90. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, vráťme sa k meritu veci. Je tu problém so zostavením rozpočtu na budúci rok, ktorý teda ja som rozhodne nevyvolal, tento problém je zákonný a, mimochodom, keď by sme mali teda hovoriť, že na základe čoho ten problém vznikol, no tak na základe toho, že navrhovatelia, iniciátori toho ústavného zákona nepočítali so všetkými eventualitami, ktoré môžu nastať, a teraz je mlieko rozliate a ja som predložil jeden z návrhov riešenia. Zatiaľ som počul tri, ktoré tu padli.
Jeden je želaný stav, že vláda by mala dostať, vláda pána Ódora, prezidentská vláda, úradnícka by mala dostať dôveru. Vyhodnoťte si, či je to realistické, ja si myslím, že to nie je realistické. Čiže toto riešenie neexistuje.
Druhé riešenie je, za ktoré sa tu prihovárali niektorí kolegovia, že treba predsa len schváliť novelu zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vyhodnoťte si sami, či je to realistické. Ja si myslím, že je to nerealistické.
A potom je tretia možnosť, ktorú navrhujem ja. Ak navrhnete nejaké lepšie riešenie, milerád ho podporím. Myslím si, že toto je jediné reálne riešenie, ktoré má dospieť k tomu, aby ľudia mali čo najlepšie pripravený rozpočet na budúci rok.
A teraz, pán poslanec Dostál, možno si nepočul vyjadrenie exministra financií a potom aj premiéra pána Hegera, alebo ľudí z ministerstva financií, alebo dokonca aj pri rozhovore s pánom terajším premiérom Ódorom včera, to je zjavná vec proste, ten rozpočtový informačný systém nevie robiť dva návrhy rozpočtov súčasne. To ber ako fakt, to tak je. Proste je to tak. Čiže ak sa zhodneme na tom, že treba pripravovať ten realistický návrh štátneho rozpočtu, tak do momentu, kým nebude ten zákonný vyrovnaný v parlamente, ho nevieš pripravovať. Taká je realita.
A ja sa teraz pýtam, čo je podstatnejšie pre Slovenskú republiku, pre občanov Slovenskej republiky, radšej dať väčší čas na prípravu toho realistického rozpočtu, alebo radšej dať väčší čas na prípravu toho nerealistického vyrovnaného rozpočtu. Ja si myslím, že aspoň férové je dať rovnaký čas na prípravu toho, to znamená aspoň tri mesiace na prípravu toho realistického deficitného rozpočtu. Čo je na tom nefér? To je riešenie problému.
Toto je realistický scenár. Realistický scenár je, že ak vláda pána Ódora nepredloží, neuzavrie, keď to tak poviem, ten vyrovnaný rozpočet čím skôr, tak blokuje prípravu toho realistického rozpočtu. Teraz nemyslím preto, že by chceli. Taká je realita. Ja to nemám od seba, pán poslanec Dostál, že ja som si to vymyslel. To tak je, pretože ma už v minulosti o tom informovali aj teda tí ľudia, ktorí robia rozpočet na ministerstve financií, aj kolegovia z nášho ministerstva, keď som tam ešte pôsobil. Čiže kvôli tomu riešim tento problém a neriešim to ani kvôli úradníkom, ani kvôli Ódorovej vláde. Riešim to kvôli tomu, aby ľudia mali na budúci rok čo najlepší rozpočet, čo najlepšie pripravený. Už akákoľvek vláda to pripraví, potrebuje mať aspoň základné fakty nahodené v tom systéme.
Pán poslanec Viskupič, ešte raz, ja by som presadzoval a myslím si, že je najlepšie riešenie, aby vláda pripravovala paralelne, paralelne oba rozpočty. To je najlepšie riešenie. Tým by sme nestratili žiaden čas, boli by dva scenáre, jeden krízový, jeden realistický, akurát to nejde. To som si nevymyslel ja, že to nejde, ja som si to nevymyslel, ja sa snažím ten problém riešiť.
Po druhé. Ja som si nevymyslel, že vláda má pripraviť vyrovnaný rozpočet, to som si ja nevymyslel. Akože to je tá úlitba bohům, že iniciátorom toho nápadu bol zrejme súčasný pán premiér Ódor, ktorý ho teraz musí realizovať. Ale ja som si to teda nevymyslel.
Posledná vec. Pán poslanec, nespomínali sme rodinu, keď hovoríš o tom, že aj my sme mali výhrady k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, mali, ale naše výhrady boli uzatvorené. To znamená, my sme povedali, že keď sa OĽANO so SaS-kou dohodne na nejakej verzii, tak sme pripravení to podporiť. My sme svoje výhrady dali, boli zapracované, čiže nám... toto, toto ťažko nám dať za vinu.
Pán poslanec Šeliga, ty si sa pýtal, že, že čo s tým, že vláda má tú ústavnú povinnosť? No s tým nevieme urobiť nič. Proste tá ústavná povinnosť tam je. Pokiaľ asi nebude vôľa, tak to je také pre mňa akože naozaj úsmevné trochu, že aj tuto v tejto rozprave ja sa snažím ponúknuť za SME RODINA nejaké riešenie, ktoré považujem za fér, no a tuto sa zbytočne, kolegovia, naťahujete navzájom medzi sebou o riešeniach, ktoré sú nerealistické. Ak pán poslanec Viskupič povedal, že nepodporia bez daňovej brzdy, tak toto riešenie je mimo stola. (Reakcia z pléna.) Tak som to pochopil, že povedal, že povedal. O. K.? To znamená, ak pán poslanec Dostál povedal, že dobre, tak potom máme druhú možnosť vysloviť dôveru vláde. Možno sa mýlim, ale aj pán premiér sa, myslím, vyjadril, že to nepovažuje za celkom reálne. No tak potom sa vraciame na stôl k tomu, čo som navrhol, ak nám naozaj ide o to, aby nejaké normálne riešenie s normálnym, realistickým rozpočtom bolo na stole.
Čo sa týka návrhu, pán poslanec, ja som tiež zachytil tento návrh, že možno by bolo rozumné, logické, môžme sa mýliť, možno vláda dostane dôveru, že počkať s tým hlasovaním vlastne po tom, keď budeme vedieť, že či vláda dostala, alebo nedostala dôveru, ja sa tomu nebránim. Myslím si, že my vieme k tomu návrhu, ak to beriem tak, že poslanecký klub SaS si tento návrh oslovil, asi my vieme k tomu priložiť ten klub, že ak sa takto dohodneme, ale potom musíš, pán poslanec, nájsť, ak tomu správne rozumiem, buď poslanecký klub SMER-u, alebo poslanecký klub OĽANO, aby sa o tom mohlo hlasovať. Ak sa nemýlim, teda iba tieto štyri kluby aktuálne sú.
Čiže myslieť si, že z toho, ako vystupujem, aj akou formou vystupujem, aj ako sa snažím argumentovať, je zrejmé, že sa snažím riešiť problém, ktorý tu reálne na stole je, a nájsť nejaké rozumné riešenie, nejaké kompromisné riešenie. Ale to riešenie nemôže byť, spočívať v tom, že aby sme teraz nemuseli riešiť túto nepríjemnú vec, nechajme ju, nech sa rieši po 15. októbri, po voľbách. To neni dobré riešenie. To neni dobré riešenie, ak budeme mať vyblokovaný rozpočtový informačný systém až do 15. októbra a všetci pritom budeme vedieť, že ten vyrovnaný rozpočet nikto nechce. No tak načo tým blokujeme prípravu nového normálneho rozpočtu? Mne sa zdá, že na tomto by sme sa mohli nejako dohodnúť, že to nie je rozumné.
Ešte raz, ak nájdete nejaké iné lepšie riešenie, ako ponúkam ja, určite sa budeme o tom baviť, ale ja zatiaľ iné riešenie nevidím aj kvôli tomu, čo si, myslím, aj ty, pán poslanec, povedal, že no ale môže sa stať, že vláda ešte nebude zostavená. A v takom prípade nejaký rozpočet v parlamente byť musí, lebo to je zákonná povinnosť. Tak vybavme túto zákonnú povinnosť čím skôr, aj tak všetci sa zhodneme na tom, že podstatný je ten realistický rozpočet, no a o ňom sa už potom aj v predvolebnej kampani bavme, či sme skôr za to, alebo za hento, či skôr výdavky, alebo príjmy, alebo ako to riešiť, to, to sa môžme normálne sporiť.
Ale neblokujme ten rozpočtový informačný systém niečím, o čom všetci vieme, že je nereálne, nerealistické.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. V prvom rade, aby som náhodou nezabudol, poďakujem všetkým za, za diskusiu a myslím si, že vcelku, vcelku k veci, takže to v prvom rade.
No. Nevidím tu Juraja Šeligu. To je, to je trošku problém, lebo teda Juraj povedal vo svojom vystúpení, že a len rozprávame a neponúkame žiadne riešenia. Čiastočne sa to podarilo Ondrovi mu odpovedať, kým tu ešte sedel. No ten problém je iný. No Juraj tu proste nesedel, keď som mal vystúpenie, kde som hovoril o všetkých možnostiach riešení, dokonca aj o tom preferovanom nami riešení. No a nesedí tu už ani teraz, povedal si svoje a odišiel. No takže toto, toto je mrzuté, tak ja mu len takto, možno pozerá, odkazujem, že ale ja som povedal o tých riešeniach, a to najrozumnejšie v tejto situácii je to, že, že by mohla vláda získať tú dôveru. Za to som ho ja v tom vystúpení chválil a to nemohol Juraj chápať, lebo teda tu nebol, takže ani to nepochopil. takže to povedali sme riešenia a, a teda máme aj preferovanejšie a menej preferované. No, toľko k Jurajovi.
Teraz dovolím si ku pánovi predkladateľovi. No... takto... jasné, problém je, to sme si povedali, áno, pán predkladateľ dáva jedno z možných riešení a debatuje o ňom, super, však veď jasné, na to tu sedíme. Úplný súhlas. My teda hovoríme o nejakých iných, ale celé, jedna vec je základná, lebo na tom je to celé vystavané a ja som medzičasom skontaktoval priamo ministerstvo financií. Jednoducho s tým, s tým RIS-om to tak nie je. Hej? Proste nie je to tak. Nie je problém, že RIS samotný, je doňho schopné nahádzať len jedna verzia. Inak ten RIS samotný robí zároveň pre tri roky, lebo my sa síce tak akože debatujeme o roku 2024, ale rozpočet sa vždy robí ’24, ’25, ’26 teda na tri roky, čiže problém s RIS-om nie je. Toto, čo pán predkladateľ hovorí, toto ako problém nie je. Ten problém tam do nejakej miery je, ale ten je, ten je proste v tej obsluhe. To ministerstvo má, samozrejme, nejaké množstvo zamestnancov, ale. samozrejme, RIS zberá zo všetkých ostatných, čiže problém je, či máme dostatočné kapacity na všetkých miestach a aj v tom centrálnom zdroji na MF, aby sa teda robilo zodpovedajúco dve verzie štátneho rozpočtu s tak veľkým rozdielom, hej, povedzme tých 6-7 mld., hej. No, na toto je odpoveď, že nemáme, resp. hodne ťažko len máme. Ale, ale ešte raz, proste nie je to v žiadnom prípade problém systému ako takého. Hej? Je to problém kapacít, nie systému, lebo toto je zásadné, lebo na tomto je to postavené a na probléme... (Ruch v sále.) Monika, prihlás sa, veď môžem potom debatovať. Na tom je postavené proste celé, celá tento, že návrh tohto riešenia. Hovorím, že je postavený na argumente, ktorý do nejakej miery je, ale tak ako bol prezentovaný, nie je, nie je správny.
No, ale teda, samozrejme, že čo ďalej. Sú, sú rôzne ďalšie riešenia, hovoríme o nich, a, a keď sa tu asi na jednom sme sa zhodli, že ten rozpočet s nulovým deficitom je nemožné nieže proste predstaviť, to je možné, ale, ale nie je možné, aby sa krajina podľa neho riadila, a podľa mňa je nemožné, aby ho tu akýkoľvek budúci parlament schválil, takže ak toto považujeme, tak potom sú už riešenia o ktorých hovorím ja, ale aj kolega Ondro Dostál, že teda tak urobme tie, tie zmeny iné tak, aby vlastne sa nemuselo robiť to cvičenie s tým nerealistickým nulovým deficitom, ktorý aj tak pôjde do koša. Hej? A tam sú potom teda tie možnosti, že jedna vec je posúvať to dopredu, to hovoríš ty, ja hovorím, že dá sa to posúvať aj ďalej, aby sa to robilo už vlastne ako realistický rozpočet, dať tam podmienku, že rozpočet má byť pre tento rok predložený ja neviem do 30 dní po tom, ako získa vláda dôveru, hej? To napríklad rieši túto situáciu, že sa bude pripravovať už len realisticky, čiže jedna verzia. Samozrejme vždy tu bude druhá verzia, a aj to hovorí v prospech toho, čo ja hovorím, že RIS to zvláda. Vždy ministerstvo financií robí ešte verziu, verziu rozpočtového provizória, lebo to hrozí vždy, však to si pamätáme vlani. Však dva, dva dni pred ro... pred Vianocami sme nemali, samozrejme, že MF bolo pripravené len takto prepnúť dáta a ísť od januára v def... v... v rozpočtovom provizóriu. A pre tento rok je tá... (Reakcia navrhovateľa: „Niečo o tom viem, pán poslanec, to nebolo...“) Pán kolega, obaja o tom niečo vieme, hej, jasné, veď bol si pán minister. No každopádne, to riziko rozpočtového provizória je aj pre tento rok. Hej? Takže proste toto všetko proste tá, tie parametre tam sú, ale smerujem k tomu, že teda dá sa baviť o inej možnosti, že to posúvať, aby sa robil len realistický, alebo potom tá možnosť, o ktorej my hovoríme. Jasne sme sa vyjadrili, že najlepšie by bolo, keby úradnícka vláda získala dôveru. Veď je to, a to zasa Juraj Šeliga dobre hovoril, špecifická situácia do nejakého času, má to plusy, má to mínusy, ale v súvislosti s týmto tie plusy sú podľa mňa dôležité a toto by bolo riešenie situácie. Vypne to, vypne to podmienku dlhovej brzdy a jednoducho vláda zasa len by mohla už robiť realistický rozpočet, ktorý si následná vláda zasa do nejakej miery už upraví už podľa toho, aká bude. Takže toto je to riešenie.
No a zasa, ak my ako SaS a už sme sa vyjadrili, že tú dôveru dáme, tak tým pádom vlastne v tomto nám nemôže nikto vyčítať, že proste je problém. To my sme to riešenie problému akože priniesli, dokonca urobíme všetko preto, aby také riešenie mohlo byť, a už ako to dopadne, tak, samozrejme, zasa už aj ja som hovoril, že je nejaká pravdepodobnosť každého toho riešenia, no uvidíme.
No a možno ešte ku Igorovi Matovičovi, lebo to, čo tu padalo, si zasluhuje viacej, viacej času než, než teda tie dve minúty, ktoré som reagoval. No bolo by dobré si povedať, teda ako sme s tými verejnými financiami. Úplne rozumiem, že Igor Matovič ako odchádzajúci minister financií bude hovoriť, že všetko bolo ideálne, a smerom do minulosti, keďže ľudia fakt zaplatili veľa daní, tak sa aj nájdu argumenty, že teda waw, veď ten deficit nebol až tak vysoký, veď či už v absolútnej hodnote alebo, alebo v teda relatívne bol výrazne nižší jak sa čakalo, O. K., takže to sa dá, ale to tiež nie je realita. Akože veriť sa dá čomukoľvek a... ale pozerajme sa fakt na dáta. Hej? Pozerajme sa na na dáta a pozerajme sa dopredu, pretože ten pohľad dozadu, je úžasné, že sa povedzme možno niečo podarilo, ale dôležité je, kde sme dnes a kde budeme zajtra. To sú tie, že trendy sú dôležité. Hej? No a keď sa takto na to pozrieme, no tak sú naše financie, možno poviem také prirovnanie, že pacient na JIS-ke, a obávam sa, že nás bude čakať v nejakom čase resuscitácia. Proste na výdavkovej strane nás zásadne začína trápiť inflácia, indexované výdavky, zvyšované platy, dôchodky, dávky, no a, bohužiaľ, na príjmovej strane nás začína trápiť nedostatok kešu. Jednoducho to pozitívne, čo tá inflácia prináša pre štátny rozpočet, že tie príjmy na začiatku rastú, to je už za nami a už, bohužiaľ, teda budú rásť len výdavky, a to je to, čo je vlastne vidieť a poviem za chvíľku čísla. No inflácia je ako vysoký tlak, ten tiež nebolí a v podstate má človek pocit, že vlastne je všetko v poriadku, ale potom to vie aj zabiť. Hej, takže to takto je to s tou infláciou.
No a O. K., sme na konci mája, rozpočtu 2023, no a ak sa teda tu Igor Matovič chváli, no tak sa chváli vlastne výsledkami roka 2022, čo je teda už päť mesiacov za nami, a teda O. K., chváli sa teda tým nízkym deficitom, ktorý bol 2 %. Fakt to bolo výsledok dobrý, hovorím, preto, že ľudia zaplatili veľa daní, ale jednoducho toto nám už nepomôže. Toto je za nami ako ten lanský sneh, ktorý s už roztopil. No ako to v tom ’22. bolo. Prvé tri štvrťroky boli s vysokými daňovými prímami a s nízkym deficitom, tie boli výborné a následne vo štvrtom štvrťroku sa už začali prejavovať tie medzičasom poprímané atómovky, samotná, dôsledky samotnej inflácie a jednoducho za tie posledné tri mesiace, za posledné tri mesiace minulého roka vyrobil štát deficit na úrovni viac ako 5 % HDP. Čiže tá situácia, aj keď hovoríme o dobrom roku 2022, boli tri dobré štvrťroky ’22 a jeden už veľmi zlý. No to, bohužiaľ, pokračovalo a začiatok roka ’23 je fakt krutý a odovzdával, odovzdával pán štátny tajomník Marcel Klimek, teda štátnu kasu s deficitom cca tých takmer 4 mld., tak ako som povedal, ku tomu 19. 5. tam bolo nejakých cca 4 mld. deficitu. No len aby sme si to porovnali, takže taký deficit štyri miliardy sme mali vlani 14. decembra, 14. decembra, hej, 16-17 dní pred koncom kalendárneho roka. No v roku ’23, teraz, sme to stihli o sedem mesiacov skôr. Takže toto je tá realita. No a keď si zoberieme deficit za október, za posledný polrok, hej, nie kalendárny, ale polrok, to znamená október ’22 až apríl ’23, tak je to 5 mld. eur v absolútnej hodnote, a keď sa pozrieme na hrubý domáci produkt, ktorý tomu obdobiu zodpovedá za toho polroka, tak ten deficit je rovných 9 %. Máme, za posledného polroka máme deficit 9 % hrubého domáceho produktu a to už akože, to už sa asi zhodneme, že to nevyzerá dobre, aj keby tam hneď som mal nejaký malý, malý drobný... proste drobnú odchýlku. Proste je to, je to jednoducho uf, obrovské, obrovské číslo. Hej? Nikde to nie je vidieť, lebo to bolo rozdelené medzi dva roky o jednom vyhlasuje bývalý minister, že bol úžasný, a k tomuto sa už nevyjadruje, lebo veď už kritizuje pána Horvátha, ktorý tam sedí dva týždne.
No a keď sa pozrieme teda, keď si porovnáme rozpočty na tento rok v eurozóne a tam, kde teda je euro, tak nie sme v nejakej že tej spodnej tretine že tých najhorších, no proste nie sme, sme jednoducho lídrom. Sme, sme bohužiaľ v tom negatívnom, negatívnom smere lídrom, a keď ten dlh teda od 1. apríla 2020 od začiatku narástol čistý dlh, bavme sa teda o čistom dlhu, hej, tej, tej hodnote, na ktorú vlastne sa Igor Matovič hovoril, že však ale veď nejaké zostali, zostali.
Takto, inak to poviem. Hrubý dlh je vlastne dlh, ktorý obsahuje aj cash, proste peniaze, ktoré má štát na účtoch pripravené a okamžite likvidné, okamžite schopné nimi zaplatiť. Áno, to sa podarilo a to som tu už aj minule pochválil, že v období, kedy boli úroky veľmi nízke, tak sa podarilo požičať, takže to nám teraz trošku pomôže, než sa tie peniaze neminú, akože sa dokonca roka všetky použijú. Takže áno, ale teda pozrime sa na čistý dlh. Hej? A ten čistý dlh proste narástol zo 42 mld. v roku v... 1. apríla 2020 na 58 mld. v máji 2023. (Reakcia z pléna.) Je, je, hrubý je 69. Áno, čistý, čistý, čistý, čistý, čiže jednoducho za 38 mesiacov narástol o 18 mld. To je, keď si to predelíme, takmer 0,5 mld. mesačne. Proste za čias tejto vlády Slovensku reálne každý mesiac chýbalo 0,5 mld., proste takéto, takéto čísla sú tu. No, Monika, či robím prednášku, Igor Matovič tu roz... (Reakcia z pléna.) Tak dobre, robím prednášku preto, lebo tu Igor Matovič rozprával a urážal nás, a chcem proste povedať pár faktov, ktoré s touto, s touto prerokovávanou vecou zásadne súvisia. Hovorím, hovorím o... hovorím o... o číslach.
No, takže toľko k tomu.
A ešte jedna vec... (rečník si zobral podklady z pultu spravodajcu) posled... posledná ku zasa bývalému ministrovi financií, že tu rozprával o tom, že čo prepustiť, ako prepustiť, takže no pozrieme sa akože fakt, že nejaké čísla, ako to vyzerá, vyzerá so, so štátnymi zamestnancami.
Teda keď vláda Igora Matoviča nastúpila k moci v roku 2020, tak sa zaviazala, že urobí poriadky v neefektívnom množstve štátnych zamestnancov, čiže vtedy aj Igor Matovič samotný hovoril, že štát má prezamestnanosť, že zamestnáva viac zamestnancov, než je potrebné. Hej? Čiže vtedy to aj sám hovoril, no asi sa doba zmenila, dneska hovorí, že Viskupič zle hovorí. Hej? Boli časy, keď to sám hovoril a podpísal. Aj sa začalo robiť, veď áno, to, jasné, do... dohodlo sa teda, že, že sa, že sa bude konsolidovať, počty zamestnancov, že sa prepustí 10 % zo zamestnancov, ktorí teda neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, všetci sme boli vtedy spoločne odhodlaní na túto zmenu, a teda, ale to asi to bolo dávno a už sa na to zabudlo. Hej? Takže tak to, to len k tomu, že Igor Matovič rozpráva, že čo, čo Viskupič hovoril. Kedysi to hovoril aj on.
No a teraz, ale aká je realita. Teraz vyšla aktuálna správa Rady pre štátnu službu, nebude to v pléne, bolo to, bolo to vo výbore a výsledkom je, že teda štátny aparát úradníkov sa každým rokom viac a viac nafukuje, ministri, ministerky pokračujú v politike zväčšovania a rozširovania počtu zamestnancov. Ako hovorím, že túto správu má k dispozícií parlamentný výbor pre sociálne veci, treba sa, treba sa na ňu pozrieť. No, pár, pár faktov z nej. Zasa, prečo o tom hovorím, lebo sa to vzťahu k rozpočtu o ktorom sa bavíme teraz, takže len za jeden rok vzrástol počet zamestnancov na ministerstvách a na úrade vlády približne o 600, len tak porovnanie, to je jedno priemerne veľké ministerstvo z pätnástich. Takže za rok sa prirobilo jedno priemerné veľké ministerstvo.
Potom ešte medzi, medzi rokmi ’19 - ’21 došlo k nárastu v obsadení štátnozamestnaneckých miest o 1 718, no ale čo je dôležité... (Rečník vypol prichádzajúci hovor na vibrujúcom mobilnom telefóne.) Pardon. Jednoducho každý jeden štátny zamestnanec proste predstavuje tlak na štátny rozpočet, preto by malo pracovať len toľko ľudí, koľko je reálne potrebných. A fakt by malo každé jedno ministerstvo každé jedno euro obrátiť dvakrát a dbať pri tom na efektivitu. Aj preto my hovoríme o tom, že daňová brzda, nie zvyšovaniu daňovo-odvodového zaťaženia. Jednoducho štát je schopný minúť akékoľvek peniaze, ktoré má proste, a skôr to, že sa nedá vôbec povedať, že by sa niekde vôbec znížili množstvá verejných zamestnancov.
No keby len zamestnanci. V rámci všetkých úradov bolo v roku 2022 uzavretých 9 015 dohôd o vykonaní pracovnej činnosti. Porovnanie s rokom predtým s ’21 bolo 7 955. (Reakcia z pléna.) No má to s tým uznesením to, že toto všetko stojí ťažké milióny a milióny eur, ktoré veľmi ťažko zaplatíme z tohto rozpočtu. Aj preto máme 8-miliardový plánovaný deficit, a keďže tie platy nielenže sú trvalým štrukturálnym výdavkom, ale ešte sú aj pravidelne valorizované, tak už to isté množstvo zamestnancov bude stále ťažšie a ťažšie v danej situácii tým rozpočtom pokryť a zaplatiť. Tým rozpočtom, o ktorom sa tu bavíme, že ho majú predložiť do 31. 8. a s nulovým deficitom, preto to hovorím. A hovorím to preto, lebo Igor Matovič mi tu rozprával, že áno, ja som hovoril, že treba robiť škrty aj v počte zamestnancov. Áno, treba robiť škrty v dvadsiatom, na, v apríli 2020 to hovoril aj on, medzitým na to zabudol, dneska vyčíta, že to, čo on hovoril, vyčíta dnes mne. Preto to tu dnes spomínam, pretože som hovoril aj vtedy, hovorím aj teraz a hovoríme o číslach a hovoríme konkrétnych faktoch.
A asi toľko ku... ten záver je taký, že áno, budeme hľadať cesty, a som rád, že sa k tomu teda vyjadril aj pán predkladateľ, aby sa našla, našla možnosť a našli v ideálnom prípade tri kluby, aby sa to samotné hlasovanie o tomto uznesení presunulo vlastne na budúcu schôdzu, ergo do času, keď bude jasné, že úradnícka vláda dôveru nezískala. A veľmi pekne ešte raz ďakujem za pozornosť a je dôležité, že tu skutočne táto debata prebehla, že ľudia trošku viacej majú možnosť vnímať, ak sa to teda dostane mimo, mimo tejto sklenenej veže, že ako to vlastne je, pretože fakt to nie sú jednoduché veci a je to zložité.
Ďakujem pekne ešte raz. Hlasu... (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.) No uvidíme.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, s kolegami predkladám novelu zákona Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrh zákona reaguje napríklad na zákon Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v podmienkach územnej samosprávy a na základe skúseností a požiadaviek z aplikačnej praxe odstraňuje aj niektoré z nedostatkov a nejasností umožňujúcich rozdielne vynakladanie zákonných ustanovení, precizuje ustanovenia týkajúce sa výkonu samosprávy obcami, rozširuje viaceré kompetencie obecného zastupiteľstva a nezlučiteľnosť funkcie s inými funkciami, ako aj posilňuje transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám a možnosť participácie na činnosti samosprávy.
V oblasti kompetencie obecného zastupiteľstva a poslancov návrh zákona rozširuje okruh osôb, ktoré je poslanec oprávnený interpelovať, čím sa rozširuje okruh osôb, od ktorých poslanec alebo zastupiteľstvo môže požadovať informácie a vysvetlenie.
Návrh zákona aj s cieľom zvyšovania transparentnosti, informovanosti občanov a účasti verejnosti na rozhodovaní samospráv upravuje povinnosti obcí v oblasti zverejňovania, rozširuje práva obyvateľov obce o právo účasti na zasadnutí výborov, ako samosprávnych výkonných, kontrolných, iniciatívnych a poradných orgánov a o právo byť informovaný o činnosti orgánov samosprávy obce o nakladaní s majetkom, o hospodárení obce a všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa samosprávy obce a právnických osôb zriadených alebo založených obcou, alebo právnických osôb, v ktorých má obec majetkový podiel.
Návrh zákona môže mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, skončila som, a hlásim sa ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 1693). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.