90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Cieľom predloženého návrhu zákona je redukcia uplatnenia inštitútu prideľovania vecí exekútorom náhodným výberom, a to len na prípady, kde je vlastne postavenie oprávneného štát, zdravotná poisťovňa, štátna organizácia alebo štátom väčšinovo vlastnený subjekt.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je spružnenie exekučných konaní pre súkromný sektor, keďže slobodný výber exekútora umožní vyššiu mieru súťaže, aj pokiaľ ide o rýchlosť konania. Nie je dôvod, aby sa súkromný sektor nemohol slobodne rozhodnúť, ktorému exekútorovi zverí vymáhanie svojej pohľadávky. Verejný sektor bude naďalej viazaný náhodným výberom exekútora. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, žiadne sociálne vplyvy, nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
V krátkosti možno, ešte kým príde pán spravodajca, lebo ma poprosil o nejaký čas, uvediem, že, a už tu je, O. K., tak v tom prípade je to všetko.
A nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby výbory prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod len spresnenie, že je tam v podstate už v tom názve formálna chyba. Čiže ide iba o zákon o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie. To posilnenie volebného práva už potom v tých ďalších materiáloch, ktoré sú v tom balíku toho zákona, nie je, pretože volebný zákon ani nenovelizujeme.
Vzniklo to tak, že keď som v marci tento návrh zákona predkladal prvýkrát, tak tam bola aj novela volebného zákona a z toho dôvodu sa to nezaradilo na rokovanie Národnej rady. Čiže už som to nechcel riskovať znova, hoci v zmysle výkladu ústavnoprávneho výboru nevadí, ak je menej ako 50 % toho predpisu zhodné s tým, čo sa v minulosti predkladalo a neprešlo. Ale teda výklad vtedy toho aktuálneho podpredsedu parlamentu, ktorý bol poverený teda programom, zostavením programu Národnej rady bol taký, že sa to vyradilo, takže to len na spresnenie, že v tom názve som to pravdepodobne len, keď som to finalizoval, som to prehliadol. A potom v tom ostatných dokumentoch už to nie je. A ani to tam nie je ako predmet novely. Čiže to treba potom v tom druhom čítaní, ak by to prešlo do druhého čítania, akurát ako legislatívnotechnickou úpravou vypustiť.
Čiže nebudeme sa baviť vôbec o novele volebného zákona, to nie je ani predmetom tohto návrhu zákona, ale iba o veciach, ktoré vysvetlím potom v diskusii, do ktorej sa ako prvý alebo v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim s tým, že ten zákon je naozaj zacielený na ľudí, na to, aby úrady nezneužívali výnimky, ktoré dostali pri rozhodovaní počas mimoriadnej situácie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1673). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Čiže čo je predmetom úpravy tohto návrhu zákona. Počas mimoriadnej situácie, kedy tá celkovo zdravotná situácia na Slovensku, pandemická situácia bola pomerne zložitá, sa umožnilo aj štátnym úradom, aby teda mali výnimky z rozhodovania o veciach, ktoré teda im boli v správnom konaní nejakým spôsobom pridelené na vybavenie. Boli to rôzne výnimky, ktoré sa týkali toho, že im nebežali v zásade žiadne lehoty na rozhodnutie. Boli tam ďalšie výnimky, ktoré sa týkali možnosti predlžiť lehoty na rozhodnutie o odpustení z meškania a tak ďalej. Toto všetko bolo vyslovene nastavené tak, aby to bolo v prospech úradov. Samozrejme, na začiatku pandémie to dávalo zmysel, keď jednoducho bolo, boli všetky úrady zatvorené a nedalo sa s nimi poriadne komunikovať, možno akurát ste nosili nejaké žiadosti k okienku a potom sa to ďalej distribuovalo namiesto toho, aby ste išli priamo veci riešiť s úradníkom, lebo niektoré tie úkony v určitých oblastiach si vyžadujú povedzme aj ústne prejednanie veci, vyžadujú si obhliadku, vyžadujú si proste ďalšie úkony.
Ako tá mimoriadne situácia postupne sa upokojovala a vidíme aj tie posledné rozhodnutia, ktoré sa týkajú mimoriadnej situácie, že dnes už máme pomerne voľný režim, tak sa nazdávam, že je aj čas na to, aby už úrady rozhodovali tak, ako majú štandardne. To znamená, že majú nejaké lehoty, 30-dňová lehota v jednoduchších veciach, dokonca bezodkladne v jednoduchých veciach, 60 dní, prípadne 90 dní pri zložitých veciach. A nevnímal som to ani, keď som to predkla... teda chcel predložiť v minulosti ako problém, nakoniec tým, že to nebolo zaradené už na marcovú schôdzu, je to zaradené až na májovú schôdzu, a teda po tom, čo som vyhodil tú časť, ktorá sa týkala volebného zákonodarstva, tak už medzitým v marci vláda prijala novelu jedného zo svojich, alebo teda ministerstvo práce novelu jedného zo svojich, teda podzákon... jednu z podzákonných noriem vykonávacích právnych predpisov vyhlášky, ktorú ja som pôvodne aj riešil v tomto návrhu zákona. Čiže aj vláda, vláda išla a ide týmto smerom. V podstate presne, vláda ide tým smerom, ktorý ja navrhujem aj v tomto návrhu zákona, a preto som už aj tie veci, ktoré vláda v marci prijala, teda zrušila tie výnimky pre jednotlivé štátne úrady, tak už ani nie sú obsahom tohto zákona, hoci ešte keď som to podával na marcovú schôdzu, tak boli.
Čiže čo sa konkrétne upravuje v tomto návrhu zákona. Sú tu určité právne predpisy, ktoré boli novelizované počas prvej vlny pandémie, kedy sa dali tieto rôzne výnimky v prospech štátnych úradov. A ja tieto výnimky teda navrhujem zrušiť s tým, že by sa vlastne zaviedla tá štandardná lehota na rozhodovanie v zmysle Správneho poriadku. Sú to len tie výnimky, ktoré boli v prospech štátnych úradov. To znamená, že ak aj ľudia mali počas pandémie a v ich prospech sa zaviedli niektoré výnimky ohľadne lehôt, tak tie ponechávam. Čiže preto hovorím o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie. Čiže tým občanom ešte tie, tie výnimky pokiaľ ide o lehoty a predĺženie, skrátenie, žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, to tam zostáva, ale pokiaľ úrady mali stanovené výnimky z rozhodovania, tak, tak tie sa rušia. Rušia sa u tých návrhov zákonov, ktoré boli otvorené počas prvej vlny pandémie, som si prechádzal ten zákon a postupne som identifikoval tie ustanovenia, ktorých sa to týka, a tie som, tie som vypustil s tým, že pokiaľ ide o oblasť sociálnych vecí, tak tam časť tej úpravy je potrebné dotiahnuť potom ešte vo vykonávacom právnom predpise, čiže tam aj je určitý odklad účinnosti, aby ministerstvo práce malo čas predložiť tieto veci do, do pripomienkového konania, aby mohli na vláde byť nakoniec zrušené. Ale už je to len taký zostatok, lebo väčšinu z toho vláda zrušila na konci marca, keď prijala novelu toho vykonávacieho právneho predpisu, ktorý obsahoval výnimky pre úrady.
No a ešte, ešte teda samostatná časť tohto návrhu sa týka samosprávy, ale iba vo veľmi obmedzenej miere, a to tak, že to, čo sme zaviedli kedysi počas mimoriadnej situácie, že zastupiteľstvá môžu zasadať online, tak týmto návrhom sa umožňuje, aby aj obecné, miestne, mestské rady mohli zasadať online. Je, bolo to prerokované aj so samosprávou, nemala voči tomu námietky, nakoniec máme, mám tu aj kolegyňu, ktorá bola so mnou rokovať s Úniou miest, kde sme preberali tento zákon, takže si to bude pamätať, že voči tej minimálnej úprave, ktorá sa týka samosprávy, pretože sa týka vlastne len mimoriadnej situácie, námietky nemali. V zásade nič podstatného sa tu nemení a až ešte okrem toho sa spresňuje jedna, jedna, jedno ustanovenie, ktoré bolo vykladané dvojako, a to sa týka voľby hlavného kontrolóra. Možno aj vy ste sa stretli s tým a to sme tiež zaviedli v roku 2020. Bolo troška nešťastné, že sme dali ako keby dve situácie do jedného ustanovenia, a potom sa to vykladalo dvojako.
V princípe, keď sme to zavádzali v roku 2020, tak sme chceli vyjsť v ústrety obciam v tom, že pokiaľ si nestihli do vyhlásenia mimoriadnej situácie zvoliť nového hlavného kontrolóra a jemu medzitým uplynulo funkčné obdobie, tak môžu počkať s tou voľbou, pokiaľ to inak nejde, až na skončenie mimoriadnej situácie, no. Ale to nebolo myslené tak, že teraz sa má umelo predlžovať tá nová voľba až dovtedy, kým skončí mimoriadna situácia. To bolo myslené tak, že pokiaľ naozaj tam je nejaká epidemická, pandemická situácia taká, že tá voľba sa neumožňuje, tak, tak to nemusia robiť len preto, že mu skončilo funkčné obdobie. Ale tým, že sme vlastne dve ustanovenia, ktoré to, to jednoducho upravovali spôsobom, ktorý som teraz vysvetlil, dali do jedného odseku, tak vznikal, vznikal dvojaký výklad tohto ustanovenia podľa toho, ako to ktorej obci vyhovovalo.
A preto to teraz spresňujeme aj v tomto návrhu zákona tak, ako to bolo myslené už v tom roku 2020, a teda pokiaľ obec si vie aj vzhľadom na mimoriadnu situáciu, pandemickú situáciu urobiť hlavnú voľbu, pretože to právne predpisy umožňujú aj daná situácia, tak ju, samozrejme, môže spraviť aj počas mimoriadnej situácie. Pokiaľ je tam stále taká situácia, čo už dneska asi nie je v žiadne obci, že to nie je jednoducho objektívne možné, lebo všetci sú tam chorí a nevedia proste tú voľbu vykonať, no tak, tak nemusia teraz byť bez kontrolóra niekoľko mesiacov, ale bude pokračovať to funkčné obdobie hlavného kontrolóra až doteraz, no.
Čiže to je len spresnenie, pretože niektoré obce si to vykladali tak, že pokiaľ nebude zrušená mimoriadna situácia, tak toho kontrolóra tam budú mať na večnosť, alebo teda do skončenia tej mimoriadnej situácie. A potom boli spory o tom, či ten hlavný kontrolór, keď ho náhodou zvolili, lebo niektoré obce ho zvolili, že či ho, či ho platne zvolili toho nového, alebo neplatne zvolili toho nového, takže toto je ešte také druhé ustanovenie, ktoré tej samospráve len spresňujeme. Hovoríme len to isté, čo sme hovorili v roku 2020, ale hovoríme to formulačne jednoznačnejšie. No ale to je v zásade taká sekundárna línia celého toho návrhu.
Primárna línia je tá, že ľudia si zaslúžia už za danej pandemickej situácie, ktorá je už teda v zásade veľmi, veľmi mierna, to, aby nečakali rok-dva na to, kým úrady vydajú rozhodnutie, a úrady sa vyhovárajú, však my nemáme žiadne lehoty počas mimoriadnej situácie, tak, čiže nemohli ste sa sťažovať ani na prokuratúre, že lehoty sa nedodržiavajú, nemohli ste sa proste nič s tým robiť, iba čakať, kým daný úradník si povie, že teda už konečne nastal čas, že by som sa tou vecou mohol zaoberať. Takže toto naozaj chceme zmeniť, aby prešli na štandardné lehoty v zmysle správneho poriadku.
Toľko na vysvetlenie teda, nejde o nejaký, nejaký kontroverzný zákon. Ja verím, že všetci chceme týmto spôsobom ľuďom vyjsť v ústrety, chceme, aby mali nejakú právnu istotu, že v ich veci sa rozhodne v primeranom čase a spravodlivo, hlavne v tom primeranom čase v tomto prípade, a chcem vás aj požiadať o podporu pri hlasovaní, aby sme vedeli tento návrh zákona postúpiť do druhého čítania. A pokiaľ niekto z vás ešte cíti, že možno by tu mal pribudnúť nejaký ďalší zákon, kde tie lehoty sú obdobným spôsobom pre úrady a v ich prospech jednoducho cez výnimku poriešené tak, že sú v konečnom dôsledku v neprospech ľudí, tak sa mi, prosím, ozvite. Ja, samozrejme, som naklonený rozširovať ten zoznam, pretože si myslím, že tie úrady už by mali konať štandardne, a nie tak, ako keď sme tu mali naozaj tú, tú ťažkú vlnu pandémie, kedy, kedy to dávalo zmysel, tá výnimka. Ale to bolo počas tých prvých dvoch rokov. To už teraz nie.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Vetrák, ja sa ti chcem poďakovať za predloženie tohto návrhu zákona. Po vypuknutí epidémie alebo pandémie vyšla Národná rada Slovenskej republiky v ústrety samosprávam a prijala legislatívnu zmenu, ktorou sa upravila aj možnosť voľby hlavného kontrolóra. V dôsledku nedokonalosti prijatej legislatívy zmeny došlo k legislatívnej zmene, došlo k situácii, že v niektorých samosprávach aj napriek spôsobilosti poslancov doteraz si nezvolili nového kontrolóra, lebo, ako si povedal, si vykladali tento návrh, ktorý tu bol, podľa seba, aj keď starému kontrolórovi už uplynulo funkčné obdobie, napríklad môžem uviesť takéto mesto - Kežmarok, kde súčasnému kontrolórovi uplynulo funkčné obdobie už zhruba pred rokom.
Návrh zákona túto v podstate kvázi takú anomáliu odstraňuje a posilňuje aj v ďalších častiach nejaké tie, tie práva alebo možnosti pre občanov a svoju, svojím hlasom tento zákon určite podporím.
Ďakujem pekne za slovo.

Vďaka. Len v krátkosti. Tak jak si spomínal, naozaj tu ide o tú právnu istotu, aby, lebo niektoré orgány sa vyhovárajú na túto výnimku a možno konajú aj svojvoľne a toto naozaj treba odstrániť, ako si povedal, vláda už odstránila časť, ale ak by sa ešte niektoré našli, ktoré sme tu poschvaľovali v čase pandémie covidu, tak, tak to pridáme v druhom čítaní, ak prejde ten návrh zákona do druhého čítania.
Čo si nepovedal alebo už len doplním, vlastne naozaj sa to týkalo mimoriadnej situácie a takéto navrhované zrušenie obmedzení, spočívajúcich teda neplynutím vybraných lehôt, sa nebude týkať núdzového stavu a výnimočného stavu.
Vďaka.

Ďakujem pekne za doplnenie pánovi poslancovi Kyselicovi. Áno, v tých ostatných, pri tých ostatných stavoch, teda tak to nazvem, výnimočný, núdzový a tak ďalej, tie výnimky, samozrejme, zostávajú, lebo tam už ideme do úplne iných situácií, kedy, kedy to dáva zmysel.
Takisto ja som ponechal napríklad výnimku pre tie úrady, lebo sa to týkalo aj zastupiteľských úradov, kde kapacitne oni nie sú až tak veľmi zabezpečení, že pokiaľ by sa im... oni mali, oni majú takú možnosť aj dnes, toho som sa nedotýkal, ale je to na diskusiu, že pokiaľ sa im tam nahrnie, jak sa povie, strašne veľa žiadostí a oni by to nevedeli kapacitne zvládnuť, tak majú dneska výnimku, že nemusia dodržiavať lehoty. Napríklad túto výnimku som zatiaľ nechal, ale kľudne sa o nej bavme, že či tiež dáva zmysel. Ja, tam som sa troška obával toho, že pri tých zastupiteľských úradoch to môže byť problém, lebo aj oni sú v tom jednom balíku, ale inak dostávam, priebežne som dostával a stále dostávam od ľudí počas pandémie sťažnosti na to, že úrady nekonajú. Naozaj tie rozhodnutia niekedy trčia na tých úradoch rok, rok a pol, niekedy aj viac a ja im neviem nič poradiť, pretože jednoducho som im akurát povedal, že viete, ale v zákone je výnimka, oni nemajú žiadne lehoty.
Čiže ak chceme tým ľuďom pomôcť, tak, tak treba sa nad tým zamyslieť, treba, treba to riešiť, pretože jediný, kto to riešil podzákonnou normou, bol, bol minister práce, ministerstvo práce, tí to vedeli zmeniť na vláde, ale ostatní to všetci majú v zákonoch, takže my bez toho, aby sme menili zákony, my nevieme tým ľuďom pomôcť.

Hlasovať budeme dnes o piatej. Či?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dnes o piatej hlasovanie neb...

Majorová Garstková, Jana, poslankyňa NR SR
O jedenástej.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ono bolo by prirodzenejšie, keby sme to spojili, čo ale sme si tak neodsúhlasili, aj s novelou rokovacieho poriadku, lebo časť tej novely rokovacieho poriadku je vlastne vykonávacím predpisom k tomuto ústavnému zákonu. Tak budem, porozmýšľam, ako to rozdelím tak, aby som sa neopakoval, lebo za chvíľočku máme aj ten ďalší zákon, no ale máme to v samostatných bodoch, nemáme spojenú rozpravu.
No takže pokiaľ ide o tento návrh ústavného zákona, ja patrím teda k tým poslancom, ktorí vo vzťahu k Európskej únii sú citliví na dodržiavanie princípu subsidiarity a proporcionality, a mám za to, že by aj v záležitostiach medzi vládou a parlamentom malo byť o niečo posilnené postavenie parlamentu vo vzťahu k vláde a takisto by mal byť parlament oveľa viac aktívnejší, pokiaľ ide o posudzovanie princípu subsidiarity a proporcionality.
Tú aktívnejšiu rolu parlamentu vo vzťahu k posudzovaniu princípu subsidiarity vysvetlím potom pri tej novele rokovacieho poriadku, hoci tá novela rokovacieho poriadku je aj o ďalších veciach, ale pokiaľ ide teda, celkovo v tom ústavnom zákone toho veľa nie je, tam sú len tie základné veci, tak tam som aj ja išiel skôr s takými minimálnymi úpravami a tie potom vysvetlím v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý, že v čom vlastne tie zmeny spočívajú. Nie je to zase v tom ústavnom zákone až také dramatické, ale je to, o niečo je to naklonené v prospech parlamentu vo vzťahu k vláde, lebo si myslím, že poslanci sú tí aj parlament je ten, ktorý by mal byť rozhodujúci vo vzťahu k tomu, čo sa rieši na európskej úrovni, a teda vysvetlím tie podrobnosti potom.