dobré sa na Slovensku stane, aká reforma? Kde by sme týmto ľuďom mohli my dôverovať, že budú vedieť spravovať štát, keď oni predávali rozsudky podľa toho, kto doniesol akú kabelku? Keď bez hanby vedeli, že kto je Norbert Bödör (rečník v takte reči dlaňou udiera na rečnícky pult), že to je šéf, že to je bos nitrianskej mafie, že bez hanby tomuto človeku zverili Národnú kriminálnu agentúru. Naozaj ten kľúčový inštitút na boj proti mafii. Čo dobré od týchto ľudí príde? Čo dobré od nich príde, keď budú mať v rukách ústavu a budú vedieť zmeniť volebný systém tak, aby sa zabetónovali? Keď majú vzor za južnými hranicami, že zmenou volebného systému sa dá poistiť výsledok tak, že môžte potom robiť, čo len chcete, ale jednoducho nepreštíte.
Čo môžme chcieť od ľudí ako Vážny, ktorý sľúbi celému Slovensku, že za euro potom bude mať ten mýtny systém štát a v skutočnosti stámilióny eur? Čo môžme chcieť od takých ľudí, ktorí sa nehanbia okrádať chorých ľudí, ako Blanár s jeho poskokom na Žilinskej župe? Kúpiť jedno cétečko za cenu dvoch. Dnes už na tom, to nie je průpovídka, to nie je bájka, dnes je na to rozsudok s guľatou pečiatkou súdu a ten človek, čo to podpísal, dnes je v lochu. Dnes tam bručí a tuto tento človek, ktorý ho na to nahovoril, tak sa tvári, že on vlastne s tým nič nemá. Čo dobré od týchto ľudí príde?
Preto je dôležitý ten návrh, ktorý predkladáme, ktorý chráni demokraciu, ktorý má zabrániť tomu, aby tu rozhodla len, len časť frustrovaných voličov, ktorí boli masírovaní, masírovaní či opozíciou, či zlomyseľnými médiami, či oligarchami, ktorí sú v pozadí či už politiky, alebo politických strán či médií, aby rozhodla len táto frustrovaná, motivovaná časť ľudí a ostatní aby zostali sklamaní a frustrovaní doma. Nie. Poďme zabojovať, aby, keď už teda to rozhodnutie máme spraviť, nech rozhodne, rozhodnú štyri milióny ľudí, nech je volebná účasť 90 %.
Tváriť sa a používať falošné argumenty, že nemáme na 500 eur, ale neklamme si, že nemáme. Po prvé sme prijali zákon, kde vieme zdaniť Slovnaft, čo opäť táto istá banda mafiánska s fašistami a so SaS-kou v žiadnom prípade nepodporila, lebo pre nich je výhodnejšie, aby dohodili peniaze svojim oligarchom, ale naozaj mi je trápne, aj tuto jak keď nejaký pán Dostál, ktorý sa tvári, že je ochranca demokracie, že veľmi dobre vie, že ktorá v tomto prípade bije. Veľmi dobre vie, že tí ľudia, ktorí stoja za tým Slovnaftom, a ich veľmi blízki ľudia sú blízki, najbližší priatelia Richarda Sulíka. A vie, že týmto prípadom, týmto stlačením tlačítka okradne štátny rozpočet Slovenskej republiky o 500 mil. eur. Ale on to urobí, lebo si to jeho predseda strany, strany praje, a vie, že ako pijavica by sa na druhý, druhú kandidátku nikam nedostal, a on jednoducho toho hostiteľa si bude, bude mojkať. Čiže keď mu hostiteľ povie, že zahlasuješ tuto, aby tie prachy skončili, 500 mil., u môjho kamaráta, on tak zahlasuje. Ale chodí tuto, bije sa do hrude, jaký on je demokrat, ako on, ako mu na tej demokracii záleží. Človek, ktorý by demokraciu predal za tridsať strieborných. Čo tridsať! Dá aj zľavu, aj za tri strieborné to predá, lebo v skutočnosti mu na tej demokracii nezáleží, lebo mu záleží na jeho päťtisícovom plate, lebo vie, že nikde by si normálne nemohol nikdy sa živiť za normálny plat, lebo kto by takéhoto indivídua niekde zamestnával? Človek, ktorý bez problémov demokraciu predá, dnes rozhoduje o tom, že či 500 mil. skončí v kešeni oligarchu, alebo ich použijeme na to, aby sme financovali dobrú a bohumilú činnosť, a to je 500 eur pre každého, kto príde voliť.
Predkladám tento návrh preto, lebo si myslím a som naozaj presvedčený, že Slovensko potrebuje takúto terapiu šokom. My sme zažili extrémne šoky tri roky, ľudia sú zranení po každej jednej stránke. Zažil som ich včera v Námestove, pred dvomi týždňami v Michalovciach. Aj ľudia, ktorí demokraticky volili, verili nám, prišli voliť, jednoducho zlomil ich covid, zlomila ich Ukrajina, zlomila ich propaganda alebo uverili tomu, že sme im napichali do tých žíl tie mikročipy a chceme ich teraz nejakým spôsobom asi cez tú umelú inteligenciu ovládať.
Bohužiaľ, stalo sa to. Toto je stav, v ktorom sa Slovensko nachádza, a keď nechceme všetci na to doplatiť, poďme podporiť dobrú vec. Päťsto eur pre každého, kto príde voliť, je dobrá vec. Je to záchranná kotva pre slovenskú demokraciu a ja pevne verím, že to spoločne pochopíme, že to je nevyhnutnosť, ktorú spoločne musíme spáchať.
Páchať dobro v záujme demokracie je naša morálna povinnosť. Budem veľmi rád, ak v tomto prípade budeme spolupáchateľmi. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Matovič, riadiť štát nie je jednoduché, to už asi viete. Ale prečo ľudí strašíte, že po voľbách tu bude apokalypsa, čierna diera, mafia, fašisti, či, nebodaj, iný režim? Žijeme predsa v demokracii alebo aspoň sa ňou vy oháňate, keď vám to pasuje. Ale občania predsa vedia, ako môžu ovplyvniť dianie na Slovensku, a to tým, že pôjdu, alebo nepôjdu voliť a zvolia si svojich zástupcov, aj takých, ktorí sa vám nemusia páčiť. Je to právo každého z nás ísť voliť alebo nevoliť, aj to je postoj. Bez ohľadu na to, koľko im chcete zaplatiť, resp. kúpiť si ich.
Mali ste predsa príležitosť ľudí presvedčiť o svojich kvalitách, mali ste ústavnú väčšinu, moho... mohol to byť... tu byť už dávno raj na zemi. Ale ľudia vidia a vedia, čo sa tu dialo, teror, šikana, obmedzovanie slobody slova a prejavu, a tak vám dajú za toto všetko, čo sa tu posledné tri roky dialo, aj vysvedčenie práve v týchto voľbách.
Ľudia boli a sú pre vás opice, dezoláti, hoaxeri a najnovšie dobytok. A teraz chcete týmto opiciam a dobytku platiť 500 eur za účasť vo voľbách? Nesrandujte, prosím vás.