90. schôdza

Tak som sa poberal, že ešte mobil si pôjdem zobrať, ale to teraz nepotrebujem. Začnem teda... (Reakcia z pléna.) Netreba, netreba, potom si ho pôjdem zobrať.
Tak ešte raz. Hovoríme o novom zákone o preukazovaní príjmov a pôvodu príjmov a majetku. Novým preto, lebo ide o alternatívny spôsob, akým je možné sfunkčniť inštitút preukazovania pôvodu príjmov a majetku. Tí, ktorí sa o to viac zaujímate, viete, že dnešný zákon je postavený na, na tom, že ten pôvod alebo pátranie po tom pôvode majetku a príjmov sa robí prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, ale to nie je jediný spôsob, akým sa to dá robiť. Aj v štátoch, alebo teda v Európskej únii je viacero štátov, ktoré, ktoré vlastne pátrajú po pôvode alebo vyšetrujú pôvod príjmov a majetku prostredníctvom daňových úradov.
Už len keď sa pozrieme k našim susedom do Českej republiky, tak tam to robia práve prostredníctvom daňových úradov a nimi je aj inšpirovaná, primárne nimi je inšpirovaná táto novela zákona, ale ak by sme chceli mať troška si rozšíriť obzory a mať troška lepší prehľad, tak rovnako je to aj v Bulharsku, Dánsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku a Poľsku. V Španielsku takisto poznajú inštitúty pomôcok a rôzneho... metód kontumačného stanovenia dane, teda inými slovami, pokiaľ sa nevedia dopátrať k základom dane, z ktorého by vyrátali výšku, tak idú na tie špecifické spôsoby prostredníctvom pomôcok alebo odhadu. Akurát, že v Španielsku sa to nevyužíva na, na šetrenie o pôvode príjmov a majetku, ale poznajú tam takisto tieto techniky. Bez ohľadu na to: raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem... osem krajín plus Česká republika, čiže deväť štátov Európskej únie v Únii rieši pôvod príjmov a majetku, pokiaľ sú tam nejaké podozrenia a vážne dôvodné podozrenia, prostredníctvom daňových úradov, nerobí to prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. A takýmto spôsobom je nastavený aj návrh zákona.
Bol už predkladaný aj počas minulých volebných období. Žiaľ, a môžme sa domnievať, že prečo tomu tak bolo. Bývalá vládna koalícia či už SMER, resp. HLAS, alebo aj tie ďalšie strany, SNS a podobne, nemali k tomu buď vzťah, alebo aj zámerne takýto návrh zákona nechceli prijať. Pritom bol to práve pán Fico, ktorý v roku 2010 s veľkou pompou ohlasoval, že prijali sme nový zákon o pôvode, o preukazovaní pôvodu majetku, akurát na základe toho zákona sa v zásade nič významné nikdy nezistilo. A žiadny, žiadna osoba, ktorá aj mala nelegálne príjmy a majetok, podľa toho zákona nikdy nebolo potrestaná.
Je nám jasné, že toho roku 2010 a ten stav pretrváva, je tu niečo nesprávne nastavené, je tu niečo nefunkčné. Takto sa aj tento zákon zvykne označovať, ako nefunkčný. A hovorí sa o sfunkčnení. Otázka je, či má zmysel sfunkčňovať ten zákon z roku 2010, ktorý ide cez orgány činné v... teda ktorý rieši tie veci prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. My si myslíme, že je namieste vyskúšať tú cestu, ktorá zvolila, ktorú zvolila Česká republika a ktorá celú problematiku rieši prostredníctvom daňových úradov.
Ako by to teda v praxi vyzeralo? Pokiaľ podáte daňové priznanie a daňový úrad buď na základe podnetu, tu ale upozorňujem, že ten podnet nemôže byť anonymný, to musí byť riadny podnet, aby teda sa nám tu nestalo, že (povedané so smiechom), že si tu budú vypisovať ľudia, milióny ľudí na druhý milión ľudí, že podali zlé daňové priznanie. Jednoducho musí to byť riadne odôvodnený podnet a musí byť jasné, kto ho podáva a voči komu smeruje. Tak to je prvý prípad, kedy daňový úrad začne šetrenie. A druhý prípad je vtedy, keď to urobí z vlastnej iniciatívy. Nakoniec všetci vieme, že daňové úrady si pozerajú tie daňové priznania. Mnohým z nás z času na čas aj príde nejaká nezrovnalosť, ktorú treba dotiahnuť. Niekto nezaplatí preddavok, niekto iný tam povedzme neuhradí nejak, nejak tú daň, ktorú mal, alebo iné nezrovnalosti. Čiže máme tu už funkčnú štátnu správu, ktorá vie, čo s tým má robiť, keď dostane daňové priznanie.
No a v prípade, že koná úrad z vlastnej iniciatívy na základe podnetu a zistí, že ten rozdiel medzi príjmami toho daného človek, tej danej osoby, či už fyzickej, alebo právnickej, a medzi tým, čo vykázala v tom daňovom priznaní, viac ako 133-tisíc eur, v Čechách je to 5 mil. českých korún, na porovnanie. Čiže ak je to viac ako 133-tisíc eur tak vyzve danú osobu, aby sa vyjadrila k tým dôvodným podozreniam, ktoré daňový úrad má.
Môže tak spraviť daňový úrad aj v prípade, že zistí u danej osoby tie tzv. neobvyklé obchodné operácie alebo nejaké finančné operácie. To je pojem, ktorý všetci asi dobre poznáme zo zákona o praní špinavých peňazí, že v takom prípade tam nemusí byť ten rozdiel 133-tisíc eur, ale vždy to musí byť dôvodné podozrenie. Dôvodné podozrenie nie je neznámy pojem, nie je to nikde definované, ale nemôže to byť hocijaké podozrenie. Je to inštitút, s ktorým daňový úrad aj orgány činné v trestnom konaní pracujú veľmi dlhodobo. Čiže musí ísť o dôvodné podozrenie. Nepôjde o čokoľvek, čo si niekto zmyslí, a aby ne... aby sa nekonalo svojvoľne.
Pokiaľ sa stane, že na základe tej výzvy ten daňový subjekt nedokáže hodnoverne preukázať, že to, čo tvrdí v daňovom priznaní, je pravdivé, legitímne, a tu len pripomínam, že v daňovej, v daňovom konaní platí obrátené dôkazné bremeno, to je niečo, čo je výhoda daňového konania oproti trestnému konaniu, keďže aj v trestnom konaní je to možné, ale vždy je to spochybňované. Pri tom daňovom konaní to spochybňovanie nikdy nebolo a platí, platilo tam vždy obrátené dôkazné bremeno, teda ten daňový subjekt musel preukazovať to, čo tvrdil, takže pokiaľ sa to nepodarí daňovému subjektu preukázať, tak môže, môže daňový úrad vyzvať tú osobu, alebo nieže môže, ale vyzve ju na dodanie súpisu majetku. My to voláme súpis majetku. V Českej republike sa to volá prehlásenie o majetku. V zásade ide o také, ide o takú obdobu majetkového priznania, ktorú podávajú verejní funkcionári. Ale nejde o plošný, nejde o plošný inštitút. Ide o selektívne vybraný inštitút voči tým, ktorým, voči ktorým je dôvodné podozrenie, že nadobudli nelegálny majetok alebo príjem. No a po tom, ako ten súpis bude odovzdaný daňovému úradu, tak daňový úrad celú vec prešetrí. Pokiaľ sa stane, že... alebo pokiaľ všetko beží tak, ako má, že daňový subjekt spolupracuje, ale teda zistilo sa, že tam boli nezrovnalosti, na ktorý prišiel ten samotný úrad, no tak dostane penále vo výške 60 % z tej sumy, o ktorú ide. Tu len upozorňujem, že penále je penále a, samozrejme, ten daňový subjekt si do musí dodaniť, tú sumu. To znamená, že ak je napríklad 19 % daň a dostane k tomu 60-percentné penále, tak jednoducho z tej sumy príde o... o ten súčet.
Pokiaľ by nespolupracoval, napríklad nedal by súpis alebo inak by obštruoval celé to konanie, tak je mu možné udeliť pokutu, udeliť penále vo výške 80 %. To znamená, že pokiaľ je tam dodanenie 19 % a je tam 80 % penále, tak z tej sumy, ktorú nepriznal pôvodne, a navyše nespolupracoval, tak z tej sumy príde o 99 % tej sumy. Pokiaľ by to daňové zaťaženie bolo vyššie, tak sa uplatní korekčný mechanizmus a, samozrejme, zoberie sa mu tá suma celá, lebo viac ako 100 % asi ťažko by niekto vedel zobrať. To len na vysvetlenie toho mechanizmu, ako by fungoval. Nie je to žiadna novinka. Funguje to tak aj v Českej republike, akurát tam nie sú nastavené tie sumy penále na 60 a 80, ale na 50 a 100 %, čiže... a platí to tam niekoľko rokov.
Čo ešte v zákone upravené, a teda ak by bol prijatý takýto zákon, a teda aby nedochádzalo k dvojitému trestaniu v tej istej veci, tak, samozrejme, by sa muselo upustiť od terajšej metódy preukazovania pôvodu majetku, a teda ten terajší zákon z roku 2010 by musel byť zrušený, a preto ho aj rušíme. Teda navrhujeme zrušiť. To znamená, že by sa len prešlo na inú metódu preukazovania pôvodu majetku.
No a posledná vec, ktorú chcem ešte uviesť, že v Českej republike v prípade, že sú nejaké nepravdivé údaje v tom samotnom prehlásení o majetku, u nás sa to teda volá súpis majetku, tak je možné v zmysle, je možné začať aj trestné stíhanie. Je to, ak sa nemýlim, paragraf... buď 227, alebo 277, nemám to teraz pri sebe, českého trestného zákona, ktorý za také konanie daňového subjektu, teda ak klame v tom súpise majetku alebo prehlásení o majetku podľa českej právnej úpravy, tak je možné udeliť trest odňatia slobody do jedného roka alebo zákaz činnosti. To my tuná, to my tu neupravujeme. Ale v prípade, že by väčšina parlamentu sa zhodovala na tom, že treba aj túto vec nejakým spôsobom dotiahnuť, ako je to v Českej republike, tak nám nič nebráni pozmeňujú... dať pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, ktorá prešla do druhého čítania, a upraviť to tam. Zatiaľ, jak som to len tak rýchlo prehliadačom prebehol dneska, že či tam také niečo je v tej novele Trestného zákona, nevidel som to tam. Asi ani nebol dôvod, keďže ministerstvo spravodlivosti neriešilo sfunkčnenie zákona o preukázaní pôvodu majetku.
A naozaj som sa snažil v tomto svojom prejave sústrediť na... vec... vecne komunikovať, lebo, samozrejme, táto téma by sa dalo aj čisto politicky rozoberať, ale nechcem to robiť, lebo chcem vás jednoducho presvedčiť o tom, že toto je aj odborne spracovaný materiál. Samozrejme, dá sa dolaďovať, ak by prešiel do druhého čítania, tak si ešte riadne raz sadneme so šéfom Finančnej správy, prejdeme si to, aby to aj v praxi náhodou niekde nám nevystreľovalo, že by to tam niekde vybuchovalo. Ja zatiaľ také informácie nemám. A že tá, že... a myslím si, že všetci chceme, aby sme tu mali nejaký funkčný nástroj na zisťovanie pôvodu príjmov a majetku, tých nelegálnych príjmov a majetku. Je to aj záujem Európskej únie, je to záujem aj Slovenska. Nechceme, aby sa tu prali špinavé peniaze a podobne, a môžme si teraz úplne dať preč tú politiku, lebo áno, aj medzi politikmi môžu byť ľudia, ktorí sa dopúšťajú takejto činnosti. A nechcem to teraz personifikovať, lebo neprospelo by to veci, ak chceme naozaj mať funkčný nástroj, tak to chcem viesť vo vecnej rovine a by som vás chcel preto požiadať, hlavne tých, ktorí máte k tomu vzťah, aby ste podporili postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem sa baviť vecne, ako tu bolo povedané. Cieľ zákona nespochybňujem.
Áno, možno, resp. je potrebný takýto zákon, len či v praxi presne, ako ste povedali, nebude dochádzať k jeho zneužívaniu, pretože podanie podnetu, ako je naformulované, že bude tam uvedené meno, bližšie konkrétnosti, tak v praxi bude dochádzať k tomu, že napríklad aj ja sa podpíšem vaším menom, vašimi údajmi a budem to písať vo vašom mene, že ako si tá Finančná správa bude overovať, že je to fakticky nejaká reálna osoba.
Ďakujem pekne.

Toho by som až tak nebál, pani poslankyňa, lebo v princípe my využívame, my sme spravili nový návrh zákona, v Čechách to robili ako novelu zákona o dani z príjmov. Dá sa to aj tak urobiť.
Ale my tým, že sme robili nový návrh zákona, tak sme tie štandardné procesy, ktoré už dnes pozná daňová správa v zmysle zákona o dani z príjmov, využili aj v tomto zákone. To znamená, že aj dnes viete upozorniť daňovú správu na základe podnetu týmto spôsobom. Čiže tak ako vyhodnocuje dnes podnety, budú vyhodnocovať aj tieto podnety. Dôležité, že vždy musí ísť o dôvodné podozrenie. To neznamená, že oni automaticky ten podnet zoberú a idú riešiť. Oni zoberú ten podnet. Musia sa dopracovať svojimi znalosťami k dôvodnému podozreniu a až potom vedia najprv vyzvať, potom požiadajú o ten súpis, čiže to má niekoľko stupňov. To nebude tak ľahko, že dneska si povieme, že aha, henten má nejaké podozrenie, tak možno o tri roky bude mať nejaký výsledok, že ono... ja dúfam, že skôr, ale to bude asi skôr, ale ten proces bude nejaký. A nemám zatiaľ signály z daňovej... z Finančnej správy, že by tu bol nejaký závažný problém. Ale pôjdeme ešte raz za šéfom Finančnej správy, aj na základe tých podnetov, ktoré zaznejú v diskusii, alebo mi ich poviete medzi prvým a druhým čítaním a budeme ich všetky riešiť so šéfom Finančnej správy, ak to prejde do druhého čítania, lebo neviem, či to prejde do druhého čítania. Ja by som bol rád, samozrejme.

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, zaujala ma úvodná časť všeobecnej časti dôvodovej správy, z ktorej si teda dovolím zacitovať.
Hoci nový zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. platí už takmer 13 rokov a mal by byť premiérom boja... pilierom, pardon, boja proti korupcii, jeho dopad na tzv. veľké ryby je nulový a využíva sa len v prípadoch riešenia susedských sporov. Podľa medializovaných vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky možno zákon jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu, alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Na rozdiel od toho v iných krajinách, napríklad Rumunsko, je obdobný zákon funkčný a napomáha prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej vládnej úrovni.
Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať v prepadnutí nelegálneho majetku v prospech štátu, ale v dodatočnom zdanení nelegálnych príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý a uložením prísnej daňovej sankcie, a to prostredníctvom správcu dane, a nie orgánov činných v trestnom konaní.
To, čo ma konkrétne zaujalo na tomto odseku, je to tvrdenie, že keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon.
Keby toto tvrdil niekto, kto je štyri alebo osem rokov v opozícii, asi by sa nedalo namietať, že je nespokojný s tým, že vláda nebola schopná nič urobiť so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, že ten zákon je nefunkčný, nekoná sa podľa neho. Ale tento návrh zákona predkladá, predkladali teda dvaja koaliční poslanci, teraz už, už vlastne iba jeden po tom, čo pani poslankyňa Šuteková nie je poslankyňou, lebo bola náhradníčkou, a predkladá to poslanec hnutia OĽANO, ktoré vyhralo minulé voľby, ktoré tri roky malo alebo čo... bol... malo premiéra, ministra financií, ministra vnútra, teda mala, malo vo vládnych pozíciách ľudí, ktorí s tým mohli, a pokiaľ to bolo potrebné, tak aj mali niečo robiť.
Zmienka o tom, že je potrebné zmeniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku je aj v programovom vyhlásení vlády, a keď je to teda tak dôležité, tak v takom prípade by bolo logické, keby vláda prišla s takýmto návrhom zákona a navrhla parlamentu to upraviť, lebo opäť je to jeden z kategórie zákonov, nie nejaká drobná novela, ale komplet nový zákon, komplet zmena mechanizmu preukazovania pôvodu majetku alebo príjmov, ktorý, ktorý prichádza ako poslanecká novela na poslednej schôdzi, kedy ešte možno navrhovať zákony do prvého, prvého čítania. Keby to bol vládny návrh, mohol, mohol, mohlo k tomu prebehnúť riadne pripomienkové konanie. Takto to skôr pôsobí dojmom, že, že hnutie OĽANO v rámci svojej nejakej politickej agendy si začiarkne fajočku, že navrhli sme aj nový zákon o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, ale nie ako reálny pokus s tým niečo urobiť.
A teraz vecne k tomu obsahu. Z tej dôvodovej správy vyplýva, akoby, by problémom bol ten mechanizmus, akým sa, akým sa k tomu pristupuje, ako sa to má preukazovať a ako sa, ako sa ukladá sankcia. Samozrejme, že ten jeden model je, že ak sa preukáže, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne alebo jeho vlastník nie je schopný preukázať, že sa k nemu dostal za legálne nadobudnuté príjmy, tak súčasný zákon hovorí o tom, že ten, ten majetok prepadne na základe rozhodnutia súdu. V tom navrhovanom zákone by mal správca dane, teda Finančná správa konať, a ak tam zistí ten rozdiel, tak udeliť, udeliť penále, ktoré bude ma takmer hodnotu rozdielu medzi majetkom, ktorý dotyčná osoba má, a, a teda legálne preukázanými, preukázanými príjmami. Ale teda je to naozaj tak? Je problém v tom, že finančná polícia dnes dokumentuje množstvo prípadov, či už osôb verejne činných, ktoré nevedia preukázať svoj majetok, alebo ľudí podozrivých z organizovaného zločinu, alebo, alebo zo zločinu, posunie to prokuratúre, prokuratúra to dá na súd a na súde sa to nepodarí, nepodarí preukázať alebo súdy napriek tomu, že tá situácia je jasná, že tie dôkazy sú jasné, nedokážu, nedokážu dospieť k záveru, teda že majetok bol nadobudnutý nelegálne a mal by prepadnúť? Lebo ak je to tak, tak potom naozaj by bolo sfunkčnením toho mechanizmu, keď sa to presunie na, na Finančnú správu a nebude to mať charakter, charakter prepadnutia majetku, ale iba nejakého dodatočného zdanenia alebo nejakého, nejakého uloženia penále k dani, ktoré keď sa sčíta s tou daňou, tak v prípade spolupráce bude tvoriť 80 % a v prípade nespolupráce dokonca 100 % tej veci, ktorá bola legál... nelegálne nadobudnutá, alebo nie je preukázané, že bola nadobudnutá legálne. Ale ja sa obávam, že väčší problém je v tej fáze preukazovania toho, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne, že nezodpovedá príjmom dotyčného vlastníka, než v tom, že či sa to deje po tej linke finančná polícia - prokuratúra - súd, alebo to bude, bude podliehať Finančnej správe.
A keďže de facto ide o prepadnutie majetku, aj keď vo forme, vo forme finančnej, teda ide o zásah do, do, do vlastníckych práv, tak je otázne, že či vynechanie súdu z toho mechanizmu je správne, alebo nie, lebo, lebo súd, keď, keď o niečom rozhodne súd na návrh, na návrh prokuratúry, tak môže to mať väčšiu autoritu, ako keď v obdobnej veci a v podstate o rovnakej veci rozhodne akurát trochu inou formou Finančná správa, čo je štátny orgán.
Potom tam možno, samozrejme, mať aj, aj množstvo, množstvo ďalších konkrétnych otázok, že ako by to mohlo fungovať, na základe čoho by niekto mohol dávať odôvodnený podnet, že niekto vlastní majetok, ktorý nezodpovedá jeho príjmom, lebo teda ja okrem svojho daňového priznania a možno mojich najbližších príbuzných, ktorí sa so mnou o to podelia, neviem, aké má kto iný, iný príjmy, takže neviem posúdiť, či jeho príjmy zodpovedajú, alebo nezodpovedajú jeho majetku. Nie je mi úplne jasné, že na základe čoho by, by daňová správa, Finančná správa posudzovala odôvodnenosť toho podozrenia, že, že, že majetok zodpovedá alebo nezodpovedá legálne nadobudnutým príjmom, alebo teda že má dôvodné, dôvodné pochybnosti, a to na základe nejakého, nejakého predbežného posúdenia. Tým, že z toho vypadáva súd a, a, a teda prokuratúra a je to na, na posúdení Finančnej správy, tak, samozrejme, že môže to fungovať, to nespochybňujem, ale predpokladám, že v iných krajinách to funguje, ale, ale ten priestor pre svojvôľu z toho, ako je to, ako je to napísané, si nie som istý, že je, že je úplne obmedzený.
A ďalšia vec a blížim sa, blížim sa ku koncu, tak pán predkladateľ povedal v tom úvodnom vystúpení, že, že bude v prípade, že budú existovať dôvodné pochybnosti, tak bude daňovník, tak je používaný ten termín, vyzvaný na predloženie, podanie súpisu majetku, a teda prirovnal to k oznámeniu, ktorý dávajú verejní funkcionári, no tak myslím, že aj podľa toho textu, čo som prečítal, by to bolo podstatne podrobnejšie, lebo, lebo to oznámenie, ktoré dávajú verejní funkcionári, nejako veľmi podrobné a konkrétne podľa súčasného znenia ústavného zákona nie je ani neumožňuje nejako preukazovať, či verejný funkcionár nejaký majetok má, ktorý, ktorý, o ktorý konkrétne ide a ktoré by bolo možné na základe toho skontrolovať.
Čiže áno, niektorí, niektorí politici veľmi radi operujú tým, že je potrebné zabezpečiť preukazovanie pôvodu majetku. Robia to najmä vtedy, keď sú v opozícii. Robert Fico to robil ako opozičný politik. Bola to jedna jeho z... z jeho silných tém. Potom bol prijatý zákon, na základe ktorého sa nič reálne nepodarilo preukázať. A v tomto prípade sme, žiaľ, v podobnej situácii, sme na konci volebného obdobia a miesto toho, aby, ak to bolo vnímané zo strany hnutia OĽANO, to bol pred rokom alebo pred dvoma, vládny návrh zákona, ktorý mohol byť predmetom normálnej, reálnej, verejnej diskusie, sa teraz v rámci dvestopäťdesiatich alebo koľkých bodov programu tejto schôdze predkladajú návrhy, ktoré sa za mesiace a roky dozadu nestihli, a predkladajú sa ako poslanecké návrhy, ktoré už, žiaľ, neumožňujú venovať tomu tú pozornosť a tú diskusiu, ktorú by si takáto vážna téma zaslúžila.
Ďakujem.

Pán kolega, v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku riešime jeden zásadný problém. A to je ten, že výška tej sumy, medzi ktorou musí byť teda rozdiel medzi tým, čo vie človek zdokladovať na základe svojich príjmov, a to, čo je majetok v hodnote, na ktorý si nemohol reálne zarobiť, je dnes nastavená na 1 500-násobok minimálnej mzdy. To je 1 050 000 eur. V preklade... a poviem vám konkrétny príklad.
V Žehre máte niekoľko úžerníckych klanov, ktoré zotročujú doslova celú osadu. Oni si stavajú zlaté brány pred domom a všetci dobre vedia, že tí ľudia nikdy v živote nepodali daňové priznanie, nikdy v živote reálne nepracovali, sú na sociálnych dávkach, ale podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku sú nepostihnuteľní. Normálne nič im nemôžete urobiť, pretože predsa len, aj keď má tú haciendu za 700-800-tisíc, nie je to milión. Úplne jednoduché. A tak sa vozia na nových M8 a podobných autíčkach a smejú sa do tváre z toho, ako v podstate doslova a do písmena zotročujú celú osadu, ktorá im musí platiť rôzne formy výpalného a úžerníckych úrokov.
Preto jedna vec, ktorá sa mi páči na tomto zákone, je, že ten limit znižuje. To je vec, ktorá je podľa môjho názoru potrebná a nevyhnutná, pretože v tejto podobe, ako je to dnes, je to nevykonateľné. A častokrát a práve z pozície Igora Matoviča vidíme, že sa táto téma zneužíva predovšetkým na verejných funkciách a na nenažraných poslancov a podobne, s čím ja, samozrejme, nemám problém, je to súčasť nejakého politického boja.
A ako ste spomínali, tak to vyhlásenie, ktoré každý rok podávame, je mimoriadne podrobné a sú zaňho veľmi prísne sankcie, ak by ste ho chceli porušiť. Ale sú tu aj iné skupiny obyvateľstva, na ktoré som napríklad ja poukázal, a mohlo by byť spoločným záujmom nás všetkých nájsť riešenie, najlepšie ešte v tomto volebnom období, aby sme takýmto odporným ľuďom, ktorí doslova a do písmena dnes fungujú ako legálni otrokári, mohli niečo urobiť. Aby sme voči tomu mohli zakročiť.
A to je v podstate jedna z tých vecí, ktoré mne sa na tom zákone aj napriek všetkým detailom a negatívam aktuálne páčia.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, kritizujete, že tento potrebný a dobrý zákon, ktorý predložil kolega Milan Vetrák, že je poslanecký a že kvôli dôležitosti, rozsahu a iným rôznym dôvodom z vášho pohľadu, čo aj beriem, že nie je podávaný ako ministerský. Však vaša kolegyňa pani exministerka Kolíková bola dlhú dobu na ministerstve, prečo od samého začiatku nevyvíjala snahu, aby, aby toto bol ministerský návrh zákona. No a okrem toho, myslím, že od apríla, od apríla minulého roku asi pol roka, neviem, či si to dobre pamätám, ste dokonca boli štátnym tajomníkom. Vy dneska, pred chvíľou ste tu kritizovali, že je to poslanecký návrh zákona.
Ja nerozumiem, ja nerozumiem, prečo ste, ak ste tam boli toho pol roka, prečo ste nevyužili túto možnosť, a pri vašej určite nielen kolegyni, ale aj priateľke, hej, možnože sa dlhé roky poznáte, že prečo, prečo ste nevyužili taký perfektný vzťah, aby takýto dôležitý návrh zákona, aby nebol, ako kritizujete, aby nebol na konci volebného obdobia, ale však v roku 2022, to bolo pred viac ako rokom, pred viac ako rokom, keď ste nastúpili na post štátneho tajomníka na ministerstvo spravodlivosti. Verím, že mi odpoviete, aj nám poslancom, ale aj verejnosti, že prečo ste neiniciovali tento návrh zákona, aby bol ministerský, keď ho kritizujete.
Viete, že, že toto, toto ja neviem pochopiť. Ale je to typické, typické od vás, že kritizujete, ale pritom málokto mal tak takú možnosť z nás poslancov ako vy a pani poslankyňa Kolíková... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. No, ja nevidím nič zlého na tej vete, že keďže vláda nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon. A kľudne aj tá vláda, ktorá tu bola, aj tá, ktorá tu je teraz, je to, je to pravda. No tak proste niečo sa podarilo, niečo sa nepodarilo, ten zákon treba v prvom rade zlepšiť v tej časti, ktoré sa týka justičných orgánov, čiže tam jednoznačne to smeruje na ministerstvo spravodlivosti a ja som nemal možnosť byť členom vlády ani členom vedenia nejakého ministerstva a naozaj som to nechcel ťahať v tejto rovine, a teda keby sme to mali ťahať v tejto rovine, tak už pán Kuriak hovoril, že teda vieme, kto bol na ministerstve spravodlivosti aj počas tejto vlády. Ale nechcem to ťahať v tejto rovine práve kvôli tomu, že iné je podstatné.
Veď všetci si spomína, určite dobre viete, že aj Al Caponeho neodsúdili za vraždy, odsúdili ho za daňové úniky. Jednoducho tak to v tom svete je nastavené, že tie daňové úrady sú z nejakého dôvodu oveľa efektívnejšie a funkčnejšie a skôr cez nich dostanete sa k tým nelegálnym príjmom a, a majetku, a nie tak cez orgány činné v trestnom konaní, lebo tam je napríklad už to samotné obrátené dôkazné bremeno veľký problém. A keď nevi... nebol by som taký skeptický, lebo však ja si pamätám, že tuším sv. Augustín mal takú, taký princíp, že spochybnil všetko okrem toho, že Boh existuje, a neviem prečo aj vy všetko spochybňujete. Veď od 2016. roku funguje, fungujú české daňové úrady. Dobre, nie sú tam nejaké závratné výsledky, ale, ale funguje to. Odhaľujú tam tieto nelegálne príjmy a majetok a toto je urobené v podstate rovnocenným spôsobom, môžeme tam niečo doladiť. Prečo spochybňujeme to, čo funguje už dnes sedem rokov v susednej krajine? Veď máme podobnú právnu úpravu, a ja by som touto cestou nešiel.
Skôr by som sa na to díval optimisticky, lebo potom mi je záhada, že prečo vy hľadáte len potom výhovorky, aby ste nepodporili tento návrh zákona, pritom hovoríte, že ste antikorupční, to, to nejde dokopy potom.

Ďakujem kolegom za reakcie. Prečo som ja na ministerstve spravodlivosti nepripravil tento návrh zákona? V programovom vyhlásení vlády je zámer zmeniť spôsob a upraviť legislatívu preukazovaním pôvodu majetku v časti Policajný zbor. Policajný zbor, ako iste viete, spadá pod ministerstvo vnútra. Ministrom vnútra bol od nástupu vlády Igora Matoviča as... až po koniec vlády Eduarda Hegera Roman Mikulec, nominant strany OĽANO. Čiže keď je to pre vás taká veľká priorita, tak môžete sa spýtať vášho pána ministra, prečo s takouto iniciatívou neprišiel.
Rovnako to, ako je to dnes navrhnuté, tak je to v podstate presunutie celej agendy do, do, do ministerstva, ministerstva financií, alebo teda pod Finančnú správu, ktorá podlieha ministerstvu financií, takže mohol s tým vyjsť minister financií, ktorým bol vo vláde Igora Matoviča nominant OĽANO Eduard Heger a vo vláde Edurda Hegera nominant OĽANO a predseda OĽANO Igor Matovič.
Ale teda vidím, že aj ako poslanecký návrh to bude mať nejakú podporu, lebo podľa reakcie pána poslanca Mazureka, tak je možné, že teda niekto, niekto za tým vidí, že nielen politikov, ale aj rómskych úžerníkov budeme, budeme stíhať, a to môže byť dôvod, prečo za to hlasoval ak je problém v tom limite, no tak sa mal upraviť ten limit, to by mohla byť jednoduchá zmena zákona, nebolo potrebné kvôli tomu meniť...

Dobre, aby sme ešte stihli niekoľko zákonov, lebo teda toto nie je posledný v rade, máme ich tam ešte dosť. Nie, určite nie je problém, keď to tak zhrniem, v prvom rade ďakujem všetkým za pripomienky aj za, za podnety a vôbec za celú tú diskusiu.
Ja som preto... zhodou okolností nerobil som tú dôvodovú správu, ale som spolupredkladateľom, vôbec sa od toho neodťahujem. Ja si myslím, že tá vláda je tam spomenutá dobre, a my vôbec nehovoríme, že iba ministerstvo spravodlivosti, ktoré podľa môjho názoru primárne by sa tomu malo venovať, že to bolo jediné, ktoré bolo pasívne. Určite bolo pasívne ministerstvo vnútra, mohli by sme si povedať, že taký zákon, ako je preukazovanie pôvodu majetku, by mohol riešiť aj premiér. Jasné, poďme si o tom všetkom hovoriť, však ja sa od toho neodťahujem. Aj v tej dôvodovej správe je napísané vláda, ale ten zákon má viacero nedostatkov a primárne nedostatok už bol pomenovaný jednak pánom poslancom Mazurekom, že je tá výška sumy, o tom sa hovorí dlhodobo, ale keď si to porovnáme s daňovou správou, tak druhým z takých nedostatkov je aj to, že isté trestné činy sa premlčujú v kratšej, napríklad sa premlčujú v kratšej lehote, v kratšej dobe, ako viete požadovať dokumentáciu a riešiť daňové úniky. Čiže aj to je výhoda ísť cez daňovú správu, že máte dlhšiu dobu, kedy to viete riešiť.
Ďalšia vec, a preto hovorím o ministerstve spravodlivosti, že nie je ani tak problém v tej fáze, keď to riešia policajti, problém je potom v tých ďalších fázach, kde narážame na obrátené dôkazné bremeno, kde konajú už justičné orgány a aké majú právomoci a ako konajú, a tam to patrí do tej sféry ministerstva spravodlivosti. Čiže aj hoci... hocijako to mohlo byť pod Policajným zborom, bez toho, aby sa spojili v úsilí ministerstvo vnútra a ministerstvo spravodlivosti, tak povedzme si, že povedzme na polovicu, hoci si myslím, že troška väčšiu mieru má tá, má tá justícia v tom mať, tak bez toho to nedokáže ani jedno ministerstvo dobre spraviť. A podľa mňa, aj keby sa to snažili dobre spraviť, tak osobne si myslím, sú aj iné názory, že prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní to bude menej efektívne ako cez tú daňovú, daňovú správu.
Toho, že by to nefungovalo, by som sa až tak neobával, samozrejme, treba si to ešte raz určite prejsť, ak to prejde do druhého čítania so šéfom Finančnej správy, aby nám to tam niekde náhodou na nejakých detailoch nevybuchovalo, ale určite by to nemalo byť nefunkčné už len z dôvodu, že sedem rokov to úplne bez problémov funguje v Českej republike. Aj v Českej republike sú určité problémy, aj oni a sú známe, sú o tom odborné články, proste niektoré parametre v tom zákone nenastavili dobre. Snažia sa to aj oni meniť. Jedným z tých parametrov je presne tá suma, o ktorej hovoril pán poslanec Mazurek, tú treba trafiť, tú treba trafiť pred každú krajinu špecificky, lebo každá krajina má troška iné zákonitosti iné, iné, iné podmienky. Čiže vôbec by som sa neobával toho, že by to nefungovalo. To fungovať bude, len sa musí chcieť. A podľa mňa tu neplatia tie výhovorky, či je to začiatok, koniec volebného obdobia. Máme tu úplne, že dve relevantné čítania k dispozícii, vieme to dať do MPK-áčka, vie sa to spripomienkovať, vie sa to vylepšiť. Vôbec by som sa toho nebál. Teraz naozaj stojíme pred tou otázkou, že chceme ešte aspoň my ako poslanci niečo preto spraviť, lebo naozaj vláda, nech už v nej bol ktokoľvek, to neurobila.
Tak ak chceme niečo preto spraviť, dajme tomu šancu, ak sú relevantné pripomienky, lebo ja som tu úplne že konkrétnu výhradu nepočul, tak dajme ich na stôl, poďme a o nich baviť, prejdeme si to s Finančnou správou, lebo teraz je to naozaj len o tom, chcete sfunkčniť systém preukazovania pôvodu príjmového majetku alebo nechcete. O tom budeme rozhodovať dnes o 17.00 hod.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak vlastne ako povedal hlavný predkladateľ Milan Vetrák, hlasovanie dnes o 17.00 hod.