94. schôdza

Ďakujem pekne aj keď, pán predsedajúci, to vysvetlil, tak odpoviem pánu poslancovi Antalovi za pána poslanca Čepčeka, ale trocha tak humorne to využijem, že neviem, či ste boli pri jeho faktickej poznámke pred nejakým časom, ale reagujem naozaj na vašu faktickú. Hovoril o tom, že je veľa okrem toho, že je rodič a je aj riaditeľ školského zariadenia, kde chodí, chodia množstvá ponúk na externé vzdelávanie, napríklad na prednášky. Môžu to byť kľudne prednášky z fyziky, môžu to byť športové prednášky, ale mnohé z nich sa týkajú aj sexuálneho správania a naozaj sa v poslednom čase roztrhlo vrece s takými spôsobmi tejto výchovy vzdelávania, ktoré sú kontroverzné, a prebehlo to aj médiami a mnohí rodičia sa nám ozvali a na základe toho reagujeme, netrápi nás aktuálny, štátny vzdelávací program, ale práve takéto veci, o ktorých rodičia majú právo vedieť a vyjadriť sa, či takýto doplnok k výchove chcú.
Ďalšia vec je, že štátny vzdelávací program sa do budúcnosti môže meniť a vidíme to z krajín napríklad západnej Európy, že sú tam situácie, kde rodičia idú do väzenia, za to, že si dovolia odmietnuť, aby ich dieťa bolo na sexuálnej výchove, ktorá u nás na Slovensku by vyvolala pravdepodobne asi, asi povstanie rodičov, ale tam si rodičia nemôžu dovoliť nesúhlasiť. My chceme slobodu pre tých rodičov.
A čo sa týka chaosu a problémov, ja som aj hovoril vo vystúpení, ja som ako rodič za posledné mesiace podpísal niekoľko informovaných súhlasov napríklad, že kam pôjdu naše deti na exkurziu a keď som si povedal, čo ja viem, ja nechcem, aby išli na takú exkurziu, tak nepôjdu, mám na to právo a nevzniká z toho žiaden chaos. Problémy, ktoré z toho vzniknú, si školstvo vie vyriešiť a má to naučené. Ja úprimne, ale som so všetkými exkurziami súhlasil, takisto ako rodič nemám najmenší problém, aby moje deti sa na škole v rámci školského vzdelávacieho programu učili to, čo je, ale budem rád, keď o tom budem vedieť a budem si o tom môcť s nimi pohovoriť aj ja, pretože je to téma, ktorá je dobré, keď sa rozoberie aj v rodine.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda aj mne vyjadriť sa k tomuto návrhu zákona. Ja by som začal možno tým, aby som sa trošku venoval tomu, čo tu bolo povedané, či už od Braňa, alebo od Richarda v rozprave. Veľmi veľa alebo takto, z tej rozpravy ja mám pocit, že ten zákon, o ktorom dneska hovoríme, je aj tak trochu o tom, aké Slovensko chceme mať, nielen čo sa týka tohto konkrétneho prípadu, ale vo všeobecnosti. Ja si myslím, že sloboda, ktorá sa tu tak dneska veľmi skloňuje a nie vždycky úplne správne, je najmä o tom, aby sme boli zodpovední a my si zodpovedne musíme povedať, čo je v našich silách, aby sme riešili sami a čo už v našich silách, aby sme riešili sami, nie je. Tak ako ja teda svoje deti milujem, ale neoperujem ich, rovnako si nedovolím, aby som ich vyučoval o niektorých veciach, o ktorých mám málo informácií, alebo žiadne, alebo je možné, že mám tie informácie skreslené. To znamená, že táto spoločnosť si niekde na začiatku povedala, že existuje tu škola, štátna škola, alebo súkromná škola, ktorá musí spĺňať nejaký štátny vzdelávací program a existuje zhoda, že školy budú vyučovať predmety naše deti, tak ako existuje zhoda, že nemocnice budú operovať naše deti, že pekári budú piecť chleba a tak ďalej, že to nebudeme robiť všetko sami, a to je dôležité, pretože pokiaľ si povieme, že táto rovnica neplatí, tak potom je možné úplne všetko a my sme to zažili počas, počas coviddu, počas pandémie, kedy sme zažívali veľmi podobné chute, Richard, že teda lekári nevedia, čo je dobré, my vieme lepšie ako Európska agentúra pre lieky, ktorá, ktorý liek, ktorá injekcia je lepšia a pod. a takýto spôsob narušenia poriadku naozaj vedie ku chaosu, a to je asi možno aj to, na čo narážal Braňo v tej svojej reči, že, že toto naozaj narúša systém, ktorý tu roky funguje a prináša prvok antisystému.
Veľmi veľmi veľa sa hovorilo aj v tých rozpravách aj o ideologizácii školstva, teda že tu prichádza nejaká progresívna ideológia, dúhová, ako chcete, to stačí nazvať a že sa snaží niečo ovplyvniť, opäť akože skúsme sa na to pozrieť sedliackym rozumom. No tak štát má množstvo inštitúcií, štát riadia volení predstavitelia tejto krajiny a štát má na starosti štátny vzdelávací program cez ministerstvo, cez x-y odborníkov, o ktorých si aj ty, Richard, hovoril, takže teda na tom pracujú a štát teda povie, že a takto by sa malo učiť. A potom, potom príde tvoj návrh alebo váš návrh, ktorý zas hovorí o tom, že, že to ako sa má učiť, o tom nemajú rozhodovať tieto inštitúcie, ale rodič si sám môže povedať, že nie, nie akože toto nie sú informácie, ktoré ja chcem, aby škola vyučovala moje dieťa a mala by vyučovať niečo iné. A za tou zmenou je náboženské a filozofické presvedčenie a obidve tieto zložky sú ideológiou. Aj filozofia vie byť ideológiou, aj náboženstvo je ideológiou. Tak neviem úplne presne, že či systém, ktorý chceme vy zachovať, ktorý dneska funguje, je tou ideologizáciou školstva alebo systém, podľa ktorého sa ja môžem na základe nejakého náboženského presvedčenia rozhodnúť, že to učivo moje dieťa konzumovať nebude v škole. A treba si uvedomiť tú druhú závažnú vec, prečo o tom hovorím, je, že je to síce moje náboženské presvedčenie, ale veľmi dobre vieme, ako to dneska funguje, stále na Slovensku, že to, čo sa povie v kostole, mnoho ľudí si zoberie za svoje, a potom si to odnesie domov a podľa toho sa rozhoduje. Takže cez tento zákon získavajú, získavajú veľkú silu rôzne náboženské organizácie, cirkevné organizácie, a to nielen, povedzme, veľká katolícka organizácia, ale aj také organizácie náboženského zoskupenia ako milosť, ktorú sme mali možnosť splniť.
No, čiže ak hovoríme o ideologizácii, tak týmto smerom upriamujeme ten pohľad. Hovorilo sa o, o slobode toho teda, čo si jednotlivec môže vybrať, ale ako som spomínal, v krajine, ktorá funguje, ktorá má zavedený nejaký systém, by napríklad to, že sa nám nepáči nejaká kniha, v ktorej sa nám nepáči nejaký vyučujúci napríklad, v ktorej sa nám nepáči nejaký predmet, nemalo byť, podľa mňa, riešené tak, že do systému vložíme antisystémový prvok, kedy sa jednotlivci budú rozhodovať na základe svojho náboženského presvedčenia alebo filozofického presvedčenia a na základe tohto prvku budú ten systém narúšať, čím sa otvára priestor na jeho veľké zneužívanie, o tom poviem potom aj neskôr. Takéto veci by sa mali riešiť aj tým, čo hovoril kolega, kolega Marek, že teda ak máme problém s nejakým učivom, tak je to potrebné zmeniť na tej úrovni, na ktorej sa to má meniť, lebo potom by sme si vlastne ten systém mohli rozložiť úplne na hocičom. Hej, pretože vadí mi to, hento, toto, tak si to ako rodič, ako človek, ako osoba, ako občan tejto krajiny môžem zmeniť. No takto sa to jednoducho nerobí, pretože práve kvôli tomu, že systém a poriadok je veľmi dôležitý a aj v tomto má tá sloboda jednotlivca nejaké pevné miesto. Áno, ja ako slobodný človek sa môžem rozhodnúť, či s tým niečo budem robiť a ako slobodný človek v slobodnej demokracii mám na to množstvo nástrojov. Viem písať petície, viem napísať svojmu poslancovi, viem sa nechať zvoliť, viem to nakoniec zmeniť na ministerstvách, ak chcem. Ale nesystémovosť prvku, že ja sa rozhodnem na základe náboženského alebo filozofického presvedčenia, že toto, a toto učivo nie je pre moje dieťa okej, nie je o slobode, ale o nebezpečnom precedense zrušiť systém ako taký.
Výhodou podľa mňa tohto zákona je to, že on je napísaný zrozumiteľne, Richard, to je tak a pomerne jednoduchý, a preto je v zásade aj jednoduché si ho prečítať a aj vysvetliť a keď to človek urobí, tak to nie je tak ako si, Richard, povedal pred chvíľkou Marekovi, že, že nás zaujímajú len nejaké po vyučovacie aktivity a typ exkurzie alebo nejakých dobrovoľných koníčkov a krúžkov, nie ten zákon je napísaný tak, že sa môže týkať čohokoľvek, pretože ty vlastne v tom úvode dávaš do princípov vzdelávania, do princípov výchovy a vzdelávania v úvode zákona dávaš to veľmi vágne tvrdenie, že teda výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch rešpektovania práva rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Tuná sa nikde nepíše, že sa to bude týkať nejakých voľnočasových aktivít a ja som to vlastne ani v rozprave od teba nepočul, lebo toto bola jedna z tých výtiek, ktoré voči tomu zákonu išli a nepočul som ťa to v rozprave vyvracať. Bola to jedna poznámka Marekovi, tak neviem úplne ako sa to myslí, alebo ako ty si myslíš, že, že je to myslené ako je to napísané, ale skutočnosť je taká, že ten právny výklad je minimálne rozporuplný, hej, v tom lepšom slovazmysle, ale aj to vytvára a dodáva do toho systému chaos. V tom horšom prípade a na čom sa teda zhodujú viacerí odborníci, je to, že áno, vzhľadom na to, že takáto informácia je napísaná v tých základných princípoch, tak je možné postupovať súhlasom, nesúhlasom rodiča s vyučovaním čohokoľvek naprieč celým štátnym vzdelávacím programom. A to teda, by som povedal, že je veľký systémový problém.
Ešte sa chcem vrátiť k niečom, čo tu zaznelo v rámci tej rozpravy, pýtal si sa, že či si myslíme, že rodičia chcú škodiť deťom? To, samozrejme, až asi na pár nejakých hodinových výnimiek, si nemyslím, že rodičia chcú škodiť svojim deťom. Každý rodič v drvivej väčšine prípadov robí to, čo si on myslí, že je pre to dieťa dobré a dôležité, ale to je presne to, čo robí, že čo si on presne myslí, že je pre to jeho dieťa dôležité. To znamená, ja nespochybňujem dobré úmysly rodičov, ja spochybňujem to, že nie vždycky rodič vie postupovať správne, napríklad s vedeckými faktami, napríklad s osvedčenými zdrojmi informácií a tak ďalej a tak ďalej. Toto a to už nemôžme sa tváriť, že tak nie je. Toto, bohužiaľ, je v našej spoločnosti veľmi veľký fenomén, odtiaľ percentá rôznych antisystémových strán a nemôžme ignorovať naozaj ten fakt, že veľmi veľa rodičov verí rôznym hoaxom, verí alternatívnym vykladaním práv a verí dezinformáciám. To tak je, no a keď to tak je, tak je veľmi nebezpečné, ak v takto napísanom zákone, necháme toho rodiča rozhodovať, aby sa si povedal, že čo je a čo nie je v súlade s jeho náboženským alebo filozofickým presvedčením a na základe toho určovať, čo sa dieťa môže a nemôže učiť, pretože áno, žijeme v slobodnej krajine a mohli by sme si povedať teda, že každý si môže robiť, čo chce, ale vieš veľmi dobre, že to nie je pravda, máme tu zákony, máme tu políciu a máme tu zdravotníctvo a máme tu školstvo a množstvo iných systémov, ktoré fungujú na tom, že sme si povedali, že má existovať nejaký odborný dohľad, ktorý je kontrolovaný, to nie je nekontrolovaný orgán, ministerstvo školstva aj so všetkými špecialistami sú to kontrolované orgány, ktoré na základe demokratických volieb sú obsadené demokraticky zvolenými politikmi, a tí majú rozhodovať o tom, ako táto spoločnosť má ísť ďalej. Ale toto je niečo, čo vie byť systémové a čo má akú takú kontrolu. To, čo navrhuješ ty, je vlastne úplná decentralizácia tohto systému a každý si bude hovoriť, čo je v jeho náboženskom alebo filozofickom presvedčení, čo sa má jeho dieťa učiť a čo nie. Ja hovorím o tom, že čo je možné na základe, podľa mňa na základe tohto zákona. Nie to, čo si ty zamýšľal, ale tak ako je tento zákon napísaný, tak je možné, každý z nás rodičov si bude určovať, čo je a čo nie je v súlade s naším náboženských, filozofickým presvedčením. Lebo teda nie je problém len to náboženstvo, aj keď to je teda vcelku veľký průser, pretože áno, v ústave máme napísané, že, že sme štát nie je viazaný na žiadnu ideológiu, ani na žiadne náboženstvo a hneď to teda ty v tom zákona, takmer úplne na začiatku hovoríš, že rodič má právo sa rozhodnúť, čo sa bude učiť, čo sa nebude učiť jeho dieťa na základe náboženského presvedčenia, to je ten problém. Ale je tu problém aj filozofie toho, toho ešte vágnejšie, by som povedal, stanovenia a tej, toho filozofického presvedčenia, lebo teda filozofickým presvedčením už môže byť čokoľvek, a teda ja som si dal tú námahu, že som si pozrel niektoré tie filozofické smery.
Nihilizmus je filozofický pohľad, ktorý má odmietavý postoj smerom k domnelo zmysluplným aspektom života. Nihilizmus je často prezentovaný vo forme existencionálneho nihilizmu, ktorý tvrdí, že život je bez objektívneho zmyslu, účelu alebo skutočných hodnôt, hej. Čiže ja, keď, môj filozofický pohľad na svet je nihilistický, tak vlastne hovorím, že, že život je bez skutočných hodnôt a môžme sa len domnievať, aký to bude mať vplyv na to, čo budem chcieť alebo nebudem chcieť, aby sa moje dieťa v škole učilo.
Skepticizmus, skeptici pochybovali o možnosti poznať svet, až keď sa zbavíme nároku na spoznávať, na spoznávanie sveta, dospejeme do stavu duševného pokoja, čiže vlastne oni hovorili, že svet spoznávať nemáme. Čiže keby som si to voľne preložil, tak ani moje dieťa vlastne do školy nemá chodiť, lebo nechcem, aby spoznávalo svet, lebo chcem, aby dosiahlo stav duševného pokoja. Čiže neviem úplne presne, čo by mohol takýto rodič svojmu dieťaťu odporúčať. Možno to, aby nechodil na žiadnu vyučovaciu hodinu.
Solipsizmus, smer, tento smer tvrdí, že jedinou istotou existencie je vedomie jednotlivca. Podľa solipsizmu môže byť svet a všetko okolo len vymyslené alebo ilúzia. Chcem tým povedať, že filozofické smery, uznávané filozofické smery sú teda rôzne a človek si na základe nich môže ich zobrať doslovne alebo môže si ich vyložiť veľmi po svojom. A to je presne ten problém toho zákona, ktorý predkladáš, keď hovoríš, že, že ja ako rodič na základe svojho filozofické presvedčenia môžem povedať nie vyučovanie v zásade na základe tohto zákona čomukoľvek. Zbohom Darwin, hej, zbohom guľatá zem a podobne.
Tak to proste na základe toho zákona je. A ja neviem, či to, či to bola, či to bol zámer alebo je to len zle napísané, ale takto to z toho zákona vychádza.
Keď si zoberieš, lebo teda ani filozofické presvedčenie nie je nejaký ustálený legislatívny, legislatívny pojem. Existujú nejaké rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Jedným z tých rozhodnutí je, že aj vegánstvo je napríklad filozofický smer a to len chcem povedať, že, že tých rôznych interpretácií toho, čo môže byť filozofický smer, je strašne veľa. A ja som rád že sa smejete, lebo je to, je to trošku aj smiešne, no, akože, bohužiaľ, je to trošku aj smiešne.
A teda neviem, že aká je tvoja odpoveď na to, že, že keď bude rodič, ktorý teda chce žiť úplne v zhode s prírodou a bude odmietať čokoľvek, čo nespĺňa tieto kritériá. Napríklad očkovanie, hej, trebárs, tak neviem, slovenské školstvo asi bude musieť brať do úvahy antivaxerstvo ako legitímnu, legitímnu cestu podľa tohto.
Ja to ukončím takým, takou časťou, ktorú som si tu pripravil. Veľa sa hovorí o rovnosti šancí, ale ten tvoj zákon, Richard, umožní, aby deti rodičov, ktorí majú filozofický alebo náboženský problém s objektívnymi vedeckými faktami, svojim deťom znižovali šance na uplatnenie sa v ďalšom živote. Lebo aj si spomínal, že teda popieranie holokaustu je trestný čin, napriek tomu sú ľudia aj v tomto parlamente, ktorí si to laizli, ktorí si to riskli, no a sú tu stále. A na základe toho si potom aj povedal, že, že veď čo sa stane, veď si to to dieťa bude musieť doštudovať, lebo veď je to v kurikulu a bude z toho skúšané. No, nebude si to musieť doštudovať. Môže z toho dostať štvorku, päťku a budeme vychovávať deti, ktoré teda vedome vďaka tohto zákona nebudú dostatočne vzdelané. Jednoducho niektoré veci nebudú vedieť. Teda ja sa v žiadnom prípade nebavím len o sexuálnej výchove, hej. Je to naozaj otvorené čomukoľvek. A pýtam sa teda, na čo je povinná školská dochádzka s povinným kurikulom. Veď nechajme na rodičoch a na ich posúdení či je škola nutná, lebo tam smerujeme. Prvým krokom je, že rodič rozhoduje o tom, čo učiť a ako učiť. A ďalším bude, či vôbec chodiť do školy, či je to v súlade s jeho náboženským alebo filozofickým presvedčením.
Chybou v právnom texte alebo úmyslom týmto zákonom, Richard, dávaš rôznym záujmovým skupinám, popieračom faktov a rôznym vykladačom alternatívnej reality do rúk silnú zbraň, podľa ktorej budú rozhodovať, čo je pre deti v škole prijateľné počúvať a čo nie. Kurikulum tvoria odborníci, nie jeden, nie dvaja ale desiatky, áno. Ty nemeníš to, že ho budú tvoriť i naďalej desiatky, ty meníš to, že niektorí žiaci, ktorých rodičia sa rozhodli, že teda sa takto rozhodnú podľa tohto kurikula nebudú študovať.
A teda na záver len, ja tento návrh zákona považujem za najzávažnejším porušením systému a princípov vzdelávania v tejto krajine, ktorú sme tu mali za naše volebné obdobie. Ide proti základným pilierom moderného školstva a považujem ho naozaj za nebezpečný. A teda vyzývam predkladateľa, aby tento návrh stiahol. Ak sa tak nestane, tak vyzývam teda plénum, aby nehlasoval za tento zákon.
Ďakujem.

Tomáš, mňa zaujalo, keď si povedal, že nebudeš svoje deti učiť veciam, ktorým nerozumieš a že, že to nebudeš teda robiť. Ja som hlboko presvedčený, že ich nebudeš učiť jadrovú fyziku. Ale také ako sexuálne výchova určite s tými deťmi budeš komunikovať o tom. A je to veľmi citlivá téma. Ja som za to, aby sexuálna výchova bola na školách, ale aj mňa niektoré nové progresívne metódy výučby sexuálnej výchovy veľmi iritujú. A keď som videl aj tú učebnicu aj ja, tak sa mi prevrátili panenky. Takže verím, že sa zhodneme na to, že tá sexuálna výchova by mala byť zdravá a normálna. Nemala by byť ovplyvnená, či už je to LGBT propaganda, či je to už kresťanská propaganda, žiadnou propagandou. Ale to, čo tam je, to čo tam, čo sa tam deje a čo ja tam vidím, tak prečo by si nemohol rodič, rodič vybrať či chce, aby mu učili propagandu, s ktorou on nesúhlasí. Čo je na tom, čo je na tom, Tomáš, zlé. Keď si chceš ty svoje deti vychovávať na základe toho, čo si ty získal zo skúseností, čo si ty získal od svojich rodičov, čo si ty získal na základe vedomostí, tak prečo ti majú deti učiť sexuálnu výchovu tomu, čo nesúhlasíš ty. Si liberál, to znamená, že keby si dal decko do, do školy, kde sú moslimovia, tak ti budú učiť, že zákon šaría je v poriadku. To chceš? To by si chcel?
Ešte raz, Tomáš, nechajme rozhodnúť rodičov, ktorí si myslia, ktorí si myslia, že deti by mali vychovávať ako chcú oni. To je liberálne, to je liberálne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Tomáša Lehotského. To, čo predvádzal pán poslanec Gröhling, to bolo čisto nejaký politický, proste politické haluze. Ale pán poslanec si prečítal zákon poriadne a išiel po ňom. A ja odpovedám, že áno, prečítal si ho veľmi správne. Nie je to žiadna chyba, je to úmysel. No a? Tu vidieť filozofický stred medzi SaS a Kresťanskou úniou. Lebo pre mňa nie je najdôležitejšia otázka aké Slovensko chceme mať. Ale dôležitejšia otázka je, aké deti chcú rodičia mať. Tá prvá otázka je dôležitá, ale tá druhá je ešte dôležitejšia. A ja sa nebudem prosiť štátu, ani Slovenskej republike, ani žiadnej inej republike alebo monarchii, alebo kráľovstvu, alebo komukoľvek ako ja v najzásadnejších veciach, ktorým verím, to náboženské a filozofické presvedčenie môžme si z toho zobrať slovo presvedčenie, to nie je ideológia presvedčenie. Celý život žijem podľa svojho presvedčenia. Ja sa nebudem prosiť, aby som mohol svoje deti chrániť pred tým, čo je v rozpore s mojím presvedčením. Slovensko a každá jedna spoločnosť je založená na rodine, nie na štátnych štruktúrach, ani na školskom systéme, akokoľvek je školský systém dobrý. Som učiteľ, som rád že som učiteľ a rád učím. Ale absolútne rešpektujem rodičov.
Použil si argument, že ani ty neoperuješ svoje dieťa. Veď to je samozrejmé. My nehovoríme o tom, že rodičia majú učiť svoje dieťa matematiku alebo jadrovú fyziku, alebo odborné biologické veci. Ale aj v zdravotníctve máš informovaný súhlas. My hovoríme o tomto o informovanom súhlase pre naše deti aj v školstve. Lebo sme ich rodičia a máme právo rozhodovať, aké deti chceme mať. A ja tam nevidím žiaden spor, aj keď extrémne prípady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega, povedali ste, aké Slovensko chceme mať. To je pekné, ja s tým súhlasím. Ja chcem mať Slovensko vzdelané, chcem mať na Slovensku, aby žili dobrí ľudia. Ale aj na tom Slovensku tí ľudia môžu mať aj iné názory a vy beriete iný názor tým rodičom, ktorí si neželajú, aby ich dieťa bolo vychovávané tak, ako im to, nehovorím že všetkým, ale môže sa stať, niektoré školy alebo niektorí pedagógovia chcú nanútiť. O toto ide v tom zákone. Tiež by sa vám nepáčilo, keby vám učiteľ, nejaký aktivista, ktorý si povie, že ide deti učiť niečo iné a vy s tým nesúhlasíte. To dieťa tam vaše trpelo a sedelo tam, hoci máte iný názor. Tento zákon je práve o tom, aby si rodičia mohli vybrať, či sa to dieťa bude vzdelávať v tejto danej oblasti. Okrem toho štátny školský vzdelávací systém je jedna vec a potom máme ešte školský vzdelávací systém. A potom máme ešte aj vyučovanie aj jednotlivcov, učiteľov, ktorých ovplyvňujú ďalší ľudia. To znamená, zriaďoval môže tiež ovplyvniť výchovnovzdelávací proces ako tak. To znamená, vy nehovorte o tom, že tento zákon má niečo zakazovať alebo niekomu niečo obmedzovať. Tento zákon je presne o tom, že rodičia majú mať dohľad nad tým, čo sa ich deti budú učiť v škole. Nič iné. Rodič dostane domov informácie, vaše dieťa sa o týždeň bude učiť toto a toto a vy máte len vyjadriť, či s tým súhlasíte, alebo nie. Ak s tým nesúhlasíte, je ďalších iných možností, ktoré dieťa môže v tej škole robiť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vy ste odmietol tento návrh zákona. V svojej rozprave ste argumentoval rôznymi spôsobmi. Ale začal ste jednou takou vetou alebo názorom, že to odmietate, pretože si musíme zachovať slobodu a zodpovednosť. Ja som si to poznačil, takto nejako ste to povedal v úvode svojej reči. A ja si myslím, že práve tento návrh zákona a celé, o čom sa tu bavíme, je o slobode a zodpovednosti. Len vy sa na to pozeráte zo svojho uhla pohľadu, ale práve tá sloboda pre rodičov, ktorí sa majú rozhodnúť, či s danou problematikou v takej forme, ako bude vyučované alebo ako bude podávaná v otázke sexuálnej výchovy, či súhlasia, alebo nesúhlasia. A presne o tom je aj tá zodpovednosť, o ktorej ste hovoril. Ten rodič je zodpovedný za dieťa. Je to jeho právny zástupca, plne zodpovedná za dieťa a takisto zodpovedá za formovanie a za to, ako sa to dieťa bude vyvíjať, ako bude dospievať a myslím si, že toto je absolútne právo, absolútne nedotknuteľné právo každého rodiča.
Spomenul ste, že rodičia sa nie vždy môžu rozhodnúť správne. Mne to pripadalo také pritiahnuté za vlasy. Pretože argumentovať v tejto vecnej rovine takýmito úvahami a špekuláciami podľa mňa nie je na mieste. Ani politici sa častokrát nerozhodujú správne, ani poslanci, ani vlády sa častokrát nerozhodujú správne. Ale to mi pripadá naozaj ako hľadanie nejakého argumentu za každú cenu.
A v otázke sexuálnej výchovy a celého tohto návrhu zákona si treba uvedomiť to, že je to reakciou na tie trendy a na spôsob, akým sa tieto problémy prenášajú alebo sa snažia dostať do výchovného procesu a do výučby a tie príklady zo západnej Európe a rôzne tie spôsoby, tie besiedky a to, ako tam tí transexuáli alebo muži prezlečení za ženy vychovávajú, tak to, to je choré.

Ďakujem. Áno, aké Slovensko chceme mať a aké deti chceme mať, aké chceme ich mať vzdelané, lebo to je naše bohatstvo, to je budúcnosť našej krajiny, a to školstvo sa mení. A to, čo platilo pred 50 rokmi, dnes už neplatí. Napríklad Slovensko je otvorené a naše deti cestujú, učíme sa jazyky. To sa za mojich čias takto neučilo, ešte raz ruština, ale dnes sa učíme svetové jazyky. Mali by sme učiť deti tomu, aby sme ich čo najlepšie pripravili na život. Ja som celú svoju kariéru pracoval v multinárodnom prostredí a teda viem, že my Slováci nie sme úplne tak pripravení ako napríklad Poliaci alebo Američania, alebo Nemci, nevieme sa predať, nevieme sa pretlačiť. Také tie soft skills nám chýbajú. Na to musí vzdelávací systém zareagovať. No a mení sa ten svet aj v tom zmysle, že taký kontent ako pornografia je veľmi prístupná a dostupná a ovplyvňuje naše deti a na to takisto musí školstvo reagovať. A ak je teda sexuálna výchova nevhodná, ešte raz, poďme ju zmeniť, poďme ju opraviť. Určite to nemá byť kurz kámasútry, ale má to byť niečo, čo tie deti pripraví na život. Ak je ten kontent nevhodný, tak zmeňme príčinu. Nezmeňme dôsledky. Ale ja som sám vyrástol vo veľmi konzervatívnom prostredí. U nás sa o týchto témach nedebatilo. Ak teda to, čo chcete, je, aby sme s tými deťmi nehovorili, lebo necháme to na rodiny a v tých rodinách to bude hush, hush, tak to je tá chyba. Takto tie deti nepripravíme na to zmenené prostredie, v ktorom sa nachádzame. A naozaj nám záleží na Slovensku, aj na našich deťoch. A tá, to vzdelávanie sa musí tomu prispôsobiť, rozumne, poďme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Lehotský, vy ste vo svojej rozprave naozaj pospomínali všetko možné aj nemožné, len k meritu veci a k predmetu zákona ste povedali len veľmi málo alebo veľmi stroho. Naozaj tu ide iba o informovaný súhlas rodiča, aby rodič vedel v prípade nejakej mimoškolskej aktivity alebo aktivity, ktorá nesúvisí priamo so školským vzdelávacím programom, že sa ide diať niečo, čo možno nie je v priamom kontexte alebo v priamom súvise z toho, v čo daný rodič vychováva alebo v čom daný rodič vychováva v rodine svoje dieťa. To je úplne celé. Vy hľadáte naozaj v tomto zákone nejaké zvláštne zákulisné ťahy alebo zvláštne nejaké pochybenia, ktoré ste tu zakomponoval do nejakých vychýrených filozofických smerov. No naozaj to nie pravda. Informovaný súhlas rodiča tu máme a tento informovaný súhlas rodiča chceme len posunúť naozaj na trošku vyšší level. Nič iné za tým nie je, nič iné za tým nie je schované. Naozaj tento zákon, ak prejde, ja pevne dúfam, že prejde, umožní iba to, aby škola v spolupráci s rodičom mohla to dieťa lepšie a viac chrániť pred kadejakým iným, naozaj iným smerovaním, ktoré nie je zakomponované priamo v školskom vzdelávacom programe a aj škola, aj vyučujúci si môže svoje vyučovacie hodiny občas a v určitom smere prispôsobiť. Ale to, aby sa počas vyučovacieho procesu dostávali naozaj do tried určité mimovládne organizácie, ktoré chcú propagovať chcú čokoľvek a naozaj tých ponúk chodia desiatky, tak tento informovaný súhlas rodiča voči dieťaťu týmto veciam naozaj môže zabrániť. To je celé.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Tomáš Lehotský, vo svojej rozprave si okrem rôznych filozofických úvah, ako veď niektoré, niektoré boli aj vecné, také skôr tie všeobecné, ale popri tom všetkom, čo si spomenul, si spomenul aj, aj kostoly, že aký majú vplyv, že to, čo sa v kostoloch povie, akú to má váhu, dokonca už pomaly pre teba je to niečo nebezpečné. Bol by som rád, keby si mi vo faktickej povedal aspoň tri nejaké zlé veci, ktoré vychádzajú z kostola. Veď nikto, nikto vás progresívcov alebo liberálov nenúti chodiť do kostola, keď tak akurát, keď chcete ich navštíviť ako historické skvosty, historické pamiatky, je tam čo obdivovať. Ale nikto vás nenúti, aby ste počúvali to, čo kňazi rozprávajú, a takisto ani vy nás nenúťte s tými vašimi, s tými vašimi hodnotami. My vám ich neberieme, vy si ich žite, vy si ich vo svojich kruhoch presadzujte, ale, ale prečo vy to chcete, ale to nielen je o tejto sexuálnej výchove nevhodnej, nevhodnej, neprimeranej veku, prečo vám, vy nám tu chcete nanucovať. Ja tomu nerozumiem. Veď nechajte nás na pokoji, vy si vytvorte nejaké krúžky, alebo ja neviem, nechcem to tak, aby, aby ste sa nenahnevali na mňa, tak osobitné školy alebo ja neviem, alebo niečo, no proste niekde vo svojom tom vašom svete, tak tam si to presadzujte, tam si ukazujte, ako je v tej knižke, galériu penisov a vagín, tam čítajte vašim deťom rozprávky, ako sa princ zaľúbil do princa, ako mali spolu deti, ako šťastne žili až kým ich smrť nerozdelila. Veď my vám, my vám to vôbec v tomto nebránime.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Lehotský, vy ste mimo misu ako celá vaša strana. Rodič má právo vedieť, čo sa jeho dieťa bude učiť na sox... na sexuálnej výchove. Vážení, situácia je veľmi vážna. Vy si uvedomte, že strana SaS-ka, Sloboda a Solidarita, Progresívne Slovensko je skaza pre naše deti. Chcú legalizovať drogy, znižovať dôchodky, budú sa postupne pýtať našich detí, či sa to die... či sa cítia ako dievča, chlapec alebo ako dieťa, hlásajú, že sex je šport. Na cintorínoch majú bilbordy „Dôstojná budúcnosť pre všetkých", tuto už končí sranda. Prosím vás, si to uvedomte, SaS a Progresívne Slovensko, to sú zvrátení ľudia, ktorí, to je skaza pre naše deti. Ja vyzývam všetky národniarky a národniarov, vo voľbách 2023 musíme byť silnejší ako nikdy predtým. Nenechajme si zobrať budúcnosť.